T-452/05

Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

* Jazyk konania: holandčina.

II - 1384

BST/KOMISIA

ktorej predmetom je na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005, týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 PO/Thread), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, a subsidiárne návrh na zníže- nie pokuty uloženej žalobcom týmto rozhodnutím a na druhej strane zaviazanie Ko- misie na náhradu škody utrpenej žalobcom z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti Európskeho spoločenstva,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1. Predmet sporu

1 Rozhodnutím K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005, týkajúcim sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 PO/Thread, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v znení rozhodnutia Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. janu- ára 2008 (Ú. v. EÚ C 21, s. 10), Komisia Európskych spoločenstiev konštatovala, že žalobca Belgian Sewing Thread (BST) NV sa zúčastnil na skupine dohôd a zosúla- dených postupov na trhu s priemyselnými niťami s výnimkou nití pre automobilový priemysel v krajinách Beneluxu, ako aj v Dánsku, vo Fínsku, Švédsku a v Nórsku (ďalej len „Škandinávia“) v období od júna 1991 do septembra 2001.

2 Komisia uložila žalobcovi pokutu vo výške 0,979 milióna eur za jeho účasť na karteli týkajúcom sa trhu s priemyselnými niťami s výnimkou nití pre automobilový priemy- sel v štátoch Beneluxu a Škandinávie.

6 Dňa 15. marca 2004 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala viace- rým podnikom z dôvodu ich účasti na jednom alebo viacerých karteloch uvedených v bode 4 vyššie, vrátane kartelu na trhu priemyselných nití v Beneluxe a Škandinávii. Všetkým podnikom sa poskytol prístup do vyšetrovacieho spisu Komisie vo forme kópie na CD-ROM, ktoré im bolo zaslané 7. apríla 2004.

II - 1387

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

7 Všetky podniky, ktorým boli zaslané oznámenia o výhradách, predložili písomné pripomienky.

8 Účastníci konania boli vypočutí 19. a 20. júla 2004.

9 Dňa 24. septembra 2004 sa účastníkom konania poskytol prístup k nedôvernej ver- zii odpovedí na oznámenie o výhradách a k pripomienkam účastníkov vyjadreným v rámci ich vypočutia a stanovila sa im lehota na predloženie ďalších pripomienok.

BST/KOMISIA

Veľkosť a štruktúra relevantného trhu

13 V napadnutom rozhodnutí Komisia spresnila, že obrat na trhu s priemyselnými niťami v štátoch Beneluxu a Škandinávie predstavoval približne 50 miliónov eur v roku 2000 a približne 40 miliónov v roku 2004.

14 Komisia tiež uviedla, že na konci 90. rokov boli hlavnými dodávateľmi priemyselných nití v Beneluxe a Škandinávii najmä žalobca, Gütermann AG (ďalej len „Gütermann“), Zwicky & Co. AG (ďalej len „Zwicky“), Amann und Söhne GmbH & Co. KG (ďalej len „Amann“), Barbour Threads Ltd (ďalej len „Barbour“), kým ho nekúpil Coats, a samotný Coats.

Opis porušení

15 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že k porušeniam vytýkaným žalobcovi týkajúcich sa kartelu trhu s priemyselnými niťami v Beneluxe a Škandinávii došlo v rokoch 1990 až 2001.

18 V článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že osem podnikov vrátane žalobcu porušilo článok 81 ES a článok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, že sa zapojili do dohôd a zosúladených postupov na trhu s priemyselnými niťami v Bene- luxe a Škandinávii, a to pokiaľ ide o žalobcu, v období od júna 1991 do septembra 2001.

19 V zmysle článku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia sa za kartel na trhu s prie- myselnými niťami v Beneluxe a Škandinávii ukladajú pokuty najmä týmto podnikom:

— Coats: 15,05 milióna eur,

— Amann: 13,09 milióna eur,

— žalobcovi: 0,979 milióna eur,

II - 1390

22 Vzhľadom na to, že sa zmenilo zloženie komôr Súdu prvého stupňa, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená.

23 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

— zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia v časti, ktorá sa ho týka,

II - 1391

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

— zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej mu Komisia uložila po- kutu 0,979 milióna eur, alebo subsidiárne podstatne znížil výšku tejto pokuty,

— zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

II - 1392

BST/KOMISIA

Právny stav

25 Táto žaloba zahŕňa jednak návrh na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo subsidiárne návrh na zníženie výšky uloženej pokuty a jednak návrh na náhradu škody.

1. O návrhu na zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa žalobcu

28 Hoci žalobca nespochybňuje vecnú správnosť skutkových okolností uvedených v oznámení o výhradách z 15. marca 2004, namieta proti tomu, aby sa skutkové okol- nosti, ktoré sa mu vytýkajú, považovali za rovnaké porušenia, akými sú porušenia spáchané podnikmi, ktoré ich vytvorili a organizovali. V tomto ohľade tvrdí, že kartel vytvorili a organizovali iné podniky bez toho, aby ho zapojili do týchto operácií.

29 Komisia navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.

Posúdenie Všeobecným súdom

30 Treba preskúmať tvrdenie žalobcu, ktorý v zásade uvádza, že vytýkané skutočnosti nemožno považovať za jediné a nepretržité porušenie na trhu s priemyselnými niťami v štátoch Beneluxu a Škandinávie konštatované v článku 1 napadnutého rozhodnutia, a že sa preto mali posudzovať samostatným a osobitným spôsobom.

31 Z judikatúry najskôr vyplýva, že vzhľadom na povahu porušení pravidiel hospodár- skej súťaže, ako aj na povahu a stupeň prísnosti s tým spojených sankcií, je zodpo- vednosť za spáchanie týchto porušení osobnej povahy. Dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka článok 81 ods. 1 ES, totiž nevyhnutne vyplývajú z prispenia viacerých podnikov, ktoré sú síce všetky spoluautormi porušenia, ale ich účasť môže mať rôzne formy, predovšetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia každého z týchto podnikov na tomto trhu, sledovaných cieľov a zvolených alebo zamýšľaných spôsobov vykonania. Okolnosť, že každý podnik sa zúčastnil na porušení vo formách, ktoré sú mu vlastné, však sama osebe nestačí na vylúčenie jeho zodpovednosti za celé porušenie vrátane správaní, ktorých sa fakticky dopustili iné zúčastnené podniky,

