C-383/05
ECLI:EU:C:2006:719
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62005CC0383
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
TALOTTA
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 16. novembra 2006 1
I — Úvod II — Právny rámec
A — Relevantné právo Spoločenstva
3. Spor vo veci samej vyžaduje preskúmanie ustanovení Zmluvy, ktoré sa týkajú slobody 1. Predmetné konanie sa týka prejudiciálnej usadiť sa. Základom tejto právnej úpravy je otázky o výklade článku 43 ES, ktorú článok 43 ES, ktorý stanovuje právo usadiť sa Súdnemu dvoru položil Cour de cassation pre štátnych príslušníkov členských štátov vo (Belgicko) podľa článku 234 ES. vzťahu k hlavnému miestu podnikateľskej činnosti (druhý odsek) aj vo vzťahu k vedľajšiemu miestu podnikateľskej činnosti (prvý odsek).
4. Uvedený článok stanovuje:
2. Vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby upresnil, či je belgická vnútroštátna „V rámci nasledujúcich ustanovení sa zaka právna úprava, ktorá stanovuje minimálny zujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych základ dane iba pre daňovníkov nereziden- príslušníkov jedného členského štátu na tov, v rozpore so zásadou slobody usadiť sa. území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zlo 1 — Jazyk prednesu: taliančina. žiek a dcérskych spoločností štátnymi prí-
I - 2557
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-383/05
slušníkmi jedného členského štátu na území „1. Ak zainteresované osoby alebo správny iného členského štátu. orgán nepredložia presvedčivé údaje, určia sa príjmy alebo zisk uvedený v článku 23 § 1 bodoch 1 a 2 pre každého daňovníka vzhľadom na bežné príjmy alebo zisk aspoň troch podobných daňovníkov a podľa okol ností s ohľadom na investovaný kapitál, Sloboda usadit' sa zahŕňa aj právo začať obrat, počet robotníkov, použitú hybnú silu, vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, nájomnú hodnotu využívaných pozemkov, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti ako aj na ďalšie užitočné údaje. v zmysle druhého pododseku článku 48, za podmienok stanovených pre vlastných štát nych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak." Správny orgán môže na tento účel stanoviť, po dohode s príslušnými odbornými združe niami, paušálny základ dane.
5. Pokiaľ ide o odôvodnenia opatrení obme dzujúcich slobodu usadiť sa, článok 46 ods. 1 ES stanovuje:
Paušálny základ dane uvedený v predchádzajúcom odseku môže byť stano vený pre tri po sebe nasledujúce zdaňovacie „Ustanovenia tejto kapitoly a opatrenia obdobia. z nich vyplývajúce rešpektujú ustanovenia stanovené zákonom, iným právnym pred pisom alebo správnym aktom osobitne upra- vujúce postavenie cudzích štátnych príslušníkov z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia."
B — Vnútroštátne právo 2. Kráľ určí so zreteľom na okolnosti uvedené v § 1 prvom odseku minimálny základ dane pre zahraničné podniky vykonávajúce čin nosť v Belgicku." 2 6. Článok 342 belgického zákonníka o dani z príjmov z roku 1992 (Code des impôts sur les revenus 1992; dalej len „CIR 1992") 2 — Táto poznámka pod čiarou nemá z hľadiska slovenského stanovuje: prekladu návrhov význam.
I - 2558
TALOTTA
7. Článok 182 kráľovského nariadenia z 27. augusta 1993 vykonávajúceho CIR 1992 predovšetkým stanovuje:
§ 2. Minimálny základ dane stanovený v súlade s § 1 nesmie v žiadnom prípade byť nižší ako 400 000 BEF." 5 „§ 1. Minimálny základ dane pre zahraničné podniky vykonávajúce činnosť v Belgicku, ktoré sa zdaňujú podľa porovnania uprave ného v článku 342 § 1 prvom odseku zákonníka o dani z príjmov z roku 1992, sa stanovuje takto:
III — Skutkový stav, prejudiciálna otázka a konanie pred Súdnym dvorom
8. P á n T a l o t t a , k t o r ý m á b y d l i s k o v Luxembursku, prevádzkuje reštauráciu v meste Arlon v Belgicku. Keďže na belgic kom území nemá daňový domicil ani sídlo, v zmysle článkov 227 a 228 CIR 1992 sa naňho v Belgicku vzťahuje daň z príjmov 3° p o d n i k y v o d v e t v i a c h obchodu fyzických osôb nerezidentov, pričom jej a poskytovania služieb: podliehajú výlučne príjmy, ktoré mu plynú v tomto štáte.
a) ... horeka 3... 100 BEF 4za 1 000 BEF obratu a minimálne 300 000 BEF za 9. Pán Talotta podal oneskorene belgickému každého zamestnanca (priemerný počet daňovému úradu daňové priznanie za zda- za príslušný rok); ňovacie obdobie roku 1992. Okrem toho daňový úrad nepovažoval účtovné doklady pána Taiottu za hodnoverné z dôvodu urči tých nejasností, a preto mu oznámil svoj 3 — Odvetvie hotely, reštaurácie a kaviarne. 4 — Kráľovské nariadenie z 20. júla 2000 mení tieto sumy takto: „a) ... horeka...: 2,50 EUR za 25 EUR obratu a minimálne 7 000 EUR za každého zamestnanca (priemerný počet za príslušný rok);... Minimálny základ dane stanovený v súlade s § 1 nesmie 5 — Táto poznámka pod čiarou nemá z hľadiska slovenského v žiadnom prípade byť nižší ako 9 500 EUR". prekladu návrhov význam.
I - 2559
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-383/05
úmysel zdanit' ho ex offo paušálne na základe de Cassation, ktorý vzhľadom na svoje uplatnenia článku 342 § 2 CIR 1992 pochybnosti o výklade článku 43 ES roz s odvolaním sa na minimálny základ dane hodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu v zmysle článku 182 kráľovského nariadenia dvoru túto prejudiciálnu otázku: vykonávajúceho uvedené ustanovenie.
