C-135/06

62006CJ0135

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 18. decembra 2007 ( *1 )

„Odvolanie — Odmena — Príspevok na nezaopatrené dieťa — Odpočítanie príspevkov podobného charakteru vyplácaných z iných zdrojov — Neobmedzená právomoc — Spory finančného charakteru“

Vo veci C-135/06 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 10. marca 2006,

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia L. Bay Larsen, K. Schiemann, P. Kūris a J.-C. Bonichot (spravodajca),

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 20. septembra 2007,

vyhlásil tento

Odvolateľ napokon navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal Parlament na náhradu trov konania na oboch stupňoch.

Právny rámec

4

V bodoch 1 až 4 napadnutého rozsudku uviedol Súd prvého stupňa právny rámec nasledujúcim spôsobom:

„1

Článok 62 tretí odsek služobného poriadku, v znení uplatniteľnom na prejednávanú vec…, stanovuje, že odmena úradníkov zahrnuje rodinné prídavky.

3.

Príspevok na nezaopatrené dieťa sa môže zdvojnásobiť na základe osobitného a odôvodneného rozhodnutia menovacieho orgánu vychádzajúceho z lekárskych dokladov, ktoré potvrdzujú, že príslušné dieťa trpí duševným alebo telesným postihnutím, v dôsledku ktorého úradníkovi vznikajú veľké výdavky.‘

4

Články 1 až 5 luxemburského zákona zo 16. apríla 1979 o vytvorení osobitného príspevku pre zdravotne postihnuté osoby, ktorý bol zrušený zákonom z 19. júna 1998 o zavedení poistenia pre prípad odkázanosti, ktorý sa však v tejto veci uplatní podľa prechodných ustanovení tohto posledného uvedeného zákona (ďalej len „luxemburský zákon zo 16. apríla 1979“) znejú takto:

‚Článok 1. Každá ťažko zdravotne postihnutá osoba s bydliskom v Luxemburskom veľkovojvodstve, ktorá v ňom pobýva aspoň desať rokov, má nárok na výhody podľa tohto zákona.

Ten istý nárok vzniká zdravotne postihnutým deťom od veku troch rokov…

5

Okolnosti predchádzajúce sporu môžu byť na základe napadnutého rozsudku zhrnuté nasledujúcim spôsobom.

6

Odvolateľ, úradník v platovej triede A*12 (pôvodne platová trieda A 4), vstúpil do služobného pomeru v Parlamente v Luxemburgu 1. apríla 1982. Jeho starší syn sa narodil 31. januára 1982. Od detstva trpí ťažkým zdravotným postihnutím.

7

Príspevok na nezaopatrené dieťa stanovený v článku 67 ods. 1 písm. b) služobného poriadku bol odvolateľovi priznaný od jeho nástupu do funkcie v Parlamente. Dňa 31. júla 1987 Parlament na základe článku 67 ods. 3 služobného poriadku rozhodol zdvojnásobiť od 1. mája 1987 príspevok na nezaopatrené dieťa v prospech odvolateľovho syna. Rozhodnutím z 8. júla 1997 sa zdvojnásobenie príspevku na nezaopatrené dieťa priznalo na nové obdobie od 1. júla 1997 do 30. júna 2000.

11

Rozhodnutím z 20. septembra 2000 bol zdvojnásobený príspevok na nezaopatrené dieťa priznaný na nové obdobie, a to od 1. júla 2000 do 30. júna 2003. Suma zodpovedajúca zdvojnásobenému príspevku na nezaopatrené dieťa podľa služobného poriadku bola znížená o výšku luxemburského príspevku rozhodnutím z 18. septembra 2000.

12

Rozhodnutím z 1. júla 2003 bol zdvojnásobený príspevok na nezaopatrené dieťa priznaný na nové obdobie od 1. júla 2003 do 30. júna 2006.

13

Medzičasom odvolateľ listom zo 4. júna 2003 spochybnil princíp odpočítania výšky luxemburského príspevku zo strany Parlamentu takto:

15

Listom z 13. augusta 2003 podal odvolateľ proti rozhodnutiu z 26. júna 2003 sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Uvedenú sťažnosť Parlament listom z 10. novembra 2003 zamietol.

16

Dňa 28. apríla 2004, po podaní žaloby v tejto veci, prijal Parlament rozhodnutie o odpočítaní podľa článku 67 ods. 2 služobného poriadku, pričom zohľadnil aktuálnu výšku luxemburského príspevku. Dňa 8. júna 2004 podal odvolateľ proti rozhodnutiu z 28. apríla 2004 sťažnosť, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím Parlamentu z 15. septembra 2004.

Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok

17

V prvom rade spresnil, že mu v rámci žaloby podanej na základe článku 91 služobného poriadku neprislúcha ukladať inštitúciám Spoločenstva príkazy a že Parlament je v každom prípade povinný podľa článku 233 ES prijať všetky opatrenia súvisiace s výkonom rozsudku.

21

Ďalej spresnil, že návrh odvolateľa, ktorým požaduje, aby bol Parlament zaviazaný na náhradu spôsobenej škody, je neprípustný, pretože ide o návrh na náhradu škody v zmysle článku 235 ES, ktorým sa mení predmet konania v štádiu repliky.

22

Okrem toho sa Súd prvého stupňa domnieval, že odvolateľov návrh na zrušenie treba považovať za návrh smerujúci len proti rozhodnutiu z 26. júna 2003.

23

Súd prvého stupňa takisto upozornil, že odvolateľ v priebehu pojednávania pripustil, že jeho jednotlivé návrhy na zrušenie majú v podstate rovnaký predmet, a síce zrušenie rozhodnutia z 26. júna 2003.

27

Vzhľadom na to dospel Súd prvého stupňa k záveru, že odvolateľov návrh na zrušenie treba považovať za návrh smerujúci len proti rozhodnutiu z 26. júna 2003.

28

Súd prvého stupňa ďalej zamietol ako nedôvodnú námietku neprípustnosti vznesenú Parlamentom založenú na tom, že návrh na zrušenie rozhodnutia z 26. júna 2003 bol podaný neskoro, pretože týmto rozhodnutím bola len aktualizovaná výška luxemburského príspevku, ktorá sa má na základe rozhodnutia z 22. októbra 1999 odpočítať od odmeny.

29

Súd prvého stupňa rozhodol, že odvolateľ napadol rozhodnutie z 26. júna 2003 v lehote stanovenej v služobnom poriadku, a rozhodol preto o prípustnosti žaloby.

33

Súd prvého stupňa ďalej preskúmal odvolateľov dôvod založený na porušení článku 67 ods. 2 služobného poriadku.

34

Najskôr pripomenul, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že za prídavky podobného charakteru v zmysle tohto článku možno považovať len prídavky, ktoré sú porovnateľné a plnia rovnaký účel (rozsudok z 13. októbra 1977, Gelders-Deboeck/Komisia, 106/76, Zb. s. 1623 , bod 16).

35

Súd prvého stupňa odmietol tvrdenie, že predmetné príspevky nemajú podobný charakter v zmysle článku 67 ods. 2 služobného poriadku z toho dôvodu, že luxemburský príspevok nie je, na rozdiel od príspevku podľa služobného poriadku, súčasťou odmeny odvolateľa. V tejto súvislosti zdôraznil, že na jednej strane vyplýva zo samotnej povahy príspevkov podľa služobného poriadku, že sú poskytované oprávnenej osobe zamestnanej ako úradník a na strane druhej, že na účely posúdenia povahy oboch týchto príspevkov je rozhodujúcim kritériom kritérium pomoci poskytnutej v súvislosti s nákladmi spojenými so zaistením potrebnej pomoci a starostlivosti ťažko zdravotne postihnutej osobe.

39

Súd prvého stupňa takisto odmietol tvrdenie založené na jazykovom rozdiele medzi jednak nemeckou verziou služobného poriadku, v ktorej je použitý pojem „Zulage“, teda doplnok, a jednak luxemburským zákonom a francúzskou verziou služobného poriadku, v ktorých je použitý pojem „allocation [príspevok]“.

40

Vzhľadom na uvedené dospel Súd prvého stupňa k záveru, že príspevok podľa služobného poriadku a luxemburský príspevok sú príspevkami podobného charakteru v zmysle článku 67 ods. 2 služobného poriadku.

41

—

sám rozhodol o žalobe a zrušil rozhodnutie z 26. júna 2003, konkludentné rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti zo 4. júna 2003 a rozhodnutie z 28. apríla 2004,

—

zaviazal Parlament na náhradu škody, ktorá vyplýva z neoprávnene vykonaných zrážok z jeho odmeny, na zaplatenie zákonných úrokov z predmetných súm, ako aj na náhradu trov konania na oboch stupňoch.

43

Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

Odvolateľ uvádza tri odvolacie dôvody. V prvom odvolacom dôvode uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa každým z jeho návrhov na zrušenie rozhodnutia z 26. júna 2003, konkludentného rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti zo 4. decembra 2003 a rozhodnutia z 28. apríla 2004 nezaoberal samostatne. V druhom odvolacom dôvode uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že jeho žiadosť o náhradu škody vyplývajúcej zo straty úrokov z predmetných súm je neprípustná. V treťom odvolacom dôvode uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že príspevok podľa služobného poriadku a luxemburský príspevok majú „podobný charakter“ v zmysle článku 67 ods. 2 služobného poriadku.

O predmete odvolania

Argumentácia účastníkov konania

45

V prvom dôvode odvolateľ vytýka Súdnemu dvoru, že dospel k nesprávnemu záveru, že jeho návrh na zrušenie má byť považovaný za návrh smerujúci iba proti rozhodnutiu z 26. júna 2003. Domnieva sa, že Súd prvého stupňa mal rozhodnúť o všetkých jeho návrhoch na zrušenie, ktoré smerovali práve tak k zrušeniu rozhodnutia, ktorým Parlament zamietol jeho žiadosť zo 4. júna 2003 týkajúcu sa zrušenia odpočítania do budúcnosti, ako aj vrátenia zrážok z jeho odmeny, ku ktorým došlo v minulosti, a proti rozhodnutiu z 28. apríla 2004, teda o návrhoch, od ktorých, v rozpore so záverom Súdu prvého stupňa, neupustil.

46

V tejto súvislosti Parlament najprv uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že existovalo konkludentné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vrátenie zrážok, ku ktorým došlo v minulosti. V podstate sa domnieva, že táto žiadosť bola výslovne zamietnutá rozhodnutím z 26. júna 2003.

50

Okrem toho sa Parlament domnieva, že Súd prvého stupňa mal zamietnuť návrh na zrušenie rozhodnutia z 28. apríla 2004 ako neprípustný, pretože toto rozhodnutie bolo vydané až po zapísaní návrhu na začatie konania do registra.

Posúdenie Súdnym dvorom

51

Vo svojom prvom dôvode odvolateľ uplatňuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že jeho návrh na zrušenie rozhodnutia z 26. júna 2003, konkludentného rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti zo 4. decembra 2003 a rozhodnutia z 28. apríla 2004 treba považovať za návrh smerujúci iba proti rozhodnutiu z 26. júna 2003 a tým nezákonne zúžil predmet sporu, ktorý mu bol predložený.

Pokiaľ ide o rozhodnutie z 28. apríla 2004, je potrebné uviesť, že sa týka, tak ako aj rozhodnutie z 26. júna 2003, situácie pána Weißenfelsa z hľadiska článku 67 ods. 2 služobného poriadku a jeho predmetom je aktualizácia výšky luxemburského príspevku odpočítaného z príspevku podľa služobného poriadku. Ak pripustíme, že z hľadiska tohto konštatovania je možné považovať rozhodnutie z 28. apríla 2004 za rozhodnutie potvrdzujúce rozhodnutie z 26. júna 2003, návrhy smerujúce proti tomuto rozhodnutiu nemôžu byť zamietnuté ako neprípustné, pretože rozhodnutie z 26. júna 2003 bolo napadnuté v stanovenej lehote. V podstate žaloba proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu je neprípustná, len ak potvrdené rozhodnutie nadobudlo vo vzťahu k dotknutej osobe právoplatnosť, pretože nebolo v lehote na podanie žaloby napadnuté. V opačnom prípade je dotknutá osoba oprávnená napadnúť potvrdené rozhodnutie, potvrdzujúce rozhodnutie alebo obe tieto rozhodnutia (pozri rozsudok z 11. mája 1989, Maurissen a Union syndicale/Dvor audítorov, 193/87 a 194/87, Zb. s. 1045 , body 25 a 26).

55

Je pravda, že návrh odvolateľa na zrušenie rozhodnutia z 28. apríla 2004 bol podaný až v štádiu repliky, a teda neprípustnosť tohto návrhu by mohla aj napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktorého sa Súd prvého stupňa dopustil, dostatočne odôvodňovať výrokovú časť jeho rozsudku z tohto hľadiska (pozri rozsudok z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C-30/91 P, Zb. s. I-3755 , bod 28).

56

Pokiaľ však ide o rozhodnutie týkajúce sa rovnakej otázky, a síce práva oprávnenej osoby na poskytnutie zvýšeného príspevku na nezaopatrené deti v plnej výške za jednotlivé obdobia a prípadne vrátenia súm, ktoré boli neoprávnene odpočítané, bolo by v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti požadovať od tejto osoby, aby podala na Súd prvého stupňa novú žalobu proti rozhodnutiu z 28. apríla 2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 1987, Fabrique de fer de Charleroi a i./Komisia, 351/85 a 360/85, Zb. s. 3639 , bod 11).

59

Parlament sa domnieva, že Súd prvého stupňa rozhodol správne o neprípustnosti návrhu na náhradu škody predloženého odvolateľom, pretože bol predložený až v štádiu repliky.

60

Parlament dopĺňa, že tento návrh by mohol byť vyhlásený za neprípustný aj vzhľadom na to, že odvolateľ nevyčíslil výšku spôsobenej škody, ani neuviedol okolnosti, ktoré mu bránia v tom, aby túto škodu vyčíslil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2004, Hectors/Parlament, C-150/03 P, Zb. s. I-8691 , bod 62).

Posúdenie Súdnym dvorom

61

V každom prípade je teda potrebné pripomenúť, že článok 91 ods. 1 služobného poriadku uplatniteľný na Súd prvého stupňa, ako aj na Súd pre verejnú službu, priznáva v tejto oblasti súdu neobmedzenú právomoc stanovením:

„Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc v každom spore medzi spoločenstvami a ktoroukoľvek osobou, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, pokiaľ ide o zákonnosť aktu negatívne ovplyvňujúceho túto osobu v zmysle článku 90 ods. 2. V sporoch finančného charakteru má Súdny dvor neobmedzenú právomoc.“

65

„Spory finančného charakteru“ v zmysle tohto ustanovenia predstavujú nielen žaloby o určenie zodpovednosti podané zamestnancami proti inštitúciám, ale tiež všetky žaloby, na základe ktorých má inštitúcia vyplatiť zamestnancovi určitú sumu, na ktorú má podľa svojho názoru nárok podľa služobného poriadku alebo iného aktu, ktorý upravuje ich pracovnoprávny vzťah (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. októbra 2001, EIB/Hautem, C-449/99 P, Zb. s. I-6733 ).

66

Z toho vyplýva, že návrh odvolateľa, aby mu Parlament zaplatil sumy, ktoré neoprávnene odpočítal z jeho odmeny spolu so zákonnými úrokmi, predstavuje „spor finančného charakteru“ v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku.

70

Z toho vyplýva, že aj druhý odvolateľov dôvod je dôvodný a v tomto ohľade treba napadnutý rozsudok zrušiť.

O práve odvolateľa na poskytovanie príspevku podľa služobného poriadku v plnej výške

Argumentácia účastníkov konania

71

V treťom dôvode sa odvolateľ domnieva, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že príspevok podľa služobného poriadku a luxemburský príspevok majú „podobný charakter“ v zmysle článku 67 ods. 2 služobného poriadku a že vzhľadom na to treba podľa tohto ustanovenia luxemburský príspevok od príspevku podľa služobného poriadku odpočítať.

75

Odvolateľ uvádza, že predmetné príspevky nemajú podobný charakter ani z materiálneho hľadiska.

76

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že článok 67 ods. 2 sa uplatňuje na porovnateľné príspevky. Podľa jeho názoru sa tento článok uplatňuje len za predpokladu, že medzi dotknutými príspevkami existuje skutočná zhoda.

77

Odvolateľ uplatňuje, že to v prípade týchto dvoch príspevkov neplatí, pretože nárok na príspevok podľa služobného poriadku má len úradník, pričom tento príspevok je určený na zaistenie starostlivosti o zdravotne postihnuté dieťa, a to bez ohľadu na jeho miesto bydliska, zatiaľ čo luxemburský príspevok je určený na uspokojenie potrieb samotnej zdravotne postihnutej osoby, pokiaľ má bydlisko v Luxembursku, bez ohľadu na to, či sa nachádza v rodinnom kruhu alebo v zdravotníckom zariadení.

81

Parlament sa domnieva, že vedľajší charakter vnútroštátneho príspevku k pracovnej činnosti nemôže byť v žiadnom prípade považovaný za rozhodujúci prvok posúdenia podľa článku 67 ods. 2 služobného poriadku a že Súd prvého stupňa sa správne obmedzil na to, že skúmal, či sú predmetné príspevky porovnateľné a či plnia rovnaký účel.

82

V tejto súvislosti sa Parlament domnieva, že Súd prvého stupňa sa správne domnieval, že rozhodujúci prvok posúdenia charakteru predmetných príspevkov podľa článku 67 ods. 2 služobného poriadku spočíva v tom, že oba predmetné príspevky majú za cieľ poskytnúť pomoc v súvislosti so zvýšenými finančnými nákladmi spojenými so zaistením potrebnej pomoci a starostlivosti ťažko zdravotne postihnutej osobe.

83

Takisto upozornil na to, že obe predmetné dávky majú paušálny charakter.

Najprv treba preskúmať prípustnosť tohto dôvodu, ktorú Parlament spochybňuje.

87

Z článku 225 ES, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že odvolanie musí presne označovať napádané prvky rozsudku alebo uznesenia, ktorého zrušenie navrhuje, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri najmä rozsudok zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291 , bod 34).

88

Z odvolania vyplýva, že odvolateľ kritizoval rôzne časti napadnutého rozsudku a s cieľom podporiť tento návrh presne označil právne tvrdenia. Jeho dôvod bol teda Súdnemu dvoru náležite predložený.

89

Z toho v prvom rade vyplýva, že porovnateľný príspevok môže byť odpočítaný len z tej časti príspevku na nezaopatrené dieťa, ktorá je z dôvodu zdvojnásobenia pripočítaná k príspevku na nezaopatrené dieťa, na ktorý má zamestnanec nárok v každom prípade.

93

Je teda potrebné predovšetkým konštatovať, že luxemburský príspevok sa odlišuje od príspevku podľa služobného poriadku z viacerých hľadísk.

94

Luxemburský príspevok, ktorý je poskytovaný len z dôvodu bydliska na luxemburskom území a nie je viazaný na pracovnoprávny vzťah, má za cieľ čeliť prostredníctvom vhodných opatrení zdravotnému postihnutiu, ktoré zákon presne definuje. Napokon jeho hodnota je oveľa vyššia ako hodnota zdvojnásobeného príspevku na nezaopatrené dieťa.

95

Z toho vyplýva, že časť príspevku na nezaopatrené dieťa podľa článku 67 ods. 3 služobného poriadku a luxemburský príspevok nemajú ani rovnaký predmet, ani účel.

99

Vzhľadom na to nemá príspevok podľa služobného poriadku podobný charakter ako luxemburský príspevok v zmysle článku 67 ods. 2 služobného poriadku.

100

Z uvedeného vyplýva, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že príspevok podľa služobného poriadku a luxemburský príspevok majú podobný charakter v zmysle článku 67 ods. 2 služobného poriadku.

101

104

V prejednávanej veci je možné o veci samej rozhodnúť.

105

Tak ako už bolo spresnené, príspevok podľa služobného poriadku a luxemburský príspevok nemajú podobný charakter v zmysle článku 67 ods. 2 služobného poriadku a odvolateľ teda dôvodne požaduje zrušenie rozhodnutí z 26. júna 2003 a 28. apríla 2004 v rozsahu, v akom stanovujú odpočítanie luxemburského príspevku od zdvojnásobeného príspevku na nezaopatrené dieťa.

106

Pokiaľ ide o určenie práv odvolateľa, je potrebné pripomenúť, že keďže rozhodnutie o odpočítaní oznámené 18. septembra 2000 nebolo v lehote na podanie žaloby napadnuté, nadobudlo právoplatnosť so všetkými svojimi finančnými účinkami. Treba však rozhodnúť, že Parlament je povinný vyplatiť odvolateľovi sumy, ktoré boli neoprávnene odpočítané z jeho odmeny od 1. júla 2003, teda odo dňa, kedy nadobudlo účinnosť rozhodnutie z 26. júna 2003, spolu so zákonnými úrokmi.

2.

Rozhodnutia Európskeho parlamentu z 26. júna 2003 a 28. apríla 2004 sa zrušujú.

3.

Európsky parlament doplatí pánovi Weißenfelsovi nevyplatené príspevky na nezaopatrené dieťa, ktoré mu mali byť poskytnuté od 1. júla 2003, spolu so zákonnými úrokmi.

4.

Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pánovi Weißenfelsovi v konaní pred Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev a pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev.