C-3/06

GROUPE DANONE/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

M. POIARES M A D U R O p r e d n e s e n é 16. n o v e m b r a 2006 1

1. Predložené odvolanie, podané Groupe I — Skutkový a právny základ odvolania Danone (ďalej len „odvolatel'"), smeruje proti rozsudku Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02 (ďalej len „napadnutý rozsudok") 2 . Táto vec sa týkala rozhodnutia Komisie 2003/569/ES A — Právny rámec z 5. decembra 2001 (ďalej len „sporné rozhodnutie"), 3 ktorým bola odvolateľovi uložená pokuta za jeho účasť na karteli v oblasti pivovarníckeho priemyslu v Belgicku. Vo väčšej časti Súd prvého 2. V čase skutkových okolností bola imple­ stupňa potvrdil sporné rozhodnutie, ale mentácia článkov 81 ES a 82 ES vrátane znížil pokutu. V tomto konaní, ktoré sa týka aspektu pokút, ktoré môže Komisia uložiť iba stanovenia výšky pokuty, odvolatel' argu­ v prípade porušenia, upravená nariadením mentuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil Rady (EHS) č. 17 4 . nesprávneho právneho posúdenia, keď vychádzal z nesprávneho výkladu pojmu opakované porušovanie a keď protiprávne zmenil metódu stanovenia výšky pokuty použitú Komisiou. 3. Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 stano­ vuje:

„Komisia môže rozhodnutím uložiť podni­ kom alebo združeniam podnikov pokuty od

4 — Zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce články 81 a 82 ES (Ú. v. ES 13, 1962; Mim. vyd. 08/001, s. 87). Sporné rozhodnutie bolo prijaté pred nadobudnutím účinnosti 1 — Jazyk prednesu: portugalčina. nariadenia Rady č. 1/2003 (ES) zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených 2 — Rozsudok z 25. októbra 2005, Zb. s. II-4407. v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. 3 — Týkajúce sa konania o uplatnení článku 81 Zmluvy ES vyd. 08/002, s. 205) a pred prijatím nových usmernení Komisie [neoficiálny preklad] (IV/37.614/F3 PO/Interbrew a Alken- k metóde stanovovania výšky pokút podľa článku 23 ods. 2 -Maes) (Ú. v. EÚ L 200, 2003, s. 1). písm. a) nariadenia č. 1/2003 (U. v. EU C 210, 2006, s. 2).

7. Vo vzťahu k tomuto ustanoveniu článok 17 nariadenia č. 17 stanovuje: 4. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (ďalej len „usmernenia") stanovujú metódu určovania výšky takých pokút, ktoré „začína[jú] od základnej čiastky, ktorá sa „Súdny dvor bude mať neobmedzenú právo­ bude zvyšovať s ohľadom na priťažujúce moc v zmysle článku 229 ES pri revízii

I - 1338

GROUPE DANONE/KOMISIA

rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila vala názor, že nebolo namieste prisúdiť pokutu alebo periodickú penalizačnú platbu; odvolatelovi zodpovednosť za účasť jeho môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú dcérskej s p o l o č n o s t i na z o s ú l a d e n o m p o k u t u alebo p e r i o d i c k ú p e n a l i z a č n ú postupe v oblasti piva predávaného pod platbu." ochrannou známkou distributora, pretože odvolatel' samotný sa nepodieľal na tomto 7 karteli.

10. Z dôvodu jeho účasti na karteli Inter- B — Okolnosti predchádzajúce sporu brew/Alken-Maes od 28. januára 1993 do 28. januára 1998 bola sporným rozhodnu­ tím odvolatelovi uložená pokuta vo výške 44,043 milióna eur. 8

8. Sporné rozhodnutie 5 je určené odvolate­ lovi, ako aj podnikom Interbrew, Alken- Maes, Haacht a Martens. Rozhodnutie uvá­ dza dve odlišné porušenia pravidiel hospo­ 11. Pokuta sa počíta takto: dárskej súťaže, a to jednak komplexný súbor d o h ô d a/alebo zosúladených postupov v oblasti pivovarníckeho priemyslu v Belgicku (ďalej len „kartel Interbrew/ Alken-Maes") a jednak zosúladené postupy v oblasti piva predávaného pod ochrannou známkou distributora. Závažnosť 25,00 milióna eur

C — Napadnutý rozsudok

Poľahčujúce okolnosti (- 10 %) - 5,438 milióna eur

13. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 22. februára 2002 odvolatel' podal žalobu o neplatnosť rozhodnutia. Spolu pred oznámením Subsidíame žiadal o zníženie výšky pokuty. o spolupráci = 48,94 milióna eur

Zníženie na 14. Súd prvého stupňa zamietol všetky základe spolupráce žalobně dôvody odvolateľa okrem piateho (- 10 %) - 4,894 milióna eur žalobného dôvodu, v ktorom namietal nedô- vodnosť konštatovania, že nátlak vykonávaný na Interbrew zo strany odvolateľa tvoril priťažujúcu okolnosť. 1 1 Súd prvého stupňa konštatoval, že hoci odvolatel' vyslovil hrozbu Interbrew, nebolo preukázané, že v dôsledku Záverečná p r e d m e t n e j hrozby I n t e r b r e w súhlasil suma = 44,043 milióna eur s rozšírením kartelu. 1 2 Na základe toho Súd prvého stupňa stanovil celkové zvýšenie základnej čiastky pokuty z dôvodu priťažu­ júcich okolností o 40 % namiesto 50 %. 1 3 Súd

12. Sporné rozhodnutie uvádza nasledujúce 9 — Odôvodnenie č. 314 sporného rozhodnutia. priťažujúce okolnosti: po prvé, porušenie 10 — Odôvodnenie č. 315 sporného rozhodnutia. článku 81 ES znamenalo opakované porušo­ 11 — Rozsudok Groupe Danone/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 2. vanie, keďže odvolatel' bol sankcionovaný za 12 — Body 309 a 310 napadnutého rozsudku. podobné porušenie v dvoch prípadoch pred­ 13 — Body 311 až 313 napadnutého rozsudku.

I - 1340

I - 1341

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES M A D U R O — VEC C-3/06 P

netvoria právny základ pre stanovenie 21. Existoval v čase posledného porušenia pokuty. Napriek tomu si myslím, že Súdny dostatočný právny rámec na zohľadnenie dvor by mal zamietnuť prvý odvolací dôvod opakovaného porušovania ako priťažujúcej odvolateľa. 15 okolnosti? Príslušným právnym základom je článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17, ktorý jasne 1 a jednoznačne uvádza, 8že Komisia môže uložiť pokutu podniku, ktorý poruší článok 81 ES alebo 82 ES. Ďalej stanovuje, že pokuta nemá presiahnuť 10 % obratu podniku v predchádzajúcom obchodnom roku a že „pri stanovení pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie" 1 9 . Nesporne článok 15 ods. 2 je pri stanovení jasnej hornej hranice formulovaný široko, pokiaľ ide o prvky, ktoré určujú 20. Po prvé, tvrdenie odvolateľa, že Súd presnú výšku pokuty. V kontexte práva prvého stupňa porušil zásadu „nulla poena hospodárskej súťaže sa však domnievam, že sine lege", pretože chýbal dostatočný právny je spravidla rozumné a predvídateľné, aby základ v čase predchádzajúcich porušení, Komisia pri výkone svojej právomoci voľnej vychádza z nesprávnej premisy. Rozhodný úvahy posudzovala prvok opakovaného čas pre zistenie, či existuje dostatočný právny porušovania v súvislosti so závažnosťou základ na zvýšenie pokuty vzhľadom na porušenia. To je podľa všetkého názor opakované porušovanie, je moment posled­ Súdneho dvora vyplývajúci z judikatúry. ného porušenia — to znamená porušenia, ktoré viedlo k rozhodnutiu, ktoré zohľadňuje predchádzajúce porušovania ako priťažujúcu okolnosť. V tejto súvislosti je možné vyvodiť analógiu s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva z 29. marca 2006 vo veci Achour, v ktorom uvedený súd rozhodol, že „prax zohľadňovania predchádzajúcich uda­ lostí by sa mala líšiť od pojmu retroaktívneho uplatnenia práva stricto sensu". 1 6 Rozhodu­ júce teda je, že v čase posledného porušenia m o h o l odvolatel' predpokladať právne dôsledky svojho konania a náležite tomu prispôsobiť svoje konanie. 1 7

dochádza, a musí zabezpečiť, že jej postup dvor zastával názor, že článok 15 ods. 2 má potrebný odstrašujúci účinok, najmä na nariadenia č. 17 predstavuje dostatočný tie druhy porušení, ktoré sú osobitne ško­ právny základ pre zohľadnenie takých priťa- dlivé pre uskutočnenie cieľov Spoločen­ žujúcich okolností, akou je napríklad opako­ 20 stva" . V rozsudku SGL Carbon Súdny dvor vané porušovanie. nedávno potvrdil svoju judikaturu takto: „Zatiaľ čo základná čiastka pokuty sa stano­ vuje v závislosti od porušenia, jeho závažnosť sa určuje s odkazom na množstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia voľnou úvahou. Zohľadnenie priťa- žujúcich okolností pri stanovení pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpečiť súlad s p r a v i d l a m i h o s p o d á r s k e j súťaže" 2 1 . V rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia 24. Rovnako nepresvedčivá je aj argumentá­ Súdny dvor potvrdil, že opakované porušo­ cia odvolateľa, podľa ktorej neexistoval vania musia byť zohľadnené ako prvok pri dostatočný právny základ, pretože v čase posudzovaní závažnosti porušenia. 2 2 posledného porušenia Komisia ešte neprijala V tomto ohľade zodpovedá judikatúra Súd­ usmernenia. Usmernenia nepredstavujú neho dvora judikatúre Súdu prvého stupňa. právny základ pre stanovenie pokuty. Spres­ V rozsudku zo 17. decembra 1991, Enichem ňujú iba uplatnenie článku 15 ods. 2 naria­ Anic/Komisia, Súd prvého stupňa rozhodol, denia č. 17. 2 4 Odvolatel' by teda mal stále že „skutočnosť, že Komisia už v minulosti možnosť predvídať právne dôsledky svojho uznala podnik za zodpovedný z porušenia konania, aj keby usmernenia ešte neexisto­ pravidiel hospodárskej súťaže a uložila mu vali. sankciu za toto porušenie, možno považovať za priťažujúcu okolnosť proti tomuto pod­ niku." 2 3

z dôvodu predposledného porušenia článku stil existenciu inštitútu „stáleho opakova­ 81 ES na strane odvolateľa. ného porušovania" v rozpore so všeobecnými zásadami spoločnými právnym poriadkom členských štátov.

26. Preto, najmä vo vzťahu k judikatúre citovanej v bode 22 vyššie, odvolatel' nemôže vážne tvrdiť, že nemohol predvídať uplatne­ nie opakovaného porušovania ako priťažujú- 28. Podľa môjho názoru tento dôvod vychá­ cej okolnosti v čase, keď sa dopustil pred­ dza z nesprávneho pochopenia napadnutého metného porušenia. 2 7 rozsudku. Súd prvého stupňa v podstate rozhodol, že keďže ani nariadenie č. 17, ani usmernenia nestanovujú premlčaciu lehotu, nedošlo k porušeniu zásady právnej istoty. 2 8 Inými slovami, Súd prvého stupňa uviedol, že v situácii, keď neexistuje premlčacia lehota, je možné predvídať, že akékoľvek porušovanie toho istého typu tým istým podnikom a formálne zistené Komisiou v minulosti Druhý dôvod odvolania: porušenie zásady môže viesť ku konštatovaniu opakovaného právnej istoty porušovania. 2 9

27. Druhým odvolacím dôvodom odvolatel' tvrdí, že Súd prvého stupňa odmietol obme­ dziť dobu, počas ktorej je možné zohľadniť opakované porušenie, čím nesprávne uplatnil 29. Ako východisko je táto úvaha správna. zásadu právnej istoty. Odvolatel' zdôrazňuje, Zásada právnej istoty nevyžaduje premlčaciu že prvé dve rozhodnutia, v ktorých Komisia lehotu vo vzťahu k opakovanému porušova­ zistila porušenie, pochádzajú z roku 1974 niu. Komisia preto disponuje určitou mierou a 1984 a že k prvému rozhodnutiu došlo za voľnej úvahy pri určení doby, počas ktorej veľmi špecifických okolností. Podľa odvola­ bude zohľadňovať predchádzajúce zistenia teľa Súd prvého stupňa v skutočnosti pripu­ porušenia. Najmä s ohľadom na možnosť dlhodobej existencie podnikov však Komisia musí vykonať právomoc voľnej úvahy tak,

30. Zohľadnenie opakovaného porušovania má za účel motivovať podniky, ktoré prejavili sklon k porušeniu pravidiel hospodárskej 32. Na podporu svojej argumentácie, že Súd súťaže, k zmene svojho správania. Pri neexi- prvého stupňa mal uplatniť premlčaciu stencii premlčacej lehoty Komisia a súdy lehotu, odvolatel' poukazuje na ustálenú Spoločenstva musia v každom jednotlivom judikatúru počnúc rozsudkom Geigy/Komi- prípade zvážiť okolnosti, ktoré môžu svedčiť sia 3 0 . V skutočnosti však uvedená judikatúra o takomto sklone, vrátane napríklad času, umožňuje použitie argumentu „a maior e ad ktorý uplynul medzi porušeniami. minus" v prospech názoru, že súdom Spolo­ čenstva neprináleží obmedzovať dobu, počas ktorej je možné zohľadniť opakované poru­ šovanie. Vo veci Geigy/Komisia bol Súdny dvor požiadaný, aby rozhodol, či Komisia tým, že začala konať o porušení článku 81 ES až po uplynutí niekoľkých rokov, prekročila premlčaciu lehotu. V takýchto prípadoch je potreba zachovania právnej istoty ešte nalie­ havejšia. Napokon, neexistencia premlčacej lehoty má za následok existenciu trvalej hrozby postihu kedykoľvek v budúcnosti za správanie, ktoré nastalo v plnom rozsahu v minulosti. Do tej doby nie je navyše 31. Presne takto sa Súd prvého stupňa formálne stanovené, či takéto konanie sku­ vysporiadal s problémom právnej istoty točne znamenalo porušovanie. Súdny dvor v napadnutom rozsudku. V bodoch 354 až rozhodol, že „základná požiadavka právnej 355 uvedeného rozsudku Súd prvého stupňa istoty bráni Komisii, aby na neurčito odložila pozorne preskúmal zdokumentovaný časový výkon svojej právomoci ukladať pokuty" 3 1 . priebeh porušovania pravidiel hospodárskej súťaže a poukázal na to, že medzi každým z opakovaných porušení uplynul pomerne krátky časový odstup. Súd prvého stupňa 30 — Rozsudok zo 14. júla 1992, J. R. Geigy AG/Komisia, 52/69, teda dospel k záveru, že „zopakovan[ie] Zb. s. 787. 31 — Rozsudok Geigy/Komisia, už citovaný v poznámke pod protiprávneho správania zo strany žalobcu... čiarou 30, bod 21.

36. Tretí dôvod odvolania smeruje k tomu, že napadnutý rozsudok je založený na roz­ 34. Toto tvrdenie nie je dôvodné. Ako Súd pornom odôvodnení, pokiaľ ide o vzťah prvého stupňa správne rozhodol, „pojem medzi opakovaným porušovaním opakované porušovanie nevyhnutne nezna­ a potrebou zabezpečiť dostatočný odstrašu­ mená s ohľadom na účel, ktorý sleduje, júci účinok pokút. Podľa odvolateľa Súd konštatovanie predchádzajúcej peňažnej prvého stupňa na jednom mieste svojho sankcie, ale iba predchádzajúceho poruše­ rozsudku uviedol, že pri posúdení závažnosti porušenia sa prvok odstrašovania musí odlíšiť od prvku opakovaného porušovania, 32 — Rozsudok Geigy/Komisia, už citovaný v poznámke pod zatiaľ čo neskôr v tom istom rozsudku Súd čiarou 30, bod 21. Pozri tiež rozsudky z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, body 89 až prvého stupňa rozhodol, že opakované poru­ 92, a z 29. apríla 2004, Komisia/Taliansko, C-372/97, Zb. šovanie odôvodňuje zvýšenie pokuty vzhľa­ s. 1-3679, body 116 až 119 (týkajúci sa preskúmavania podpory poskytnutej podľa Zmluvy ES), a z 24. septembra dom na odstrašenie. 2002, Falck and Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 140 (týkajúci sa preskúma­ vania podpory poskytnutej podľa Zmluvy ESUO). Príklady z judikatúry Súdu prvého stupňa: rozsudky zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 145 (týkajúci sa preskúmavania podpory poskytnutej podľa Zmluvy ES); z 10. júna 2004, François/Komisia, T-307/01, Zb. s. II-1669, bod 46 (týkajúci sa začatia disciplinárneho konania podľa služobného poriadku), a zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 37. V napadnutom rozsudku nenachádzam a T-23/02, Zb. s. II-4065, bod 87 (týkajúci sa právomoci Komisie ukladať pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej žiadny takýto rozpor. Súd prvého stupňa súťaže). 33 — Článok 3 rozhodnutia Komisie 74/292/EHS z 15. mája 1974 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 85 Zmluvy EHS (IV/400 — Dohody medzi výrobcami sklenených obalov) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 160, 1974, s. 1). 34 — Bod 363 napadnutého rozsudku.

38. Štvrtý a piaty dôvod odvolania sa týkajú skutočnosti, že Súd prvého stupňa použil Štvrtý dôvod odvolania: prekročenie právo­ metódu výpočtu, ktorá bola v porovnaní mocí Súdu prvého stupňa s metódou použitou v spornom rozhodnutí menej priaznivá. Komisia uložila pokutu vo výške 44,043 milióna eur. Po zistení, že Komisia nesprávne zohľadnila hrozbu vyslo­ venú voči Interbrew ako priťažujúcu okol­ 41. Odvolatel' tvrdí, že článok 230 ES ani nosť, Súd prvého stupňa stanovil zvýšenie článok 229 ES v spojení s článkom 17 z dôvodu priťažujúcich okolností na 40 % nariadenia č. 17 neumožňujú Súdu prvého namiesto 50 %. Súd prvého stupňa potom stupňa zmeniť metódu výpočtu Komisie. stanovil celkovú výšku pokuty na 42,4125 Odvolatel' v podstate tvrdí, že Súd prvého milióna eur, pričom použil iný vzorec ako stupňa konal buď „ultra vires" v oblasti svojej Komisia. právomoci na základe článku 230 ES, alebo " „ultra petita pri výkone svojich právomocí podľa článku 229 ES.

39. Napadnutým rozsudkom došlo teda 42. Komisia tvrdí, že tento dôvod odvolania k zníženiu celkovej výšky pokuty o 1,6305 je neprípustný. Podľa Komisie odvolatel'

I - 1347

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES M A D U R O — VEC C-3/06 P

46. V dôsledku pravidla „non ultra petita" 44. Tvrdenie odvolateľa, že podľa článku 230 môžu súdy vykonávať svoju právomoc iba ES Súd prvého stupňa nedisponoval dosta­ v rozsahu, v akom ich na to formálne vyzval točnou právomocou na zmenu metódy účastník predmetného konania. V súčasnosti výpočtu, však nie je relevantné. Pri stanovení vzniká otázka, aký dosah má pravidlo „non novej pokuty Súd prvého stupňa nekonal ultra petita" v súvislosti s pojmom neobme­ v rámci článku 230 ES, ale v rámci výkonu dzená právomoc v zmysle článku 229 ES. svojej právomoci podľa článku 229 ES a článku 17 nariadenia č. 17. V dôsledku uvedeného upriamim svoju pozornosť na 36 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692. Pozri takisto Commentaire Mégret, 1993, zväzok 10, s. 94, 35 — Rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný a naopak, pokiaľ ide o restriktivnejši názor, návrhy, ktoré v poznámke pod čiarou 14, body 245 a 246. Pozri tiež predniesol generálny advokát Warner k rozsudku z 12. júla napríklad rozsudok z 15. decembra 1994, Finsider/Komisia, 1979, BMW/Komisia (32/78 a 36/78 až 82/78, Zb. s. 2435), C-320/92 P, Zb. s. I-5697, bod 46. na s. 2494.

I - 1348

GROUPE DANONE/KOMISIA

47. V súkromnom práve, z ktorého pravidlo orgánov Spoločenstva, aj keď v obmedzenej „non ultra petita" pôvodne pochádza, obme­ oblasti. dzuje rozsah právomocí súdneho orgánu tak, aby bola zabezpečená suverenita a právna 37 istota účastníkov konania. V zásade to isté platí v oblasti správneho správa. V uvedenej oblasti má však pravidlo „non ultra petita" p r i a m y vplyv na vzťah medzi s ú d m i a správnymi orgánmi, pretože správne orgány sú z povahy veci účastníkmi konania.

37 — Ako Súdny dvor uviedol v rozsudku van Schijndel a van Veen: „Toto obmedzenie je odôvodnené zásadou, podľa ktorej v civilnom konaní iniciatíva prináleží účastníkom konania a súd môže konať bez návrhu iba vo výnimočných 38 — Okrem článku 17 nariadenia č. 17 pozri takisto článok 25 prípadoch, keď jeho zásah vyžaduje verejný záujem. Do tejto nariadenia Rady č. 11 z 27. júna 1960 o zrušení diskriminácie zásady sa premieta chápanie spoločné pre väčšinu členských v dopravných sadzbách a podmienkach, ktorým sa vykonáva štátov, pokiaľ ide o vzťahy medzi štátom a jednotlivcom; článok 79 ods. 3 Zmluvy o Európskom hospodárskom chráni práva na obhajobu a zabezpečuje riadny priebeh spoločenstve [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1960, 52, konania, a to najmä zabránením prieťahom v konaní s. 1121); článok 24 nariadenia Rady (EHS) č. 1017/68 v dôsledku posudzovania nových dôvodov (rozsudok zo z 19. júla 1968 o uplatňovaní pravidiel súťaže na železničnú, 14. decembra 1995, Jeroen van Schijndel a Johannes Nicolaas cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu (Ú. v. ES L 175, s. 1; Cornells van Veen/Stichting Pensioenfonds voor Fysiothera­ Mim. vyd. 07/001, s. 6), a článok 21 nariadenia Rady (EHS) peuten, C-430/93 a C-431/93, Zb. s. I-4705, bod 21). č. 4056/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa ustanovujú Z uvedeného rozsudku vyplýva, že v dôsledku pravidla „non podrobné pravidlá uplatňovania článkov 85 a 86 Zmluvy na ultra petita" súdy nemôžu spravidla vzniesť žalobné dôvody námornú dopravu (U. v. ES L 378, s. 4; Mim. vyd. 07/001, bez návrhu a že po určitom momente v priebehu súdneho s. 241); článok 14 nariadenia Rady (EHS) č. 3975/87 zo konania žalobca nemôže uplatňovať iné žalobné dôvody 14. decembra 1987 stanovujúceho postup pri uplatňovaní alebo sa opierať o iné skutkové okolnosti, ako sú tie, na pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky leteckej dopravy ktorých založil svoju žalobu. Pozri tiež návrhy, ktoré pred­ (Ú. v. ES L 374, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 262); článok 17 niesol generálny advokát Jacobs k rozsudku z 13. júna 2000, nariadenia Rady (EHS) č. 2299/89 z 24. júla 1989 o kódexe Salzgižter/Komisia (C-210/98 P, s. I-5843), body 129 až 143, správania pre používanie počítačových rezervačných systé­ pokiaľ ide o zásadu, že Súdny dvor nemôže vyhovieť mov (Ú. v. ES L 220, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 277); článok 16 odvolacím dôvodom, ktoré účastníci konania neuplatnili, nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 a pokiaľ ide o výnimku týkajúcu sa dôvodov založených na o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1; verejnom poriadku. Mim. vyd. 08/001, s. 31).

54. V tejto súvislosti je potrebné mať na 52. Prvá časť piateho dôvodu odvolania je zreteli, že pokiaľ ide o právomoci Komisie založená na porušení práva na obhajobu. prijímať rozhodnutia o uložení pokuty, Súd prvého stupňa vo svojej judikatúre správne uviedol, že právo byť vypočutý predstavuje „základnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá 39 — V tom istom zmysle: návrhy, ktoré predniesol generálny advokát VerLoren van Themaat k rozsudku z 10. decembra musí byť zachovaná za všetkých okolností, 1985, Stichting Sigarettenindustrie/Komisia (240/82 až najmä vo všetkých konaniach, v ktorých by 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831), na s. 3851. Je však potrebné uviesť, že v rozsudku z 10. decembra 1957, A.L.M.A./Vysoký úrad (8/56, Zb. s. 179), Súdny dvor rozhodol takto: „Aj v prípade neexistencie formálneho podania je Súdny dvor oprávnený znížiť neprimeranú pokutu, pretože takýto postup by nebol „ultra petita", ale naopak by 40 — Rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, už znamenal čiastočné vyhovenie návrhu." Na základe výkladu citovaný v poznámke pod čiarou 36, bod 617. a contrario možno dospieť k záveru, že Súd prvého stupňa nemôže zvýšiť pokutu bez formálneho podania, ktorým sa 41 — Pozri napríklad rozsudok z 15. decembra 1987, Holandsko/ účastník konania dožaduje opätovného preskúmania pokuty Komisia, 326/85, Zb. s. 5091, bod 24. (t. j . jej zvýšenia alebo zníženia). Argumenty a contrario je 42 — Rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, však potrebné uplatňovať veľmi obozretne, ako to Súdny dvor 85/76, Zb. s. 461, bod 11, a Musique Diffusion française a i./ jasne formuloval v rozsudku z 29. novembra 1956, Federation Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, bod 10. Charbonnière de Belgique/Vysoký úrad (8/55, Zb. s. 291), na Pozri takisto článok 19 nariadenia č. 17 a článok 27 s. 300. nariadenia č. 1/2003.

55. Rovnako súdy Spoločenstva musia uve­ dené právo zachovať pri výkone svojej neobmedzenej právomoci. V prospech tohto 56. Postup, ktorý navrhol generálny advokát, názoru svedčia aj návrhy, ktoré predniesol vychádza z oprávnenej obavy, že výkon generálny advokát VerLoren van Themaat vo neobmedzenej právomoci nesmie viesť veci Stichting Sigarettenindustrie/Komisia. 4 4 k posúdeniu skutkových okolností alebo V danej veci generálny advokát usúdil, že kritérií, proti ktorým účastníci konania Komisia nezistila ani nezohľadnila mieru nemali reálnu možnosť vzniesť námietky. zavinenia žalobcov. V dôsledku toho uplat­ Podľa môjho názoru má táto obava rovnaké nila sadzbu pokuty, ktorá bola podľa jeho opodstatnenie, pokiaľ ide o zmenu metódy názoru príliš nízka. Ďalej konštatoval: výpočtu, ktorá je — ako v tejto veci — v neprospech dotknutého podniku. Vzhľa­ dom na širokú právomoc súdov Spoločen­ stva podľa článku 17 nariadenia č. 17 a možné závažné finančné dôsledky takejto zmeny je nevyhnutné, aby súdy Spoločenstva vykonávali svoju neobmedzenú právomoc s maximálnym ohľadom na právo žalobcu byť vypočutý. „Podľa článku 17 nariadenia č. 17 to... môže predstavovať podnet pre Súdny dvor, aby aj bez návrhu zvýšil pokuty uložené niektorým podnikom. Nedomnievam sa však, že Súdny dvor by mal v tejto veci túto právomoc využiť... Ak by Súdny dvor uvažoval o výkone takejto právomoci, podľa môjho 57. Príkladným rozhodnutím v tomto zmy­ názoru by bolo vhodné upozorniť účastníkov sle je rozsudok Súdu prvého stupňa Cheil konania písomne v dostatočnom časovom Jedang/Komisia. 4 6 Komisia podobným spô­ predstihu pred ústnou časťou konania na sobom ako v tejto veci použila metódu výpočtu, ktorá sa líšila od metódy uvedenej v usmerneniach. Súd prvého stupňa sa domnieval, že metóda opísaná 43 — Rozsudok zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch v usmerneniach je vhodnejšia. 4 7 Pri výkone Gebied/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 32. Pozri tiež napríklad rozsudky z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 53; z 10. marca 1992, Shell International Chemical Company/ Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 39, a zo 6. decembra 1994, Lisrestal a i./Komisia, T-450/93, Zb. s. II-1177, bod 42. 45 — Tamže, s. 3851. Okrem toho pozri judikaturu Súdneho dvora citovanú 46 — Rozsudok z 3. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, v poznámke pod čiarou 42. Zb. s. 2473. 44 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 39. 47 — Tamže, bod 229.

I - 1352

GROUPE D A N O N E / K O M I S I A

61. Odvolatel' sa domáha zníženia výšky v roku 1990, teda Komisia neporušila zásadu pokuty na 41,11 milióna eur, čo je suma, zákazu retroaktivity. 5 2 Podobne v tejto veci ktorú by bol uložil Súd prvého stupňa pri nie je použitie metódy výpočtu uvedenej použití tej istej metódy výpočtu ako Komisia. v usmerneniach v rozpore s touto zásadou.

64. Navrhujem preto, aby Súdny dvor použil 62. V súvislosti s týmto návrhom je potrebné metódu výpočtu uvedenú v usmerneniach poznamenať, že v napadnutom rozsudku Súd a s prihliadnutím na všetky okolnosti tejto prvého stupňa použil metódu výpočtu sta­ veci stanovil výšku pokuty na 42,4125 novenú v usmerneniach. Odvolatel' nespo­ milióna eur. chybňuje primeranosť tejto metódy výpočtu ako takej. Odvolatel' však trvá na tom, že jej použitie na túto vec vedie k porušeniu zásady zákazu retroaktivity.

III — O trovách

IV — Návrh

66. S prihliadnutím na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor:

1. zrušil prvý bod výroku rozsudku Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02;

2. stanovil výšku pokuty uloženej odvolateľovi na 42,4125 milióna eur;

3. v zostávajúcej časti odvolanie zamietol;

4. zaviazal odvolateľa na náhradu vlastných trov konania a na náhradu troch štvrtín trov konania, ktoré vznikli Komisii.