C-392/05
ECLI:EU:C:2007:60
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62005CC0392
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-392/05
N Á V R H Y GENERÁLNEJ A D V O K Á T K Y
JULIANE K O K O T T p r e d n e s e n é 25. j a n u á r a 2007 1
I — Úvod určité oslobodenia od spotrebných daní a iných nepriamych daní pri dovoze osob ného majetku jednotlivca z iného členského štátu, pokiaľ pri dovoze dochádza aj k zmene bydliska jednotlivca z iného členského štátu do členského štátu dovozu. Za týchto pod mienok vzniká medzi účastníkmi konania spor o tom, či si pán Alevizos počas 1. V tejto veci bola Súdnemu dvoru polo dvojročnej služby v NATO ponechal svoje žená otázka, ako treba chápať pojem bydlisko bydlisko v Grécku, alebo či ho zmenil do jednotlivca. Táto otázka vzniká v konaní Talianska a následne ho zmenil späť do medzi pánom Alevizosom a gréckou daňo Grécka. Iba v druhom prípade by mohlo vou správou o priznaní prípadného oslobo prichádzať do úvahy oslobodenie od dane denia od daní pri dovoze jeho osobného podľa smernice 83/183. motorového vozidla do Grécka. Pán Alevi- zos, zamestnanec gréckych ozbrojených síl, kúpil uvedené vozidlo počas dvojročnej služby v Hlavnom veliteľstve NATO pre južnú Európu v Neapoli (Taliansko) a pri návrate do Grécka si ho v roku 1997 priviezol so sebou.
2. Pojem bydlisko má v tomto kontexte význam, pretože smernica 83/183 2 stanovuje
1 — Jazyk prednesú: nemčina. 2 — Smernica Rady 83/183/EHS z 28. marca 1983 o oslobodení od daní, ktoré sa vzťahuje na trvalý dovoz osobného majetku jednotlivcov z členského štátu (Ú. v. ES L 105, s. 64; Mim. vyd. 09/001, s. 117), zmenená a doplnená smernicou Rady 89/604/ EHS z 23. novembra 1989 (U. v. ES L 348, s. 28; Mim. vyd. 09/001, s. 140).
I - 3508
ALEVIZOS
II — Právny rámec 4. V článku 2 ods. 2 a 3 a v článku 5 ods. 2 smernice 83/183 sa uvádza, že do osobného majetku, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od daní podľa článku 1, patria aj cestné moto rové vozidlá. Oslobodenie od daní pri dovoze cestných motorových vozidiel bude priznané vtedy, ak jednotlivec „mení svoje bydlisko do A — Právna úprava Spoločenstva členského štátu dovozu" [článok 5 ods. 2 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. a) smernice 83/183]. 3
1. Smernica 83/183
3. Pôsobnosti smernice 83/183 je definovaná v článku 1 takto: 5. Článok 6 smernice 83/183 pod názvom „Všeobecné pravidlá na určovanie bydliska" znie takto:
„1. Každý členský štát za p o d m i e n o k a v prípadoch stanovených nižšie oslobodí osobný majetok dovezený natrvalo jednotliv cami z iného členského štátu od daní z obratu, spotrebných daní a iných nepria mych daní, ktoré sa na tento dovoz zvyčajne vzťahujú. „1. Na účely tejto smernice sa ,bydliskomť rozumie miesto, kde určitá osoba zvyčajne žije, t. j . aspoň 185 dní v každom kalendár nom roku, pre svoje osobné a pracovné väzby, poprípade u osoby, ktorá nemá žiadne pracovné väzby, pre osobné väzby, z ktorých vyplýva úzke spojenie medzi týkajúcou sa 2. Táto smernica sa nevzťahuje na osobitné osobou a miestom, kde žije. alebo periodické poplatky a dane uložené na používanie tohto majetku v určitej krajine, ako sú napríklad poplatky za registráciu 3 — Články 2 až 5 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. a) smernice motorových vozidiel, cestné dane 83/183 okrem toho stanovujú ešte ďalšie podmienky na priznanie oslobodenia od daní, ktoré však nemajú pre a poplatky za televíziu." prejednávanú vec význam.
I - 3509
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-392/05
Za bydlisko osoby, ktorú pracovné väzby 2. Smernice 91/680 a 92/12 pútajú k inému miestu ako väzby osobné, a ktorá preto striedavo žije na rôznych miestach nachádzajúcich sa v dvoch alebo viacerých členských štátoch, sa však považuje miesto, ku ktorému má osobné väzby, ak sa 6. Okrem toho je subsidíame na účely tohto tam taká osoba pravidelne vracia. Táto konania potrebné uviesť odkaz na niektoré posledná podmienka nemusí byť splnená, ustanovenia smernice 91/680 4 a smernice ak týkajúca sa osoba žije v určitom členskom 92/12 5 . štáte preto, aby vykonala úlohu, ktorá má určitú dobu trvania. Dochádzanie na vysokú školu alebo do školy, nemá za následok zmenu bydliska.
7. Článok 1 ods. 1 smernice 92/12 stanovuje:
„Táto smernica stanovuje systém pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a iným nepriamym daniam, ktoré sa vyberajú priamo alebo nepriamo na spotrebu takýchto výrobkov s výnimkou dane z pridanej hod noty a daní, stanovených spoločenstvom." 2. Jednotlivci dokážu miesto bydliska aký mikoľvek vhodnými prostriedkami, napríklad preukazom totožnosti alebo iným platným dokladom.
8. Podľa článku 3 smernice 92/12:
„1. Táto smernica má platiť na úrovni spoločenstva na nasledovné výrobky, ako je definované v príslušných smerniciach:
4 — Smernica Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991, ktorou sa 3. Ak majú príslušné orgány členského štátu dopĺňa spoločný systém dane z pridanej hodnoty a mení dovozu pochybnosti o platnosti prehlásení a dopĺňa sa smernica 77/388/EHS s cieľom zrušiť daňové hranice (Ú. v. ES L 376, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 160). o bydlisku vykonanému podľa odseku 2 alebo 5 — Smernica Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných na účely určitých osobitných kontrol, môžu systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov žiadať ďalšie údaje alebo dôkazy." (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179).
I - 3510
ALEVIZOS
— minerálne oleje, výrobky iné, než sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 za predpokladu, že tieto dane nespôsobia zvýšenie formalít pri prechode hranicami v obchode medzi členskými štátmi.
— alkohol a alkoholické nápoje, Z hľadiska toho istého opatrenia, členské štáty si tiež vyhradzujú právo vyberať dane za poskytovanie služieb, ktoré nemôžu byť charakterizované ako obrat daní, vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na spotrebnú daň."
— tabakové výrobky.
9. Článok 23, ktorý tvorí súčasť hlavy V „Výnimky" smernice 92/12, v odseku 3 stanovuje:
2. Výrobky uvedené v odseku 1 môžu pod liehať iným nepriamym daniam na špecifické účely za predpokladu, že tieto dane sú „Ustanovenia týkajúce sa spotrebnej dane, v súlade s daňovými pravidlami aplikovateľ uvedené v nasledovných smerniciach, pre nými na spotrebnú daň a účely DPH, pokiaľ stávajú platiť k 31. decembru 1992: sa týka stanovenia daňového základu, výpočtu dane, určovania a monitorovania daní.
3. Členské štáty si vyhradzujú právo zaviesť alebo zachovať dane, ktoré sú vyberané za — smernica 83/183/EHS...,
I - 3511
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-392/05
„Motorové vozidlá a motocykle, ktoré spí najú podmienky uvedené v článkoch 9 a 10 Zmluvy o EHS a sú odoslané alebo dovezené na územie Grécka z iných členských štátov Spoločenstva, podliehajú spotrebnej dani stanovenej pre rovnaké dovážané alebo na 10. Článok 2 ods. 2 smernice 91/680 stano vnútroštátnom území vyrábané motorové vuje: vozidlá."
„Ustanovenia o dani z pridanej hodnoty stanovené v nasledujúcich smerniciach strá cajú účinnosť k 31. decembru 1992: 12. Článok 83 zákona č. 2127/1993 ďalej stanovuje:
— smernica 83/183..., naposledy zmenená „Úplné alebo čiastočné oslobodenie od a doplnená smernicou 89/604..." spotrebnej dane upravené v príslušných plat ných ustanoveniach vzťahujúce sa na vozidlá, ktoré sú trvalo dovážané z tretích štátov, sa uplatňuje za rovnakých podmienok tiež na vozidlá uvedené v článku 75."
B — Vnútroštátna právna úprava
2. Nariadenie D.245/11
I I . Smernica 92/12 bola v Grécku prebratá zákonom č. 2127/1993 6 . Článok 75 uvede ného zákona znie takto:
13. Smernica 83/183 bola prebratá do gréc 6 — FEK A' 48. keho práva nariadením Ypourgos Oikono-
I - 3512
ALEVIZOS
m i k o n ( m i n i s t r a financií) D . 2 4 5 / 1 1 ukončení vracajú do Grécka s cieľom trva z 1. marca 1988 7 v znení vyplývajúcom lého usadenia. z článku 15 ods. 1 zákona č. 2187/1994 . Článok 2 ods. 1 pism. c) nariadenia D.245/11 obsahuje definíciu bydliska, ktorá zodpovedá zneniu definície v článku 6 smernice 83/183. Článok 3 ods. 1 nariadenia stanovuje:
2. Medzi osoby, na ktoré sa vzťahuje pred chádzajúci odsek, patria... dôstojníci, pod dôstojníci a vojaci ozbrojených síl..., ktorí sa zdržiavali v zahraničí viac ako dva (2) roky nepretržite zo služobných dôvodov a ktorí sa „S výhradou článkov 4 až 12 je od cla a iných po skončení svojej služby vracajú do Grécka daní oslobodený osobný majetok dovážaný v rámci preloženia alebo natrvalo." fyzickými osobami, ktoré skutočne menia svoje bydlisko z iného štátu do Grécka."
15. Článok 25 nariadenia D.245/11 bol však zrušený prvou vetou článku 6 ods. 13 zákona č. 2459/1997 9 s účinnosťou od 1. januára 14. Súčasťou nariadenia D.245/11 bola 1997, 10 „avšak výlučne len pokiaľ ide pôvodne aj kapitola 8, ktorá okrem iného o dopravné prostriedky". Druhá veta tohto obsahovala tento článok 25: ustanovenia obsahovala aj prechodné usta novenie, ktoré znelo takto:
„1. Oslobodenie podľa článku 3... sa vzťahuje na osobný majetok dovážaný gréckymi štát „V prípade osobných motorových vozidiel, nymi príslušníkmi s bydliskom v Grécku, ktoré uvedené osoby vlastnili k 31. decembru ktorí opustili Grécko kvôli práci v zahraničí, 1996, v rámci colného odbavenia do šesť kde sa zdržiavali viac ako dva (2) roky nepretržite, aby tam vykonávali platené alebo neplatené zamestnanie, a ktorí sa po jeho 9 — FEK A' 17. 10 — Článok 6 zákona č. 2459/1997 podľa odseku 14 nadobudol účinnosť 1. januára 1997 „okrem tovaru a vozidiel, pri ktorých bolo podané colné vyhlásenie na účely colného konania do 31. decembra 1996 a ktoré v deň podania 7 — FEK B' 195. vyhlásenia spĺňali podmienky stanovené v každom prípade na 8 — FEK A' 16. priznanie oslobodenia od dane".
I - 3513
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-392/05
(6) mesiacov od uverejnenia tohto zákona 18. V decembri 1996, ešte počas služby v Zbierke zákonov Helénskej republiky sa v Hlavnom veliteľstve NATO pre južnú spotrebná daň vypočítava na základe koefi Európu, kúpil pán Alevizos v Nemecku cientov stanovených v článku 37 zákona osobné motorové vozidlo značky Mercedes 12 č. 1882/1990 v znení zmien a doplnení." E 200, rok výroby 1996, ktoré následne najprv zaregistroval v Taliansku. Pri návrate pána Alevizosa do Grécka bolo vozidlo dovezené do Grécka a jeho dovoz bol 12. augusta 1997 oznámený gréckym colným orgánom.
16. Posledná uvedená lehota bola neskôr predĺžená do 31. decembra 1997. 11
III — Skutkový stav a konanie vo veci samej 19. Rozhodnutím z 28. augusta 1997 bola pánovi Alevizosovi uložená daň z tohto vozidla v Grécku vo výške 4 136 413 GRD z titulu spotrebnej dane stanovenej v člán ku 75 zákona č. 2127/1993, 13 ako aj povin nosť zaplatiť sumu 1 470 725 GRD vrátane ďalších 50 GRD z titulu osobitnej registrač 17. Pán Alevizos bol dôstojníkom gréckych nej dane z motorových vozidiel. Pán Alevizos vzdušných síl a v súčasnosti je na dôchodku. zaplatil celkovo sumu 5 607 188 GRD colnej V období od 12. júla 1995 do 8. augusta 1997 správe v Eleusine. 14 Podľa samotného pána vykonával službu v Neapoli v Taliansku Alevizosa predstavovala katalógová cena jeho v Hlavnom veliteľstve NATO pre južnú Európu, ktoré sa tam nachádzalo. V tomto období s ním v Taliansku žila aj jeho manželka a jeho dve deti. Do Talianska sa 12 — Podľa pána Alevizosa sa na kúpu vzťahovalo oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa článku 14 ods. 1 písm. g) presťahovali so súhlasom a na náklady jeho a článku 28c A písm. a) a B písm. b) šiestej smernice Rady zamestnávateľa. Dna 25. júla 1997 vydal 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Generálny konzulát Grécka pánovi Alevizo- spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) sovi a jeho rodine potvrdenie o návrate do v znení účinnom v tom čase. Grécka a zároveň konštatoval, že na pána 13 — Táto spotrebná daň sa vypočítala podľa článku 6 ods. 13 a 14 zákona č. 2459/1997 v spojení s článkom 32 ods. 1 zákona Alevizosa sa vzťahuje kapitola 8 nariadenia č. 2523/1997 na základe zníženého koeficientu uvedeného D.245/11. v článku 37 zákona č. 1882/1990. 14 — Pán Alevizos uvádza, že na dani z pridanej hodnoty v Grécku bol povinný okrem iného zložiť sumu 2 213 450 GRD (6 495,82 eur). Táto suma mu však bola v decembri 1997 vrátená podľa nariadenia ministra financií D.1633/721 z 9. decembra 1997 po tom, ako sa v tomto zmysle vyjadrila 11 — Článok 32 ods. 1 zákona č. 2523/1997 (FEK A' 179). Právna služba štátu (Νομικό Συμβούλιο του Κράτους).
I - 3514
ALEVIZOS
v o z i d l a 16. d e c e m b r a 1 9 9 6 s u m u ozbrojených síl, bezpečnostných zložiek 9 286 361 GRD (27 252,71 eur). Colná a prístavných posádok ustanovenia článku 6 správa určila hodnotu vozidla 12. augusta s m e r n i c e Rady 83/183/EHS, tak ako 1997 na účel zdanenia vo výške 9 192 029 v prípade ostatných pracovníkov, a môžu GRD (26 975,87 eur). získať ,bydlisko' v inom štáte, kde sa zdržujú aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku z dôvodu plnenia služobných úloh s určitou dobou trvania, alebo im zostáva, a to aj počas trvania plnenia služobných úloh v tomto inom štáte, ich bydlisko v Grécku nezávisle 20. Pán Alevizos podal žalobu proti tomuto na skutočnosti, že presunuli svoje osobné rozhodnutiu o vyrubení daní z 28. augusta a pracovné väzby do tohto iného štátu?" 1997. Vzhľadom na to, že v zásade nebol úspešný vo svojich hlavných vyjadreniach ani na prvom stupni na Diokitiko Protodikio Athinon 15, ani v odvolacom konaní na Diokitiko Efetio Athinon 16, jeho vecou sa v súčasnosti zaoberá vnútroštátny súd Sim- voulio tis Epikratias 17, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch. 22. V konaní pred Súdnym dvorom pán Alevizos, grécka vláda a Komisia Európskych spoločenstiev predložili písomné a ústne pripomienky.
IV — Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom
21. Rozhodnutím z 30. júna 2005 Simvoulio tis Epikratias konanie prerušil a položil V — Posúdenie Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Vzťahujú sa na štátnych zamestnancov a dôstojníkov, poddôstojníkov a vojakov 23. Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či zamestnanci ozbrojených síl členského štátu, ktorí sú na určitú dobu pridelení na pracovné miesto do iného 15 — Správny súd prvého stupňa, Atény. 16 — Odvolací správny súd, Atény. členského štátu, kde žijú aspoň 185 dní 17 — Štátna rada. v každom kalendárnom roku z dôvodu
I - 3515
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-392/05
plnenia služobných úloh, majú svoje bydlisko ktoré mu môžu pomôcť pri rozhodovaní vo podľa článku 6 smernice 83/183 v tomto veci samej, je v prvom rade potrebné skúmať, inom členskom štáte. či taká vec, akou je aj vec pána Alevizosa, môže vôbec spadať do pôsobnosti smernice 83/183 (pozri časť A nižšie). Až potom môže mať rozhodujúci význam pojem bydliska používaný v tejto smernici, o výklad ktorého vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor (pozri časť B nižšie). V závere sa uvádza niekoľko poznámok k základným slobodám (pozri 24. Táto otázka má význam pre spor vo veci časť C nižšie). samej najmä preto, že grécky zákonodarca zrušil osobitné ustanovenie, ktoré predtým existovalo vo vnútroštátnom práve 18 a podľa ktorého boli okrem iných aj zamestnanci gréckych ozbrojených síl pri návrate zo služby v zahraničí oslobodení od cla a iných daní, a t o aj vtedy, keď sa v zahraničí zdržiavali viac ako dva roky zo služobných dôvodov a bez ohľadu na to, či zmenili svoje bydlisko.
A — Pôsobnosť smernice 83/183
25. Dôstojník gréckych vzdušných síl (ako pán Alevizos) má v súčasnosti nárok na oslobodenie od spotrebnej dane v zmysle smernice 83/183 iba vtedy, ak mal počas svojej dvojročnej služby v Hlavnom veliteľ 1. Časová pôsobnosť stve NATO pre južnú Európu bydlisko v Taliansku a neskôr ho zmenil späť do Grécka.
27. Prvým sporným bodom medzi účast níkmi konania na Súdnom dvore je ratione 26. V snahe podať vnútroštátnemu súdu temporis smernice 83/183. Zatiaľ čo pán všetky aspekty výkladu práva Spoločenstva, Alevizos a Komisia vychádzajú z predpokladu, že časová pôsobnosť smer nice 83/183 sa vzťahuje aj na túto vec, grécka vláda zastáva názor, že v rozhodnej dobe 18 — Dotknutým ustanovením bol článok 25 ods. 2 v spojení príslušné ustanovenia tejto smernice už s článkom 3 nariadenia D.245/11 (pozri body 14 a 15 týchto návrhov). neplatili.
I - 3516
ALEVIZOS
28. Spor sa konkrétne týka pozmeňujúceho p o m e r n e všeobecne hovorí o „voľnom u s t a n o v e n i a p r i j a t é h o v r o k u 1992 pohybe tovaru, vrátane tovaru, ktorý pod v súvislosti s vytvorením vnútorného trhu, lieha spotrebným daniam" a okrem toho sa a to článku 23 ods. 3 smernice 92/12, podľa uvádza: „... ako výsledok zrušenia zásady ktorého „ustanovenia týkajúce sa spotrebnej daní pri importe vo vzťahoch medzi člen dane" uvedené v smernici 83/183 prestávajú skými štátmi, o p a t r e n i a o výnimkách platiť k 31. decembru 1992. a povoleniach na import sa prestávajú uplatňovať s ohľadom na vzťahy medzi členskými štátmi;... tieto opatrenia by mali byť preto zrušené a príslušné smernice by sa mali podľa t o h o upraviť". 21 Napokon, v preambule sa hovorí aj o „zrušení daní pri importe a výnimkách pri exporte v obchode medzi členskými štátmi". 2 2
29. Toto ustanovenie určite nie je príkladom dobrej legislatívy. Znenie článku 23 ods. 3 smernice 92/12 jasne nestanovuje, ktoré konkrétne ustanovenia mali prestať platiť v uvedený deň a akých výrobkov sa táto zmena právneho predpisu mala týkať. Rov nako nie je jasné, či smernica 83/183 mohla od tohto dátumu ešte vôbec mať samostatnú pôsobnosť, najmä preto, lebo krátko predtým 31. Oddelené posúdenie týchto odôvodnení bol stanovený dátum, ku ktorému mali stratiť by naozaj mohlo vyvolať dojem, že účelom účinnosť jej ustanovenia o dani z pridanej smernice 92/12 a najmä jej článku 23 ods. 3 hodnoty, a to rovnako k 31. decembru je všeobecné zrušenie všetkých ustanovení 1992. 19 o spotrebných daniach v smernici 83/183 pre všetky druhy výrobkov.
30. Niektoré formulácie v preambule smer nice 92/12, na ktoré poukazuje najmä grécka 32. Uvedený postup však vylučuje najmä vláda, by mohli svedčiť v prospech extenzív kontext, v ktorom sa toto pozmeňujúce neho výkladu pozmeňujúceho ustanovenia v článku 23 ods. 3. V preambule sa teda
20 — Prvé odôvodnenie smernice 92/12. 21 — Dvadsiate odôvodnenie smernice 92/12. 19 — Pozri článok 2 ods. 2 smernice 91/680. 22 — Dvadsiate tretie odôvodnenie smernice 92/12.
I - 3517
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-392/05
ustanovenie nachádza v rámci smernice poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho 92/12. Článok 3 ods. 1 smernice 92/12 konať. Táto požiadavka právnej istoty je výslovne obmedzuje vecnú pôsobnosť celej osobitne prísna v prípade, ak môže mať 25 smernice na m i n e r á l n e oleje, alkohol právna úprava finančné následky, ako je to a alkoholické nápoje a tabakové výrobky. Aj v prípade ustanovení práva Spoločenstva pozmeňujúce ustanovenie v článku 23 ods. 3 o spotrebných daniach, ktoré sú predmetom smernice 92/12 sa môže rovnako vzťahovať sporu. 26 iba na tieto výrobky. Rozšírenie platnosti smernice nad rámec minerálnych olejov, alkoholu, alkoholických nápojov a tabakových výrobkov by bolo ťažko dosiah nuteľné aj s pomocou uvedenej preambuły, pretože aj keď preambula aktu Spoločenstva môže upresňovať jeho obsah, nemožno sa na ňu odvolávať na účely odchylenia sa od ustanovení samotného dotknutého aktu. 23
34. Od platiteľov dane a najmä jednotlivcov v zmysle smernice 83/183, ktorých sa táto vec týka, určite nemožno očakávať, aby pozmeňujúcemu ustanoveniu, ktoré sa nachádza v článku 23 ods. 3 smernice 92/12, prisudzovali normatívny obsah nad rámec priamej pôsobnosti tejto smernice. Naopak, platitelia dane môžu počítať s tým, že pre iné výrobky, než sú minerálne oleje, alkohol, alkoholické nápoje a tabakové výrobky, zostali ustanovenia smernice 83/183 o dani z pridanej h o d n o t y 33. Vzhľadom na súvislosť s článkom 3 v platnosti aj po 31. decembri 1992 a že ods. 1 by okrem toho rozšírenie pôsobnosti jednotlivci sa na ne môžu naďalej odvolávať. pozmeňujúceho ustanovenia v článku 23 Pokiaľ by Rada chcela obmedziť uplatňovanie ods. 3 smernice 92/12 na iné výrobky, než sú minerálne oleje, alkohol, alkoholické nápoje a tabakové výrobky, nebolo v súlade 24 — Z ustálenej judikatury v tomto zmysle pozri iba rozsudky zo so zásadou právnej istoty. Podľa ustálenej 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801, judikatury predstavuje zásada právnej istoty bod 30; z 21. februára 2006, Halifax a i., C-255/02, Zb. s. I-1609, bod 72, a z 26. októbra 2006, Koninklijke základnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá Coöperatie Cosun, C-248/04, Zb. s. I-10211, bod 79. najmä vyžaduje, aby bola právna úprava 25 — Rozsudok Koninklijke Coöperatie Cosun, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 79; pozri aj rozsudky zrozumiteľná a určitá, aby mohli osoby z 15. decembra 1987, Holandsko/Komisia, 326/85, Zb. podliehajúce súdnej právomoci jednoznačne s. 5091, bod 24; z 12. februára 2004, Slob, C-236/02, Zb. s. I-1861, bod 37, a zo 16. marca 2006, Emsland-Stärke, C-94/05, Zb. s. I-2619, bod 43. 26 — Vo veci pána Alevizosa sú finančné následky zjavné. Uňho ide o celkovú čiastku 5 607 188 GRD, ktorú zaplatil na daniach za dovoz svojho vozidla. Táto čiastka predstavuje 23 — Rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. viac ako polovicu hodnoty jeho vozidla, ktorú sám oznámil s. I-403, bod 76, s ďalšími odkazmi. (v tejto súvislosti konkrétne pozri bod 19 týchto návrhov).
I - 3518
ALEVIZOS
smernice 83/183 aj na iné kategórie výrob výrobkom. Smernica 92/12 potom zabez kov, než tie, ktoré sú uvedené v článku 3 pečuje, že všetky výrobky sa zvyčajne zda ods. 1 smernice 92/12, vyžadovalo by to ňujú v jednom členskom štáte a zároveň je 29 výslovnú úpravu. vylúčené akékoľvek dvojité zdanenie. V oblasti minerálnych olejov, alkoholu, alkoholických nápojov a tabakových výrob kov nastáva pokrok smerom k harmonizácii, 3 0 v dôsledku čoho sa usta novenia staršej smernice 83/183 s oslobodeniami od daní v nej uvedenými javia ako nesystémové.
35. Okrem toho skutočnosť, že normatívny obsah pozmeňujúceho ustanovenia v člán ku 23 ods. 3 smernice 92/12 sa obmedzuje na kategórie výrobkov minerálnych olejov, alko holu, alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, tiež zodpovedá systematike a účelu tejto smernice. Ustanovenia práva Spoločen stva zavedené smernicou 92/12 sa preto majú vzťahovať iba na výrobky, ktoré pod liehajú spotrebnej dani vo všetkých členských 37. Iná situácia je však pri všetkých ostat štátoch, 27 To neznamená všetky výrobky, ných výrobkoch, na ktoré sa nevzťahuje ktoré podliehajú vnútroštátnej spotrebnej článok 3 ods. 1 smernice 92/12. V ich dani, ale iba kategórie výrobkov osobitne prípade smernicou 92/12 nedošlo k žiadnej vymenovaných v článku 3 ods. 1 smernice takejto harmonizácii; naopak, článok 3 ods. 3 92/12. výslovne stanovuje, že členské štáty si vyhradzujú právo zaviesť alebo zachovať dane, ktoré sú vyberané za výrobky iné, než sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 za predpokladu, že tieto dane n e p o v e d ú
28 — K poslednému uvedenému bodu pozri rozsudky z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i. C-296/95, Zb. s. I-1605, bod 22; z 5. apríla 2001, van de Water, C-325/99, Zb. s. I-2729, bod 39; z 12. decembra 2002, Cipriani, C-395/00, Zb. s. I-11877, bod 41, a z 23. novembra 2006, Joustra, C-5/05, Zb. s. I-11075, bod 27. 36. Podobne, právny rámec smernice 92/12 29 — Pozri v tejto súvislosti najmä články 5 až 10 a 22 smernice 92/12. môže zabezpečiť identické zdanenie spotreb 30 — Aj pri výrobkoch v zmysle článku 3 ods. 1 dosahuje smernica nými danami vo všetkých členských štátoch 92/12 iba čiastočnú h a r m o n i z á c i u ; pozri rozsudky z 24. februára 2000, Komisia/Francúzsko, C-434/97, Zb. iba vo vzťahu k minerálnym olejom, alko s. I-1129, bod 17, a z 29. apríla 2004, Komisia/Nemecko, holu, alkoholickým nápojom a tabakovým C-240/01, Zb. s. I-4733, bod 40. V tomto zmysle pozri judikaturu už citovanú v poznámke pod čiarou 28, podľa ktorej smernica 92/12 „sa zameriava na stanovenie určitého počtu pravidiel, pokiaľ ide o držbu, obeh a kontrolu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje spotrebná daň" (pozri napríklad
rozsudok
Joustra, bod 27; kurzívou zvýraznila generálna 27 — Tretie odôvodnenie smernice 92/12. advokátka).
I - 3519
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-392/05
k formalitám pri p r e c h o d e h r a n i c a m i z jedného členského štátu do druhého už v obchode medzi členskými štátmi. nemohli využiť oslobodenie od daní podľa V dôsledku toho sa môžu v jednotlivých smernice 83/183, ale boli by iba oslobodení členských štátoch výrazne líšiť spotrebné od formalít pri prechode hranicami v zmysle dane, ktorým tieto výrobky podliehajú, smernice 92/12. Ešte viac ako takýmito a okolnosti, za ktorých vzniká daňová formalitami bude jednotlivec uplatňujúci povinnosť. Tým skôr nemôže smernica jedno zo svojich práv voľného pohybu 92/12 zabezpečiť povinnosť zdaňovať tieto zaťažený tým, že pri zmene bydliska do výrobky vždy v jednom členskom štáte, nie iného členského štátu musí pri dovoze do však vo viacerých členských štátoch. Za hostiteľského štátu zdaniť, prípadne znova týchto okolností nie je oslobodenie od daní zdaniť, celý svoj majetok, napríklad zariade podľa smernice 83/183 vo vzťahu k iným nie, príslušenstvo alebo motorové vozidlo. výrobkom, než sú minerálne oleje, alkohol, alkoholické nápoje a tabakové výrobky, a priori bezpredmetné.
39. Súdny dvor rovnako doposiaľ nevylúčil pokračovanie platnosti ustanovení smernice 83/183 v rámci jej časovej pôsobnosti, týkajúcich sa spotrebných daní vo vzťahu k iným výrobkom, než sú minerálne oleje, alkohol, alkoholické nápoje a tabakové výrobky. Naopak, viackrát sa zaoberal skut- kovým stavom platnosti smernice 83/183, a to aj pre obdobie po 31. decembri 1992. 3 3 38. Zákaz vzniku formalít pri prechode hranicami pri týchto iných výrobkoch, ktorý zaviedla smernica 92/12, nie je v rozpore s pokračovaním platnosti oslobodenia od daní tak, ako stanovuje smernica 83/183 vo vzťahu k trvalému dovozu osobného majetku jednotlivcov. Takéto oslobodenie od daní nie je v žiadnom prípade jednoducho nahradené 40. Za t ý c h t o p o d m i e n o k d o c h á d z a m zákazom vzniku prípadných formalít pri k záveru, že vo veci, akou je aj prejednávaná prechode hranicami, ale nanajvýš doplnené. Cieľ smernice 83/183 podporovať voľný pohyb osôb 3 2 rovnako platí naďalej [článok 3 ods. 1 písm. c) ES] a mohol by byť dosiahnutý 33 — V rozsudkoch z 29. apríla 2004, Weigel (C-387/01, Zb. s. I-4981, body 46 až 49), a z 15. júla 2004, Lindfors v oveľa menšej miere, pokiaľ by v budúcnosti (C-365/02, Zb. s. I-7183, body 26 až 28), bola zamietnutá platnosť vecnej pôsobnosti smernice 83/183, nie však jednotlivci pri z m e n e svojho bydliska platnosť jej časovej pôsobnosti; základom oboch vecí však bol skutkový stav, ktorý nastal po 31. decembri 1992 (pozri rozsudky Weigel, body 26 a 27, a Lindfors, body 11 a 12). Pozri aj rozsudok zo 16. júna 2005, Komisia/Dánsko, nazývaný „Komisia/Dánsko III" (C-138/04, neuverejnený v Zbierke, body 13 až 15), ktorý sa týkal žaloby 31 — Pozri v tejto súvislosti aj tretie odôvodnenie smernice 92/12. o nesplnenie povinnosti podanej v období po 31. decembri 32 — Druhé odôvodnenie smernice 83/183. 1992.
I - 3520
ALEVIZOS
vec, zostali ustanovenia smernice 83/183 nuť štátnym príslušníkom iných členských týkajúce sa spotrebnej dane v platnosti, štátov prístup k určitým zamestnaniam a preto sú ratione temporis uplatnitelné. spojeným s výkonom verejnej moci. Posta venie gréckych štátnych príslušníkov ako pracovníkov v zmysle článku 39 ES tým však zostáva v plnom rozsahu nedotknuté, pokiaľ, ako svojho času pán Alevizos, odídu do iného členského štátu s cieľom vykonávať zamestnanie u iného než doterajšieho zamestnávateľa, konkrétne v medzinárodnej organizácii, akou je NATO. 35
2. Osobná pôsobnosť
43. Odhliadnuc od toho je však pravda, že 41. Podľa názoru gréckej vlády nie je daná smernica 83/183 sa v skutočnosti nevzťahuje ani osobná pôsobnosť smernice 83/183, len na pracovníkov v zmysle článku 39 ES, pretože pán Alevizos ako zamestnanec gréc ale do jej osobnej pôsobnosti spadajú aj kych ozbrojených síl nebol pracovníkom všetci jednotlivci. Tento pojem je mimo v zmysle článku 39 ES. Skôr bol zamestnaný r i a d n e široký. O k r e m kategórie osôb vo verejnej správe v zmysle odseku 4 v pracovnom pomere môže zahŕňať aj všetky uvedeného ustanovenia. samostatne zárobkovo činné osoby (aj keď iba mimo rámca ich pracovnej činnosti) a môže sa dokonca rozšíriť aj na osoby, ktoré nevykonávajú žiadnu platenú činnosť. Tento dojem potvrdzuje aj porovnanie s inými
34 — V tomto zmysle pozri rozsudky z 15. marca 1989, Echternach a M o r i t z , 389/87 a 390/87, Zb. s. 723, bod 14, a z 22. novembra 1995, Vougioukas, C-443/93, Zb. s. I-4033, body 19 a 20. Pokiaľ ide o konkrétne podmienky uplatnenia článku 39 ods. 4 ES, pozri napríklad rozsudok 42. Tento postoj ma nepresvedčil. Aj keby z 30. septembra 2003, Anker a i., C-47/02, Zb. s. I-10447, a to sme totiž predpokladali, že pôsobnosť smer body 57 až 63, s ďalšími odkazmi. 35 — Pokiaľ ide o postavenie pracovníkov — zamestnancov nice 83/183 úzko súvisí s voľným pohybom medzinárodných organizácií, pozri z nedávneho obdobia pracovníkov, ustanovenie o výnimke člán rozsudky zo 16. februára 2006, Rockler, C-137/04, Zb. s. I-1441, bod 15, a zo 16. februára 2006, Öberg, C-185/04, ku 39 ods. 4 ES by vo veci, akou je aj Zb. s. 1-1453, bod 12; pozri aj rozsudok z 13. júla 1983, Forcheri, 152/82, Zb. s. 2323, body 9 a 19, a rozsudky prejednávaná vec, nebolo relevantné. Je Echternach a Moritz, už citovaný v poznámke pod čiarou 34, pravda, že na základe tohto ustanovenia by bod 11; z 13. novembra 2003, Schilling a Fleck-Schilling, C-209/01, Zb. s. I-13389, bod 28, a zo 16. decembra 2004, grécke verejnoprávne orgány mohli odmiet My, C-293/03, Zb. s. I-12013, bod 37.
I - 3521
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-392/05
jazykovými verziami smernice, v ktorých sa sú obyvateľmi Spoločenstva, a preto patria do používajú podobne široké pojmy. širokého okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje 39 smernica 83/183.
44. Kontext, v ktorom sa používa pojem jednotlivec, ako aj systematika a účel smer nice 83/183, tiež svedčia v prospech exten 46. Za týchto podmienok som dospela zívneho výkladu osobnej pôsobnosti tejto k záveru, že vec, ako je táto, tiež spadá do právnej úpravy. Cieľom smernice 83/183 je, osobnej pôsobnosti smernice 83/183. aby si nielen napríklad pracovníci, ale aj všetci obyvatelia členských štátov viac uve domovali existenciu Európskeho spoločen stva a aby boli v Spoločenstve vytvorené podmienky podobné podmienkam domá ceho trhu. 3 7 Konkrétnym cieľom smernice je odstrániť prekážky brániace voľnému pohybu osôb vnútri Spoločenstva, 38 čím sa vo všeobecnosti chápe nielen voľný pohyb pracovníkov, ale aj voľný pohyb samostatne zárobkovo činných osôb v rámci ich slobod ného poskytovania služieb a slobody usadiť 3. Vecná pôsobnosť sa, ako aj — minimálne podľa dnešného chápania — voľný pohyb občanov Únie, ktorí nevykonávajú platenú činnosť (článok 18 ES).
47. Je potrebné objasniť, či dane, ktoré boli vybrané od pána Alevizosa, spadajú do vecnej pôsobnosti smernice 83/183. Iba vtedy by pán Alevizos mal nárok na oslobo 45. Aj zamestnanci ozbrojených síl člen denie od daní podľa článku 1 ods. 1 uvedenej ského štátu, ako je napríklad pán Alevizos, smernice.
36 — Napríklad znenie v dánskom jazyku používa pojem „privat 39 — Z judikatury Súdneho dvora je možné odvodiť, že oblasť personers", v gréckom jazyku „ιδιώτες", v anglickom jazyku ozbrojených síl nie je a priori vylúčená z pôsobnosti práva „individuals", vo francúzskom jazyku „particuliers", Spoločenstva a dotknutí jednotlivci sa môžu dovolávať práva v talianskom jazyku „privati" a v holandskom jazyku Spoločenstva, pokiaľ nejde o osobitné výnimky (pozri v tejto „particulieren". súvislosti rozsudky z 26. októbra 1999, Sirdar, C-273/97, Zb. s. I-7403, body 15 až 19 a 23 až 27; z 11. januára 2000, Kreil, 37 — Prvé odôvodnenie smernice 83/183. C-285/98, Zb. s. I-69, body 15 až 24, a z 11. marca 2003, 38 — Druhé odôvodnenie smernice 83/183. Dory, C-186/01, Zb. s. I-2479, body 30 až 36).
I - 3522
ALEVIZOS
48. V prejednávanej veci nemá Súdny dvor podmienok a v prípadoch stanovených nižšie k dispozícii žiadne podrobné informácie oslobodí osobný majetok dovezený natrvalo o tom, za akých podmienok sa podľa jednotlivcami z iného členského štátu od gréckeho práva vyberá spotrebná daň daní z obratu, spotrebných daní a iných a osobitná registračná daň z motorových nepriamych daní, ktoré sa na tento dovoz vozidiel Záver Komisie, podľa ktorého sa zvyčajne vzťahujú. Rozumejú sa tým iba tie smernica 83/183 nemá na takéto dane spotrebné dane, ktoré sú viazané na dovoz a priori vzťahovať, považujem teda za pred vozidla ako taký) vznik daňovej povinnosti sa časný. teda viaže na dovoz predmetného tovaru. 4 1 V tom je vyjadrený cieľ smernice 83/183, a to odstránenie daňových prekážok brániacich voľnému pohybu jednotlivcov, ktorí menia svoje bydlisko do členského štátu z iného členského štátu. 42 Smernica chráni jednot livcov, ktorí nadobudli tovar v inom člen skom štáte za daňových podmienok platných 49. V prejudiciálnom konaní nie je úlohou v tomto štáte a ktorí ho používajú ako svoj Súdneho dvora vykladať vnútroštátne právo osobný majetok, pred — prípadným opätov alebo skúmať jeho uplatňovanie na kon ným — zdanením, ku ktorému by mohlo krétnu vec. To prináleží vnútroštátnemu dôjsť pri zmene ich bydliska do iného súdu. Súdny dvor je však príslušný nato, členského štátu. aby vnútroštátnemu súdu podal všetky aspekty výkladu práva Spoločenstva, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní vo veci samej. 40
52. Článok 1 ods. 2 smernice 83/183 nega tívne vylučuje z oslobodenia od daní 50. Vecná pôsobnosť smernice 83/183 je poplatky a dane uložené na používanie v článku 1 vymedzená pozitívne aj negatívne. osobného majetku bez ohľadu na to, či sú takéto poplatky a dane „osobitné" alebo „periodické". Pokiaľ ide o motorové vozidlá, z pôsobnosti smernice sú napríklad výslovne vyňaté poplatky za ich registráciu a cestné dane. V tomto je vyjadrená zásada, že právo Spoločenstva jednotlivcom nezaručuje, že zmena ich bydliska alebo premiestnenie ich 51. Článok 1 ods. 1 smernice 83/183 pozi činností do iného členského štátu — nehľa- tívne stanovuje, že každý členský štát za
41 — Rozsudky Weigel, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, 40 — Ustálená judikatura; pozri iba rozsudky z 23. apríla 1991, bod 47; Lindfors, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, Ryborg, C-297/89, Zb. s. I-1943, bod 21; z 18. novembra body 26 až 28, a Komisia/Dánsko III, už citovaný v poznámke 1999, Teckal, C-107/98, Zb. s. I-8121, bod 33; z 12. júla 2001, pod čiarou 33, bod 13. Louloudakis, C-262/99, Zb. s. I-5547, bod 50 a nasl., 42 — Druhé odôvodnenie smernice 83/183; pozri aj rozsudok a z 19. septembra 2006, Wilson, C-506/04, Zb. s. I-8613, Komisia/Dánsko III, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, body 34 a 35. bod 11.
I - 3523
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-392/05
diac na samotný prechod hraníc — bude pre od dane podľa článku 1 ods. 1 smernice nich neutrálne, pokiaľ ide o zdanenie; 83/183 spravidla uplatní. z dôvodu rozdielov v daňovom práve člen ských štátov takéto premiestnenie môže o s o b e z hľadiska z d a n e n i a p r i n i e s ť v konkrétnom prípade výhody alebo nevý 43 hody.
55. Je ťažšie posúdiť prípady, v ktorých existuje iba približná časová súvislosť medzi výberom spotrebnej dane a zmenou bydliska jednotlivca do iného členského štátu, ako napríklad pri registrácii jeho osobného motorového vozidla dovezeného do tohto 53. Pri posudzovaní toho, či spotrebná daň spadá do pôsobnosti smernice 83/183, je členského štátu. rozhodujúcou skutočnosťou vznik daňovej povinnosti; 4 4 názov dane podľa vnútroštát neho práva ako taký však nie je rozhodu júci. 4 5
56. V takýchto prípadoch je rozhodujúcim faktorom skutočnosť, či sa spotrebná daň viaže na dovoz vozidla alebo iba na jeho použitie na vnútroštátnom území. Inými slovami, je potrebné objasniť, či spotrebnej 54. Ak motorové vozidlo podlieha spotreb dani podliehajú iba vozidlá dovezené zo nej dani pri jeho prechode hraníc alebo zahraničia alebo všetky vozidlá zaregistro v jeho dôsledku, naznačuje to, že pri zdanení vané v danom členskom štáte. V prvom je v prvom rade dôležitý dovoz vozidla, a nie prípade sú jednotlivci podľa článku 1 ods. 1 jeho budúce použitie na vnútroštátnom smernice 83/183 oslobodení od spotrebnej území. V takomto prípade sa oslobodenie dane, v druhom prípade nie sú. 47
43 — Pozri v t o m t o zmysle rozsudky Weigel, už citovaný 46 — Výber dane pri samotnom prechode hraníc by okrem toho bol v poznámke pod čiaroru 33, bod 55, a Lindfors, už citovaný protiprávny aj z iného dôvodu: bol by v rozpore so zákazom v poznámke pod čiarou 33, bod 34; pozri aj rozsudok formalít pri prechode hranicami podľa článku 3 ods. 3 z 12. júla 2005, Schempp, C-403/03, Zb. s. I-6421, bod 45. smernice 92/12. 44 — Rozsudky Lindfors, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, 47 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Weigel, už citovaný bod 26, a Komisia/Dánsko III, už citovaný v poznámke pod v poznámke pod čiarou 33, bod 47; Lindfors, už citovaný čiarou 33, bod 13. v poznámke pod čiarou 33, body 25 až 28, a Komisia/ 45 — Rozsudok Lindfors, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, Dánsko III, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, body 12 bod 24. až 15.
I - 3524
ALEVIZOS
4. Predbežný záver v NATO zmenil svoje bydlisko do Talianska a potom ho pri návrate zmenil späť do Grécka.
57. Tento záver možno prijať ako predbežný záver:
59. Pojem bydlisko je pojmom práva Spolo Smernica 83/183 je uplatnitelná — aj pre čenstva, ktorého obsah nemôžu členské štáty obdobie po 31. decembri 1992 — na všetky zmeniť. 4 8Týmto pojmom sa označuje mies spotrebné dane a ostatné nepriame dane, to, kde sú trvalo sústredené záujmy osoby; na ktorým podlieha cestné motorové vozidlo určenie tohto pojmu je potrebné celkovo jednotlivca používané na súkromné účely pri posúdiť všetky okolnosti jednotlivého prí zmene jeho bydliska z jedného členského padu s prihliadnutím na všetky kritériá, ktoré štátu do druhého, ak sa príslušná daň viaže sa nachádzajú v predmetnom ustanovení. 4 9 na dovoz vozidla, nie na jeho použitie na vnútroštátnom území. Uvedené platí aj pre zamestnancov ozbrojených síl členského štátu.
60. Podľa článku 6 ods. 1 druhého pod- odseku smernice 83/183 sa bydliskom ro zumie miesto, kde určitá osoba žije pre svoje B — Pojem bydlisko v zmysle smernice osobné a pracovné väzby. V zmysle smernice 83/183 sa dané miesto stáva jej bydliskom tým, že táto osoba na ňom žije aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku.
58. Ak by spotrebná daň a/alebo osobitná 48 — Rozsudok z 2. augusta 1993, Komisia/Grécko, C-9/92, Zb. registračná daň uložená pánovi Alevizosovi s. I-4467, body 8 a 28. v Grécku bola viazaná na dovoz jeho vozidla 49 — Rozsudky Ryborg, už citovaný v poznámke pod čiarou 40, body 19, 20 a 28, s ďalšími odkazmi, a Louloudakis, už do Grécka, je potrebné zaoberať sa pojmom citovaný v poznámke pod čiarou 40, body 51, 55 a 57. Aj keď boli obidva rozsudky vydané s ohľadom na článok 7 smernice bydliska v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 83/182, je možné použiť ich bez obmedzenia na článok 6 83/183, pretože nárok na oslobodenie od smernice 83/183, ktorý má byť predmetom výkladu. Obe smernice spolu úzko súvisia a ako vyplýva z jednotlivých dane podľa článku 1 ods. 1 v spojení odôvodnení v preambule, majú za cieľ vytvorenie podmienok podobných podmienkam domáceho trhu a odstránenie s článkom 5 ods. 2 a článkom 7 ods. 1 daňových prekážok brániacich voľnému pohybu osôb. pism. a) smernice existuje iba vtedy, pokiaľ Príslušné ustanovenia o bydlisku uvedené v článku 6 smernice 83/183 a článku 7 smernice 83/182 sa zhodujú pán Alevizos na dobu trvania svojej služby v znení.
I - 3525
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-392/05
61. Vzhľadom na to, že časové kritérium aby mala takéto väzby aj na iných miestach 185 dní v každom kalendárnom roku je v iných členských štátoch. 53 Ak osoba v danej veci podľa všetkého bez problémov využíva svoje právo voľného pohybu podľa splnené, treba sa bližšie zaoberať iba prvým Zmluvy ES, spravidla bude dokonca mať spomínaným kvalitatívnym kritériom, to — aspoň na prechodnú dobu — silné väzby znamená otázkou osobných a pracovných aj v krajine pôvodu, aj v hostiteľskom štáte. 50 väzieb.
62. Z článku 6 ods. 1 prvého pododseku smernice 83/183 vyplýva, že bydlisko osoby je v zásade miesto, kde má osobné aj pracovné väzby. Oba druhy väzieb je preto potrebné posudzovať kumulatívne. 51 Uve dené zodpovedá aj systematike a účelu tohto ustanovenia, ktorým je určenie miesta, kde 64. V súlade s chápaním bydliska ako miesta, sú trvalo sústredené záujmy osoby. 5 2 kde sú sústredené záujmy osoby, treba postaviť ťažisko posúdenia na skutočnosti, či má táto osoba osobné a pracovné väzby zároveň na rôznych miestach. 5 4 Bolo by v priamom rozpore s cieľom smernice 83/183, ktorým je vytvorenie podmienok podobných podmienkam domáceho trhu a na ten účel uľahčenie voľného pohybu osôb, 55 keby sa na zriadenie bydliska osoby v hostiteľskom členskom štáte vyžadovalo 63. V tejto súvislosti nie je nevyhnutné, aby v každom prípade splnenie nadmerne prís osoba mala všetky svoje osobné aj pracovné nych požiadaviek a presun všetkých osobných väzby sústredené v jednom konkrétnom a pracovných väzieb do tohto štátu. mieste. To je zrejmé zo znenia samotného článku 6 ods. 1 smernice 83/183. Podľa neho musí osoba žiť na danom mieste iba „pre 53 — V rozsudku Louloudakis (už citovanom v poznámke pod svoje osobné a pracovné väzby", čo nebráni, čiarou 40 bod 50) sa odkazuje aj na kritérium 185 dní v každom kalendárnom roku, ktoré nevylučuje, aby tá istá osoba žila počas zvyšku kalendárneho roka na inom mieste rovnako pre svoje osobné a pracovné väzby. 54 — V tomto zmysle pozri aj rozsudok Louloudakis, už citovaný v poznámke pod čiarou 40, bod 53. 50 — Samozrejme, aj v tomto kontexte platí, že Súdny dvor musí podať vnútroštátnemu súdu iba tie aspekty výldadu práva 55 — Prvé a druhé odôvodnenie smernice 83/183. Ako Súdny dvor Spoločenstva, ktoré mu môžu pomôcť pri rozhodovaní vo zdôraznil v rozsudku Komisia/Grécko (už citovanom veci samej (pozri bod 49 týchto návrhov). v poznámke pod čiarou 48, bod 6) výklad pojmu bydlisko má osobitný význam na uskutočnenie týchto cieľov: pojem 51 — V tomto zmysle pozri aj rozsudok Louloudakis, už citovaný tvorí „základ právnej úpravy prijatej smernicou 83/182. To v poznámke pod čiarou 40, bod 53. platí aj pre smernicu 83/183". V tomto zmysle pozri rozsudok 52 — Pozri bod 59 týchto návrhov. Louloudakis, už citovaný v poznámke pod čiarou 40, bod 58.
I - 3526
ALEVIZOS
65. V rozsudku Louloudakis Súdny dvor platiť príspevky do systému sociálneho uviedol príklady viacerých aspektov, ktoré zabezpečenia v Grécku. V konaní pred môžu poskytnúť informácie o mieste, kde sú Súdnym dvorom bolo okrem toho uvedené, trvalo sústredené záujmy osoby. Patrí k nim že pán Alevizos bol „pridelený" do NATO „fyzická prítomnosť dotknutej osoby a členov — aj keď na vlastnú žiadosť — jeho jej rodiny, disponovanie miestom na bývanie, zamestnávateľom. Tieto výhradne adminis miesto, kde deti skutočne navštevujú školu, tratívne väzby s jeho krajinou pôvodu však miesto výkonu pracovnej činnosti, miesto, zďaleka nie sú také výrazné ako väzba kde sa nachádzajú majetkové záujmy, miesto dotknutej osoby s jej novým miestom výkonu a d m i n i s t r a t í v n y c h väzieb s verejnými služby, v ktorom sa od neho vyžaduje jeho orgánmi a spoločenskými organizáciami, fyzická prítomnosť a skutočný výkon služby. keďže uvedené aspekty odrážajú vôľu tejto Ťažisko pracovných väzieb dotknutej osoby osoby prisudzovať určitú stabilitu miestu, sa teda počas výkonu jej služby v zahraničí s ktorým je spojená, vzhľadom na kontinuitu nenachádza v Grécku ako v krajine pôvodu, vyplývajúcu zo spôsobu života a udržiavania ale v hostiteľskom štáte, Taliansku. bežných spoločenských a pracovných vzťa hov". 56 Ak sa tieto aspekty klasifikujú ako kritériá osobných a/alebo pracovných väzieb a uplatnia sa na prípad, ako je tento, vytvára sa takýto obraz:
66. Zamestnanec gréckych ozbrojených síl, ktorý so súhlasom svojho zamestnávateľa vykonáva službu v Taliansku v mieste sídla medzinárodnej organizácie, akou je Hlavné 67. Pokiaľ ide o osobné väzby dotknutej veliteľstvo NATO pre južnú Európu, má osoby, rozhodujúce sú v prvom rade pracovné väzby v Taliansku. V závislosti od a najmä jej väzby, k t o r é ju p ú t a j ú podmienok jeho pracovného pomeru sa k fyzickým osobám, to znamená ku konkrét môže stať, že pracovné väzby má aj naďalej nym jednotlivcom. Ak počas doby výkonu vo svojom domovskom štáte — v Grécku. služby dotknutá osoba žije so svojou man Grécka vláda preto upozornila, že podľa želkou a maloletými deťmi v hostiteľskom gréckych právnych predpisov upravujúcich štáte, vo významnej miere sa tým potvrdzuje, verejnú službu sa dotknutej osobe poskytuje že jej osobné väzby sa presunuli do hostiteľ počas doby trvania jej služby v zahraničí ského štátu. Môže mať síce osobné väzby neplatená dovolenka a naďalej je povinná rovnako aj vo svojom domovskom štáte, ktoré ju viažu napríklad k iným členom rodiny, ale ťažisko jej osobných väzieb spravidla treba hľadať u osôb, s ktorými 56 — Rozsudok Louloudakis, už citovaný v poznámke pod čia rou 40, bod 55. trvalo žije v spoločnej domácnosti.
I - 3527
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-392/05
68. Ako už bolo uvedené, Súdny dvor domovskej krajiny teda dochádza k zmene zároveň uznal aj „administratívne väzby bydliska v zmysle smernice 83/183. s verejnými orgánmi a spoločenskými orga nizáciami" ako možné kritérium na určenie miesta, kde sú sústredené záujmy osoby. To však platí iba vtedy, ak tieto aspekty odrážajú vôľu tejto osoby prisudzovať určitú stabilitu týmto väzbám vzhľadom na kontinuitu vyplývajúcu zo spôsobu života. 57 Zvyčajne by nebolo vhodné pri určovaní ťažiska osobných väzieb dotknutej osoby uprednost niť takéto aspekty pred jej väzbami ku 70. N a okraj t r e b a p r i p o m e n ú ť , že k o n k r é t n y m o s o b á m , s k t o r ý m i žije v prejednávanej veci — na rozdiel od názoru v spoločnej domácnosti. Rovnako nepovažu gréckej vlády — nemožno použiť článok 6 jem odkaz gréckej vlády na pretrvávajúcu ods. 1 druhý pododsek smernice 83/183. väzbu medzi pánom Alevizosom a jeho Toto ustanovenie predpokladá, že osobu gréckym zamestnávateľom, na jeho zapojenie pútajú pracovné väzby k inému miestu ako sa do gréckeho systému sociálneho zabezpe väzby osobné, a preto striedavo žije na čenia a najmä na jeho grécku štátnu prísluš r ô z n y c h m i e s t a c h n a c h á d z a j ú c i c h sa nosť za podstatný pri určovaní ťažiskového v dvoch alebo viacerých členských štátoch. miesta, kde sú sústredené jeho osobné Iba vtedy by bolo potrebné pri určení záujmy. bydliska uprednostniť osobné väzby. 58Tento pododsek sa však nevzťahuje na osoby, u ktorých sa — podobne ako u pána Alevizosa — ťažisko ich pracovných väzieb a ťažisko ich osobných väzieb sústreďuje na jednom mieste.
71. Vzhľadom na to, že vyššie uvedený druhý pododsek sa na túto vec neuplatní, nezáleží ani na tom, či osoba v situácii pána Alevizosa 69. Osoba v situácii pána Alevizosa počas odišla do zahraničia iba preto, aby vykonala výkonu služby v zahraničí už nemá ťažisko úlohu, ktorá má určitú dobu trvania, pretože svojich pracovných väzieb a ťažisko svojich toto kritérium by mohlo mať význam nanaj osobných väzieb vo svojej domovskej krajine, výš v rámci druhého pododseku. Okrem ale skôr v hostiteľskom štáte. Pri nástupe do toho, jediným rozhodujúcim aspektom je zamestnania v zahraničí aj pri návrate do
58 — Rozsudok Louloudakis, už citovaný v poznámke pod čia 57 — Tamže. rou 40, body 53 a 60.
I - 3528
ALEVIZOS
skutočnosť, či dotknutá osoba žije na danom nia Zmluvy ES o voľnom pohybe. Aj keď sa mieste aspoň 185 dní v každom kalendárnom vnútroštátny súd v návrhu na začatie pre- roku, pre svoje osobné a pracovné väzby judiciálneho konania nezaoberal základnými (článok 6 ods. 1 prvý pododsek smernice slobodami, Súdny dvor sa k nim môže vo 83/183). svojom r o z s u d k u vyjadriť, aby v n ú t roštátnemu súdu podal všetky aspekty pod 5 statné pre rozhodovanie vo veci samej. 9
72. Zhrnutie:
1. Úvodné poznámky Zamestnanec ozbrojených síl prvého člen ského štátu, ktorý so súhlasom svojho zamestnávateľa vykonáva dva roky službu v medzinárodnej organizácii v druhom člen skom štáte, kde žije spoločne s manželkou a deťmi aspoň 185 dní v každom kalendár nom roku, si v druhom členskom štáte zriaďuje bydlisko na dobu trvania tejto služby v zahraničí v zmysle článku 6 smernice 74. Vnútroštátne opatrenia v oblasti, ktorá je 83/183. na úrovni Spoločenstva predmetom harmo nizácie sekundárneho práva, by sa mali posudzovať podľa špecifických ustanovení tohto harmonizačného opatrenia, a nie podľa primárneho práva. Zákonnosť samotného sekundárneho práva môže byť v súlade s článkom 220 ES a nasl. preskúmaná z hľadiska právneho predpisu vyššej právnej sily, rovnako je potrebné vykladať ho v súlade s primárnym právom. Okrem toho však C — Význam základných slobôd pre prejed sekundárne právo v príslušnej oblasti pôsob návanú vec nosti tvorí kritérium na posudzovanie vnút roštátnych opatrení členských štátov podľa práva Spoločenstva.
59 — Ustálená judikatura; pozri iba rozsudky z 2. februára 1994, 73. Na pojednávaní na Súdnom dvore Komi V e r b a n d Sozialer W e t t b e w e r b , nazvaný „Clinique", sia okrem iného doplnila, že táto vec by sa C-315/92, Zb. s. I-317, bod 7; z 23. februára 2006, Keller Holding, C-471/04, Zb. s. I-2107, bod 26, a Lindfors, už mala posudzovať aj s ohľadom na ustanove citovaný v poznámke pod čiarou 33, bod 32.
I - 3529
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-392/05
75. Ak teda vnútroštátny súd po dôkladnom moci členských štátov, členské štáty ju musia posúdení spotrebnej dane a osobitnej regis vykonávať v súlade s právom Spoločenstva.
tračnej dane z motorových vozidiel, ktorými bol pán Alevizos zdanený, dospel k záveru, že príslušná daň sa viaže na dovoz vozidla, nie iba na jeho použitie na vnútroštátnom území, 60 musí na túto vec použiť smernicu 83/183. Použitie ustanovení o voľnom pohybe potom nie je nutné, 61 rovnako ako nie sú podstatné články 23 ES a 25 ES, pretože požiadavky, ktoré v takom prípade vyplývajú zo základ 77. V rámci práv voľného pohybu uvedených ných slobôd podľa Zmluvy ES, už konkreti v Zmluve ES je voľný pohyb pracovníkov zuje smernica 83/183. hodnotiacim kritériom, ktoré sa vzťahuje na prejednávanú vec. Ako už bolo uvedené, grécki štátni príslušníci sú pracovníci v zmysle článku 39 ES, pokiaľ — ako svojho času pán Alevizos — odídu do iného členského štátu, aby tam vykonávali zamest nanie u iného zamestnávateľa, než je ich doterajší zamestnávateľ, konkrétne v medzinárodnej organizácii, akou je naprík lad NATO; článok 39 ods. 4 ES tomu nebráni. 6 4 Samozrejme, takéto osoby sa pri návrate do svojej krajiny pôvodu môžu dovolávať tejto základnej slobody v konaní na orgánoch v domovskom štáte. 65
76. Pokiaľ však z posúdenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že spotrebná daň alebo oso bitná registračná daň z motorových vozidiel, ktorými bol pán Alevizos zdanený, nespadajú 78. Ak je článok 39 ES relevantný ako do vecnej pôsobnosti smernice 83/183, tieto osobitné ustanovenie o voľnom pohybe, dane je potrebné posúdiť priamo s ohľadom na ustanovenia Zmluvy ES o voľnom 62 pohybe. Rovnako v oblastiach daňových 63 — Pozri v t o m t o zmysle napríklad ustálenú judikaturu právnych predpisov, ktoré patria do právo o priamych daniach (rozsudky z 12. decembra 2006, Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, C-374/04, Zb. s. I-11673, bod 36; z 12. decembra 2006, Test Claimants in the FII Group Litigation, C-446/04, Zb. s. I-11753, bod 35, oba s ďalšími odkazmi) a o zdanení motorových vozidiel (rozsudok z 15. septembra 2005, 60 — Pozri v tomto zmysle body 50 až 56 týchto návrhov. Komisia/Dánsko, nazývaný „Komisia/Dánsko II", C-464/02, 61 — Rozsudok Weigel, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, Zb. s. I-7929, bod 74. bod 43. 64 — V tomto zmysle pozri bod 42 týchto návrhov. 62 — Rozsudky Weigel, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, 65 — Ustálená judikatura; pozri iba rozsudky zo 7. júla 1992, Singh, bod 50 a n a s l . ,Lindfors, už citovaný v poznámke pod čia C-370/90, Zb. s. I-4265, bod 23; z 31. marca 1993, Kraus, rou 33, bod 31 a nasl., a Komisia/Dánsko III, už citovaný C-19/92, Zb. s. I-1663, body 15 a 16, a Schilling a Fleck- v poznámke pod čiarou 33, bod 16. Schilling, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 27.
I - 3530
ALEVIZOS
vylučuje uplatnenie všeobecného práva vol minácie na základe štátnej príslušnosti, ako ného pohybu občanov Únie podľa článku 18 aj zákaz obmedzení. 66 ods. 1 ES; tieto úvahy by však bolo rovnako možné použiť na oblasť článku 18 ES.
81. Ak by sa (ako v prejednávanej veci) spotrebná daň a osobitná registračná daň z motorových vozidiel, ktoré boli uložené 79. Čo sa týka článku 90 ES, 67 v konaní na pánovi Alevizosovi, neviazali na dovoz jeho Súdnom dvore nebolo ničím konkrétnym v o z i d l a , 7 0 ale iba na jeho používanie preukázané diskriminačné zdanenie vozidiel v Grécku, neviedli by priamo ani nepriamo dovezených do Grécka z iných členských k diskriminácii migrujúcich pracovníkov na štátov. základe ich štátnej príslušnosti. Naopak, vzťahovali by sa bez rozdielu na všetkých majiteľov motorových vozidiel zdržiavajúcich sa v Grécku.
2. Spotrebné dane, ktorým podlieha osobný 82. Zostáva ešte zaoberať sa tým, či takéto majetok na pozadí voľného pohybu pracov nediskriminačné v n ú t r o š t á t n e zdanenie níkov (článok 39 ES) motorových vozidiel môže obsahovať obme dzenie práva migrujúcich pracovníkov na voľný pohyb, ktoré článok 39 ES zakazuje.
80. Podobne ako všetky základné slobody predstavuje aj voľný pohyb pracovníkov podľa článku 39 ES základnú zásadu práva Spoločenstva, 6 8 ktorá zahŕňa zákaz diskri 83. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku Weigel na jednej strane konštatoval, že aj
66 — Za ostatné pozri rozsudky z 26. novembra 2002, Oteiza Olazabal, C-100/01, Zb. s. I-10981, bod 26, a z 9. novembra 69 — Rozsudky z 27. januára 2000, Graf, C-190/98, Zb. s. I-493, 2006, Turpeinen, C-520/04, Zb. s. I-10685, body 13 a 17. bod 18, a Weigel, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, 67 — Súdny dvor sa zaoberá týmto ustanovením aj v rozsudku body 51 a 52; pozri aj rozsudok Bosman, už citovaný Weigel, už citovanom v poznámke pod čiarou 33, body 66 až v poznámke pod čiarou 68, bod 96. 81 a 85 až 89. 70 — Ako už bolo spomenuté, daň viazaná na dovoz by sa musela 68 — Rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. posudzovať s ohľadom na smernicu 83/183 (pozri body 50 až s. I-4921, bod 93. 56 a 75 týchto návrhov).
I - 3531
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-392/05
nediskriminačně v n ú t r o š t á t n e zdanenie pracovníka takýto zakazujúci účinok, ktorý motorových vozidiel určených na súkromné by mu nadmerne sťažoval možnosť využívať použitie by mohlo mať negatívny vplyv na právo na voľný pohyb. rozhodnutie migrujúceho pracovníka využiť 71 svoje právo na voľný pohyb. Na druhej strane však poukázal na to, že Zmluva ES pracovníkovi nezaručuje, že premiestnenie jeho činností do iného členského štátu bude neutrálne, pokiaľ ide o zdanenie. Z dôvodu rozdielov v daňovom práve členských štátov v tejto oblasti môže takéto premiestnenie pracovníkovi z hľadiska nepriameho zdane nia priniesť v konkrétnom prípade výhody alebo nevýhody. 72 Na toto som poukázala už vyššie v inej súvislosti. 73 85. Skutočnosť, či má príslušná daň takýto zakazujúci účinok, je potrebné podrobne preskúmať na základe objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí najmä sadzba dane a podrobné pravidlá jej výberu. 7 6 Členský štát, ktorý daň vyberá, však musí disponovať voľnou úvahou, pokiaľ ide o jej formu. Napríklad zaťaženie vo výške 50 až 60 % z hodnoty dovezeného vozidla by v zásade nebolo nutné považovať za zakazujúce. V tejto súvislosti však záleží na tom, či je pri výbere dane riadne zohľadnená pravdepo dobná zostávajúca životnosť príslušného vozidla. K tomu môže dôjsť výpočtom sadzby dane na základe aktuálnej hodnoty vozidla 84. Podľa môjho názoru táto judikatúra (na rozdiel od katalógovej ceny nových vyjadruje, že vyrubenie takýchto nediskrimi- automobilov) alebo znížením sadzby dane načných vnútroštátnych daní spravidla neve v závislosti od roku výroby vozidla alebo die k ž i a d n e m u o b m e d z e n i u voľného dátumu jeho úplne prvej registrácie (na pohybu. 7 4 Niečo iné by mohlo platiť iba rozdiel od prvej registrácie v dotknutom výnimočne v prípade, keby takéto dane pri členskom štáte). 77 objektívnom posúdení mali na migrujúceho
75 — Pozri v tomto zmysle aj moje návrhy prednesené vo veci Viacom Outdoor (už citované v poznámke pod čiarou 74), 71 — Rozsudok Weigel, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, body 62 a 63. Myšlienka zakazujúceho charakteru dane sa bod 54 v spojení s bodom 53, potvrdený v rozsudku Komisia/ objavuje napríklad v rozsudkoch zo 4. apríla 1968, Dánsko III, už citovanom v poznámke pod čiarou 33, bod 16. Stier (31/67, Zb. s. 352, 361), a z 11. decembra 1990, 72 — Rozsudok Weigel, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, Komisia/Dánsko, nazývanom „Komisia/Dánsko I" (C-47/88, bod 55; pozri aj rozsudky Lindfors, už citovaný v poznámke Zb. s. I-4509, bod 12), ktorý sa týka článku 90 ES (predtým pod čiarou 33, bod 34, a Schempp, už citovaný v poznámke článok 95 Zmluvy EHS) a voľného pohybu tovarov. pod čiarou 43, bod 45. 76 — V tomto zmysle rozsudok Komisia/Dánsko III, už citovaný 73 — Bod 52 týchto návrhov. v poznámke pod čiarou 33, bod 16, posledná veta. 74 — Pozri moje návrhy k rozsudku zo 17. februára 2005, 77 — Podobné úvahy uviedol Súdny dvor v oblasti pôsobnosti Viacom Outdoor Sri/Giotto Immobilier SARL, C-134/03, článku 90 ES v rozsudku Komisia/Dánsko I (už citovanom Zb. s. I-1167, body 64 a 65. V rovnakom zmysle rozsudok v poznámke pod čiarou 75), bod 18, a v rozsudku z 5. októbra z 8. septembra 2005, Mobistar a Belgacom Mobile, C-544/03 2006, Nádasdi a Németh (C-290/05 a C-333/05, Zb. a C-545/03, Zb. s. I-7723, bod 31. s. I-10115, body 45 až 57).
I - 3532
ALEVIZOS
3. Predbežný záver vnútroštátnom území a ktorá sa nevyberá diskriminačným spôsobom, spravidla nezna mená obmedzenie voľného pohybu pracov 86. Za predbežný záver možno považovať níkov podľa článku 39 ES. Inak by to mohlo toto konštatovanie: byť iba výnimočne v prípade, keby takáto daň mala pri objektívnom posúdení pre migru- júceho pracovníka taký zakazujúci účinok, ktorý by mu nadmerne sťažoval možnosť využívať svoje právo voľného pohybu. Daň z cestných motorových vozidiel, ktorá sa neviaže na ich dovoz, ale na ich použitie na
VI — Návrh
87. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal Simvoulio tis Epikratias takto:
1. a) Smernica 83/183/EHS je uplatnitelná — aj pre obdobie po 31. decembri 1992 — na všetky spotrebné dane a ostatné nepriame dane, ktorým podlieha cestné motorové vozidlo jednotlivca používané na súkromné účely pri zmene jeho bydliska z jedného členského štátu do druhého, ak sa príslušná
I - 3533
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-392/05
daň viaže na dovoz vozidla, nie na jeho použitie na vnútroštátnom území. Uvedené platí aj pre zamestnancov ozbrojených síl členského štátu.
b) Zamestnanec ozbrojených síl prvého členského štátu, ktorý so súhlasom svojho zamestnávateľa vykonáva dva roky službu v medzinárodnej organi zácii v druhom členskom štáte, kde žije spoločne s manželkou a deťmi aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku, si v druhom členskom štáte zriaďuje bydlisko na dobu trvania tejto služby v zahraničí v zmysle článku 6 smernice 83/183.
2. Daň z cestných motorových vozidiel, ktorá sa neviaže na ich dovoz, ale na ich použitie na vnútroštátnom území a ktorá sa nevyberá diskriminačným spôsobom, spravidla neznamená obmedzenie voľného pohybu pracovníkov podľa článku 39 ES. Inak by to mohlo byť iba výnimočne v prípade, keby takáto daň mala pri objektívnom posúdení pre migrujúceho pracovníka taký zakazujúci účinok, ktorý by mu nadmerne sťažoval možnosť využívať svoje právo voľného pohybu.
I - 3534