C-228/06
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62006CA0228
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2009090SK.01000201.xml
18.4.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 90/2
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) z 19. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberverwaltungsgericht Berlin-Brandenburg – Nemecko) – Mehmet Soysal, Ibrahim Savatli/Spolková republika Nemecko
(Vec C-228/06) ( 1 )
(Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom - Slobodné poskytovanie služieb - Vízová povinnosť na vstup na územie členského štátu)
2009/C 90/02
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Oberverwaltungsgericht Berlin-Brandenburg
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Mehmet Soysal, Ibrahim Savatli
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Za účasti: Bundesagentur für Arbeit
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Oberverwaltungsgericht Berlin-Brandenburg – Výklad článku 41 ods. 1 dodatkového protokolu z 23. novembra 1970 k Dohode o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom o opatreniach prijatých po nadobudnutí ich účinnosti (Ú. v. ES L 293, s. 4; Mim. vyd. 02/001, s. 192) – Platnosť článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 65) – Nové obmedzenia slobodného poskytovania služieb – Povinnosť tureckého štátneho príslušníka zamestnaného ako šofér nákladného vozidla pre turecký dopravný podnik mať vízum pri vstupe na územie členského štátu, hoci takúto povinnosť nemal v čase vstupu dodatkového protokolu do platnosti
Výrok
rozsudku
Článok 41 ods. 1 dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970 v Bruseli a v mene Spoločenstva uzatvoreného, schváleného a potvrdeného nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972 sa má vykladať v tom zmysle, že od vstupu tohto protokolu do platnosti odporuje zavedeniu vízovej povinnosti, ktorá umožňuje tureckým štátnym príslušníkom, ako sú žalobcovia vo veci samej, vstúpiť na územie členského štátu na účely výkonu poskytovania služieb na účet podniku so sídlom v Turecku, pokiaľ sa k tomuto dátumu takéto vízum nepožadovalo.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 190, 12.8.2006 .