C-370/05

FESTERSEN

N Á V R H Y GENERÁLNEJ A D V O K Á T K Y

C H R I S T I N E STIX-HACKL p r e d n e s e n é 3. o k t ó b r a 2006 1

I — Úvod predpisujú pre nadobúdania vlastníctva k poľnohospodárskej pôde, má osobitný význam rozsudok Ospelt a Schlössle Weis- senberg 2, keďže sa týkal, presne ako aj táto vec, podmienok nadobúdania poľnohospo­ dárskych usadlostí. 1. Svojimi dvomi otázkami položenými v uznesení z 5. októbra 2005 by Vestre Landsret (Dánsko) v podstate rád zistil, či ustanoveniam Zmluvy ES týkajúcim sa práva usadiť sa (článok 43 ES) a voľného pohybu kapitálu (článok 56 ES) odporuje, aby členský štát podmieňoval nadobudnutie poľnohospo­ dárskej usadlosti tým, aby si nadobúdateľ na II — Dánske ustanovenia uplatnitel'né tejto usadlosti zriadil trvalé bydlisko. v oblasti nadobúdania poľnohospodár­ skych usadlostí

4. Na skutkové okolnosti konania vo veci samej sa vzťahuje zákon 2. Táto vec spadá do rámca trestného o poľnohospodárstve v znení p l a t n o m konania začatého proti Uwe Kay Festerse- z roku 1999 (landbrugslov, č. 598 z 15. júla novi, nemeckému štátnemu príslušníkovi, za 1 9 9 9 , ďalej l e n „ z á k o n o p o ľ n o ­ nesplnenie povinnosti zriadiť si do šiestich hospodárstve"). mesiacov trvalé bydlisko na poľnohospodár­ skej usadlosti, ktorú nadobudol

5. Podľa § 2 tohto zákona každá poľnoho­ spodárska usadlosť podlieha povinnosti obhospodarovania a za poľnohospodársku 3. V judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa usadlosť sa považuje usadlosť, ktorá je takto podmienok, ktoré vnútroštátne predpisy označená v katastri nehnuteľností.

(4) nadobúdateľ si na usadlosti zriadi svoje trvalé bydlisko do šiestich mesiacov od „Okrem prípadov upravených v § 16, 17 jeho nadobudnutia,... a 17a možno vlastníctvo poľnohospodárskej usadlosti nachádzajúcej sa vo vidieckej obla­ sti nadobudnúť len s povolením ministra výživy, poľnohospodárstva a rybárstva.

2. Na nadobudnutie poľnohospodárskej usa­ dlosti, ktorej výmera nepresahuje 30 ha, stačí splnenie podmienok upravených v odseku 1 bodoch 1 až 4."

I - 1132

FESTERSEN

4. Minister môže osobe povoliť nadobudnu­ 11. § 62 ods. 1 obežníka týkajúceho sa tie poľnohospodárskej usadlosti v niektorom zákona o poľnohospodárstve v tomto smere z týchto prípadov: stanovuje:

(1) k nadobudnutiu dochádza na účely používania uvedeného v § 4 ods. 1 bode 1 a možno očakávať, že usadlosť bude „Povolenie nadobudnúť poľnohospodársku v blízkej budúcnosti určená na tento usadlosť podľa § 18 zákona účel; o poľnohospodárstve, ktoré na neurčitý čas oslobodzuje od povinnosti bydliska [uprave­ nej v § 16 o d s . 1 b o d e 4 z á k o n a o poľnohospodárstve], možno udeliť len za veľmi osobitných okolností. Ide napríklad o prípad, keď je počas veľkej časti roka (2) k nadobudnutiu dochádza na účely nemožné spínať povinnosť bydliska z dôvodu zisku s cieľom iným ako poľnohospo­ lokalizácie usadlosti. Uvedené ustanovenie sa dárske využívanie, ktoré sa môže pova­ uplatňuje reštriktívne... " žovať za žiaduce z hľadiska všeobecného záujmu;