33 Nakoniec vzhľadom na to, že zistené dohody a zosúladené postupy sa uskutočnili z dôvodu ich rovnakého predmetu v rámci systémov pravidelných stretnutí, stanove- nia cieľov v oblasti cien a kvót, systémov, ktoré ako také boli súčasťou snáh dotknu- tých podnikov sledujúcich jediný hospodársky cieľ, a to konkrétne narušiť vývoj cien, bolo by neprirodzené rozdeliť toto nepretržité správanie charakterizované jediným cieľom tým, že by sa v ňom videlo viacero samostatných porušení, hoci naopak ide o jediné porušenie, ktoré sa postupne konkretizovalo tak dohodami, ako aj zosúlade- nými postupmi. Podnik, ktorý sa zúčastňoval na takom porušení svojím správaním, ktoré spadá pod pojem dohoda alebo zosúladený postup s protisúťažným predmetom v zmysle článku 81 ods. 1 ES a ktorého cieľom bolo prispieť k uskutočneniu poruše- nia ako celku, bol tiež zodpovedný za správanie iných podnikov v rámci toho istého porušenia počas celého obdobia svojej účasti na uvedenom porušení. Tak to je totiž v prípade, keď sa preukáže, že dotknutý podnik vedel o správaní ostatných podnikov

II - 1395

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

zodpovedajúcom porušeniu alebo ho mohol dôvodne predpokladať a bol pripravený niesť z toho vyplývajúce riziko. Tento záver teda nie je v rozpore so zásadou, podľa ktorej má zodpovednosť za takéto porušenia osobnú povahu. Má svoj pôvod v kon- cepcii široko rozšírenej v právnych poriadkoch členských štátov týkajúcej sa pripísania zodpovednosti za porušenia spôsobené viacerými subjektmi v závislosti od ich účasti na porušení ako celku, ktorá sa v týchto právnych systémov nepovažuje za v rozpore s osobnou povahou zodpovednosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 31 vyššie, body 82 až 84).

37 Okrem toho podľa judikatúry na dostatočné preukázanie účasti podniku na karteli postačuje preukázať, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, na ktorých došlo k uzavretiu dohôd protisúťažnej povahy, bez toho, aby sa jasne vyjadril, že s predmetnými dohodami nesúhlasí. Ak sa preukáže účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy o tom, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to preukázaním, že svojim konkuren- tom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastnil z iných dôvodov ako oni (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155, a Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 96). Dôvodom tejto právnej zásady je skutočnosť, že podnik svojou účasťou na uvedených stretnutiach bez toho, aby sa verejne dištancoval od ich obsahu, umož- nil ostatným účastníkom, aby sa domnievali, že súhlasí s ich výsledkom a že sa mu podriadi. To platí aj pre účasť podniku na vykonaní jedinej dohody. S cieľom preu- kázať účasť podniku na takejto dohode musí Komisia najmä preukázať, že dotknutý podnik mal zámer prispieť vlastným správaním k naplneniu spoločných cieľov sle- dovaných všetkými zúčastnenými a že vedel o skutočnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladať a bol pripravený prevziať toto riziko (rozsudok Komisia/Anic Parteci- pazioni, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 87).

38 Žalobca však nepreukázal, že by svojim konkurentom oznámil, že sa zúčastňoval na stretnutiach z iných dôvodov ako oni.

O žalobnom dôvode založenom na nesprávnej kvalifikácii porušenia ako „veľmi závažného“

Tvrdenia účastníkov konania

42 Žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne kvalifikovala porušenie, ktoré sa mu vytýka, ako „veľmi závažné“. Vytýka Komisii, že sa domnievala, že nemusí zohľadniť osobitné okolnosti týkajúce sa výlučne jeho osobnej úlohy. Komisia teda nezohľadnila jeho osobitnú úlohu v rámci dotknutého porušenia a konkrétne okolnosti jeho účasti na stretnutiach týkajúcich sa trhu s priemyselnými niťami v štátoch Beneluxu a Škan- dinávie. V tomto ohľade žalobca tvrdí, že nehral vôbec žiadnu úlohu pri vytváraní a organizácii dotknutého porušenia, cieľom jeho účasti na uvedených stretnutiach nebolo uzavrieť protisúťažné dohody a tieto dohody uzavreté na stretnutiach v praxi nikdy nevykonal.

43 Komisia navrhuje, aby sa tento žalobný dôvod zamietol ako nedôvodný.

II - 1398

BST/KOMISIA

47 Taktiež treba zamietnuť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa všeobecná východisková suma pokuty stanovená v závislosti od všeobecnej závažnosti porušenia musí vzťaho- vať na osobnú účasť žalobcu na porušení.

II - 1399

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

48 Zatiaľ čo sa totiž východisková suma pokuty stanovuje v závislosti od porušenia, jeho závažnosť sa určuje s odkazom na množstvo iných okolností, v prípade ktorých dispo- nuje Komisia voľnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/ Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 71). Navyše z usmernení vyplýva, že posúde- nie závažnosti porušenia sa uskutočňuje v dvoch etapách. V prvom štádiu sa posu- dzuje všeobecná závažnosť výlučne v závislosti od skutočností vlastných porušeniu, ako sú jeho povaha a dosah na trh, a v druhom štádiu sa posudzuje relatívna závažnosť v závislosti od okolností vlastných dotknutému podniku, čo navyše vedie Komisiu k zohľadneniu nielen prípadných priťažujúcich okolností, ale aj prípadných poľah- čujúcich okolností. Tento prístup umožňuje najmä v rámci porušení, do ktorých sa zapojilo viacero podnikov, zohľadniť pri posúdení závažnosti porušenia rôzne úlohy pripadajúce jednotlivým podnikom a ich správanie voči Komisii v priebehu konania (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 109). Aj keby sa individuálna úloha žalobcu považovala za bezvýznamnú, nemohlo by to spochybniť kvalifikáciu jediného poru- šenia ako „veľmi závažného“.

51 Štyri výhrady sa uvádzajú na podporu žalobného dôvodu založeného na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty a sumy pokuty, ako aj na nesprávnom zara- dení žalobcu do druhej kategórie. Týkajú sa nezohľadnenia malej veľkosti relevant- ného trhu, nesprávneho posúdenia skutočnej hospodárskej schopnosti spôsobiť ujmu hospodárskej súťaži, neprimeranosti východiskovej sumy pokuty uloženej žalobcovi v porovnaní s východiskovými sumami pokuty uplatnenými na ostatné podniky a nezohľadnenia jeho deficitnej finančnej situácie.

52 V prvom rade žalobca vytýka Komisii, že nezohľadnila malú veľkosť relevantného trhu a v dôsledku toho stanovila príliš vysokú východiskovú sumu pokuty v pomere k uvedenej veľkosti. Komisia podľa neho zohľadnila malú veľkosť trhu s niťami urče- nými pre automobilový priemysel v EHP tým, že stanovila východiskovú sumu pre výpočet pokút na 5 miliónov eur pre trh ohodnotený na 20 miliónov eur v roku 1999. Pokiaľ ide o trh s priemyselnými niťami v štátoch Beneluxu a Škandinávie, Komisia stanovila východiskovú sumu pre výpočet pokút na 14 miliónov eur pre trh ohodno- tený na 40 miliónov eur v roku 2004.

53 Žalobca tiež tvrdí, že Komisia nesprávne ohodnotila trh s priemyselnými niťami v štátoch Beneluxu a Škandinávie na 40 miliónov eur v roku 2004, lebo nezohľadnila skutočnosť, že veľká časť priemyselných nití predávaných v EHP bola kupovaná sub- jektmi, ktoré ich vyvážajú podnikom mimo územia EHP. Tvrdí, že obrat predstavujúci vývozy hotových výrobkov sa mal odpočítať od obratu 40 miliónov eur a relevantný trh mal byť týmto spôsobom ohodnotený na menej ako 20 miliónov eur. Žalobca sa

55 Po prvé žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne uvádza, že skutočnú hospodársku schop- nosť dotknutých podnikov poškodiť hospodársku súťaž možno ohodnotiť na základe dodávok uskutočnených na relevantnom trhu. Komisia podľa neho nepredložila dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého mal žalobca na relevantnom trhu trhovú silu zodpovedajúcu obratu, ktorý dosiahol v štátoch Beneluxu a Škandinávie. Tvrdí, že vplyv dotknutých podnikov na hospodársku súťaž nemožno správne ohod- notiť bez zohľadnenia štyroch osobitných okolností charakterizujúcich trh. Najskôr veľká časť nití predávaných v štátoch Beneluxu a Škandinávie je určená na okamžitý vývoz. Ďalej priemyselné nite sú predmetom intenzívneho obchodovania. Okrem toho neexistujú žiadne technické či legislatívne prekážky obchodu s niťami. Nako- niec nite sa ľahko skladujú a ľahko prevážajú. Komisia navyše uznala existenciu týchto okolností, nevyvodila však z nich dôsledky pri posudzovaní žalobcovej skutočnej hos- podárskej schopnosti poškodiť hospodársku súťaž. Po druhé sa žalobca domnieva, že Komisia nezohľadnila trhového podiely dotknutých podnikov. Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia nezohľadnila ani skutočnosť, že žalobca nebol „vertikálne integro- vaný“, a teda nemal schopnosť výroby mimo územia EHP. Po štvrté žalobca odka- zuje na rozhodnutie Komisie 2002/759/ES z 5. decembra 2001 týkajúce sa konania

II - 1402

BST/KOMISIA

o uplatnení článku 81 Zmluvy ES (vec COMP/37.800/F3 — Brasseries Luxembur­ geoises) (Ú. v. ES L 2002 253, s. 21), v ktorom Komisia uplatnila zjavne nižšie sumy.

Posúdenie Všeobecným súdom

— O výhrade založenej na nezohľadnení malej veľkosti relevantného trhu

59 Po prvé žalobca v podstate tvrdí, že Komisia nezohľadnila veľkosť relevantného trhu, a stanovila tým východiskovú sumu pre výpočet pokút, ktorá je neprimeraná vo vzťahu k uvedenej veľkosti.

60 Je potrebné zdôrazniť, že zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Spolo- čenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. V kontexte výpočtu pokút sa závažnosť porušení musí stanoviť v závislosti od početných faktorov a nijakému z týchto faktorov nemožno pripísať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými kritériami posúdenia. Zásada proporcio- nality má v tomto kontexte za následok, že Komisia musí pokutu stanoviť proporcio- nálne k faktorom, ktoré zohľadnila pri posúdení závažnosti porušenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatňovať vnútorne súladným a objektívne odôvodneným spô- sobom (rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 až 228).

61 Pokiaľ ide o výhradu voči Komisii, že nezohľadnila veľkosť relevantného trhu, treba pripomenúť, že v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 môže Komisia uložiť podnikom pokuty, ktorých výška nepresiahne 10 % obratu dosiahnutého v predchá- dzajúcom obchodnom roku každým podnikom, ktorý sa zúčastnil na porušení. Na účely stanovenia sumy pokuty v rámci tejto hranice tieto ustanovenia ukladajú, aby sa zohľadnila závažnosť a dĺžka trvania porušenia. Navyše podľa týchto usmernení Komisia stanoví východiskovú sumu pokuty v závislosti od závažnosti porušenia, pri- čom zohľadní povahu porušenia, jeho skutočný dosah na trh, pokiaľ ho možno zme- rať, a veľkosť geografického trhu.

66 V každom prípade treba zohľadniť to, že Komisia sa domnievala, že porušenia sa mali považovať za veľmi závažné v zmysle usmernení, ktoré pre tieto prípady stanovujú,

II - 1405

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

že Komisia môže „stanoviť“ východiskovú sumu pokuty presahujúcu 20 miliónov eur. V prejednávanej veci Komisia stanovila východiskovú sumu na 14 miliónov eur pre podniky patriace do prvej kategórie, na 5,2 milióna eur pre podnik v druhej kategórii (ktorým je v tejto veci žalobca), na 2,2 milióna eur pre podniky zahrnuté do tretej kategórie a 0,1 milióna eur pre podnik v štvrtej kategórii. Z toho vyplýva, že východis- kové sumy, ktoré slúžili ako základ pre výpočet pokút uložených žalobcom, predsta- vovali jasne nižšie sumy, ako je suma, ktorú mohla Komisia v súlade s usmerneniami „stanoviť“ pre veľmi závažné porušenia. Toto stanovenie východiskovej sumy pokuty potvrdzuje, že veľkosť relevantného trhu výrobkov bola zohľadnená.

67 Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého Komisia nezohľadnila veľkosť relevantného trhu, a tým stanovila východiskovú sumu pre výpočet pokút, ktorá je neprimeraná vo vzťahu k uvedenej veľkosti, sa teda musí zamietnuť.

68 Po druhé žalobca neoprávnene tvrdí, že zásady proporcionality a rovnosti zaobchá- dzania boli pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty údajne porušené z dôvodu, že na rozdiel od výpočtu uskutočneného v súvislosti s dotknutým porušením Komi- sia zohľadnila obmedzenú veľkosť trhu s niťami pre automobilový priemysel v EHP a týmto spôsobom stanovila východiskovú sumu pokuty primeranú k veľkosti uvede- ného trhu.

72 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že výhrada založená na nezohľadnení malej veľ­ kosti relevantného trhu sa musí zamietnuť.

— O výhrade založenej na údajne nesprávnom posúdení skutočnej hospodárskej schopnosti žalobcu poškodiť hospodársku súťaž

73 Žalobca v podstate nesprávne tvrdí, že Komisia v rozpore s usmerneniami stanovila východiskovú sumu pokuty nezávisle od jeho celkového obratu, že nezohľadnila hos- podársku schopnosť dotknutých podnikov poškodiť hospodársku súťaž, a tým poru- šila zásadu proporcionality.

II - 1407

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

74 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na stanovenie východiskovej sumy pokuty Komisia najskôr zohľadnila vlastnú povahu porušenia, jeho skutočný dosah na trh a geografickú veľkosť trhu. Vzhľadom na tieto faktory Komisia dospela k záveru, že porušenie spáchané dotknutými podnikmi malo povahu „veľmi závažného“ poruše- nia (odôvodnenia č. 344 až 353 napadnutého rozhodnutia).

II - 1408

BST/KOMISIA

týka hornej hranice, ktorú pokuta nesmie presiahnuť. Pokiaľ Komisia dodrží túto hra- nicu, môže v zásade stanoviť pokutu, vychádzajúc z obratu podľa svojho výberu, či už z geografického hľadiska alebo z hľadiska dotknutých výrobkov, pričom nie je povinná zvoliť si práve celkový obrat alebo obrat dosiahnutý na geografickom trhu alebo trhu dotknutých výrobkov. Hoci usmernenia navyše neukladajú, že výška pokút sa sta- novuje v závislosti od určeného obratu, nebránia ani tomu, aby sa pri určení sumy pokuty zohľadnil obrat dosiahnutý podnikmi na relevantnom trhu s cieľom dodržať všeobecné zásady práva Únie, ak si to vyžadujú okolnosti. K obratu možno prihliad- nuť najmä pri zohľadnení rôznych faktorov vymenovaných v bode 75 vyššie, uvede- ných v bode 1 A štvrtom a šiestom odseku usmernení (rozsudky Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 82, a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 195).

77 Z uvedeného vyplýva, že na účely určenia výšky pokuty je Komisia oprávnená pri- hliadnuť na obrat podľa svojho výberu, pokiaľ sa to nejaví neprimerané vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Komisia pri určovaní výšky pokút taktiež nie je povinná v prípade, keď sú pokuty udelené viacerým podnikom, ktoré sa zúčastnili na tom istom porušení, zaistiť, aby konečné sumy pokút odrážali všetky odlišnosti medzi danými podnikmi, čo sa týka ich celkového obratu alebo ich relevantného obratu (roz- sudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 312; roz- sudky Súdu prvého stupňa z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 166, a zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 84).

79 Práve časť obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porušenie vzťahuje, je spôsobilá správne naznačiť rozsah tohto porušenia na relevantnom trhu (roz- sudky Cheil Jedang/Komisia, už citovaný v bode 186 vyššie, bod 91, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, už citovaný v bode 78 vyššie, bod 196). Tento obrat, ktorý pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porušenie vzťahuje, je totiž spôsobilý správne poukázať na zodpovednosť každého dotknutého podniku na uvedených trhoch, keďže predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutočnú mieru škodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku súťaž, a predstavuje tak vhodný ukazovateľ schopnosti každého dotknutého podniku spôsobiť ujmu. V prejednávanej veci je teda výber Komisie, že sa pri stanovovaní schopnosti jednotlivých dotknutých podnikov spôsobiť ujmu oprie o obrat na rele- vantnom trhu, koherentný a objektívne odôvodnený.

80 Osobitné okolnosti, ktorých sa dovoláva žalobca, nemôžu spochybniť tento záver. Je totiž potrebné najskôr pripomenúť, že kartel nebol z geografického hľadiska

II - 1410

BST/KOMISIA

82 Po tretie je namieste zamietnuť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého Komisia mala zohľadniť skutočnosť, že žalobca nebol na rozdiel od ostatných dotknutých pod- nikov vertikálne integrovaným podnikom. Je totiž prípustné, aby Komisia na účely

II - 1411

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

posúdenia závažnosti porušenia a stanovenia východiskovej sumy porušenia vychá- dzala z vyhodnotenia skutočnej hospodárskej schopnosti pôvodcov porušenia pra- vidiel hospodárskej súťaže spôsobiť škodu hospodárskej súťaži na základe údajov týkajúcich sa obratu a podielov na dotknutom trhu. Osobitné okolnosti, akými sú vlastnosti tohto trhu, by však mohli byť spôsobilé citeľne oslabiť význam týchto úda- jov a vyžiadať si, aby boli pri posúdení vplyvu podnikov na trh zohľadnené ostatné relevantné faktory (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2006, Daiichi Pharma- ceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, body 61 a 63). Hoci totiž vertikálna integrá- cia a rozsah škály výrobkov môžu prípadne predstavovať skutočnosti relevantné pre posúdenie vplyvu, ktorý môže mať podnik na trhu, a tiež doplňujúce indície o tomto vplyve vo vzťahu k trhovým podielom k obratu na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 67 až 72 a 78 až 81), v prejednáva- nej veci sa treba domnievať, že tvrdenia žalobcu založené na vertikálnej integrácii ostatných dotknutých podnikov nepreukazujú, že by tieto podniky na relevantnom trhu disponovali osobitnými a významnými konkurenčnými výhodami. Navyše, ako sa zdôraznilo v bode 80 vyššie, žalobca nepreukázal, že obraty, ktoré ostatné dotknuté podniky dosiahli v súvislosti s priemyselnými niťami vyrobenými v iných štátoch, ako sú štáty Beneluxu a Škandinávie, s ktorými však bolo obchodované na relevantnom trhu, alebo obraty, ktoré dosiahli v súvislosti s priemyselnými niťami pôvodne vyro- benými v štátoch Beneluxu alebo Škandinávie a následne vyvezenými do iných krajín, neboli zahrnuté do ich obratov na relevantnom trhu.

86 Na jednej strane, tak ako sa poukázalo v rámci prvej výhrady, Komisia sa v prejedná- vanej veci správne oprela o obrat dosiahnutý dotknutými podnikmi na relevantnom trhu na účely určenia ich relatívnej dôležitosti na tomto trhu.

87 Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že z usmernení vyplýva, že východisková suma predpokladaná pre veľmi závažné porušenia je minimálne 20 miliónov eur. Vzhľadom na to, že východiskové sumy pokuty odzrkadľujú primeraným spôsobom rozdiel medzi dotknutými podnikmi a že vzhľadom na skutočnosti pripomenuté v bode 74 vyššie ich Komisia stanovila na jasne nižších úrovniach, ako je minimum stanovené usmerneniami, nemožno uznať žiadne porušenie zásady proporcionality.

88 Po druhé tvrdenie žalobcu založené na neprimeranej výške východiskovej sumy a konečnej sumy pokuty, ktorá mu bola uložená, v porovnaní so sumami pokút ulože- nými ostatným dotknutým podnikom, sa musí tiež zamietnuť. Žalobca totiž nemôže platne vyvodiť záver o diskriminačnom alebo neproporcionálnom zaobchádzaní,

II - 1413

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

keďže stanovená východisková suma pokuty je odôvodnená z hľadiska kritéria pou- žitého Komisiou na posúdenie významu každého z podnikov na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, už citovaný v bode 83 vyš- šie, bod 304), pričom je navyše potrebné poukázať na to, že stanovená východisková suma 5,2 milióna eur zodpovedá podstatne nižšej hornej hranici, ako je horná hranica predpokladaná usmerneniami pre „veľmi závažné“ porušenia.

— O výhrade založenej na stanovení neprimeranej východiskovej sumy vzhľadom na ťažkú finančnú situáciu žalobcu

93 Je potrebné zamietnuť výhradu žalobcu založenú na neprimeranosti východiskovej sumy pokuty, ktorá mu bola uložená, z dôvodu ťažkej finančnej situácie a rizika, že pokuta spôsobí jeho zánik.

94 Východisková suma pokuty totiž predstavuje len čiastkovú sumu, ktorá v rámci uplat- nenia metódy definovanej v usmerneniach je následne predmetom úprav v závislosti od dĺžky trvania porušenia a zistených priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok Cheil Jedang/Komisia, už citovaný v bode 76 vyššie, bod 95). Z toho vyplýva, že len samotná skutočnosť, že východisková suma pokuty predstavuje 32 % celkového obratu žalobcu v roku 2001 neumožňuje dospieť k záveru o jej neprimeranosti.

95 V každom prípade je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry nie je Komisia pri určení výšky pokuty povinná zohľadniť stratovú finančnú situáciu pod- niku, keďže uloženie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej súťažnej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (rozsudky Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, bod 327, a SGL Carbon/ Komisia, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 105; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 až 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55).

96 Navyše aj za predpokladu, že by opatrenie prijaté inštitúciou spôsobilo likvidáciu podniku, pokiaľ by aj takáto likvidácia podniku v jeho dotknutej právnej forme mohla poškodiť finančné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo spoločníkov, neznamená to, že by personálna, hmotná a nehmotná zložka predstavujúca podnik tiež musela stratiť

98 Po prvé žalobca tvrdí, že nikdy nevykonal, ani nezamýšľal vykonať dohody uzavreté na stretnutiach.

99 V prvom rade žalobca poukazuje na to, že Komisia riadne neposúdila jeho individu- álne správanie.

100 V druhom rade žalobca tvrdí, že „skutočne neuplatnenie nedovolených dohôd alebo postupov“ potvrdzuje neposkytnutie cenníkov s jeho „skutočnými cenami“ a poskyt- nutie cenníkov s „fiktívnymi základnými cenami“. V tomto ohľade tvrdí, že dohadoval a uzavieral dohody o cenách so svojimi kupujúcimi len na individuálnom základe a teda neuplatňoval politiku zliav z katalógových cien ponúkaných zákazníkom. Uvá- dza, že vnútorné sadzobníky uplatnil a poskytol len vo vzťahu k svojim prostredníkom (obchodným zástupcom a distribútorom). Porovnanie medzi fiktívnymi základnými

II - 1416

BST/KOMISIA

cenami a cenami skutočne faktúrovanými jeho zákazníkom, ako aj sadzobníkmi poskytnutými jeho obchodným zástupcom jasne preukazuje absenciu vzájomnej súvislosti medzi týmito druhmi cien.

102 Po druhé žalobca tvrdí, že Komisia tým, že mu znížila sumu pokuty len o 15 %, nezohľadnila skutočnosť, že jeho úloha bola značne časovo obmedzenejšia, keďže sa na diskusiách týkajúcich sa Škandinávie začal zúčastňovať až od roku 1997. Komisia navyše nezohľadnila skutočnosť, že bol jediným z dotknutých podnikov, ktorý nevy- tvoril a neorganizoval dotknuté porušenie, a že sa začal zúčastňovať na stretnutiach venovaných štátom Beneluxu až v roku 1991. Žalobca sa preto čuduje, že rovnaké percentuálne zníženie sumy pokuty bolo priznané aj Bieze Stork, ktorý sa však zúčast- ňoval na diskusiách týkajúcich sa štátov Beneluxu od začiatku dotknutého porušenia. Žalobca zdôrazňuje, že sa zúčastnil na približne 85 % stretnutí týkajúcich sa štátov Beneluxu a na 35 % stretnutí týkajúcich sa Škandinávie, a to priemerne počas 60 % dĺžky trvania dotknutého porušenia. Komisia preto porušila zásadu rovnosti zaob- chádzania a zásadu proporcionality.

103 Komisia vyvracia všetky tieto tvrdenia a navrhuje, aby sa tento žalobný dôvod zamietol.

II - 1417

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

Posúdenie Všeobecným súdom

104 Usmernenia vo svojom bode 3 upravujú zníženie základnej sumy pokuty na základe „osobitných poľahčujúcich okolností“, ako sú nevykonanie tajných dohôd v praxi, výlučne pasívna alebo nasledovateľská úloha pri uskutočňovaní porušenia, skon- čenie porušenia od okamihu prvých zásahov Komisie a ďalšie výslovne neuvedené okolnosti.

v štyroch prvých stĺpcoch. Len ťažko teda možno pripustiť, že relevantné sú výlučne ceny uvedené v ôsmom stĺpci. Navyše zo spisu Komisie vyplýva, že sa uplatňovali rôzne ceny v závislosti od objednaných množstiev. Ceny sa teda líšili v závislosti od váhy výrobkov (napríklad pokiaľ ide o nite na výrobu tašiek z polyestru, ceny uve- dené v prvom stĺpci zodpovedali váhe 10 kilogramov, ceny uvedené v druhom stĺpci zodpovedali váhe 25 kilogramov atď.) alebo podľa jednotky balenia výrobkov (naprí- klad, pokiaľ ide o polyamid, ceny uvedené v prvom stĺpci zodpovedali objednaným množstvám menším ako jedno balenie, ceny uvedené v druhom stĺpci zodpovedali objednanému množstvu rovnajúcemu sa najmenšiemu balenie atď.). Z tohto zistenia možno vyvodiť, že cena uvedená v prvom stĺpci je v skutočnosti cenou pre kategóriu malých nákupov a teda, že nie je nijako fiktívna. Aj za predpokladu, ako tvrdí žalobca, že by sa ceny uvedené v štyroch prvých stĺpcoch nachádzali na cenníkoch skutoč- ných cien za rok 2001 výlučne z dôvodu „časového vývinu cien“, pravdou ostáva, že jednak tieto ceny neboli výlučne fiktívne, a na druhej strane, že nemožno vylúčiť, že konkurenčné podniky mali možnosť, na základe základných cien uvedených v prvom stĺpci, urobiť si obraz o cenách uplatňovaných na najvýznamnejšie objednávky. Preto sa možno domnievať sa, že cenníky poskytnuté žalobcom konkurenčným podnikom neboli fiktívne, ale len nepresné alebo neúplne.

109 V dôsledku toho Komisia správne v odôvodnení č. 170 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že žalobca nepreukázal fiktívnosť týchto základných cien uvede- ných v prvom stĺpci.

114 Na jednej strane v odôvodnení č. 139 písm. b) napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že na stretnutí, ktoré sa konalo v Prahe 8. septembra 1998, žalobca informo- val, že zvýšil svoje ceny o 6 % vo vzťahu k svojmu distribútorovi vo Švédsku. Žalobca popiera, že by skutočne realizoval uvedené zvýšenie, svoje tvrdenie však odôvodňuje len skutočnosťou, že ceny skutočne uplatňované vo Švédsku ostali počas rokov 1997 – 1998 nezmenené. Takéto vysvetlenie nie je presvedčivé, keďže žalobca sám potvrdil jednak v odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj vo svojich písomných poda- niach, že trh mal v rokoch 1992 až 2002 všeobecnú tendenciou klesať. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že ceny mali za nor- málnych okolností klesnúť. Z toho vyplýva, že cenová stabilita uplatňovaná žalobcom vo Švédsku skôr preukazuje, že boli umelo zachovávané na určitej úrovni a umožňuje

II - 1420

BST/KOMISIA

predpokladať, keďže žalobca neposkytol presvedčivé vysvetlenie, že žalobca mini- málne čiastočne vykonal niektoré z uzavretých dohôd.

115 Na druhej strane z odôvodnenia č. 143 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dohoda bola uzavretá na stretnutí z 19. septembra 2000 v Budapešti, ktorého cieľom bolo 3,5 % zvýšenie cien dodávok do Holandska v roku 2001, ktoré bolo najskôr vykonané žalobcom. Žalobca nepopiera, že uvedené ceny skutočne zvýšil o 3,5 %.

116 V každom prípade žalobca nesprávne tvrdí, že sa uvedené zvýšenie uskutočnilo v nadväznosti na žiadosť Febeltex z októbra 2000 o 5 % zvýšenie cien. V odôvod- není č. 170 napadnutého rozhodnutia sa Komisia totiž správne domnievala, že toto ­odôvodnenie nebolo relevantné, keďže existovali dostatočne súhlasné indície preu­ kazujúce opak. Najskôr dohoda upravovala 3,5 % zvýšenie od januára do marca 2001. Žalobca nepopiera, že od 1. januára 2001 uplatnil takéto zvýšenie cien. Ďalej list Febeltex obsahuje neskorší dátum než dátum uzavretia dohody. Nakoniec zvýšenie uplatnené žalobcom predstavovalo 3,5 %, a nie 5 %.

121 V prejednávanej veci Komisia presne zohľadnila sporadickejšiu účasť žalobcu a Bieze Stork na stretnutiach týkajúcich sa Škandinávie tým, že každému z nich priznala 15 % zníženie základnej sumy pokuty (odôvodnenie č 372 napadnutého rozhod­ nutia). Žalobca a Bieze Stork sa totiž zúčastnili diskusií týkajúcich sa Škandinávie jednotlivo až od roku 1997 a od roku 1998.

122 V prvom rade sa žalobca neoprávnene odvoláva na porušenie zásady rovnosti zaob- chádzania údajne z dôvodu, že Bieze Stork bolo priznané rovnaké percentuálne zní- ženie sumy pokuty, hoci sa zúčastňoval na dotknutom porušení už od začiatku. Úvaha žalobcu vychádza zo zámeny otázky dĺžky porušenia s otázkou existencie poľahčujú- cich okolností. Pokiaľ ide o dĺžku trvania dotknutého porušenia, Komisia uplatnila percentuálne zvýšenie na východiskové sumy pokút uložených žalobcovi a Bieze Stork zodpovedajúce dĺžke ich jednotlivých účastí na uvedenom porušení, konkrétne 100 % pre prvý podnik a 115 % pre druhý. Žalobca sa môže o to menej dôvodne dovolávať porušenia zásady rovnosti zaobchádzania vzhľadom na to, že jemu zníženie priznané je rovnaké ako zníženie priznané Bieze Stork, hoci Bieze Stork za začal zúčastňovať na stretnutiach týkajúcich sa priemyselných vlákien v Škandinávii až rok po žalobcovi.

II - 1422

BST/KOMISIA

123 V druhom rade žalobca nemôže platne tvrdiť, že zásada proporcionality pokuty bola porušená údajne z dôvodu, že 15 % zníženie pokuty priznané na základe poľahču­ júcich okolností bolo nedostatočné.

II - 1423

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

ku Coats a Amann. Údajný nátlak zo strany Coats a Amann však nemôže byť odô- vodnením, pretože žalobca mohol oznámiť príslušným orgánom, že bol predmetom nátlaku a podať na Komisiu sťažnosť podľa článku 3 nariadenia č. 17.

127 Navyše v odôvodnení č. 139 písm. b) napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že počas stretnutia, ktoré sa konalo 8. septembra 1998 v Prahe, žalobca informoval zúčastnené podniky, že vo februári 1998 zvýšil ceny uplatňované voči svojmu dis- tribútorovi o 6 %. Žalobca nespochybňuje, že im poskytol túto informáciu. Ďalej nespochybňuje ani zistenie uskutočnené Komisiou v odôvodnení č. 143 napadnu- tého rozhodnutia, podľa ktorého bol prvým podnikom, ktorý uplatnil zvýšenie cien o 3,5 % v Dánsku a Švédsku.

128 Treba spresniť, že otázka, či žalobca skutočne nadviazal kontakt s Danfield alebo či skutočne zvýšil svoje ceny a či tak urobil ako prvý, je v prejednávanej veci irelevantná, keďže to, či podnik mal alebo nemal pasívnu úlohu, sa musí určiť výlučne na základe jeho správania na tajných stretnutiach.

129 V tomto ohľade skutočnosť, že sa určitý podnik, ktorého účasť na protiprávnom zosúladenom postupe v zmysle článku 81 ods. 1 ES bola preukázaná, na trhu nesprá- val v súlade s tým, čo bolo dohodnuté s konkurentmi, totiž nemusí byť nevyhnutne zohľadnená. Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi uskutočňuje poli- tiku, ktorá sa odchyľuje od dohodnutej stratégie, sa jednoducho môže pokúšať využiť kartel vo svoj prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Union Pigments/Komisia, už citovaný v bode 49 vyššie, bod 130).

132 V prvom rade sa žalobca domnieva, že 20 % zníženie sumy pokuty priznané na základe ustanovení bodu D ods. 2 oznámenia o spolupráci je nedostatočné vzhľadom na skutočnosti, o ktorých si myslí, že by sa na ne mohol odvolať a ktoré výslovne vyplývajú z napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, že nenamietal proti vecnému zisteniu skutkových okolností, že poskytol dôkazy, ktoré Komisii pomohli preukázať poruše- nie, že bol dôležitým zdrojom (často dokonca jediným) vecných informácií prebratých do oznámenia o výhradách, že poskytol informácie preukazujúce obsah mnohých stretnutí, ako napríklad o podstate obsahu dohody z Zürichu z 9. septembra 1997, a nakoniec, že bol jediným podnikom, ktorý predložil cenníky, ktoré dostal od svo- jich konkurentov, čím poskytol viac informácií, ako bolo od neho požadované, ako aj dôležité dôkazy. Tiež predložil množstvo údajov, ktoré preukazovali jeho vlastnú vinu a dokonca poskytol aj svoje účtovné knihy, kompletnú štruktúru svojich nákladov a vnútorné sadzobníky. Z tohto dôvodu mala byť jeho spolupráca podstatne prekraču­ júca bežný rámec odmenená znížením pokuty aspoň o 40 %.

133 V druhom rade sa žalobca domnieva, že zásady proporcionality a rovnosti zaobchá­ dzania boli porušené tým, že 20 %-né zníženie pokuty, ktoré mu bolo priznané na základe spolupráce pri vyšetrovaní je značne nedostačujúce v porovnaní s 15 % znížením priznaným Amann, Gütermann a Zwicky o to skôr, že Komisia označila informácie poskytnuté týmito troma podnikmi za nepotrebné.

II - 1425

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

II - 1426

BST/KOMISIA

137 Bod D oznámenia o spolupráci stanovuje:

„1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené všetky podmienky stanovené v [bodoch] B a C, bude mu v rozsahu od 10 do 50 % znížená výška pokuty, ktorá by mu bola uložená, ak by nespolupracoval.

2. Ide najmä o prípad ak:

— pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, do- kumenty alebo iné dôkazy prispievajúce k potvrdeniu existencie porušenia, kto- rého sa dopustil,

140 Komisia takisto uviedla, že ju žalobca po doručení oznámenia o výhradách informo- val, že nespochybňuje vecnú správnosť skutkových zistení, na ktorých sú jej obvinenia založené (odôvodnenie č 392 napadnutého rozhodnutia).

141 Treba uviesť, že Amann, Gütermann a Zwicky bolo priznané 15 % zníženie sumy uloženej pokuty. V odôvodneniach č. 395 a 396 napadnutého rozhodnutia Komi- sia odôvodnila toto zníženie dvoma dôvodmi. Na jednej strane tieto dva podniky poskytli informácie, dokumenty a ďalšie dôkazy, ktoré vecne prispeli k preukázaniu existencie porušenia, pričom však zdôraznila, že informácie poskytnuté týmito pod- nikmi nebolo možné považovať za užitočné v porovnaní s informáciami poskytnu- tými žalobcom. Na druhej strane podstatným spôsobom nespochybňovali skutkové zistenia, na ktorých Komisia založila svoje tvrdenia.

142 Okrem toho v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej členmi kartelu by bolo možné konštatovať len zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie, pretože

II - 1428

BST/KOMISIA

Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení kvality a užitočnosti podnikom poskytnutej spolupráce, predovšetkým v porovnaní s prispeniami ostat- ných podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88). Komisia však nemôže v rámci tohto posudzovania porušovať zásadu rovnosti zaobchádzania.

II - 1429

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

137, 139 a 146 napadnutého rozhodnutia, že žalobca je často citovaný ako zdroj, či dokonca jediný zdroj informácií o týchto stretnutiach.

146 V tomto ohľade sa Komisia vo svojich písomných podaniach snaží tiež minimalizovať spoluprácu žalobcu na vyšetrovaní tým, že tvrdí, že práve jej časté odkazy na cenníky vzbudzujú dojem, že často odkazuje na dokumenty žalobcu. Tieto časté odkazy na prílohu 14 predloženú žalobcom a jej výslovné uvedenie v odôvodnení 393 napad- nutého rozhodnutia naproti tomu skôr naopak preukazujú dôležitosť, akú Komisia prikladala týmto dôkazom. Ako sa zdôraznilo v bode 144 vyššie, dôležitosť týchto dôkazov je o to zjavnejšia, že porušenie spočívalo v cenovom karteli.

151 Z týchto dôvodov je potrebné uviesť, že zníženie pokuty o 20 % priznané žalobcovi na základe jeho spolupráce je nedostatočné a Komisia sa tak dopustila zjavne nespráv- neho posúdenia.

152 Z toho vyplýva, že žalobný dôvod žalobcu založený na nesprávnom posúdení spolu- práce sa musí prijať.

153 Za týchto okolností musí Všeobecný súd určiť primerané zníženie pokuty. Podľa článku 31 nariadenia č. 1/2003 má totiž Všeobecný súd neobmedzenú právomoc v zmysle článku 229 ES preskúmať rozhodnutia, v ktorých Komisia stanovila pokutu, a uloženú pokutu môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť. V rámci výkonu svojej neobme- dzenej právomoci sa Všeobecný súd domnieva, že je potrebné priznať žalobcovi dodatočné zníženie pokuty o 10 % k už priznanému 20 % zníženiu. Treba teda ­uplatniť 30 % zníženie na sumu pokuty po uplatnení pravidla hornej hranice 10 %-ného obratu, teda 1,224 milióna eur, čo vedie k stanoveniu konečnej sumy uloženej pokuty na 856 800 eur.

II - 1431

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

3. O návrhu na náhradu škody

BST/KOMISIA

158 Pre prípad potreby žalobca konkrétne analyzuje pochybenie s cieľom preukázať že je „závažné“. V prvom rade uvádza, že došlo k vyzradeniu obchodného tajomstva, ktoré nijako nesúvisí s dotknutým porušením (konkrétne ide o cenníky za roky 2002 a 2003 týkajúce sa Írska, Španielska a Talianska, a Spojených štátov) alebo ktoré je vo vzťahu k porušeniu irelevantné (konkrétne ide o cenníky týkajúce sa Holandska a Švédska, s výnimkou rokov 2000 a 2001). V druhom rade sa žalobca domnieva, že Komisia nemôže rozumne tvrdiť, že nevedela alebo nemohla vedieť, že išlo o extrémne citlivé a dôverné informácie o cenách. Žalobca v tomto ohľade odkazuje na bod 18 oznáme- nia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podľa člán- kov 81 a 82 Zmluvy o ES, článkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 325, s. 7; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Žalobca sa domnieva, že vo svojom liste z 18. apríla 2004 jasne uviedol, že uvedené informácie považuje za dôverné, čo bolo navyše potvrdené samotnou Komisiou v jej liste z 15. januára 2004. V treťom rade Komisia neprijala žiadne opatrenie na obmedzenie škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená.

159 Žalobca tiež tvrdí, že vyzradené cenníky sa týkali tiež ďalších krajín, ktoré neboli predmetom stretnutí týkajúcich sa relevantného trhu, ako aj rokov 2002 a 2003, a že uvedené cenníky boli omnoho podrobnejšie a objemnejšie. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého uvedené cenníky mohli byť nedôverné, žalobca ich vyvra- cia. Hoci bol o to požiadaný, nikdy nesúhlasil s vyzradením svojej úplnej a podrobnej cenovej štruktúry svojim konkurentom. Navyše tvrdenie uvedené Komisiou, podľa ktorého mohla získať záväzné rozhodnutie poradcu audítora, je irelevantné, keďže je nesporné, že Komisia neuplatnila postup „Akzo“ a že z tohto dôvodu jeho práva a záujmy neboli nejako zohľadnené.

Posúdenie Všeobecným súdom

163 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločen- stva v zmysle článku 288 druhého odseku ES z dôvodu protiprávneho konania jeho inštitúcií je podmienený súčasným splnením niekoľkých podmienok, a to proti- právnosťou konania vytýkaného inštitúcii, existenciou škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním a údajnou škodou (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1982, Oleifici Mediterranei/EHS, 26/81, Zb. s. 3057, bod 16 a rozsu- dok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2005, Beamglow/Parlament a i., T-383/00, Zb. s. II-5459, bod 95).

164 Pokiaľ nie je jedna z troch podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spo- ločenstva splnená, musia sa nároky na náhradu škody zamietnuť, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie dve podmienky (rozsudok Súdneho dvora z 15. sep- tembra 1994, KYDEP/Rada a Komisia, C-146/91, Zb. s. I-4199, bod 81, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. februára 2002, Förde-Reederei/Rada a Komisia, T-170/00,

II - 1434

BST/KOMISIA

Zb. s. II-515, bod 37), pričom súd Spoločenstva navyše nie je povinný sledovať určité poradie preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C-257/98 P, Zb. s. I-5251, bod 13).

166 Ďalej, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa príčinnej súvislosti, treba zdôrazniť, že Spo- ločenstvo sa môže považovať za zodpovedné len za škodu, ktorá dostatočne priamo vyplýva z protiprávneho konania príslušnej inštitúcie (pozri v tomto zmysle rozsu- dok Súdneho dvora zo 4. októbra 1979, Dumortier a i./Rada, 64/76 a 113/76, 167/78 a 239/78, 27/79, 28/79 a 45/79, Zb. s. 3091, bod 21, rozsudky Súdu prvého stupňa z 13. februára 2003, Meyer/Komisia, T-333/01, Zb. s. II-117, bod 32, a z 27. novem- bra 2007, Pitsiorlas/Rada a BCE, T-3/00 a T-337/04, Zb. s. II-4779, bod 292). Dôkaz o tejto určitej a priamej príčinnej súvislosti medzi pochybením dotknutej inštitúcie a uvádzanou škodou musí predložiť žalobca (pozri v tomto zmysle rozsudky Súd- neho dvora z 15. januára 1987, GAEC de la Ségaude/Rada a Komisia, 253/84, Zb. s. 123, bod 20, a z 30. januára 1992, Finsider a i./Komisia, C-363/88 a C-364/88, Zb. s. I-359, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 1998, Coldiretti a i./ Rada a Komisia, T-149/96, Zb. s. II-3841, bod 101).

167 Nakoniec účastníkovi konania, ktorý namieta zodpovednosť Spoločenstva, prislúcha predložiť relevantné dôkazy o existencii alebo rozsahu škody, ktorú uplatňuje, a pre- ukázať, že medzi touto škodou a predmetným konaním napadnutej inštitúcie exis- tuje dostatočne jasná príčinná súvislosť (rozsudok Dumortier a i./Rada, už citovaný v bode 166 vyššie, bod 21, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. októbra 2000, Fresh Marine/Komisia, T-178/98, Zb. s. II-3331, bod 118).

II - 1435

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

172 Na jednej strane, pokiaľ ide o „ďalšie straty príjmov“ a štrukturálne náklady, žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by umožňovali stanoviť, či tieto zložky škody sú skutočné a určité.

II - 1436

BST/KOMISIA

173 V tomto ohľade jediný dôkaz predložený žalobcom predstavuje tabuľka, z ktorej vyplýva značné zníženie jeho obratu v období od mája 2003 do januára 2004, teda ešte pred vyzradením údajne dôverných informácií. Ak by teda aj došlo k škode, nemôže v žiadnom prípade zahŕňať stratu príjmov počas tohto obdobia.

174 Na druhej strane, pokiaľ ide o zníženie príjmov v dôsledku straty hlavného zákazníka, v prvom rade treba uviesť, že zmluva medzi ním a konkurentom žalobcu bola podpí- saná len na obdobie dvoch rokov, konkrétne na roky 2005 a 2006. Nič preto žalobcovi nebránilo, aby počnúc rokom 2007 získal späť zákazníka, ktorého stratil. V dôsledku toho nemôže byť škoda považovaná za skutočnú a určitú za obdobie presahujúce roky 2005 a 2006.

175 Po druhé dôkazy predložené žalobcom na preukázanie skutočnosti jeho škody sú nejasné. Tabuľka uvedená v žalobe, ktorá slúži na preukázanie zníženia hrubej marže žalobcu vyplývajúcej zo straty jeho hlavného zákazníka, obsahuje údaje, ktorých sku- točnosť nie je preukázaná žiadnym dôkazom. Výklad údajov uvedených v tabuľke je navyše obtiažny.

179 Z toho vyplýva, že podmienka príčinnej súvislosti nie je splnená.

180 Z uvedených úvah vyplýva, že návrhy na náhradu škody je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách

181 Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania.

II - 1438

BST/KOMISIA

3. Návrh na náhradu škody sa zamieta.

II - 1439

ROZSUDOK

Z 28. 4. 2010 — VEC T-452/05

4. BST znáša 90 % svojich trov konania a je povinný nahradiť 90 % trov kona- nia vynaložených Európskou komisiou, Európska komisia znáša 10 % svojich trov konania a je povinná nahradiť 10 % trov konania vynaložených BST.

Vilaras Prek Ciucă

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. apríla 2010.

3. Napadnuté rozhodnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1388

Vymedzenie relevantného trhu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1388

Veľkosť a štruktúra relevantného trhu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1389

Opis porušení . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1389

Výrok

napadnutého rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1390

4. Konanie a návrhy účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1391

O žalobnom dôvode založenom na nesprávnej kvalifikácii porušenia ako „veľmi ­závažného“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1398

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1398

Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1399

O žalobnom dôvode založenom na nesprávnom stanovení východiskovej sumy po- kuty a sumy pokuty, ako aj na nesprávnom zaradení žalobcu do druhej kategórie . . II - 1401

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1401

Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1404

O žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení poľahčujúcich okolností II - 1416

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1416

Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1418

O žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení spolupráce . . . . . . . . . . . . . II - 1425

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1425

Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 1426