T-319/05

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 9. septembra 2010 *

Vo veci T-319/05,

Švajčiarska konfederácia, v zastúpení: S. Hirsbrunner, U. Soltész a P. Melcher, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: C.-D. Quassowski a A. Tiemann, splno- mocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Masing, advokát,

a

Landkreis Waldshut, v zastúpení: M. Núñez-Müller, advokát,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2004/12/ES z 5. decem- bra 2003 týkajúceho sa uplatnenia článku 18 ods. 2 prvej vety dohody medzi Európ- skym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave a nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 (vec TREN/AMA/11/03 – Nemecké opatrenia týkajúce sa pri- bližovania sa k letisku Zürich) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 4, s. 13),

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

Rozsudok

Právny rámec

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave

1 Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave, podpísaná 21. júna 1999 v Luxemburgu (Ú. v. ES L 114, s. 73; Mim. vyd. 11/041, s. 94, ďalej len „dohoda“), schválená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom o dohode o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Švajčiarskou konfederáciou (Ú. v. ES L 114, s. 1; Mim. vyd. 11/041, s. 89), stanovuje v článkoch 1 až 3, 17, 18, 20 a 21 toto:

„KAPITOLA I

Ciele

Článok 2

Ustanovenia tejto dohody a jej prílohy platia v rozsahu, v akom sa dotýkajú leteckej dopravy alebo záležitostí súvisiacich s leteckou dopravou, ako je to uvedené v prílohe tejto dohody.

II - 4272

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

KAPITOLA 2

Všeobecné ustanovenia

Zmluvné strany vykonajú vhodné opatrenia všeobecného alebo osobitného charak- teru s cieľom zabezpečiť splnenie povinností vyplývajúcich z tejto dohody, a zdržia sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov tejto dohody.

II - 4273

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

Článok 18

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2 a ustanovenia kapitoly druhej, bude každá zmluvná strana na vlastnom území zodpovedná za riadne vykonávanie tejto dohody a najmä nariadení a smerníc uvedených v prílohe.

2. V prípadoch, ktoré môžu mať dopad na letové služby, na ktoré sa udeľuje povolenie podľa článku 3, majú orgány spoločenstva oprávnenia, ktoré na ne boli prevedené na základe nariadení a smerníc uvedených v prílohe. V prípadoch, v ktorých [Švajčiarska konfederácia] prijal[a] alebo plánuje prijať opatrenia na ochranu životného prostredia podľa článku 8 ods. 2 alebo 9 nariadenia Rady č. 2408/92, rozhodne spoločný výbor na základe žiadosti niektorej zo zmluvných strán o tom, či sú tieto opatrenia v súlade s touto dohodou.

Spoločný výbor

Článok 21

1. Zriaďuje sa ,Výbor spoločenstva a Švajčiarska pre leteckú dopravu ‚(ďalej ako ,spo- ločný výbor‘), ktorý bude zložený zo zástupcov zmluvných strán a ktorý bude zod- povedný za spravovanie a riadne vykonávanie tejto dohody. Za týmto účelom bude spoločný výbor prijímať odporúčania a rozhodnutia v prípadoch uvedených v tejto dohode. Rozhodnutia spoločného výboru budú zmluvné strany realizovať podľa ich vlastných pravidiel. Spoločný výbor koná na základe vzájomnej dohody.

…“

2 Príloha dohody najmä stanovuje, že vo všetkých prípadoch, v ktorých sa v tejto prílo- he nachádza odkaz na členské krajiny Európskeho spoločenstva alebo požiadavka na prepojenie s týmto odkazom, musí byť tento odkaz na účely tejto dohody vykladaný tak, že znamená aj Švajčiarsku konfederáciu alebo požiadavku na prepojenie s ňou.

3 Táto príloha uvádza najmä nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístu- pe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 240, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 420).

…

f ) ‚prepravné právo‘ znamená právo leteckého dopravcu prepravovať cestujúcich, náklad a/alebo poštu v rámci leteckej dopravnej služby medzi dvoma letiskami spoločenstva;

…

Článok 3

1. Pokiaľ toto nariadenie nestanovuje inak, príslušné členské štáty udelia leteckým dopravcom spoločenstva prepravné práva na trasách v rámci spoločenstva.

…

…

Článok 9

1. Ak existuje vážne prehustenie prepravy a/alebo existujú environmentálne prob- lémy, môže zodpovedný členský štát pokiaľ tento článok neustanovuje inak uložiť podmienky obmedzenia alebo odmietnutia uplatňovania prepravných práv, najmä ak dokážu iné druhy dopravy poskytnúť uspokojivú úroveň služieb.

II - 4277

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

2. Opatrenia prijaté členským štátom v súlade s odsekom 1:

II - 4278

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

4. Na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu preskúma Komisia opatre- nia podľa odseku 1. Ak dá Komisia do jedného mesiaca od obdržania informácie pod- ľa odseku 3 opatrenie preskúmať, zároveň sa vyjadrí, či sa opatrenie môže úplne alebo čiastočne zaviesť počas preverovania; pritom zoberie do úvahy predovšetkým mož- nosť nezvratných dôsledkov. Po prekonzultovaní s výborom podľa článku 11, Komisia do jedného mesiaca po obdržaní všetkých potrebných informácií rozhodne o tom, či sú opatrenia vhodné a v zhode s týmto nariadením a či nie sú nejakým spôsobom v rozpore s právom spoločenstva. Komisia poskytne svoje rozhodnutie Rade a člen- ským štátom. Počas rozhodovania môže Komisia rozhodnúť o dočasných opatreniach vrátane pozastavenia, a to časti aj celku, berúc do úvahy predovšetkým možnosť ne- zvratných dôsledkov.

…“

Smernica 2002/30/ES

5 Podľa odôvodnenia č. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/30/ES z 26. marca 2002 o pravidlách a postupoch zavedenia prevádzkových obmedze- ní podmienených hlukom na letiskách spoločenstva (Ú. v. ES L 85, s. 40; Mim. vyd. 07/006, s. 96):

Definície

Na účely tejto smernice:

…

g) ‚vyvážený prístup‘ znamená prístup, podľa ktorého členské štáty preskúmajú do- stupné opatrenia na riešenie problémov s hlukom na letiskách na ich území, t. j. predvídateľné vplyvy zníženia hluku lietadiel pri zdroji, plánovanie a využitie kra- jiny, prevádzkových postupov a prevádzkových obmedzení týkajúcich sa zníženia hluku.

