T-446/05

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 28. apríla 2010 *

Vo veci T-446/05,

Amann & Söhne GmbH & Co. KG, so sídlom v Bönnigheime (Nemecko),

Cousin Filterie SAS, so sídlom vo Wervicq-Sud (Francúzsko),

v zastúpení: A. Röhling, M. Dietrich a C. Horstkotte, advokáti,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. sep- tembra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 PO/Thread), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komi- sie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, a subsidiárne návrh na zníženie pokuty uloženej žalobcom týmto rozhodnutím,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek (spravodajca) a V. M. Ciucă,

tajomník: T. Weiler, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. decembra 2008,

1 Rozhodnutím K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005 týkajúcim sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 PO/Thread, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v znení rozhodnutia Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. janu- ára 2008 (Ú. v. EÚ C 21, s. 10), Komisia Európskych spoločenstiev konštatovala, že žalobcovia Amann & Söhne GmbH & Co. KG (ďalej len „Amann“) a Cousin Filterie SAS (ďalej len „Cousin“) sa zúčastnili na skupine dohôd a zosúladených postupov na trhu s priemyselnými niťami pre automobilový priemysel (ďalej len „nite pre automo- bilový priemysel“) v Európskom hospodárskom priestore (EHP) v období od mája/ júna 1998 do 15. mája 2000 a že Amann sa tiež zúčastnil na skupine dohôd a zosúla- dených postupov na trhu s priemyselnými niťami s výnimkou nití pre automobilový priemysel (ďalej len „priemyselné nite“) v Beneluxe, v Dánsku, vo Fínsku, v Nórsku a vo Švédsku (ďalej len „Škandinávia“) v období od januára 1990 do septembra 2001.

2 Na jednej strane Komisia uložila Amann a Cousin solidárne pokutu vo výške 4,888 milióna eur za ich účasť na kartely týkajúcom sa nití pre automobilový priemysel v EHP, a na druhej strane uložila Amann pokutu vo výške 13,09 milióna eur za jeho účasť na karteli týkajúcom sa priemyselných nití v Beneluxe a v Škandinávii.

II - 1272

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

B — Správne konanie

3 Dňa 7. a 8. novembra 2001 Komisia uskutočnila kontroly na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujú- ceho články [81 ES] a [82 ES] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch viacerých výrobcov nití. K týmto kontrolám došlo na základe infor- mácií, ktoré v auguste 2000 poskytla spoločnosť The English Needle & Tackle Co. (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie č. 78).

8 Účastníci konania boli vypočutí 19. a 20. júla 2004 (napadnuté rozhodnutie, odôvod- nenie č. 92).

9 Dňa 24. septembra 2004 sa účastníkom konania poskytol prístup k nedôvernej ver- zii odpovedí na oznámenie o výhradách a k pripomienkam účastníkov vyjadreným v rámci ich vypočutia, a stanovila sa im lehota na predloženie ďalších pripomienok (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie č. 93).

10 Dňa 14. septembra 2005 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie.

C — Napadnuté rozhodnutie

1. Relevantné trhy

a) Trh výrobkov

14 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnieva, že trh s priemyselnými vláknami možno považovať z hľadiska ponuky za jeden trh výrobkov, keďže neexistuje striktné spojenie medzi konečným použitím a druhom vlákna a/alebo štruktúrou nite. Komi- sia spresňuje, že podľa Coats niektorí zákazníci z oblasti konfekcie používajú špeci- álne nite a že niektorí zákazníci z oblasti vyšívania používajú konfekčné nite. Ďalej uvádza, že Coats zdôraznil, že postupy výroby konfekčných nití, vyšívacích nití a rôz- nych druhov špeciálnych nití môžu byť rovnaké alebo ľahko zastupiteľné (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie č. 13).

15 Komisia však v napadnutom rozhodnutí rozlišuje medzi na jednej strane niťami pre automobilový priemysel, a na druhej strane niťami určenými ostatným priemysel- ným odvetviam. Komisia sa totiž domnieva, že hoci sú postupy výroby týchto dvoch druhou nití podobné alebo ľahko zastupiteľné, dopyt automobilového priemyslu pochádza od veľkých zákazníkov, ktorí pre určité výrobky, ktoré používajú, stanovujú špecifické vlastnosti vyššej úrovne — napríklad niť používaná na výrobu bezpečnost- ných pásov — a ktorý dbajú na zhodnosť výrobkov v rôznych krajinách, v ktorých ich potrebujú pre svoju výrobu (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie č. 14).

II - 1275

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

16 V týchto veciach sú trhmi výrobkov, vo vzťahu ku ktorým sa skúma porušenie vytý- kané žalobcom, trh s niťami pre automobilový priemysel, a pokiaľ ide o porušenie vytýkané Amann, aj trh s priemyselnými niťami.

b) Geografické trhy

2. Veľkosť a štruktúra relevantných trhov

20 Komisia v napadnutom rozhodnutí spresňuje, že obrat týkajúci sa priemyselných nití v Beneluxe a Škandinávii predstavoval približne 50 miliónov eur v roku 2000 a pri- bližne 40 miliónov v roku 2004, obrat týkajúci sa nití pre automobilový priemysel predstavoval približne 20 miliónov eur v roku 1999 (napadnuté rozhodnutie, odôvod- nenie č. 28 a 35).

21 Tiež sa zdá, že na konci 90. rokov boli hlavnými dodávateľmi priemyselných nití v Beneluxe a Škandinávii najmä Amann, Barbour Threads Ltd (ďalej len „Barbour“), kým ho nekúpil Coats, Belgian Sewing Thread NV (ďalej len „BST“), Coats, Güter- mann AG a Zwicky & Co. AG (ďalej len „Zwicky“), a že hlavnými dodávateľmi nití pre automobilový priemysel boli najmä žalobcovia, Coats, Oxley Threads Ltd (ďalej len „Oxley“), Gütermann a Zwicky.

3. Opis porušení

22 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, že k porušeniam vytýkaným žalobcom týkajúcich sa kartelu na trhu s niťami pre automobilový priemysel v EHP došlo od mája/júna 1998 do mája 2000.

23 Hlavným cieľom účastníkov kartelu na trhu s niťami pre automobilový priemysel v EHP bolo zachovať ceny na vysokej úrovni (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie č. 214).

27 Účastníci kartelu si vymenili cenníky a informácie o zľavách, zvyšovaní katalógových cien, znižovaní zliav a zvyšovaní špeciálnych cien uplatňujúcich sa na určitých zákaz- níkov. Tiež boli uzavreté dohody o budúcich cenníkoch, o úrovniach maximálnych zliav, o znížení zliav a zvýšení špeciálnych cien uplatňujúcich sa na určitých zákaz- níkov, ako aj dohody o vylúčení hospodárskej súťaže prostredníctvom výhodnejších cien vo vzťahu k etablovaným dodávateľom a o rozdelení zákazníkov (napadnuté roz- hodnutie, odôvodnenia č. 99 až 125).

4. Výrok napadnutého rozhodnutia

28 V článku 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že šesť podnikov vrátane žalobcov porušilo článok 81 ods. 1 ES a článok 53 ods. 1 Dohody EHP tým,

II - 1278

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

že sa podieľali na skupine dohôd a zosúladených postupov na trhu s niťami pre auto- mobilový priemysel v EHP, a to, čo sa týka žalobcov, v období od mája/júna 1998 do mája 2000. Rovnako v článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konštato- vala, že osem podnikov vrátane Amann porušilo článok 81 ES a článok 53 Dohody EHP tým, že sa zapojili do dohôd a zosúladených postupov na trhu s priemyselnými niťami v Beneluxe a Škandinávie, a to pokiaľ ide o Amann v období od januára 1990 do septembra 2001.

II - 1279

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

b) za kartel na trhu s priemyselnými niťami v Beneluxe a v Škandinávii najmä:

— Coats: 15,05 milióna eur,

— Amann: 13,09 milióna eur,

— BST: 0,979 milióna eur,

31 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Súdu prvého stupňa bolo zmenené, sudca spra- vodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

32 Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

— zrušil napadnuté rozhodnutie v časti, ktorá sa ich týka,

— subsidiárne znížil primerane výšku pokuty,

— zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

33 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

35 V druhom rade sa žalobcovia odvolávajú na skupinu žalobných dôvodov smerujúcich k zrušeniu pokuty. Na jednej strane vytýkajú Komisii, že im uložila pokutu, ktorej výška presahuje hornú hranicu 10 % ich obratu. Na druhej strane žalobcovia uvádzajú sedem žalobných dôvodov založených jednak na porušení zásad rovnosti zaobchá- dzania a proporcionality pri ukladaní pokuty, na nesprávnom určení východisko- vej sumy pokuty uloženej za kartel týkajúci sa priemyselných nití, na nesprávnom výpočte dĺžky trvania porušenia na trhu s priemyselnými niťami, na nezohľadnení určitých poľahčujúcich okolností v súvislosti s porušením na trhu s priemyselnými niťami, na nesprávnom výpočte východiskovej sumy pokuty uloženej za porušenie na trhu s niťami pre automobilový priemysel, na nezohľadnení skutočnosti, že nedošlo k realizácii kartelu týkajúceho sa nití pre automobilový priemysel a na porušení práva byť vypočutý a práv na obhajobu.

A — O žalobnom dôvode uvádzanom žalobcami, ktorý sa týka zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia článku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1/2003

1. Tvrdenia účastníkov konania

36 Žalobcovia tvrdia, že vytýkané porušenia predstavujú jediné porušenie v zmysle článku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1/2003 z dôvodu, že trh s niťami pre auto- mobilový priemysel a trh s priemyselnými niťami nie sú odlišnými trhmi výrobkov či geografickými trhmi, že existuje jeden spoločný subjektívny prvok medzi týmito

II - 1282

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

II - 1283

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

špecifikáciami priemyselných nití. Tieto nite sú teda vzájomne zastupiteľné, pričom ich predaj sa navyše neuskutočňuje v závislosti od zákazníkov, ale od výrobkov.

41 Po druhé žalobcovia vytýkajú Komisii, že nepreskúmala, či rôzne vytýkané správania zjednocoval určitý spoločný subjektívny prvok a či teda predstavovali jediné poruše- nie. Komisia samotná konštatovala, že všetky porušenia smerovali k narušeniu nor- málneho vývoja cien na relevantnom trhu.

42 Skutočnosť, že ide o dohody o cenách a že rozhodnutia prijaté pre dotknuté regióny sú prakticky rovnaké, podopiera tézu o jednotnosti zistených porušení. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že vo väčšine členských štátov by bol subjektívny prvok určujúcim kritériom pre konštatovanie jediného porušenia.

43 Tvrdia tiež, že vzhľadom na priemernú veľkosť väčšiny dotknutých podnikov, museli ich riaditelia a spoločníci nevyhnute vedieť o rôznych porušeniach. Pokiaľ ide o nich samých, spresňujú, že subjektívny prvok vyplýva navyše z absencie rozdelenia vnú- torných právomocí v oblasti predaja priemyselných nití a nití pre automobilový priemysel.

48 V druhom rade Amann a Cousin tvrdia, že uplatnenie týchto kritérií malo Komisiu v každom prípade viesť k tomu, aby dospela k záveru o existencii jediného porušenia.

49 Na jednej strane odkazujú na skutočnosť, že Komisia nevie oprávnene odôvodniť exis- tenciu samostatných porušení tak, že by vychádzala z neexistencie koordinácie medzi

II - 1285

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

kartelmi, pokiaľ sama zdôrazňuje, pričom preberá vyhlásenia Coats, že z dôvodu exis- tencie trhov výrobkov, ktoré skôr ohraničené štátmi, nie je nevyhnutné pristúpiť ku koordinácii medzi dotknutými regiónmi. Rovnako snaha Komisie rozlišovať medzi koordináciou geografických trhov a koordináciou trhov rôznych výrobkov je irele- vantná, keďže v prípade rôznych geografických trhov nemá koordinácia medzi trhmi s rôznymi výrobkami žiaden zmysel. Práve preto žalobcovia tvrdia, že treba posudzo- vať dotknuté správania tak, že sa pripustí, že stretnutia venované rôznym regiónom boli súčasťou spoločného plánu schváleného ich vedeniami a potvrdeného doku- mentmi, ktoré preukazujú časté kontakty medzi zástupcami Coats a Amann, kto- rých predmetom boli otázky „hlavnej stratégie“ v Európe. Takéto dokumenty svedčia o existencii spoločného subjektívneho prvku. Žalobcovia v tomto ohľade vytýkajú Komisii, že neanalyzovala otázku, či tento druh kontaktov neexistoval aj medzi Coats a inými konkurentmi.

