← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·14.12.2006

C-391/05

ECLI:EU:C:2006:791

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62005CC0391

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. B O T — VEC C-391/05

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

YVES B O T p r e d n e s e n é 14. d e c e m b r a 2006 1

I — Úvod 3. Súdny dvor bude tiež musieť rozhodnúť, či sa má prevádzka plávajúceho nasávacieho rýpadla vo vodách Spoločenstva považovať v celom rozsahu za „plavbu" v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81 alebo či treba rozlišovať medzi jednotlivými druhmi činností vykonávanými týmto pla­ vidlom pri jeho používaní, t. j . najmä činnosťami, ktoré sú spojené 1. V prejednávanom prejudiciálnom konaní s premiestňovaním naprázdno, pohybmi sa Súdnemu dvoru kladie otázka, aký zmysel v rámci bagrovacích činností a prevoze treba dať niektorým pojmom nachádzajúcim nasatých materiálov pri týchto činnostiach. sa v smernici Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny pre­ klad] 2 .

4. Týmto dvom otázkam sa v týchto návr­ 2. Konkrétne má podať výklad pojmu „vody hoch budem venovať postupne. Spoločenstva" v porovnaní s pojmom „vnú­ trozemské vodné cesty".

1 — Jazyk prednesu: francúzština. 2 — Ú. v. ES L 316, s. 12. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 94/74/ES z 22. decembra 1994, ktorá mení a dopĺňa smernicu 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takých výrobkov, smernicu 92/81/EHS o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov a smernicu 92/82/EHS o aproximácii sadzieb spotreb­ ných daní z minerálnych olejov (Ú. v. ES L 365, s. 46; Mim. vyd. 09/001, s. 264, ďalej len „smernica 92/81"). Smernica 92/81 bola zrušená smernicou 2003/96/ES 5. Pokiaľ ide po prvé o nájdenie kritéria, z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov pomocou ktorého by bolo možné rozlíšiť a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405). medzi pojmami vody Spoločenstva

I - 1796

JAN DE N U L

a vnútrozemské vodné cesty, odmietnem článku 8 ods. 1 pism. c) smernice 92/81, kritérium „základnej línie" v zmysle článkov 3 najskôr objasním, že Keďže je plávajúce až 7 Dohovoru Organizácie spojených náro­ nasávacie rýpadlo vybavené pohonným systé­ dov o m o r s k o m p r á v e p o d p í s a n é h o mom, ktorý mu umožňuje samostatne sa 10. decembra 1982 v Montego Bay 3. Vyslo­ premiestňovať, treba toto premiestňovanie vím tiež nesúhlas s funkčným prístupom, pokladať za plavbu. Následne navrhnem, aby ktorého základom je tvrdenie, že vodami Súdny dvor vnútroštátnemu súdu odpovedal, Spoločenstva v zmysle článku 8 ods. 1 že na pohyby plávajúceho nasávacieho písm. c) prvého pododseku smernice 92/81 rýpadla v priebehu odsávania dna, čiže pri sú všetky vody, v ktorých sa obvykle vyko­ premiestňovaní sa tohto rýpadla počas náva námorná plavba na komerčné účely. výkonu bagrovacích činností, sa tento pojem vzťahuje.

6. Podporím naopak výklad, že pojem vody II — Právny rámec Spoločenstva sa vzťahuje na výsostné morské vody, resp. morské vody patriace pod juri­ sdikciu členských štátov s výnimkou vnútro­ zemských vodných ciest uvedených v článku 8 ods. 2 písm. b) smernice 92/81. Ukážem pritom, že tieto vnútrozemské A — Právna úprava Spoločenstva vodné cesty tvoria všetky vnútrozemské vodné cesty Spoločenstva, ako také uvedené v prílohe I smernice Rady 82/714/EHS zo 4. októbra 1982, ktorou sa stanovujú tech­ nické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy 4. 8. V oblasti spotrebných daní zavádza smer­ nica Rady 92/12/EHS 5pravidlá týkajúce sa všeobecného systému pre výrobky podlieha­ júce spotrebnej dani. Podľa článku 2 ods. 1 tejto smernice „táto smernica a smernice uvedené v článku 1 (2) sa majú uplatňovať na území spoločenstva, ako je definované pre každý členský štát Zmluvou o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, 7. Čo sa po druhé týka výkladu pojmu a najmä článkom 227 [zmenený na článok plavba vo vodách Spoločenstva v zmysle 229 ES]" s výnimkou niekoľkých taxatívne vymenovaných vnútroštátnych území.

3 — Dohovor schválený v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 98/392/ES z 23. marca 1999 (Ú. v. ES L 179, s. 1; Mim. vyd. 5 — Smernica z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre 04/003, s. 260) a ratifikovaný všetkými členskými štátmi výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe Európskej únie (ďalej len „Dohovor o morskom práve"). a monitorovaní takýchto výrobkov (Ú. v. ES L 76, s. 1; 4 — Ú. v. ES L 301, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 143. Mim. vyd. 09/001, s. 179).

I - 1797

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-391/05

9. Smernicami uvedenými v článku 1 ods. 2 13. Článok 8 ods. 1 smernice 92/81 znie: smernice 92/12 sú konkrétne smernica 92/81, ktorá je predmetom tohto prejudi- ciálneho konania, a tiež smernica Rady 9 2 / 8 2 / E H S z 19. o k t ó b r a 1992 o harmonizácii sadzieb spotrebnej dane 6 z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] . „Popri všeobecných ustanoveniach smernice 92/12/EHS o oslobodených použitiach výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani a bez vplyvu na iné ustanovenia Spoločenstva členské štáty oslobodia od harmonizovanej spotrebnej dane za podmienok, ktoré stano­ via na účely zabezpečenia s p r á v n e h o a jasného uplatnenia týchto oslobodení 10. Podľa piateho odôvodnenia smernice a zabránenia podvodom, úniku alebo zneu­ 92/81 „je na úrovni Spoločenstva potrebné žitiu, tieto výrobky: stanoviť určité povinné oslobodenia" [neofi­ ciálny preklad],

11. Šieste odôvodnenie tejto smernice ale stanovuje, že „členským štátom treba umož­ niť, aby podľa vlastného uváženia uplatňovali c) minerálne oleje dodávané ako palivo pre na svojom území niektoré ďalšie oslobodenia plavbu vo vodách Spoločenstva (vrátane alebo znížené sadzby, pokiaľ tým nedôjde rybolovu) inú než plavbu súkromnými k narušeniu hospodárskej súťaže" [neofi­ rekreačnými plavidlami. ciálny preklad].

Na účely tejto smernice ,súkromné rekreačné plavidlo' znamená akékoľvek plavidlo používané jeho vlastníkom 12. T á t o podvojnosť povinných alebo fyzickou alebo právnickou oso­ a fakultatívnych oslobodení je bližšie roz­ bou, ktorá ho môže používať buď vedená v článku 8 ods. 1 a 2 uvedenej v nájme alebo z iného titulu na iné než smernice. komerčné účely, najmä nie na prepravu cestujúcich alebo tovaru alebo na poskytovanie služieb za úhradu alebo 6 — Ú. v. ES L 316, s. 19. pre potreby verejných orgánov.

