C-421/06
ECLI:EU:C:2007:662
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62006CO0421
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Uznesenie
Súdneho dvora (tretia komora) z 8. novembra 2007 – Fratelli Martini a Cargill
(vec C‑421/06)
„Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku – Rozsudok Súdneho dvora, ktorý konštatuje neplatnosť ustanovenia Spoločenstva – Povinnosti inštitúcií – Politika hygieny – Kŕmne zmesi – Uvedenie percentuálnych hmotnostných podielov kŕmnych surovín použitých v kŕmnej zmesi s toleranciou ±15 % od deklarovanej hodnoty na etikete – Zákaz uviesť spotrebiteľa do omylu“
1. Prejudiciálne otázky – Odpoveď, ktorú možno jednoznačne vyvodiť z judikatúry – Uplatnenie článku 104 ods. 3 rokovacieho poriadku (Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 104 ods. 3) (pozri bod 20)
2. Ochrana verejného zdravia – Kŕmne zmesi – Smernica 2002/2 (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002, články 8 a 16; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/2, článok 1 bod 4) (pozri bod 45, bod 1 výroku)
3. Ochrana verejného zdravia – Kŕmne zmesi – Smernica 2002/2 [článok 233 ES a 234 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/2, článok 1 bod 1 písm. b)] (pozri bod 63, bod 2 výroku)
Predmet
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Consiglio di Stato – Účinky rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C‑453/03, C‑11/04, C‑12/04 a C‑194/04 (ABNA a i.), ktorý konštatuje čiastočnú neplatnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/2/ES z 28. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 79/373/EHS o uvádzaní kŕmnych zmesí do obehu a ktorou sa zrušuje smernica Komisie 91/357/EHS (Ú. v. ES L 63, s. 23; Mim. vyd. 3/035, s. 245) – Povinnosť inštitúcií prijať nový akt
Výrok
Článok 1 bod 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/2/ES z 28. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 79/373/EHS o uvádzaní kŕmnych zmesí do obehu a ktorou sa zrušuje smernica Komisie 91/357/EHS, v ktorom sa stanovuje povinnosť uviesť na etikete kŕmnych zmesí percentuálny hmotnostný podiel kŕmnych surovín použitých v kŕmnej zmesi s toleranciou ± 15 % od deklarovanej hodnoty, pokiaľ ide o tento percentuálny podiel, je potrebné vykladať v tom zmysle, že nie je v rozpore s článkami 8 a 16 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, ktorých cieľom je predovšetkým zabrániť tomu, aby etiketa a spôsob, akým sú krmivá propagované, viedli k uvedeniu spotrebiteľa do omylu.
Vzhľadom na to, že v článku 1 bode 1 písm. b) smernice 2002/2 sa stanovuje samostatná povinnosť, ktorá nesúvisí s povinnosťami stanovenými v ostatných ustanoveniach tejto smernice, vyhlásenie neplatnosti uvedeného ustanovenia zo strany Súdneho dvora v rozsudku zo 6. decembra 2005, ABNA a i. (C‑453/03, C‑1/04, C‑12/04 a C‑194/04), nevytvorilo právne vákuum, resp. nekonzistentnosť, v prípade ktorých sa vyžaduje, aby inštitúcie Spoločenstva prijali vecné zmeny smernice 2002/2.
V každom prípade neplatnosť ustanovenia Spoločenstva vyplýva priamo z rozsudku Súdneho dvora, ktorý ju konštatuje, a tak orgánom, ako aj súdom členského štátu prináleží, aby z toho vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku vyvodili dôsledky.