„Má sa článok 43 — predtým článok 52 — Zmluvy ES vykladať v tom zmysle, že mu 10. Daňový úrad zistil, že pán Talotta odporuje ustanovenie vnútroštátneho práva, zamestnával šesť zamestnancov. Daň, ktorá ktoré uplatňuje, tak ako článok 182 kráľov mu bola vyrubená, bola určená s odvolaním ského nariadenia z 27. augusta 1993 prija sa na minimálny základ dane pre odvetvie tého na základe článku 342 § 2 zákonníka reštaurácií uvedený v článku 182 vykonáva o dani z príjmov z roku 1992, minimálny júceho kráľovského nariadenia, konkrétne základ dane iba na nerezidentov?" podľa kritéria 300 000 BEF za zamestnanca, teda v celkovej sume 1 800 000 BEF.
14. Na základe článku 23 Štatútu Súdneho dvora pán Talotta, belgická vláda a Komisia 11. Pán Talotta podal proti tomuto výmeru predložili písomné pripomienky. dane sťažnosť, na jej podporu však nepriložil žiadne dokumenty a nepredložil ani doku menty potvrdzujúce jeho postavenie napriek dvom žiadostiam, ktoré mu v tomto zmysle zaslal daňový úrad.
IV — Právna analýza
12. Pán Talotta podal proti rozhodnutiu ústredného daňového riaditeľstva, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť, odvolanie na A — Úvod Cour d'appel de Liège (Odvolací súd v Liège).
15. Predmetná prejudiciálna otázka sa týka oblasti priamych daní. V tomto smere treba uviesť, že normatívna právomoc v oblasti 13. V dôsledku zamietnutia jeho odvolania priamych daní patrí do právomoci členských podal pán Talotta dovolanie na belgický Cour štátov, jej výkon je však obmedzený dodržia-
I - 2560
TALOTTA
vanim základných zásad Spoločenstva, medzi 18. Treba uviesť, že právna úprava, o ktorú ktoré patria základné slobody, ktoré sú ide v konaní vo veci samej, sa uplatňuje východiskom pre zavedenie a fungovanie nezávisle na štátnej príslušnosti dotknutého vnútorného trhu. 6 daňovníka. Nerovnosť v zaobchádzaní zalo žená na kritériu bydliska alebo miesta pôvodu však môže za určitých okolností viesť k výsledku, ktorý znamená diskriminá ciu založenú na štátnej príslušnosti.
16. Je zrejmé, že v prejednávanej veci sa uplatňuje základná zásada slobody usadiť sa uvedená v článku 43 ES, keďže z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pán Talotta 19. V zmysle ustálenej judikatury Súdneho využil túto slobodu a trvalo vykonáva samo dvora je zakázaná nielen zjavná diskriminá statne zárobkovú činnosť v členskom štáte, cia založená na štátnej príslušnosti, ale aj v ktorom nemá svoje bydlisko. Posúdenie akákoľvek diskriminácia, ktorá v dôsledku zlučiteľnosti predmetnej belgickej právnej uplatnenia iných kritérií rozlišovania vedie úpravy je preto p o t r e b n é v súvislosti k rovnakému výsledku, pričom za diskrimi s týmto ustanovením. náciu sa považuje uplatnenie odlišných pravidiel na porovnateľné situácie alebo uplatnenie rovnakého pravidla na odlišné situácie, ktoré treba porovnať na základe objektívnych údajov. 8
17. Podľa článku 43 ES sa zaručuje prístup a výkon samostatne zárobkovej činnosti za podmienok stanovených pre vlastných štát nych príslušníkov (takzvané vnútroštátne zaobchádzanie) každému štátnemu prísluš 20. Pokiaľ ide o pojem nerovnosť zaobchá níkovi, ktorý sa usadí v inom členskom štáte, dzania, ktorá môže vyústiť do diskriminácie, hoci len zriadením vedľajšej prevádzkarne, zdôrazňujem, že situácia, ktorá je charakte aby tam vykonával samostatne zárobkovú rizovaná odlišným zaobchádzaním, nepred činnosť, a zakázaná je akákoľvek diskriminá stavuje zakázanú diskrimináciu, pokiaľ dot cia, zjavná alebo skrytá, na základe štátnej knutý štátny príslušník nie je znevýhodnený príslušnosti. 7 v porovnaní so štátnymi príslušníkmi hosti teľského členského štátu. 9
6 — Pozri najmä rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 21; z 27. júna 1996, Asscher, 8 — Pozri okrem iných rozsudky z 12. februára 1974, Sotgiu, C-107/94, Zb. s. I-3089, bod 36, a z 11. augusta 1995, 152/73, Zb. s. 153, bod 11; Wielockx, už citovaný, body 16 Wielockx, C-80/94, Zb. s. I-2493, bod 16. a 17, a Asscher, už citovaný, body 36 a 40. 7 — Pozri najmä rozsudky z 21. júna 1974, Reyners, 2/74, Zb. 9 — Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny s. 631, body 24 až 26, a z 28. januára 1986, Komisia/ advokát Darmon vo veci Biehl, o ktorej sa rozhodlo roz Francúzsko, 270/83, Zb. s. 273, bod 14. sudkom z 8. mája 1990 (C-175/88, Zb. s. I-1779), body 6 až 10.