50 Na druhej strane neexistuje určujúci rozdiel na úrovni účastníkov dohôd a ich orga- nizácie. V tomto ohľade žalobcovia uvádzajú, že podľa judikatúry nemožno vylúčiť existenciu jediného porušenia v právnom zmysle slova len na základe skutočnosti, že každý podnik sa zúčastňuje na porušení spôsobom jemu vlastným, keďže podnik sa môže takto zúčastniť na jedinom karteli bez toho, aby sa podieľal na všetkých súčas- tiach tvoriacich toto porušenie.

53 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že trh s niťami pre automobilový priemysel sa vzhľadom na svoju špecifickosť musí odlišovať od trhu s priemyselnými niťami, jednak z hľadiska výrobkov, a jednak z geografického hľa- diska (pozri body 12 až 16 a 18 až 20 vyššie).

54 Na úvod je dôležité uviesť, že z dôvodu, že definícia tovarového trhu zahŕňa zlo- žité ekonomické posúdenia zo strany Komisie, môže byť predmetom iba obme- dzenej kontroly zo strany súdu Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 64, a zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T-342/99, Zb. s. II-2585, bod 26). Súd Spoločen- stva sa však nemusí zdržať kontroly toho, ako Komisia vyložila údaje ekonomickej povahy. V tomto ohľade je jeho úlohou overiť, či Komisia založila svoje posúdenie na dôkazných prostriedkoch, ktoré sú správne, spoľahlivé a koherentné, ktoré obsa- hujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situ- ácie, a ktoré sú spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 482).

55 Ďalej je potrebné pripomenúť, že trh, ktorý je potrebné zohľadniť, zahŕňa skupinu výrobkov, ktoré sú v závislosti od ich vlastností spôsobilé uspokojiť stále potreby a sú len ťažko zastupiteľné s inými výrobkami (rozsudok Súdneho dvora z 9. novem- bra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37). Súdny dvor konkrétnejšie rozhodol, že z pojmu trh výrobkov vyplýva, že účinná hospodárska súťaž môže existovať medzi výrobkami, ktoré sú jeho súčas- ťou, čo predpokladá dostatočný stupeň zastupiteľnosti medzi všetkými výrobkami tvoriacimi súčasť toho istého trhu (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 28).

59 Nakoniec treba pripomenúť, že Komisia prijala Oznámenie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. Vyd. 08/001, s. 155, ďalej len „oznámenie o definícii trhu“), v ktorom spresnila kritériá, ktoré je potrebné posúdiť na účely definície relevantného trhu výrobkov a na vyme- dzenie relevantného geografického trhu. Relevantný trh výrobkov je tam definovaný ako trh, ktorý „pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia“. Pokiaľ ide o geografický trh, ten je definovaný ak trh, ktorý „zahŕňa oblasť, v ktorej sú dotknuté podniky zapojené

II - 1288

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

do vzťahov dopytu a ponuky výrobkov alebo služieb, v ktorej sú súťažné podmienky dostatočne homogénne a ktorá sa od ostatných susedných oblastí výrazne odli- šuje práve preto, že konkurenčné podmienky v nej sú zjavne odlišné od podmienok v týchto oblastiach“. Relevantný trh, v rámci ktorého treba posudzovať dané poruše- nie hospodárskej súťaže, je teda určený kombináciou trhu výrobkov a geografického trhu.

60 V duchu týchto úvah treba skúmať dôvodnosť návrhov Komisie uvedených v odôvod- neniach č. 14 a 22 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o existenciu dvoch samostat- ných trhov výrobkov a geografických trhov, konkrétne trhu s niťami pre automobilový priemysel v EHP na jednej strane a trhu s priemyselnými niťami na v Beneluxe a Škan- dinávii na strane druhej. Na tento účel Komisia posudzovala zastupiteľnosť výrobkov jednak na strane dopytu a jednak na strane ponuky.

64 Po tretie z odôvodnení č. 14 a 22 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nite určené pre automobilový priemysel musia spĺňať osobitne prísne normy špecifické pre toto odvetvie a že možnosť zistenia ich pôvodu je zásadným faktorom, pokiaľ ide o kva- litu výrobkov a zodpovednosť vyplývajúcu z výrobkov. Toto zistenie bolo potvrdené žalobcami jednak v žalobe, ako aj na pojednávaní.

65 Pripustili totiž, že vo všeobecnosti práve zákazníci rozhodujú o nitiach nevyhnutných na ich výrobu a sami si teda vyberajú výrobok, ktorý zodpovedá im užívateľským potrebám. Pokiaľ ide najmä o zákazníkov z automobilového odvetvia, žalobcovia uznali, že títo zákazníci vyžadujú, aby kupované nite zodpovedali minimálne norme ISO 9002. Žalobcovia dokonca na pojednávaní spresnili, že na účely automobilového priemyslu existujú osobitné charakteristiky nazývané „TS950“ a že tieto skutočnosti zohľadňujú v rámci výroby.

66 Žalobcovia ďalej opísali spôsob certifikácie nití zákazníkmi z automobilového odvet- via. Najskôr žalobcovia vyvinú druh nite zodpovedajúci minimálne norme ISO 9002. Potom túto niť testuje automobilový výrobca, ktorý by ju chcel používať vo svojej výrobe, a nakoniec, ak je test úspešný, ju aj certifikuje.

67 Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné pripustiť, že špecifickú niť vybratú automobilo- vým priemyslom nemožno zastúpiť inými priemyselnými niťami. Skutočnosť, že táto niť sa predáva aj iným zákazníkom, ako sú zákazníci z automobilového priemyslu, je v tomto ohľade irelevantná. Na rozdiel od iných prípadných kupujúcich tohto výrobku totiž podniky z automobilového odvetvia kupujú len také nite, ktoré majú

71 Na to, aby v zmysle odseku 20 oznámenia o definícii trhu existovala zastupiteľnosť na strane ponuky, dodávatelia najskôr musia mať možnosť preorientovať svoju výrobu na dotknuté výrobky a uviesť ich na trh v krátkom časovom horizonte bez toho, aby

II - 1291

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká spojené s malými, ale trvalými zme- nami cien. Následne v odseku 21 oznámenia o definícii trhu Komisia zdôrazňuje, že takáto zastupiteľnosť existuje často v prípadoch, keď podniky ponúkajú širokú kvali- tatívnu, ako aj typovo pestrú škálu z jedného výrobku a že ak aj nie sú pre konečného spotrebiteľa alebo skupinu spotrebiteľov kvalitatívne odlišné výrobky plne zastupi- teľné, všetky sa zahrnú do jedného trhu výrobkov. Priemyselné nite na prvý pohľad zodpovedajú druhu výrobku uvedenému v odseku 21 oznámenia o definícii trhu.

72 Nakoniec v odsekoch 22 a 23 oznámenia o definícii trhu Komisia potvrdzuje na zá­ klade konkrétnych príkladov, že dotknutí dodávatelia musia byť schopní ponúknuť a predávať tieto kvalitatívne rôzne výrobky okamžite a bez podstatného zvýšenia nákladov a že nemôžu existovať osobitné ťažkosti v štádiu distribúcie.

73 Práve v duchu týchto úvah treba určiť, či Komisia správne posúdila kritérium zastu- piteľnosti na strane ponuky.

77 Tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sú výrobné náklady nití pre automobilový priemy- sel tak nízke, že výroba sa vždy uskutočňuje podľa najprísnejšej špecifickej normy, nie je, pokiaľ ide o výrobcov priemyselných nití, preukázané.

78 V treťom rade malý rozdiel medzi dvoma trhmi z geografického hľadiska nebol žalob- cami v priebehu správneho konania spochybnený. V odpovedi na žiadosť Komisie o informácie Amann dokonca kvalifikoval trh s niťami pre automobilový priemysel ako svetový. Coats tiež poukázal na to, že špecifické vlastnosti tohto trhu ho vyhra- dzujú „regionálnym“ a „globálnym“ dodávateľom, pričom tieto pojmy treba chápať v kontexte odpovede ako „pôsobiacim na území EHP“ a „pôsobiacim celosvetovo“.

79 Predpokladom zastupiteľnosti na strane ponuky teda je, aby väčšina výrobcov nití bola schopná vyrábať vo veľkých množstvách špecifickú a uniformnú niť pre každého zákazníka z oblasti automobilového priemyslu a distribuovať ju v krátkom čase na celom území EHP. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy však takéto tvrdenia nemožno obhájiť.

II - 1293

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

80 Komisia sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru o existencii dvoch samostatných trhov výrobkov a geografických trhov z hľadiska ponuky.

II - 1294

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

vyjadreniach, žalobcovia výslovne neuznali, že trh s niťami pre automobilový prie- mysel zahrnutý v rámci trhu so špeciálnymi niťami je sám osebe samostatným trhom výrobkov.

85 Gütermann tiež potvrdil rozdelenie navrhnuté Komisiou, k trhu s niťami pre automo- bilový priemysel sa však výslovne nevyjadril. Pokiaľ ide o Coats, na otázku týkajúcu sa trhov výrobkov odpovedal, že si nemyslí, že rozdiely medzi výrobkami boli dosta- točné na to, aby sa dospelo k záveru o existencii troch samostatných trhov, pričom však uznal špecifické vlastnosti trhu s niťami pre automobilový priemysel, tak ako je uvedené v bode 78 vyššie. Len Oxley priamo potvrdil a odôvodnil samostatnosť trhu s niťami pre automobilový priemysel.

86 Hoci sa výklad týchto skutočností, pokiaľ ide o existenciu samostatného trhu s niťami pre automobilový priemysel, nejaví taký jednoznačný, ako to tvrdí Komisia, prav- dou tiež ostáva, že pri jej dedukciách nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ani k skresleniu skutkových okolností.

87 Jej dedukcie navyše potvrdzujú aj ďalšie indície, ako sú internetové stránky podni- kov, ktoré vo všeobecnosti obsahujú samostatnú rubriku týkajúcu sa nití pre auto- mobilový priemysel. Všetky tieto podniky sú navyše vlastníkmi značiek nití špecificky vytvorených pre toto odvetvie.

91 Okrem toho sa podľa ustálenej judikatúry pojem jediné porušenie môže vzťahovať na právnu kvalifikáciu určitého protisúťažného správania spočívajúceho v doho- dách, zosúladených postupoch a v rozhodnutiach združení podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschap- pij a i./Komisia, T-305/94 až T-307/94, T-313/94 až T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 696 až 698; z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 186, a z 12. decembra 2007, BASF/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 159).

92 Treba tiež spresniť, že pojem jediný cieľ nemožno vymedziť všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže na trhu dotknutom porušením, pretože ovplyvnenie

II - 1296

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

95 Práve v duchu týchto úvah je potrebné posudzovať existenciu „spoločného plánu“.

II - 1297

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

96 Na úvod treba poukázať na to, že žalobcovia predovšetkým tvrdia, že v prejednávanej veci spoločný subjektívny prvok spočíva v skutočnosti, že cieľom všetkých porušení bolo narušiť normálny vývoj cien. Cieľ spočívajúci v skreslení cien je vlastný kaž- dému kartelu a sám osebe nestačí na preukázanie existencie spoločného subjektív- neho prvku. V tomto ohľade a na rozdiel od tvrdení žalobcov Komisia v napadnutom rozhodnutí vôbec nevychádzala z princípu existencie súvislosti medzi porušeniami. V odôvodnení č. 269 napadnutého rozhodnutia totiž len spomenula jediný protisú- ťažný cieľ a jediný hospodársky účel spočívajúci v skresľovaní normálneho vývoja, ktorý je vlastný tomuto druhu kartelu, pričom nástojila na skutočnosti, že tento cieľ a účel sú sledované v každom z troch rôznych porušení.