I - 1798

JAN DE NUL

..." [neoficiálny preklad] B — Vnútroštátne právo

15. V Nemecku sú vnútroštátne ustanovenia 14. Článok 8 ods. 2 smernice 92/81 uvádza: týkajúce sa od dane oslobodeného používa­ nia minerálnych olejov obsiahnuté v zákone o dani z minerálnych olejov (Mineralöl­ s t e u e r g e s e t z ) z 2 1 . d e c e m b r a 1992 7 a v nariadení, ktorým sa vykonáva zákon o dani z minerálnych olejov (Mineralöl­ „Bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia steuer-Durchführungsverordnung) Spoločenstva, môžu členské štáty uplatňovať z 15. septembra 1993 8 . úplné alebo čiastočné oslobodenia alebo zníženia vo vzťahu k sadzbám spotrebných daní z minerálnych olejov alebo z iných výrobkov určených na rovnaké použitie, ktorých používanie podlieha finančnej kon­ trole: 16. § 4 ods. 1 bod 4 MinöStG stanovuje, že s výhradou § 12 toho istého zákona sa minerálne oleje môžu používať s oslobodením od dane ako palivo na pohon a na kúrenie na plavidlách slúžiacich výlučne na obchodnú plavbu a na doplnkové čin­ nosti, ktoré sú s tým spojené, ako vedenie a vlečenie plavidiel a obdobné služby, alebo v doprave na vlastný účet, ako aj na vojnových plavidlách, plavidlách verejných orgánov, záchranných plavidlách používa­ b) pri plavbe na vnútrozemských vodných ných na mori a na rybárskych plavidlách cestách inej než súkromná rekreačná používaných na profesionálne účely. plavba;

17. V súlade so zákonným oprávnením upraveným v § 31 ods. 2 bod 5 MinöStG, nemecký orgán s právomocou vydávať všeo­ becne záväzné predpisy v § 17 ods. 5 M i n ö S t V vylúčil z p o j m u „plavidlá"

g) pri bagrovaní splavných vnútrozem­ ských vodných ciest a prístavov." [neofi­ 7 — BGBl. 1992 I, s. 2150 a 2185, ďalej len „MinöStG". ciálny preklad] 8 — BGBl. 1993 I, s. 1602, dalej len „MinöStV".

I - 1799

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-391/05

v zmysle § 4 ods. 1 bodu 4 MinöStG určité 19. Plávajúce nasávacie rýpadlo umožňuje typy plávajúcich zariadení. § 17 vo svojom odsávať zo dna piesok, štrk a iný obdobný odseku 5 bode 2 tak najmä stanovuje, že materiál. Zmes vody a materiálov takto plávajúce zariadenia ako rýpadlá, žeriavy vháňaných do nákladného priestoru nasáva- a obilné elevátory sa nepovažujú za „plavidlá" cieho rýpadla sa neskôr prepravuje na v zmysle § 4 ods. 1 bodu 4 MinöStG, takže miesto, kde sa vypustí. zvyškové palivo, ktoré sa v nich používa ako palivo na pohon a na kúrenie, nemôže byť oslobodené od dane.

20. Dňa3. apríla 2000 podal Jan de Nul na Hauptzollamt Oldenburg (ďalej len „Haupt- zollamt") vyhlásenie o množstve minerálnych olejov spotrebovanom počas prác spojených s odsávaním vody a materiálov.

III — Skutkové okolnosti a konanie v spore vo veci samej

21. Hauptzollamt následne žalobcovi vo veci samej oznámil, že daň z minerálnych olejov musí zaplatiť aj z množstiev používaných počas premiestňovania naprázdno a počas pohybov spojených s odsávaním. Dodatočné vyhlásenie, ktoré predložil Jan De Nul 18. Jan de Nul NV (ďalej len „Jan de Nul" 15. novembra 2000, viedlo k pohľadávke vo alebo „žalobca vo veci samej") je v Belgicku výške 183 127,02 DEM. usadená spoločnosť, ktorá podniká v oblasti hydraulických zariadení. Táto spoločnosť prevádzkovala vlečné nasávacie rýpacie zariadenie pomenované Cristoforo Colombo, označované aj ako plávajúce nasávacie rýpadlo, pri bagrovacej činnosti vykonávanej od 19. októbra 1999 do 17. decembra 1999 na Labe medzi Hamburgom a Cuxhavenom 9. 22. Hauptzollamt rozhodnutím z 3. júla 2002 zamietol námietku, ktorú Jan De Nul proti tomuto vyhláseniu podal 19. decembra 2000. Preto 2. augusta 2002 podala táto 9 — Vo svojich písomných pripomienkach Jan de Nul spresňuje, že spoločnosť žalobu na Finanzgericht Ham­ táto činnosť bola vykonávaná medzi 638. (hamburský prístav) a 748. kilometrom (vo vodách pri pobreží Cuxhavenu). burg (Nemecko).

I - 1800

JAN DE NUL

23. Na tomto súde Jan de Nul tvrdí, že júce nasávacie rýpadlo sa v zmysle § 4 ods. 1 činnosť plávajúceho nasávacieho rýpadla je bodu 4 MinöStG nepovažujú za plavidlá. obdobná ako činnosť plavidla špecializova­ ného na obchodnú plavbu, takže palivo, ktoré sa nevyužívalo na vlastnú prevádzku nasávacieho rýpadla, ale na premiestňovanie plavidla, malo byť naďalej oslobodené od dane. Podľa jeho názoru vyrubením dane z minerálnych olejov došlo k porušeniu článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81, 25. Hauptzollamt opravným oznámením ktorý stanovuje povinné oslobodenie pre z 27. decembra 2004 upravil vyhlásenie plavbu vo vodách Spoločenstva. Úsek Labe, z 15. novembra 2000, čím prihliadol na na ktorom sa práce vykonávali, totiž podľa rozsudok vyhlásený 3. februára 2004 Bun­ žalobcu vo veci samej tvorí súčasť vôd desfinanzhof 11, v ktorom ten vzal do úvahy Spoločenstva. Opierajúc sa o rozsudok Súd­ podvojnosť funkcií vykonávaných plávajú­ neho dvora z 1. apríla 2004, Deutsche See- cimi nasávacími rýpadlami a na účely oslo­ Bestattungs-Genossenschaft 10, taktiež tvrdí, bodenia od dane z minerálnych olejov rozlíšil že článok 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81 prepravné úkony od pracovných úkonov oslobodzuje od dane z minerálnych olejov uskutočňovaných týmito strojmi. obchodnú plavbu vykonávanú vo vodách Spoločenstva bez ohľadu na účel cesty.

26. Bundesfinanzhof totiž uznal, že keď plávajúce nasávacie rýpadlá uskutočňujú prepravné úkony, sú prevádzkované ako plavidlá v obchodnej plavbe a v tomto roz­ sahu musia byť od tejto dane aj oslobodené. Naopak, pri výkone prác hĺbenia, odsávania a vykládky sú prvoradými práve pracovné úkony, a preto pri nich používané palivo nemôže byť od dane z minerálnych olejov oslobodené. 24. Hauptzollamt na tomto istom súde naopak tvrdí, že oblasť, v ktorej bolo použité plávajúce nasávacie rýpadlo, predstavuje vnútrozemskú vodnú cestu, a preto oslobo­ denie upravené v článku 8 ods. 2 pism. b) smernice 92/81 podlieha voľnej úvahe priz­ nanej vnútroštátnym orgánom. Zároveň uvádza, že z § 17 ods. 5 bodu 2 MinöStV 27. Hauptzollamt tým vo svojom opravnom vyplýva, že plávajúce zariadenia ako pláva­ oznámení uznal, že na spotrebu minerálnych

10 — C-389/02, Zb. s. I-3537. 11 — VII R 4/03, BFHE 205, s. 351.

I - 1801

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. B O T — VEC C-391/05

olejov na premiestňovanie plávajúceho nasá- línie" v zmysle článkov 3 až 7 Dohovoru vacieho rýpadla naprázdno sa musí vzťahovať o morskom práve . oslobodenie od dane z minerálnych olejov stanovené v MinöStG. Vyhlásenie z 15. novembra 2000 bolo preto do sumy vo výške 164 372,74 DEM zrušené.

28. Účastníci konania sa tak zhodli na tom, že v časti, ktorá bola podnetom na zníženie dane z minerálnych olejov, dôvod žaloby 30. Podľa Finanzgericht Hamburg však odpadol. Zo spisu vyplýva, že spor sa tak možno uvažovať aj o inom výklade pojmu zúžil len na otázku, či je Jan De Nul túto daň vody Spoločenstva a rozumieť pod ním z množstva minerálnych olejov spotrebova­ všetky vody, ktoré sú spôsobilé a určené na ného počas pohybov v rámci bagrovacích to, aby ich využívali námorné plavidlá. Keďže činností povinný zaplatiť. totiž smernica 92/81 rozlišuje medzi plavbou vo vodách Spoločenstva a plavbou po vnútrozemských vodných cestách, vnútro­ štátny súd sa domnieva, že vypomôcť si druhom plavby ako kritériom na ohraničenie pojmov sa zdá byť obhájiteľné. Z tohto pohľadu by sa potom dali za vnútrozemské vodné cesty označiť vody, v ktorých sa obvykle vykonáva riečna plavba, kým vodami Spoločenstva by boli vody, v ktorých sa IV — Návrh na začatie prejudiciálneho obvykle vykonáva námorná plavba. konania

13 — V zmysle článku 3 Dohovoru o morskom práve tvorí z á k l a d n á línia z a č i a t o č n ý b o d p o b r e ž n é h o m o r a a umožňuje zmerať jeho šírku. Podľa tohto článku totiž „každý štát má právo určiť si šírku svojho pobrežného mora až po hranicu nepresahujúcu 12 námorných míľ, ktorá sa meria od základných línií stanovených v súlade s týmto dohovorom". Pri určovaní základných línii môžu štáty použiť dve metódy. Prvou metódou je metóda „obvyklej základnej 29. Čo sa týka po prvé ohraničenia pojmov línie" (článok 5 Dohovoru o morskom práve): ide o čiaru najväčšieho odlivu pozdĺž pobrežia, t. j . o líniu, po ktorú až vody Spoločenstva a vnútrozemské vodné ustúpi voda pri najväčšom odlive. Ďalšia metóda, ktorou je cesty, Finanzgericht Hamburg vo svojom metóda „priamych základných línií" (článok 7 Dohovoru o morskom práve), sa zakladá na „prerušovaných líniách, návrhu na začatie prejudiciálneho konania ktoré po vode spájajú významné body nachádzajúce sa na pobreží alebo na priľahlých ostrovoch" (LUCCHINI, L., vysvetľuje, že v uznesení z 23. marca 2000 12 a VŒLCKEL, M.: Droit de la Mer, zväzok 1, Pedone, Paríž, prijal Bundesfinanzhof kritérium „základnej 1990, s. 178 a 179). Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o morskom práve „s výnimkou ustanovení časti IV tvoria vody rozprestierajúce sa smerom k pevnine od základnej línie pobrežného mora časť vnútorných vôd štátu". Základná línia umožňuje zmerať šírku aj ďalších morských priestorov, ako je priľahlá zóna a výlučná ekonomická zóna (pozri článok 33 12 — VII S 26/99, BFHE 191, s. 184. ods. 2, resp. článok 57 Dohovoru o morskom práve).

I - 1802

JAN DE NUL

31. Vnútroštátny súd tiež poznamenáva, že 34. Vnútroštátny súd tiež poznamenáva, že výklad, na základe ktorého by oslobodenie od takéto rozlišovanie by v praxi spôsobovalo dane existovalo za základnou líniou, kým ťažkosti. Okrem výdavkov, ktoré by si z minerálneho oleja spotrebovaného pred vyžadovalo podávanie priznaní na daň touto líniou by sa podľa vnútroštátnych z minerálnych olejov, by podľa tohto súdu ustanovení musela daň odviesť, by v praxi existovali aj značné ťažkosti v ohraničovaní, spôsoboval značné ťažkosti tak pre prevádz­ pretože aj iné druhy špecializovaných plavi­ kovateľa plavidla, ako aj pri kontrolách zo diel uskutočňujú pracovné úkony, čím by sa strany colnej správy. Pri používaní plávajú­ mohli vynoriť obdobné otázky ako pri ceho nasávacieho rýpadla totiž môže byť plávajúcich nasávacích rýpadlách. V tejto základná línia prekročená niekoľkokrát. súvislosti spomína príklad nákladných lodí, ktoré sú vybavené zariadeniami umožňujú­ cimi naložiť a vyložiť ich úplne samostatne bez pomoci prístavných žeriavov.

32. Zároveň podľa toho istého súdu by vychádzať zo základných línií viedlo k ťažko zrozumiteľným a v konečnom dôsledku nesúrodým výsledkom, pretože nie všetky 35. Podľa vnútroštátneho súdu by sa mohlo základné línie sú vedené rovnakým spôso­ posúdenie zakladať na otázke, či v danom bom. V tejto súvislosti poznamenáva, že plavidle existuje vlastný pohonný systém a či medzi Hamburgom a Cuxhavenom sa rieka sa využíva. Potom by bolo potrebné pod Labe nachádza pred základnou líniou, ktorá „plavbou" rozumieť plavbu v akejkoľvek pod­ spája priľahlé ostrovy, a bola by teda obe bez ohľadu na účel cesty — ktorým môže v n ú t r o z e m s k o u v o d n o u c e s t o u , kým byť aj uskutočňovanie pracovných úkonov v oblasti Baltického mora by sa napríklad —, pokiaľ sa využíva vlastný pohonný systém. rieka Trave musela považovať za súčasť námorných vôd.

36. Vnútroštátny súd na záver svojich pri­ pomienok uvádza, že ak by sa ukázalo, že 33. Pokiaľ ide po druhé o zmysel, ktorý treba ním načrtnuté smerovanie je správne, potom dať pojmu plavba, Finanzgericht Hamburg by dané použitie plávajúceho nasávacieho vyjadruje pochybnosti o účelnosti rozlišovať rýpadla na Labe m e d z i C u x h a v e n o m medzi prepravnými úkonmi a pracovnými a Hamburgom bolo „plavbou vo vodách úkonmi plávajúceho nasávacieho rýpadla. Spoločenstva" v zmysle článku 8 ods. 1 Podľa neho plavba v akejkoľvek podobe písm. c) prvého pododseku smernice 92/81. nevyhnutne znamená spotrebu minerálnych Žalobe, ktorú naň podal Jan de Nul, by sa olejov, a to aj keď sa plavidlo nepremiestňuje. v tomto prípade muselo vyhovieť.

I - 1803

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-391/05

37. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti V — Posúdenie o výklade tohto ustanovenia smernice 92/81, ako i článku 8 ods. 2 písm. b) tej istej smernice rozhodol Finanzgericht Hamburg prerušiť konanie, kým Súdny dvor odpovie na nasledujúce prejudiciálne otázky: A — O prvej prejudiciálnej otázke

38. Touto prvou otázkou vnútroštátny súd v podstate navrhuje, aby Súdny dvor podal výklad pojmu vody Spoločenstva v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) prvého pododseku smernice 92/81 v porovnaní s pojmom vnútrozemské vodné cesty v zmysle článku 8 ods. 2 písm. b) tejto smernice. „1. Ako treba chápať pojem vody Spoločen­ stva v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) prvého pododseku smernice 92/81 vo vzťahu k pojmu vnútrozemská vodná cesta v zmysle článku 8 ods. 2 písm. b) [uvedenej smernice]? 39. Tak z návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného Finanzgericht Hamburg, ako aj z písomných pripomienok predlože­ ných Súdnemu dvoru spoločnosťou Jan de Nul, H a u p t z o l l a m t , belgickou vládou a Komisiou Európskych spoločenstiev vyplýva, že s cieľom nájsť odpoveď na túto otázku sa skúmajú dve základné cesty, totiž na jednej strane relevantnosť kritéria základ­ nej l í n i e s t a n o v e n é h o v D o h o v o r e o morskom práve a na druhej strane mož­ nosť funkčného prístupu.

2. Treba prevádzku plavidla s vlečným nasávacím rýpacím zariadením (takz­ vané nasávacie plávajúce rýpadlo) vo vodách Spoločenstva v celom rozsahu považovať za plavbu v zmysle článku 8 40. V tomto ohľade sa Jan de Nul domnieva, ods. 1 písm. c) prvého pododseku že pri definovaní pojmu vody Spoločenstva smernice 92/81 alebo treba rozlišovať treba vychádzať z podstaty činnosti vykoná­ medzi rôznymi druhmi činností vyko­ vanej v týchto vodách. Podľa žalobcu vo veci návaných počas jeho použitia?" samej sa má pri rozlišovaní medzi vodami

I - 1804

JAN DE NUL

Spoločenstva a riečnymi vodami použiť 43. Podobne ako Finanzgericht Hamburg funkčný prístup a nie kritérium základnej a Jan de Nul sa aj Komisia domnieva, že línie stanovené v Dohovore o morskom použitie kritéria základnej línie nie je nále­ práve. Účel tohto kritéria sa totiž líši od žité, a to preto, že pomocou tohto kritéria, účelu smernice 92/81, ktorým je vymedziť ktoré predstavuje technickú pomôcku slú­ výsostné práva jednotlivých zmluvných štá­ žiacu na naplnenie účelu vlastného Doho­ tov tohto dohovoru, ako aj ich vzájomné voru o morskom práve, sa nedá zabezpečiť povinnosti. dosiahnutie cieľov stojacich v pozadí článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81, teda zabez­ pečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zamedziť narušenie hospodárskej súťaže.

41. Jan de Nul vysvetľuje funkčný prístup, ktorý obhajuje, nasledujúcim spôsobom: pri rozlišovaní medzi oboma týmito pojmami, 44. Preto Komisia navrhuje, aby bolo ohra­ ktorých výklad sa má podať, treba vychádzať ničenie medzi vodami Spoločenstva z druhu prepravy vykonávanej vo vodách a vnútrozemskými vodnými cestami urobené Spoločenstva, resp. v riečnych vodách podľa v medziach znenia a účelu smernice 92/81. konkrétnych okolností daného prípadu. Tento prístup by hovoril v prospech výkladu Vodné cesty, po ktorých sa obvykle plavia pojmu vody Spoločenstva zodpovedajúcemu riečne lode, sa tak musia považovať za riečne návrhu Finanzgericht Hamburg, t. j . že sú vody, pretože z dôvodu svojho uspôsobenia nimi všetky vody, v ktorých sa obvykle nie sú riečne vody obvykle vhodné pre vykonáva námorná plavba na komerčné námorné lode. Morskými vodami sú naopak účely. Podľa Komisie sa musí pásmo, ktoré všetky vody, ktoré sú z prirodzeného hľadiska je predmetom sporu vo veci samej, medzi súčasťou mora alebo ktoré sú z dôvodu nemeckým pobrežím a hamburským prísta­ svojho uspôsobenia využívané námornými vom ako jedným z najväčších námorných loďami. prístavov na svete považovať za súčasť takto vymedzených vôd Spoločenstva.

42. Podľa tohto prístupu by sa tak Wadden- ské m o r e , a k o i p r í s t u p o v é cesty 45. Komisia dodáva, že tento výklad povedie do medzinárodných prístavov v Emdene, v súlade s účelom článku 8 ods. 1 písm. c) Bremach, Bremerhavene, Cuxhavene smernice 92/81 k tomu, že sa na námornú a Hamburgu a aj prístupová cesta do plavbu bude vzťahovať rovnaký režim vo Kielskeho kanálu museli považovať za súčasť všetkých relevantných prípadoch nezávisle morských vôd, a teda vôd Spoločenstva. na polohe d a n é h o prístavu vzhľadom

I - 1805

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. B O T — VEC C-391/05

na pobrežie, teda či je priamo na pobreží, 48. Na podporu tohto svojho stanoviska alebo ďalej vo vnútrozemí na brehoch nejakej uvádza, že podľa definície pojmu vnútrozem­ veľkej rieky. ské vodné cesty obsiahnutej v § 1 ods. 1 bode 1 spolkového zákona o vodných cestách 14 (Bundeswasserstraßengesetz) v znení zo 4. novembra 1998 tvorí rieka Labe v úseku od česko-nemeckej hranice až po miesto, kde sa pri Cuxhavene vlieva do Severného mora, vnútrozemskú vodnú cestu. Nemecké právne predpisy navyše poznajú vnútrozemské vodné cesty určené na to, aby ich využívali námorné plavidlá. Úsek Labe medzi dolnou 46. H a u p t z o l l a m t v p o d s t a t e s ú h l a s í hranicou hamburského prístavu a ústím s argumentmi, ktoré vo svojom návrhu na rieky do Severného mora pri Cuxhavene začatie prejudiciálneho konania predkladá tak podľa § 1 ods. 1 bodu 6 nariadenia Finanzgericht Hamburg, a tiež sa domnieva, o námorných vodných cestách (Seeschif­ že by sa na ohraničenie medzi vodami fahrtsstraßenordnung) 15 v znení Spoločenstva a vnútrozemskými vodnými z 22. októbra 1998 tvorí aj námornú vodnú cestami nemalo použiť kritérium základnej cestu. línie.

49. Hauptzollamt preto navrhuje, aby Súdny 47. Domnieva sa ale, že funkčný prístup, dvor prijal nasledujúce dve definície: podľa ktorého by vodami Spoločenstva boli všetky vody, ktoré sú spôsobilé a určené na to, aby ich využívali námorné plavidlá, môže svojou povahou nadmieru zasahovať do práv členských štátov. Okrem morských vôd totiž môžu námorné plavidlá využívať aj všetky nemecké vodné cesty s potrebnou hĺbkou. Okrem Labe po Hamburg tak pôjde aj o Vezeru po Brémy, rieku Hunte po Olden­ burg, Kielsky kanál (Nord-Ostsee-Kanal), Emžu po Leer a Rýn po Duisburg. Ak by — vody Spoločenstva tvoria pobrežné sme prijali takýto výklad, potom by mine­ moria do vzdialenosti 12 námorných rálny olej používaný ako palivo na vyššie míľ od základnej línie, ako aj morské uvedených vodných cestách, ktoré Hauptzol- vody nachádzajúce sa pred touto líniou lamt považuje za vnútrozemské vodné cesty, musela Spolková republika Nemecko na základe článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 14 — B G B l .1998 I, s. 3294. 92/81 oslobodiť. 15 — B G B l .1998 I, s. 3209.

I - 1806

JAN DE N U L

s výnimkou vnútrozemských vodných čenstva a vnútrozemské vodné cesty vyslo­ ciest v zmysle článku 8 ods. 2 písm. b) vene nevymedzuje. K definitívnemu návodu smernice 92/81, na to, aký zmysel treba týmto dvom pojmom dať, nedôjdeme ani po preštudovaní pream­ 17 buly tejto smernice.

— vnútrozemské vodné cesty zodpovedajú vnútrozemským vodám členského štátu, 52. Rozlišovať medzi pojmami vody Spolo­ ktoré sú až po svoje ústie do šíreho čenstva a vnútrozemské vodné cesty je mora vhodné a určené na plavbu. pritom kľúčové pri rozhodovaní o tom, ktorý z režimov oslobodenia a/alebo zníženia spotrebnej dane z minerálnych olejov upra­ venej v smernici 92/81 sa má uplatniť.

50. Pokiaľ ide o belgickú vládu, tá sa s poukazom na článok 1 prvý pododsek a článok 2 ods. 2 písm. e) nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 z 29. marca 1999 o pláne 53. Pripomínam totiž, že na základe článku 8 kapacity flotily spoločenstva na podporu ods. 1 písm. c) prvého pododseku tejto vnútrozemskej vodnej dopravy 16 domnieva, smernice sú minerálne oleje dodávané ako že sa na plavidlá, ktoré sa čiastočne plavia po palivo pre inú plavbu vo vodách Spoločen­ mori, vzťahujú právne predpisy Spoločenstva stva než plavbu súkromnými rekreačnými o plavbe vo vodách Spoločenstva. plavidlami oslobodené od harmonizovanej spotrebnej dane povinne. Naopak, na mine­ rálne oleje používané pri inej plavbe po v n ú t r o z e m s k ý c h vodných cestách než súkromná rekreačná plavba sa v zmysle článku 8 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice úplné alebo čiastočné oslobodenie, resp. zníženie jej sadzieb spotrebnej dane podľa uváženia členských štátov vzťahovať môže, ale nemusí. 51. Vo vzťahu k všetkým týmto pripomien­ kam treba predovšetkým uviesť, že znenie článkov smernice 92/81 pojmy vody Spolo­ 17 — V tomto ohľade výraz „vnútri svojho územia" nachádzajúci sa v šiestom odôvodnení smernice 92/81 vec príliš neobjasňuje, pretože vody Spoločenstva možno považovať aj za vody „vnútri" územia členských štátov a konkrétne za neoddeli­ 16 — Ú. v. ES L 90, s. 1; Mim. vyd. 07/004, s. 271. teľnú súčasť ich námorného územia.

I - 1807

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-391/05

54. Prvým navrhovaným kritériom na roz­ rení tohto „právneho poriadku", keďže, ako líšenie pojmov vody Spoločenstva som spomínal, pomáha ohraničiť morské a vnútrozemské vodné cesty je kritérium priestory definované v tomto dohovore, čiže základnej línie v zmysle článku 3 a nasl. vnútrozemské vody, pobrežné more, priľahlú Dohovoru o morskom práve. zónu a výlučnú ekonomickú zónu. Tým sa podieľa na vymedzení práv, ktoré môžu vykonávať zmluvné štáty, a povinností, ktoré sú pre každé z uvedených priestorov týmto štátom uložené, v súlade s ustanoveniami Dohovoru o morskom práve.

55. Všetky názory vyjadrené v písomných p r i p o m i e n k a c h predložených S ú d n e m u dvoru toto kritérium v prejednávanej veci zhodne odmietajú.

58. Ako spresnil Súdny dvor, čo sa týka smernice 92/81, jej cieľom je „zabezpečiť voľný pohyb minerálnych olejov na vnútor­ nom trhu, ako aj zamedziť narušeniu hospo­ 56. S týmto postojom súhlasím aj ja. Dom­ dárskej súťaže, ku ktorému by mohlo dôjsť nievam sa totiž, že hoci táto technická z dôvodu rôznych systémov spotrebných pomôcka má zásadný význam v rámci Doho­ daní" 18. Kritérium, ktoré si zvolíme na voru o morskom práve, keďže najmä pred­ rozlíšenie vôd Spoločenstva stavuje začiatočný bod pobrežného mora a vnútrozemských vodných ciest, musí byť a umožňuje zmerať jeho šírku, jeho použitie tomuto cieľu primerané. Nemyslím si ale, že v rámci smernice 92/81 sa nezdá byť by tak tomu v prípade kritéria základnej línie náležitým, keďže, ako zdôrazňuje Komisia, bolo. týmito dvoma aktmi sa sledujú odlišné ciele.

57. V tomto smere je dôležité zdôrazniť, že predmetom Dohovoru o morskom práve je 59. Okrem toho brať zreteľ na základnú líniu podľa jeho preambuly „vytvoriť... právny by p o d ľ a môjho názoru viedlo poriadok pre moria a oceány, ktorý by uľahčil k neprimeranému dôsledku, totiž že by sa medzinárodné spojenia a napomáhal miero­ „vnútorné vody" členských štátov, ktorými sú vému využitiu morí a oceánov, spravodli­ podľa článku 8 Dohovoru o morskom práve vému a účinnému využívaniu ich zdrojov, zachovaniu živých zdrojov a ich štúdiu, ochrane a zachovaniu morského prostredia". 18 — Rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/Nemecko, C-240/01, Inštitút základnej línie sa podieľa na vytvo­ Zb. s. I-4733, bod 39.

I - 1808

JAN DE N U L

„vody rozprestierajúce sa smerom k pevnine 62. V tejto súvislosti Súdny dvor už mal od základnej línie pobrežného mora", mali príležitosť spresniť v už citovanom rozsudku všetky považovať za vnútrozemské vodné Deutsche See-Bestattungs-Genossenschaft, cesty v zmysle smernice 92/81, a to aj vtedy, že „definície výrobkov, na ktoré sa vzťahuje keď sa nachádzajú za ústím riek. smernica 92/81, a oslobodení týchto výrob­ kov od dane musia byť predmetom auto­ nómneho výkladu vychádzajúceho zo znenia dotknutých ustanovení a účelu tejto smer­ nice" 20.

60. Na rozlišovanie medzi vodami Spoločen­ stva a vnútrozemskými vodnými cestami na účely uplatňovania smernice 92/81 teda z môjho pohľadu nie je kritérium základnej línie, ktoré sa nachádza v článku 3 a nasl. 63. Už som uviedol, že znenie smernice Dohovoru o morskom práve, vhodné. 92/81 vo veci vymedzenia, a tým aj ohrani­ čenia pojmov vody Spoločenstva a vnútrozemské vodné cesty nič nehovorí.

61. Vymedzenie oboch týchto pojmov však podľa môjho názoru nesmie byt' ponechané 64. Pokiaľ ide o účel tejto smernice, podľa iba na voľnej úvahe členských štátov, pri mňa sa z neho a priori nedá bez všetkého ktorej hrozia nejednotné výklady, čo by sa vyvodiť uspokojivé kritérium. Tak režim priečilo cieľu harmonizácie sledovanému povinného, ako aj režim fakultatívneho normotvorcom Spoločenstva oslobodenia totiž musia byť, ako o tom v smernici 92/81. Pre pojmy vody Spoločen­ svedčí šieste odôvodnenie predmetnej smer­ stva a vnútrozemské vodné cesty treba preto nice, viazané cieľom, ktorým je zabrániť nájsť autonómny výklad. 19 narušeniu hospodárskej súťaže. Pritom k narušeniu hospodárskej súťaže, ktorému má teda táto smernica zabrániť, môže dôjsť 19 — To isté konštatoval Súdny dvor v už citovanom rozsudku rovnako pri plavbe vo vodách Spoločenstva, Komisia/Nemecko, aj pokiaľ ide o výraz „používané ako palivo", ktorý sa nachádza v článku 2 ods. 2 prvej vete ako aj v prípade plavby po vnútrozemských smernice 92/81 v bode 21 už citovaného rozsudku Deutsche vodných cestách v rámci Spoločenstva. See-Bestattungs-Genossenschaft. Súdny dvor pri rovnakom slede myšlienok vyslovil, že „akýkoľvek rozdielny výklad povinností týkajúcich sa oslobodenia od dane by nielenže škodil cieľom právnej úpravy Spoločenstva a právnej istoty, ale hrozil by aj zavádzaním nerovného zaobchádzania s dotknutými hospodárskymi subjektmi". 20 — Bod 19.

I - 1809

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. B O T — VEC C-391/05

65. Keďže znenie ani účel smernice 92/81 68. Pojem vody Spoločenstva bol takisto neumožňujú pojmy vody Spoločenstva použitý na označenie rybolovného pásma a vnútrozemské vodné cesty presne vyme­ v Spoločenstve, ktoré bolo výsledkom pre­ dziť, treba zistiť, či sa vymedzenie týchto bratia výlučných ekonomických zón člen­ dvoch pojmov nenachádza v iných aktoch ských štátov do právnej úpravy Spoločen­ 24 Spoločenstva. stva.

66. Je nutné konštatovať, že tieto dva pojmy nie sú ani novými v práve Spoločenstva, ani špecifickými pre oblasť upravenú smernicou 92/81.

69. V oblasti rybolovu ďalej novšie akty Spoločenstva za „vody S p o l o č e n s t v a " výslovne označujú „výsostné vody alebo vody patriace pod jurisdikciu členských štátov" v protiklade s „medzinárodnými vodami", 67. Je totiž zaujímavé všimnúť si, že pojem ktoré „nie sú výsostnými vodami ani nespa­ vody Spoločenstva sa používa v oblasti spo­ dajú pod jurisdikciu žiadneho štátu". 25 ločnej politiky rybolovu. Jedno zo svojich prvých vyjadrení, i keď pod iným pomeno­ vaním, našlo v nariadení Rady (EHS) č. 2141/70 21 a neskôr v nariadení Rady (EHS) č. 101/76 2 2 , ktoré ho nahradilo, ktoré členským štátom uložili povinnosť zabezpečiť pre všetky rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou n i e k t o r é h o č l e n s k é h o š t á t u a registrované na území Spoločenstva rovné podmienky prístupu a využívania dna vo výsostných morských vodách, resp. morských vodách patriacich pod jurisdikciu týchto 70. Takto, v protiklade s medzinárodnými štátov. 2 3 vodami vymedzeným vodám Spoločenstva, chápaným v širokom zmysle ako výsostné morské vody, resp. morské vody patriace pod jurisdikciu členských štátov, je dané obsia­ 21 — Nariadenie z 20. októbra 1970, ktorým sa stanovuje spoločná štrukturálna politika v odvetví rybolovu [neoficiálny preklad] hnuť v sebe všetky morské územia členských (Ú. v. ES L 236, s. 1). štátov. 22 — Nariadenie z 19. januára 1976, ktorým sa stanovuje spoločná štrukturálna politika v odvetví rybolovu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 20, s. 19). 23 — Pozri články 2 ods. 1 týchto nariadení. 24 — Pozri najmä rozsudok z 25. júla 1991, Komisia/Španielsko, 25 — Pozri najmä článok 2 písm. b) a článok 3 písm. b) nariadenia C-258/89, Zb. s. I-3977, body 12 a 13. Vytvorenie rybolov­ Rady (ES) č. 27/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa na rok ného pásma vychádza z rozhodnutia Rady z 3. novembra 2005 stanovujú príležitosti na rybolov a príslušné podmienky 1976 o niektorých vonkajších aspektoch vytvorenia rybolov­ pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb, ného pásma v Spoločenstve do vzdialenosti 200 míľ uplatnitel'né vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločen­ s účinnosťou od 1. januára 1997 [neoficiálny preklad] stva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (Ú. v. ES C 105, 1981, s. 1). (Ú. v. EÚ L 12, 2005, s. 1).

I - 1810

JAN DE N U L

71. Aby sme mohli určiť, kde je dolná požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej hranica medzi vodami Spoločenstva dopravy , či vymedzenie spoločných pravi­ a vnútrozemskými vodnými cestami uvede­ diel uplatnitel'ných na v n ú t r o z e m s k ú nými v článku 8 ods. 2 písm. b) smer­ nákladnú a osobnú vodnú dopravu medzi 30 nice 92/81, je teraz potrebné oba pojmy členskými štátmi . postaviť proti sebe, tak ako na to vo svojej prvej otázke nabáda vnútroštátny súd.

74. Spomedzi týchto aktov Spoločenstva by som chcel vyzdvihnúť najmä smer­ nicu 82/714, ktorá, pripomínam, stanovuje 72. S týmto zámerom najprv poznamená­ technické požiadavky na plavidlá vnútrozem­ vam, že pojem vnútrozemské vodné cesty je skej vodnej dopravy. Táto smernica spadá do v plnom rozsahu súčasťou práva Spoločen­ rámca vykonávania spoločnej dopravnej stva. „Vnútrozemská vodná doprava" sa totiž politiky v oblasti vnútrozemskej plavby výslovne uvádza v článku 80 ES. a podľa svojho prvého odôvodnenia má prispieť k tomu, aby sa „pohyb lodí na sieti spoločenstva... uskutočňoval za najlepších podmienok, čo sa týka bezpečnosti a hospo­ dárskej súťaže".

73. Ďalej poukazujem na to, že s cieľom právne upraviť vnútrozemskú plavbu v rámci Spoločenstva bolo prijatých mnoho aktov Spoločenstva, napríklad pokiaľ ide o prístup 75. Vzhľadom na to, že sa „vnútrozemské k povolaniu dopravcov tovaru vo vodnej vodné cesty spoločenstva... líšia, čo sa týka doprave a vzájomné uznávanie diplomov 26, bezpečnosti", sú tieto vodné cesty smernicou štrukturálne ozdravenie 27, kapacitu flotily 82/714 „rozdelené do zón" 31. Spoločenstva 28, bezpečnosť a technické

29 — Pripomeňme si dve smernice: smernicu Rady 76/135/EHS z 20. januára 1976 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií 26 — Pozri najmä smernicu Rady 87/540/EHS z 9. novembra 1987 pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 21, o prístupe k povolaniu dopravcov tovaru vo vnútroštátnej s. 10; Mim. vydanie 07/001, s. 64) a smernicu 82/714. a medzinárodnej vodnej doprave a o vzájomnom uznávaní 30 — Pozri najmä nariadenie Rady (ES) č. 1356/96 z 8. júla 1996 diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifi­ o spoločných pravidlách uplatnitelných na vnútrozemskú káciách pre toto povolanie (Ú. v. ES L 322, s. 20; Mim. vyd. nákladnú a osobnú vodnú dopravu medzi členskými štátmi 06/001, s. 191). z hľadiska slobody poskytovať také dopravné služby (Ú. v. ES 27 — Nariadenie (EHS) Rady č. 1101/89 z 27. apríla 1989 L 175, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 295). o štrukturálnom ozdravení vo vnútrozemskej vodnej doprave 31 — Tretie odôvodnenie smernice 82/714. Článok 1 tejto [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 116, s. 25). smernice túto klasifikáciu spresňuje a odkazuje na prílohu I 28 — Nariadenie č. 718/1999. tejto smernice.

I - 1811

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. B O T — VEC C-391/05

76. Je osobitne zaujímavé odvolať sa na trozemskú vodnú cestu, a preto ju podľa prílohu I tejto smernice. Táto príloha totiž môjho názoru treba za takú označiť aj na obsahuje „zoznam vodných ciest v rámci účely uplatňovania smernice 92/81. Spoločenstva geograficky rozdelených na zóny 1, 2, 3 a 4".

79. Keďže normotvorca Spoločenstva v tejto smernici odkazuje na pojem „vnútrozemské vodné cesty" bez toho, aby tento pojem nejako osobitne vymedzoval, musel nevyh­ 77. V kapitole 1 tejto prílohy je medzi nutne vychádzať z už existujúceho vymedze­ vnútrozemskými vodnými cestami Spolkovej nia toho, na čo sa tento výraz vzťahuje. republiky Nemecko zatriedenými do zóny 2 Navyše sa domnievam, že by bolo nekonzi­ uvedený nasledujúci opis, ktorý je vhodné stentné a v rozpore so zásadou právnej istoty citovať celý: definovať pojem vnútrozemské vodné cesty odlišne podľa toho, o aký akt Spoločenstva ide.

Labe: od dolnej hranice prístavu Hamburg 80. Dodávam, že hrozba narušenia hospo­ po priamku spájajúcu svetelný maják Döse dárskej súťaže je podľa môjho názoru a severozápadný bod Hohe Ufer (Dieksand) obsiahnutá v už samotnej smernici 92/81 s prítokmi Este, Luhe, Schwinge, Oste, ako výsledok podvojnosti režimov oslobode­ Pinnau, Krückau a Stör (v každom prípade nia od dane, ktorú táto smernica pripúšťa. od hrádze po ústie), vrátane Nebenelbe." Preto skôr než súdnym výkladom vedúcim k vytvoreniu nového kritéria stojaceho nad ostatnými, v právnych predpisoch už existu­ júcimi kritériami, sa toto riziko dá vylúčiť zmenou právnych predpisov Spoločenstva, ktorou by sa zjednotili režimy a vyjasnili príslušné právne normy. 32 Z hľadiska jeho prístupnosti, a tým aj efektivity je azda vlastným záujmom práva Spoločenstva, aby 78. Takto opísaná zóna zodpovedá ústiu sa takémuto prekrývaniu definícií zamedzilo. Labe, ktoré začína na úrovni hamburského prístavu a pokračuje až po vtok do Severného mora severne od Cuxhavenu. Táto zóna 32 — V tejto súvislosti uvádzam, že článok 8 ods. 1 písm. a) predstavuje väčšiu časť úseku, na ktorom pôvodného návrhu smernice Rady o harmonizácii štruktúry spotrebnej dane z minerálnych olejov predloženého Komi­ plávajúce nasávacie rýpadlo Cristoforo siou 27. septembra 1990 podriaďoval rovnakému režimu Colombo vykonávalo bagrovacie práce. oslobodenia „oleje dodané ako palivo pre vnútrozemskú plavbu a plavbu vo vodách Spoločenstva" [KOM(90) 434 V práve Spoločenstva tvorí táto zóna vnú­ v konečnom znení, Ú. v. ES C 322, s. 18].