I - 2561
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-383/05
21. Rovnako v prípade odlišného zaobchá rozdiel v zaobchádzaní medzi týmito dvoma dzania z dôvodu miesta bydliska musí byť kategóriami daňovníkov považovať za diskri splnená podmienka znevýhodnenia, aby toto mináciu v zmysle Zmluvy, ak neexistuje zaobchádzanie mohlo predstavovať žiadny rozdiel v ich objektívnom postavení, nepriamu diskrimináciu založenú na štátnej ktorý by odôvodnil rozdiel v zaobchádzaní príslušnosti. v tejto otázke medzi týmito dvoma kategó 12 riami daňovníkov.
22. Súdny dvor v oblasti priamych daní potvrdil, že nerovnosť zaobchádzania na základe kritéria bydliska nie je sama osebe diskriminačná, keďže toto kritérium v zásade 25. Podľa úvah Súdneho dvora by diskrimi určuje väzbu daňovníka s krajinou pôvodu nácia medzi rezidentmi a nerezidentmi exis a môže preto odôvodniť rozdielne daňové tovala iba vtedy, ak by sa napriek ich bydlisku zaobchádzanie. 10 v odlišných členských štátoch potvrdilo, že pokiaľ ide o obsah a predmet príslušných vnútroštátnych ustanovení, tieto dve kategó- rie daňovníkov sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. 13
23. V tomto smere Súdny dvor uznal, že postavenie r e z i d e n t o v a n e r e z i d e n t o v v určitom štáte spravidla nie je porovnateľné, pretože je objektívne rozdielne z hľadiska zdroja ich príjmu, ako aj z hľadiska ich osobnej daňovej schopnosti alebo ich osob 26. Ak sa teda zameriam na podstatu otázky, ných a rodinných pomerov. 11 z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na zistenie, či skúmané ustanovenia predstavujú diskrimináciu zakázanú článkom 43 ES, je potrebné preveriť, či tieto ustanovenia vedú prostredníctvom uplatnenia minimálneho základu d a n e len voči n e r e z i d e n t o m k odlišnému zaobchádzaniu znevýhodňujú- 24. Súdny dvor okrem toho upresnil, že cemu týchto nerezidentov a či toto odlišné v prípade určitého daňového zvýhodnenia, zaobchádzanie predstavuje nepriamu diskri ktoré sa neprizná nerezidentom, možno mináciu založenú na štátnej príslušnosti (na základe kritéria bydliska) týkajúcu sa prí-
10 — Pozri rozsudky Schumacker, už citovaný, body 31 až 34; Wielockx, už citovaný, bod 18; Asscher, už citovaný, bod 41, a z 29. apríla 1999, Royal Bank of Scotland, C-311/97, Zb. 12 — Pozri rozsudky Schumacker, už citovaný, body 36 až 38; s. I-2651, bod 27. Asscher, už citovaný, bod 42, a Royal Bank of Scotland, už 11 — Pozri rozsudky Schumacker, už citovaný, body 31 až 34; citovaný, bod 27 a nasl. Wielockx, už citovaný, bod 18; Asscher, už citovaný, bod 42, 13 — Rozsudok zo 14. septembra 1999, Frans Gschwind, C-391/97, a Royal Bank of Scotland, už citovaný, bod 27. Zb. s. I-5451, bod 26.
I - 2562
TALOTTA
padne porovnateľných situácií daňovníkov 28. Účastníci konania vo veci samej dospeli rezidentov a nerezidentov. k rôznym záverom o existencii nerovného zaobchádzania v neprospech nerezidentov, ktoré vyplýva z predmetnej belgickej právnej úpravy, na základe uplatnenia odlišných výkladov tejto právnej úpravy.
B — Posúdenie predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy
29. Pán Talotta oponuje belgickej vláde a tvrdí, že aj keď je použitie minimálneho základu dane fakultatívne, neuplatňuje sa len ako posledná možnosť, t. j . vtedy, keď daňový úrad nemôže určiť základ dane iným spôso 1. O znevýhodňujúcom zaobchádzaní bom z dôvodu chýbajúcich potrebných údajov. Podľa neho tento základ dane naopak predstavuje minimálnu sumu, ktorá sa zohľadní vždy, keď je vyššia než minimálny základ dane určený podľa iných paušálnych metód uvedených v článku 342 § 1 CIR 1992.
27. Článok 342 § 1 CIR 1992 stanovuje rôzne paušálne metódy na určenie základu dane na účely dane z príjmov fyzických osôb, a to rezidentov aj nerezidentov, ktoré sa uplatnia, ak osoba podliehajúca dani ne predloží daňovému úradu dôkazy alebo akékoľvek užitočné údaje. Podľa § 2 tohto ustanovenia „minimálny základ dane pre zahraničné podniky vykonávajúce činnosť 30. Hoci konečné stanovisko o výklade pred v Belgicku", ktoré sú zdaňované na základe metnej právnej úpravy prináleží vnút postupu porovnania uvedeného v § 1 tohto roštátnemu súdu, pripomienky pána Taiottu článku (ďalej len „postup porovnania"), je v tomto smere sa nezdajú neopodstatnené, určený kráľovským nariadením. Toto opat keďže zo znenia článku 342 § 2 CIR 1992 renie určuje niektoré ukazovatele (pre sektor, v spojení s článkom 182 vykonávajúceho ktorý je relevantný vo veci samej, je to obrat kráľovského nariadenia nevyplýva subsi- alebo počet zamestnancov), na ktoré sa diárny charakter tejto metódy určenia použijú kritériá výpočtu m i n i m á l n e h o základu dane, ktorá by sa mohla použiť iba základu dane s minimálnou fixne stanovenou ako posledná možnosť. Rovnako zo znenia sumou, ktorá sa zdaní v každom prípade. týchto ustanovení nie je možné vyvodiť
I - 2563
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-383/05
fakultatívny charakter uplatnenia paušálneho ných podmienkach, má za následok nerovné základu dane. zaobchádzanie v neprospech nerezidentov.