14. Dna 12. júna 2003 si pán Festersen zriadil na predmetnej usadlosti bydlisko 18. Za týchto okolností požiadal Vestre a od 12. septembra 2003 je na tejto adrese Landsret Súdny dvor o odpoveď na tieto zapísaný v evidencii obyvateľstva. dve prejudiciálne otázky:

15. Medzitým bola na pána Festersena pod­ „1. Odporuje článkom 43 ES a 56 ES to, aby aná na miestnom súde (Ret) v Grasten členský štát podmienil nadobudnutie žaloba. Z dôvodu, že sa neriadil príkazom poľnohospodárskej usadlosti tým, že si poľnohospodárskej komisie z 8. septembra tam nadobúdateľ zriadi trvalé bydlisko? 2000 bola pánovi Festersenovi rozsudkom z 18. augusta 2003 uložená sankcia. Bola mu uložená pokuta 5 000 DKK. Zároveň mu bolo uložené aj penále vo výške 5 000 DKK za každý mesiac omeškania, ak by sa tomuto príkazu nepodriadil do 1. decembra 2003.

2. Je pre zodpovedanie prvej otázky dôle­ žité prihliadať na skutočnosť, že táto usadlosť nemôže byť samostatne fungu­ júcim poľnohospodárskym podnikom a že obytná budova tejto usadlosti sa nachádza v zastavanom území obce?" 16. V konaní vo veci samej podal proti tomuto rozhodnutiu pán Festersen odvolanie na Vestre Landsret. 3 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 2.

I - 1134

FESTERSEN

IV — Odpovede na otázky 21. V prejednávanej veci môže Súdny dvor stavať na celom rade rozsudkov, ktorých predmetom sú podmienky nadobúdania nehnuteľností v jednotlivých členských štá­ toch, pričom v tejto súvislosti ide vo väčšine prípadov o vnútroštátne právne úpravy nad­ obúdania stavebných pozemkov, ktoré sledo­ vali určité ciele — v širšom zmysle — pri A — Prvá otázka územnom plánovaní, v snahe napríklad zabrániť zriaďovaniu druhého bydliska. 5

I - 1135

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-370/05

štátov v oblasti nadobúdania vlastníctva či je s právom Spoločenstva zlučiteľná k pozemkom sa navzájom líšia svojou povinnosť osobného obhospodarovania sta­ konkrétnou schémou i sledovanými cieľmi, novená v zákone o poľnohospodárstve, keďže a tiež preto, že otázka zlučiteľnosti s právom aj táto povinnosť tu platí len pre výmery nad Spoločenstva sa hlavne odvíja, a proti tomu 30 ha, a preto sa neuplatní na skutkové účastníci konania nenamietajú, od skúmania okolnosti vo veci samej. Pri usadlostiach zásady proporcionality, takže závisí od kon- o výmere pod 30 ha platí iba povinnosť ich krétneho vzťahu medzi účelom obhospodarovať. a prostriedkami.

I - 1136

FESTERSEN

a uplatnitel'né v prejednávanom prípade. Do však je predmetom danej právnej úpravy, čím dnešného dna Súdny dvor skúmal právne sa budem bližšie zaoberať v ďalšom texte, úpravy nadobúdania vlastníctva pozemkov zabrániť jednoduchému investovaniu do vždy v súvislosti s voľným pohybom kapitálu, nehnuteľností, resp. špekuláciám a keďže do i keď sa vnútroštátny súd odvolával, tak ako tejto miery predstavuje obmedzenie voľného 10 vo veci Konle, aj na slobodu usadiť sa. pohybu kapitálu, v prejednávanom prípade V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že to podľa mňa vedie k stanoveniu pred­ právo nadobúdať, užívať a prevádzať nehnu­ ovšetkým voľného pohybu kapitálu ako teľnosti na území iného členského štátu je hodnotiaceho kritéria. Podobne ako Komisia nevyhnutným doplnením slobody usadiť sa si zároveň myslím, že nasledujúce úvahy, a že obeh kapitálu zahŕňa transakcie, pri a najmä tie o potrebe zaoberať sa kritériom ktorých osoby investujú do nehnuteľností na proporcionality, platia v rovnakom rozsahu území členského štátu, v ktorom nemajú aj pre slobodu usadiť sa. svoje bydlisko. 11

