C-415/05

2 — Nariadenie Rady (ES) č. 467/2001 zo 6. marca 2001, ktoré zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganis‑ tanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finanč‑ ných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane a ktoré zrušuje nariadenie (ES) č. 337/2000 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 67, s. 1). Meno odvolateľa bolo doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2062/2001 z 19. októbra 2001, ktorým sa tretíkrát mení a dopĺňa nariadenie č. 467/2001 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 277, s. 25). 3 — Nariadenie, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Káida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001 (Ú. v. ES L 139, s. 9; Mim. 1 — Jazyk prednesu: angličtina. vyd. 18/001, s. 294).

I ‑ 6387

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-415/05 P

I ‑ 6388

AL BARAKAAT INTERNATIONAL FOUNDATION/RADA A KOMISIA

ide o výnimky zo zmrazenia finančných ako žalobu o neplatnosť sporného naria‑ prostriedkov a finančných zdrojov. 9 denia smerujúcu iba proti Rade podporo‑ vanej Komisiou a Spojeným kráľovstvom. V čase prejednávania tejto veci na Súde prvého stupňa sa Výbor pre sankcie rozhodol vymazať osoby známe ako „Abdi Abdulaziz Ali“ a „Abdirisak Aden“ zo zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa uplatní zmra‑ zenie finančných prostriedkov a iných hospo‑ dárskych zdrojov. Tieto mená boli následne odstránené z prílohy I sporného nariadenia. Abdirisak Aden a Abdulaziz Ali informovali 7. Sporné nariadenie v znení neskorších Súd prvého stupňa, že už nemajú v úmysle zmien a doplnení v článku 2 uvádza, že „[v] pokračovať v konaní. Mená týchto dvoch šetky finančné prostriedky a iné finančné žalobcov boli preto odstránené z registra. zdroje vo vlastníctve fyzickej alebo ­právnickej osoby, skupiny alebo subjektu označených Výborom pre sankcie a uvedených v prí­­­­ lohe I budú zmrazené“. Článok 2a stanovuje určité výnimky, napríklad čo sa týka prime‑ raných poplatkov za právne služby, pod podmienkou, že Výbor pre sankcie bol infor‑ movaný a nenamietal.

odstránené z prílohy I sporného nariadenia. II — Právny základ sporného nariadenia Pán Yusuf informoval Súdny dvor, že už nemá v úmysle pokračovať v konaní a jeho meno bolo preto odstránené z registra. Okrem Al Barakaat International Foundation sú účastníkmi tohto odvolacieho konania Rada, Komisia a Spojené kráľovstvo, rovnako ako Španielsko, Francúzsko a Holandsko ako vedľajší účastníci odvolacieho konania. Pre stručnosť budem v určitých prípadoch odka‑ zovať na Radu, Komisiu a Spojené kráľovstvo 11. Prvý odvolací dôvod odvolateľa sa vzťa‑ ako na „žalovaných“. huje na právny základ sporného nariadenia. Napadnutý rozsudok tejto otázke venuje značnú pozornosť. Po zvážení viacerých možností Súd prvého stupňa dospel k záveru, že spojený účinok článkov 60 ES, 301 ES a 308 ES Spoločenstvu dáva právomoc sporné nariadenie prijať. 11 Odvolateľ tvrdí, že toto konštatovanie je nesprávne z práv‑ neho hľadiska a trvá na tom, že Spoločenstvo nemá vôbec žiadnu právomoc prijať sporné nariadenie. Hoci sa opierajú o trochu odlišné dôvody, tak Rada, ako aj Spojené kráľovstvo súhlasia so Súdom prvého stupňa, že sporné nariadenie má svoj právny základ v člán‑ koch 60 ES, 301 ES a 308 ES. Komisia však zaujíma odlišný názor a dospieva k záveru, že samotné články 60 ES a 301 ES by poskytli dostatočný právny základ.

10. Odvolateľ uvádza tri odvolacie dôvody na 12. S uvedeným tvrdením súhlasím. Súd podporu svojho odvolania. Tieto odvolacie prvého stupňa zastával názor, že právomoc dôvody sa týkajú, po prvé právneho základu uložiť hospodárske a finančné sankcie upra‑ sporného nariadenia. Druhý odvolací dôvod vená článkami 60 ES a 301 ES, konkrétne je založený na článku 249 ES a týka sa voľby prerušenie alebo obmedzenie hospodár‑ aktu vo forme nariadenia a nie vo forme skych vzťahov s jedným alebo viacerými rozhodnutia, ako právneho nástroja na účely tretími štátmi, nepokrýva prerušenie alebo zmrazenia aktív odvolateľa. Tretí odvolací dôvod sa týka základných práv odvolateľa. V prvom rade sa budem zaoberať otázkou právneho základu. 11 — Body 107 až 171 napadnutého rozsudku.