I - 1812

JAN DE N U L

81. Pojem vnútrozemské vodné cesty sa teda vnútrozemských vodných ciest, a to vodných podľa mňa musí chápať tak, že zahŕňa všetky ciest námorného charakteru. vnútrozemské vodné cesty Spoločenstva, ako také vymenované v prílohe I smernice 82/714.

82. Pokiaľ ide o pojem vody Spoločenstva, 86. Práve vyššie opísané ústie Labe vykazuje ten sa vo vzťahu k tejto definícii musí chápať osobitné znaky, ktoré mu prisudzujú posta­ tak, že sa vzťahuje na výsostné morské vody, venie vodnej cesty námorného charakteru. resp. morské vody patriace pod jurisdikciu členských štátov, s výnimkou vnútrozem­ ských vodných ciest, ktoré som ako také práve vymedzil.

87. T á t o kvalifikácia n e v y c h á d z a iba 83. Nezdá sa mi, že by funkčný prístup z vnútroštátneho práva, je rovnako súčasťou navrhovaný Finanzgericht Hamburg práva Spoločenstva. Rozhodnutie Komisie a obhajovaný spoločnosťou Jan de Nul 77/527/EHS z 29. júla 1977, ktorým sa i Komisiou mohol tento môj záver spochyb­ ustanovuje zoznam námorných vodných niť. ciest na účely smernice Rady 76/135/EHS 3 3 totiž do tejto kategórie zaraduje „Elbe unterhalb des Hamburger Hafens". Rovnako aj príloha I nariadenia Komisie (ES) č. 13/2004 z 8. decembra 2003, ktorým sa určuje obsah zoznamu vodných ciest námor­ ného charakteru stanovených v článku 3 84. Pripomínam, že základom tohto prí­ písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 1108/70 3 4 , stupu je tvrdenie, že vody Spoločenstva uvádza ako súčasť vodných ciest námorného v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) prvého charakteru „Unterelbe". pododseku smernice 92/81 zodpovedajú všetkým vodám, v ktorých sa obvykle vyko­ náva námorná plavba na komerčné účely. 33 — Ú. v. ES L 209, s. 29; Mim. vyd. 07/001, s. 71. Toto rozhodnutie je vykonávacím predpisom k článku 3 ods. 6 smernice 76/135/EHS Rady z 20. januára 1976 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy (U. v. ES L 21, s. 10; Mim. vydanie 07/001, s. 64), podľa ktorého „členské štáty môžu vyžadovať splnenie dodatočných podmienok, ktoré sú ekvivalentné podmienkam stanovených pre vlastné plavidlá pre plavbu na námorných plavebných trasách. Členské štáty informujú Komisiu o svojich námorných plavebných trasách, ktorých zoznam 85. Podľa m ň a ale taký výklad vedie bude zostavený Komisiou do troch mesiacov po nadobudnutí platnosti tejto smernice, a to na základe informácií dodaných k popieraniu skutočnosti, že na úrovni členskými štátmi." Spoločenstva existuje osobitná kategória 34 — Ú. v. EÚ L 3, 2004, s. 3; Mim. vyd. 07/008, s. 3.

I - 1813

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. B O T — VEC C-391/05

88. Z toho vyplýva, že okolnosť, že vody hodol, či treba prevádzku plávajúceho nasá- m ô ž u využívať n á m o r n é plavidlá na vacieho rýpadla vo vodách Spoločenstva komerčné účely, by sama osebe nemala stačiť v celom rozsahu považovať za plavbu na označenie týchto vôd za vody Spoločen­ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) prvého stva. pododseku smernice 92/81 alebo či treba rozlišovať medzi rôznymi druhmi činností vykonávaných týmto plávajúcim nasávacím plavidlom počas jeho použitia.

89. Na záver tejto analýzy teda navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal Finanzgericht Hamburg, že článok 8 ods. 1 písm. c) prvý pododsek smernice 92/81 sa má vykladať tak, že pojem vody Spoločenstva zahŕňa výsostné morské vody, resp. morské vody patriace pod jurisdikciu členských štátov, s výnimkou vnútrozemských vodných ciest uvedených v článku 8 ods. 2 písm. b) tejto smernice. Tieto vnútrozemské vodné cesty tvoria všetky vnútrozemské vodné cesty, ktoré sú vymenované v prílohe I smernice 82/714. 3 5

91. Z návrhu na začatie prejudiciálneho k o n a n i a v y p l ý v a , že H a u p t z o l l a m t v priebehu konania vo veci samej pripustil, že na spotrebu minerálnych olejov počas premiestňovania sa plávajúceho nasávacieho rýpadla Cristoforo Colombo naprázdno sa má oslobodenie od spotrebnej dane vzťaho­ B — O druhej prejudiciálnej otázke vať. Navyše v konaní vo veci samej proti úhrade tejto dane z objemu minerálnych olejov spotrebovaného na vlastný výkon prác spojených s odčerpávaním vody a materiálov Jan de Nul nenamieta. 36 Z toho vyplýva, že spor vo veci samej sa obmedzuje len na 90. Touto druhou otázkou Finanzgericht otázku prípadného oslobodenia minerálnych Hamburg navrhuje, aby Súdny dvor roz­ olejov spotrebovaných pri pohyboch rýpadla počas úkonov spojených s odsávaním dna, čiže pri premiestňovaní sa tohto rýpadla počas výkonu bagrovacích činností. 37 35 — V osobitnom rámci konania vo veci samej a z opisu trasy rýpadla podaného spoločnosťou Jan de Nul v jej písomných pripomienkach sa zdá, že toto zariadenie sa z veľkej časti plavilo po vnútrozemskej vodnej ceste tvorenej Unterelbe a potom vo vodách Spoločenstva popri Cuxhavene. Roz­ hodnúť o tejto otázke, kľúčovej pre rozdelenie minerálnych 36 — Návrh na začatie prejudiciálneho konania, s. 3 a 4. olejov na tie, ktoré spadajú pod režim povinného oslobode­ 37 — Rovnako ako Komisia chápem pojem „premiestňovanie sa" nia, a tie, na ktoré sa vzťahuje režim fakultatívneho v širšom zmysle slova, čiže zahŕňam pod neho technickú oslobodenia, bude vecou Finanzgericht Hamburg. činnosť spočívajúcu v udržaní rýpadla na mieste.

I - 1814

JAN DE N U L

92. Preto, tak ako to navrhuje Komisia , 95. Po druhé podotýkam, že Súdny dvor už treba tejto druhej otázke rozumieť tak, že jej bol vedený vyložiť pojem plavba v zmysle predmetom je určiť, či sa takéto pohyby majú článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81 v už považovať za plavbu vo vodách Spoločenstva citovanom rozsudku Deutsche See-Bestat- v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) smernice tungs-Genossenschaft. 92/81.

93. Nazdávam sa, že na túto otázku treba dať kladnú odpoveď.

94. Po prvé sa domnievam, že keďže je plávajúce nasávacie rýpadlo vybavené pohon­ ným systémom, ktoré mu umožňuje samo­ statne sa premiestňovať, treba toto premiest­ ňovanie pokladať za plavbu. Inak by tomu bolo podľa môjho názoru v prípade rýpadla, ktoré nedisponuje žiadnym prostriedkom umožňujúcim mu samostatne sa plaviť. 39 96. Vo veci, v ktorej bol tento rozsudok vydaný, podal pohrebný ústav Deutsche See- Bestattungs-Genossenschaft eG (ďalej len „Deutsche See") na Hauptzollamt žiadosť 38 — Písomné pripomienky, body 68 a 69. o povolenie používať na svojich lodiach pri 39 — Ako príklad spomeniem prípad rýpadla vlečeného remorké- rom na miesto výkonu bagrovacích činností, ktorý bol organizácii pohrebných obradov na otvore­ predmetom rozhodnutia francúzskeho Tribunal des conflits z 11. decembra 1972, Préfet de la Gironde/CA Bordeaux nom mori minerálne oleje oslobodené od (Spathis/Port autonome de Bordeaux), č. 1975. Tento súd sa spotrebnej dane. S odvolaním sa na § 4 ods. 1 v súvislosti s týmto druhom rýpadla vyjadril, že „hoci by sa pohybovaním po dĺžke a do strán, uchytené k pevným bodom bod 4 MinöStG Hauptzollamt Kiel oslobo­ alebo k nehybným predmetom, dokázalo pri svojej práci niekoľkokrát premiestniť v pozdĺžnom či priečnom smere, denie od dane odmietol Deutsche See priznať táto okolnosť, ktorú nemožno oddeliť od vlastnej prevádzky z dôvodu, že predmetom jeho činnosti nie je zariadenia, nemôže byť dôvodom, aby sme naň hľadeli ako na dopravný p r o s t r i e d o k v zmysle u s t a n o v e n í zákona preprava osôb či vecí na komerčné účely, ale z 31. decembra 1957", ktorým sa súdom priznáva právomoc rozhodovať o žalobách o náhradu škody spôsobenej doprav­ vykonávanie pohrebných obradov na mori. ným prostriedkom, podaných proti subjektom verejného Finanzgericht Hamburg, na ktorý bol pred­ práva (Ú. v. ES „Zákony a nariadenia" z 5. januára 1958, s. 196). Ustanovenia tohto zákona sa naopak uplatnia ložený spor, sa preto Súdneho dvora opýtal v prípade škody zapríčinenej samohybným rýpadlom vyko­ návajúcim bagrovacie práce v prístave [pozri rozhodnutie na výklad pojmu plavba v zmysle článku 8 francúzskeho Tribunal des conflits z 24. mája 1965, Préfet de ods. 1 písm. c) prvého pododseku smer­ Seine-Maritime/TGI du Havre (Société Marles-Kuhlmann), č. 1858]. nice 92/81.

I - 1815

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-391/05

97. Vo svojom rozsudku Súdny dvor zdô­ majú nesporne charakter poskytovania slu­ raznil, že toto ustanovenie, ktoré, pripomí­ žieb za úhradu. Následne sa domnieva, že nam, stanovuje oslobodenie v prospech „z dôvodu ich komerčnej povahy sa na tieto minerálnych olejov dodávaných ako palivo plavebné úkony nevzťahuje výnimka stano­ pre plavbu vo vodách Spoločenstva, obsahuje vená pre súkromné rekreačné plavidlá, jedinú výnimku. Z uvedeného ustanovenia 43 a preto sú od dane oslobodené" . totiž vyplýva, že oslobodenie sa nevzťahuje na minerálne oleje používané na plavbu súkromnými rekreačnými plavidlami. Súdny dvor ďalej podotkol, že článok 8 ods. 1 písm. c) druhý pododsek smernice 92/81 vymedzuje pojem „súkromné rekreačné pla­ vidlo" ako plavidlo používané „na iné ako komerčné účely" 4 0 .

100. Z tohto riešenia vyvodzujem, že účel cesty podniknutej plavidlom nie je dôležitý, pokiaľ ide o plavbu vykonanú na komerčné účely. Okrem toho treba zdôrazniť, že formulácia článku 8 ods. 1 písm. c) druhého 98. Podľa Súdneho dvora z toho plynie, že pododseku smernice 92/81 hovorí, že tento „každá plavba na komerčné účely spadá do komerčný účel nezahŕňa len prepravu cestu­ pôsobnosti oslobodenia od harmonizovanej júcich či tovaru, ale aj poskytovanie služieb spotrebnej dane uvedeného v článku 8 ods. 1 za úhradu. písm. c) p r v o m p o d o d s e k u s m e r n i c e 92/81" 41. Inými slovami, toto ustanovenie sa podľa Súdneho dvora uplatní na „plavbu v akejkoľvek podobe bez ohľadu na účel cesty, pokiaľ sa táto plavba vykonáva na komerčné účely" 4 2 .

101. Činnosť plávajúceho nasávacieho rýpadla podľa môjho názoru do tejto posled­ nej uvedenej kategórie patrí. Z toho vyplýva, 99. V rámci tej istej veci Súdny dvor najskôr že plavba tohto stroja vykonávaná pri podotýka, že plavebné úkony Deutsche See t a k o m t o poskytovaní služieb spadá z dôvodu jej komerčného účelu do pôsob­ nosti článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81. 40 — Rozsudok Deutsche See-Bestattungs-Genossenschaft, už citovaný, bod 22. 41 — Tamže, bod 23. 42 — Tamže, bod 29. 43 — Tamže, bod 28.

I - 1816

JAN DE NUL

102. V rámci poskytovania služieb plavba 104. Ako som už vyššie uviedol, v konaní vo nasávacieho rýpadla zahŕňa nielen premiest­ veci samej proti úhrade dane z objemu ňovanie sa naprázdno a premiestňovanie, minerálnych olejov spotrebovaného pri vlast­ ktorého účelom je preprava vybagrováných nom výkone prác spojených s odsávaním materiálov na miesto ich vykládky, ale aj materiálov Jan de Nul nenamieta. Ako pohyby vykonané rýpadlom pri úkonoch poslednú poznámku však uvádzam, že podľa spojených s odsávaním dna, čiže pri pre­ môjho názoru by sa oslobodenie od dane miestňovaní sa tohto rýpadla počas výkonu stanovené v článku 8 ods. 1 písm. c) bagrovacích činností. smernice 92/81 malo vzťahovať aj na mine­ rálne oleje spotrebované pri vlastnom výkone takýchto prác, ako aj pri vykládke vybagro- vaných materiálov. Domnievam sa totiž, že 103. Podľa mňa je potrebné vykladať článok na účely uplatňovania tohto článku tvoria 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81 tak, že činnosti plávajúceho nasávacieho rýpadla pri pojem plavba vo vodách Spoločenstva sa bagrovacích úkonoch, či už ide o jeho vzťahuje na pohyby vykonané plávajúcim premiestňovanie sa alebo o realizované nasávacím rýpadlom v priebehu odsávania práce, nerozlučný celok. dna, čiže pri premiestňovaní sa tohto rýpadla počas výkonu bagrovacích činností.

VI — Návrh

105. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky položené Finanzgericht Hamburg odpovedal nasledujúcim spôsobom:

1. Článok 8 ods. 1 písm. c) prvý pododsek smernice 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov sa má vykladať tak, že pojem „vody Spoločenstva" zahŕňa výsostné morské vody, resp. morské vody patriace pod jurisdikciu členských štátov s výnimkou vnútrozemských vodných ciest uvedených v článku 8 ods. 2 písm. b) tejto smernice. Tieto

I - 1817

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-391/05

vnútrozemské vodné cesty tvoria všetky vnútrozemské vodné cesty Spoločen­ stva, ktoré sú vymenované v prílohe I smernice Rady 82/714/EHS zo 4. októbra 1982, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy.

2. Článok 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81 sa má vykladať tak, že pojem ,plavba vo vodách Spoločenstva sa vzťahuje na pohyby vykonané plávajúcim nasávacím rýpadlom v priebehu odsávania dna, čiže pri premiestňovaní sa tohto rýpadla počas výkonu bagrovacích činností.

I - 1818

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-391/05 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik