C-391/05

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. B O T — VEC C-391/05

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

YVES B O T p r e d n e s e n é 14. d e c e m b r a 2006 1

I — Úvod 3. Súdny dvor bude tiež musieť rozhodnúť, či sa má prevádzka plávajúceho nasávacieho rýpadla vo vodách Spoločenstva považovať v celom rozsahu za „plavbu" v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81 alebo či treba rozlišovať medzi jednotlivými druhmi činností vykonávanými týmto pla­ vidlom pri jeho používaní, t. j . najmä činnosťami, ktoré sú spojené 1. V prejednávanom prejudiciálnom konaní s premiestňovaním naprázdno, pohybmi sa Súdnemu dvoru kladie otázka, aký zmysel v rámci bagrovacích činností a prevoze treba dať niektorým pojmom nachádzajúcim nasatých materiálov pri týchto činnostiach. sa v smernici Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny pre­ klad] 2 .

4. Týmto dvom otázkam sa v týchto návr­ 2. Konkrétne má podať výklad pojmu „vody hoch budem venovať postupne. Spoločenstva" v porovnaní s pojmom „vnú­ trozemské vodné cesty".

1 — Jazyk prednesu: francúzština. 2 — Ú. v. ES L 316, s. 12. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 94/74/ES z 22. decembra 1994, ktorá mení a dopĺňa smernicu 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takých výrobkov, smernicu 92/81/EHS o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov a smernicu 92/82/EHS o aproximácii sadzieb spotreb­ ných daní z minerálnych olejov (Ú. v. ES L 365, s. 46; Mim. vyd. 09/001, s. 264, ďalej len „smernica 92/81"). Smernica 92/81 bola zrušená smernicou 2003/96/ES 5. Pokiaľ ide po prvé o nájdenie kritéria, z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov pomocou ktorého by bolo možné rozlíšiť a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405). medzi pojmami vody Spoločenstva

6. Podporím naopak výklad, že pojem vody II — Právny rámec Spoločenstva sa vzťahuje na výsostné morské vody, resp. morské vody patriace pod juri­ sdikciu členských štátov s výnimkou vnútro­ zemských vodných ciest uvedených v článku 8 ods. 2 písm. b) smernice 92/81. Ukážem pritom, že tieto vnútrozemské A — Právna úprava Spoločenstva vodné cesty tvoria všetky vnútrozemské vodné cesty Spoločenstva, ako také uvedené v prílohe I smernice Rady 82/714/EHS zo 4. októbra 1982, ktorou sa stanovujú tech­ nické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy 4. 8. V oblasti spotrebných daní zavádza smer­ nica Rady 92/12/EHS 5pravidlá týkajúce sa všeobecného systému pre výrobky podlieha­ júce spotrebnej dani. Podľa článku 2 ods. 1 tejto smernice „táto smernica a smernice uvedené v článku 1 (2) sa majú uplatňovať na území spoločenstva, ako je definované pre každý členský štát Zmluvou o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, 7. Čo sa po druhé týka výkladu pojmu a najmä článkom 227 [zmenený na článok plavba vo vodách Spoločenstva v zmysle 229 ES]" s výnimkou niekoľkých taxatívne vymenovaných vnútroštátnych území.

3 — Dohovor schválený v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 98/392/ES z 23. marca 1999 (Ú. v. ES L 179, s. 1; Mim. vyd. 5 — Smernica z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre 04/003, s. 260) a ratifikovaný všetkými členskými štátmi výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe Európskej únie (ďalej len „Dohovor o morskom práve"). a monitorovaní takýchto výrobkov (Ú. v. ES L 76, s. 1; 4 — Ú. v. ES L 301, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 143. Mim. vyd. 09/001, s. 179).

I - 1798

JAN DE NUL

..." [neoficiálny preklad] B — Vnútroštátne právo

15. V Nemecku sú vnútroštátne ustanovenia 14. Článok 8 ods. 2 smernice 92/81 uvádza: týkajúce sa od dane oslobodeného používa­ nia minerálnych olejov obsiahnuté v zákone o dani z minerálnych olejov (Mineralöl­ s t e u e r g e s e t z ) z 2 1 . d e c e m b r a 1992 7 a v nariadení, ktorým sa vykonáva zákon o dani z minerálnych olejov (Mineralöl­ „Bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia steuer-Durchführungsverordnung) Spoločenstva, môžu členské štáty uplatňovať z 15. septembra 1993 8 . úplné alebo čiastočné oslobodenia alebo zníženia vo vzťahu k sadzbám spotrebných daní z minerálnych olejov alebo z iných výrobkov určených na rovnaké použitie, ktorých používanie podlieha finančnej kon­ trole: 16. § 4 ods. 1 bod 4 MinöStG stanovuje, že s výhradou § 12 toho istého zákona sa minerálne oleje môžu používať s oslobodením od dane ako palivo na pohon a na kúrenie na plavidlách slúžiacich výlučne na obchodnú plavbu a na doplnkové čin­ nosti, ktoré sú s tým spojené, ako vedenie a vlečenie plavidiel a obdobné služby, alebo v doprave na vlastný účet, ako aj na vojnových plavidlách, plavidlách verejných orgánov, záchranných plavidlách používa­ b) pri plavbe na vnútrozemských vodných ných na mori a na rybárskych plavidlách cestách inej než súkromná rekreačná používaných na profesionálne účely. plavba;

17. V súlade so zákonným oprávnením upraveným v § 31 ods. 2 bod 5 MinöStG, nemecký orgán s právomocou vydávať všeo­ becne záväzné predpisy v § 17 ods. 5 M i n ö S t V vylúčil z p o j m u „plavidlá"

21. Hauptzollamt následne žalobcovi vo veci samej oznámil, že daň z minerálnych olejov musí zaplatiť aj z množstiev používaných počas premiestňovania naprázdno a počas pohybov spojených s odsávaním. Dodatočné vyhlásenie, ktoré predložil Jan De Nul 18. Jan de Nul NV (ďalej len „Jan de Nul" 15. novembra 2000, viedlo k pohľadávke vo alebo „žalobca vo veci samej") je v Belgicku výške 183 127,02 DEM. usadená spoločnosť, ktorá podniká v oblasti hydraulických zariadení. Táto spoločnosť prevádzkovala vlečné nasávacie rýpacie zariadenie pomenované Cristoforo Colombo, označované aj ako plávajúce nasávacie rýpadlo, pri bagrovacej činnosti vykonávanej od 19. októbra 1999 do 17. decembra 1999 na Labe medzi Hamburgom a Cuxhavenom 9. 22. Hauptzollamt rozhodnutím z 3. júla 2002 zamietol námietku, ktorú Jan De Nul proti tomuto vyhláseniu podal 19. decembra 2000. Preto 2. augusta 2002 podala táto 9 — Vo svojich písomných pripomienkach Jan de Nul spresňuje, že spoločnosť žalobu na Finanzgericht Ham­ táto činnosť bola vykonávaná medzi 638. (hamburský prístav) a 748. kilometrom (vo vodách pri pobreží Cuxhavenu). burg (Nemecko).

I - 1800

JAN DE NUL

10 — C-389/02, Zb. s. I-3537. 11 — VII R 4/03, BFHE 205, s. 351.

I - 1801

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. B O T — VEC C-391/05

olejov na premiestňovanie plávajúceho nasá- línie" v zmysle článkov 3 až 7 Dohovoru vacieho rýpadla naprázdno sa musí vzťahovať o morskom práve . oslobodenie od dane z minerálnych olejov stanovené v MinöStG. Vyhlásenie z 15. novembra 2000 bolo preto do sumy vo výške 164 372,74 DEM zrušené.

28. Účastníci konania sa tak zhodli na tom, že v časti, ktorá bola podnetom na zníženie dane z minerálnych olejov, dôvod žaloby 30. Podľa Finanzgericht Hamburg však odpadol. Zo spisu vyplýva, že spor sa tak možno uvažovať aj o inom výklade pojmu zúžil len na otázku, či je Jan De Nul túto daň vody Spoločenstva a rozumieť pod ním z množstva minerálnych olejov spotrebova­ všetky vody, ktoré sú spôsobilé a určené na ného počas pohybov v rámci bagrovacích to, aby ich využívali námorné plavidlá. Keďže činností povinný zaplatiť. totiž smernica 92/81 rozlišuje medzi plavbou vo vodách Spoločenstva a plavbou po vnútrozemských vodných cestách, vnútro­ štátny súd sa domnieva, že vypomôcť si druhom plavby ako kritériom na ohraničenie pojmov sa zdá byť obhájiteľné. Z tohto pohľadu by sa potom dali za vnútrozemské vodné cesty označiť vody, v ktorých sa obvykle vykonáva riečna plavba, kým vodami Spoločenstva by boli vody, v ktorých sa IV — Návrh na začatie prejudiciálneho obvykle vykonáva námorná plavba. konania

I - 1802

JAN DE NUL

31. Vnútroštátny súd tiež poznamenáva, že 34. Vnútroštátny súd tiež poznamenáva, že výklad, na základe ktorého by oslobodenie od takéto rozlišovanie by v praxi spôsobovalo dane existovalo za základnou líniou, kým ťažkosti. Okrem výdavkov, ktoré by si z minerálneho oleja spotrebovaného pred vyžadovalo podávanie priznaní na daň touto líniou by sa podľa vnútroštátnych z minerálnych olejov, by podľa tohto súdu ustanovení musela daň odviesť, by v praxi existovali aj značné ťažkosti v ohraničovaní, spôsoboval značné ťažkosti tak pre prevádz­ pretože aj iné druhy špecializovaných plavi­ kovateľa plavidla, ako aj pri kontrolách zo diel uskutočňujú pracovné úkony, čím by sa strany colnej správy. Pri používaní plávajú­ mohli vynoriť obdobné otázky ako pri ceho nasávacieho rýpadla totiž môže byť plávajúcich nasávacích rýpadlách. V tejto základná línia prekročená niekoľkokrát. súvislosti spomína príklad nákladných lodí, ktoré sú vybavené zariadeniami umožňujú­ cimi naložiť a vyložiť ich úplne samostatne bez pomoci prístavných žeriavov.

32. Zároveň podľa toho istého súdu by vychádzať zo základných línií viedlo k ťažko zrozumiteľným a v konečnom dôsledku nesúrodým výsledkom, pretože nie všetky 35. Podľa vnútroštátneho súdu by sa mohlo základné línie sú vedené rovnakým spôso­ posúdenie zakladať na otázke, či v danom bom. V tejto súvislosti poznamenáva, že plavidle existuje vlastný pohonný systém a či medzi Hamburgom a Cuxhavenom sa rieka sa využíva. Potom by bolo potrebné pod Labe nachádza pred základnou líniou, ktorá „plavbou" rozumieť plavbu v akejkoľvek pod­ spája priľahlé ostrovy, a bola by teda obe bez ohľadu na účel cesty — ktorým môže v n ú t r o z e m s k o u v o d n o u c e s t o u , kým byť aj uskutočňovanie pracovných úkonov v oblasti Baltického mora by sa napríklad —, pokiaľ sa využíva vlastný pohonný systém. rieka Trave musela považovať za súčasť námorných vôd.

38. Touto prvou otázkou vnútroštátny súd v podstate navrhuje, aby Súdny dvor podal výklad pojmu vody Spoločenstva v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) prvého pododseku smernice 92/81 v porovnaní s pojmom vnútrozemské vodné cesty v zmysle článku 8 ods. 2 písm. b) tejto smernice. „1. Ako treba chápať pojem vody Spoločen­ stva v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) prvého pododseku smernice 92/81 vo vzťahu k pojmu vnútrozemská vodná cesta v zmysle článku 8 ods. 2 písm. b) [uvedenej smernice]? 39. Tak z návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného Finanzgericht Hamburg, ako aj z písomných pripomienok predlože­ ných Súdnemu dvoru spoločnosťou Jan de Nul, H a u p t z o l l a m t , belgickou vládou a Komisiou Európskych spoločenstiev vyplýva, že s cieľom nájsť odpoveď na túto otázku sa skúmajú dve základné cesty, totiž na jednej strane relevantnosť kritéria základ­ nej l í n i e s t a n o v e n é h o v D o h o v o r e o morskom práve a na druhej strane mož­ nosť funkčného prístupu.

2. Treba prevádzku plavidla s vlečným nasávacím rýpacím zariadením (takz­ vané nasávacie plávajúce rýpadlo) vo vodách Spoločenstva v celom rozsahu považovať za plavbu v zmysle článku 8 40. V tomto ohľade sa Jan de Nul domnieva, ods. 1 písm. c) prvého pododseku že pri definovaní pojmu vody Spoločenstva smernice 92/81 alebo treba rozlišovať treba vychádzať z podstaty činnosti vykoná­ medzi rôznymi druhmi činností vyko­ vanej v týchto vodách. Podľa žalobcu vo veci návaných počas jeho použitia?" samej sa má pri rozlišovaní medzi vodami

I - 1804

JAN DE NUL

Spoločenstva a riečnymi vodami použiť 43. Podobne ako Finanzgericht Hamburg funkčný prístup a nie kritérium základnej a Jan de Nul sa aj Komisia domnieva, že línie stanovené v Dohovore o morskom použitie kritéria základnej línie nie je nále­ práve. Účel tohto kritéria sa totiž líši od žité, a to preto, že pomocou tohto kritéria, účelu smernice 92/81, ktorým je vymedziť ktoré predstavuje technickú pomôcku slú­ výsostné práva jednotlivých zmluvných štá­ žiacu na naplnenie účelu vlastného Doho­ tov tohto dohovoru, ako aj ich vzájomné voru o morskom práve, sa nedá zabezpečiť povinnosti. dosiahnutie cieľov stojacich v pozadí článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81, teda zabez­ pečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zamedziť narušenie hospodárskej súťaže.

I - 1805

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. B O T — VEC C-391/05

na pobrežie, teda či je priamo na pobreží, 48. Na podporu tohto svojho stanoviska alebo ďalej vo vnútrozemí na brehoch nejakej uvádza, že podľa definície pojmu vnútrozem­ veľkej rieky. ské vodné cesty obsiahnutej v § 1 ods. 1 bode 1 spolkového zákona o vodných cestách 14 (Bundeswasserstraßengesetz) v znení zo 4. novembra 1998 tvorí rieka Labe v úseku od česko-nemeckej hranice až po miesto, kde sa pri Cuxhavene vlieva do Severného mora, vnútrozemskú vodnú cestu. Nemecké právne predpisy navyše poznajú vnútrozemské vodné cesty určené na to, aby ich využívali námorné plavidlá. Úsek Labe medzi dolnou 46. H a u p t z o l l a m t v p o d s t a t e s ú h l a s í hranicou hamburského prístavu a ústím s argumentmi, ktoré vo svojom návrhu na rieky do Severného mora pri Cuxhavene začatie prejudiciálneho konania predkladá tak podľa § 1 ods. 1 bodu 6 nariadenia Finanzgericht Hamburg, a tiež sa domnieva, o námorných vodných cestách (Seeschif­ že by sa na ohraničenie medzi vodami fahrtsstraßenordnung) 15 v znení Spoločenstva a vnútrozemskými vodnými z 22. októbra 1998 tvorí aj námornú vodnú cestami nemalo použiť kritérium základnej cestu. línie.

50. Pokiaľ ide o belgickú vládu, tá sa s poukazom na článok 1 prvý pododsek a článok 2 ods. 2 písm. e) nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 z 29. marca 1999 o pláne 53. Pripomínam totiž, že na základe článku 8 kapacity flotily spoločenstva na podporu ods. 1 písm. c) prvého pododseku tejto vnútrozemskej vodnej dopravy 16 domnieva, smernice sú minerálne oleje dodávané ako že sa na plavidlá, ktoré sa čiastočne plavia po palivo pre inú plavbu vo vodách Spoločen­ mori, vzťahujú právne predpisy Spoločenstva stva než plavbu súkromnými rekreačnými o plavbe vo vodách Spoločenstva. plavidlami oslobodené od harmonizovanej spotrebnej dane povinne. Naopak, na mine­ rálne oleje používané pri inej plavbe po v n ú t r o z e m s k ý c h vodných cestách než súkromná rekreačná plavba sa v zmysle článku 8 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice úplné alebo čiastočné oslobodenie, resp. zníženie jej sadzieb spotrebnej dane podľa uváženia členských štátov vzťahovať môže, ale nemusí. 51. Vo vzťahu k všetkým týmto pripomien­ kam treba predovšetkým uviesť, že znenie článkov smernice 92/81 pojmy vody Spolo­ 17 — V tomto ohľade výraz „vnútri svojho územia" nachádzajúci sa v šiestom odôvodnení smernice 92/81 vec príliš neobjasňuje, pretože vody Spoločenstva možno považovať aj za vody „vnútri" územia členských štátov a konkrétne za neoddeli­ 16 — Ú. v. ES L 90, s. 1; Mim. vyd. 07/004, s. 271. teľnú súčasť ich námorného územia.

I - 1807

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-391/05

54. Prvým navrhovaným kritériom na roz­ rení tohto „právneho poriadku", keďže, ako líšenie pojmov vody Spoločenstva som spomínal, pomáha ohraničiť morské a vnútrozemské vodné cesty je kritérium priestory definované v tomto dohovore, čiže základnej línie v zmysle článku 3 a nasl. vnútrozemské vody, pobrežné more, priľahlú Dohovoru o morskom práve. zónu a výlučnú ekonomickú zónu. Tým sa podieľa na vymedzení práv, ktoré môžu vykonávať zmluvné štáty, a povinností, ktoré sú pre každé z uvedených priestorov týmto štátom uložené, v súlade s ustanoveniami Dohovoru o morskom práve.

I - 1808

JAN DE N U L

„vody rozprestierajúce sa smerom k pevnine 62. V tejto súvislosti Súdny dvor už mal od základnej línie pobrežného mora", mali príležitosť spresniť v už citovanom rozsudku všetky považovať za vnútrozemské vodné Deutsche See-Bestattungs-Genossenschaft, cesty v zmysle smernice 92/81, a to aj vtedy, že „definície výrobkov, na ktoré sa vzťahuje keď sa nachádzajú za ústím riek. smernica 92/81, a oslobodení týchto výrob­ kov od dane musia byť predmetom auto­ nómneho výkladu vychádzajúceho zo znenia dotknutých ustanovení a účelu tejto smer­ nice" 20.

60. Na rozlišovanie medzi vodami Spoločen­ stva a vnútrozemskými vodnými cestami na účely uplatňovania smernice 92/81 teda z môjho pohľadu nie je kritérium základnej línie, ktoré sa nachádza v článku 3 a nasl. 63. Už som uviedol, že znenie smernice Dohovoru o morskom práve, vhodné. 92/81 vo veci vymedzenia, a tým aj ohrani­ čenia pojmov vody Spoločenstva a vnútrozemské vodné cesty nič nehovorí.

66. Je nutné konštatovať, že tieto dva pojmy nie sú ani novými v práve Spoločenstva, ani špecifickými pre oblasť upravenú smernicou 92/81.

I - 1810

JAN DE N U L

71. Aby sme mohli určiť, kde je dolná požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej hranica medzi vodami Spoločenstva dopravy , či vymedzenie spoločných pravi­ a vnútrozemskými vodnými cestami uvede­ diel uplatnitel'ných na v n ú t r o z e m s k ú nými v článku 8 ods. 2 písm. b) smer­ nákladnú a osobnú vodnú dopravu medzi 30 nice 92/81, je teraz potrebné oba pojmy členskými štátmi . postaviť proti sebe, tak ako na to vo svojej prvej otázke nabáda vnútroštátny súd.

74. Spomedzi týchto aktov Spoločenstva by som chcel vyzdvihnúť najmä smer­ nicu 82/714, ktorá, pripomínam, stanovuje 72. S týmto zámerom najprv poznamená­ technické požiadavky na plavidlá vnútrozem­ vam, že pojem vnútrozemské vodné cesty je skej vodnej dopravy. Táto smernica spadá do v plnom rozsahu súčasťou práva Spoločen­ rámca vykonávania spoločnej dopravnej stva. „Vnútrozemská vodná doprava" sa totiž politiky v oblasti vnútrozemskej plavby výslovne uvádza v článku 80 ES. a podľa svojho prvého odôvodnenia má prispieť k tomu, aby sa „pohyb lodí na sieti spoločenstva... uskutočňoval za najlepších podmienok, čo sa týka bezpečnosti a hospo­ dárskej súťaže".

73. Ďalej poukazujem na to, že s cieľom právne upraviť vnútrozemskú plavbu v rámci Spoločenstva bolo prijatých mnoho aktov Spoločenstva, napríklad pokiaľ ide o prístup 75. Vzhľadom na to, že sa „vnútrozemské k povolaniu dopravcov tovaru vo vodnej vodné cesty spoločenstva... líšia, čo sa týka doprave a vzájomné uznávanie diplomov 26, bezpečnosti", sú tieto vodné cesty smernicou štrukturálne ozdravenie 27, kapacitu flotily 82/714 „rozdelené do zón" 31. Spoločenstva 28, bezpečnosť a technické

„Labe: od dolnej hranice prístavu Hamburg 80. Dodávam, že hrozba narušenia hospo­ po priamku spájajúcu svetelný maják Döse dárskej súťaže je podľa môjho názoru a severozápadný bod Hohe Ufer (Dieksand) obsiahnutá v už samotnej smernici 92/81 s prítokmi Este, Luhe, Schwinge, Oste, ako výsledok podvojnosti režimov oslobode­ Pinnau, Krückau a Stör (v každom prípade nia od dane, ktorú táto smernica pripúšťa. od hrádze po ústie), vrátane Nebenelbe." Preto skôr než súdnym výkladom vedúcim k vytvoreniu nového kritéria stojaceho nad ostatnými, v právnych predpisoch už existu­ júcimi kritériami, sa toto riziko dá vylúčiť zmenou právnych predpisov Spoločenstva, ktorou by sa zjednotili režimy a vyjasnili príslušné právne normy. 32 Z hľadiska jeho prístupnosti, a tým aj efektivity je azda vlastným záujmom práva Spoločenstva, aby 78. Takto opísaná zóna zodpovedá ústiu sa takémuto prekrývaniu definícií zamedzilo. Labe, ktoré začína na úrovni hamburského prístavu a pokračuje až po vtok do Severného mora severne od Cuxhavenu. Táto zóna 32 — V tejto súvislosti uvádzam, že článok 8 ods. 1 písm. a) predstavuje väčšiu časť úseku, na ktorom pôvodného návrhu smernice Rady o harmonizácii štruktúry spotrebnej dane z minerálnych olejov predloženého Komi­ plávajúce nasávacie rýpadlo Cristoforo siou 27. septembra 1990 podriaďoval rovnakému režimu Colombo vykonávalo bagrovacie práce. oslobodenia „oleje dodané ako palivo pre vnútrozemskú plavbu a plavbu vo vodách Spoločenstva" [KOM(90) 434 V práve Spoločenstva tvorí táto zóna vnú­ v konečnom znení, Ú. v. ES C 322, s. 18].

87. T á t o kvalifikácia n e v y c h á d z a iba 83. Nezdá sa mi, že by funkčný prístup z vnútroštátneho práva, je rovnako súčasťou navrhovaný Finanzgericht Hamburg práva Spoločenstva. Rozhodnutie Komisie a obhajovaný spoločnosťou Jan de Nul 77/527/EHS z 29. júla 1977, ktorým sa i Komisiou mohol tento môj záver spochyb­ ustanovuje zoznam námorných vodných niť. ciest na účely smernice Rady 76/135/EHS 3 3 totiž do tejto kategórie zaraduje „Elbe unterhalb des Hamburger Hafens". Rovnako aj príloha I nariadenia Komisie (ES) č. 13/2004 z 8. decembra 2003, ktorým sa určuje obsah zoznamu vodných ciest námor­ ného charakteru stanovených v článku 3 84. Pripomínam, že základom tohto prí­ písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 1108/70 3 4 , stupu je tvrdenie, že vody Spoločenstva uvádza ako súčasť vodných ciest námorného v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) prvého charakteru „Unterelbe". pododseku smernice 92/81 zodpovedajú všetkým vodám, v ktorých sa obvykle vyko­ náva námorná plavba na komerčné účely. 33 — Ú. v. ES L 209, s. 29; Mim. vyd. 07/001, s. 71. Toto rozhodnutie je vykonávacím predpisom k článku 3 ods. 6 smernice 76/135/EHS Rady z 20. januára 1976 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy (U. v. ES L 21, s. 10; Mim. vydanie 07/001, s. 64), podľa ktorého „členské štáty môžu vyžadovať splnenie dodatočných podmienok, ktoré sú ekvivalentné podmienkam stanovených pre vlastné plavidlá pre plavbu na námorných plavebných trasách. Členské štáty informujú Komisiu o svojich námorných plavebných trasách, ktorých zoznam 85. Podľa m ň a ale taký výklad vedie bude zostavený Komisiou do troch mesiacov po nadobudnutí platnosti tejto smernice, a to na základe informácií dodaných k popieraniu skutočnosti, že na úrovni členskými štátmi." Spoločenstva existuje osobitná kategória 34 — Ú. v. EÚ L 3, 2004, s. 3; Mim. vyd. 07/008, s. 3.

91. Z návrhu na začatie prejudiciálneho k o n a n i a v y p l ý v a , že H a u p t z o l l a m t v priebehu konania vo veci samej pripustil, že na spotrebu minerálnych olejov počas premiestňovania sa plávajúceho nasávacieho rýpadla Cristoforo Colombo naprázdno sa má oslobodenie od spotrebnej dane vzťaho­ B — O druhej prejudiciálnej otázke vať. Navyše v konaní vo veci samej proti úhrade tejto dane z objemu minerálnych olejov spotrebovaného na vlastný výkon prác spojených s odčerpávaním vody a materiálov Jan de Nul nenamieta. 36 Z toho vyplýva, že spor vo veci samej sa obmedzuje len na 90. Touto druhou otázkou Finanzgericht otázku prípadného oslobodenia minerálnych Hamburg navrhuje, aby Súdny dvor roz­ olejov spotrebovaných pri pohyboch rýpadla počas úkonov spojených s odsávaním dna, čiže pri premiestňovaní sa tohto rýpadla počas výkonu bagrovacích činností. 37 35 — V osobitnom rámci konania vo veci samej a z opisu trasy rýpadla podaného spoločnosťou Jan de Nul v jej písomných pripomienkach sa zdá, že toto zariadenie sa z veľkej časti plavilo po vnútrozemskej vodnej ceste tvorenej Unterelbe a potom vo vodách Spoločenstva popri Cuxhavene. Roz­ hodnúť o tejto otázke, kľúčovej pre rozdelenie minerálnych 36 — Návrh na začatie prejudiciálneho konania, s. 3 a 4. olejov na tie, ktoré spadajú pod režim povinného oslobode­ 37 — Rovnako ako Komisia chápem pojem „premiestňovanie sa" nia, a tie, na ktoré sa vzťahuje režim fakultatívneho v širšom zmysle slova, čiže zahŕňam pod neho technickú oslobodenia, bude vecou Finanzgericht Hamburg. činnosť spočívajúcu v udržaní rýpadla na mieste.

94. Po prvé sa domnievam, že keďže je plávajúce nasávacie rýpadlo vybavené pohon­ ným systémom, ktoré mu umožňuje samo­ statne sa premiestňovať, treba toto premiest­ ňovanie pokladať za plavbu. Inak by tomu bolo podľa môjho názoru v prípade rýpadla, ktoré nedisponuje žiadnym prostriedkom umožňujúcim mu samostatne sa plaviť. 39 96. Vo veci, v ktorej bol tento rozsudok vydaný, podal pohrebný ústav Deutsche See- Bestattungs-Genossenschaft eG (ďalej len „Deutsche See") na Hauptzollamt žiadosť 38 — Písomné pripomienky, body 68 a 69. o povolenie používať na svojich lodiach pri 39 — Ako príklad spomeniem prípad rýpadla vlečeného remorké- rom na miesto výkonu bagrovacích činností, ktorý bol organizácii pohrebných obradov na otvore­ predmetom rozhodnutia francúzskeho Tribunal des conflits z 11. decembra 1972, Préfet de la Gironde/CA Bordeaux nom mori minerálne oleje oslobodené od (Spathis/Port autonome de Bordeaux), č. 1975. Tento súd sa spotrebnej dane. S odvolaním sa na § 4 ods. 1 v súvislosti s týmto druhom rýpadla vyjadril, že „hoci by sa pohybovaním po dĺžke a do strán, uchytené k pevným bodom bod 4 MinöStG Hauptzollamt Kiel oslobo­ alebo k nehybným predmetom, dokázalo pri svojej práci niekoľkokrát premiestniť v pozdĺžnom či priečnom smere, denie od dane odmietol Deutsche See priznať táto okolnosť, ktorú nemožno oddeliť od vlastnej prevádzky z dôvodu, že predmetom jeho činnosti nie je zariadenia, nemôže byť dôvodom, aby sme naň hľadeli ako na dopravný p r o s t r i e d o k v zmysle u s t a n o v e n í zákona preprava osôb či vecí na komerčné účely, ale z 31. decembra 1957", ktorým sa súdom priznáva právomoc rozhodovať o žalobách o náhradu škody spôsobenej doprav­ vykonávanie pohrebných obradov na mori. ným prostriedkom, podaných proti subjektom verejného Finanzgericht Hamburg, na ktorý bol pred­ práva (Ú. v. ES „Zákony a nariadenia" z 5. januára 1958, s. 196). Ustanovenia tohto zákona sa naopak uplatnia ložený spor, sa preto Súdneho dvora opýtal v prípade škody zapríčinenej samohybným rýpadlom vyko­ návajúcim bagrovacie práce v prístave [pozri rozhodnutie na výklad pojmu plavba v zmysle článku 8 francúzskeho Tribunal des conflits z 24. mája 1965, Préfet de ods. 1 písm. c) prvého pododseku smer­ Seine-Maritime/TGI du Havre (Société Marles-Kuhlmann), č. 1858]. nice 92/81.

101. Činnosť plávajúceho nasávacieho rýpadla podľa môjho názoru do tejto posled­ nej uvedenej kategórie patrí. Z toho vyplýva, 99. V rámci tej istej veci Súdny dvor najskôr že plavba tohto stroja vykonávaná pri podotýka, že plavebné úkony Deutsche See t a k o m t o poskytovaní služieb spadá z dôvodu jej komerčného účelu do pôsob­ nosti článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81. 40 — Rozsudok Deutsche See-Bestattungs-Genossenschaft, už citovaný, bod 22. 41 — Tamže, bod 23. 42 — Tamže, bod 29. 43 — Tamže, bod 28.

I - 1816

JAN DE NUL

I - 1817

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-391/05

vnútrozemské vodné cesty tvoria všetky vnútrozemské vodné cesty Spoločen­ stva, ktoré sú vymenované v prílohe I smernice Rady 82/714/EHS zo 4. októbra 1982, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy.

2. Článok 8 ods. 1 písm. c) smernice 92/81 sa má vykladať tak, že pojem ,plavba vo vodách Spoločenstva sa vzťahuje na pohyby vykonané plávajúcim nasávacím rýpadlom v priebehu odsávania dna, čiže pri premiestňovaní sa tohto rýpadla počas výkonu bagrovacích činností.

I - 1818