C-38/06

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-38/06

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 4. marca 2010 *

Vo veci C-38/06,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 24. januára 2006,

Európska komisia, v zastúpení: G. Wilms a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporujú:

Dánske kráľovstvo, v zastúpení: J. Molde, splnomocnený zástupca,

Helénska republika, v zastúpení: E.-M. Mamouna a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

Talianska republika, v zastúpení: I. Bruni, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. De Bellis, avvocato dello Stato, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

Fínska republika, v zastúpení: A. Guimaraes-Purokoski, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastníci konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Komisia Európskych spoločenstiev sa svojou žalobou domáha, aby Súdny dvor určil, že Portugalská republika si tým, že odmietla vypočítať a poskytnúť Komisii vlastné zdroje dlžné v dôsledku dovozu zariadení a tovaru určených zvlášť na vojenské účely v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2002 vrátane a tým, že odmietla zapla- tiť príslušné úroky z omeškania, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2 a 9 až 11 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločen- stiev [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 155, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Rady (Euratom, ES) č. 1355/96 z 8. júla 1996 (Ú. v. ES L 175, s. 3, ďalej len „nariadenie č. 1552/89“), pokiaľ ide o obdobie od 1. januára 1998 do 30. mája 2000 vrátane, ako aj z článkov 2 a 9 až 11 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169), od 31. mája 2000.

I - 1574

KOMISIA/PORTUGALSKO

I - 1575

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-38/06

3 Článok 20 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustano- vuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), stanovuje:

„1. Ak vznikne colný dlh, sú clo a platby dlžné na základe právnych predpisov zalo- žené na Colnom sadzobníku Európskych spoločenstiev.

...

3. Colný sadzobník Európskych spoločenstiev obsahuje:

...

d) zvýhodnené sadzobné zaobchádzania obsiahnuté v dohodách, ktoré spoločen- stvo uzavrelo s niektorými krajinami alebo s niektorými skupinami krajín a ktoré upravujú poskytovanie zvýhodneného sadzobného zaobchádzania;

e) zvýhodnené sadzobné zaobchádzania prijaté jednostranne spoločenstvom vo vzťahu k niektorým krajinám, skupinám krajín alebo územiam;

f ) autonómne dočasne pozastavujúce opatrenia poskytujúce zníženie alebo oslobo- denie od dovozného cla na niektoré druhy tovarov;

g) iné sadzobné opatrenia vyplývajúce z ďalších platných predpisov spoločenstva.

...“

6 Článok 2 nariadenia č. 1552/89 stanovuje:

„1. Na účely uplatňovania tohto nariadenia vzniká nárok spoločenstva na vlastné zdroje, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) rozhodnutia 88/376/EHS, Eura- tom bezodkladne po splnení podmienok týkajúcich sa zápisu nároku do účtovných kníh a upovedomenia dlžníka, ktoré sú ustanovené v colných predpisoch.

1a Dátumom vzniku nároku uvedeného v odseku 1 je dátum zápisu do účtovných kníh, ktorý je stanovený v colných predpisoch.

...“ [neoficiálny preklad]

I - 1578

KOMISIA/PORTUGALSKO

9 Článok 11 nariadenia č. 1552/89 stanovuje:

„Akékoľvek omeškanie v prípade vkladu na účet uvedený v článku 9 ods. 1 má pre prí- slušný členský štát za následok vznik povinnosti platiť úroky podľa úrokovej sadzby

I - 1579

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-38/06

platnej v príslušný deň pre operácie krátkodobého verejného financovania zvýšenej o dve percentá. Táto sadzba sa za každý mesiac meškania zvyšuje o 0,25 percenta. Zvýšená sadzba sa vzťahuje na celú dobu omeškania.“ [neoficiálny preklad]

10 Podľa článku 22 nariadenia č. 1150/2000:

13 Odôvodnenie č. 1 uvedeného rozhodnutia stanovuje:

„Zasadnutie Európskej rady v Berlíne 24. a 25. marca 1999 prijalo, okrem iného, záver, že systém vlastných zdrojov spoločenstiev by mal byť spravodlivý, transparentný, finančne efektívny, jednoduchý a založený na kritériách, ktoré najlepšie vyjadrujú schopnosť každého členského štátu prispievať.“

14 Nariadenie Rady (ES) č. 150/2003 z 21. januára 2003, ktorým sa odpúšťajú dovozné clá na určité zbrane a vojenské zariadenia (Ú. v. ES L 25, s. 1; Mim. vyd. 02/013, s. 15), prijaté na základe článku 26 ES, stanovuje v odôvodnení č. 5:

„S cieľom zohľadniť ochranu tajných vojenských údajov členských štátov je nevy- hnutné ustanoviť osobitné administratívne postupy na odpúšťania colných sadzieb. Vyhlásenie príslušného orgánu členského štátu, pre ktorého ozbrojené sily sú zbrane alebo vojenské zariadenia určené, ktoré by sa mohlo taktiež použiť ako colné vyhlá- senie, ktoré vyžaduje colný sadzobník, by predstavovalo príslušnú záruku, že sú tieto podmienky splnené. Vyhlásenie by sa malo vydávať v podobe certifikátu. Bolo by vhodné špecifikovať podobu, akú takýto certifikát musí mať, a taktiež by malo byť možné používať na vyhlásenia výpočtovú techniku.“

15 Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie ustanovuje podmienky pre autonómne odpúšťanie dovozných ciel na určité zbrane a vojenské zariadenia dovážané z tretích krajín orgánmi, ktoré sú poverené riadením vojenskej obrany členských štátov alebo v ich mene.“

18 Komisia výzvou z 21. decembra 2001 zaslanou v rámci konania o porušení č. 1990/2039 oznámila Portugalskej republike, že tým, že na základe článku 296 ES priznala oslobo- denie dovozu tovaru určeného na vojenské účely od cla, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z právnej úpravy Únie.

19 Ďalším listom z 20. decembra 2001 vyzvala Komisia Portugalskú republiku, aby vypo- čítala clo, ktoré podľa nej tento členský štát dlhuje na základe predmetných dovozov

I - 1582

KOMISIA/PORTUGALSKO

a odviedla jej ho do 31. marca 2002, odkedy začnú platiť úroky z omeškania podľa článku 11 nariadenia č. 1150/2000.

20 Po doručení odpovede Portugalskej republiky z 2. júla 2002 s tvrdením, že dotknuté dovozy sú oslobodené od cla z dôvodu, že sú určené zvlášť na vojenské účely a že toto oslobodenie bolo potrebné priznať na účely ochrany základných záujmov bezpečnosti tohto členského štátu v súlade s článkom 296 ES, Komisia listom z 24. marca 2003 opätovne vyzvala Portugalskú republiku, aby jej odviedla celkovú sumu cla, o ktorom sa domnieva, že jej tento členský štát dlhuje, v súvislosti s dovozmi vojenského mate- riálu uskutočnenými v období rokov 1998 – 2002, ako aj predložila údaje potrebné na výpočet úrokov z omeškania.

25 Predseda Súdneho dvora uznesením z 24. mája 2006 vyhovel návrhom na vstup Dán- skeho kráľovstva, Helénskej republiky, Talianskej republiky a Fínskej republiky ako vedľajších účastníkov konania na podporu návrhov Portugalskej republiky.

O žalobe

O prípustnosti

Argumentácia účastníkov konania

26 Portugalská republika zastáva názor, že táto žaloba musí byť vyhlásená za neprí- pustnú. Podľa tohto členského štátu totiž zo znenia žaloby jasne vyplýva, že Komisia žiada, aby jej boli zaplatené sumy zodpovedajúce vlastným zdrojom, o ktorých vie, že neboli ani vymerané, ani zaúčtované, ani oznámené, a zjavne ani vybraté.

I - 1584

I - 1585

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-38/06

je spor s Portugalskou republikou a smeruje k určeniu, že Portugalská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z práva Únie.

32 Po tretie sa Komisia domnieva, že treba zamietnuť tvrdenie Portugalskej republiky spočívajúce v tom, že žaloba by sa mala považovať za neprípustnú z dôvodu existen- cie praktickej nemožnosti prijať opatrenia potrebné na výkon rozsudku vyhláseného v tejto veci. V každom prípade je nespochybniteľné, že praktické ťažkosti z vecného alebo právneho hľadiska, s ktorými sa môže Portugalská republika stretnúť pri prijí- maní opatrení na vykonanie tohto rozsudku, nemôžu byť v nijakom prípade prekážku prípustnosti žaloby o nesplnenie si povinnosti, ktorú proti nej podala Komisia.

Posúdenie Súdnym dvorom

33 Treba uviesť, že Komisia sa prostredníctvom tejto žaloby domáha určenia nesplnenia si povinnosti podľa článkov 2 a 9 až 11 nariadení č. 1552/89 a 1150/2000.

Argumentácia účastníkov konania

37 Komisia tvrdí, že Portugalská republika sa nesprávne odvoláva na článok 296 ES, na ktorého základe odmieta odviesť clo týkajúce sa dotknutých dovozov, keďže vybera- nie uvedeného cla neohrozuje základné záujmy bezpečnosti tohto členského štátu.

38 Pokiaľ ide o článok 296 ES, Komisia sa domnieva, že Portugalská republika môže oslo- bodiť od cla svoje dovozy tovaru určeného zvlášť na vojenské účely, len ak sú splnené podmienky na uplatnenie tohto článku a v rámci ustanovení prijatých Radou, ktoré sa týkajú oslobodení od tohto cla v súlade s článkom 26 ES.

39 Okrem toho nariadenie č. 150/2003 podľa Komisie obsahuje rovnaké odôvodnenie, pretože tovar, pre ktorý toto nariadenie stanovuje odchýlku z uplatnenia cla, môže byť oslobodený, len ak sú splnené niektoré podmienky.

40 Komisia sa domnieva, že rozsudok zo 16. septembra 1999, Komisia/Španielsko (C-414/97, Zb. s. I-5585), týkajúci sa oslobodení v oblasti dane z pridanej hodnoty, uvádza, že odchýlky od Zmluvy, stanovené najmä v článku 296 ES, treba vykladať doslovne. Podľa Komisie dotknutý členský štát musí preukázať, že oslobodenie, kto- rého uplatnenia sa domáha, nejde nad rámec situácie uvedenej v tomto článku a že

I - 1587

I - 1588

KOMISIA/PORTUGALSKO

obchodovania so zbraňami a iným vojenským zariadením, ktoré hlavné vývozné štátu zverejňujú, pričom všetky tieto informácie sú ľahko dostupné verejnosti.

45 Pokiaľ ide o súlad konania Komisie v súvislosti s prijatím nariadenia č. 150/2003, Komisia odmieta obvinenia Portugalskej republiky, ktorými sa snaží preukázať, že konanie Komisie nie je v súlade s obsahom tohto nariadenia.

46 Komisia pripomína, že jej hlavnou úlohou v súlade s článkom 211 ES je totiž dohliadať nad riadnym uplatňovaním práva Únie a že ňou uskutočňované zohľadňovanie záuj- mov členských štátov a Spoločenstva pri využívaní svojho práva legislatívnej iniciatívy na účely prijatia právnej úpravy, ktorá je viac prispôsobená týmto záujmom, nezbavuje členské štáty ich povinností vyplývajúcich z platného práva Únie pred nadobudnutím účinnosti tejto novej právnej úpravy, akou je v tomto prípade nariadenie č. 150/2003, ani nezbavuje Komisiu zodpovednosti, ktorú jej priznáva článok 211 ES.

47 Pokiaľ ide o zásadu legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty, Komisia sa domnieva, že tieto zásady už zohľadnila pri vymáhaní colných nedoplatkov len za obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2002, zatiaľ čo porušenie sa v skutočnosti týka oveľa dlhšieho obdobia.

51 Portugalská republika zakladá svoju argumentáciu týkajúcu sa výkladu, ktorý treba dať článku 296 ES, na rozsudku Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Fioc- chi munizioni/Komisia (T-26/01, Zb. s. II-3951), ktorý v bode 58 uvádza, že člá- nok 296 ES, pokiaľ ide o činnosti, ktorých sa týka, a podmienky, ktoré stanoví, má všeobecný dosah dotýkajúci sa všetkých všeobecných právnych ustanovení Zmluvy. Okrem toho z tohto rozsudku vyplýva, že článok 296 ods. 1 písm. b) ES priznáva člen- ským štátom osobitne širokú diskrečnú právomoc na posúdenie potreby týkajúcej sa takejto ochrany.

52 Pokiaľ ide o súlad konania Komisie, Portugalská republika opätovne zdôraznila, že Komisia v roku 1998 predložila legislatívny návrh, ktorého výsledkom bolo prijatie nariadenia č. 150/2003. Predmet tejto žaloby o nesplnenie si povinnosti teda nie je v súlade s úlohou Komisie, ktorú mala pri prijatí tohto nariadenia, ktoré navyše stano- vuje dlhší zoznam vojenského materiálu oslobodeného od cla ako zoznam stanovený rozhodnutím 255/58.

I - 1590

KOMISIA/PORTUGALSKO

53 Portugalská republika dopĺňa, že počas viacerých rokov Komisia nereagovala na konanie tohto členského štátu, ako ani na konanie veľkého počtu ostatných členských štátov spočívajúce v oslobodení dovozu tovaru na vojenské účely od cla. Preto návrh nariadenia, ktorý Komisia predložila v roku 1988 a ktorým sa odpúšťajú dovozné clá na určité zbrane a vojenské zariadenia, ako aj neustála nečinnosť Komisie počas štr- nástich rokov, ktoré delia tento návrh od prijatia nariadenia č. 150/2003, boli pôvo- dom legitímnej dôvery uplatnenej členskými štátmi, ktorá im dovoľuje domnievať sa, že Komisia implicitne pripúšťa ich konanie, a považovať toto konanie za konanie v súlade s právom Únie.

57 Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené Komisiou v súvislosti so zverejňovaním rôznych infor- mácií, ktoré sú veľmi ľahko dostupné verejnosti a ktoré sa týkajú dovozov vojenského materiálu Portugalskej republiky, tento členský štát ubezpečuje, že informácie ozna- čené ako „tajné“ alebo „dôverné“ sa nikdy nezverejňujú, a s cieľom odôvodniť svoje tvrdenia predložil viacero takto označených dokumentov.

Posúdenie Súdnym dvorom

58 V prvom rade treba uviesť, že Súdny dvor mal príležitosť vo viacerých nových roz- sudkoch (pozri rozsudky z 15. decembra 2009, Komisia/Fínsko, C-284/05, Zb. s. I-11705; Komisia/Švédsko, C-294/05, Zb. s. I-11777; Komisia/Taliansko, C-387/05, Zb. s. I-11831; Komisia/Grécko, C-409/05, Zb. s. I-11859; Komisia/Dánsko, C-461/05, Zb. s. I-11887, a Komisia/Taliansko, C-239/06, Zb. s. I-11913) rozhodnúť o rovnakých otázkach ako tých, o ktorých sa rozhoduje v rámci tejto veci. Preto je potrebné uplat- niť zásady vyplývajúce z uvedených rozsudkov.

59 Po tomto spresnení treba pripomenúť, že colný kódex Spoločenstva stanovuje vybera- nie cla z dovozu tovaru na vojenské účely, akými sú v tejto veci dovozy z tretích štátov. Nijaké ustanovenie colnej právnej úpravy Únie neupravovalo v čase sporných dovo- zov, t. j. od 1. januára 1998 do 31. decembra 2002, osobitné oslobodenie od dovozného

I - 1592

KOMISIA/PORTUGALSKO

I - 1593

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-38/06

by mohlo ohroziť záväzný charakter práva Únie a jeho jednotné uplatnenie (pozri

rozsudok

Komisia/Grécko, už citovaný, bod 50 a citovanú judikatúru).

63 Okrem toho sa odchýlky stanovené v článkoch 296 ES a 297 ES, ako vyplýva z ustá- lenej judikatúry týkajúcej sa odchýlok zo základných slobôd, majú vykladať doslovne (rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 51 a citovaná judikatúra).

64 Pokiaľ ide presnejšie o článok 296 ES, treba uviesť, že hoci tento článok upravuje možnosť členského štátu prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti alebo na ochranu informácií, ktorých pre- zradenie by bolo v rozpore s jeho záujmami, nemožno ho vykladať tak, že priznáva členským štátom právo, ktoré im umožňuje odchýliť sa od ustanovení Zmluvy len všeobecným odvolaním sa na uvedené záujmy (pozri rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 52).

65 Navyše v oblasti dane z pridanej hodnoty Súdny dvor v už citovanom rozsudku Komi- sia/Španielsko rozhodol o nesplnení si povinnosti z dôvodu, že Španielske kráľovstvo nepreukázalo, že oslobodenie dovozu a nadobudnutia vojenských zariadení, munície a materiálu určeného len na vojenské účely od uvedenej dane, ktoré bolo upravené španielskym zákonom, bolo odôvodnené na základe článku 296 ods. 1 písm. b) ES potrebou chrániť základné záujmy bezpečnosti tohto členského štátu (rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 53).

70 Za týchto podmienok a v súlade s článkom 10 ES týkajúcim sa povinnosti členských štátov uľahčiť Komisii plnenie si poslania spočívajúceho v zabezpečení uplatňovania ustanovení Zmluvy jej majú tieto štáty predkladať dokumenty potrebné na overe- nie správnosti platieb vlastných zdrojov Spoločenstva. Táto povinnosť však nebráni tomu, aby sa členské štáty na základe článku 296 ES podľa okolností konkrétneho prípadu a výnimočne rozhodli obmedziť poskytnutie informácií o určitých častiach dokumentu alebo ich úplne odmietli poskytnúť (rozsudok Komisia/Grécko, už cito- vaný, bod 58).

I - 1595

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-38/06

71 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy Portugalská republika nepreukázala splnenie podmienok potrebných na uplatnenie článku 296 ES.

72 Napokon čo sa týka tvrdení Portugalskej republiky, ktorými sa snaží preukázať, že na základe dlhotrvajúceho nekonania Komisie, ako aj prijatia nariadenia č. 150/2003 sa tento členský štát mohol oprávnene domnievať, že Komisia nepodá túto žalobu, keďže už nepriamo uznala existenciu výnimky v danej oblasti, je potrebné pripome- núť, že Komisia nezmenila svoj zásadný postoj v žiadnom štádiu konania.

73 Vo svojom vyhlásení počas rokovaní týkajúcich sa nariadenia č. 150/2003 totiž preja- vila svoj zámer nevzdať sa vyberania ciel, ktoré mali byť odvedené za predchádzajúce obdobia pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia, a vyhradila si právo prijať iniciatívy, ktoré sú v tejto súvislosti potrebné.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Portugalská republika si tým, že odmietla vypočítať a poskytnúť Komisii Európskych spoločenstiev vlastné zdroje dlžné v dôsledku dovozu zariade- ní a tovaru určených zvlášť na vojenské účely v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2002 vrátane, a tým, že odmietla zaplatiť príslušné úro- ky z omeškania, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2 a 9 až 11 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev, zmeneného a doplneného nariadením Rady (Euratom, ES) č. 1355/96 z 8. júla 1996, pokiaľ ide o obdobie od 1. januára 1998 do 30. mája 2000 vrátane, ako aj z článkov 2 a 9 až 11 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev, pokiaľ ide o obdobie od 31. mája 2000 do 31. decembra 2002.

I - 1597

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-38/06

2. Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania.

3. Dánske kráľovstvo, Helénska republika, Talianska republika a Fínska repub- lika znášajú svoje vlastné trovy konania.