29. Výnimku z tohto postupu tvorí nedáv­ 31. Skutočnosť, že už sám obsah spornej nejší rozsudok Fearon, ktorého skutkový právnej úpravy, ktorá ako podmienku pre základ však vo veci samej vykazoval veľmi nadobúdanie pozemkov, resp. investície do jasnú súvislosť so slobodou usadiť sa. nehnuteľností, stanovuje povinnosť bydliska, je obmedzením voľného pohybu kapitálu, účastníci konania v zásade nepopierajú, ba, ako som už povedala, táto podmienka je dokonca úmyslom, ak zvážime ciele sledo­ vané zákonom o poľnohospodárstve.

sledovaného cieľa a nejde nad rámec toho, co 34. V rozsudku Ospelt a Schlössle Weissen- je na tento účel nevyhnutné. berg Súdny dvor uznal za cieľ všeobecného záujmu také ciele poľnohospodárskej poli­ tiky, akými sú zachovanie obyvateľstva živia­ ceho sa poľnohospodárstvom, udržanie pre­ rozdeleného vlastníctva pozemkov umožňu­ júceho rozvoj fungujúcich hospodárstiev a vyvážené zaobchádzanie s priestorom a krajinou, či podpora primeraného využitia dostupnej pôdy bojom proti tlaku dopytu po pozemkoch a prevenciou proti prírodným hrozbám. 13 Súdny dvor v tomto smere podotkol, že tieto ciele zodpovedajú cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorej predmetom je najmä zabezpečiť obyvateľstvu živiacemu sa poľnohospodárstvom zodpove­ 33. Ďalej, pokiaľ ide o podmienku napínať dajúcu životnú úroveň a ktorej koncepcia cieľ v š e o b e c n é h o z á u j m u , je z á k o n musí prihliadať na osobitnú povahu pod­ o poľnohospodárstve založený na celom rade nikania v poľnohospodárstve. 14 cieľov poľnohospodárskej politiky. Podľa informácií vnútroštátneho súdu a dánskej vlády sa zákon o poľnohospodárstve zakladá na starej zásade dánskeho poľnohospodár­ stva, podľa ktorej majú byť farmy v čo možno najväčšej miere obývané a obhospodarované ich vlastníkmi. Tým sa má zabrániť špekulá­ ciám s pozemkami a vzhľadom na nedosta­ tok poľnohospodárskej plochy zabezpečiť, aby práve samotní poľnohospodári mohli 35. So zreteľom na tieto úvahy som toho nadobúdať poľnohospodársku pôdu, ktorá názoru, že ciele sledované predmetnou im poslúži ako výrobná základňa. Je nevyh­ právnou úpravou v prejednávanom prípade nutné predísť nadmernej koncentrácii vlast­ treba považovať za legitímne ciele sledujúce níctva pozemkov pri súčasnom zachovaní všeobecný záujem, ktorými možno zdôvod­ určitej miery osídlenia vo vidieckych obla­ niť obmedzenia základných slobôd. Pokiaľ stiach. Napokon dánska vláda uviedla, že ide osobitne o zásadu, podľa ktorej má pôda — aj keď je to podľa jej slov na pojednávaní v čo možno najväčšej miere patriť tým, ktorí iba doplňujúci argument — sporné opatrenie ju obrábajú („poľnohospodárska pôda slúži podporne na predchádzanie druhému v rukách poľnohospodárov"), o legitimnosti bydlisku, čím prispieva k vykonaniu proto­ tohto cieľa už Súdny dvor rozhodol vo kolu č. 16 prílohy D Zmluvy o nadobudnutí svojom rozsudku Fearon 15. Podľa ustálenej nehnuteľného majetku v Dánsku. judikatúry možno napokon obmedzenia pri zriaďovaní druhého bydliska, ktoré sú pri územnom plánovaní zamerané na zachova-

36. Keďže účel povinnosti bydliska v podobe, v akej je vyjadrený v dánskej právnej úprave nadobúdania poľnohospodárskych usadlostí, napína všeobecný záujem, je v intenciách už citovanej judikatúry na mieste skúmať, či sa tento účel nerealizuje diskriminačným spô­ 38. Problematickejšou je otázka, či bol zákon s o b o m , a teda, na r o v i n u , či nejde o poľnohospodárstve uplatňovaný diskrimi­ v skutočnosti o uplatňovanie zásady „(dán­ načným spôsobom. Medzi dôvodmi vedú­ ska) poľnohospodárska pôda v dánskych cimi Súdny dvor k tomu, aby rukách". Taký názor má pán Festersen, ktorý nepriznal legitímnost' opatreniam, ktoré boli v tomto smere poukazuje na niektoré pre­ predmetom rozsudkov Konle a Salzman, hlásenia, ktoré odzneli v parlamentnej roz­ bola aj skutočnosť, že tieto opatrenia pone­ prave o pristúpení Dánskeho kráľovstva chávali príslušnému správnemu orgánu k Spoločenstvu v roku 1963. širokú mieru voľnej úvahy hraničiacu s diskrečnou právomocou, čiže vlastne hro­ ziaca diskriminácia. 18

37. Súhlasím s názorom Komisie, že tieto skutočnosti vychádzajúce z politickej disku­ 39. Ako uviedla dánska vláda, výnimky sie, k t o r ý c h v á h u a ú č i n k y m o ž n o z povinnosti bydliska stanovené v § 18 zákona o poľnohospodárstve boli citeľným v konečnom dôsledku len ťažko vyhodnotiť, nie sú pre zistenie diskriminačnej povahy spôsobom limitované obežníkom k zákonu predmetného opatrenia rozhodujúce, ale že o poľnohospodárstve a treba ich uplatňovať toto opatrenie je naopak vhodné skúmať restriktivne. P r e t o sa d o m n i e v a m , že v danom prípade nejde o mieru voľnej úvahy výlučne podľa jeho objektívneho obsahu a účinkov, ktoré vyvoláva. Treba sa tak vrátiť hraničiacu s diskrečnou právomocou. Pritom treba uviesť, že práve stanovovanie jednotli- k línii vytýčenej najmä v rozsudku Ospelt a Schlössle Weissenberg, podľa ktorej sa

44. V tomto ohľade treba konštatovať, že 42. Predovšetkým sa domnievam, že požia­ obhospodarovanie poľnohospodárskych usa­ davke b y d l i s k a s t a n o v e n e j z á k o n o m dlostí by sa dalo zabezpečiť aj bez povinnosti o poľnohospodárstve nemožno uprieť jej bydliska. Existujúca povinnosť obhospodaro­ primeraný charakter, pokiaľ ide o ciele, ktoré vania by stačila sama. V tomto smere sú však sleduje, a že ju treba skúmať v ich súvislo­ ciele zákona o poľnohospodárstve širšie stiach. Účelom prísnej požiadavky bydliska je v tom zmysle, že sa zameriavajú aj na to, do značnej miery zabezpečiť, aby poľnoho­ aby sa zabránilo používaniu fariem na druhé spodárske majetky nemohli byť predmetom bývanie a aby sa tým predchádzalo finanč­ špekulácií či kapitálových investícií. Poľno­ nému tlaku na poľnohospodárske majetky. hospodárske majetky rovnako neprichádzajú Poľnohospodárske usadlosti sú ako druhé do úvahy ani ako druhé či víkendové obydlia. Tým sa atraktívnosť týchto majetkov vyčle­ ňuje len pre skupinu osôb, ktoré majú v záujme zriadiť si na týchto majetkoch 19 — Pozri najmä rozsudky Reisch a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 33, a Ospelt a Schlössle Weissenberg, už trvalé bydlisko a v každom prípade postarať citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 46.

I - 1140

FESTERSEN

bydlisko totiž naďalej atraktívne a využiteľné, záujmy a ciele, ktoré si niekedy navzájom keďže by ich napríklad mohli obhospodaro­ protirečia, a posudzovať ich vo vzájomnej vať farmári, ktorí by mali usadlosť v nájme. súvislosti. Preto tiež treba súhlasiť s tvrdením Tým by sa zvýšilo riziko, že by k vlastníctvu nórskej vlády, že pri zložitom posudzovaní výrobných prostriedkov, poľnohospodár­ rôznych cieľov a výbere primeraných pro­ skemu pozemku, farmári už viac nemali striedkov na ich dosiahnutie musí vnútro­ prístup. štátny zákonodarca disponovať určitou mie­ rou voľnej úvahy. Z tohto pohľadu sa zdá, že pravidlo, podľa ktorého trvá povinnosť bydli­ ska osem rokov od nadobudnutia vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku, nie je v žiadnom prípade vyslovene neprimerané.

I - 1141

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-370/05

majetku poľnohospodárskym alebo iným spodárskych pozemkov n a d o b u d n u t ý c h spôsobom poľnohospodármi, resp. právnic­ pánom Festersenom. Vnútroštátny súd by kými osobami, ako napr. združeniami hospo­ chcel vedieť, či, pokiaľ ide o súlad s právom dárov, neudelenie s p o r n é h o povolenia Spoločenstva, má nejaký význam okolnosť, že z dôvodu, že nadácia nesplnila povinnosť sa povinnosť trvalého bydliska vzťahuje aj na s a m o s t a t n é h o obhospodarovania a ani prípad, keď táto usadlosť nemôže byť samo­ povinnosť bydliska, šlo nad rámec toho, čo statne fungujúcim hospodárskym podnikom je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných a keď sa obytná budova tejto usadlosti cieľov. 20 nachádza v zastavanom území obce.

49. Tieto úvahy nemožno na prejednávaný prípad uplatniť v celom rozsahu z jednoduchého dôvodu, že, ako som už vyššie uviedla, ciele zákona o poľno­ h o s p o d á r s t v e sa n e o b m e d z u j ú len na zabezpečenie obhospodarovania poľnohos­ 52. Na rozdiel od pána Festersena sa dánska podárskych pozemkov. a nórska vláda, ako aj Komisia domnievajú, že tieto skutočnosti nie sú pre stanovenie, či je povinnosť trvalého bydliska uložená záko­ n o m o p o ľ n o h o s p o d á r s t v e zlučiteľná s právom Spoločenstva, relevantné.

50. S prihliadnutím na uvedené úvahy je na prvú otázku potrebné odpovedať tak, že ustanoveniam o voľnom pohybe kapitálu neodporuje povinnosť trvalého bydliska, tak ako ju stanovuje zákon o poľnohospodárstve.

VI — Návrh

56. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na položené prejudiciálne otázky takto:

Ustanoveniam týkajúcim sa voľného pohybu kapitálu neodporuje povinnosť trvalého bydliska, tak ako ju stanovuje zákon o poľnohospodárstve. To platí nezávisle na skutočnosti, že poľnohospodárska usadlosť nepredstavuje samostatne fungujúci poľnohospodársky podnik a že obytná budova tejto usadlosti sa nachádza v zastavanom území obce.

I - 1143