97 Ďalej s cieľom vyvrátiť existenciu jediného porušenia Komisia okrem poukázania na okolnosť, že trh s niťami pre automobilový priemysel a trh s priemyselnými niťami sú samostatnými trhmi, ako to bolo uvedené v bodoch 53 až 88 vyššie, vychádzala predovšetkým z neexistencie zhody vo väčšine účastníkov zapojených do kartelov a z neexistencie ich spoločnej koordinácie. Žalobcovia nemohli spochybniť tieto kri- tériá, a teda nepreukázali existenciu „úzkej súvislosti“ medzi rôznymi protisúťažnými konaniami.

98 Pokiaľ ide v prvom rade o kritérium týkajúce sa neexistencie zhody v účastníkoch kartelov, Komisia vymenovala v odôvodneniach č. 96 a 216 napadnutého rozhod- nutia účastníkov kartelu na trhu s niťami pre automobilový priemysel a kartelu na trhu s priemyselnými niťami. Následne sa v odôvodnení č. 265 písm. a) napadnutého rozhodnutia domnievala, že väčšina podnikov sa zúčastnila len na jedinom porušení, pretože nepôsobili na trhoch dotknutých druhým kartelom.

102 Pokiaľ ide o kartel na trhu s niťami pre automobilový priemysel, z odôvodnení č. 215, 220, 223, 224, 226, 228 až 230, 233 až 236 a 238 napadnutého rozhodnutia na jed- nej strane vyplýva, že informácie, ktoré si medzi sebou vymenili účastníci kartelu sa týkali cien uplatňovaných voči určitým zákazníkom, a na strane druhej, že uzavreté dohody spočívali v stanovení minimálnych cieľových cien pre základné výrobky pre- dávané zákazníkom z automobilového odvetvia, dvoch druhov cieľových cien jednak pre existujúcich zákazníkov a jednak pre nových zákazníkov, a minimálnych cieľo- vých cien pre určitých zákazníkov, ktorých sa týkala výmena informácií. Účastníci kartelu sa tiež dohodli, že sa budú vyhýbať súťaži prostredníctvom cien v prospech etablovaných dodávateľov.

103 Pokiaľ ide o kartel na trhu s priemyselnými niťami, z odôvodnení č. 99 až 153 napad- nutého rozhodnutia jednak vyplýva, že vymenené informácie sa týkali cenníkov a zliav, uplatnenia zvýšení katalógových cien, znížení zliav a zvýšenia špeciálnych cien uplatňovaných voči niektorým zákazníkom, a jednak to, že účastníci kartelu sa dohodli na budúcich cenníkoch, na maximálnej úrovni zliav, na znížení zliav a na

II - 1299

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

zvýšení špeciálnych cien uplatňujúcich sa voči určitým zákazníkom a dohodli sa, že si nebudú konkurovať vo vzťahu k etablovaným dodávateľom.

104 Vyššie uvedené odôvodnenia napadnutého rozhodnutia potvrdzujú, že pokiaľ ide o obsah, existuje medzi oboma kartelmi jasný rozdiel. Existencia určitých podobností medzi týmito dvoma kartelmi, ako to, že cieľom dohôd bolo zamedziť hospodárskej súťaži prostredníctvom cien vo vzťahu k etablovaným dodávateľom, však sama osebe nemôže spochybniť uvedené zistenie.

108 Navyše tvrdenie založené na absencii rozdelenia právomocí medzi žalobcami v oblasti predaja priemyselných nití a nití pre automobilový priemysel, ako aj tvrdenie založené na skutočnosti, že riaditelia a spoločníci zúčastnených podnikov museli nevyhnutne vedieť o existencii rôznych kartelov, sú irelevantné. V ničom totiž nepredstavujú dôkaz existencie spoločného subjektívneho prvku.

109 Taktiež je potrebné zamietnuť tvrdenie žalobcov týkajúce sa existencie spoločnej koordinácie založené na častých kontaktoch medzi zástupcami Coats a riaditeľom Amann. Zo spisu vyplýva, že neobsahuje žiadne vyhlásenie, ktoré by bolo možné vykladať ako indíciu spoločnej koordinácie. Žalobcovia na pojednávaní pripustili, že nemohli Súdu prvého stupňa predložiť konkrétny dokument, ktorý by preukazoval snahu Amann a Coats o spoločnú koordináciu.

110 Nakoniec žalobcovia nesprávne tvrdia, že kritérium vymedzenia trhu výrobkov nemôže byť platným kritériom pre posúdenie, pretože by Komisii v prípade príbuz- ných výrobkov priznávalo nekontrolovateľnú mieru voľnej úvahy, ktorá by jej umož- nila dospieť k záveru o existencii dvoch samostatných porušení. Na jednej strane však uvedená voľná úvahy Komisie nie je obmedzená, pričom Komisia naďalej podlieha preskúmaniu Všeobecným súdom, tak ako je uvedené v bode 54 vyššie. Na druhej strane kritérium týkajúce sa trhu výrobkov, bolo v prejednávanej veci len jedným z mnohých kritérií, na základe ktorých sa dospelo k záveru o existencii dvoch samo- statných porušení.

111 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1/2003 musí zamietnuť ako nedôvodný.

113 V rámci prvej výhrady žalobcovia tvrdia, že dve porušenia predstavujú v skutočnosti len jediné porušenie, a preto im možno uložiť len jednu pokutu, ktorej výška nesmie presiahnuť hornú hranicu 10 % celkového obratu. Celková výška pokuty vyplývajúca z uvedené sčítania však presahuje uvedenú hornú hranicu, čím dochádza k porušeniu článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

114 Žalobcovia v tomto ohľade tvrdia, že zásada ústavného práva v rámci Spoločenstva, nulla poena sine lege, bola porušená. V podstate kritizujú skutočnosť, že Komisia si na základe rozdelenia trhov, na ktorých boli zistené súbežné porušenia, si osobovala neobmedzenú voľnú úvahu pre stanovenie pokút presahujúcich hornú hranicu 10 % celkového obratu. Domnievajú sa však, že zo zásady zákonnosti vyplýva nie len zákaz súdu ukladať tresty bez právneho základu, ale aj povinnosť normotvorcu vytvoriť presné a jasné znenie trestných noriem. Povinnosť jasnosti sa uplatňuje aj na jednot- livé zložky normy, ale aj na jej právne dôsledky. Tieto požiadavky platia, aj pokiaľ ide o vyššie citované ustanovenia upravujúce pokuty za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

II - 1302

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

115 Žalobcovia na pojednávaní na základe výzvy o poskytnutie vysvetlenia k ich argu- mentácii spresnili, že ju treba chápať v tom zmysle, že spochybňuje zákonnosť samot- nej normy, a teda že predkladajú námietku nezákonnosti článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

116 Žalobcovia navyše vyvracajú tvrdenie Komisie, pokiaľ ide o jej povinnosť rešpektovať zásadu non bis in idem, pričom táto zásada neposkytuje žiadnu záruku v súvislosti so správnosťou uznania, že ide o jedno alebo o viac porušení. V podstate tvrdia, že problém sa nachádza na vstupe, teda pri samotnom určení existencie jedného alebo viacerých porušení.

120 Vo svojej tretej výhrade žalobcovia tvrdia, že odstrašujúci účinok sledovaný Komisiou bol už dosiahnutý uložením pokuty za porušenie spôsobené na trhu s priemyselnými niťami. Komisia to preto mala zohľadniť pri stanovovaní výšky pokuty za kartel týka- júci sa nití pre automobilový priemysel.

121 Komisia tieto tvrdenia vyvracia.

b) Posúdenie Všeobecným súdom

122 Tento žalobný dôvod predložený žalobcami obsahuje v podstate tri výhrady, z kto- rých prvá sa zakladá na porušení zásady nulla poena sine lege, druhá na porušení povinnosti uložiť jednu pokutu za viacero porušení a tretia na nerešpektovaní zákon- ných cieľov sankcie.

O výhrade založenej na porušení zásady nulla poena sine lege a o námietke nezákonnosti článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003

123 Po prvé treba preskúmať námietku nezákonnosti článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 nariadenia č. 1/2003 predloženú žalobcami na troch úrovniach. V prvom

II - 1305

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

126 V tomto ohľade treba pripomenúť, že v zmysle znenia článku 7 ods. 1 EDĽP:

„Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spá- chané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.“

127 Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon musí jasne vymedzovať porušenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokiaľ osoba podliehajúca súdnej právomoci môže zo znenia relevant- ného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednosť (pozri rozsudok ESĽP Coëme a i. v. Belgicko z 22. júna 2000, Zbierka rozsudkov a roz- hodnutí, 2000-VII, s. 1, § 145) (rozsudok Degussa/Komisia, už citovaný v bode 124 vyššie, bod 69).

128 Z judikatúry ESĽP vyplýva, že na splnenie požiadaviek stanovených v článku 7 ods. 1 EDĽP sa nevyžaduje, aby znenie ustanovení, podľa ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo natoľko presné, aby následky, ktoré môžu z porušenia uvedených ustanovení nastať, bolo možné predvídať s absolútnou istotou (rozsudok Degussa/Komisia, už citovaný v bode 124 vyššie, bod 71).

131 V prvom rade porušeniami pravidiel hospodárskej súťaže, za ktoré môže Komisia podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 ukladať pokuty, sú výlučne porušenia ustanovení článkov 81 ES alebo 82 ES. Žalobcovia však nesprávne tvrdia, že Komisia pri konštatácii týchto porušení disponuje neobmedze- nou voľnou úvahou. Na jednej strane treba pripomenúť, že otázka, či sú podmienky uvedené v článkoch 81 ES a 82 ES splnené, je v zásade predmetom úplného preskú- mania súdom Spoločenstva (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 34 a tam citovanú judikatúru; a rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, T-99/04, Zb. s. II-1501, bod 144). Na druhej strane, ak je pravda, že v prípade, že by toto konštatovanie bolo podmienené komplexnými hospodárskymi a technic- kými posúdeniami, judikatúra priznáva Komisii určitú mieru voľnej úvahy, ktorá však v žiadnom prípade nie je neobmedzená. Z existencie takejto miery voľnej úvahy však nevyplýva, že sa Všeobecný súd musí zdržať preskúmania výkladu údajov takejto povahy uskutočneného Komisiou. Súd Spoločenstva musí totiž nielen overiť vecnú

II - 1307

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

správnosť uplatnených dôkazov, ich spoľahlivosť a koherentnosť, ale musí preskúmať aj to, či tieto dôkazy obsahujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posú- dení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 54 vyššie, bod 88 a tam citovanú judikatúru).

II - 1308

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

135 V tomto ohľade jasne vyplýva z analýzy smerujúcej k zrušeniu napadnutého roz- hodnutia (vyššie uvedený bod 53 a nasl.), že kritéria uplatnené Komisiou na účely vyvodenia záveru o existenciu dvoch rôznych porušení sú ustálenými kritériami vyplývajúcimi z judikatúry.

136 Hoci niektoré kritériá ponechávajú Komisii širokú mieru voľnej úvahy, pravdou tiež ostáva, že práve preskúmavanie tejto voľnej úvahy vykonávané súdmi Spoločenstva umožnilo prostredníctvom uverejnenej ustálenej judikatúry spresniť niektoré pojmy. To platí najmä pre prípad definície trhu výrobkov a geografického trhu, ktorá bola v prejednávanej veci uplatnená Komisiou a na účely ktorej musela Komisia pristúpiť ku komplexných hospodárskym posúdeniam. Ako sa uviedlo v rámci analýzy prvého žalobného dôvodu (vyššie uvedený bod 53 a nasl.), Komisia bola povinná držať sa pri výkone svojej voľnej úvahy kritérií stanovených judikatúrou, ako sú zastupiteľnosť na strane ponuky a zastupiteľnosť na strane dopytu.

139 Preto vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie môže obozretný hospodársky subjekt, prípadne za pomoci právneho poradcu, dostatočne presne predvídať metódu, ktorú Komisia uplatní na účely stanovenia, či v súvislosti s konkrétnymi správaniami pod- niku išlo o jediné a nepretržité porušenie alebo o viacero samostatných porušení.