obmedzenie hospodárskych vzťahov s fyzic‑ v tretích štátoch. Tým, že ovplyvňujú hospo‑ kými osobami v rámci uvedených štátov, ale dárske vzťahy so subjektmi v rámci daného iba s ich vládnymi režimami. Je ťažké zosú‑ štátu, sankcie nevyhnutne ovplyvňujú ladiť uvedený názor so znením a účelom celkový stav hospodárskych vzťahov medzi uvedených ustanovení. Článok 301 ES opráv‑ Spoločenstvom a uvedeným štátom. Hospo‑ ňuje Radu „preruši[ť] alebo obmedzi[ť]… dárske vzťahy s fyzickými osobami a skupi‑ hospodárske vzťahy s jednou alebo viacerými nami z tretieho štátu sú súčasťou hospodár‑ tretími krajinami“ prostredníctvom nespres‑ skych vzťahov s uvedeným štátom; postih nených „naliehav[ých] opatren[í]“, ktoré hospodárskych vzťahov s fyzickými osobami sú nevyhnutné na uskutočnenie spoločnej nevyhnutne ovplyvňuje hospodárske vzťahy zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európ‑ s uvedeným štátom. Vyňatie hospodárskych skej únie (ďalej len „SZBP“). Článok 301 ES vzťahov s fyzickými osobami alebo skupi‑ sa ako taký v zásade zaoberá dosiahnutím nami spod rámca „hospodársk[ych] vzťah[ov] cieľov týchto opatrení, konkrétne cieľov s… tretími krajinami“ by bolo ignorovaním SZBP, ovplyvnením hospodárskych vzťahov základnej reality medzinárodného hospodár‑ Spoločenstva s tretími štátmi. Článok 60 skeho života: že vlády väčšiny štátov nepô‑ ods. 1 ES oprávňuje Radu prijať také opat‑ sobia ako vrátnici pre hospodárske vzťahy renia vo vzťahu k „pohybu kapitálu a platieb a činnosti každého konkrétneho subjektu so zreteľom na tretie krajiny“. Preto označuje v rámci ich hraníc. prostriedky na uskutočnenie vyššie uvede‑ ných cieľov; uvedené prostriedky zahŕňajú obmedzenie toku finančných prostriedkov do Spoločenstva a zo Spoločenstva. Okrem týchto dvoch ustanovení Zmluva ES nesta‑ novuje, akú podobu by mali opatrenia mať alebo kto by mal byť ich adresátom alebo znášať bremeno opatrení. Namiesto toho je jedinou požiadavkou, aby opatrenia „preru‑ šil[i] alebo obmedzil[i]“ hospodárske vzťahy s tretími štátmi v oblasti pohybu kapitálu alebo platieb. 14. Okrem toho zužujúci výklad článku 301 ES Súdom prvého stupňa zbavuje toto ustanovenie veľkej časti jeho ­praktického využitia. V rámci SZBP sa Európska únia môže rozhodnúť, z dôvodov ­vzťahujúcich sa na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, uložiť hospodárske a finančné sankcie proti neštátnym subjektom, ktoré sa nachádzajú v tretích štátoch. Nevidím dôvod, prečo by mal byť článok 301 ES vykla‑ daný zužujúcejšie. Ako uznal samotný Súd prvého stupňa, „Únii a jej pilieru Spoločen­­ stva nemožno brániť, aby sa prispôsobili týmto [hrozbám pre medzinárodný mier a bezpečnosť] tak, že sa uložia ekonomické 13. Finančné sankcie v spornom nariadení a finančné sankcie nielen tretím krajinám, uvedenú požiadavku spĺňajú: smerujú predo‑ ale aj fyzickým a právnickým osobám, všetkým proti fyzickým osobám a skupinám podnikom alebo spojeným subjektom, ktoré

vyvíjajú medzinárodnú teroristickú činnosť 16. Môj záver je preto taký, že rozsudok alebo inak ohrozujú medzinárodný mier Súdu prvého stupňa vychádza z nespráv‑ a bezpečnosť“. 12 neho právneho posúdenia. Ak by Súdny dvor postupoval v súlade s mojou analýzou týka‑ júcou sa právneho základu, mal by dostatok dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu sa nebudem zaoberať druhým odvolacím dôvodom odvolateľa. Napriek tomu verím, že keď už sú uplat‑ nené odvolacie dôvody týkajúce sa údajných porušení základných práv, je pre Súdny dvor vhodnejšie, aby využil možnosť preskúmať aj tieto odvolacie dôvody, ako z dôvodu právnej istoty, tak aj na účely zabránenia zotrvá‑ vaniu možných porušení základných práv v právnom poriadku Spoločenstva, hoci aj na základe opatrenia, ktoré má len odlišnú 15. Súd prvého stupňa konštatoval, že podobu právneho základu. Preto pristúpim článok 308 ES musel byť použitý s cieľom k posúdeniu tretieho odvolacieho dôvodu uložiť finančné sankcie fyzickým osobám, odvolateľa. ktoré nevykonávajú vládnu kontrolu. Opie‑ ranie sa o pojem vládnej kontroly ako o rozli‑ šujúci faktor však zvýrazňuje napätie, ktoré je v pozadí odôvodnenia Súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa vyložil článok 308 ES ako „premostenie“ medzi SZBP a pilierom Spoločenstva. Zatiaľ čo však článok 301 ES by sa dal vidieť ako premostenie pilierov, článok 308 ES uvedenú funkciu určite plniť nemôže. Článok 308 ES, rovnako ako člá­­­­­nok 60 ods. 1 ES, je prísne splno‑ mocňujúcim ustanovením: stanovuje prostriedky, ale nie cieľ. Hoci poukazuje na „cie[le] Spoločenstva“, tieto ciele sú mimo III — Právomoc súdov Spoločenstva rámca článku 308 ES; nemožno ich zaviesť určiť, či sporné nariadenie porušuje článkom 308 ES samotným. Teda ak sa základné práva vylúči prerušenie hospodárskych vzťahov s neštátnymi subjektmi z rámca prijateľných prostriedkov na dosiahnutie cieľov povo‑ lených článkom 301 ES, nemožno použiť článok 308 ES na opätovné včlenenie uvede‑ ných prostriedkov. Buď opatrenie namierené proti neštátnym subjektom zapadá do cieľov SZBP, ktoré môže Spoločenstvo sledovať na základe článku 301 ES, alebo ak nezapadá, potom nepomôže ani článok 308 ES. 17. V konaní pred Súdom prvého stupňa odvolateľ tvrdil, že sporné nariadenie poru‑ šuje právo na spravodlivé súdne konanie, 12 — Bod 169 napadnutého rozsudku. právo na ochranu vlastníckeho práva

18. Po prvé Súd prvého stupňa identifikoval to, čo sa v podstate rovná pravidlu pred‑ nosti vyplývajúcemu zo Zmluvy ES, podľa ktorého rezolúcie Bezpečnostnej rady prijaté 19. Vo svojom treťom odvolacom dôvode na základe kapitoly VII Charty OSN majú odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa použil prednosť pred pravidlami práva Spoločen‑ nesprávny štandard preskúmania pri posú‑ stva. Súd prvého stupňa v zásade konštatoval, dení údajných porušení základných práv. že právo Spoločenstva uznáva a prijíma, že Odvolateľ tvrdí, že uplatnenie vhodného pri dodržaní článku 103 Charty OSN majú štandardu preskúmania by malo za následok rezolúcie Bezpečnostnej rady prednosť pred najmä zistenie, že bolo porušené právo na Zmluvou. 15 Po druhé Súd prvého stupňa spravodlivé súdne konanie a právo na účinné vyslovil, že v dôsledku toho nemá právomoc súdne preskúmanie. Odvolateľ poukazuje na preskúmať dokonca ani nepriamo rezolúcie to, že sa Súd prvého stupňa nevyjadril k zluči‑ Bezpečnostnej rady na účely posúdenia teľnosti sporného nariadenia so základnými ich súladu so základnými právami, ako sú právami, ako vyplývajú zo všeobecných zásad práva Spoločenstva. Namiesto toho Súd prvého stupňa obmedzil svoju analýzu na 13 — Bod 190 a nasl. napadnutého rozsudku. otázku, či rezolúcie Bezpečnostnej rady, ktoré 14 — V bodoch 226 až 283 napadnutého rozsudku. má sporné nariadenie vykonať, sú v súlade 15 — Článok 103 Charty OSN uvádza: „Ak by došlo k stretu záväzkov členov Organizácie Spojených národov podľa tejto so zásadami ius cogens. 16 Podľa odvolateľa Charty s ich záväzkami podľa akejkoľvek inej medzinárodnej neexistuje v práve Spoločenstva základ pre dohody, majú prednosť záväzky podľa tejto Charty.“ Vo všeobecnosti sa uznáva, že tento záväzok sa vzťahuje aj na obmedzenie súdneho preskúmania týmto záväzné rozhodnutia Bezpečnostnej rady. Pozri uznesenie zo 14. apríla 1992 Medzinárodného súdneho dvora v Otáz‑ spôsobom vo vzťahu k spornému nariadeniu. kach k výkladu a uplatneniu Montrealského dohovoru z roku 1971 vyplývajúcich z leteckej nehody v Lockerbie (Líbyjská arabská džamahírija/Spojené kráľovstvo), dočasné opatrenia, uznesenie zo 14. apríla 1992, I.C.J. Reports 1992, s. 3, bod 39. 16 — Pozri body 286 až 346 napadnutého rozsudku.

23. Pri konečnej analýze však súdy Spolo­ 21. Logickým východiskovým bodom našej čenstva určujú účinok medzinárodných analýzy by samozrejme malo byť prelomové záväzkov v rámci právneho poriadku Spolo‑ rozhodnutie vo veci Van Gend en Loos, čenstva odkazom na podmienky stanovené v ktorom Súdny dvor potvrdil autonómiu právom Spoločenstva. Judikatúra posky‑ právneho poriadku Spoločenstva. 17 Súdny tuje množstvo príkladov. Existujú prípady, dvor vyslovil, že Zmluva nie je len dohodou v ktorých Súdny dvor zakázal uplatnenie medzi štátmi, ale dohodou medzi národmi účinkov medzinárodnej dohody v rámci práv‑ Európy. Zastával názor, že Zmluva založila neho poriadku Spoločenstva z toho dôvodu, „nový právny poriadok“, zaviazaný existujú‑ že dohoda bola uzatvorená na nesprávnom cemu právnemu poriadku medzinárodného právnom základe. Súdny dvor tak nedávno práva verejného, ale od neho odlišný. Inými slovami, Zmluva vytvorila vnútorný právny poriadok nadnárodných rozmerov, ktorého 19 — Pozri napríklad rozsudky zo 4. decembra 1974, van Duyn, tvorí „základnú ústavnú chartu“. 18 41/74, Zb. s. 1337, bod 22, a z 24. novembra 1992, Poulsen a Diva Navigation, C-286/90, Zb. s. I-6019, body 9 až 11. 20 — Pozri napríklad rozsudky z 11. septembra 2007, Merck Genéricos Produtos Farmacêuticos, C-431/05, Zb. s. I-7001; zo 14. decembra 2000, Dior a i., C-300/98 a C-392/98, Zb. s. I-11307, bod 33; zo 16. júna 1998, Racke, C-162/96, 17 — Rozsudok z 5. februára 1963, 26/62, Zb. s. 12. Zb. s. I-3655; z 12. decembra 1972, International Fruit 18 — Rozsudok z 23. apríla 1986, Zelení/Parlament, 294/83, Company a i., 21/72 až 24/72, Zb. s. 1219, a Poulsen a Diva Zb. s. 1339, bod 23. Navigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 19.