…

II - 4280

7 Letisko Zürich sa nachádza v Klotene (Švajčiarsko), na severovýchod od mesta Zürich (Švajčiarsko) a približne 15 km na juhovýchod od hranice medzi Švajčiarskom a Ne- meckom. Má tri dráhy: západo-východnú (10/28), severo-južnú (16/34) pretínajúcu západo-východnú a severozápado-juhovýchodnú (14/32), ktorá je nezávislá od dvoch predchádzajúcich dráh. Väčšina vzletov počas dňa sa koná na západo-východnej dráhe smerom na západ, kým ráno a neskoro večer sa väčšina vzletov vykonáva na severo-južnej dráhe smerom na sever. Lietadlá pri pristávaní používajú najmä severo- západo-juhovýchodnú dráhu, pričom nalietavajú smerom zo severovýchodu. Vzhľa- dom na blízkosť nemeckej hranice všetky lety pristávajúce v Zürichu zo severu alebo severozápadu musia pri pristávaní využiť nemecký vzdušný priestor.

II - 4281

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

8 Využívanie nemeckého vzdušného priestoru na priblíženie sa a opustenie letiska Zürich sa riadilo bilaterálnou dohodou medzi Švajčiarskou konfederáciou a Spolko- vou republikou Nemecko zo 17. septembra 1984, ktorú Spolková republika Nemec- ko vypovedala 22. marca 2000 s účinnosťou k 31. máju 2001, a to v nadväznosti na problémy jej vykonávania. Spolková republika Nemecko a Švajčiarska konfederácia následne 18. októbra 2001 podpísali novú dohodu, ktorá však nebola ratifikovaná. Vo Švajčiarsku Národná rada 19. júna 2002 hlasovala proti ratifikácii a Rada štátov 12. decembra 2002 vrátila tento dokument výboru pre dopravu. V Nemecko Bun- destag (spolkové zhromaždenie) 17. mája 2002 schválil novú bilaterálnu dohodu, ale Bundesrat (spolkový senát) sa 12. júla 2002 proti tomu postavil. K 5. decembru 2003 táto bilaterálna dohoda ešte stále nebola ratifikovaná.

13 Po prvé, pokiaľ ide o priblíženie sa k letisku z východu, článok 2 ods. 6 druhý po- dodsek 213. VN stanovil určité minimálne letové výšky, ktoré sa majú dodržiavať po- čas vyššie uvedených hodín.

14 Po druhé článok 3 213. VN stanovil, že vzlet v smere na sever sa má vykonať tak, aby v okamihu vstupu do nemeckého vzdušného priestoru boli dodržané minimálne le- tové výšky, ktoré sú rôzne v závislosti od okamihu vzletu. Ak teda stroj vzlietal počas vyššie uvedených hodín, musel zatočiť pred nemeckou hranicou tak, aby vstúpil na nemecké územie až po dosiahnutí stanovenej minimálnej letovej výšky.

15 Dňa 10. júna 2003 Švajčiarska konfederácia požiadala Komisiu Európskych spoločen- stiev o prijatie rozhodnutia (ďalej len „sťažnosť“), aby:

— Spolková republika Nemecko nemohla naďalej uplatňovať 213. VN v znení zmien a doplnení prijatých v prvom doplňujúcom nariadení zo 4. apríla 2003,

— Spolková republika Nemecko pozastavila uplatňovanie 213. VN až do prijatia rozhodnutia.

II - 4283

II - 4284

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

švajčiarske orgány poskytli dodatočné informácie v odpovedi na žiadosť Komisie z 20. júna 2003. Takisto upresnili, že si želajú zachovať návrh na predbežné opatrenia. Komisia listom z 12. augusta 2003 požiadala o ďalšie doplňujúce informácie, ktoré jej boli poskytnuté v liste zo 17. septembra 2003.

20 Dňa 16. júla 2003 Komisia napísala nemeckým orgánom a informovala ich, že Švaj- čiarska konfederácia trvá na sťažnosti a zopakovala výzvu na predloženie pripomie- nok k tvrdeniam švajčiarskych orgánov. Listom z 28. augusta 2003 nemecké orgány odovzdali požadované pripomienky. Dňa 6. októbra 2003 nemecké orgány takisto oznámili svoje pripomienky k listu švajčiarskych orgánov zo 17. septembra 2003 ako aj druhú zmenu 213. VN.

21 Švajčiarskym a nemeckým orgánom bolo zaslané oznámenie o výhradách 14. ok- tóbra 2003 a mali k nemu vyjadriť svoje pripomienky. Spolková republika Nemecko 20. októbra 2003 predložila svoje pripomienky a trvala na svojej výhrade týkajúcej sa uplatniteľnosti nariadenia č. 2408/92. Dňa 21. októbra 2003 Švajčiarska konfederácia adresovala svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách, ako aj k listu nemeckých orgánov z 28. augusta 2003.

22 Dňa 27. októbra 2003 Komisia listom oznámila návrh rozhodnutia, ku ktorému moh- la Švajčiarska konfederácia predložiť pripomienky počas zasadnutia konzultačného výboru „Prístup k trhu (letecká doprava)“ 4. novembra 2003.

Článok 2

Spolková republika Nemecko je adresátom tohto rozhodnutia.“ [neoficiálny preklad]

24 V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Komisia najprv konštatovala, že podľa článku 18 ods. 2 dohody má právomoci, ktoré jej zverujú články 8 a 9 nariadenia č. 2408/92. Vzhľadom na pôsobnosť dohody sú však tieto právomoci obmedzené na výkon prepravných práv medzi Švajčiarskou konfederáciou a Spoločenstvom s vý- nimkou letov v rámci Spoločenstva, v rámci Švajčiarska, ako aj letov medzi Švajčiar- skom a tretími krajinami a medzi Spoločenstvom a tretími krajinami.

II - 4286

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

25 Komisia ďalej uvádza, že už viackrát uplatnila článok 8 na prípady obmedzené na Spoločenstvo a preskúmala súlad týchto prípadov na jednej strane so všeobecnými zásadami voľného poskytovania služieb, teda zásadami zákazu diskriminácie a pro- porcionality, a na druhej strane s inými ustanoveniami práva Spoločenstva. V tejto sú- vislosti tvrdí, že na to, aby opatrenia, ktoré predstavujú obmedzenia voľného pohybu služieb, mohli byť povolené vzhľadom na ustanovenia nariadenia č. 2408/92, musia byť odôvodnené a najmä proporcionálne k cieľu, pre ktorý sú prijaté.

29 Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že prevádzka sietí vo forme pavúka je rozšíre- ná medzi leteckými dopravcami. Systém vo forme pavúka im umožňuje získať úplné pokrytie trhu leteckej dopravy tým, že poskytujú spojenie medzi ktorýmikoľvek dvo- ma letiskami, na ktoré sa lieta z hlavného letiska bez toho, aby bolo potrebné znášať investície vyžadované priamym spojením. Leteckí dopravcovia, ktorí používajú dané letisko ako centrálu prestupov, majú vo všeobecnosti veľmi vysoký podiel dopravy na tomto letisku. V dôsledku toho je podľa Komisie isté, že akékoľvek obmedzenie bude mať automaticky väčšie dôsledky na dominantného dopravcu letiska ako na jeho kon- kurentov. Nezdá sa však, že by tento rozdiel sám osebe predstavoval diskrimináciu.