140 V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa nejasnosti sankcií stanovených v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, je nutné konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, Komisia pri stanovovaní pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže nedisponuje neobmedzenou voľ- nou úvahou (pozri analogicky rozsudok Degussa/Komisia, už citovaný v bode 124 vyššie, bod 74).

141 Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 obmedzujú voľnú úvahu Komisie. Na jednej strane tieto ustanovenia stanovujú objektívne krité- rium, podľa ktorého pokuta uložená akémukoľvek podniku alebo združeniu podnikov nesmie presiahnuť 10 % jeho obratu. Pokuta, ktorú je možné uložiť, má teda vyčísli- teľnú a maximálnu hornú hranicu, ktorá sa vypočítava v závislosti od jednotlivého

II - 1310

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

podniku pre každý prípad porušenia, takže maximálna výška pokuty, ktorú možno uložiť danému podniku je stanoviteľná vopred. Na druhej strane článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, ktorý dopĺňa článok 23 ods. 2 toho istého nariadenia, ukladá Komisii povinnosť stanovovať v jednotlivých prípa- doch pokuty tak, že „sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania“ (pozri analo- gicky rozsudok Degussa/Komisia, už citovaný v bode 124 vyššie, bod 75).

Komisie teda podlieha plnému preskúmaniu súdom Spoločenstva (pozri analogicky

rozsudok

Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, už citovaný v bode 143 vyššie, bod 41). Na rozdiel od tvrdení žalobkyne toto preskúmanie nevedie súd Spolo- čenstva k prekračovaniu jeho právomocí a porušovaniu článku 7 ods. 1 ES vzhľadom na to, že na jednej strane je toto preskúmanie výslovne stanovené v uvedených usta- noveniach, ktorých platnosť nie je spochybňovaná, a na druhej strane ho súd Spo- ločenstva vykonáva v súlade s kritériami stanovenými v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Výkon preskúmania zo strany súdu Spoločenstva tak v ustálenej a zverejnenej judikatúre veľmi prispel k spresneniu neurčitých pojmov, ktoré môže článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 obsahovať. Toto preskúmanie súdom Spoločenstva, v rámci ktorého sa rešpektujú zásady uvedené v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a v článku 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, prostredníctvom ustálenej a uverejnenej judikatúry veľmi prispelo k spresneniu neurčitých pojmov, ktoré mohol obsahovať článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17, teda pojmov, ktoré boli prebraté do článku 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Degussa/Komisia, už citovaný v bode 124 vyššie, bod 79).

II - 1312

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Ďalej usmernenia, aj keď nepredstavujú právny základ napadnutého rozhodnutia, stanovujú všeobec- ným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú si Komisia uložila na účely sta- novenia výšky pokút uložených uvedeným napadnutým rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpečujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 137 vyššie, body 211 a 213). Z toho vyplýva, že skutočnosť, že Komisia prijala usmernenia v rozsahu, v akom neprekročila právny rámec stanovený v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a prednedávnom v článku 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, prispieva k presnejšiemu vymedzeniu uplatnenia jej voľnej úvahy, ktorá už vyplýva z týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Degussa/ Komisia, už citovaný v bode 124 vyššie, bod 82).

147 S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak obozretný hospodársky subjekt môže, za prípadnej pomoci právneho poradcu, s dostatočnou presnosťou predvídať metódu a rádovú výšku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie. Skutočnosť, že tento sub- jekt nemôže vopred poznať presnú výšku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípa- doch uloží, nemôže predstavovať porušenie zásady zákonnosti trestov, keďže ciele potlačovania a odstrašovania odôvodňujú to, že vzhľadom na závažnosť porušení, ktoré má Komisia sankcionovať, bolo dotknutým podnikom znemožnené odhadnúť zisky, ktoré by im plynuli z ich účasti na porušení s predchádzajúcim zohľadnením výšky pokuty, ktorá im bude z dôvodu tohto protiprávneho správania uložená (roz- sudky Degussa/Komisia, už citovaný v bode 124 vyššie, bod 83, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, už citovaný v bode 143 vyššie, bod 45).

150 Na druhej strane je potrebné stanoviť, či celková výška pokút uložených určitému podniku, ktorý sa dopustil viacerých porušení, môže presiahnuť hornú hranicu 10 %. V tomto ohľade je dôležité pripomenúť, že článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a člá- nok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 stanovujú, že pokuta uložená každému podniku alebo združeniu podnikov podieľajúcich sa na porušení nesmie presiahnuť 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Tieto ustanovenia neodka- zujú na sumu rôznych pokút uložených jednej spoločnosti. Ak sa žalobcovia nao- zaj dopustili viacerých porušení, je skutočnosť, či tieto porušenia boli konštatované v rôznych rozhodnutiach alebo v jednom rozhodnutí, irelevantná. Jedinou relevant- nou otázkou zostáva len to, či skutočne ide o samostatné porušenia. Kvalifikácia určitých protiprávnych konaní ako konaní tvoriacich jediné a to isté porušenie alebo viacero porušení má teda v zásade vplyv na sankciu, ktorú možno uložiť, keďže zis- tenie viacerých porušení môže spôsobiť uloženie viacerých samostatných pokút, a to vždy v medziach stanovených článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článkom 23 ods. 2

II - 1314

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

nariadenia č. 1/2003 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Tokai II, už citovaný v bode 93 vyššie, bod 118, a BASF/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 158).

151 Z toho vyplýva, že uložením dvoch pokút, ktorých súčet súm presahuje hornú hra- nicu 10 % obratu žalobcov, sa Komisia nedopustila vôbec porušenia zásady nulla poena sine lege.

152 Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že výhrada založená na zásade principe nulla poena sine lege a námietka nezákonnosti článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 sa musia zamietnuť.

155 Ide však len o možnosť, ktorú Komisia využila za niektorých okolností, najmä keď porušenia boli súčasťou koherentnej spoločnej stratégie (pozri v tomto zmysle roz- sudky Cimenteries CBR a i./Komisia, už citovaný v bode 154 vyššie, body 4761 až 4764, a Tetra Pak/Komisia, už citovaný v bode 154 vyššie, bod 236), keď existovala jednota porušení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 127) alebo keď predmetom porušení konštatovaných v rozhodnutí Komisie bol rovnaký druh konaní na rôznych trhoch, najmä stanovovanie cien a kvót a výmena informácií, a keď účastníci týchto porušení boli vo veľkej miere tie isté podniky (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. apríla 1995, Cockerill Sambre/Komisia, T-144/89, Zb. s. II-947, bod 92). Preskúmanie prvého žalobného dôvodu preukázalo, že k takýmto okolnostiam v prejednávanej veci nedošlo.

156 Z tejto judikatúry nemožno vyvodiť ani existenciu predchádzajúcej praxe Komisie, na základe ktorej by Komisia bola nútená automaticky využívať možnosť uloženia jednej pokuty v prípade viacerých porušení, ani že by bola povinná uviesť dôvod, pre ktorý túto možnosť nevyužila. Uvedená judikatúra skôr preukazuje, že prax spočívajúca v ukladaní jedinej pokuty je skôr výnimočná, pretože sa uplatňuje len za určitých okolností.

157 V tomto ohľade rozhodnutia Komisie uvádzané žalobcami nepreukazujú exis- tenciu takejto praxe. Tak v rozhodnutí Komisie z 10. októbra 2001 o konaní podľa článku 81 [ES] (vec COMP/36.264 — Mercedes-Benz), (Ú. v. ES L 257, 2002, s. 1), pozri najmä bod 253, ako aj v rozhodnutí Vitamíny, už citovaného v bode 119 vyš- šie (body 711 a 775), rôzne zistené porušenia viedli k rôznym pokutám, ktoré boli následne spočítané tak, že sa stanovila celková pokuta. Postup Komisie bol teda taký, že sa uložilo viacero pokút, ktoré sa potom spočítali. V každom prípade však predchá- dzajúca rozhodovacia prax sama osebe neslúži ako právny rámec pre ukladanie pokút v oblasti hospodárskej súťaže, keďže tento rámec je výlučne definovaný nariadením č. 17, nariadením č. 1/2003 a usmerneniami (pozri v tomto zmysle a analogicky

160 Odstrašujúci cieľ, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výšky pokuty, sa týka zabezpečenia toho, aby podniky pri uskutočňovaní svojich aktivít v rámci Európ- skeho spoločenstva alebo EHP dodržiavali pravidlá hospodárskej súťaže stanovené Zmluvou (rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, T-64/02, Zb. s. II-5137, bod 181). Za predpokladu, že došlo k viacerým porušeniam, sa môže Komisia oprávnene domnievať, že takýto cieľ nemožno dosiahnuť len ulože- ním sankcie za jedno z porušení.

161 Preto sa táto výhrada musí zamietnuť.

II - 1317

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

162 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobný dôvod založený na nerešpektovaní hor- nej hranice sankcie stanovenej v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a v článku 23 naria- denia č. 1/2003 sa musí zamietnuť ako nedôvodný.

2. O žalobnom dôvode založenom na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri ukladaní pokuty

Komisia nezohľadnila hospodársku a platobnú schopnosť podnikov, ktorá sa meria v pomere k ich celkovému obratu.

166 V treťom rade „systém paušalizácie“ zavedený usmerneniami neprimerane znevý- hodňuje malé a stredné podniky, čo potvrdil člen Komisie poverený otázkami hospo- dárskej súťaže, ako aj Komisia samotná.

167 V štvrtom rade pokuta, ktorá im bola uložená, bola úplne neprimeraná vzhľadom na veľkosť trhu. Komisia tým porušila zásadu primeranosti trestu a zásadu propor- cionality. Žalobcovia totiž pripomínajú, že rozhodnutia ukladajúce pokutu sledujú jednak represívne a jednak preventívne ciele, a že tresty nemôžu presiahnuť to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie „nápravy“ pôvodcu porušenia. Z toho vyplýva, že čím je obrat dotknutý porušením menší v pomere k celkovému obratu podniku, tým viac musí byť sankcia vzdialená od hornej hranice 10 %.

168 Po druhé sa žalobcovia opierajúc sa o číselné dôkazy odvolávajú na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania medzi nimi a Coats, jednak pokiaľ ide o úroveň výcho- diskovej sumy pokuty, jednak pokiaľ ide o jej konečnú sumu. Komisia totiž nijako nezohľadnila malú veľkosť Amann z absolútneho hľadiska, a pokiaľ ide o priemyselné nite, z relatívneho hľadiska, a tým sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď ho zatriedila do rovnakej skupiny ako Coats. Navyše Komisia samotná vychádzala zo zásadu rozhodujúceho postavenia Coats, v napadnutom rozhodnutí však neuviedla spôsob, akým túto skutočnosť zohľadnila.

169 Komisia je povinná zohľadniť veľkosť ostatných dotknutých podnikov, pričom veľkosť a hospodárska moc podnikov sú kritériami rovnakej hodnoty, ktoré by sa spolu s ďal- šími kritériami mali zohľadniť pri stanovovaní výšky pokuty.

— O tvrdení založenom na nezohľadnení veľkosti trhu

172 Žalobcovia Komisii neoprávnene vytýkajú, že stanovila neprimerané pokuty vo vzťahu k veľkosti relevantných trhov.

173 Treba totiž pripomenúť, že v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 môže Komi- sia uložiť podnikom pokuty, ktorých výška nepresiahne 10 % obratu dosiahnutého

II - 1320

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

v predchádzajúcom obchodnom roku každým podnikom, ktorý sa zúčastnil na poru- šení. Na účely stanovenia sumy pokuty v rámci tejto hranice tieto ustanovenia ukla- dajú, aby sa zohľadnila závažnosť a dĺžka trvania porušenia. Navyše podľa týchto usmernení Komisia stanoví východiskovú sumu pokuty v závislosti od závažnosti porušenia, pričom zohľadní povahu porušenia, jeho konkrétny dopad na trh, pokiaľ ho možno zmerať, a veľkosť geografického trhu.

európskym automobilovým zákazníkom, vo výmene informácií o cenách uplatňova- ných voči určitým zákazníkom, v dohode o stanovení minimálnych cieľových cien pre týchto zákazníkov a v dohode o vylúčení cenovej súťaže v prospech etablovaných dodávateľov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie č. 215 a 420). Pokiaľ ide o poru- šenia na trhu s priemyselnými niťami, toto porušenie spočívalo predovšetkým vo výmene citlivých informácií o cenníkoch a/alebo cenách uplatňovaných na zákaz- níkov, v dohode o zvyšovaní cien a/alebo cieľových cenách, vo vylúčení vzájomnej cenovej súťaže v prospech etablovaných dodávateľov s cieľom rozdeliť si zákazníkov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie č. 99 až 125 a 345).