34. Znevýhodňujúci charakter tohto režimu 31. Článok 182 vykonávajúceho kráľovského neodstraňuje skutočnosť, že jeho uplatnenie nariadenia sa totiž obmedzuje na stanovenie sa neprejavuje systematicky v neprospech „minimálneho základu dane pre zahraničné daňovníkov nerezidentov. Ak by sa daňový podniky vykonávajúce činnosť v Belgicku, režim, ktorý sa iba niekedy prejavuje znevý- ktoré sa zdaňujú na základe porovnania" bez hodňujúco voči daňovníkom nerezidentom, uvedenia, či je použitie tohto minimálneho považoval za zlučiteľný so zásadou slobody základu fakultatívne, a bez upresnenia, či sa usadiť sa, vychádzajúc z toho, že toto uplatní v rámci postupu porovnania alebo iba znevýhodnenie je nepodstatné, keďže je v prípade, ak tento postup nemožno použiť. príležitostné, znamenalo by to povoliť tak zvané „menšie" diskriminácie, čím by stratil význam všeobecný zákaz stanovený v člán ku 43 ES. 14
32. Na základe toho sa zdá, že za minimálny základ dane treba považovať minimálnu hranicu zdanenia, teda sumu, ktorá musí 35. Okrem toho sa domnievam, že nerov byť zdanená nezávisle na všetkých ostatných nosť zaobchádzania v neprospech daňovní okolnostiach a ktorá musí byť zohľadnená, ak kov nerezidentov by zo skúmanej právnej je vyššia než základ dane určený na základe úpravy vyplývala aj vtedy, ak by sa mala bežných spôsobov výpočtu v rámci postupu vykladať v zmysle navrhnutom belgickou porovnania. Ide teda o nástroj, ktorý je vládou. určený na uplatnenie v rámci porovnáva cieho postupu. Nezdá sa preto, že by šlo o samostatný spôsob určenia minimálneho základu dane používaný na základe voľnej úvahy daňových úradov a iba subsidíame, keď nie je možné použiť postup porovnania. 36. V prípade totiž, že sa pri určení zdani teľného príjmu nerezidentov vyskytnú objek tívne problémy s uplatnením postupu porov nania, daňový úrad sa môže obmedziť na uplatnenie sporného minimálneho základu dane, zatiaľ čo pri určovaní zdaniteľného
33. Tento paušálny základ dane, ktorý sa uplatňuje iba na nerezidentov v miere, v akej môže viesť k vyššiemu zdaneniu nereziden 14 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 21, a zo 14. decembra 2000, Amid, C-141/99, tov oproti rezidentom pri rovnakých ostat Zb. s. I-11619, bod 27.
I - 2564
TALOTTA
príjmu rezidentov je povinný zistiť údaje, umožňovali dospieť k záveru, že tieto zdani ktoré sú potrebné na paušálne určenie tohto teľné príjmy sú vždy vyššie než príjmy, ktoré zdaniteľného príjmu. Na základe toho je vyplývajú z uplatnenia článku 182 vykonáva daňový úrad iba vo vzťahu k nerezidentom júceho kráľovského nariadenia. zbavený bremena určiť, aj keď len paušálne, zdaniteľný príjem, keďže môže v istom oka mihu pri určení zdaniteľného príjmu uplatniť minimálny základ dane.
2. O existencii objektívne porovnateľných situácií
39. Po potvrdení existencie rozdielneho zaobchádzania, ktoré pri určovaní základu dane znevýhodňuje daňovníkov nerezidentov 37. Belgická vláda tvrdí, že predmetná vo vzťahu k d a ň o v n í k o m r e z i d e n t o m nerovnosť v zaobchádzaní nie je diskrimi z dôvodu uplatnenia minimálneho základu načná, keďže nevedie k znevýhodneniu kate dane na daňovníkov nerezidentov, je górie nerezidentov. Podľa jej názoru kritériá potrebné určiť, či sporná právna úprava stanovené vykonávajúcim kráľovským naria vedie skutočne k diskriminácii, ktorá je dením na určenie minimálneho základu dane v rozpore s ustanovením článku 43 ES 15, aj už nezodpovedajú reálnej ekonomickej situ keď sa uplatňuje nezávisle na štátnej prísluš ácii a ich uplatnenie je v dôsledku toho pre nosti dotknutého daňovníka. dotknutých daňovníkov výhodnejšie, keďže sú zdaňovaní za nižšie príjmy než tie, ktoré sa použijú pri postupe porovnania voči zodpovedajúcim daňovníkom rezidentom.
40. Ako bolo uvedené vyššie v bodoch 16 a 17 mojich návrhov, článok 43 ES neza kazuje iba diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti, ale aj diskrimináciu, ktorá v dôsledku uplatnenia iných kritérií roz lišovania vedie k rovnakému výsledku.
15 — Pripomínam, že článok 43 ES zaručuje uplatnenie všeobec ného zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, 38. Pokiaľ však ide o kritériá výpočtu, ktorý je uvedený v článku 12 ES, predovšetkým v oblasti slobody usadiť sa. Z toho vyplýva, že ak je právna úprava o ktorých sa zdá, že samy osebe nevedú nezlučiteľná s článkom 43 ES, je zároveň nezlučiteľná k určeniu minimálneho paušálneho základu s článkom 12 ES. Napokon tento posledný uvedený článok nachádza samostatné uplatnenie iba v situáciách upravených dane, belgická vláda nepredložila dôkazy, právom Spoločenstva, pre ktoré Zmluva nestanovuje oso bitné pravidlá o zákaze diskriminácie (rozsudok Royal Bank predovšetkým čo sa týka zdaniteľných príj of Scotland, už citovaný, bod 20 a citovaná judikatura). mov určených v prípade daňovníkov rezi Z toho vyplýva, že v zmysle výhrady, ktorá je výslovne uvedená v článku 12 ES, sa v prejednávanej veci uplatní dentov pri postupe porovnania, ktoré by článok 43 ES.
I - 2565
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-383/05
41. S ohľadom na vyššie uvedené môže 44. Je preto potrebné preveriť, či sa v situácii znevýhodňujúce zaobchádzanie, ku ktorému rezidentov a nerezidentov, pri zisťovaní ich dochádza v dôsledku skúmanej právnej príjmov plynúcich v Belgicku na účely úpravy a ktoré je vyhradené len pre daňov zdanenia, vyskytujú také objektívne rozdiely, níkov nerezidentov, predstavovať nepriamu ktoré by mohli odôvodniť uplatnenie mini diskrimináciu spojenú so štátnou prísluš málneho základu dane iba na nerezidentov. 16 nosťou.
4 5 . N a ú v o d t r e b a p r i p o m e n ú ť , že 42. Ako však bolo uvedené vyššie v bodoch v prejednávanej veci sa pánovi Talottovi 19 až 23, aby mohlo rozdielne zaobchádzanie zdanili v Belgicku príjmy, ktoré mu tam v oblasti priamych daní, ktoré je založené na plynuli. Bolo na neho predovšetkým uplat mieste bydliska, predstavovať diskrimináciu, nené paušálne zdanenie s odvolaním sa na je potrebné, aby toto kritérium väzby nemalo osobitnú kategóriu príjmu, ktorá pozostáva žiaden význam v súvislosti s predmetnými z príjmov plynúcich na belgickom území daňovými ustanoveniami, teda aby sa daňov v rámci samostatne zárobkovej činnosti. níci rezidenti a nerezidenti nachádzali v takej porovnateľnej situácii vo vzťahu k predmetu a obsahu týchto ustanovení, ktorá neumožní odôvodniť rozdielne zaobchádzanie.
46. Zo spisu prejednávanej veci vyplýva, že belgická právna úprava zohľadňuje uvedený typ príjmov na účely zdanenia ako vo vzťahu k fyzickým osobám rezidentom, tak aj 43. Pri porovnaní situácie nerezidenta nerezidentom a že tieto príjmy sú zdaňované a rezidenta na účely zistenia prípadného za podobných podmienok v obidvoch kate diskriminačného charakteru daňovej právnej góriách daňovníkov. úpravy sa teda nesmie brať do úvahy celkové daňové zaobchádzanie — vo vzťahu ku ktorému daňovník nerezident nebude nikdy v rovnakej situácii ako daňovník rezident s výnimkou prípadu, že by mu v danom štáte plynuli všetky alebo takmer všetky príjmy —, ale musia sa preskúmať výlučne aspekty týchto situácií, ktoré majú význam z hľadiska 47. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o typológiu skúmanej právnej úpravy. 17 príjmov a spôsoby ich zdanenia, belgická právna úprava nerobí objektívne rozlíšenie medzi dotknutými daňovníkmi na základe miesta ich bydliska. Inými slovami, táto 16 — Pozri rozsudok Schumacker, už citovaný, body 28 a 29, právna úprava kladie na rovnakú úroveň a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger 15. feb ruára 1996 vo veci Asscher, už citované, bod 27. daňovníkov rezidentov a nerezidentov, a to, 17 — V tomto zmysle pozri rozsudok Schumacker, už citovaný, pokiaľ ide o kategórie zdaniteľných príjmov, body 31 až 34, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Asscher, už citované, bod 73 a nasl. teda základ dane, ako aj čo sa týka výpočtu
I - 2566
TALOTTA
dane, teda podmienok zdanenia týchto príj 51. V tomto smere belgická vláda poukazuje mov. Z tohto daňového hľadiska sa teda na objektívne ťažkosti pri určovaní základu uvedené kategórie daňovníkov, ktoré vyko dane daňovníka, ktorý nie je belgickým návajú obdobnú samostatne zárobkovú čin rezidentom, vyplývajúce z územných obme nosť, nachádzajú v úplne rovnakých pod dzení vyšetrovacích právomocí a kontroly mienkach. daňových úradov. Podľa tohto tvrdenia v prípade daňovníka, ktorý nie je v Belgicku rezidentom, daňový úrad disponuje iba údajmi, ktoré sú relevantné pre určenie základu dane na belgickom území, ktoré vo všeobecnosti nepostačujú na porovnanie so zodpovedajúcimi daňovníkmi pri postupe porovnania. Ako príklad relevantných úda jov, ktoré možno ťažko zistiť zo zahraničia, 48. Okrem toho zo spisu vyplýva, že daňov belgická vláda uvádza n á k u p surovín níci rezidenti a nerezidenti sa nachádzajú v krajine bydliska daňovníka alebo registrá v porovnateľných situáciách, aj pokiaľ ide ciu vozidla v tejto krajine, ktoré je používané o povinnosť daňového priznania a typu na činnosť vykonávanú v Belgicku. kontroly a preverení, ktorým podliehajú zo strany belgických daňových úradov.
49. Uplatnenie minimálneho základu dane len na daňovníkov nerezidentov však pred 52. Z tejto úvahy vyplýva, že ak sa údaje stavuje rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu relevantné na určenie základu dane nachá k spôsobom určenia základu dane týchto dzajú mimo belgického územia, nie je možné dvoch kategórií daňovníkov, ktoré, ako bolo paušálne určiť základ dane nerezidenta pro uvedené vyššie, sa z ostatných hľadísk s t r e d n í c t v o m p o s t u p u porovnania, čo daňového zaobchádzania nachádzajú následne odôvodňuje nevyhnutné uplatnenie v úplne porovnateľnej situácii. minimálneho základu dane.
50. Diskriminačný charakter tohto rozdiel neho zaobchádzania by sa mohol vylúčiť iba vtedy, ak by existovali objektívne rozdiely 53. V prejednávanej veci belgická vláda týkajúce sa určenia základu dane, ktoré by poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na boli späté s rozdielnym miestom daňového to, že pán Talotta má bydlisko v inom domicilu dotknutých daňovníkov. členskom štáte, daňový úrad nemohol zistiť
I - 2567
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-383/05
údaje p o t r e b n é na paušálny výpočet, nemu však nie je potrebné, keďže tu možno z ktorého vychádza postup porovnania. uplatniť zdanenie na základe ukazovateľov príjmu (signes et indices).
54. Podľa belgickej vlády daňový úrad pre dovšetkým nemohol spoľahlivo zistiť skutoč nosti, na ktorých sa zakladá paušálne určenie 57. Podľa názoru belgickej vlády je však táto obratu pána Talotta, nevyhnutné na účely metóda neuplatnitaľná na daňovníkov nere- postupu porovnania. Ak chýba základný údaj zidentov, pri ktorých nie je možné rozlíšiť o ročnom obrate a ak je známy iba jeden časť príjmov zistených na základe ukazova hodnoverný údaj, a síce počet zamestnancov teľov príjmu z č i n n o s t i vykonávanej pána Talotta, ktorý sám osebe neumožňuje v Belgicku od časti príjmov, ktoré vznikli použitie postupu porovnania, je nevyhnutné z činnosti vykonávanej v štáte bydliska. uplatniť minimálny paušálny základ dane.
55. Tieto druhy ťažkostí, s ktorými sa 58. Podľa týchto tvrdení absencia alternatívy daňové úrady vo všeobecnosti stretajú pri k postupu porovnania, používanému na paušálnom určovaní základu dane nerezi- účely určenia základu dane nerezidentov, dentov, sa podľa belgickej vlády nevzťahujú má za následok nevyhnutné uplatnenie na situáciu rezidentov, pri ktorých je vždy minimálneho paušálneho zdanenia len vo možné určiť základ dane prostredníctvom vzťahu k tejto kategórii daňovníkov. postupu porovnania bez toho, aby sa uplatnil paušálny základ dane.
59. S ohľadom na údajné objektívne ťažkosti 56. V druhej skupine tvrdení belgická vláda pri zisťovaní základu dane daňovníkov nere uvádza, že aj keby sa pripustilo, že za istých zidentov sa podľa belgickej vlády daňovníci okolností nebude možné uplatniť postup nerezidenti a daňovníci rezidenti nenachá porovnania ani vo vzťahu k situácii rezidenta, dzajú v rovnakej situácii. Na základe toho uplatnenie minimálneho základu dane voči nemožno považovať za diskriminačnú nerov-
I - 2568
TALOTTA
nosť zaobchádzania týkajúcu sa určenia skutočnosti, že daňový úrad nemohol zistiť základu dane pri činnosti vykonávanej obrat pána Taiottu. K zisteniu jeho skutoč v Belgicku medzi uvedenými kategóriami ného obratu nemohlo dôjsť z dôvodu chý daňovníkov, ktoré nie sú v objektívne porov bajúcich hodnoverných údajov, ktoré sa nateľnej situácii. týkajú nákupu surovín a zásob súvisiacich s reštauračnou činnosťou; k týmto skutko vým údajom sa nebolo možné dostať preto, lebo dodávatelia pána Taiottu sa údajne nachádzajú mimo Belgicka.
60. Nesúhlasím s týmto stanoviskom.
64. Toto tvrdenie nie je presvedčivé.
61. Podľa môjho názoru odlišné miesto bydliska nijakým spôsobom neodlišuje situ áciu daňovníkov, pokiaľ ide o určenie základu dane, ktorý sa, pripomínam, vzťahuje na príjmy plynúce v Belgicku. 65. Hoci je pravda, že právomoci kontroly a vyšetrovania daňových úradov sú obme dzené na belgické územie a je možné sa domnievať, že daňové úrady sa môžu stret núť s väčšími ťažkosťami pri zisťovaní niektorých skutkových údajov mimo Bel gicka, napriek tomu tieto obmedzenia alebo 62. Domnievam sa totiž, že ťažkosti spome ťažkosti nie sú n e v y h n u t n e s p o j e n é nuté belgickou vládou pri zistení skutočností, s bydliskom dotknutého daňovníka z ktorých vychádzajú paušálne výpočty nevy v zahraničí. hnutné na účely postupu porovnania, exis tujú nezávisle od umiestnenia daňového domicilu daňovníka.
66. Je totiž potrebné uviesť, že základné údaje, ktoré sú relevantné na účely postupu 63. Predovšetkým pripomínam, že pokiaľ ide porovnania, sa v zásade netýkajú skutočností o prejednávanú vec, belgická vláda pripisuje spätých so štátom, v ktorom má daňovník použitie minimálneho paušálneho zdanenia bydlisko, keďže v postupe porovnania sa berú
I - 2569
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-383/05
do úvahy skutočnosti týkajúce sa samostatnej n o v e n i a s m e r n i c e Rady 7 7 / 7 9 9 / E H S činnosti vykonávanej v Belgicku. z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti 1 priamych daní. 8 Tejto smernice sa môže dovolávať jeden členský štát voči druhému členskému štátu na získanie akejkoľvek užitočnej informácie, na základe ktorej možno preveriť daňovú schopnosť a osobné a rodinné pomery daňovníka, ktorý má bydlisko v tomto druhom štáte. 67. Aj keď zistenie týchto skutočností môže vyžadovať, aby sa zohľadnili zahraničné okolnosti vo vzťahu k belgickému územiu, táto možnosť nie je nevyhnutne spojená s bydliskom dotknutého daňovníka. Ktorý koľvek daňovník sa totiž nezávisle na svojom daňovom domicile môže obrátiť na zahra ničných dodávateľov, a sťažiť tým paušálne určenie svojho obratu.
70. Rovnako neopodstatnené sa mi zdajú tvrdenia belgickej vlády o údajnej nemož nosti použiť informácie týkajúce sa životnej úrovne a osobných a rodinných pomerov daňovníka nerezidenta, keďže tieto informá cie sú príliš všeobecné a neumožňujú stano 68. Podľa tejto hypotézy by pri určení viť, v akej miere sa získané údaje, na základe základu dane nastali rovnaké ťažkosti pri ktorých možno predpokladať výšku príjmov daňovníkovi rezidentovi aj pri daňovníkovi, dotknutého daňovníka, spájajú s činnosťou ktorý nie je v Belgicku rezidentom. vykonávanou v Belgicku a v akej miere sa naopak spájajú s činnosťou vykonávanou v krajine, v ktorej má daňovník bydlisko. Podľa môjho názoru sa tieto ťažkosti môžu vyskytnúť rovnako vo vzťahu k situácii daňovníka rezidenta, na základe čoho by sa aj voči nemu muselo uplatniť paušálne zdanenie. Nazdávam sa totiž, že je možné predpokladať, že aj v prípade daňovníka 69. Na druhej strane, hoci je pravda, ako rezidenta sa môže jeho životná úroveň spájať uvádza belgická vláda, že podľa ustanovenia s príjmami z viacerých činností, ktoré môžu článku 342 § 1 CIR 1992 sa pri postupe byť vykonávané aj v iných štátoch než v tom, porovnania berie do úvahy „každá ďalšia v ktorom má bydlisko, a v tom prípade by na užitočná informácia" týkajúca sa postavenia účely zdanenia bolo zložité určiť prostred daňovníka a že tieto informácie sa môžu níctvom ukazovateľov príjmu len tie príjmy, týkať osobnej alebo rodinnej situácie daňov níka a všeobecne jeho životnej úrovne, nerozumiem však, prečo by daňové úrady 18 — Ú. v. ES L 336, s. 15; Mim. vyd. 09/001, s. 63. Komisia uviedla nemohli tieto údaje získať na základe usta túto možnosť vo svojich písomných pripomienkach.
I - 2570
TALOTTA
ktoré plynú zo samostatnej činnosti vykoná porovnateľnej situácii, a teda nerovnosť vanej na belgickom území. zaobchádzania uskutočnená prostredníc tvom uplatnenia minimálneho základu dane iba na daňovníkov nerezidentov predstavuje formu nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.
71. Na základe vyššie uvedených tvrdení možno vyvrátiť aj druhý argument belgickej vlády, podľa ktorého v prípade, že nemožno uplatniť postup porovnania, môže daňový úrad použiť paušálny spôsob zdanenia pro 3. O odôvodnení stredníctvom ukazovateľov príjmu (signes et indices) iba vo vzťahu k daňovníkom rezi dentem, na základe čoho voči nim nie je nevyhnutné uplatnenie minimálneho 74. Keďže diskriminácia je preukázaná, treba základu dane. overiť, či zistenú nerovnosť zaobchádzania možno odôvodniť s ohľadom na ustanovenia Zmluvy, ktoré sa týkajú slobody usadiť sa.
72. Ako sme t o t i ž videli, ťažkosti 75. V rámci vnútroštátnych opatrení obme s paušálnym určením základu dane pri dzujúcich slobodu usadiť sa je rozlíšenie samostatne zárobkovej činnosti na základe medzi opatreniami s diskriminačným cha životnej úrovne daňovníka existujú nezávisle rakterom a opatreniami uplatňovanými bez od jeho daňového domicilu a ťažkosti pri rozdielu podstatné na účely určenia dôvodov, uplatnení zdanenia na základe signes et na ktoré sa členské štáty môžu odvolať na indices m ô ž u vzniknúť aj vo vzťahu účely odôvodnenia obmedzení slobody usa k daňovníkovi rezidentovi v Belgicku, ktorý diť sa stanovenej v článku 43 ES. vykonáva časť svojich činností mimo belgic kého územia.
76. V prípade vnútroštátnych opatrení s diskriminačným charakterom sú výnimky zo zásady slobody usadiť sa povolené výlučne z dôvodov taxatívne stanovených v článku 46 73. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že vo ES. 19 Naopak, v prípade opatrení, ktoré sa vzťahu k zisteniu príjmov p l y n ú c i c h vzťahujú bez rozdielu na vnútroštátne sub- v Belgicku sa v s i t u á c i i r e z i d e n t o v a nerezidentov môžu vyskytnúť rovnaké ťažkosti. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide 19 — V tomto zmysle pozri návrhy, ktoré predniesol generálny o daňové zaobchádzanie, obidve kategórie advokát Tizzano vo veci Sevic, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom z 13. decembra 2005 (C-411/03, Zb. s. I-10805), daňovníkov sa nachádzajú v objektívne bod 55.
I - 2571
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-383/05
jekty a subjekty z iných členských štátov, sa záujmu za predpokladu, že táto právna možno odvolat' na prípadné naliehavé požia úprava vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu, davky odlišné od odôvodnení uvedených ktoré daňovníkom nerezidentom obmedzuje v článku 46 ES, pokiaľ sú predmetné opat slobodu usadiť sa. renia spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie sle dovaného cieľa a nejdú nad rámec toho, čo je 20 nevyhnutné na jeho dosiahnutie.
— Odôvodnenie podľa článku 46 ES
77. Ako som uviedol vyššie, v prejednávanej veci ide o formu nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, čo vyplýva z uplatnenia kritéria bydliska. Nerovnosť zaobchádzania zavedená predmetnými usta 80. Podľa článku 46 ES možno diskrimi noveniami by sa teda mohla pripustiť len načné opatrenia odôvodniť len z dôvodov z dôvodov uvedených v článku 46 ES. verejného záujmu, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. Okrem toho je potrebné uviesť, že keďže toto ustanovenie stanovuje výnimku zo základnej zásady Zmluvy, treba ho vykladať zužujúco a podľa rozhodnutia Súdneho dvora k jeho uplatneniu môže dôjsť, ak existuje skutočné a dostatočné závažné ohrozenie základných záujmov spoloč 78. Teraz teda preskúmam, či existujú pred nosti. 2 1 poklady na uplatnenie článku 46 ES.
81. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, potreba zabezpečenia účinnosti daňových kontrol, 79. Ďalej a iba podporne, pre prípad, že by ktorú uviedla belgická vláda, nepatrí medzi Súdny dvor skonštatoval, že na rozdiel od odôvodnenia uvedené v článku 46 ES. môjho názoru sa skúmaná právna úprava Okrem toho sa mi nezdá, že by existovalo uplatňuje bez rozdielu, preskúmam, v akej skutočné a dostatočne závažné ohrozenie miere môže byť odôvodnená na základe niektorého zo základných záujmov spoloč naliehavých požiadaviek všeobecného nosti.
20 — Pozri okrem iných rozsudky z 31. marca 1993, Kraus, C-19/92, Zb. s. I-1663, bod 32, a z 30. novembra 1995, 21 — Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny Gebhard, C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 37. advokát Tizzano, už citované, bod 57 a citovanú judikaturu.
I - 2572
TALOTTA
82. Nezdá sa teda, že by predmetnú belgickú 86. V súvislosti s prejednávanou vecou sa právnu úpravu bolo možné odôvodniť uplat domnievam, že na podobné odôvodnenie by nením článku 46 ES. sa mohlo odvolať iba v prípade skutočných ťažkostí pri určení základu dane z dôvodu bydliska dotknutých daňovníkov mimo bel gického územia.
83. Táto právna úprava preto odporuje ustanoveniam Zmluvy v oblasti slobody usadiť sa.
87. Podľa výkladu skúmanej právnej úpravy v zmysle, ktorý navrhuje pán Talotta, však závisí uplatnenie minimálneho základu dane od existencie akejkoľvek ťažkosti pri určení základu dane nerezidentov v rámci postupu porovnania. Z tohto pohľadu nemožno prijať — Odôvodnenia spojené s naliehavými odôvodnenie, na ktoré sa odvoláva belgická dôvodmi verejného záujmu vláda.
84. Belgická vláda sa odvoláva na potrebu zabezpečenia účinnosti daňových kontrol.
88. Keby sa však dala prednosť výkladu navrhnutému belgickou vládou — podľa ktorého dochádza k uplatneniu minimálneho základu dane iba subsidíame vo vzťahu 85. Hoci je pravda, že Súdny dvor uznal, že k ostatným metódam zistenia základu dane je možné dovolávať sa účinnosti daňových nerezidentov, a síce ak ho nemožno zistiť kontrol na účely odôvodnenia obmedzení inak napriek možnostiam, ktoré ponúkajú výkonu základných slobôd zaručených postupy uvedené v smernici 77/799 —, Zmluvou 2 2 , ako už bolo spomenuté, aby boli predmetná právna úprava by sa mohla tieto obmedzenia odôvodnené, musia však považovať za nevyhnutnú na zabezpečenie rešpektovať zásadu proporcionality. splnenia naliehavej požiadavky účinnosti daňových kontrol. Aby uvedená právna úprava bola primeraná k tomuto cieľu, daňovníkom nerezidentom by sa musela 22 — Pozri najmä rozsudky z 8. júla 1999, Baxter, C-254/97, Zb. zabezpečiť možnosť vyhnúť sa paušálnemu s. I-4809, bod 18, a z 15. mája 1997, Futura Participations a Singer, C-250/95, Zb. s. I-2471, bod 31. zdaneniu predložením príslušných doku-
I - 2573
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-383/05
mentov alebo iných dôkazov spôsobilých 90. Preto za predpokladu, že by sa Súdny preukázať skutočnú výšku ich základu dane. dvor domnieval, že prejednávaná právna úprava nie je diskriminačná, ale je uplatňo vaná bez rozdielu, bude prináležať vnút roštátnemu súdu, ak sa rozhodne súhlasiť s výkladom danej právnej úpravy navrhova ným belgickou vládou, aby vo svetle rele 89. Nezdá sa mi, že by z odpovedí účastní vantných ustanovení vnútroštátneho práva kov konania na otázku, ktorú im Súdny dvor zistil, či daňovník nerezident disponuje položil špeciálne k tomuto bodu, jasne skutočnou možnosťou vyhnúť sa uplatneniu vyplývalo, v akej miere je v belgickom minimálneho paušálneho základu dane pred právnom poriadku táto možnosť skutočne ložením náležitých dôkazov. Iba v kladnom zabezpečená daňovníkovi nerezidentovi. prípade bude môcť tento vnútroštátny súd Predovšetkým nie je jasné, prostredníctvom uzavrieť, že sporná právna úprava nejde nad akého druhu dôkazov by tento daňovník rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie mohol vyvrátiť predpoklad na paušálne naliehavej požiadavky, na ktorú sa odvoláva určenie jeho základu dane. belgická vláda.
V - Návrh
91. S ohľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku položenú Cour de cassation (Belgicko) takto:
Článku 43 ES odporuje právna úprava členského štátu, ktorá uplatňuje, tak ako článok 182 kráľovského nariadenia z 27. augusta 1993 vykonávajúci článok 342 § 2 zákonníka o dani z príjmov z roku 1992, minimálny základ dane len na daňovníkov nerezidentov, keďže ide o nepriamo diskriminačné opatrenie na základe štátnej príslušnosti, ktoré nemožno odôvodniť na základe výnimiek stanovených v článku 46 ES.
I - 2574