← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·12.9.2006

C-385/05

ECLI:EU:C:2006:554

Odmieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62005CC0385

C O N F É D É R A T I O N GÉNÉRALE D U TRAVAIL A I.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PAOLO MENGOZZI p r e d n e s e n é 12. s e p t e m b r a 2006 1

I — Úvod len „nariadenie č. 2005-892") 4. Už teraz je potrebné podotknúť, že táto vec dáva Súd­ nemu dvoru po prvýkrát príležitosť na výklad smernice 2002/14, niekedy tiež nazývanej smernica „Vilvoorde". 5

1. Môže vnútroštátna právna úprava pre uvedenie do činnosti určitých ustanovení pracovného práva vylúčiť z výpočtu počtu zamestnancov podnikov niektoré kategórie pracovníkov bez ohľadu na ustanovenia smernice 2002/14/ES Európskeho parla­ mentu a Rady z 11. marca 2002, ktorá II — Právny rámec ustanovuje všeobecný rámec pre informova­ nie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve 2 a ustanovení smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajú­ cich sa hromadného prepúšťania 3 ? A — Právo Spoločenstva

1. Smernica 98/59

2. Taká je podstata predmetu obidvoch otázok, ktoré položila Conseil d'État (Štátna rada) (Francúzsko) S ú d n e m u dvoru v nadväznosti na žalobu o neplatnosť podanú 3. Na účely uplatnenia smernice 98/59 piatimi francúzskymi odborovými organizá­ článok 1 ods. 1 tejto smernice uvádza: c i a m i p r o t i n a r i a d e n i u č. 2 0 0 5 - 8 9 2 z 2. augusta 2005 o úprave pravidiel pre výpočet počtu zamestnancov podnikov (ďalej 4 — JORF z 3. augusta 2005, s. 12687. 5 — Odkazom na toto mesto na bruselskom predmestí, na území ktorého bol v júli 1997 zatvorený automobilový závod podniku Renault. Toto uzavretie vyvolalo v Európe vlnu bezprecedent­ 1 — Jazyk prednesu: francúzština. ných reakcií a od roku 1998 viedlo hlavne Komisiu k prijatiu návrhu smernice, ktorou sa stanovuje všeobecný rámec 2 — Ú. v. ES L 80, s. 29; Mim. vyd. 05/004, s. 219. týkajúci sa informovania zamestnancov a porady so zamest­ 3 — Ú. v. ES L 225, s. 16; Mim. vyd. 05/003, s. 327. nancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES C 2, 1999, s. 3).

I -613

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZIVEC C-385/05

„a) ,hromadné prepúšťanie' znamená pre­ b) ,zástupcovia zamestnancov' znamenajú púšťanie vyvolané zamestnávateľom zástupcov zamestnancov, ako to usta­ z jedného alebo viacerých dôvodov, novujú právne predpisy alebo prax ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých členských štátov. príslušných zamestnancov, ak počet nadbytočných pracovných miest je podľa volby v členských štátoch:

Na účely výpočtu počtu prepustení stanove­ i) buď počas obdobia 30 dní: ného v prvom pododseku písmena a), ukončenie pracovnej zmluvy, ktoré je vyvo­ lané na podnet zamestnávateľa z jedného alebo viacerých dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých príslušných pracujúcich, sa považuje za prepustenie za predpokladu, že — aspoň 10 v zariadeniach, ktoré ide aspoň o päť prepustení." z a m e s t n á v a j ú viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov,

— aspoň 10 % počtu pracujúcich v zariadeniach, ktoré zvyčajne 4. Článok 2 ods. 1 uvedenej smernice zamestnávajú aspoň 100, ale nie stanovuje, že „ak zamestnávateľ uvažuje viac ako 300 zamestnancov, o hromadnom prepúšťaní, začne s poradami so zástupcami zamestnancov včas, aby sa mohla dosiahnuť dohoda".

— aspoň 30 v zariadeniach, ktoré zamestnávajú 300 alebo viac zamestnancov,

5. Okrem toho podľa článku 3 smernice 98/59 je zamestnávateľ povinný písomne u p o v e d o m i ť p r í s l u š n ý verejný o r g á n o každom návrhu kolektívneho prepúšťania. ii) alebo počas obdobia 90 dní, aspoň Kópiu tohto upovedomenia zašle zástupcom 20 bez závislosti na počte zamest­ zamestnancov, ktorí môžu vzniesť ich prí­ nancov zvyčajne zamestnaných padné pripomienky príslušnému verejnému v danom zariadení; orgánu.

I - 614

CONFÉDÉRATION GÉNÉRALE DU TRAVAIL A I.

2. Smernica 2002/14 Členské štáty určia metódu na výpočet limitu počtu zamestnaných zamestnancov.

6. Článok 1 ods. 1 smernice 2002/14 stano­ vuje, že „cieľom tejto smernice je ustanoviť všeobecný rámec minimálnych požiadaviek pre informovanie a porady so zamestnan­ cami v p o d n i k o c h alebo prevádzkach v Spoločenstve".

9. V tomto smere odôvodnenie č. 19 tejto 7. Článok 2 písm. d) smernice 2002/14 smernice upresňuje, že všeobecný rámec, uvádza, že „,zamestnanec ť je osoba, ktorá je ktorý zakladá, má osobitne „za cieľ vyhnúť sa v príslušnom členskom štáte chránená ako akýmkoľvek správnym, finančným alebo zamestnanec na základe vnútroštátneho pra­ právnym obmedzeniam, ktoré by bránili covného práva a v súlade s vnútroštátnymi zakladaniu malých a stredných podnikov", postupmi". a že na tento účel „podľa rozhodnutia členských štátov mala obmedziť pôsobnosť tejto smernice na podniky, ktoré majú aspoň 50 z a m e s t n a n c o v , a l e b o p r e v á d z k y s minimálnym počtom 20 zamestnancov".

8. Článok 3 smernice 2002/14 stanovuje:

10. Článok 4 smernice 2002/14 stanovuje, že „Táto smernica sa vzťahuje, podľa rozhod­ v súlade so zásadami stanovenými v článku 1 nutia každého členského štátu, na: a bez toho, aby tým boli dotknuté ustanove­ nia a/alebo platné postupy, ktoré sú priazni­ vejšie pre zamestnancov, rozhodnú členské štáty o praktických postupoch na uplatnenie práva na informovanie z a m e s t n a n c o v a porady s nimi na príslušnej úrovni a) podniky, ktoré zamestnávajú najmenej v súlade s týmto článkom. 50 zamestnancov v ktoromkoľvek člen­ skom štáte, alebo

11. Článok 9 ods. 1 tejto smernice uvádza, že b) prevádzky, ktoré zamestnávajú najme­ táto smernica nemá dosah na osobitné nej 20 zamestnancov v ktoromkoľvek postupy informovania a porady uvedené členskom štáte. v článku 2 smernice 98/59.

I-615

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZIVEC C-385/05

12. Nakoniec článok 11 smernice 2002/14 14. Okrem toho podľa článkov L. 321-1 až uvádza: L. 321-17 francúzskeho zákonníka práce porada so zamestnancami o začatí prepúšťa­ nia z hospodárskych dôvodov sa vzťahuje na podnik, ktorý zamestnáva viac ako desať zamestnancov.

„1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najne­ skôr do 23. marca 2005 alebo zaručia, že 15. Pred prijatím nariadenia č. 2005-892 zamestnávatelia a zamestnanci zavedú do znel článok L. 620-10 francúzskeho zákon­ tohto dátumu potrebné ustanovenia formou níka práce takto: dohody, zároveň sú členské štáty povinné prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré zaru­ čia výsledky ustanovené touto smernicou za akýchkoľvek okolností. Ihneď o tom infor­ mujú Komisiu.

„Na vykonanie ustanovení tohto zákonníka sa počet zamestnancov podniku vypočíta podľa nasledujúcich ustanovení.

Zamestnanci na plný úväzok so zmluvou na dobu neurčitú a zamestnanci pracujúci doma sa plne zohľadňujú pri výpočte počtu zamestnancov podniku.

B — Vnútroštátna právna úprava

Zamestnanci na dobu určitú, príležitostní zamestnanci a zamestnanci pridelení pod­ niku iným externým podnikom vrátane 13. Podľa článku L. 421-1 francúzskeho dočasných zamestnancov sa pri výpočte zákonníka práce ustanovenie zástupcov počtu zamestnancov podniku p o m e r n e zamestnancov je povinné pre všetky pre­ zohľadňujú podľa času ich prítomnosti vádzky zamestnávajúce aspoň jedenásť za posledných 12 mesiacov. Zamestnanci zamestnancov. na dobu určitú, dočasní z a m e s t n a n c i

I-616

CONFÉDÉRATION GÉNÉRALE DU TRAVAIL A L

a zamestnanci pridelení podniku iným exter­ III — Spor vo veci samej a prejudiciálne ným podnikom sa však do počtu zamestnan­ otázky cov podniku nezaratávajú, ak nahrádzajú neprítomného zamestnanca, alebo ktorého pracovný vzťah je prerušený.

17. S cieľom zlepšiť situáciu v zamestnanosti vo Francúzsku predložil premiér parlamentu vo svojom vyhlásení z 8. j ú n a 2005 o všeobecnej politike neodkladný plán pre zamestnanosť. Aby tieto opatrenia mohli nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2005, Zamestnanci s čiastočným úväzkom bez požiadala vláda o splnomocnenie na právnu ohľadu na druh ich pracovnej zmluvy sa úpravu prostredníctvom nariadenia. zohľadňujú tak, že celková suma pracovných hodín uvedená v ich pracovných zmluvách sa vydelí pracovným časom stanoveným záko­ nom alebo pracovným časom dohodnutým v kolektívnej zmluve." 18. Zákon č. 2005-846 z 26. júla 2005 vo svojom článku 1 poveril vládu prijať formou nariadenia všetky opatrenia najmä na „úpravu pravidiel pre výpočet počtu zamest­ nancov, ktoré sa uplatňujú na výkon ustano­ vení týkajúcich sa práva na prácu alebo finančných záväzkov uložených inými práv­ 16. Článok 1 nariadenia č. 2005-892 doplnil nymi predpismi na podporu zamestnávania do článku L. 620-10 francúzskeho zákonníka zamestnancov mladších ako 26 rokov v podnikoch od 22. júna 2005". práce nový odsek. Tento odsek uvádza:

19. Dna 2. augusta 2005 prijala vláda naria­ denie č. 2005-892, ktorého článok 1 doplnil „Na zamestnanca, ktorý nastúpil do zamest­ článok L. 620-10 francúzskeho zákonníka nania od 22. júna 2005 a ešte nedovŕšil vek práce doplňujúcim odsekom, ktorého znenie 26 rokov bez ohľadu na druh jeho pracovnej je uvedené v bode 16 vyššie. zmluvy uzavretej s týmto podnikom, sa neprihliada pri výpočte počtu zamestnancov podniku, kým nedosiahne vek 26 rokov. Toto ustanovenie nemôže mať za následok zruše­ nie organizácie zastupujúcej zamestnancov alebo mandátu na zastupovanie zamestnan­ 20. Confédération générale du travail cov. Ustanovenia tohto odseku platia do (CGT), Confédération française démocrati­ 31. decembra 2007." que du travail (CFDT), Confédération fran-

I-617

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZIVEC C-385/05

çaise de l'encadrement (CGC), Confédéra- ozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu tion française des travailleurs chrétiens dvoru tieto prejudiciable otázky: (CFTC) a Confédération générale du travail-Force ouvrière (CGT-FO) podali žaloby o zrušenie článku 1 nariadenia č. 2005-892.

21. Na podporu týchto žalôb pred Conseil „1. So zreteľom na cieľ smernice 2002/14..., d'État žalobcovia uviedli najmä žalobný ktorým je v zmysle jej článku 1 [ods.] 1 dôvod, že úprava pravidiel pre výpočet počtu ustanoviť všeobecný rámec minimál­ zamestnancov podniku stanovená nariade­ nych požiadaviek pre právo na informo­ ním č. 2005-892 odporuje cieľom smerníc vanie a porady so zamestnancami 98/59 a 2002/14. v p o d n i k o c h alebo prevádzkach v Spoločenstve, znamená poverenie členských štátov na určenie metódy na výpočet limitu počtu zamestnaných zamestnancov stanovené v smernici, že členské štáty môžu rozdielne zohľadňo­ vať určité kategórie pracovníkov pre 22. Vnútroštátny súd pripomína, že pokiaľ uplatnenie týchto limitov? napadnuté ustanovenie nariadenia č. 2005- 892 nemá ako priamy účinok vylúčenie uplatnenia vnútroštátnych ustanovení zabez- p e č u j ú c i c h p r e b r a t i e s m e r n í c 98/59 a 2002/14 do francúzskeho právneho poriadku, nič sa nemení na tom, že pokiaľ ide o prevádzky zamestnávajúce viac ako dvadsať zamestnancov, ale z ktorých menej ako jedenásť pracovníkov má dvadsaťšesť alebo viac rokov, uplatnenie sporného usta­ novenia vo veci samej môže mať za následok, že zamestnávatelia budú zbavení určitých 2. V akej miere sa má smernica 98/59... povinností vyplývajúcich z týchto dvoch vykladať v tom zmysle, že povoľuje smerníc. opatrenie, ktorého účinkom je, že nie­ ktoré prevádzky obvykle zamestnáva­ júce viac ako dvadsať pracovníkov sú zbavené, aj keď dočasne, povinnosti vytvoriť z a s t ú p e n i e z a m e s t n a n c o v z dôvodu pravidiel na výpočet počtu zamestnancov, ktoré vylučujú zohľad­ 23. Zastávajúc názor, že niektoré pochyb­ nenie určitých kategórií zamestnancov nosti o výklade dvoch vyššie uvedených na účely uplatnenia ustanovení upravu­ smerníc pretrvávajú, Conseil d'État rozhodol júcich organizáciu tohto zastúpenia?"

I-618

CONFÉDÉRATION GÉNÉRALE DU TRAVAIL A I.

IV — Konanie pred Súdnym dvorom jednej strane vhodné poukázať na to, ako Komisia správne posúdila, že nariadenie č. 2005-892 nezavádza žiadnu diskrimináciu medzi zamestnancami, ktorí sú alebo nie sú 24. Vo svojom rozhodnutí požiadal vnútro­ mladší ako dvadsaťšesť rokov. Je totiž isté, že štátny súd Súdny dvor, aby prejudiciálne zamestnanci mladší ako dvadsaťšesť rokov si konanie prebehlo v skrátenom konaní na uchovávajú individuálne práva, ktoré pre základe článku 104a prvého odseku rokova­ nich vyplývajú z postavenia zamestnanca cieho poriadku. uznaného vnútroštátnym právom.

