C-383/06
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62006CA0383
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2008116SK.01000601.xml
9.5.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 116/6
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 13. marca 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State – Holandsko) – Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening (C-383/06), Gemeente Rotterdam (C-384/06)/Minister van Sociale Zaken en Werkgelegenheid a Sociaal Economische Samenwerking West-Brabant (C-385/06)/Algemene Directie voor de Arbeidsvoorziening
(Spojené veci C-383/06 až C-385/06) ( 1 )
(Štrukturálne fondy - Článok 23 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 4253/88 - Zrušenie a vymáhanie finančnej pomoci Spoločenstva - Článok 249 ES - Ochrana legitímnej dôvery a právnej istoty)
(2008/C 116/10)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Raad van State
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening (C-383/06), Gemeente Rotterdam (C-384/06), Sociaal Economische Samenwerking West-Brabant (C-385/06)
Žalovaní: Minister van Sociale Zaken en Werkgelegenheid, Algemene Directie voor de Arbeidsvoorziening
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Raad van State – Výklad článku 23 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, týkajúce sa koordinácie činností rozličných štrukturálnych fondov na jednej strane a koordinácie týchto činností s operáciami Európskej investičnej banky a ďalšími dostupnými finančnými nástrojmi na strane druhej – Zrušenie a vymáhanie finančnej pomoci Spoločenstva – Článok 10 a článok 249 ES – Uplatnenie všeobecných zásad práva Spoločenstva
Výrok
rozsudku
1.
Článok 23 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa stanovujú vykonávacie predpisy k nariadeniu č. 2052/88 týkajúcemu sa jednak koordinácie činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom a jednak koordinácie týchto činností s činnosťami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi [ neoficiálny preklad ], zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993 ukladá členským štátom povinnosť vymáhať prostriedky stratené v dôsledku zneužitia alebo nedbanlivosti, a to bez potreby úpravy zverenia tejto právomoci v rámci vnútroštátneho práva.
2.
Vymáhanie prostriedkov stratených v dôsledku zneužitia alebo nedbanlivosti sa musí uskutočniť na základe článku 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88, zmeneného a doplneného nariadením č. 2082/93 a podľa postupov stanovených vnútroštátnym právom, a to pod podmienkou, že uplatnenie tohto práva nebude mať negatívny vplyv na uplatnenie a účinnosť práva Spoločenstva a nebude mať za dôsledok praktické znemožnenie vymáhania protiprávne pridelených súm. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v plnom rozsahu zabezpečil uplatnenie práva Spoločenstva tak, že ak to bude potrebné, neuplatní alebo vhodne vyloží také vnútroštátne pravidlo, akým je všeobecný zákon o správnom práve (Algemene wet bestuursrecht), ktoré by vymáhaniu bránilo. Vnútroštátny súd môže pri posúdení správania príjemcov stratených prostriedkov, ako aj správnych orgánov, uplatniť zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, tak ako ich chápe právo Spoločenstva, a to pod podmienkou, že záujem Spoločenstva sa zohľadní v plnom rozsahu. Verejnoprávna povaha osoby príjemcu prostriedkov je v tomto ohľade irelevantná.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 310, 16.12.2006 .