30 Komisia dospela k tomu istému záveru, pokiaľ ide o existenciu nepriamej diskrimi- nácie. Na to, aby existovala nepriama diskriminácia, musia totiž nemecké opatrenia ovplyvniť spomedzi letov patriacich do pôsobnosti dohody, teda výlučne letov medzi Spoločenstvom a Švajčiarskom, prevažne lety vykonávané švajčiarskymi dopravca- mi. O tento prípad však zjavne nejde pri letoch počas hodín uvedených v nemeckých opatreniach, pretože švajčiarski dopravcovia a dopravcovia Spoločenstva sú dotknutí presne proporcionálne k ich podielom letov, na ktoré sa vzťahuje dohoda, keďže všet- ky lety medzi Spoločenstvom a Švajčiarskom sa vykonávajú rovnako, bez ohľadu na štátnu príslušnosť dopravcu. V dôsledku toho nemecké opatrenia nemožno považo- vať za diskriminačné.

II - 4288

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

31 Aj keby sa predpokladalo, že existuje prípadná diskriminácia medzi letiskom Zürich a nemeckými letiskami alebo medzi obyvateľstvom v predmetných švajčiarskych zó- nach a v predmetných nemeckých zónach, na túto diskrimináciu by sa nevzťahovala pôsobnosť analýzy, ktorú musí vykonať Komisia v predmetnom prípade.

ktorú lietajú lietadlá pri približovaní sa k Zürichu, je významnou turistickou destiná- ciou, a preto obzvlášť citlivou, pokiaľ ide o hlukové emisie.

35 Komisia dodáva, že Spolková republika Nemecko nemá žiadnu právomoc nad letis- kom Zürich, pretože toto sa nachádza na území Švajčiarska. Iba samotná Švajčiarska konfederácia má potrebnú právomoc na realizáciu týchto opatrení, vrátane inštalá- cie potrebného zariadenia. Komisia totiž uvádza, že jedným z cieľov rokovaní me- dzi Spolkovou republikou Nemecko a Švajčiarskou konfederáciou je zabezpečiť, aby Švajčiarska konfederácia prijala vhodné opatrenia v rámci svojich právomocí, čo sa však v priebehu posledných 20 rokov nestalo.

36 Komisia spochybňuje tvrdenie Švajčiarskej konfederácie, podľa ktorého kapacita le- tiska Zürich je výrazne znížená oproti maximálnemu počtu pohybov pred uplatňo- vaním nemeckých opatrení. Aj v prípade neexistencie nemeckých opatrení totiž sys- tém používaný na lety medzi 21. a 7. hodinou má priemernú kapacitu len 25 pristátí a vzletov. Komisia sa domnieva, že prípadný dosah sa bude týkať nanajvýš obdobia troch hodín počas víkendov a sviatkov.

37 Pokiaľ ide o existenciu menej zaťažujúcich opatrení na účely želaného zníženia hluku, Komisia tvrdí, že Spolková republika Nemecko nemala k dispozícii iné prostriedky.

38 Vzhľadom na informácie, ktoré Komisia má, sa domnieva, že aj keby sa zásada pro- porcionality uplatnila v predmetnom prípade, čo však popiera, predmetné nemecké opatrenia nie sú v rozpore s touto zásadou.

II - 4290

II - 4291

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

43 Uznesením z 21. júla 2004 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu na vstup Spol- kovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

44 Uznesením zo 14. júla 2005, Švajčiarsko/Komisia (C-70/04, neuverejnené v Zbierke), bola táto vec postúpená Súdnym dvorom Súdu prvého stupňa. V tomto uznesení Súdny dvor (bod 21) uviedol, že aj keby sa mala Švajčiarska konfederácia považovať za štát postavený na úroveň členským štátom, je potrebné konštatovať, že žaloby po- dané členskými štátmi proti rozhodnutiu Komisie patria odteraz v prvom stupni do príslušnosti Súdu prvého stupňa, keďže ide o žaloby uvedené v článku 230 ES, ktoré v zmysle článku 225 ES nie sú prenesené na súdnu komoru a tiež nie sú vyhradené Súdnemu dvoru podľa článku 51 Štatútu Súdneho dvora v znení vyplývajúcom z roz- hodnutia Rady 2004/407/ES, Euratom z 26. apríla 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú články 51 a 54 protokolu o štatúte Súdneho dvora (Ú. v. EÚ L 132, s. 5; Mim. vyd. 01/005, s. 85).

45 Súdny dvor tiež uvádza (bod 22), že ak by Švajčiarska konfederácia nemala byť, najmä s ohľadom na osobitný kontext dohody o leteckej doprave, postavená na úroveň člen- ským štátom, ale za právnickú osobu v zmysle štvrtého odseku článku 230 ES, kona- nie by tiež na prvom stupni patrilo do právomoci Súdu prvého stupňa podľa podmie- nok upravených týmto ustanovením Zmluvy, a žaloba by teda musela byť postúpená Súdu prvého stupňa na základe článku 54 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.

46 Za týchto okolností Súdny dvor rozhodol, že žaloba mala byť v každom prípade v pr- vom stupni podaná na Súd prvého stupňa, a to buď na základe rozhodnutia 2004/407, alebo na základe článku 54 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.

— vyhlásil napadnuté rozhodnutie za neplatné od samého počiatku,

— zaviazal Komisiu a Landkreis Waldshut na náhradu trov konania.

51 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

— zamietol žalobu,

— zaviazal Švajčiarsku konfederáciu na náhradu trov konania.

II - 4293

54 Najprv je potrebné uviesť, že Landkreis Waldshut vo vyjadrení vedľajšieho účastníka konania navrhol Všeobecnému súdu, aby preskúmal ex offo prípustnosť žaloby a vy- hlásil ju za neprípustnú najmä z dôvodu, že Švajčiarska konfederácia nie je v postave- ní členského štátu Spoločenstva a nie je ani priamo, ani osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím.

55 Za okolností veci samej však nie je potrebné vyjadriť sa k prípustnosti tejto žaloby, pretože musí byť v každom prípade zamietnutá ako nedôvodná (pozri v tomto zmys­­ le rozsudky Súdneho dvora z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C-23/00 P, Zb. s. I-1873, bod 52, a z 23. marca 2004, Francúzsko/Komisia, C-233/02, Zb. s. I-2759, bod 26).

II - 4294

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

56 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na podporu svojej žaloby Švajčiarska kon- federácia uviedla v podstate tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení jej práv na obhajobu. Druhý je založený na porušení článku 9 nariadenia č. 2408/92. Tretí je založený jednak na porušení zásad rovnosti zaobchádzania, pro- porcionality a voľného poskytovania služieb v sektore leteckej dopravy a jednak na porušení povinnosti lojálnej spolupráce stanovenej v článku 17 dohody.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení práv Švajčiarskej konfederácie na obhajobu

59 Je potrebné pripomenúť, že Švajčiarska konfederácia je autorom sťažnosti, ktorá vied- la k oznámeniu o výhradách a následne k vydaniu napadnutého rozhodnutia a že uve- dené rozhodnutie nie je adresované jej, ale Spolkovej republike Nemecko.

60 Aj keby sa predpokladalo, že z dôvodu samotného postavenia autora predmetnej sťaž- nosti sa Švajčiarska konfederácia môže odvolávať na právo byť vypočutý k oznámeniu o výhradách, je potrebné konštatovať, že za okolností predmetnej veci toto právo po- rušené nebolo.

61 Je pravda, že lehota piatich pracovných dní stanovená Komisiou na predloženie pri- pomienok Švajčiarskej konfederácie k oznámeniu o výhradách sa zdá byť relatívne krátka.

62 Nič to však nemení na tom, že Švajčiarska konfederácia bola schopná pred uplynu- tím tejto lehoty predložiť pripomienky k oznámeniu o výhradách, ktoré mali jedenásť strán, spolu s druhým vyjadrením, ktoré malo trinásť strán a obsahovalo pripomienky k listu nemeckých orgánov z 28. augusta 2003, ktorý sa uvádza v bode 20 vyššie.

63 Iste, v úvodnej časti svojich pripomienok k oznámeniu o výhradách Švajčiarska kon- federácia vytýka Komisii porušenie jej práv na obhajobu z dôvodu, že jej stanovená lehota bola príliš krátka. Dodáva tam, že nie je schopná analyzovať všetky otázky po- ložené v oznámení o výhradách, ale obmedzí sa na niektoré témy, ktoré majú pre ňu zásadný význam.

II - 4296

Tvrdenia účastníkov konania

68 Švajčiarska konfederácia tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, že spor- né nemecké opatrenia majú byť analyzované len z hľadiska ich súladu s článkom 8

II - 4297

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

ods. 2 a 3 nariadenia č. 2408/92. Takto vylúčila uplatnenie článku 9 ods. 3 toho isté- ho nariadenia z dôvodu, že nemecké orgány ju neinformovali o realizácii uvedených opatrení.

69 Podľa Švajčiarskej konfederácie keď Komisia viaže uplatniteľnosť článku 9 nariadenia č. 2408/92 na to, či členský štát oznámi opatrenia, ktoré prijal, umožňuje tomuto štá- tu, aby si sám vybral kritériá posúdenia svojho správania. Okrem toho z odôvodnenia č. 12 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v predmetnom prípade Spolková repub- lika Nemecko na rozdiel od toho, čo sa uvádza v odôvodnení č. 32 toho istého roz- hodnutia, oznámila Komisii druhé nariadenie, ktorým sa zmenilo a doplnilo 213. VN.

73 Komisia a vedľajší účastníci konania spochybňujú tvrdenia Švajčiarskej konfederácie.

Posúdenie Všeobecným súdom

74 Je potrebné pripomenúť, že ako stanovuje článok 8 ods. 2 nariadenia č. 2408/92, vý- kon prepravných práv v zmysle článku 2 písm. f ) toho istého nariadenia podlieha najmä vnútroštátnym prevádzkovým pravidlám týkajúcim sa bezpečnosti, ochrany životného prostredia a prideľovania prevádzkových intervalov. Podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92 Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štá- tu skúma uplatňovanie najmä odseku 2 toho istého článku, pokiaľ ide o konkrétne opatrenie uplatňované členským štátom, a rozhoduje, či uvedený štát môže naďalej uplatňovať toto opatrenie.

II - 4299

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

75 Pokiaľ ide o článok 9 nariadenia č. 2408/92, týka sa konkrétnejšej kategórie prevádz- kových pravidiel uplatniteľných na výkon prepravných práv vo vyššie uvedenom zmysle, teda podľa jeho odseku 1 prevádzkových pravidiel, ktoré stanovujú podmien- ky a obmedzujú alebo zakazujú výkon prepravných práv. Z tejto definície opatrení uvedených v článku 9 nariadenia č. 2408/1992 vyplýva, že tieto opatrenia obsahujú v podstate prinajmenšom podmienečný alebo čiastočný zákaz výkonu prepravných práv.

80 Ak však dotknutý členský štát takéto opatrenia uplatní, Komisia je oprávnená ich skú- mať nie podľa článku 9 ods. 4 nariadenia č. 2408/92, ktorého podmienky nie sú spl- nené, ale podľa článku 8 ods. 3 toho istého nariadenia. Keďže totiž, ako bolo uvedené v bode 76 vyššie, opatrenia stanovené článkom 9 nariadenia č. 2408/92 predstavujú osobitnú kategóriu opatrení uvedených v článku 8 ods. 2 toho istého nariadenia, vzťa- huje sa na ne aj tento posledný uvedený článok.

81 Okrem toho je potrebné uviesť, že v prípade, že by členský štát uplatnil opatrenia pat- riace do článku 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92 bez toho, aby dodržal postup uvedený v odseku 3 toho istého článku, skúmanie uvedených opatrení podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92 môže viesť len k záveru, že dotknutý členský štát ich nemôže ďalej uplatňovať (pozri bod 80 vyššie).

82 V prvom rade je potrebné konštatovať, že opatrenia, ktoré sú predmetom napadnu- tého rozhodnutia, neboli oznámené Komisii. Okrem toho z článku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Spolková republika Nemecko môže naďalej uplatňovať 213. VN, zmenené a doplnené prvým doplňujúcim nariadením zo 4. apríla 2003, a že toto rozhodnutie sa vôbec netýka druhého nariadenia z 1. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa 213. VN.

83 Z toho vyplýva, že hoci cieľom oznámenia tohto druhého nariadenia Spolkovou re- publikou Nemecko Komisii, ktoré sa uvádza v odôvodnení č. 12 napadnutého roz- hodnutia, bolo informovať Komisiu v zmysle článku 9 ods. 3 nariadenia č. 2408/92 o tom, že uplatnenie tohto druhého nariadenia je nevyhnutné, táto skutočnosť

86 Ako totiž vyplýva z odôvodnení č. 1 až 6 v spojení s odôvodnením č. 44 napadnuté- ho rozhodnutia, predmetné nemecké opatrenia totiž neznamenajú v rámci doby ich uplatňovania žiadny zákaz preletu cez nemecký vzdušný priestor pre lety z alebo na letisko Zürich.

II - 4302

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

87 Tieto opatrenia v podstate len bránia v čase ich uplatňovania preletom v nízkej výške ponad časť nemeckého územia blízko hranice so Švajčiarskom (odôvodnenie č. 6 na- padnutého rozhodnutia), kým prelet toho istého územia vo vyššej výške zostal stále možný. V podstate teda implikujú, ako to uvádza aj Komisia v odôvodnení č. 44 na- padnutého rozhodnutia, bez toho, aby jej protirečila Švajčiarska konfederácia, jed- noduchú zmenu trasy predmetných letov po vzlete alebo pred pristátím na letisku Zürich.

88 Aj keby tieto opatrenia viedli k zníženiu kapacity letiska Zürich a mohli byť teda kvali- fikované ako obmedzenia, aj tak nepatria na rozdiel od tvrdenia Švajčiarskej konfede- rácie do pôsobnosti článku 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92. Ako už totiž bolo uvedené (pozri bod 75 vyššie), opatrenia dotknuté týmto posledným uvedeným ustanovením sú typické tým, že implikujú zákaz letov, aj keby len podmienečný alebo čiastočný.

Tvrdenia účastníkov konania

92 V prvom rade Švajčiarska konfederácia vytýka Komisii porušenie zásady rovnos- ti zaobchádzania. V tejto súvislosti po prvé tvrdí, že Komisia sa v odôvodnení č. 40 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnievala, že hypotetická diskriminácia v ne- prospech letiska Zürich alebo obyvateľov jeho okolia nepatrí do pôsobnosti dohody. Záujmy letiska Zürich a obyvateľov jeho okolia predstavujú podľa Švajčiarskej kon- federácie „ciele priamo spojené“ s leteckou dopravou a patria do pôsobnosti dohody podľa jej článku 2. Okrem toho úloha Komisie pri uplatňovaní dohody nie je obme- dzená na výkon právomocí vyplývajúcich z článku 18 ods. 2 dohody. Podľa odseku 1 toho istého článku je totiž Komisia zodpovedná za uplatňovanie tejto dohody na úze- mí Spoločenstva.

II - 4304

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

93 Švajčiarska konfederácia dodáva, že prijatie opatrenia smerujúceho k zabezpečeniu prístupu na trh leteckej dopravy na základe nariadenia č. 2408/92 si vyžaduje zohľad- nenie nielen záujmov leteckých spoločností, ale takisto práv a záujmových skupín ovplyvnených uvedeným opatrením. To, že sama Komisia odôvodňuje sporné nemec- ké opatrenia odkazom na záujmy turistického sektora nemeckého regiónu hraničia- ceho s letiskom Zürich, túto teóriu potvrdzuje.

94 Z toho podľa Švajčiarskej konfederácie vyplýva, že Komisia mala vykonať porovnanie medzi spornými nemeckými opatreniami týkajúcimi sa letiska Zürich a tými, ktoré prijala Spolková republika Nemecko, pokiaľ ide o jej vlastné letiská, najmä Mníchov (Nemecko) a Frankfurt nad Mohanom (Nemecko) a to o to viac, že voľný prístup na letisko predstavuje nevyhnutnú podmienku realizácie prepravných práv leteckých spoločností.

98 Okrem toho Komisia nepreverila, či hluk v zóne nemeckého územia dotknutej spor- nými opatreniami bol tak závažný, aby odôvodnil prijatie týchto opatrení. Švajčiar- ska konfederácia tvrdí, že na podporu svojej sťažnosti predložila podrobné výpočty Laboratoire suisse d’essai de matériaux et de recherches (EMPA), ktoré preukazujú opak. Takisto vo svojej sťažnosti zdôraznila, že väčšina letov nad zónou dotknutou predmetnými nemeckými opatreniami sú pristávajúce lety, vykonávané so zníženým výkonom motorov, čo znižuje hluk. Tieto lety navyše prechádzajú predmetnú zónu v relatívne vysokej výške. Až nad hranicou medzi Nemeckom a Švajčiarskom, ktorú tvorí rieka Rýn, sa začína konečné priblíženie na pristátie, a to vo výške asi 800 metrov.

99 Okrem toho napadnuté rozhodnutie nezohľadnilo, že hluk nad nemeckým územím dotknutým predmetnými opatreniami už je nižší ako švajčiarske limitné hodnoty, ktoré sú prísnejšie ako príslušné nemecké hodnoty. Niektoré minimálne výšky letu stanovené predmetnými nemeckými opatreniami vôbec nie sú odôvodnené ochra- nou proti hluku, keďže lety v omnoho nižších výškach nespôsobujú žiadny hluk.

II - 4306

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

100 Švajčiarska konfederácia dodáva, že počas hodnotenia predmetných nemeckých opatrení sa mala Komisia inšpirovať smernicou 2002/30. Táto smernica nielenže od- kazuje na nariadenie č. 2408/92, ale takisto reflektuje politický konsenzus, pokiaľ ide o vyvážený prístup k riadeniu hluku lietadiel.

II - 4307

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

a to vo vysokej výške. Okrem toho nemecké turistické odvetvie v dotknutej oblasti má veľký prospech z blízkosti letiska Zürich. Navyše predmetné nemecké opatrenia implikujú oveľa ťažšie dôsledky pre viaceré švajčiarske obce, z ktorých niektoré majú veľmi veľký počet obyvateľov nachádzajúcich sa v blízkosti letiska Zürich.

104 V druhom rade Švajčiarska konfederácia spochybňuje záver napadnutého rozhod- nutia (odôvodnenie č. 43), podľa ktorého predmetné nemecké opatrenia nie sú ne- proporcionálne. Švajčiarska konfederácia v tejto súvislosti tvrdí, že hoci Komisia uvádza, že Spolková republika Nemecko nemohla prijať žiadne menej radikálne opat- renie, opomenula v rozpore s povinnosťou odôvodnenia vysvetliť, aké iné opatrenia skúmala.

105 Švajčiarska konfederácia dodáva, že existujú iné opatrenia ako predmetné nemec- ké opatrenia, medzi ktoré patrí najmä stanovenie množstva hluku, ktoré sa nesmie prekročiť pri prelete predmetného nemeckého územia počas niektorých hodín. Ta- kéto množstvo hluku počas nočných hodín bolo stanovené od leta 2002 pre letisko Frankfurt nad Mohanom.

106 Záver napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého Spolková republika Nemecko nemá žiadnu právomoc nad letiskom Zürich, je v tejto súvislosti irelevantný. Spolková re- publika Nemecko totiž spornými opatreniami chcela prinútiť uvedené letisko k re- organizácii svojho prevádzkového systému a privlastnila si práve takúto právomoc. Pokiaľ ide o konštatovanie, podľa ktorého Švajčiarska konfederácia opomenula počas posledných dvadsiatich rokov prijať vhodné opatrenia, toto nie je relevantné a ani presné. Švajčiarska konfederácia v skutočnosti vždy umožnila účasť nemeckých obcí a ich obyvateľov na vyšetrovaniach týkajúcich sa zmeny koncesie letiska.

II - 4309

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

110 Švajčiarska konfederácia dodáva, že v napadnutom rozhodnutí bola nesprávne ana- lyzovaná situácia v oblasti kapacity len na základe plánu letov leteckej spoločnosti Swiss. Takýto prístup neuznáva, že predmetné nemecké opatrenia stanovujú pre le- tisko Zürich prevádzkový modus, ktorý je oveľa menej výkonný a má praktické ne- gatívne dôsledky na schopnosť uvedeného letiska čeliť tak výnimočným okolnostiam ako nepriaznivé meteorologické podmienky alebo obdobie začiatku prázdnin, ako aj všeobecnejšie pravdepodobnému zvýšeniu leteckej dopravy v budúcnosti.

111 Po tretie Švajčiarska konfederácia vytýka Komisii nesprávne právne posúdenie, ku ktorému údajne došlo tým, že nezohľadnila to, že negatívne dôsledky predmetných nemeckých opatrení na letisko Zürich a leteckú spoločnosť Swiss sú obmedzením voľného poskytovania služieb v odvetví leteckej dopravy.

112 Švajčiarska konfederácia v tejto súvislosti spochybňuje teóriu Komisie uvedenú v odô- vodnení č. 35 písm. b) napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej sa Švajčiarska konfe- derácia nezúčastňuje na vnútornom trhu leteckých služieb a „v súčasnosti dohoda stanovuje len výmenu prepravných práv“ [neoficiálny preklad] medzi Švajčiarskom a Spoločenstvom. Táto teória protirečí dojmu, ktorý nadobudla Švajčiarska konfede- rácia počas rokovaní, ktorý viedol k uzatvoreniu dohody. Nezohľadňuje takisto to, že dohoda sleduje tie isté ciele ako Zmluva ES a dohoda EHP. Navyše, ako vyplýva z roz- sudku Malpensa, už citovaného v bode 33 vyššie, nariadenie č. 2408/92 s konečnou platnosťou vykonáva voľné poskytovanie služieb v odvetví leteckej dopravy.

116 Neratifikácia dohody medzi Spolkovou republikou Nemecko a Švajčiarskou konfe- deráciou podpísanej 18. októbra 2001 nemôže odôvodniť prijatie sporných nemec- kých opatrení. Predmetná dohoda totiž nie je výsledkom voľných rokovaní, ale tla- ku vyvinutého Spolkovou republikou Nemecko na Švajčiarsku konfederáciu. Okrem toho predmetné nemecké opatrenia idú nad rámec nielen toho, čo bolo stanovené v uvedenej dvojstrannej dohode, ale takisto nad rámec jednostranných opatrení, ktoré sa Spolková republika Nemecko vyhrážala prijať v prípade zlyhaní rokovaní so

II - 4311

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

Švajčiarskou konfederáciou. Spolková republika Nemecko navyše neponechala Švaj- čiarskej konfederácii čas potrebný na adaptáciu s novými nemeckými ustanoveniami.

117 Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, spochybňuje tvrdenia Švajčiar- skej konfederácie.

Posúdenie Všeobecným súdom

121 Takto teda normotvorca na jednej strane v článku 8 ods. 2 nariadenia č. 2408/92 sta- novil, že výkon prepravných práv podlieha prevádzkovým pravidlám Spoločenstva a vnútroštátnym, regionálnym alebo miestnym pravidlám týkajúcim sa bezpečnosti, ochrany životného prostredia a prideľovania prevádzkových intervalov, a na druhej strane dal Komisii oprávnenie skúmať podľa odseku 3 toho istého článku uplatnenie najmä jeho odseku 2 a rozhodnúť, či dotknutý členský štát môže naďalej uplatňovať opatrenie, ktoré je predmetom skúmania.

122 Z vyššie uvedených ustanovení a úvah vyplýva, ako v odôvodnení č. 40 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedla Komisia, že skúmanie opatrenia podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92 sa týka jeho dôsledkov na výkon prepravných práv na trasách v rámci Spoločenstva. Naopak prípadné práva prevádzkovateľov letísk alebo obyvate- ľov ich okolia na účely takéhoto skúmania nemožno zohľadniť.

123 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď pri skúmaní pod- ľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92 nezohľadnila sporné nemecké opatrenia a prí- padné práva jednak prevádzkovateľa letiska Zürich a jednak obyvateľov okolia tohto letiska, vystavených hluku z lietadiel.

124 Ostatné tvrdenia Švajčiarskej konfederácie nemôžu spochybniť tento záver.

II - 4313

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

II - 4314

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

130 Po druhé, tvrdenie Švajčiarskej konfederácie založené na článku 18 ods. 1 dohody nemožno tiež uznať.

131 Toto ustanovenie totiž stanovuje len to, že Spoločenstvo ako zmluvná strana dohody je zodpovedné za správne uplatňovanie dohody na jeho vlastnom území, ktoré zahŕňa nemecké územie. Neposkytuje teda Komisii žiadnu dodatočnú právomoc, ktorá by nebola stanovená nariadeniami a smernicou, ktoré sú uvedené v prílohe dohody alebo prípadne iným ustanovením práva Spoločenstva.

132 Z toho vyplýva, že článok 18 ods. 1 dohody nie je v predmetnom prípade relevantný.

– O porušení zásady rovnosti zaobchádzania

137 Komisia v odôvodneniach č. 37 až 39 napadnutého rozhodnutia takisto skúmala exis- tenciu prípadnej nepriamej diskriminácie v neprospech švajčiarskych dopravcov. V tomto kontexte v odôvodnení č. 38 pripustila, že prevádzka siete vo forme pavúka je rozšírená medzi leteckými dopravcami. Tieto siete majú ako základ oporné letiská a takmer vždy sa nachádzajú v štáte, v ktorom sú usadení predmetní dopravcovia. Oporné letiská majú v systéme pavúka predmetného dopravcu úlohu centrály prestu- pov a umožňujú predmetnému dopravcovi ponúkať pre všetky letiská obsluhované z uvedeného oporného letiska nepriame lety s prestupom na opornom letisku. Tento dopravca je takto schopný rozšíriť svoju sieť letov, pričom sa vyhne investíciám vyža- dovaným na zriadenie priamych spojov.

138 Komisia v tom istom odôvodnení napadnutého rozhodnutia takisto pripustila, že dopravcovia, ktorí používajú letisko ako centrálu prestupov vo svojej sieti vo forme pavúka, majú preto veľmi vysoký podiel dopravy z tohto letiska a naň a že v dôsled- ku toho akékoľvek obmedzenie týkajúce sa prevádzky uvedeného letiska by malo pre nich oveľa závažnejšie dôsledky ako na ich konkurentov. Podľa Komisie však toto

II - 4316

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

rozdielne zaobchádzanie nepredstavuje samo osebe diskrimináciu, pretože keby to tak bolo, akékoľvek obmedzenie by sa muselo automaticky považovať za diskriminač- né a členské štáty by nemali žiadnu možnosť stanoviť prevádzkové pravidlá v zmysle článku 8 ods. 2 nariadenia č. 2408/92.

139 Podľa Komisie (odôvodnenie č. 39 napadnutého rozhodnutia) sporné nemecké opat- renia môžu predstavovať nepriamu diskrimináciu iba vtedy, keby ovplyvňovali vý- lučne alebo prevažne lety vykonávané švajčiarskymi dopravcami. Komisia dospela k záveru, že o takýto prípad nejde, keďže švajčiarski dopravcovia a dopravcovia Spo- ločenstva sú dotknutí uvedenými opatreniami presne proporcionálne k počtu letov vykonávaných medzi Švajčiarskom a Spoločenstvom.

144 Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 140 vyššie z toho vyplýva, že úvahy uvedené v odôvodneniach č. 38 a 39 napadnutého rozhodnutia nepostačujú sami osebe na vylúčenie prípadnej diskriminačnej povahy sporných nemeckých opatrení voči švaj- čiarskym dopravcom, medzi ktorých patrí najmä Swiss.

145 Treba však pripomenúť, že podľa tej istej judikatúry konštatovanie, že opatrenie vedie k tomu istému výsledku ako diskriminácia na základe štátnej príslušnosti, nepostačuje na záver o jeho nezlučiteľnosti s článkom 12 ES alebo v predmetnom prípade s člán- kom 3 dohody. Je ešte potrebné zistiť, či uvedené opatrenie neodôvodňujú objektívne okolnosti a či nie je proporcionálne cieľu, ktorý sleduje. Iba ak to tak nie je, musí sa predmetné opatrenie považovať za zakázané článkom 12 ES alebo v predmetnom

II - 4318

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

prípade článkom 3 dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Taliansko, už citovaný v bode 140 vyššie, bod 20, a ČEZ, už citovaný v bode 140 vyššie, bod 108 a tam citovanú judikatúru).

146 V predmetnom prípade, pokiaľ ide po prvé o existenciu prípadného objektívneho odôvodnenia na prijatie sporných opatrení voči samotnému letisku Zürich, je po- trebné pripomenúť, že podľa odôvodnenia č. 42 napadnutého rozhodnutia „nemecká zóna, ponad ktorú lietajú lietadlá pri približovaní sa k Zürichu, je významnou turis- tickou destináciou a preto obzvlášť citlivou, pokiaľ ide o hlukové emisie“ [neoficiálny preklad].

151 Zo spisu totiž nevyplýva a Švajčiarska konfederácia ani netvrdila, že letiská Mníchov a Frankfurt nad Mohanom sa takisto nachádzali v blízkosti dôležitých turistických zón.

152 Je potrebné takisto uviesť, že na rozdiel od toho, čo platí, pokiaľ ide o letiská Mníchov a Frankfurt nad Mohanom, Spolková republika Nemecko nemá žiadnu právomoc nad letiskom Zürich a nemôže na účely zníženia hluku nad nemeckým územím prikázať tomuto letisku žiadnu zmenu jeho prevádzky. Tento rozdiel, uvedený v odôvodnení č. 43 napadnutého rozhodnutia, predstavuje druhú objektívnu okolnosť, ktorá môže odôvodniť prijatie sporných opatrení voči samotnému letisku Zürich.

153 Zo všetkých vyššie uvedených úvaha, ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v predmetnom prípade existujú objektívne okolnosti v zmysle judikatúry uvedenej v bode 154 vyššie, ktoré odôvodňujú prijatie sporných nemeckých opatrení.

154 Po druhé podľa tej istej judikatúry je potrebné preskúmať, či uvedené opatrenia sú proporcionálne k cieľu, ktorý sledujú, teda k zníženiu hluku pochádzajúceho z lieta- diel v rámci časti nemeckého územia, na ktorú sa vzťahujú. Komisia preskúmala túto otázku v odôvodneniach č. 41 až 49 napadnutého rozhodnutia a dospela k záveru, že k tomu naozaj dochádza.

II - 4320

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

II - 4321

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

159 Argumentáciu Švajčiarskej konfederácie založená na smernici 2002/30 tiež nemožno uznať. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že Švajčiarska konfederácia neupres- nila ani ktoré ustanovenia tejto smernice sa mali uplatniť v predmetnom prípade, ani aký by bol výsledok ich uplatnenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že smer­ nica 2002/30 nestanovuje úrovne hluku, ktoré musia byť povinne tolerované a ani nezakazuje prijatie takých opatrení, aké prijala Spolková republika Nemecko v pred- metnom prípade.

160 Navyše, ako to správne pripomína odôvodnenie č. 53 napadnutého rozhodnutia, člá- nok 4 smernice 2002/30 ukladá členským štátom povinnosť mať „vyvážený prístup“, iba keď riešia problémy spojené s hlukom na letiskách nachádzajúcich sa na ich území.

161 V tejto súvislosti nemožno uznať tvrdenie Švajčiarskej konfederácie, podľa ktorého sa takýto prístup musí prijať takisto v prípade, keď členské štáty riešia takéto problémy na letiskách nachádzajúcich sa mimo ich územia. Ako totiž vyplýva z definície výrazu „vyvážený prístup“ v článku 2 písm. g) smernice 2002/30, tento prístup si vyžaduje preskúmať „predvídateľné vplyvy“ najmä „plánovani[a] a využiti[a] krajiny, prevádz- kových postupov a prevádzkových obmedzení týkajúcich sa zníženia hluku“. Ide však o opatrenia, ktoré členský štát môže prijať, len pokiaľ ide o jeho vlastné územie.

162 Švajčiarska konfederácia ďalej tvrdí, že existujú menej náročné opatrenia umožňujúce Spolkovej republike Nemecko dosiahnuť cieľ sledovaný spornými opatreniami, t. j. zníženie hluku pochádzajúceho z lietadiel v predmetnej zóne nemeckého územia.

II - 4323

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

v napadnutom rozhodnutí špecificky nevenovala dôvodom, z ktorých takéto opatre- nie nemôže oprávnene nahradiť sporné nemecké opatrenia.

167 Pokiaľ ide o skúmanie dôvodnosti tvrdenia Švajčiarskej konfederácie založeného na možnom stanovení množstva hluku na dosiahnutie tých istých cieľov, ako sú tie, kto- ré sa majú dosiahnuť spornými opatreniami, je potrebné uviesť, že na pojednávaní Komisia a vedľajší účastníci konania vysvetlili, že množstvo hluku je maximálnou hodnotou hluku, ktorá nesmie byť prekročená priemerným hlukom pochádzajúcim zo všetkých lietadiel používajúcich dané letisko. Tento priemerný hluk sa vypočíta na základe úrovní hluku konštatovaných počas určitého obdobia, najčastejšie za rok.

168 Z toho podľa Komisie a vedľajších účastníkov konania vyplýva, že stanovenie množ- stva hluku neumožňuje dosiahnuť ten istý cieľ ako sporné nemecké opatrenia, teda zníženie hluku pochádzajúceho z lietadiel nad časťou nemeckého územia počas noč- ných hodín a víkendov, keďže nemožno vylúčiť, že počas výpočtu priemerného hluku na kontrolu dodržania stanoveného množstva prípadný nadmerný hluk konštatovaný počas nočných hodín alebo víkendov bude kompenzovaný nižšími hodnotami kon- štatovanými počas iných hodín alebo dní.

169 Švajčiarska konfederácia na pojednávaní odpovedala, že nič nebráni stanoveniu množstva hluku pre konkrétne hodiny alebo dni, v predmetnom prípade nočné ho- diny a víkendy.

174 Po tretie na rozdiel od stanovenia minimálnych výšok letu, ktorých dodržiavanie môžu ľahko kontrolovať príslušné úrady leteckej kontroly, kontrola dodržiavania množstva hluku, akú navrhuje Švajčiarska konfederácia, sa zdá byť veľmi ťažká, ba priam nemožná.

175 Nemecké orgány by sa totiž nemohli obmedziť na to, aby len stanovili takéto množ- stvo, ale museli by takisto zriadiť kontrolu, ktorá by pravidelne merala úroveň hluku pochádzajúceho z lietadiel nad predmetným nemeckým územím.

176 Navyše keďže opatrenia prijaté Spolkovou republikou Nemecko možno uplatňovať iba počas času, keď lietadlá prelietavajú nad nemeckým územím, bolo by potrebné

II - 4325

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

rozlišovať pri meraní úrovne hluku medzi hlukom pochádzajúcim z lietadiel nachá- dzajúcich sa v okamihu merania nad nemeckým územím a hlukom pochádzajúcim z lietadiel, ktoré už prekročili hranicu so Švajčiarskom. Takéto rozlišovanie sa zdá byť nemožné alebo prinajmenšom veľmi ťažké.

Spolková republika Nemecko nemá žiadnu právomoc nad letiskom Zürich a nemôže mu uložiť povinnosť takejto spolupráce.

181 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné dospieť k záveru, že v napad- nutom rozhodnutí je správny záver, že proporcionalita sporných nemeckých opatrení nemôže byť spochybňovaná, keďže Spolková republika Nemecko nemala k dispozícii iné prostriedky na želané zníženie hluku.

182 Nakoniec ani argumentácia Švajčiarskej konfederácie, podľa ktorej napadnuté roz- hodnutie minimalizuje nesprávne dosah nemeckých opatrení na letisko Zürich, ne- môže byť uznaná.

183 Keďže totiž, ako bolo uvedené vyššie, Spolková republika Nemecko nemohla prijať iné opatrenie ako sporné opatrenia na dosiahnutie cieľa zníženia hluku, prípadné zní- ženie kapacity letiska Zürich po prijatí týchto opatrení nemôže samo osebe postačo- vať na vyvodenie záveru o neproporcionalite uvedených opatrení.

184 Neproporcionálnu povahu možno uznať iba vtedy, keby vznikli podstatné ťažkosti pre letisko Zürich, ako napríklad podstatné zníženie jeho kapacity vedúce k trvalému zrušeniu letov.

185 Treba však konštatovať, že Švajčiarska konfederácia ani neuviedla a rozhodne nepre- ukázala existenciu alebo dokonca čo i len možnosť takýchto podstatných ťažkostí.

II - 4328

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

190 Keďže z vyššie uvedených úvah vyplýva, že sporné nemecké opatrenia sú odôvodne- né objektívnymi okolnosťami a sú proporcionálne k cieľu, ktorý sledujú, je potrebné dospieť k záveru, že vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 140 a 145 vyššie nie sú diskriminačné voči švajčiarskym leteckým spoločnostiam, medzi ktoré patrí najmä Swiss.

191 Okrem toho, aj keby na rozdiel od toho, čo je uvedené v bode 123 vyššie, Komisia mala takisto zohľadniť pri analýze predmetných nemeckých opatrení práva obyva- teľov okolia a prevádzkovateľov letísk a najmä práva obyvateľov okolia letiska Zürich a spoločnosti, ktorá využíva toto letisko, je potrebné dospieť z tých istých dôvodov k záveru, že uvedené opatrenia nie sú diskriminačné ani voči týmto osobám.

192 Z toho vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí sa správne nedospelo k záveru, že ne- mecké opatrenia porušujú zásadu rovnosti zaobchádzania zakotvenú v článku 3 dohody.

– O porušení voľného poskytovania služieb v oblasti leteckej dopravy

197 Je však potrebné pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia skúmala subsidi- árne proporcionalitu predmetných nemeckých opatrení a správne dospela k záveru, že bolo proporcionálne k nimi sledovanému cieľu.

198 Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že výhrada Švajčiarskej konfederácie založená na tom, že napadnuté rozhodnutie porušilo zásadu voľného poskytovania služieb, nie je účinná. Aj keby totiž záver napadnutého rozhodnutia uvedený v odô- vodnení č. 35 písm. b) a pripomenutý v bode 193 vyššie bol nesprávny, takáto chyba

II - 4330

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

by aj tak nemohla viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, keďže, ako už bolo uve- dené, toto rozhodnutie správne uviedlo, že predmetné nemecké opatrenia sledovali cieľ spojený s ochranou životného prostredia a boli proporcionálne k tomuto cieľu.

199 To isté platí v prípade výhrady založenej na nezohľadnení rozsudku Malpensa, už ci- tovaného v bode 33 vyššie. Ako tvrdí samotná Švajčiarska konfederácia, zohľadnenie tohto rozsudku by viedlo Komisiu k preskúmaniu predmetných nemeckých opatrení aj z hľadiska ich implikácií na voľné poskytovanie služieb v oblasti leteckej dopravy. Ako však bolo uvedené, takéto preskúmanie nemohlo viesť k odlišnému záveru od toho, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí.

203 Nakoniec Švajčiarska konfederácia neidentifikovala žiadne iné ustanovenie doho- dy, ktoré by bolo takej povahy, aby bolo prekážkou uplatnenia nemeckých opatrení. V dôsledku toho hoci dohoda implikuje pre Spolkovú republiku Nemecko, ktorá nie je zmluvnou stranou dohody, povinnosť lojálnej spolupráce, napadnuté rozhodnutie správne nekonštatovalo žiadne porušenie tejto hypotetickej povinnosti.

204 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že tretí žalobný dôvod je potrebné za- mietnuť, takisto ako aj žalobu ako celok.

O trovách

205 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ke- ďže Švajčiarska konfederácia nemala vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie v súlade s jej návrhom.

II - 4332

ŠVAJČIARSKO/KOMISIA

2. Švajčiarska konfederácia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná na- hradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

II - 4333

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-319/05

3. Spolková republika Nemecko a Landkreis Waldshut znášajú svoje vlastné trovy konania.

Vilaras Prek Ciucă

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2010.