178 Takéto postupy predstavujú horizontálne obmedzenie typu „cenový kartel“ v zmysle usmernení, a teda „veľmi závažné“ porušenie už svojou povahou. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že žalobcovia nespochybňujú ani veľkú závažnosť porušenia spô- sobeného počas dvoch rokov na trhu s niťami pre automobilový priemysel v EHP, ani veľkú závažnosť porušenia spôsobeného počas viac ako desiatich rokov na trhu s priemyselnými niťami v Beneluxe a Škandinávii. Ak by sa aj v tomto kontexte preu- kázala obmedzená veľkosť dotknutého trhu, má len malú dôležitosť v pomere k ostat- ným skutočnostiam svedčiacim o závažnosti porušenia.

182 Žalobcovia sa neoprávnene dovolávajú porušenia zásady proporcionality na zá­ klade domnelých dôvodov, že Komisia pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty vychádzala výlučne z obratu podnikov dosiahnutých na relevantných trhoch v súvis- losti s dotknutými výrobkami a že teda nezohľadnila rozdiel vo veľkosti dotknutých podnikov.

183 Po prvé, pokiaľ ide o výhradu voči Komisii, že vychádzala z obratu dotknutých pod- nikov na dotknutých trhoch, treba uviesť, že na účely určenia východiskovej sumy pokút stanovovanej v závislosti od závažnosti porušenia, Komisia považovala za nevyhnutné pristúpiť k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi podieľajúcimi sa na karteloch, aby sa zohľadnila skutočná hospodárska schopnosť pôvodcov porušenia spôsobiť značnú ujmu hospodárskej súťaži, a by sa stanovila pokuta na úrovni zaru- čujúcej dostatočný odstrašujúci účinok. Ďalej uviedla, že bolo nevyhnutné zohľad- niť osobitnú váhu každého z podnikov, a teda skutočný dopad jeho nedovoleného

II - 1323

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

správania na hospodársku súťaž. Na účely posúdenia týchto skutočností sa Komisia rozhodla vychádzať z obratu dosiahnutého každým z podnikov na relevantnom trhu v súvislosti s výrobkami dotknutými kartelmi.

II - 1324

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

obraty boli vzaté do úvahy pri stanovení výšky pokuty v záujme dodržania všeobec- ných zásad práva Spoločenstva, a ak to vyžadujú okolnosti (rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, ďalej len „rozsudok Tokai I“, bod 195). Obrat teda možno zobrať do úvahy pri zohľadňovaní takých skutočností, ako je sku- točná hospodárska schopnosť pôvodcov porušenia spôsobiť značnú ujmu ostatným hospodárskym subjektom, najmä spotrebiteľom, a stanovenie výšky pokuty na úrovni, ktorá jej zaručí dostatočný odstrašujúci charakter. Komisia ho tiež môže zohľadniť pri posudzovaní špecifickej váhy, a teda skutočného dopadu porušujúceho správa- nia každého z podnikov na hospodársku súťaž, najmä keď existujú značné rozdiely vo veľkosti podnikov, ktoré sa dopustili porušenia rovnakej povahy (rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 82).

189 Vzhľadom na tieto úvahy Komisia neporušila zásadu proporcionality, keď pri stano- vovaní východiskových súm v rámci výpočtu pokút uložených žalobcom uprednost- nila obraty dosiahnuté na dotknutých trhoch a v súvislosti s dotknutými výrobkami.

190 Po druhé, v duchu týchto úvah nie je relevantná ani výhrada voči Komisii, že pri sta- novovaní výšky pokút nezohľadnila veľkosť dotknutých podnikov určenú na základe ich celkového obratu.

191 Treba totiž pripomenúť, že usmernenia stanovujú, že je potrebné zohľadniť aj sku- točnú hospodársku schopnosť pôvodcov porušenia spôsobiť vážnu škodu iným hospodárskym subjektom, predovšetkým spotrebiteľom, a tiež je nevyhnutné stano- viť pokutu na takej úrovni, ktorá zabezpečí, aby mala dostatočne odstrašujúci úči- nok (bod 1 A štvrtý odsek). Tieto usmernenia tiež uvádzajú, že v prípadoch, ktoré predpokladajú účasť niekoľkých podnikov, ako sú kartely, môže byť vhodné vyvážiť všeobecnú východiskovú sumu, aby sa zohľadnila špecifická váha, a teda skutočný dopad protiprávneho správania každého podniku na hospodársku súťaž, najmä ak existuje značný rozdiel vo veľkosti podnikov pôvodcov porušenia rovnakej povahy

II - 1326

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

a prispôsobiť v dôsledku toho všeobecnú východiskovú sumu podľa špecifickej povahy každého z (bod 1 A šiesty odsek) (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, už cito- vaný v bode 186 vyššie, bod 81).

195 Výhrady žalobcov voči „systému paušalizácie“ stanovenému usmerneniami sú irelevantné.

196 Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že pokiaľ ide o stanovenie výšky pokút uložených rôznym účastníkom kartelu, metódu spočívajúcu v rozdelení členov kartelu do viace- rých kategórií, čo spôsobuje paušalizáciu východiskovej sumy pokuty stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie, hoci dochádza k ignorovaniu veľkostných roz- dielov medzi podnikmi jednej kategórie, nemožno odsúdiť, pokiaľ sa dodržujú zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania (rozsudky Súdu prvého stupňa z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 385 z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, body 83 až 85, a z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 150). Pokiaľ sa tieto zásady dodržujú, Všeobecnému súdu neprináleží, aby sa vyjadroval k vhodnosti takéhoto systému, a to ani za predpokladu, že by znevýhodňoval podniky menšej veľkosti. Všeobecný súd sa v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu voľnej úvahy, ktorou Komisia dis- ponuje v tejto oblasti, musí obmedziť na preskúmanie toho, či je rozdelenie členov kartelu na kategórie koherentné a objektívne odôvodnené, bez toho, aby svojím posú- dením nahrádzal posúdenie Komisie (rozsudok z 15. marca 2006, BASF/Komisia, už citovaný, bod 157).

— O absencii zohľadnenia skutočnosti, že žalobcovia sú „stredné podniky“

197 Tvrdenie, podľa ktorého mala Komisia zohľadniť skutočnosť, že žalobcovia sú stredné podniky, je irelevantné.

II - 1328

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

199 V tomto ohľade treba spresniť, že článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 nevyžaduje ani to, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porušenia, suma pokuty uloženej podniku malej alebo strednej veľkosti nebola z hľadiska percentuálneho podielu na obrate vyššia ako suma pokút uložených väčším podnikom. Z tohto ustanovenia totiž vyplýva, že tak pri podnikoch malej alebo stred- nej veľkosti, ako aj pri veľkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závažnosť a dĺžka trvania porušenia. Pokiaľ Komisia uloží podnikom zapojeným do toho istého porušenia pokuty, ktoré sú pre každý z nich odôvodnené vzhľadom na závažnosť a dĺžku trvania porušenia, nemožno jej vytýkať, že pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyššia ako pre iné podniky (pozri analogicky rozsudky z 20. marca 2002, Dansk Rørindustri/Komisia, už citovaný v bode 198 vyššie, bod 203, a Westfalen Gassen Nederland/Komisia, už citovaný v bode 194 vyššie, bod 174).

200 Komisia totiž nie je povinná znížiť výšku pokút, pokiaľ dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky. Veľkosť podniku je totiž už zohľadnená hornou hrani- cou pokuty, ktorú stanovuje článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17, článok 23 ods. 2 naria- denia č. 1/2003 a ustanovenia usmernení. Okrem týchto úvah o veľkosti neexistuje nijaký dôvod, aby sa s malými a so strednými podnikmi zaobchádzalo odlišne ako s ostatnými podnikmi. Skutočnosť, že dotknuté podniky patria medzi malé a stredné

II - 1329

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

podniky, ich nezbavuje povinnosti dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže (pozri analogicky rozsudok SNCZ/Komisia, už citovaný v bode 187 vyššie, bod 84).

204 Je nesporné, že medzi žalobcami a Coats je značný veľkostný rozdiel. Keďže sa voči nim uplatnila, pokiaľ ide o kartel na trhu s niťami pre automobilový priemysel v EHP, odlišná východisková suma pokuty z dôvodu ich zaradenia do dvoch rôznych kategó- rií, a pokiaľ ide o kartel na trhu s priemyselnými niťami v Beneluxe a Škandinávii, rovnaká východisková suma z dôvodu ich zaradenia do tej istej skupiny, je potrebné skúmať, či rozdiel v zaobchádzaní možno objektívne odôvodniť uprednostnením dôležitosti jednotlivých podnikov na relevantnom trhu (určenej na základe obratu dosiahnutého na relevantnom trhu v súvislosti s dotknutým výrobkom) pred veľkos- ťou podnikov (určenou celkovým obratom).

205 V tomto ohľade Súd prvého stupňa už rozhodol, že bolo koherentné a objektívne odô- vodnené zaradiť do tej istej skupiny viacero podnikov, z ktorých jeden mal celkový obrat jasne, respektíve „citeľne“ nižší ako obraty ostatných podnikov, a to na základe ich obratov na relevantnom trhu a ich veľmi podobných trhových podielov, a uplatniť na ne rovnakú osobitnú východiskovú sumu pokuty. Týmto spôsobom sa rozhodlo, že Komisia nijako neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle roz- sudky Cheil Jedang/Komisia, už citovaný v bode 186 vyššie, body 104 až 115, a Union Pigments/Komisia, už citovaný v bode 187 vyššie, body 155 až 158).

206 Rovnaký záver sa ponúka v prejednávanej veci. Ako sa totiž uviedlo vyššie, pokiaľ ide o trh s niťami pre automobilový priemysel, žalobcovia boli zaradení do prvej kategó- rie a Coats do druhej z dôvodu, že obrat žalobcov dosiahnutý na tomto trhu bol pri- bližne päťkrát vyšší ako obrat Coats. Rovnako pokiaľ ide o trh s priemyselnými niťami, Amann a Coats boli zaradení do tej istej kategórie, pretože ich obraty dosiahnuté na tomto trhu boli veľmi podobné. Je preto koherentné a objektívne odôvodnené rozdeliť podniky do kategórií na tomto základe.

209 Amann tvrdí, že Komisia porušila usmernenia tým, že ho zaradila do tej istej kategó- rie ako Coats.

210 Najskôr totiž Komisia pri rozlišovaní medzi podnikmi vychádzala výlučne z obratu dosiahnutého v roku 2000 v súvislosti s výrobkom, ktorý bol predmetom kartelu na trhu s priemyselnými niťami. Nezohľadnila však skutočnosť, že už v roku 1999 nado- budol podiel v Barbour a že v dôsledku toho mal byť jeho obrat v rámci rozlišovania medzi podnikmi pripočítaný k obratu Barbour.

211 Ďalej, keďže Komisia uviedla len rozpätia obratov pre tieto dva podniky (od 2 do 4 miliónov eur pre prvý, a od 14 do 18 miliónov eur pre druhý), Amann sa nepovažoval za schopný stanoviť presnú výšky týchto obratov. Podľa Amann však Komisia mala osobitne starostlivo postupovať pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, keďže systém paušálneho výpočtu pokút stanovený usmerneniami v končenom dôsledku nezohľadňuje veľkosť medzi podnikmi. Amann uvádza, že metóda používaná na zara- denie podnikov do rôznych skupín musí byť správna, koherentná a nediskriminačná. Komisia nerešpektovala tieto povinnosti vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádza- nia. Amann sa navyše domnieva, že vzhľadom na to, že má k dispozícii len rozpätia

II - 1332

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

obratov, nie je schopný zistiť, či Komisia pri určovaní východiskovej sumy pokuty postupovala správne, koherentne a nediskriminačne. V tejto súvislosti odkazuje tiež na porušenie článku 253 ES.

II - 1333

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

nedosiahol žiaden obrat. Obrat od 14 do 18 miliónov eur za rok 2000 dosiahnutý Coats na trhu s priemyselnými niťami v Beneluxe a Škandinávii teda zahŕňa jednak obchodnú činnosť Coats a činnosť Barbour nadobudnutého Coats v septembri 1999 a nemožno ho teda spochybniť.

217 Potom je potrebné pripomenúť, že Komisia považovala za nevyhnuté rozdielne posu- dzovať podniky zapojené do kartelu, aby sa zohľadnila skutočná hospodárska schop- nosť pôvodcov porušenia spôsobiť značnú ujmu hospodárskej súťaži, ako aj stanovila pokuta na úrovni, ktorá zabezpečí dostatočný odstrašujúci účinok. Ďalej uviedla, že je nutné zohľadniť špecifickú váhu protiprávneho správania každého z podnikov, a teda jeho skutočný dopad na hospodársku súťaž (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia č. 354 a 355). Na účely posúdenia týchto skutočností sa Komisia rozhodla, že bude vychádzať z obratu dosiahnutého každým z podnikov na trhu s priemyselnými niťami v poslednom roku porušenia, teda v roku 2000, tak ako to vyplýva z tabuľky uvedenej v odôvodnení č. 356 napadnutého rozhodnutia.

218 V dôsledku toho, ako je uvedené v bode 184 vyššie, Komisia rozdelila podniky do šty- roch kategórií, pričom zaradila Amann a Coats do prvej kategórie a stanovila výcho- diskovú sumu pokuty pre tieto dva podniky na 14 miliónov eur.

219 V tomto ohľade sa Všeobecný súd v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu voľnej úvahy Komisiou musí obmedziť na preskúmanie toho, či je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené (pozri rozsudok BASF/Komisia, už citovaný v bode 196 vyššie, bod 157 a tam citovanú judikatúru).

223 Nakoniec vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 182 až 194 vyššie je potrebné zamietnuť tvrdenie Amann založené na tom, že Komisia priznala obratu vyplýva- júcemu z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porušenia, neprimeranú dôležitosť v pomere k ostatným posudzovaným skutočnostiam.

224 Preto Komisia pristúpila k zaradeniu podnikov do rôznych skupín a k stanoveniu východiskovej sumy pokuty správne, koherentne a nediskriminačne.

II - 1335

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

225 Po druhé sa Amann neoprávnene odvoláva na porušenia povinnosti odôvodnenia na základe uvedeného dôvodu, že disponoval len rozpätiami obratov a nemohol poznať spôsob, ktorým Komisia stanovila východiskové sumy pokút v závislosti od týchto čísel.

228 Na druhej strane Komisia splnila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že uviedla dostatočne úzke rozpätia obratov na to, aby umožnila Amann určiť spôsob, ktorým

II - 1336

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

stanovila východiskové sumy pokút a pritom zaručila rešpektovanie obchodného tajomstva.

229 Preto nemožno Komisii vytýkať žiadne porušenie povinnosti odôvodnenia.

230 V dôsledku toho sa žalobný dôvod založený nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty uloženej za kartel týkajúci sa priemyselných nití musí zamietnuť ako nedôvodný.

233 Navyše Amann zdôrazňuje, že ak by aj bolo potrebné dospieť k záveru, a to na zá­ klade Komisiou uvádzanej existencie dvojstranných dohôd, že sa zúčastnil dotknutých dohôd aj po 16. januári 2001, táto účasť by trvala len do mája 2001. Porušenie by teda trvalo maximálne jedenásť rokov a štyri mesiace.

234 Po druhé Amann s odvolaním sa v tomto ohľade na viacero rozhodnutí Komisie tvrdí, že prvý rok porušenia sa nemal zohľadniť v rámci zvyšovania východiskovej sumy pokuty.

235 Po tretie Komisia mala podľa bodu 1 B druhého odseku usmernení použiť svoju voľnú úvahu na zvýšenie východiskovej sumy pokuty tak, že by na ňu uplatnila menší percentuálny podiel ako 10 % za každý rok porušenia, keďže ceny nití určených pre textilný priemysel a priori nemohli mať, prípadne mohli mať trvale len neciteľné negatívne účinky na spotrebiteľov vzhľadom na to, že cena nití predstavuje len 0,15 % ceny konečných výrobkov.

236 Komisia vyvracia tieto výhrady a v nadväznosti na to navrhuje, aby sa tento žalobný dôvod zamietol ako nedôvodný.

b) Posúdenie Všeobecným súdom

237 V súlade s článkom 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 predstavuje dĺžka trvania poru- šenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohľadniť pri určení výšky pokuty, ktorá sa má uložiť podnikom zodpovedným za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.

242 Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení č. 99 napadnutého rozhodnutia, kartel na trhu s priemyselnými niťami v Beneluxe a Škandinávii bol organizovaný jednak pro­ stredníctvom mnohostranných stretnutí, a jednak tiež prostredníctvom dvojstran- ných stretnutí. Amann však v skutočnosti pokračoval v pravidelných dvojstranných kontaktoch aj po 16. januári 2001. Z odôvodnenia č. 151 napadnutého rozhodnutia

II - 1339

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

vyplýva, že Amann a Coats si posielali elektronické správy, ktorými si vymieňali ­informácie o cenách, čo navyše Amann nespochybňuje.

243 Skutočnosť, že posledné elektronické správy sú datované z mája 2001, nemôže stačiť na to, aby sa preukázalo, že Amann od júna 2001 ukončil svoju účasť na porušení.

244 V tomto ohľade je potrebné poukázať, že ako sa pripomenulo v bode 27 vyššie, kartel spočíval vo výmene informácií o cenách, zľavách, špeciálnych cenách a v dohodách o budúcich cenníkoch, o zľavách a o špeciálnych cenách, ako aj v dohodách o vylúčení hospodárskej súťaže prostredníctvom výhodnejších cien vo vzťahu k etablovaným dodávateľom a o rozdelení zákazníkov. Samotná skutočnosť, ak by sa aj predpokla- dala za preukázanú, že Amann v nadväznosti na výmenu elektronických správ z mája 2001 prestal poskytovať informácie ostatným členom kartelu nepreukazuje, že ukon- čil svoju účasť na ňom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 252).

247 Navyše z rozsudku Cheil Jedang/Komisia (už citovaný v bode 186 vyššie, bod 133) uvádzaného Amann vyplýva, že ustanovenia bodu 1 B usmernení vôbec nestanovujú, že sa prvý rok porušenia nemá brať do úvahy. V tejto súvislosti je totiž len stano- vené, že v prípade krátkodobých porušení, vo všeobecnosti s dĺžkou trvania menej ako jeden rok, sa žiadne zvýšenie neuplatňuje. Zvýšenie sa naopak uplatňuje v prí- pade porušení s dlhším trvaním, pričom môže byť stanovené napríklad až na 50 %, pokiaľ porušenie trvalo od jedného do piatich rokov. Súd prvého stupňa ďalej uvie- dol, že toto ustanovenie nestanovuje automatické zvýšenie o 10 % ročne v prípade strednodobých porušení, ale ponecháva v tomto ohľade Komisii určitú mieru voľnej úvahy. To platí aj pre bod 1 B tretiu zarážku usmernení týkajúcu sa dlhodobých poru- šení, ktorá len stanovuje, že suma pokuty môže byť zvýšená o 10 % ročne (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, už citovaný, body 133 a 134). V už citovanom rozsudku Cheil Jedang/Komisia spočíval dôvod, ktorý viedol Súd prvého stupňa k záveru, že zvýšenie o 10 % sa nemalo uplatniť, výlučne v osobitných charakteristikách prejednávanej veci, konkrétne v tom, že Komisia vo svojom rozhodnutí bez akéhokoľvek odôvodnenia uplatnila 40 % zvýšenie voči niektorým podnikom za porušenie trvajúce päť rokov, kým voči žalobcovi uplatnila 30 % zvýšenie za porušenie trvajúce dva roky a desať mesiacov.

248 Po tretie Amann neoprávnene tvrdí, že Komisia nevyužila svoju voľnú úvahu, keď automaticky uplatnila maximálne možné zvýšenie vo výške 10 % za každý rok poru- šenia a nezohľadnila skutočnosť, že ceny priemyselných nití a priori nemôžu mať, prípadne môžu mať trvale len neciteľné negatívne účinky na spotrebiteľov.

252 V prejednávanej veci z odôvodnení č. 347 až 351 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia skúmala konkrétne škodlivé účinky kartelu na relevantnom trhu. Dospela k záveru, že je len ťažké presne ich zmerať, ale že dopad tajných dohôd bol skutočný.

253 V duchu judikatúry a po zohľadnení okolností prejednávanej veci treba mať za to, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď pokuty zvýšila o 10 % za každý rok porušenia.

254 V dôsledku toho sa žalobný dôvod založený na nesprávnom výpočte dĺžky trvania porušenia na trhu s priemyselnými niťami musí zamietnuť.

II - 1342

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

5. O žalobnom dôvode Amann založenom na nezohľadnení určitých poľahčujúcich okolností týkajúcich sa porušenia na trhu s priemyselnými niťami

b) Posúdenie Všeobecným súdom

258 Najskôr treba pripomenúť, že usmernenia vo svojom bode 3 upravujú zníženie východiskovej sumy pokuty na základe „osobitných poľahčujúcich okolností“, ako sú výlučne pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovateľa pri realizácii porušenia, skutočné neuplatnenie tajných dohôd, skončenie porušení hneď po prvých zásahoch Komisie alebo iné okolnosti, ktoré nie sú výslovne uvedené.

259 Je tiež potrebné konštatovať, že tento text neuvádza taxatívny výpočet poľahčujúcich okolností, ktoré by Komisia musela zohľadniť. V dôsledku toho si Komisia ponechala určitú mieru voľnej úvahy na posúdenie celkového významu prípadného zníže- nia sumy pokút na základe poľahčujúcich okolností (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 326). Komisia nemôže byť nijakým spôsobom povinná priznať v rámci svojej voľnej úvahy zníženie pokuty za skončenie zjavného porušovania, či už k skončeniu došlo pred zásahmi Komisie alebo po nich (rozsudok Tokai II, už citovaný v bode 93 vyššie, bod 292).

262 Z týchto dôvodov sa musí zamietnuť tiež tvrdenie Amann, podľa ktorého Coats zohral úlohu vodcu kartelu a vyhrážal sa mu potom, ako sa Amann rozhodol, že sa viac nebude podieľať na porušení. V tomto ohľade je tvrdenie žalobcu, ktoré sa zakladá na porušení povinnosti prináležiacej Komisii objasniť skutkové okolnosti, neúčinné. Ako totiž vyplýva z bodu 261 vyššie, východzí predpoklad žalobcu, podľa ktorého ukončil svoju účasť na porušení po stretnutí zo 16. januára 2001, je nesprávny. Nemôže teda právoplatne tvrdiť, že skončenie porušenia po tomto stretnutí malo za následok jeho vystavenie odvetným opatreniam zo strany Coats, a preto sa nemôže dovolávať žiad- neho porušenia povinnosti objasnenia skutkových okolností v tomto ohľade.

263 Nakoniec, aj za predpokladu, že by Amann skončil svoju účasť na porušení skôr, z už citovanej judikatúry vyplýva, že Komisia si ponecháva určitú mieru voľnej úvahy na posúdenie celkového významu prípadného zníženia pokút na základe poľahčujúcich okolností a nemožno ju nijako nútiť, aby priznala takéto zníženie pokuty za skončenie zjavného porušenia predtým, ako došlo k jej zásahom.

264 Tento žalobný dôvod sa musí preto zamietnuť.

II - 1345

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

6. O žalobnom dôvode uvádzanom žalobcami, ktorý sa zakladá na nesprávnom výpočte východiskovej sumy pokuty a základnej sumy pokuty uloženej za porušenie na trhu s niťami pre automobilový priemysel

Barbour v priebehu roku 1999. Výška tohto obratu bola približne 6 miliónov eur. V dôsledku toho žalobcovia kritizujú skutočnosť, že východisková suma pokuty, ktorá sa na nich uplatnila, je 5 miliónov eur (ich spoločný obrat predstavuje 8,55 milióna eur), kým východisková suma pokuty uplatnená na Coats je len 1,3 milióna eur (jeho obrat predstavuje približne 6 miliónov eur). Tiež namietajú proti skutočnosti, že kate- gorizácia uskutočnená Komisiou viedla k tomu, že ich spoločný obrat bol zohľadnený vo vzťahu k celému obdobiu porušenia, kým obrat Barbour po jeho nadobudnutí Coats už v rámci stanovovania výšky pokuty zohľadňovaný nebol.

268 Po druhé výpočet základnej sumy pokuty v závislosti od dĺžky trvania porušenia, od mája/júna 1998 do 15. mája 2000, teda jeden rok a jedenásť mesiacov, a z toho vyplý- vajúce 15 % zvýšenie východiskovej sumy pokuty, sú nesprávne.

272 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že usmernenia upravujú v prvom rade posú- denie závažnosti porušenia ako takej a na základe nej sa môže stanoviť „všeobecná východisková suma“. Závažnosť porušenia sa teda stanovuje v závislosti na objektív- nych kritériách, akými sú povaha porušenia, jeho konkrétny dopad na trhu, pokiaľ je možné ho zmerať, a veľkosť relevantného geografického trhu. V druhom rade sa závažnosť porušenia analyzuje na základe viacerých subjektívnych okolností. Zohľad- ňujú sa osobitosti dotknutého podniku, najmä jeho veľkosť a postavenie na relevant- nom trhu, čo môže viesť k váženiu východiskovej sumy pokuty, k zaradeniu podnikov do kategórií a k stanoveniu „osobitnej východiskovej sumy“. Na účely stanovenia základnej sumy pokuty sa ďalej zohľadňuje v treťom rade dĺžka trvania porušenia, rovnako ako v štvrtom rade priťažujúce a poľahčujúce okolnosti umožňujúce posúdiť najmä závažnosť účasti každého z dotknutých podnikov na porušení.

273 Pokiaľ ide osobitne o subjektívne okolnosti zohľadňované pri stanovovaní východis- kovej sumy pokuty usmernenia stanovujú, že je potrebné zohľadniť aj skutočnú hos- podársku schopnosť pôvodcu porušenia spôsobiť značnú škodu iným hospodárskym subjektom, predovšetkým spotrebiteľom, a tiež je nevyhnutné stanoviť pokutu na úroveň, ktorá zabezpečí jej dostatočne odstrašujúci účinok (bod 1 A štvrtý odsek).

274 Podľa týchto istých usmernení v prípadoch, ktoré predpokladajú účasť niekoľkých podnikov, ako sú kartely, môže byť vhodné zvážiť všeobecnú východiskovú sumu, pričom sa zohľadní osobitná váha, a teda skutočný dopad protiprávneho správania

II - 1349

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

relevantnom trhu v súvislosti s výrobkom dotknutým kartelom (napadnuté rozhod- nutie, odôvodnenia č. 430 až 432).

278 V dôsledku toho Komisia zatriedila podniky do dvoch kategórií. Amann a Cousin, boli vzhľadom na ich spoločný obrat 8,55 milióna eur zatriedení do prvej kategórie. Coats, Oxley a Barbour boli vzhľadom na ich obrat odhadovaný medzi 1 a 3 miliónmi eur zatriedení do druhej kategórie. Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty určenú v závislosti od závažnosti porušenia na 5 miliónov eur pre Amann a Cousin a na 1,3 milióna eur pre Coats, Oxley a Barbour (napadnuté rozhodnutie, odôvodne- nia č. 432 až 435).

279 Ako sa zdôraznilo v bodoch 216 až 221 vyššie, Všeobecný súd sa pri preskúmaní zákonnosti výkonu voľnej úvahy Komisie musí obmedziť na overenie, že toto roz- delenie je koherentné a objektívne odôvodnené (pozri rozsudok BASF/Komisia, už citovaný v bode 196 vyššie, bod 157 a tam citovanú judikatúru).

280 V tomto ohľade sa treba domnievať, že rozdelenie podnikov do dvoch kategórií nie je neproporcionálny spôsob zohľadnenia ich relatívneho významu na trhu na účely stanovenia východiskovej sumy, pokiaľ to nevedie k hrubo skreslenému obrazu dotknutého trhu. Metódu Komisie, ktorá v tejto veci spočívala v stanovení kategórií v závislosti od obratov dosiahnutých na relevantnom trhu s dotknutým výrobkom, nemožno a priori považovať za vnútorne nekoherentnú.

284 Preto na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, nebolo namieste sčítať obraty Coats a Barbour a zaradiť ich do prvej kategórie.

285 Treba ale uviesť, že Komisia zohľadnila výlučne obrat Coats za rok 1999. Bolo by však odôvodnené pripočítať k tomuto číslu časť obratu Barbour za mesiace október až december 1999, teda 3/12 ročného obratu. Obrat Coats mal byť teda zvýšený o sumu medzi 250 000 a 750 000 eur. Táto chyba pri výpočte však nijako nespochybňuje zatrie- denie žalobcov do prvej kategórie, ani východiskovú sumu, ktorá sa na nich uplatnila.

II - 1351

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

Žalobcovia totiž nenamietajú proti zisteniu Komisie uvedenému v odôvodneniach č. 323 a 433 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa museli posudzovať ako „hos- podárska jednotka“ a že z tohto dôvodu Komisia oprávnene sčítala ich obraty.

286 Nakoniec sa musí zamietnuť aj tvrdenie založená na porušení článku 253 ES odôvod- nené jednak tým, že Komisia nevysvetlila dôvod, pre ktorý na rozdiel od Coats a Bar- bour považovala žalobcov za „hospodársku jednotku“, a jednak tým, že stanovenie a výpočet východiskovej sumu boli nezrozumiteľné.

291 Je teda namieste domnievať sa, že toto tvrdenie nie je vecne podložené.

292 Okrem toho výhrada voči Komisii, že nemohla presne stanoviť, či sa stretnutie konalo v máji alebo v júni nie je relevantná, keďže dĺžka trvania porušenia sa počítala od júna, čo pre žalobcov predstavuje výhodnejší začiatok jej plynutia.

293 Vzhľadom na tieto úvahy žalobný sa dôvod založený na nesprávnom výpočte výcho- diskovej sumy pokuty a základnej sumy pokuty musí zamietnuť.

7. O žalobnom dôvode uvádzanom žalobcami založenom na údajnom nezohľadnení nevykonania kartelu týkajúceho sa nití pre automobilový priemysel

a) Tvrdenia účastníkov konania

294 Žalobcovia tvrdia, že zistenia Komisie týkajúce sa dopadu porušenia na trh sú nesprávne. Napadnuté rozhodnutie nepreukázalo skutočné vykonania dohôd

II - 1354

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

b) Posúdenie Všeobecným súdom

298 Na úvod treba uviesť, že z odôvodnenia č. 233 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na stretnutí z 9. júla 1999 Cousin uviedol, že zamýšľa zvýšiť ceny uplatňované voči svojmu zákazníkovi Johnson Controls. Z pripomienok Barbour tiež vyplýva, že zástupca Cousin telefonoval zástupcovi Barbour, aby mu oznámil, že došlo k tomuto zvýšeniu. Nakoniec treba konštatovať, že Cousin potvrdzuje, že zvýšil svoje ceny, pri- čom ale tvrdí, že k tomuto zvýšeniu v žiadnom prípade nedošlo v dôsledku dohody.

299 V prvom rade žalobcovia nesprávne tvrdia, že odkaz na zvýšenie cien uplatnené voči Johnson Controls nebolo nikdy uvedené v oznámení o výhradách a že preto nemali ani možnosť sa k nemu vyjadriť. Takéto tvrdenie nie je vecne podložené, pretože Komisia na túto skutočnosť výslovne odkazovala v bodoch 192 a 201 oznámenia o výhradách.

300 V druhom rade Komisia správne dospela k záveru o vykonaní dohody, keď sa opierala o vyššie uvedené zvýšenie cien voči Johson Controls. Vyhlásenia Cousin na stretnutí z 9. júla 1999 týkajúce sa jeho zámeru zvýšiť ceny vo vzťahu k Johnson Controls, tele- fonický rozhovor medzi Cousin a Barbour oznamujúci konkretizáciu tohto zámeru a potvrdenie tohto zvýšenia prostredníctvom Cousin v rámci správneho konania totiž predstavujú v tomto ohľade dostatočný súbor indícií. Prináležalo teda žalobcom, aby preukázali, že zvýšenie cien nebolo v žiadnom prípade vykonaním dohody, čo však neurobili, pretože sa uspokojili odkazom na ich „individuálnu cenovú politiku“.

8. O žalobnom dôvode založenom na porušení práva byť vypočutý a práv na obhajobu

a) Tvrdenia účastníkov konania

304 Na podporu tohto žalobného dôvodu sa uvádzajú dve výhrady. Prvá výhrada sa zakladá na porušení práva byť vypočutý a druhá výhrada sa zakladá na porušení práv na obranu.

II - 1356

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

305 Po prvé sa Amann domnieva, že jeho právo byť vypočutý potvrdené článkom 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 bolo porušené. Komisia totiž založila dôležitú časť svojho rozhodnutia týkajúceho sa určitých zliav na dokumentoch uvedených v odôvodnení č. 116 napadnutého rozhodnutia. Tieto dokumenty a závery, ku ktorým na základe nich dospela Komisia, neboli v tomto kontexte oznámené Amann v rámci oznámenia o výhradách. Tieto dokumenty teda nemohli byť použité ako dôkazy porušenia člán- kov 81 ES a 53 EHP. Amann totiž uvádza, že samotná prítomnosť týchto dokumentov v spise Komisie a možnosť nahliadnuť do nich v rámci prístupu do spisu nemôžu stačiť na zaručenia rešpektovania práva byť vypočutý.

II - 1357

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

308 Po druhé podľa žalobcov Komisia porušila ich práva na obranu, keď od nich vyža- dovala odpovede na otázky týkajúce sa kontaktov s konkurentmi uvedené v žiados- tiach o informácie zo 6 a 24. marca 2003 bez toho, aby spresnila, že sa ich to pýtala ako „obvinených“. Tvrdia, že podľa judikatúry nemožno od žalobcov vyžadovať, aby poskytli podrobnosti o prejednávaných záležitostiach a rozhodnutiach prijatých v súvislosti s kontaktmi udržovanými konkurentmi, a nemožno a fortiori žiadať pod- niky, aby okrem jednoduchého opisu skutkových udalostí a predloženia existujúcich dokumentov poskytli informácie týkajúce sa predmetu, priebehu a výsledkov kontak- tov s konkurentmi, ak má Komisia zjavné podozrenie, že tieto stretnutia mali za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže. Žalobcovia sa domnievajú, že v prejednávanej veci šlo o takýto prípad, pričom vychádzajú v tomto ohľade z bodu 4.1 vyššie uvedených žiadostí o informácie.

309 Keďže žalobcovia podrobne odpovedali na všetky otázky Komisie napriek tomu, že mali právo odmietnuť, dovolávajú sa vyššieho zníženia pokuty ako bolo 15 %, ktoré boli uplatnené na ich pokuty podľa bodu D 2 oznámenia o spolupráci. Domnievajú sa, že ich spolupráca presiahla rámec toho, čo mala Komisia právo požadovať.

310 Tiež považujú za nedostatočné vyššie uvedené 15 % zníženie pokuty v porovnaní s 50 % znížením priznaným Coats. Komisia mala podľa žalobcov zohľadniť skutoč- nosť, že pri overovaní už získala zásadné dokumenty, ktoré jej umožnili bez ťažkostí konštatovať existenciu porušenia v dotknutých oblastiach. Navyše Coats mal voči svojim konkurentom výhodu, pretože bol informovaný o blížiacom sa konaní, takže podanie žiadosti o zhovievavosť sa mu samo ponúklo. Navyše Coats zohrával rolu vedúceho skupiny, čo potvrdzuje viacero zúčastnených podnikov. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalobcovia domnievajú, že sa s nimi malo zaobchádzať rovnako ako s Coats.

313 Preto k porušeniu práv na obranu dochádza z dôvodu nesúladu medzi oznámením o výhradách a konečným rozhodnutím len pod podmienkou, že v ňom uvedená výhrada nebola rozvinutá dostatočným spôsobom na to, aby adresátom umožnila brániť sa (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 100).

314 Z judikatúry tiež vyplýva, že nezáleží na dokumentoch ako takých, ale na záve- roch, ktoré z nich vyvodila Komisia, a že ak predmetné dokumenty neboli spome- nuté v oznámení o výhradách, mohol sa dotknutý podnik oprávnene domnievať, že na účely veci neboli dôležité. Ak Komisia podnik neinformuje, že určité dokumenty budú použité v rozhodnutí, bráni mu včas predložiť svoje stanovisko o dôkaznej hod- note týchto dokumentov. Z toho vyplýva, že tieto dokumenty nemožno vo vzťahu k tomuto podniku považovať za platné dôkazné prostriedky (pozri v tomto zmysle

rozsudok

Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 27, a z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 21;

II - 1359

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

rozsudok

Súdu prvého stupňa z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 55).

315 Dokument, ktorý Komisia použije na podporu výhrady v konečnom rozhodnutí, hoci aj bol použitý v oznámení o výhradách na preukázanie inej výhrady, možno použiť v rozhodnutí proti dotknutému podniku len vtedy, ak tento podnik mohol z ozná- menia o výhradách a z obsahu tohto dokumentu rozumne vyvodiť závery, ku ktorým Komisia zamýšľala dospieť (pozri v tomto zmysle rozsudok Shell/Komisia, už cito- vaný v bode 314 vyššie, bod 62).

elektronickú právu J. L. (Coats) adresovanú F. S. (Coats) z 10. októbra 2000, ktorá zahŕňala podrobnú správu zo stretnutia v Budapešti.

320 Z tejto elektronickej správy jasne vyplýva, že jedinou krajinou dotknutou znížením zliav bolo Švédsko a že žiadna okolnosť týkajúca sa Fínska nemohla zasiať pochyb- nosti o existencii prípadnej dohody o takomto znížení zliav v tejto krajine.

321 Táto elektronická správa navyše v rozpore s tým, čo tvrdí Amann, nebola vyhotovená v inom kontexte, pretože vymenúva dohody uzavreté na stretnutí z 19. septembra 2000, účasť na ktorom Amann nespochybňuje.

322 Preto sa treba v súlade v už citovanou judikatúrou domnievať, že Amann mohol z oznámenia o výhradách a obsahu uvedeného dokumentu vyvodiť závery, ku ktorým Komisia zamýšľala dospieť, a preto mohol opraviť chybu týkajúcu sa jedinej krajiny dotknutej znížením zliav.

323 V tomto ohľade je irelevantná argumentácia Amann, podľa ktorej mu veta obsiahnutá v elektronickej správe „Švédsko:… je potrebné zvýšiť špeciálne ceny o 3,5 % k 1. aprílu 2001 alebo znížiť zľavy“ neumožnila poznať, že Komisia sa chcela oprieť o túto vety na účely preukázanie existencie dohody o znížení zliav vo Švédsku. Z vyššie uvede- ných úvah vyplýva, že Amann musel očakávať, že Komisia bude vychádzať z tejto skutočnosti.

324 Preto je potrebné dospieť k záveru, že právo Amann byť vypočutý nebolo porušené.

II - 1362

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

328 V každom prípade povinnosť odpovedať na výlučne vecné otázky položené Komisiou a vyhovieť jej žiadosti o predloženie existujúcich dokumentov nemôže porušiť zá­ kladnú zásadu dodržiavania práva na obhajobu ani základnú zásadu práva na spravod- livý proces, ktoré v oblasti práva hospodárskej súťaže ponúkajú ochranu rovnocennú ochrane zaručenej článkom 6 EDĽP. Nič totiž nebráni príjemcovi takejto žiadosti o informácie, aby neskôr v správnom konaní alebo v konaní pred súdom Spoločenstva preukázal, že skutočnosti uvedené v jeho odpovediach alebo v oznámených listinách majú iný význam, ako im pripisuje Komisia (rozsudok Tokai I, už citovaný v bode 186 vyššie, bod 406).

333 V druhom rade, pokiaľ ide o výčitku žalobcov voči Komisii, že ich neinformovala o domnienkach svedčiacich v ich neprospech, je potrebné na úvod pripomenúť požiadavku na existenciu väzby medzi informáciami požadovanými Komisiou podľa článku 11 nariadenia č. 17 a zisťovaným porušením uvedeným v žiadosti. Článok 11 ods. 1 nariadenia č. 17 totiž oprávňuje Komisiu, aby najmä od podnikov zozbierala „všetky nevyhnutné informácie“ na účely uplatnenia zásad uvedených v článkoch 81 ES a 82 ES. Okrem toho článok 11 nariadenia č. 17 vo svojom odseku 3 stanovuje, že Komisia vo svojej žiadosti uvádza najmä „právny základ a účel žiadosti“. Z odseku 1 v spojení s odsekom 3 článku 11 nariadenia č. 17, ako aj z požiadaviek na dodržia- vanie práv dotknutých podnikov na obhajobu teda vyplýva, že kritérium nevyhnut- nosti uvedené v článku 11 nariadenia č. 17 sa musí posudzovať v závislosti od cieľa vyšetrovania, ktorý musí byť záväzne uvedený v samotnej žiadosti o informácie. Ako totiž Súdny dvor rozhodol v súvislosti s ustanovením porovnateľným s článkom 11 nariadenia č. 17 vo svojom rozsudku z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia (46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 29) týkajúcom sa vyšetrovacích právomocí zverených Komisii v článku 14 nariadenia č. 17, povinnosť Komisie uviesť predmet a cieľ vyšet- rovania predstavuje podstatnú náležitosť rozhodnutia, a to nielen na to, aby sa preu- kázala dôvodnosť zamýšľaného zásahu do práv a slobôd podnikov, ale aj na to, aby sa

II - 1364

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

umožnilo týmto podnikom pochopiť rozsah ich povinnosti spolupracovať, pričom sa však v plnej miere zachovajú ich práva na obhajobu. Z toho vyplýva, že Komisia môže požadovať len oznámenie informácií, ktoré jej umožnia overiť jej domnienky týkajúce sa porušenia, ktoré odôvodňujú vedenie vyšetrovania a sú uvedené v žiadosti o infor- mácie (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, T-39/90, Zb. s. II-1497, bod 25, a z 8. marca 1995, Société Générale/Komisia, T-34/93, Zb. s. II-545, body 40, 62 a 63).

336 V tomto ohľade a v treťom rade je tiež irelevantná výčitka žalobcov voči Komisii, že ich neoboznámila s informáciami, ktorými už disponovala. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže sú to totiž na jednej strane zaslanie oznámenia o výhra- dách a na druhej strane prístup k spisu umožňujúci adresátovi tohto oznámenia oboz- námiť sa s dôkazmi obsiahnutými v spise Komisie, ktoré zaručujú právo dotknutého podniku na obhajobu a spravodlivé súdne konanie. Práve prostredníctvom oznáme- nia o výhradách je totiž dotknutý podnik informovaný o všetkých dôležitých skutoč- nostiach, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza. V dôsledku toho si teda dotknutý podnik môže naplno uplatiť svoje právo na obhajobu až po zaslaní pred- metného oznámenia. Ak by sa vyššie uvedené práva vzťahovali aj na obdobie pred- chádzajúce zaslaniu oznámenia o výhradách, účinnosť vyšetrovania Komisie by bola ohrozená, pretože podnik by bol už v prvej fáze vyšetrovania schopný identifikovať

II - 1365

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej ešte známe nie sú (rozsudok Súdneho dvora Dalmine/Komisia, už citovaný v bode 260 vyššie, body 58 až 60).

337 V štvrtom rade sa žalobcovia neoprávnene dovolávajú uplatnenia ďalšieho zníženia pokuty na základe spolupráce z dôvodu, že odpovedali na žiadosť o informácie tak, že poskytli informácie, ktoré údajne išli „podstatne nad rámec“ toho, čo je možné pova- žovať na základe článku 11 nariadenia č. 17.

338 Z dôvodu spolupráce žalobcov v priebehu vyšetrovania týkajúceho sa oboch kartelov boli obe uložené pokuty znížené o 15 % na základe bodu D 2 prvej a druhej zarážky oznámenia o spolupráci. Komisia totiž konštatovala, že žalobcovia predložili infor- mácie a dokumenty, ktoré z vecného hľadiska prispeli k preukázaniu existencie poru- šenia a najmä pripustili, že sa zúčastnili stretnutí so svojimi konkurentmi s cieľom výmeny informácií o cenách, prerokovania cien a ich zachovania. Navyše podstatným spôsobom nespochybňovali vecnú stránku skutkových zistení, na ktorých Komi- sia založila svoje obvinenia (odôvodnenia č. 390 až 397 a 460 až 463 napadnutého rozhodnutia).

342 Žalobcovia však nepreukázali, v čom predložené informácie, pokiaľ ide o ich obsah, išli podstatne nad rámce toho, čo Komisia mohla požadovať.

343 Okrem toho je potrebné konštatovať, že žalobcovia neuznali všetky skutočnosti, na ktorých Komisia založila napadnuté rozhodnutie. Je totiž potrebné najmä uviesť, že Cousin tvrdil, že naďalej ponúkal svoje výrobky bez toho, aby kedykoľvek zohľadnil rokovania a že Amann spochybňoval dĺžku trvania porušenia.

344 Z tohto dôvodu sa 15 % zníženie pokuty priznané žalobcom javí vzhľadom na okol- nosti prejednávanej veci odôvodnené. Preto sa musí zamietnuť tiež tvrdenie založené na nedostatočnosti 15 % zníženia v porovnaní s 50 % znížením priznaným Coats.

II - 1367

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

345 Vzhľadom na to sa tento žalobný dôvod musí zamietnuť.

1. Žaloba sa zamieta.

II - 1368

AMANN & SÖHNE A COUSIN FILTERIE/KOMISIA

2. Amann & Söhne GmbH & Co. KG a Cousin Filterie SAS sú povinní nahradiť trovy konania.

Vilaras Prek Ciucă

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. apríla 2010.

C — Napadnuté rozhodnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1274

1. Relevantné trhy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1274

a) Trh výrobkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1274

b) Geografické trhy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1276

2. Veľkosť a štruktúra relevantných trhov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1277

3. Opis porušení . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1277

a) O rozlíšení trhov výrobkov a geografických trhov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1287

b) O údajnej existencii „spoločného plánu“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1296

B — O žalobných dôvodoch smerujúcich k zníženiu pokuty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1302

1. O žalobnom dôvode uvádzanom žalobcami, ktorý sa zakladá na nedodržaní hornej hranice sankcie podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1302

a) Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1302

II - 1370

a) Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1318

b) Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1320

O porušení zásady proporcionality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1320

— O tvrdení založenom na nezohľadnení veľkosti trhu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1320

— O tvrdení založenom na zohľadnení obratu na trhoch dotknutých porušeniami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1323

— O „systéme paušalizácie“ upravenom usmerneniami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1328

a) Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1337

b) Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1338

5. O žalobnom dôvode Amann založenom na nezohľadnení určitých poľahčujúcich okolností týkajúcich sa porušenia na trhu s priemyselnými niťami . . . . . . . . . . . . . . . II - 1343

II - 1371

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-446/05

a) Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1343

b) Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1355

8. O žalobnom dôvode založenom na porušení práva byť vypočutý a práv na ­obhajobu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1356

a) Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1356

b) Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1359

O údajnom porušení práva byť vypočutý . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1359

O údajnom porušení práv na obranu, najmä zásady zákazu samoobvinenia . . . . II - 1362