24. Všetky tieto veci majú spoločné to, že hoci Súdny dvor venuje veľkú 25. Z toho vyplýva, že toto odvolanie sa v zásade týka tejto otázky: existuje v Zmluve 21 — Rozsudok z 30. mája 2006, C-317/04, Zb. s. I-4721. Pozri tiež akýkoľvek základ pre konštatovanie, že

rozsudok

z 9. augusta 1994, Francúzsko/Komisia, C-327/91, sporné nariadenie je vyňaté z ústavných Zb. s. I-3641. 22 — Stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, obmedzení obvykle ukladaných právom Zb. s. 1759, bod 35. Spoločenstva, keďže vykonáva sankčný 23 — Pozri napríklad rozhodnutie Súdneho dvora 1/78 zo 14. novembra 1978, Zb. s. 2151, bod 33; stanovisko Súdneho dvora 2/91 z 19. marca 1993, Zb. s. I-1061, body 36 až 38, a rozsudok z 19. marca 1996, Komisia/Rada, C-25/94, Zb. s. I-1469, body 40 až 51. 25 — Pozri napríklad stanovisko 2/94, citované v poznámke pod 24 — Rozsudok z 10. marca 1998, C-122/95, Zb. s. I-973. čiarou 22, body 30, 34 a 35.

I ‑ 6395

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-415/05 P

režim uložený rezolúciami Bezpečnostnej režimu, ktorý bol prijatý Bezpečnostnou rady? Alebo inak povedané: priznáva právny radou. 28 poriadok Spoločenstva nadradené ústavné postavenie opatreniam, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie rezolúcií prijatých Bezpeč‑ nostnou radou?

I ‑ 6396

AL BARAKAAT INTERNATIONAL FOUNDATION/RADA A KOMISIA

I ‑ 6397

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-415/05 P

koch, dokonca aj pokiaľ ide o akty vykoná‑ vajúce medzinárodné záväzky. 34 To by bolo celkom zjavne v rozpore s pevne ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej Spoločenstvo zaručuje úplný systém súdnej ochrany, v ktorom sú základné práva chrá‑ nené v zhode s ústavnými tradíciami člen‑ ských štátov.

smermi: uplatňujú sa tak na Spoločenstvo ako aj na členské štáty. 37 Druhý odsek článku 307 ES 34 — V určitých právnych systémoch sa zdá byť veľmi neprav‑ depodobné, že by vnútroštátne právne akty na vykonanie uvádza, že „členský štát alebo dotknuté štáty rezolúcií Bezpečnostnej rady požívali oslobodenie od súdneho preskúmania (čo zhodou okolností preukazuje, podniknú vhodné opatrenia na odstránenie… že rozhodnutie tohto Súdneho dvora vylúčiť také právne nezlučiteľností“ medzi ich predošlými akty, ako je sporné nariadenie zo súdneho preskúmania, by mohlo vytvoriť ťažkosti pre prijatie práva Spoločenstva zmluvnými záväzkami a ich záväzkami na v niektorých vnútroštátnych právnych systémoch). Pozri základe práva Spoločenstva.

Uvedená 21. februára 2007 (I. ÚS 604/04). Taliansko: Corte Costi‑ tuzionale, 19. marca 2001, č. 73. Maďarsko: 4/1997 (I. 22.) AB határozat. Poľsko: Orzecznictwo Trybunału Konsty‑ tucyjnego (zbiór urzędowy), 27. apríla 2005, P 1/05, pkt 5.5, Seria A, 2005 Nr 4, poz. 42; a Orzecznictwo Trybunału 36 — Rozsudok z 12. júna 2003, C-112/00, Zb. s. I-5659, bod 73. Konstytucyjnego (zbiór urzędowy), 2. júla 2007, K 41/05, 37 — Pre nedávny príklad veci týkajúcej sa záväzkov člen‑ Seria A, 2007 Nr 7, poz. 72. ských štátov na základe článku 307 ES, pozri rozsudok

I ‑ 6398

AL BARAKAAT INTERNATIONAL FOUNDATION/RADA A KOMISIA

povinnosť od členských štátov vyžaduje, aby a bezpečnosti. V spojitosti s tým Komisia vykonávali svoje právomoci a povinnosti prináša pojem „politických otázok“. 39 V krát‑ v medzinárodných organizáciách, ako sú kosti by sa dalo povedať, že Komisia, Rada napríklad Organizácia Spojených národov, a Spojené kráľovstvo tvrdia, že osobitný spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ­podmienkami predmet, o ktorý ide v tejto veci, sa nepre‑ stanovenými primárnymi ustanoveniami požičiava súdnemu preskúmaniu. Tvrdia, a všeobecnými zásadami práva Spoločen‑ že Európsky súd pre ľudské práva zaujíma stva. 38 Ako členovia Organizácie Spoje‑ podobné stanovisko. ných národov musia členské štáty a najmä — v kontexte tejto veci — tie, ktoré patria do Bezpečnostnej rady, konať takým spôsobom, aby v rozsahu, v akom je to možné, ­zabránili prijatiu rozhodnutí orgánmi Organizácie Spojených národov, ktoré sa pravdepodobne dostanú do rozporu s kľúčovými zásadami právneho poriadku Spoločenstva. Samotné členské štáty preto nesú zodpovednosť za minimalizáciu rizika konfliktov medzi právnym poriadkom Spoločenstva a medzi‑ národným právom.

I ‑ 6399

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-415/05 P

je súdom zverená. Ako správne uviedol sudca existuje viera, že riziko pre verejnú bezpeč‑ Murphy vo svojom nesúhlasnom stanovisku nosť je mimoriadne vysoké, existuje osobitne vo veci Korematsu prejednávanej United silný tlak na prijatie opatrení, ktoré nerešpek‑ States Supreme Court (Najvyšší súd Spoje‑ tujú práva jednotlivca, osobitne pokiaľ ide ných štátov amerických): o fyzické osoby, ktoré majú malý alebo žiaden prístup k politickému rozhodovaniu. Preto by mali v uvedených prípadoch súdy plniť svoju povinnosť podporovať právny štát so zvýšenou ostražitosťou. Tie isté okol‑ nosti, ktoré môžu odôvodniť mimoriadne obmedzenia základných práv, tiež od súdov vyžadujú, aby sa starostlivo uistili o tom, či uvedené obmedzenia idú nad rámec toho, „Rovnako ako iné nároky, ktoré sú v rozpore čo je nevyhnutné. Ako budem analyzovať s garantovanými ústavnými právami fyzickej nižšie, Súdny dvor musí overiť, či je tvrdenie, osoby, [uvedený] nárok sa musí podrobiť že existuje mimoriadne vysoké bezpeč‑ súdnemu konaniu, v ktorom bude určené, nostné riziko, podložené a musí zabezpečiť, či je primeraný alebo nie a v ktorom budú aby prijaté právne akty našli vhodnú rovno‑ zosúladené jeho rozpory s inými záujmami. váhu medzi povahou bezpečnostného rizika Otázkami súdneho poriadku sú otázky, a rozsahom, v ktorom tieto právne akty zasa‑ aké sú prípustné obmedzenia [oprávnenia hujú do základných práv fyzických osôb. voľnej úvahy] a či boli v konkrétnej veci prekročené.“ 40

dzuje svoju vlastnú právomoc. 42 Okrem 37. Je určite správne povedať, že pri zabez‑ toho, ak by to tak aj bolo, nemyslím si, že by pečovaní dodržiavania základných práv to malo následky pre túto vec. v rámci Spoločenstva čerpá Súdny dvor inšpiráciu z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. 43 Napriek tomu medzi oboma súdmi zostávajú dôležité rozdiely. Úlohou Európskeho súdu pre ľudské práva

povaný tak, aby fungoval predovšetkým ako medzištátna dohoda, ktorá vytvára záväzky medzi zmluvnými štátmi na medzinárodnej úrovni. 44 To ilustruje medzivládny mecha‑ nizmus výkonu rozsudkov na základe Doho‑ 42 — Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že „zmluvné voru. 45 Zmluva ES naopak založila auto‑ štáty nemôžu, v mene boja proti… terorizmu, prijať nómny právny poriadok, v rámci ktorého akékoľvek právne akty, ktoré považujú za vhodné“ (Klass a iní, rozsudok zo 6. septembra 1978, Series A no. 28, § 49). majú štáty, rovnako ako aj fyzické osoby Okrem toho vo svojom rozsudku vo veci Bosphorus Airways ten istý súd rozsiahlo analyzoval svoje právomoci bez bezprostredné práva a povinnosti. Úlohou toho, aby sa čo i len zmienil o možnosti, že by nemusel byť Súdneho dvora je pôsobiť ako ústavný súd schopný vykonať preskúmanie preto, že napadnuté právne akty vykonávali rezolúciu Bezpečnostnej rady (Bosphorus vnútorného právneho poriadku, ktorý konšti‑ Hava Yolları Turizm ve Ticaret Anonim Şirketi (Bosphorus Airways)/Írsko [GC], č. 45036/98).

Vec Behrami sa týkala údajného porušenia základných práv bezpečnost‑ nými silami rozmiestnenými v Kosove, ktoré pôsobili pod záštitou Organizácie Spojených národov. Štáty, ktoré boli v danej veci odporcami, vyslali do tejto bezpečnostnej sily svoje jednotky.

Vskutku v tomto ohľade súd starost‑ livo vec odlíšil od veci Bosphorus Airways (pozri najmä § 151 rozhodnutia). Teda sa zdá, že stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva je také, že vtedy, keď sú v súlade s pravidlami medzinárodného práva verejného napadnuté konania pričítateľné Organizácii Spojených národov, súd nemá žiadnu osobnú právomoc, keďže Organizácia Spoje‑ ných národov nie je zmluvnou stranou Dohovoru.

I ‑ 6401

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-415/05 P

k ­medzinárodnému právu verejnému. Takže súde. 46 Možnosť, že právny akt bude úspešne Rada, Komisia a Spojené kráľovstvo sa napadnutý, naozaj nemôže byť pre Bezpeč‑ pokúšajú vyznačiť paralelu presne tam, kde nostnú radu úplne neočakávaná vzhľadom analógia medzi dvoma súdmi končí. na skutočnosť, že o tejto možnosti výslovne uvažovala Skupina analytickej podpory a monitorovania sankcií. 47

I ‑ 6402

AL BARAKAAT INTERNATIONAL FOUNDATION/RADA A KOMISIA

určované pravidlami medzinárodného práva možnosť vyhlásiť v tejto veci konečný rozsu‑ verejného. Zatiaľ čo je pravdou, že obme‑ dok. 48 Z dôvodov účelnosti by bolo vhodné dzenia, ktoré všeobecné zásady práva Spolo‑ sústrediť sa v tomto ohľade na hlavný aspekt čenstva ukladajú konaniu inštitúcií, môžu veci, konkrétne otázku, či sporné nariadenie byť pre Spoločenstvo a jeho členské štáty pri porušuje základné práva odvolateľa. ich pôsobení na medzinárodnej scéne obťa‑ žujúce, uplatnenie týchto zásad Súdnym dvorom nepriaznivo neovplyvňuje uplatňo‑ vanie medzinárodných pravidiel o zodpo‑ vednosti štátu alebo pravidla vysloveného v článku 103 Charty OSN. Tvrdenie Rady, že preskúmaním sporného nariadenia by si Súdny dvor osvojil právomoc za okruh právneho poriadku Spoločenstva, je preto výsledkom nesprávneho pochopenia. 42. Odvolateľ tvrdí, že sporné nariadenie porušuje celý rad ich základných práv a na základe týchto dôvodov sa domáha zrušenia tohto nariadenia. Žalovaní — najmä Komisia a Spojené kráľovstvo — tvrdia, že v rozsahu, v akom sporné nariadenie môže zasahovať do základných práv odvolateľa, je to opodstat‑ 40. Dospievam preto k záveru, že Súd nené dôvodmi vzťahujúcimi sa na potlačenie prvého stupňa sa dopustil neprávneho medzinárodného terorizmu. V spojitosti právneho posúdenia, keď vyslovil, že nemá s tým tiež tvrdia, že Súdny dvor by nemal žiadnu právomoc preskúmať sporné naria‑ uplatňovať obvyklé spôsoby kontroly, ale denie vo svetle základných práv, ktoré sú namiesto toho by mal — vo svetle záujmov súčasťou všeobecných zásad práva Spolo‑ medzinárodnej bezpečnosti, ktoré sú v hre čenstva. V dôsledku toho by mal Súdny dvor — uplatňovať menej prísne kritériá ochrany považovať tretí odvolací dôvod odvolateľa za základných práv. dôvodný a mal by napadnutý rozsudok zrušiť.

týkajúcej sa ius cogens. V určitom zmysle je by mali byť určité základné záujmy navzájom ich tvrdenie ďalším vyjadrením viery, že táto zosúladené. Tam, kde je to možné, musí vec sa týka „politickej otázky“ a že Súdny uznávať právomoci inštitúcií, ako je naprí‑ dvor, na rozdiel od politických inštitúcií, klad Bezpečnostná rada, ktoré sú zriadené nie je v situácii, aby sa primerane takými na základe odlišného právneho poriadku, ­otázkami zaoberal. Dôvodom by bolo to, že ako je jeho vlastný, a ktoré sú niekedy predmetné záležitosti majú medzinárodný lepšie vybavené na posúdenie váhy uvede‑ význam a akýkoľvek zásah Súdneho dvora ných základných záujmov. Súdny dvor sa by mohol narušiť celosvetovo koordinované však nemôže, berúc ohľad na názory uvede‑ úsilie v boji proti terorizmu. Tvrdenie tiež ných inštitúcií, obrátiť chrbtom k základným úzko súvisí s názorom, že súdy sú nedosta‑ hodnotám, ktoré tvoria základ právneho točne vybavené na to, aby určili, ktoré opat‑ poriadku Spoločenstva a ktoré má povin‑ renia sú vhodné na zabránenie medzinárod‑ nosť chrániť. Rešpektovanie iných inšti‑ nému terorizmu. Naopak sa predpokladá, túcií je zmysluplné iba vtedy, ak môže byť že Bezpečnostná rada má na uskutočnenie budované na zdieľanom porozumení týchto takéhoto rozhodnutia skúsenosti. Z týchto hodnôt a na vzájomnom odhodlaní chrániť dôvodov dospievajú žalovaní k záveru, že ich. V dôsledku toho v situáciách, kedy sú Súdny dvor by mal s hodnoteniami usku­ na miske váh základné hodnoty Spoločen‑ točnenými Bezpečnostnou radou zaobchá‑ stva, od Súdneho dvora možno požadovať, dzať s najväčšími možnými ohľadmi a, ak aby opätovne preskúmal a možno aj zrušil vôbec niečo urobí, Súdny dvor by mal usku‑ právne akty prijaté inštitúciami Spoločenstva točniť minimálne preskúmanie, pokiaľ ide dokonca aj vtedy, keď uvedené právne akty o akty Spoločenstva založené na uvedených odrážajú želania Bezpečnostnej rady. hodnoteniach.

46. Niet preto dôvodu, aby sa Súdny dvor v tejto veci odchýlil od svojho obvyklého výkladu základných práv, ktorého sa dovo‑ lával odvolateľ. Jedinou novou otázkou je, či konkrétne potreby, ktoré vznikli pri predchádzaní medzinárodnému terorizmu, odôvodňujú obmedzenia základných práv odvolateľa, ktoré by inak neboli prijateľné. To neznamená odlišnú koncepciu uvedených základných práv a uplatniteľného spôsobu kontroly. Jednoducho to znamená, že váha, ktorú treba pripísať rôznym záujmom, ktoré musia byť vždy vyvážené pri uplatňo‑ „Práve vtedy, keď burácajú delá, najviac vaní predmetných základných práv, môže potrebujeme zákony… Každý boj štátu byť odlišná v dôsledku konkrétnych potrieb — proti terorizmu alebo akémukoľvek inému vyplývajúcich z predchádzania medziná‑ nepriateľovi — sa vedie v súlade s pravidlami rodnému terorizmu. To však treba posúdiť a právom. Vždy existuje zákon, ktorý musí obvyklým výkonom súdneho preskúmania štát dodržiavať. Neexistujú žiadne ‚čierne týmto Súdnym dvorom. Súčasné okolnosti diery‘… Dôvod, ktorý je základom tohto môžu vyústiť do odlišnej rovnováhy s hodno‑ prístupu, nie je iba pragmatickým dôsledkom tami spojenými s ochranou základných práv, politickej a normatívnej reality. Jeho korene ale nimi priznaná úroveň ochrany sa nesmie ležia oveľa hlbšie. Je vyjadrením rozdielu zmeniť. medzi demokratickým štátom bojujúcim o svoj život a bojom teroristov, ktorí proti nemu povstávajú. Štát bojuje v mene práva a v mene dodržiavania práva. Teroristi bojujú 49 — Najvyšší súd Izraela, HCJ 769/02 [2006], Verejný výbor proti mučeniu v Izraeli a i./Vláda štátu Izrael a i., body 61 a 62 proti právu a zároveň ho porušujú. Vojna (značky označujúce citácie sú vynechané).

47. Problémom, ktorému odvolateľ čelí, je to, 48. Odvolateľ namieta, že čo sa týka proti že jeho finančné záujmy v Spoločenstve boli nemu prijatých sankcií, žiadne také záruky počas niekoľkých rokov zmrazené, bez časo‑ neexistujú. V tejto súvislosti sa snaží dovo‑ vého obmedzenia a za podmienok, keď sa lávať práva byť vypočutý správnymi orgánmi, zdá, že nemá žiadne vhodné prostriedky, aby ako aj práva na účinné súdne preskúmanie spochybnil tvrdenie, že je vinný z podpory nezávislým súdom. terorizmu. Odvolateľ sa dovolával práva na ochranu vlastníckeho práva, práva byť vypo‑ čutý a práva na účinné súdne preskúmanie. V kontexte tejto veci sú tieto práva úzko prepojené. Je jasné, že časovo neobmedzené zmrazenie aktív jednotlivca predstavuje ďalekosiahly zásah do pokojného užívania majetku. Dôsledky pre dotknutú fyzickú osobu alebo právnickú osobu sú potenciálne zničujúce dokonca aj vtedy, keď je postarané o základné výdavky. To samozrejme vysvet‑ ľuje, prečo má opatrenie taký silný donucu‑ júci účinok a prečo by mohli byť „rozumné sankcie“ tohto druhu považované za vhodné alebo dokonca nevyhnutné prostriedky na predchádzanie teroristickým činom. Podčiar‑ 49. Tak právo byť vypočutý, ako aj právo kujú však tiež potrebu procesných záruk, na účinné súdne preskúmanie predstavujú ktoré od orgánov vyžadujú, aby také právne základné práva, ktoré tvoria súčasť všeobec‑ akty zdôvodnili a aby preukázali ich prime‑ ných zásad práva Spoločenstva. Podľa ustá‑ ranosť, nie iba v abstraktnej rovine, ale za lenej judikatúry „dodržiavanie práva byť konkrétnych okolností danej veci. Komisia vypočutý je, vo všetkých konaniach začatých správne poukazuje na to, že predchádzanie proti osobe, ktoré môžu vyústiť do opatrenia medzinárodnému terorizmu môže odôvodniť negatívne ovplyvňujúceho uvedenú osobu, obmedzenia práva vlastniť majetok. To však základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorá ipso facto nezbavuje orgány povinnosti preu‑ musí byť zaručená dokonca aj vtedy, keď kázať, že uvedené obmedzenia sú vo vzťahu neexistujú žiadne pravidlá upravujúce pred‑ k dotknutej fyzickej osobe alebo právnickej metné konanie… Uvedená zásada vyžaduje, osobe odôvodnené. Procesné záruky sú nevy‑ aby boli adresáti rozhodnutí, ktoré podstatne hnutné presne na to, aby zabezpečili, že je ovplyvňujú ich záujmy, v takej situácii, to vskutku tak. Pri neexistencii uvedených v ktorej môžu účinne oboznámiť o svojich záruk porušuje zmrazenie aktív na neobme‑ názoroch“. 50 Čo sa týka práva na účinné dzené časové obdobie právo vlastniť majetok. súdne preskúmanie, Súdny dvor vyslovil: „Európske spoločenstvá sú… spoločenstvom založeným na zásadách právneho štátu, v ktorom jeho inštitúcie podliehajú súdnemu preskúmaniu zlučiteľnosti svojich aktov so Zmluvou a so všeobecnými právnymi zásadami, ktoré zahŕňajú základné práva.

51. Nebudem sa príliš dlho zaoberať údajným porušením práva byť vypočutý. Stačí uviesť, že hoci určité obmedzenia uvede‑ ného práva môžu byť predvídané z dôvodov verejnej bezpečnosti, v tejto veci inštitúcie Spoločenstva neposkytli odvolateľovi žiadnu príležitosť oboznámiť ich o svojich názoroch na to, či sú sankcie proti nemu odôvodnené a či by mali byť naďalej účinné. Existencia procesu odstránenia zo zoznamu na úrovni Organizácie Spojených národov neposky‑ tuje v uvedenom ohľade žiadnu útechu. Uvedený postup umožňuje žiadateľom predložiť žiadosť o odstránenie zo zoznamu Výboru pre sankcie alebo ich vláde. 52 Spra‑ covanie uvedenej žiadosti je však čisto vecou 50. Žalovaní však tvrdia, že v rozsahu, medzivládnej porady. Výbor pre sankcie v akom boli obmedzenia práva byť vypo‑ nemá vôbec žiadnu povinnosť skutočne čutý a práva na účinné súdne preskúmanie zohľadniť názory žiadateľa. Okrem toho uložené, sú tieto obmedzenia odôvodnené. postup na odstránenie zo zoznamu nepo‑ Tvrdia, že akékoľvek úsilie zo strany Spolo‑ skytuje ani minimálny prístup k informá‑ čenstva alebo jeho členských štátov upraviť ciám, na ktorých bolo založené rozhodnutie správne alebo súdne konania pre napad‑ zaradiť žiadateľa na zoznam. V skutočnosti je nutie zákonnosti sankcií uložených sporným nariadením by bolo v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady, ktoré tvoria jeho základ, 52 — Proces odstraňovania zo zoznamu zaznamenal od pôvod‑ a preto by ohrozilo boj proti medzinárod‑ ného prijatia opatrení proti odvolateľovi niekoľko zmien. nému terorizmu. V súlade s týmto názorom Podľa pôvodného režimu mohla dotknutá osoba predložiť žiadosti o odstránenie zo zoznamu iba štátu, ktorého je nepodali žiadne vyjadrenia, ktoré by tomuto štátnym príslušníkom alebo štátu, v ktorom má bydlisko. Súdnemu dvoru umožnili vykonať preskú‑ Podľa v súčasnosti platného postupu žiadatelia, ktorí sa usilujú predložiť žiadosť o odstránenie zo zoznamu, tak môžu urobiť buď prostredníctvom „prijímacieho strediska“ Organizácie Spojených národov, alebo prostredníctvom štátu ich bydliska alebo štátu, ktorého sú štátnymi prísluš‑ níkmi. V zásade medzivládna povaha procesu odstránenia 51 — Rozsudok z 25. júla 2002, Unión de Pequeños ­Agricultores/ zo zoznamu sa však nezmenila. Pozri rezolúciu Bezpeč‑ Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, body 38 a 39. Pozri nostnej rady 1730 (2006) z 19. decembra 2006 a Smernice tiež článok 47 Charty základných práv Európskej únie výboru pre sankcie pre výkon jeho práce, dostupné na a články 6 a 13 EDĽP. http://www.un.org/sc/committees/1267/index.shtml.

53. Odvolateľ bol niekoľko rokov uvedený v prílohe I sporného nariadenia a inštitúcie Spoločenstva stále odmietajú poskytnúť odvolateľovi príležitosť namietať proti dôvodom pre jeho pokračujúce zara‑ denie do zoznamu. Inštitúcie Spoločenstva proti nemu v skutočnosti namierili mimo‑ riadne závažné obvinenia a podrobili ho na uvedenom základe prísnym sankciám. Predsa však úplne odmietajú predstavu nezávislého súdneho orgánu posudzujúceho oprávnenosť týchto obvinení a primeranosť týchto sankcií. 52. Právu na účinnú súdnu ochranu patrí V dôsledku tohto odmietania existuje reálna významné miesto vo sfére základných práv. možnosť, že sankcie prijaté proti odvolateľovi Zatiaľ čo by mohli byť povolené určité obme‑ v rámci Spoločenstva môžu byť neprimerané dzenia uvedeného práva vtedy, ak exis‑ alebo dokonca nesprávne smerované a mohli tujú iné naliehavé záujmy, v demokratickej by napriek tomu zostať účinné na dobu neur‑ spoločnosti je neprípustné ohroziť samotnú čitú. Súdny dvor nemôže nijako vedieť, či je podstatu uvedeného práva. Ako Európsky to v skutočnosti tak, ale samotná existencia súd pre ľudské práva vyslovil v rozsudku vo uvedenej možnosti je nebezpečenstvom veci Klass a iní, „zo zásady právneho štátu v spoločnosti, ktorá dodržiava zásadu práv‑ okrem iného vyplýva, že zásah výkonných neho štátu. orgánov do práv jednotlivca by mal podliehať účinnému preskúmaniu, ktoré by za obvyk‑ lých okolností mala zabezpečovať súdna 53 — ESĽP, Klass a i./Nemecko, už citovaný v poznámke pod moc, prinajmenšom ako posledná inštancia, čiarou 42, bod 55.

2. zrušil v časti, v ktorej sa týka odvolateľa, nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namie‑ rené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001, ktoré zakazuje vývoz

I ‑ 6409

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-415/05 P

určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmra‑ zenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane.

I ‑ 6410