25. Predseda Súdneho dvora túto žiadosť zamietol uznesením z 21. novembra 2005.

28. Na druhej strane aj keď nariadenie č. 2005-892 upresňuje, že nemôže viesť k zrušeniu už existujúcich organizácií zastu­ 26. Žalobcovia vo veci samej, francúzska pujúcich zamestnancov alebo mandátu na vláda a Komisia Európskych spoločenstiev zastupovanie zamestnancov, práva, ktoré predložili písomné pripomienky Súdnemu môžu byť dotknuté sporným ustanovením, dvoru v súlade s článkom 23 štatútu. Tieto sú tie, ktoré pre celok zamestnancov podniku strany boli taktiež vypočuté počas pojedná­ alebo prevádzky vyplývajú zo smernice vania, ktoré sa uskutočnilo 7. júna 2006. 2002/14 z dôvodu informovania zamestnan­ cov alebo porady so zamestnancami, ktoré sú povinnosťami ich zamestnávateľa. Ako bude uvedené ďalej, všetci zamestnanci prevádzky alebo podniku, a nielen zamestnanci mladší ako dvadsaťšesť rokov, môžu byť za určitých okolností na základe nariadenia č. 2005-892 V — Posúdenie prejudiciálnych otázok zbavení práv, ktoré pre nich vyplývajú zo smernice 2002/14.

A — O prvej prejudiciálnej otázke

1. Úvodné poznámky 29. Ďalej sa mi zdá vhodné podať významové upresnenie vzťahujúce sa na otázku pred­ loženú vnútroštátnym súdom. Tento súd sa 27. Na presné opísanie problematiky pred­ pýta Súdneho dvora na také právne predpisy, loženej vnútroštátnym súdom je najprv na ako sú predpisy vo veci samej, ktoré stano-

I - 619

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZIVEC C-385/05

vujú „rozdielne zohľadnenie niektorých kate­ 31. Navrhujem teda Súdnemu dvoru pre­ górií zamestnancov" pre uplatnenie limitov formulovať prvú otázku položenú vnútro­ stanovených smernicou 2002/14. Táto kvali­ štátnym súdom tak, že sa tento súd pýta na fikácia sa mi však nezdá úplne správna. otázku, či s prihliadnutím na predmet Nariadenie č. 2005-892 sa podľa mňa nepo­ smernice 2002/14 sa má článok 3 ods. 1 sudzuje tak, že stanovuje povinnosť zohľad­ druhý pododsek tejto smernice vykladať ňovať tú istú kategóriu osôb, teda zamest­ v tom zmysle, že právomoc priznaná člen­ nancov mladších ako dvadsaťšesť rokov ským štátom „určiť metódu na výpočet limitu rozdielne. Ak totiž zamestnanci uvedení zamestnaných zamestnancov" zahrňuje tak­ v nariadení č. 2005-892 dosiahnu vek dvad­ tiež možnosť vylúčiť, i dočasne, celú kategó­ saťšesť rokov, čiže sa počítajú do počtu riu zamestnancov (v tomto prípade zamest­ zamestnancov na účely overenia prekročenia nancov mladších ako dvadsaťšesť rokov). limitov, podľa definície viac nepatria do kategórie osôb mladších ako dvadsaťšesť rokov. Nejde teda o „rozdielne" zohľadnenie kategórie zamestnancov mladších ako dvad­ saťšesť rokov, ale skôr o vylúčenie tejto kategórie z výpočtu zamestnancov, ktorí predstavujú počet zamestnancov podniku na účely overenia prekročenia limitu stano­ 32. V tomto smere je potrebné uviesť, že veného vnútroštátnymi právnymi predpismi žalobcovia vo veci samej, ktorí predložili na základe smernice 2002/14 počas doby spoločné pripomienky Súdnemu dvoru, pôsobnosti nariadenia č. 2005-892. a Komisia, navrhujú odpovedať záporne na túto otázku.

33. Naopak francúzska vláda sa domnieva, že článok 3 ods. 1 druhý pododsek smernice 2002/14 ju oprávňuje dočasne vylúčiť celú kategóriu zamestnancov, pokiaľ je toto vylú­ čenie odôvodnené cieľmi verejného záujmu a je nevyhnutné, ako aj primerané vzhľadom na dosiahnutie uvedených cieľov. Francúzska vláda sa domnieva, že tieto podmienky budú 30. Ostatne treba konštatovať, že tak vo v tomto prípade zjavne splnené, pretože: svojich písomnostiach, ako aj na pojednávaní francúzska vláda uviedla pri viacerých príle­ žitostiach výlučný charakter nariadenia č. 2005-892 a že druhá otázka položená vnútroštátnym súdom kvalifikuje tento akt ako právny predpis zakladajúci „pravidlo výpočtu počtu zamestnancov vylučujúce zohľadnenie" kategórie zamestnancov mlad­ — cieľ sledovaný nariadením č. 2005-892, ších ako dvadsaťšesť rokov. teda boj proti nezamestnanosti mla-

I - 620

CONFÉDÉRATION GÉNÉRALE DU TRAVAIL A I.

dych, je zlučiteľný s cieľom uvedeným „metódu na výpočet limitu počtu zamestna­ v odôvodnení č. 19 smernice 2002/14, ných zamestnancov". Táto analýza bude ako aj s hľadaním vysokej úrovne vykonaná neskôr. zamestnanosti v Spoločenstve,

— opatrenie, ktorého časová pôsobnosť je obmedzená, je primerané k sle­ 2. O rozsahu článku 3 ods. 1 smernice dovanému cieľu, 2002/14

— dopad sporného ustanovenia je obme­ 35. Je vhodné pripomenúť, že podľa článku 3 dzený iba na podniky s počtom maxi­ ods. 1 prvého pododseku smernice 2002/14 málne dvadsať zamestnancov, z ktorých subjektmi, voči ktorým členské štáty musia menej ako jedenásť má viac ako dvad­ zaviesť spôsoby informovania zamestnancov saťšesť rokov, a porady s nimi, uvedené v tejto smernici, sú podľa volby buď podniky zamestnávajúce v členskom štáte minimálne 50 zamestnan­ cov, alebo prevádzky zamestnávajúce aspoň 20 zamestnancov. Po uskutočnení volby táto smernica pripúšťa, aby členské štáty mohli zachovať alebo prijať priaznivejšie ustanove­ nia pre zamestnancov stanovené vnútroštát­ — uplatnenie sporného ustanovenia nym právom. nemôže mať za následok zrušenie už exitujúcich orgánov určených na zastu­ povanie zamestnancov alebo mandátu zástupcu zamestnancov.

36. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z ustanovení vyššie citovaného francúzskeho zákonníka práce, Francúzska 34. Po týchto úvodných pripomienkach republika si vybrala druhú alternatívu článku a upresneniach si myslím, že odpoveď na 3 ods. 1 prvého pododseku smernice 2002/14 prvú otázku položenú vnútroštátnym súdom znížením dolnej hranice, od ktorej sa vyža­ sa môže nájsť určením rozsahu článku 3 duje povinnosť informovania zamestnancov ods. 1 smernice 2002/14, ktorého druhý a porady s nimi od podnikov zamestnávajú­ pododsek zveruje členským štátom určiť cich najmenej jedenásť zamestnancov.

I - 621

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZIVEC C-385/05

37. Článok 3 ods. 1 prvý pododsek smernice ods. 1 prvého pododseku a článku 2 písm. d) 2002/14 musí byť podľa mňa v rozsahu, smernice 2002/14 sa zamestnanci uvedení v akom odkazuje na limit „zamestnancov", v článku 1 tohto nariadenia musia na účely vykladaný spoločne s článkom 2 písm. d) uplatnenia náležitých limitov zamestnancov tejto smernice, ktorý upresňuje, čo treba stanovených smernicou 2002/14 zohľadňovať rozumieť pod p o j m o m „ z a m e s t n a n e c " ako zamestnanci podnikov umiestnených vo v zmysle tejto smernice. Podľa tohto ustano­ Francúzsku. venia ide o „akúkoľvek osobu, ktorá je v príslušnom členskom štáte chránená ako zamestnanec na základe vnútroštátneho pra­ covného práva a v súlade s vnútroštátnymi postupmi".

40. Musím upozorniť, že smernica 2002/14 nepripúšťa žiadnu možnosť pre členské štáty odchýliť sa od jej ustanovení okrem mož­ nosti, ktorú im ponúka článok 3 ods. 3 v súvislosti s posádkami námorných plavi­ diel, ktorá nie je podstatnou vo veci samej. 38. Na účely smernice 2002/14, pokiaľ osoba zodpovedá definícii vyjadrenej v jej článku 2 písm. d), teda že je chránená ako zamestna­ nec vo vnútroštátnom rozsahu, musí byť na účely uplatnenia limitov uvedených v článku 3 ods. 1 prvého pododseku smernice 2002/14 táto osoba nevyhnutne zohľadnená v počte zamestnancov. Musí byť tiež z dôvodu svojho 41. Po tomto je však vhodné overiť, či, ako postavenia ako zamestnanca v zmysle tejto tvrdí francúzska vláda, druhý pododsek smernice zaradená na účely uplatnenia článku 3 ods. 1 smernice 2002/14 priznáva limitov predpokladaných týmto predpisom členským štátom možnosť, akú predpokla­ do výpočtu zamestnancov, ktorí predstavujú dajú právne predpisy v uvedenej veci samej, počet zamestnancov danej prevádzky alebo vylúčiť celú k a t e g ó r i u z a m e s t n a n c o v podniku. z výpočtu počtu zamestnancov prevádzky na účely uplatnenia limitov zamestnancov predpokladaným touto smernicou.

39. V spore vo veci samej je nesporné, že zamestnanci uvedení v článku 1 nariadenia 42. Druhý pododsek článku 3 ods. 1 smer­ č. 2005-892 sú ako takíto chránení francúz­ nice 2002/14 umožňuje členským štátom skymi právnymi predpismi o zamestnanosti. určiť „metódu na výpočet limitu zamestna­ Na základe spoločného výkladu článku 3 ných zamestnancov".

I -622

C O N F É D É R A T I O N GÉNÉRALE D U TRAVAIL A I.

43. V tomto smere musím podčiarknuť, že 46. Totiž, zatiaľ čo pri uvádzaní „metódy na postúpenie na členské štáty, ktoré vykonáva výpočet limitu" toto ustanovenie budí dojem, toto ustanovenie, sa týka iba určenia „metró­ že sa vzťahuje výlučne na to, čo môžeme d[y] na výpočet limitu zamestnaných zamest­ nazývať „pravidlá limitov", teda spôsob nancov" a nie samotnej definície tohto výpočtu referenčnej doby, ktorá je zohľad­ výrazu. nená pre prekonanie limitov (napríklad v určitom okamihu trvanie aktivity počas niekoľkých mesiacov alebo rokov, alebo priemer za niekoľko mesiacov alebo rokov činnosti), taktiež je možné sa domnievať, ako to uvádzajú žalobcovia a Komisia, že tento výraz sa vzťahuje tiež na spôsob výpočtu počtu zamestnancov prevádzky (teda pravi­ diel týkajúcich sa spôsobu započítania 44. V tomto smere som presvedčený, že zamestnancov, ktorí sú viazaní na prevádzku smernica 2002/14 neponechala členským pracovnými zmluvami rozdielnych typov, t. j . štátom možnosť definície tohto výrazu. Je hlavne zmluvami na čiastočný úväzok alebo vhodné pripomenúť, že časť citovanej vety zmluvami na dobu určitú), pretože limit je v predchádzajúcom bode je vložená do vyjadrený odkazom na určitý počet zamest­ článku, ktorý definuje „pôsobnosť" tejto nancov. V nasledujúcich úvahách sa tieto s m e r n i c e a k t o r ý n e m ô ž e vyplývať pravidlá na účely zjednodušenia jazyka nazý­ z voľného uváženia práva členskými štátmi. vajú „pravidlá modulácie". Požiadavky na jednotné uplatnenie práva Spoločenstva musia teda viesť k tomu, aby výrazy tohto ustanovenia práva Spoločenstva mali v celom Spoločenstve autonómny a jednotný výklad, ktorý sa musí vyhľadať s prihliadnutím na súvislosť ustanovenia a sledovaného cieľa príslušnou právnou úpravou. 6

47. Skúmanie všetkých jazykových verzií článku 3 ods. 1 druhého pododseku smernice 45. Všeobecne je potrebné pripustiť, že 2002/14 viac nevyjasňuje presný význam význam výrazu uvedeného v článku 3 ods. 1 výrazu obsiahnutého v tomto ustanovení, druhého pododseku smernice 2002/14 nie je pretože veľká väčšina týchto verzií odkazuje celkom jasný. Napokon, málo zrejmý cha­ na „limity" zamestnaných zamestnancov , 7

rakter výrazu uvedeného v tomto ustanovení avšak niektoré uvádzajú „počet" zamestna- je dôvodom prvej otázky položenej vnútro­ štátnym súdom.

7 — Je to prípad verzie nemeckej („Schwelle"), anglickej („thres­ hold"), dánskej („taesklerne"), gréckej („ορίων"), talianskej („soglie"), lotyšskej („sliekšņi"), maltskej („tal-limiti"), poľskej 6 — Pozri najmä v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2005, Junk, („progu"), portugalskej („limiares"), slovenskej („limitu"), C-188/03, Zb. s. I-885, bod 29 a citovanú judikatúru. slovinskej („praga") a švédskej („tröskel").

I - 623

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-385/05

ných zamestnancov 8. Z iného hľadiska 50. Vzhľadom na toto konštatovanie mal z prípravných prác na tejto smernici nevy­ zákonodarca Spoločenstva tieto tri možnosti. plýva jasne úmysel jej tvorcov, čo sa týka významu príslušného výrazu, 9 ani nie sú také, aby poskytovali vhodné informácie, 10 pokiaľ ide o výklad tohto ustanovenia.

51. Prvá možnosť bola stanoviť „pravidlá limitov" a „pravidlá modulácie" v ustanovení smernice 2002/14. Sociálne 48. Zdá sa mi však, že význam článku 3 právo Spoločenstva napokon ponúka čia­ ods. 1 druhého pododseku smernice 2002/14 stočne v tomto zmysle príklad smernice. 11 môže byť vyvodený z logického cieľa, ktorý viedol k jeho vloženiu.

52. Druhá možnosť by mohla spočívať 49. V tomto smere je vhodné vychádzať v nestanovení žiadneho ustanovenia v texte z konštatovania: alternatívne limity uvedené smernice 2002/14, neexistencia žiadneho v článku 3 ods. 1 prvom pododseku smernice ustanovenia by znamenala, že členské štáty 2002/14 môžu byť konkrétne uplatnené, len by si v súlade s ich zvyškovou právomocou ak sú stanovené „pravidlá limitov" a „pravidlá implicitne ponechali právo prijať tieto dva modulácie". Bez prijatia tohto typu pravidiel typy pravidiel, aby mohli zaistiť konkrétne sa prevádzky a podniky uvedené v tejto uplatnenie ustanovení smernice. Ako som smernici nachádzajú v situácii, že nemôžu uviedol v rámci odpovede, ktorú navrhujem stanoviť, kedy a či prekročia limity zamest­ uviesť na druhú otázku položenú vnútroštát­ nancov stanovené touto smernicou. nym súdom, je to aj prípad smernice 98/59.

8 — Ako verzia španielska („número"), fínska („määrä") 11 — Ide o č l á n o k 2 ods. 2 s m e r n i c e Rady 94/45/ES a holandská („aantal"). z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni 9 — Zdá sa, že výraz uvedený v článku 3 ods. 1 druhom pododseku spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni smernice 2002/14 sa objavil v pozmenenom návrhu Komisie spoločenstva na účely informovania z a m e s t n a n c o v z 23. mája 2001 [KOM(2001) 296 v konečnom znení] a prerokovania s nimi (Ú. v. ES L 254, s. 64; Mim. vyd. v nadväznosti na zmeny navrhnuté Európskym parlamentom, 05/002, s. 232), ktorý upresňuje, že limity počtu zamestnan­ no bez toho, aby bolo poskytnuté akékoľvek vysvetlenie vo veci cov stanovené touto smernicou sú určené podľa priemer­ použitej terminológie. ného počtu zamestnancov, vrátane zamestnancov na 10 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júna 1961, Simon/Súdny skrátený pracovný úväzok zamestnaných počas predchádza­ dvor, 15/60, Zb. s. 223, a z 31. marca 1998, Francúzsko a i./ júcich dvoch rokov, vypočítaných podľa právnych predpisov Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 167. a/alebo vnútroštátnych postupov.

I - 624

C O N F É D É R A T I O N GÉNÉRALE D U TRAVAIL A I.

53. Riešenie stanovené smernicou 2002/14 zamestnancov je úplne odlišnou vecou, ako zodpovedá tretej možnosti, ktorá sa ponúka ich oprávnit', ako to v konečnom dôsledku zákonodarcovi Spoločenstva: ak nepovažoval navrhuje francúzska vláda, k určeniu tých za možné alebo praktické stanoviť „pravidlá z a m e s t n a n c o v , k t o r í m ô ž u patriť do limitov" a „pravidlá modulácie" v samotnej „základu" pre výpočet limitu zamestnancov, smernici, udelil výslovne členským štátom s vylúčením celej kategórie zamestnancov 1 možnosť prijatia týchto opatrení. 2 z tohto základu.

56. Z toho podľa mňa vyplýva, že článok 3 ods. 1 druhý pododsek smernice 2002/14 54. Nezávisle od voľby vykonanej v smernici nemôže byť vykladaný v tom zmysle, že 2002/14 je úplne jasné, že logickým cieľom, umožňuje členskému štátu vylúčiť použitie ktorý vedie k nutnosti prijať „pravidlá ustanovení tejto smernice vyňatím celej limitov" a „pravidlá modulácie", je zabezpečiť kategórie zamestnancov z výpočtu zamest­ jednoduchým ale podstatným spôsobom naných zamestnancov prevádzok spadajú­ konkrétne uplatnenie limitov stanovených cich do pôsobnosti tejto smernice na účely v tejto smernici a z toho vychádzajúc uplatnenia limitu dvadsiatich zamestnancov i zabezpečiť uplatnenie tejto smernice. stanovenej v tejto smernici.

57. Toto uváženie sa použije a fortiori vtedy, 55. Lenže priznať členským štátom možnosť pokiaľ podobne ako v právnych predpisoch stanovenia spôsobu uplatnenia limitov vo veci samej kritérium, na základe ktorého sú títo zamestnanci vylúčení z tohto výpočtu, je založené na skutočnosti úplne nesúvisiacej s reálnou veľkosťou dotknutej prevádzky. 12 — Právo Spoločenstva ponúka taktiež ďalší príklad v tomto zmysle a to príklad smernice 1999/70/ES Rady z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd 05/003, s. 368), ktorého podstatné ustanovenie je bezpochyby formulované konkrétnejšie. Doložka 7 tejto rámcovej dohody stanovuje, že pracovníci na dobu určitú sú započítavaní pri výpočte medzného počtu pracovníkov (hlavne l i m i t u s t a n o v e n é h o p r á v o m Spoločenstva) a postupuje na členské štáty právomoc definovať spôsoby použitia tohto výpočtu. Treba poznamenať, že pred Conseil d'État sa žalobcovia v pôvodnom konaní nedovolávali tejto smernice na podporu svojej žaloby proti nariadeniu č. 2005-892 v rozsahu, v akom sa táto smernica uplatňuje na zamestnancov na dobu určitú mladších ako dvadsaťšesť 58. Nejde o pripustenie, že členský štát bude rokov. mať právo vylúčiť zamestnancov v zmysle

I - 625

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-385/05

smernice 2002/14 — a teda chránených ako štátom ponechaná dotknutá možnosť voľby takých podľa v n ú t r o š t á t n e h o práva — prijať opatrenia výhodnejšie pre zamestnan­ z výpočtu počtu zamestnancov prevádzky cov, právo členských štátov prijať „pravidlo na základe kritéria, ktoré je spojené s dobou modulácie" sa podieľa na cieli pripomenutom zamestnania v prevádzke. V tomto prípade v odôvodnení č. 19 smernice 2002/14, podľa zostáva použiteľná zásada, podľa ktorej každý ktorého limity stanovené týmto aktom boli zamestnanec v zmysle smernice 2002/14 ustanovené s cieľom vyhnúť sa prekážkam musí byť zohľadnený pri výpočte zamestna­ brániacim rozvoju malých a stredných pod­ ných zamestnancov na účely uplatnenia tejto nikov. Ide o to, aby bolo výslovným spôso­ smernice. bom v rámci vyššie navrhovaného výkladu druhého pododseku článku 3 ods. 1 smernice 2002/14 uznané, že členské štáty ostávajú príslušné pre prijatie „pravidiel modulácie" pre zamestnancov v závislosti od skutočnej veľkosti prevádzky (alebo podniku). Taktiež musím poznamenať, že tento výklad prísluš­ ného ustanovenia umožní preskúmať prí­ padný neprimeraný charakter „pravidla modulácie" zamestnancov prijatého člen­ ským štátom. 13

59. Napriek tomu odkaz na reálnu veľkosť prevádzky vysvetľuje dôvod, pre ktorý „pra­ 60. Toto krátke odbočenie nemení nič na vidlo modulácie" zamestnancov, zvlášť tom, že také právne predpisy, ako sú v závislosti od doby zamestnania stráveného dotknuté predpisy vo veci samej, ktoré v dotknutej prevádzke, môže byť považované nespadajú ani do kategórie „pravidiel limi­ za pravidlo spadajúce do pôsobnosti článku 3 tov", ani do kategórie „pravidiel modulácie" ods. 1 d r u h é h o p o d o d s e k u s m e r n i c e a nevedú k tomu, aby umožnili konkrétne 2002/14. Z dôvodu absencie takéhoto pra­ uplatnenie relevantného limitu uvedeného vidla modulácie by každý zamestnanec nezá­ v článku 3 ods. 1 prvom pododseku smernice visle od času stráveného v prevádzke musel 2002/14, nespadajú do pôsobnosti druhého byť započítaný ako jednotka na účely overe­ pododseku tohto článku smernice a ukazujú nia prekročenia limitu dvadsiatich zamest­ sa byť v rozpore s touto smernicou. nancov stanovených v tejto smernici. Istotne, dôsledkom takejto situácie by mohlo byť, že prevádzky, ktorých skutočná veľkosť je 13 — Na znázornenie tejto pripomienky uvádzam vnútroštátne menšia ako limit stanovený v tejto smernici, pravidlo, ktoré by v rámci výpočtu počtu zamestnancov by museli zaviesť spôsoby informovania prevádzky napríklad ukladalo, že na účely použitia limitu dvadsiatich zamestnancov stanovenej smernicou 2002/14 zamestnancov a porady s nimi stanovené dvadsať zamestnancov na polovičný úväzok zodpovedá jednému zamestnancovi na plný úväzok. Takéto pravidlo by smernicou. Bez toho, aby bola členským bolo podľa môjho názoru jednoznačne neprimerané.

I - 626

CONFÉDÉRATION GÉNÉRALE DU TRAVAIL A I.

61. Tento záver nemôže byť spochybnený ňuje, že všeobecný rámec zavedený smerni­ dvomi hlavnými argumentmi predloženými cou má zvlášť „za cieľ vyhnúť sa akémukoľvek francúzskou vládou, podľa ktorých na jednej administratívnemu, finančnému a právnemu strane cieľ sledovaný francúzskym zákono­ nátlaku, ktorý by bránil vytvoreniu a rozvoju darcom smerujúci k nabádaniu malých malých a stredných podnikov", a že preto „by a stredných podnikov znížením nákladov, sa podľa rozhodnutia členských štátov mala ktoré ich zaťažujú, k ďalšiemu zamestnávaniu obmedziť pôsobnosť tejto smernice na pod­ osôb mladších ako dvadsaťšesť rokov je niky, ktoré majú aspoň 50 zamestnancov, zlučiteľný s cieľom smernice 2002/14 a na alebo prevádzky s minimálnym počtom 20 druhej strane konkrétne situácie, pri ktorých zamestnancov". Je tiež vhodné poznamenať, by pri u p l a t n e n í článku 1 nariadenia že nariadenie č. 2005-892 sa nepoužije č. 2005-892 mohli byť odoprené zamest­ výlučne na malé a stredné podniky, ale na nancom práva vyplývajúce z tejto smernice, všetky prevádzky umiestnené na francúz­ sú zriedkavé. skom území. Okrem toho skutočnosť, že vo Francúzsku, ako to francúzska vláda uviedla na pojednávaní, množstvo nákladov uklada­ ných podnikom, ako je platba vyšších zamestnávateľských príspevkov alebo zave­ denie vnútorného poriadku, je podriadené prekročeniu limitov počtu zamestnancov, vyplýva výlučne z uplatnenia ustanovení vnútroštátneho práva a v každom prípade nemôže oslobodiť členský štát od plného 6 2 . Č o sa t ý k a p r v é h o a r g u m e n t u dodržiavania ustanovení smernice 2002/14. a v rozsahu, v akom sa cieľ dovolávaný francúzskou vládou vzťahuje hlavne na boj proti nezamestnanosti osôb mladších ako dvadsaťšesť rokov, je síce pravda, že smernica 2002/14 sa neprieči tomuto chvályhodnému cieľu, nič to však nemení na tom, že členský štát je povinný plne dodržiavať ustanovenia tohto predpisu.

64. Čo sa týka druhého argumentu, pred­ ovšetkým sa domnievam, že objektívny výklad právnej normy je ťažko zlučiteľný s úvahami o pravdepodobnosti, ako navrhuje francúzska vláda.

63. V rozsahu, v akom sa cieľ dovolávaný francúzskou vládou viac vzťahuje na zníženie nákladov, ktoré nesú malé a stredné podniky, je vhodné uviesť, že stanovením limitov v článku 3 ods. 1 prvom pododseku smernice 2002/14 sleduje táto smernica cieľ uvádzaný francúzskou vládou: odôvodnenie č. 19 smer­ 65. Ďalej je vhodné pripomenúť, že podľa nice 2002/14 to pripomína jasne, keď upres­ článku 11 ods. 1 smernice 2002/14 členské

I - 627

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-385/05

štáty musia prijať „všetky potrebné opatrenia, prípadné kumulatívne vylúčenie celých kate­ ktoré zaručia výsledky ustanovené touto górií zamestnancov členskými štátmi by smernicou za akýchkoľvek okolností". Aj v konečnom dôsledku drasticky znížilo keby teda, ako to tvrdí francúzska vláda, situácie, v ktorých podniky a prevádzky, uplatnenie nariadenia č. 2005-892 vylučovalo ktoré spadajú do pôsobnosti smernice minimálne požiadavky na informovanie 2002/14, museli vykonať práva na informo­ zamestnancov a na porady so zamestnan­ vanie zamestnancov a porady so zamestnan­ cami stanovenými v tejto smernici v presne cami stanovené v tejto smernici, a porušili by vymedzených situáciách, 14 nič to nemení na tak jednotné uplatnenie ustanovení tohto tom, že francúzsky štát vylúčením kategórie textu v Spoločenstve. zamestnancov mladších ako dvadsaťšesť rokov z výpočtu počtu zamestnancov pre­ vádzok nemôže celkom, i keď len dočasne, zaručiť, že všetky prevádzky umiestnené na francúzskom území spadajúce do pôsobnosti smernice 2002/14 sú schopné umožniť informovanie zamestnancov a porady so zamestnancami, ktorých zamestnávajú. 67. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem odpovedať na prvú otázku polo­ ženú vnútroštátnym súdom záporne, a síce, že s ohľadom na účel smernice 2002/14 p o s t ú p e n i e m o ž n o s t i stanoviť m e t ó d y výpočtu limitu zamestnaných zamestnancov podľa článku 3 ods. 1 druhého pododseku smernice 2002/14 na členské štáty sa nemá vykladať v tom zmysle, že umožňuje týmto štátom dočasne vylúčiť určité kategórie zamestnancov pre uplatnenie týchto limitov.

66. Konečne, pokiaľ by sa prijal výklad francúzskej vlády, členské štáty by mohli chcieť zajtra napríklad vylúčiť z výpočtu počtu zamestnancov podniku rôzne kategó­ rie zamestnancov, ako sú zamestnanci s čiastočným úväzkom, zamestnancov star­ ších ako päťdesiat rokov alebo telesne B — O druhej prejudiciálnej otázke postihnutých zamestnancov. Je očividné, že

14 — T. j . v situáciách, kde by dotknuté prevádzky zamestnávali počet zamestnancov, ktorí bez ohľadu na ich vek bude rovný alebo vyšší ako limit dvadsiatich zamestnancov stanovený smernicou 2002/14, priznávajúc tiež bežne práva vyplývajúce z tohto predpisu, ale ktoré v rovnakom čase zamestnávajú menej ako jedenásť zamestnancov starších ako dvadsaťšesť rokov (neprekročenie limitu podľa francúzskeho zákonníka 68. Druhou otázkou požaduje vnútroštátny práce a článku 1 nariadenia č. 2005-892). súd od Súdneho dvora určiť, či a v akom

I -628

C O N F É D É R A T I O N GÉNÉRALE D U TRAVAIL A I.

rozsahu povoľuje smernica 98/59 prijatie k hromadnému prepúšťaniu, a aby bolo vnútroštátneho opatrenia, ktorá má za násle­ s nimi hromadné prepúšťanie prerokované. dok, že niektoré prevádzky zamestnávajúce Osobná pôsobnosť tejto povinnosti zamest­ obyčajne viac ako dvadsať zamestnancov sú návateľa je však obmedzená na prevádzky, oslobodené, aj keď len dočasne, od povin­ ktoré zodpovedajú limitom stanoveným 1 nosti vytvoriť š t r u k t ú r u z a s t u p o v a n i a smernicou 98/59. 7Tieto limity sa na jednej zamestnancov z dôvodu, že pravidlá výpočtu strane týkajú počtu zamestnancov prevá­ počtu zamestnancov vylučujú, aby sa na dzok, a síce prevádzok, ktoré majú mini­ použitie ustanovení upravujúcich toto zastú­ málne dvadsať zamestnancov, na druhej penie zohľadňovali niektoré kategórie strane počtu zamestnancov dotknutých hro­ zamestnancov. madným prepúšťaním v týchto prevádzkach v súlade s článkom 1 smernice 98/59. Aj keď na rozdiel od názoru vnútroštátneho súdu táto smernica neukladá, prinajmenšom nie priamo a formálne, ustanovenie štruktúry zastúpenia zamestnancov, obsahuje ako pod­ mienku predchádzajúceho informovania zamestnancov a porád s nimi v rámci hromadného prepúšťania to, že členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zaistenie 69. Smernica 98/59 preberá smernicu vymenovania týchto zástupcov. 7 5 / 1 2 9 / E H S zo 17. f e b r u á r a 1975 o zbližovaní právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťa­ nia 1 5 v znení zmien a doplnení.

70. Hlavným cieľom smernice 98/59 je 71. Z pripomienok strán k tejto veci vyplýva, zabezpečiť prostredníctvom spoločných pra­ vidiel zavádzajúcich upravené postupy pre­ že nariadenie č. 2005-892 neovplyvňuje výpočet počtu zamestnancov, ktorých pre­ rokovania a h r o m a d n é h o prepúšťania zamestnancom v Spoločenstve, aby zástup­ púšťanie je predpokladané. Ako som už uviedol, toto nariadenie taktiež upresňuje, covia zamestnancov 16 boli včas informovaní zamestnávateľom, ktorý hodlá pristúpiť že nemôže viesť k zrušeniu už existujúcich

17 — Treba poznamenať, že táto smernica nedefinuje, čo sa má 15 — Ú. v. ES L 48, s. 29; Mim. vyd. 05/003, s. 327. Odôvodnenie rozumieť pod „prevádzkou" na uplatnenie tohto aktu, tak ako č. 1 smernice 98/59 upresňuje, že „z dôvodu prehľadnosti nedefinuje pojem „zamestnávateľ" alebo neurčuje okamih, a zrozumiteľnosti by sa mala kodifikovať smernica Rady keď dochádza k „prepúšťaniu", tieto pojmy však boli pred­ 75/129". metom objasnenia Súdnym dvorom v jeho rozsudkoch zo 16 — Článok 1 písm. b) smernice 98/59 definuje „zástupcov 7. decembra 1995, Rockfon (C-449/93, Zb. s. I-4291); zamestnancov" ako „zástupcov zamestnancov, ako to usta­ 16. októbra 2003, Komisia/Taliansko (C-32/02, Zb. novujú právne predpisy alebo prax členských štátov". s. I-12063), a z 27. januára 2005, Junk (už citovanom).

I -629

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-385/05

inštitúcií zástupcov zamestnancov alebo rokov pri použití pravidiel stanovených vo mandátu zástupcu zamestnancov. francúzskom zákonníku práce a článkom 1 nariadenia č. 2005-892.

74. Ak je totiž v tejto situácii dotknutý 72. Ako som už uviedol v rámci mojich podnik oslobodený od povinnosti organizo­ poznámok k prvej otázke, ktorú položil vať ustanovenie zástupcov zamestnancov, Conseil d'État, nariadenie č. 2005-892 sa potom v rozpore s ochranou, ktorá je dotýka výpočtu zamestnancov prevádzok priznaná zamestnancom smernicou 98/59, v tom, že vylučuje dočasne z tohto výpočtu neexistuje nijaký zástupca zamestnancov, zamestnancov mladších ako dvadsaťšesť ktorého možno predbežne informovať alebo rokov. s ktorým možno rokovať o zámere hromad­ ného prepúšťania.

75. Je potrebné poznamenať, že na rozdiel 73. Aj keď vo Francúzsku článok L. 321-1 od smernice 2002/14 smernica 98/59 neob­ a nasl, zákonníka práce stanovujú, že porada sahuje žiadnu definíciu pojmu zamestnanec so zamestnancami pri prepúšťaní z hospodár­ a neobsahuje obdobné ustanovenie, ako je skych dôvodov je zavedená, pokiaľ podnik za­ článok 3 ods. 1 druhý pododsek smernice mestnáva viac ako desať zamestnancov, 18 2002/14. nemení to nič na tom, že výsledok, ku kto­ rému môže viesť nariadenie č. 2005-892, je zbavenie zamestnancov práv, ktoré im vyplývajú zo smernice 98/59, pokiaľ dotknutá prevádzka zamestnáva viac ako dvadsať zamestnancov — a prekračuje tak limit dvadsiatich zamestnancov stanovený touto smernicou bez ohľadu na vek týchto zamest­ 76. Účastníci konania vo svojich písomných nancov — ale zamestnáva menej ako jede­ pripomienkach a na pojednávaní prejedná­ násť zamestnancov starších ako dvadsaťšesť vali otázku, či ustanovenia smernice 2002/14, ktorá, ako pripomínam, zaviedla všeobecný rámec pre informovanie zamestnancov a porady s nimi, nemala za cieľ vyjasniť 18 — Vo svojom rozsudku z 8. júna 1982, Komisia/Taliansko ustanovenia smernice 98/59, alebo dokonca (91/81, s. 2133, bod 11), Súdny dvor konštatoval, že ustanovenia smernice 75/129 „musia slúžiť k zavedeniu vyplniť prípadné medzery, hlavne definíciu spoločného základu právnej úpravy aplikovateľnej vo všet­ kých členských štátoch, ponechajúc členským štátom mož­ pojmu zamestnanec a prípadné použitie nosť uplatňovať alebo prijímať ustanovenia priaznivejšie pre článku 3 ods. 1 druhého pododseku smernice zamestnancov". Takáto možnosť vyplýva dnes z článku 5 smernice 98/59. 2002/14 analógiou.

I -630

CONFÉDÉRATION GÉNÉRALE DU TRAVAIL A I.

77. Žalobcovia vo veci samej a francúzska aktu vo svetle druhého, prijatého štyri roky vláda navrhli kladnú odpoveď na túto otázku. po prvom akte.

78. Komisia sa na pojednávaní rázne posta­ vila proti rozšíreniu navrhovanému ostat­ nými účastníkmi konania vo veci. Najmä uplatnila, že dve dotknuté smernice sú založené na rozdielnych právnych základoch: 80. Zložitosť a nebezpečný charakter kroku smernica 98/59 založená na článku 100 n a v r h n u t é h o žalobcami vo veci samej Zmluvy ES (teraz článok 94 ES) ponecháva a francúzskou vládou ilustruje porovnanie členským štátom významne menší rozsah pojmov „prevádzka" používaného v oboch voľnej úvahy ako ustanovenia smernice smerniciach 98/59 a 2002/14. [Poznámka 2002/14, ktorej právnym základom je článok prekladateľa: s m e r n i c a 98/59 používa 137 ods. 2 Zmluvy ES. Komisia taktiež v slovenskom znení pojem „zariadenie".] Pri uviedla, že dôvody časovej postupnosti neexistencii definície tohto pojmu v znení a dôvody spojené s nezávislosťou pôsobnosti smernice 98/59 Súdny dvor prehlásil v už každej zo smerníc, ako je uvedená v článku 9 citovanom rozsudku Rockfon, že „pre­ smernice 2002/14, odporujú prístupu navr­ vádzka" v zmysle tejto smernice nemôže hovanému ostatnými účastníkmi konania byť definovaná odkazom na právne predpisy v tejto veci. členských štátov a musí byť vykladaná podľa okolností ako jednotka, ku ktorej sú zamest­ nanci postihnutí prepúšťaním pridelení na výkon práce bez ohľadu na fakt, že dotknutá jednotka má k dispozícii vedenie, ktoré môže nezávisle uskutočniť hromadné prepúšťa­ nie. 19 Naopak, je potrebné podotknúť, že smernica 2002/14, upresňujúc v článku 2 písm. b), že „prevádzka" označuje „podnika­ teľskú j e d n o t k u definovanú v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi..., kde 79. Aj keď argument vychádzajúci z článku 9 nepretržite vykonáva hospodársku činnosť za smernice 2002/14 nie je obzvlášť presvedčivý, pomoci ľudských i materiálnych zdrojov", pretože sa toto ustanovenie týka iba vzťahov, zvolila odlišný význam tohto pojmu, keď k t o r é sú m e d z i s m e r n i c o u 2 0 0 2 / 1 4 výslovne odkázala na právne predpisy a článkom 2 smernice 98/59, a nie vzťahov a postupy členských štátov. k ostatným ustanoveniam smernice 98/59, nie som na oplátku neprístupný ďalším pripomienkam vznesenými Komisiou, hoci len preto, že je trochu riskantné chcieť 19 — Rozsudok zo 7. decembra 1995, Rockfon, už citovaný, body 25 a 32. Rozsudok sa konkrétnejšie týka smernice vykladať automaticky ustanovenia jedného 75/129 kodifikovanej smernicou 98/59.

I - 631

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-385/05

81. Samozrejme, tento príklad neznamená, uvedený v článku 3 ods. 1 druhom pod- že bude nemožné, v rámci smernice 98/59 odseku smernice 2002/14 na smernicu 98/59 definovat' pojem zamestnanca rovnakým tak ako to vyššie navrhujem vykladať, je spôsobom, ako je definovaný v smernici možné, že toto rozšírenie by vôbec nezme­ 2002/14. Okrem toho, pokiaľ ide o limit nilo odpoveď na druhú otázku položenú dvadsiatich zamestnancov stanovený vnútroštátnym súdom. v smernici 98/59, členské štáty museli i napriek neexistencii ustanovenia v texte n e v y h n u t n e zaviesť „pravidlá limitov" a „pravidlá modulácie", ako sú pravidlá uvedené v článku 3 ods. 1 druhom pod- odseku smernice 2002/14 na zaistenie kon­ krétneho uplatnenia smernice 98/59.

82. Pojmy uvedené v smernici 2002/14 však nemajú byt' rozšírené na smernicu 98/59, hlavne pri neexistencii jasných skutočností 85. Tak v tomto prípade, ako aj v prípade naznačujúcich, že takýto bol zámer vyjadrený odmietnutia vykladania smernice 98/59 vo autormi smernice 2002/14. svetle smernice 2002/14 právne predpisy ako tie vo veci samej sú tak, podľa môjho názoru v rozpore so smernicou 98/59. Vyňatím celej kategórie zamestnancov z výpočtu limitu dvadsiatich zamestnancov totiž právne pred­ pisy, ako sú tie vo veci samej, umožňujú niektorým prevádzkam vyhnúť sa povinnosti dodržiavať ochranné postupy voči zamest­ 83. Okrem toho z pragmatického hľadiska si nancom, ktoré ukladá smernica 98/59. myslím, že Súdny dvor môže perfektne Takéto právne predpisy môžu uprieť skupi­ poskytnúť užitočnú odpoveď vnútroštát­ nám zamestnancov právo byť informovaný n e m u súdu bez toho, aby sa vyjadril a vypočutý, ktoré im bežne prináležia podľa k diskusii, ktorá postavila proti sebe účastní­ tohto aktu, 2 0 napriek tomu, že smernica kov konania z dôvodu vzťahov medzi smer­ 98/59 nepripúšťa žiadnu výnimku, na základe nicami 2002/14 a 98/59. ktorej by členské štáty mohli porušiť povin­ nosť informovania a porady so zástupcami zamestnancov, ktorú táto smernica zako­ tvuje. 2 1

20 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Rockfon, už citovaný, bod 30. 21 — Pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou 75/129 84. Totiž aj keby sme vychádzali z toho, že je návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Van Gerven vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo (rozsudok z 8. júna 1994, možné rozšíriť pojem „zamestnanec" a výraz C-382/92, Zb. s. I-2435, bod 10).

I - 632

CONFÉDÉRATION GÉNÉRALE DU TRAVAIL A L

VI — Návrh

86. Vo svetle predchádzajúcich úvah navrhujem S ú d n e m u dvoru, aby o prejudiciálnych otázkach položených Conseil d'État rozhodol takto:

1. S ohľadom na účel smernice 2002/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve, postúpenie právomoci na členské štáty určiť metódu na výpočet limitu zamestnaných zamestnancov podľa článku 3 ods. 1 druhého pododseku smernice 2002/14 sa nemôže vykladať v tom zmysle, že umožňuje týmto štátom dočasne vylúčiť niektoré kategórie zamestnancov pre uplatnenie týchto limitov.

2. Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátne opatrenie, ktorého dôsledkom je, že niektoré prevádzky zamestnávajúce zvyčajne viac ako dvadsať zamestnancov sú oslobodené, aj keď len dočasne, od povinnosti zabezpečiť zastúpenie zamestnancov tým, že pravidlá na výpočet počtu zamestnancov vylučujú zohľadnenie určitých kategórií zamestnancov pre uplatnenie ustanovení upravujúcich toto zastúpenie.

I - 633

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-385/05 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik