T-40/06

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora) z 13. septembra 2010 *

Vo veci T-40/06,

Trioplast Industrier AB, so sídlom v Smålandsstenare (Švédsko), v zastúpení: T. Pet- tersson a O. Larsson, advokáti,

žalobca,

proti

(vec COMP/F/38.354 – Priemyselné vrecia) o karteli na trhu s plastovými priemy­ selnými vrecami, ako aj subsidiárne návrhu na zníženie pokuty uloženej žalobcovi,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory A. W. H. Meij (spravodajca), sudcovia V. Vadapalas a L. Truchot,

tajomník: C. Kristensen, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. júna 2010,

vyhlásil tento

3 Samotná FLS Plast nadobudla 60 % akcií Trioplastu Wittenheim v decembri 1990 od spoločnosti Cellulose du Pin, člena skupiny vo vlastníctve Compagnie de Saint-Go- bain SA. Zostávajúcich 40 % previedla Cellulose du Pin na FLS Plast v decembri 1991.

Správne konanie

4 V novembri 2001 spoločnosť British Polythene Industries informovala Komisiu o existencii kartelu v odvetví priemyselných vriec (ďalej len „kartel“). Vyjadrila svo- je želanie spolupracovať v rámci ustanovení oznámenia Komisie o neukladaní alebo znižovaní pokút vo veciach kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ďalej len „oznámenie o spolupráci“).

5 V dňoch 26. a 27. júna 2002 Komisia vykonala šetrenie v trinástich podnikoch podľa článku 14 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EHS) č. 17, prvého nariadenia implementujú- ceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Medzi týmito podnikmi sa nachádzal aj Trioplast Wittenheim.

II - 4902

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

II - 4903

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

(L 282, s. 41). Medzi osobami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, sú uvede- ní Trioplast Wittenheim, ktorého účasť na porušení je podľa Komisie zjavná, a žalob- ca, ktorého Komisia označila za súčasť hospodárskej jednotky zodpovednej za poru- šenie v rokoch 1999 až 2002. FLS Plast a FLSmidth & Co. A/S (ďalej len „FLSmidth“), holding skupiny FLS, predtým nazývanej FLS Industries A/S, sú tiež osobami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené. Hospodársku jednotku s Trioplastom Wittenhe- im tvorili v rokoch 1990 až 1999.

11 V napadnutom rozhodnutí a najmä v odôvodneniach č. 417 až 548 Komisia konštato- vala, že v rozpore s článkom 81 ES sa viacero podnikov zúčastnilo na protisúťažných dohodách alebo zosúladených postupoch na územiach Belgicka, Nemecka, Španiel- ska, Francúzska, Luxemburska a Holandska. Podľa odôvodnení č. 549 až 576 napad- nutého rozhodnutia k porušeniu dochádzalo od januára 1982 do júna 2002, pričom táto doba bola v jednotlivých podnikoch rôzna.

12 V odôvodneniach č. 3 až 14 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že na účely napad- nutého rozhodnutia boli dotknutými výrobkami plastové priemyselné vrecia určené na balenie základných druhov tovaru a vo všeobecnosti na balenie surovín, hnojív, polymérov, stavebných materiálov, poľnohospodárskych a záhradníckych výrobkov a krmív pre zvieratá. Podľa napadnutého rozhodnutia tieto vrecia, vyrábané z rovna- kej suroviny, ktorou je polyetylén, ale na základe rôznych postupov, možno zaradiť do štyroch druhov: otvorené vrecia, ventilové vrecia, FFS vrecia („Form, Fill and Seal“, teda tvarovanie za tepla, plnenie a hermetické uzatvorenie) a blokové vrecia. Komisia dospela k záveru, že hoci v porovnaní s ostatnými môžu vykazovať určité zvláštnosti, tieto druhy vriec tvoria relatívne homogénny celok.

— mechanizmus pravidelnej výmeny neanonymných informácií o objemoch preda- ja a trhových podieloch členov v každej skupine a podskupine,

— globálny systém určenia a kontroly kvót predaja podľa geografických oblastí a v rámci každej geografickej oblasti podľa podnikov,

II - 4905

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

— spoločné modely výpočtu predajných cien pre zákazníkov,

— zavedenie systémov vedúcich zákazníkov vo vzťahu k veľkým zákazníkom na úrovni skupín a podskupín,

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

17 V odôvodneniach č. 766 až 777 napadnutého rozhodnutia Komisia ďalej rozdelila do- tknuté podniky do šiestich kategórií podľa ich relatívneho významu na relevantnom trhu, pričom vychádzala z podielov na trhu, ktoré každý z týchto podnikov dosiahol pre dotknutý výrobok v roku 1996 na príslušnom území. Na tomto základe Komisia určila východiskové sumy pokút v rozpätí od 5,5 milióna do 35 miliónov eur. Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty pre Trioplast Wittenheim na 8,5 milióna eur (kategória päť), pričom jeho podiel na príslušnom trhu sa v roku 1996 zvýšil na 2,8 %. Keďže žalobca, ako aj FLS Plast a FLSmidth sa na karteli podieľali ako materské spo- ločnosti Trioplastu Wittenheim, bola im určená rovnaká východisková suma.

18 Z odôvodnení č. 779 až 783 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že východiskové sumy pokút sa zvýšili o 10 % za každý celý rok porušenia a o 5 % za každé dodatočné obdo- bie v trvaní 6 mesiacov alebo viac, maximálne však jeden rok. V prípade Trioplastu Wittenheim sa tak východisková suma pokuty zvýšila o 200 %, čo zodpovedá obdobiu porušenia v trvaní 20 rokov a 5 mesiacov, v dôsledku čoho základná suma pokuty dosiahla 25,50 milióna eur. Zvýšenie východiskovej sumy pokuty FLS Plast (ako aj FLSmidth) bolo stanovené na 80 % a žalobcu na 30 %, čo viedlo k základným sumám pokuty vo výške 15,30 milióna eur pre FLS Plast a FLSmidth a 11,05 milióna eur pre žalobcu.

19 Ako vyplýva z odôvodnení č. 802 a 812 až 822 napadnutého rozhodnutia, základné sumy pokuty uloženej Trioplastu Wittenheim a jeho materským spoločnostiam ne- boli zvýšené ani znížené na základe zohľadnenia priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností, ani z dôvodu uplatnenia pravidla určujúceho hornú hranicu pokuty na 10 % z celkového obratu dotknutého podniku za predchádzajúci obchodný rok, ako ju stanovuje článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 (ďalej len „horná hranica 10 % z ob- ratu“). Komisia naopak uplatnila bod D oznámenia o spolupráci s cieľom zohľadniť

1. Tieto podniky porušili článok 81 ES tým, že sa v uvedených obdobiach podieľali na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví plastových priemyselných vriec na území Belgicka, Nemecka, Španielska, Francúzska, Luxemburska a Holandska, kto- ré spočívali v stanovovaní pevných cien a zavedení spoločných modelov na výpočet cien, rozdelení trhov a prideľovaní predajných kvót, prideľovaní zákazníkov, obcho- dov a objednávok, predkladaní ponúk zosúladených s určitými verejnými obstaráva- niami a výmene špecifických informácií:

…

II - 4908

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

g) Trioplast Wittenheim… od 6. januára 1982 do 26. júna 2002 a [žalobca] od 21. ja- nuára 1999 do 26. júna 2002;

h) FLS Plast… a FLSmidth… od 31. decembra 1990 do 19. januára 1999;

II - 4909

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

Článok 3

Spoločnosti uvedené v článku 1 ihneď ukončia porušenie uvedené v spomenutom článku, pokiaľ tak ešte neurobili.

V budúcnosti sa zdržia akéhokoľvek konania alebo správania uvedeného v článku 1 a akéhokoľvek konania alebo správania s rovnakým alebo podobným cieľom alebo účinkom.

…“

— čiastočne zrušil článok 2 ods. 1 písm. f ) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka výšky jemu uloženej pokuty, a subsidiárne znížil túto pokutu,

— zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

24 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

— zamietol žalobu,

— zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

25 Keďže zloženie komôr Všeobecného súdu sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridele- ný k šiestej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

29 Prvý žalobný dôvod sa týka tak zákonnosti napadnutého rozhodnutia v jeho článku 1 ods. 1 písm. g), ako aj zákonnosti určenia výšky pokuty žalobcu Komisiou. Žalobca totiž prostredníctvom tretej časti tohto žalobného dôvodu namieta zákonnosť napad- nutého rozhodnutia v tom rozsahu, že toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia pri stanovení dĺžky trvania porušenia, ktorého sa žalobca dopustil. Prvá a druhá časť tohto žalobného dôvodu sa týkajú jednak zákonnosti spôsobu výpočtu pokuty, ktorý Komisia uplatnila, a jednak zákonnosti určenia závažnosti porušenia, najmä pokiaľ ide o voľbu referenčného roka. Preto treba preskúmať najskôr tretiu časť prvého žalobného dôvodu a potom prvú a druhú časť tohto žalobného dôvodu.

30 Ďalších päť žalobných dôvodov smeruje k zrušeniu článku 2 ods. 1 písm. f ) napadnu- tého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka výšky pokuty uloženej žalobcovi. Žalobca totiž druhým žalobným dôvodom namieta dôvodnosť zamietnutia Komisie prihliad- nuť v jeho prospech na poľahčujúce okolnosti. Tretí žalobný dôvod je založený na nedodržaní hornej hranice 10 % z obratu. Štvrtý žalobný dôvod smeruje k preuká- zaniu toho, že Komisia nesprávne posúdila spoluprácu žalobcu v rámci oznámenia o spolupráci. Piaty žalobný dôvod sa týka porušenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania Komisiou. Napokon šiesty žalobný dôvod je založený na nedodržaní zásady riadnej správy vecí verejných a zásady právnej istoty v rámci určenia solidárnej zodpovednosti žalobcu.

II - 4912

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

31 Na pojednávaní vzal žalobca späť tretí žalobný dôvod. Preto ho už netreba skúmať.

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

33 Žalobca najskôr uvádza, že účasť Trioplastu Wittenheim na protisúťažných postu- poch bola ukončená na stretnutí združenia Valveplast 23. marca 1999. Porušenie zo strany Trioplastu Wittenheim by tak trvalo 17 rokov a 2 mesiace a obdobie, na zá- klade ktorého by žalobca musel prevziať solidárnu zodpovednosť, podľa neho trvá od 21. januára do 23. marca 1999. Predmetné protisúťažné postupy totiž po prvýkrát vzbudili pozornosť žalobcu, ktorý pár týždňov predtým získal Trioplast Wittenheim, na stretnutí 23. marca 1999. Podľa žalobcu sa M. B., jeden z jeho riaditeľov, ktorý sa stal novým predsedom predstavenstva Trioplastu Wittenheim a ktorý túto spo- ločnosť zastupoval, do protiprávnych rokovaní nezapojil. Žalobca následne zaviedol internú smernicu, ktorou nariadil ukončiť porušenie.

34 Žalobca, ktorý priznáva, že Trioplast Wittenheim sa zúčastnil na troch stretnutiach združenia Valveplast v roku 2001, tvrdí, že na týchto stretnutiach viedol Valveplast rokovania v rámci odvetvia, ktoré sa týkali dvoch projektov považovaných za zákon- né, a to jednak spôsobu výpočtu cien FFS vriec s cieľom uľahčiť prechod na tenšie fólie a jednak parametrov, ktoré sa majú určiť pre predaje na internetových dražbách. V rozsahu, v akom sa ukázalo, že tieto rokovania mali protisúťažnú povahu, im Tri- oplast Wittenheim neprikladal nijaký význam. Cieľom Trioplastu Wittenheim teda nebolo využiť kartel vo svoj prospech.

35 Ďalej za predpokladu, že by Všeobecný súd rozhodol, že Trioplast Wittenheim sa podieľal na porušení tým, že sa zúčastnil na troch stretnutiach združenia Valveplast v roku 2001, žalobca tvrdí, že Trioplast Wittenheim vystúpil z kartelu v období od 23. marca 1999 do 27. marca 2001 a definitívne ukončil svoju účasť na karteli v júli 2001. Za tohto predpokladu by porušenie, ktorého sa dopustil Trioplast Wittenheim, trvalo maximálne 17 rokov a 6 mesiacov.

39 Podľa judikatúry je povinnosťou Komisie dokázať nielen existenciu kartelu, ale aj dĺž- ku jeho trvania. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa Komisia pri neexistencii dôka- zov spôsobilých priamo preukázať dĺžku trvania porušenia opierala prinajmenšom o dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z hľadiska času, aby

II - 4915

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

bolo možné odôvodnene pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvo- ma konkrétnymi dátumami (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 51). Okrem toho treba spresniť, že ak aj obdobie medzi dvoma prejavmi určitého protisúťažného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie nepretržitej povahy porušenia, nič to nemení na tom, že otázku, či uvedené obdobie je, alebo nie je dostatočne dlhé na to, aby mohlo predstavovať prerušenie porušenia, nie je možné preskúmať abstraktne. Práve nao- pak, treba ju preskúmať v kontexte fungovania daného kartelu (rozsudok Všeobecné- ho súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T-18/05, Zb. s. II-1769, bod 89).

40 Toto rozdelenie dôkazného bremena sa preto môže odlišovať v rozsahu, v akom skut- kové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že by druhého účastníka konania zaväzovali predložiť vysvetlenie alebo odôvodnenie, kto- rých nepredloženie by umožňovalo dospieť k záveru, že dôkazné bremeno sa unieslo (rozsudok Súdu prvého stupňa Peróxidos Orgánicos/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 53; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 79, a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 21).

44 Po prvé treba konštatovať, že žalobca pripúšťa, že Trioplast Wittenheim sa zúčast- nil na protisúťažných stretnutiach združenia Valveplast 23. marca 1999 a 27. marca, 8. júna a 12. júla 2001, ktoré sa zaoberali najmä modelom výpočtu cien FFS vriec a ko- ordináciou internetových dražieb. Zo spisu vyplýva, že M. B., v tom období riadiaci člen skupiny a predseda predstavenstva Trioplastu Wittenheim, zastupoval na týchto stretnutiach Trioplast Wittenheim, s výnimkou stretnutia 12. júla 2001, na ktorom sa zúčastnil istý M. W.

II - 4917

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

45 Je teda potrebné dospieť k záveru, že keďže účasť Trioplastu Wittenheim na týchto stretnutiach je nesporná, úlohou žalobcu bolo poskytnúť dôkazy preukazujúce, že účasť Trioplastu Wittenheim na uvedených stretnutiach nemala protisúťažný cha- rakter. Hoci teda žalobca uvádza skutočnosť, že Trioplast Wittenheim nemal svojím príchodom na spomínané stretnutia v úmysle zúčastniť sa na protiprávnom karteli a nezúčastnil sa na protiprávnych rokovaniach, nepreukazuje, že by sa bol Trioplast Wittenheim verejne dištancoval od obsahu týchto stretnutí. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého Trioplast Wittenheim ukončil svoju účasť na karteli 23. marca 1999, nemož- no prijať.

46 Po druhé, pokiaľ ide o obdobie od 23. marca 1999 do 27. marca 2001, treba konšta- tovať, že z napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho prílohy č. 1 týkajúcej sa detailov stretnutí združenia Valveplast vyplýva, že Komisia nemá k dispozícii priame dôkazy o účasti Trioplastu Wittenheim na stretnutiach združenia Valveplast, ktoré sa konali počas uvedeného obdobia. Komisia toto konštatovanie nespochybňuje.

50 V tejto súvislosti treba zohľadniť skutočnosť, že zo spisu vyplýva, že 10. decembra 2001 M. T. písomne pozval Trioplast Wittenheim na stretnutie, ktoré sa malo konať v nasledujúci deň v Paríži. Navyše v poznámkach z tohto posledného stretnutia sa uvádza, že ostatní účastníci nepoznali úmysly Trioplastu Wittenheim týkajúce sa jeho účasti na karteli. Úvodná časť uvedených poznámok totiž znie takto: „Účastníci: len Fardem, B-K, RKW, Cofira a my, BPI už viac nie a TRIO [Trioplast] nevieme.“

51 Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého Trioplast Wittenheim definitívne ukončil svoju účasť na karteli 12. júla 2001, preto nemožno prijať.

II - 4919

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

52 Žalobca teda nesprávne tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je protiprávne, pokiaľ ide o určenie dĺžky trvania porušenia, ktorého sa dopustila jeho dcérska spoločnosť Tri- oplast Wittenheim, a v dôsledku toho aj pokiaľ ide o určenie dĺžky trvania jeho vlast- ného porušenia ako materskej spoločnosti.

53 Tretia časť prvého žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť a v dôsledku toho sa musí zamietnuť aj návrh smerujúci k čiastočnému zrušeniu článku 1 ods. 1 písm. g) napadnutého rozhodnutia.

56 Pochybenie, ktorého sa Komisia dopustila, teda spočívalo v tom, že pri výpočte poku- ty nezohľadnila skutočnosť, že porušenie, ktorého sa Trioplast Wittenheim dopustil, trvalo počas troch rôznych období, a to v období, keď bola táto spoločnosť vo vlast- níctve Compagnie de Saint-Gobain, ďalej v období, keď bola vo vlastníctve FLS Plast a FLSmidth, ako aj v období, keď patrila skupine Trioplast. Pokiaľ ide o FLS Plast, FLSmidth a žalobcu, spôsob výpočtu použitý Komisiou mal za následok, že kumulo- vaná solidárna zodpovednosť týchto spoločností prekročila celkovú výšku pokuty ulo- ženej Trioplastu Wittenheim, čo je absurdné. Uvedeným spoločnostiam bola taktiež uložená solidárna pokuta za obdobie, v ktorom žiadna z nich Trioplast Wittenheim nevlastnila. Tento postup bol v rozpore s judikatúrou a najmä s rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia (C-279/98 P, Zb. s. I-9693).

57 Žalobca jednak pripomína, že zo základných zásad týkajúcich sa solidárnej zodpo- vednosti vyplýva, že ide o spoločnú zodpovednosť so solidárnou osobou a nemožno ju stanoviť odlišne. Žalobca mal byť preto solidárne zodpovedný spolu s Trioplas- tom Wittenheim za tú časť pokuty, ktorá zodpovedá obdobiu, v ktorom vlastnil túto dcérsku spoločnosť, teda obdobiu troch rokov. Žalobca tiež pripomína, že z metódy uplatnenej Komisiou vyplýva, že tri roky, počas ktorých žalobca vlastnil Trioplast Wittenheim, boli započítané dvakrát, keďže predmetné roky boli pripísané Trioplastu Wittenheim a zároveň aj jemu samotnému.

58 Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že táto metóda stanovovania nebola predtým uplatnená, žalobca sa domnieva, že okolnosť uvedená Komisiou, podľa ktorej bola daná metóda použitá v sérii rozhodnutí od veci AstraZeneca (vec COMP/A.37.507/F3 – AstraZe- neca, Ú. v. EÚ L 332, 2006, s. 24), je irelevantná. Predmetné rozhodnutia neboli súdmi Spoločenstva preskúmané a nemôžu predstavovať zavedenú ustálenú prax.

61 V prípade, že by Všeobecný súd akceptoval metódu stanovovania pokút uplatnenú v prejednávanej veci, žalobca je toho názoru, že bol diskriminovaný s ohľadom na podniky, ktorým bola pokuta uložená podľa zásad vedúcich k prijatiu rozhodnutia vy- daného vo veciach Organické peroxidy a Medené inštalačné rúry (vec C.38.069 – Me- dené inštalačné rúry, Ú. v. EÚ L 192, 2006, s. 21). Žalobca sa navyše domnieva, že bol

II - 4922

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

diskriminovaný s ohľadom na podniky zaviazané na zaplatenie pokuty podľa usmer- není k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) na- riadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „nové usmernenia k metóde stanovovania pokút“), ktorých uplatnením by bola žalobcovi uložená nižšia pokuta.

62 Komisia navrhuje, aby sa táto časť prvého žalobného dôvodu zamietla.

— Posúdenie Všeobecným súdom

65 Treba tiež pripomenúť, že Komisia používa pojem pokuta bez rozdielu na označenie pokuty, ako aj na označenie hornej hranice sumy, v akej osoba, ktorej je rozhodnutie určené, solidárne zodpovedá za zaplatenie pokuty. Toto nerozdielne používanie poj- mu pokuta vychádza najmä z odôvodnení č. 784, 841 a 867 napadnutého rozhodnu- tia, v ktorých Komisia tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, ozna- čuje stanovené sumy tak z dôvodu pokuty, ako aj z dôvodu solidárnej zodpovednosti za zaplatenie uvedenej pokuty.

66 Treba teda konštatovať, že metóda výpočtu uplatnená Komisiou sa týka výlučne ur- čenia súm, ktoré majú byť udelené osobám, ktorým je napadnuté rozhodnutie urče- né, a to nezávisle od dôvodu, z akého im je táto suma udelená. Keďže táto metóda výpočtu neurčuje dôvod, z akého sú stanovené sumy uložené osobám, ktorým je na- padnuté rozhodnutie určené, teda z dôvodu pokuty alebo z dôvodu hornej hranice sumy, v akej spoločnosť solidárne zodpovedá za zaplatenie pokuty, Všeobecný súd sa v rámci tohto žalobného dôvodu obmedzí na preskúmanie dôvodnosti napadnutej metódy výpočtu použitej Komisiou v rozsahu, v akom táto metóda určuje stanovenie uložených súm.

II - 4924

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

67 Pokiaľ ide o výpočet sumy udelenej Trioplastu Wittenheim, v bodoch 17 až 20 vyššie sa uvádza, že Komisia dospela ku konečnej sume 17,85 milióna, pričom ho v rámci rozdielneho zaobchádzania a na základe podielu na trhu dosiahnutého s dotknutým výrobkom na príslušnom území zaradila do piatej kategórie a stanovila mu východis- kovú sumu pokuty 8,5 milióna eur. Komisia potom zvýšila východiskovú sumu 8,5 milióna eur o 200 % z dôvodu dĺžky trvania jeho účasti na karteli, ktorú stanovila na 20 rokov a 5 mesiacov, čo viedlo k základnej sume 25,5 milióna eur. Z dôvodu nee- xistencie priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností a neexistencie vplyvu hornej hranice 10 % z obratu Komisia podľa oznámenia o spolupráci len znížila základnú sumu o 30 %.

71 V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že nemožno prijať tvrdenie žalobcu, pod- ľa ktorého on sám dodržal pravidlá hospodárskej súťaže. Žalobcovi, ktorému bolo pripísané protisúťažné konanie Trioplastu Wittenheim v období od 21. januára 1999 do 26. júna 2002, bola totiž podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 uložená poku- ta na základe jeho zodpovednosti za porušenie, ktorého sa z dôvodu tohto pripísania mal sám dopustiť (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 28). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pripísanie správania Trioplastu Wittenheim žalobcovi vôbec ne- možno spochybniť.

72 Po tretie treba poznamenať, že žalobca nesprávne uvádza, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že počas kartelu trvajúceho viac ako 20 rokov patril Trioplast Wittenheim postupne trom materským spoločnostiam. Z napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že pri určovaní súm pokút uložených žalobcovi, ako aj spoločnostiam FLS Plast a FLSmidth Komisia preukázala úzku súvislosť medzi týmito sumami a dĺžkou zapo- jenia každej materskej spoločnosti Trioplastu Wittenheim. Ako sa uvádza v bode 68 vyššie, v prípade žalobcu Komisia zvýšila východiskovú sumu 8,5 milióna eur o 30 %,

II - 4926

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

teda o 10 % za každý celý rok, počas ktorého žalobca vlastnil kapitál Trioplastu Wit- tenheim. Rovnaký postup bol použitý aj v prípade FLS Plast a FLSmidth.

73 Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by bol uznaný za zodpovedného za iné porušenie, než ktorého sa dopustil, je preto bez akéhokoľvek základu. V tejto súvislosti je roz- sudok Cascades/Komisia, už citovaný v bode 56 vyššie, ktorý žalobca uvádza, irele- vantný, keďže na rozdiel od prejednávaného prípadu sa týka zodpovednosti materskej spoločnosti za protiprávne skutky, ktorých sa dcérska spoločnosť dopustila ešte pred- tým, ako ju materská spoločnosť nadobudla.

rozdelenie bolo vykonané pri prejednávaní takých predchádzajúcich vecí, akou je vec Organické peroxidy. Keďže rozhodovací postup týkajúci sa metódy výpočtu výšok pokút bol Komisiou stanovený v období rozhodnutí uvádzaných žalobcom, nemož- no vôbec namietať, že tento postup mohol byť v tejto veci zrušený alebo zmenený. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôže slúžiť ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej súťaže, keďže ten je vymedzený výlučne nariadením č. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsu- dok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 233 a citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, LR AF 1998/ Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 234).

78 Okrem toho v rozsahu, v akom žalobca napáda výšku sumy v akej je solidárne zodpo- vedný za zaplatenie pokuty uloženej Trioplastu Wittenheim z dôvodu, že kumulované výšky súm, do akých jeho solidárna zodpovednosť na jednej strane a solidárna zodpo- vednosť spoločností FLS Plast a FLSmidth na druhej strane prevyšovala výšku hlavnej pokuty uloženej Trioplastu Wittenheim, treba uviesť, že táto výhrada je predmetom šiesteho žalobného dôvodu. Táto výhrada bude teda osobitne preskúmaná pri posu- dzovaní uvedeného žalobného dôvodu.

79 Po piate, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého tri roky, počas ktorých žalobca vlastnil Trioplast Wittenheim, boli v rámci uplatnenia metódy stanovovania zohľadnené dva- krát, treba uviesť, že Komisii nič nebránilo v tom, aby zohľadnila toto obdobie troch rokov tak pri stanovení výšky pokuty uloženej žalobcovi, ako aj pri stanovení výšky pokuty uloženej Trioplastu Wittenheim. Keďže totiž v prípade solidárnej zodpoved- nosti je pohľadávka každého veriteľa vo vzťahu k spoluzodpovedným osobám hlav- ného dlžníka, ako je dlžník v predmetnej veci, uspokojená každou platbou nezávisle od toho, od ktorej osoby pochádza, solidárna zodpovednosť vylučuje dvojité plnenie.

II - 4929

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

80 Napokon tvrdenie žalobcu, podľa ktorého metóda stanovovania pokút nebola pred- tým uplatnená, nie je vecne podložené, pretože z pojednávania pred Všeobecným súdom vyplýva, že Komisia skutočne použila túto metódu v sérii rozhodnutí pred- chádzajúcich napadnutému rozhodnutiu. Toto konštatovanie nemožno spochybniť len tou skutočnosťou, že v danom období neboli uvedené rozhodnutia preskúma- né súdmi Únie. Okrem toho so zreteľom na judikatúru citovanú v bode 75 vyššie je okolnosť, že Komisia uplatnila vo veciach predchádzajúcich veci AstraZeneca odlišnú metódu, irelevantná.

83 Žalobca Komisii vytýka, že pri určovaní východiskovej sumy vychádzal z trhového podielu Trioplastu Wittenheim v roku 1996, ktorý bol podľa napadnutého rozhod- nutia posledným rokom porušenia, keď všetky spoločnosti, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, ešte aktívne pôsobili na trhu s priemyselnými vrecami.

84 Komisia tým, že si v rámci rozdielneho zaobchádzania zvolila rok 1996 za referenčný rok, nedodržala prax, ktorú sama zaviedla na určovanie závažnosti porušenia. Podľa tejto praxe, ktorú schválili aj súdy Spoločenstva, musel byť referenčným rokom po- sledný celý rok trvania porušenia, aby bolo možné najprimeranejšie zhodnotiť hos- podársku silu každého z účastníkov. V tejto veci mal byť preto referenčným rokom rok 2001.

85 Žalobca tiež tvrdí, že ak by bola pravda, že metóda Komisie mala za cieľ udeliť spo- ločnostiam FLS Plast a FLSmidth aj jemu samému im vlastnú východiskovú sumu pokuty, teda sumu odlišnú od sumy uloženej Trioplastu Wittenheim, táto suma mala súvisieť s obdobím, v ktorom materské spoločnosti postupne vlastnili Trioplast Wit- tenheim. Východisková suma, ktorá mu bola uložená, tak nemohla byť zákonne za- ložená na trhovom podiele Trioplastu Wittenheim, keďže žalobca ju nadobudol až v roku 1999.

II - 4931

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

86 Ak by však Všeobecný súd schválil výber roka 1996 za referenčný rok, žalobca tvrdí, že Komisia nedodržala zásadu proporcionality. Tým, že použila trhový podiel Trio- plastu Wittenheim v roku 1996, ktorý bol 2,8 %, Komisia zahrnula aj výrobu otvore- ných vriec a ventilových vriec, ktorých výrobu Trioplast Wittenheim ukončil v roku 1997. Vzhľadom na trhový podiel Trioplastu Wittenheim v roku 2001, ktorý dosiahol približne 0,4 %, Komisia mala začleniť Trioplast Wittenheim do šiestej kategórie pod- nikov, alebo dokonca do siedmej kategórie, a nie do piatej.

— Posúdenie Všeobecným súdom

90 Predovšetkým treba uviesť, že Komisia, ako vyplýva z bodu 75 vyššie, nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami. Z toho dôvodu aj za predpokladu, že by určenie referenčného roka v tejto veci predstavovalo zmenu zavedenej praxe, táto okolnosť nemala žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

91 Z ustálenej judikatúry ďalej vyplýva, že posúdenie závažnosti porušenia sa musí tý- kať hospodárskej reality aktuálnej v období, keď došlo k danému porušeniu; v tejto súvislosti sú relevantnými skutočnosťami, ktoré treba zohľadniť, najmä veľkosť a hos- podárska sila každého podniku, ako aj rozsah porušenia, ktorého sa každý z nich do- pustil (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, T-334/94, Zb. s. II-1439, bod 397 a citovaná judikatúra). Na účely posúdenia týchto skutočností je nevyhnutne potrebné odkázať na obrat dosiahnutý v dotknutom období (rozsu- dok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 86 a citovaná judikatúra).

92 Ak je pravda, ako uvádza žalobca, že vo veci, ktorá viedla k rozsudkom zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia (už citovaný v bode 91 vyššie), a zo 16. novembra 2000, Sarrió/

II - 4933

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

94 V prejednávanej veci však treba v každom prípade uviesť, že porušenie trvalo viac ako 20 rokov a že počet podnikov zapojených do porušenia a štruktúra každého z nich sa mohli v priebehu týchto 20 rokov vyvíjať, rovnako ako veľkosť a hospodárska sila každého z nich. V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobca, ako sa uvádza v odô- vodnení č. 767 napadnutého rozhodnutia, hoci mal odlišné postavenie medzi osoba- mi, ktorým bolo toto rozhodnutie určené, nepatrí do celku podnikov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené a ktoré počas roka 1996 zvoleného za referenčný rok aktívne pôsobili na trhu s priemyselnými vrecami. Okrem toho zo spisu vyplýva, že hospodárska jednotka, ktorého bol žalobca súčasťou v období od 21. januára 1999 do 26. júna 2002, teda na konci obdobia trvania porušenia, sa už aktívne nezaoberal vý- robou dvoch výrobkov patriacich do odvetvia priemyselných vriec predtým vyrába- ných Trioplastom Wittenheim a jeho podiel na trhu bol v tom istom období okolo 0,4

II - 4934

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

až 0,5 %. Za týchto okolností nemožno tvrdiť, že obrat a trhový podiel, ktorý použila Komisia, teda obrat a trhový podiel Trioplastu Wittenheim za rok 1996, môžu odrá- žať veľkosť a hospodársku silu podniku, ktorého súčasťou bol žalobca od roku 1999.

95 Z toho istého hľadiska treba uviesť, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komi- sia v rámci stanovovania pokút uplatnila individualizovaný prístup, ktorého účelom bolo zaobchádzať s osobami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené a ktoré boli zodpovedné len ako materské spoločnosti, ako s priamymi účastníkmi na poruše- ní. Keďže teda žalobca a Trioplast Wittenheim tvorili hospodársku jednotku, ktorá pred rokom 1999 neexistovala, použitie roka 1996 ako referenčného roka pre takúto jednotku nemôže bez ďalších relevantných dôkazov zodpovedať hospodárskej reali- te, aká bola aktuálna v období, keď sa tento podnik zúčastňoval na porušení. Tento referenčný rok preto nemôže byť ukazovateľom rozsahu porušenia pripísateľného žalobcovi.

98 S ohľadom na uvedené treba dospieť k záveru, že druhá časť prvého žalobného dô- vodu musí byť prijatá. Napadnuté rozhodnutie preto musí byť zrušené v rozsahu, v akom sa východisková suma pokuty uložená žalobcovi zakladá na trhovom podiele Trioplastu Wittenheim dosiahnutom v referenčnom roku 1996.

O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa dôvodnosti zamietnutia Komisie prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti

Tvrdenia účastníkov konania

99 Žalobca sa domnieva, že Komisia mala v rámci určovania sumy pokuty zohľadniť po- ľahčujúce okolnosti charakterizujúce účasť Trioplastu Wittenheim na porušení.

II - 4936

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

II - 4937

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

Valveplast, pričom Trioplast Wittenheim sa v dobrej viere potom zúčastnil na troch stretnutiach v roku 2001 v nádeji, že sa budú prejednávať zákonné otázky.

103 V nadväznosti na túto argumentáciu žalobca zdôrazňuje, že skutočnosti uvedené Ko- misiou proti existencii poľahčujúcich okolností, ako je účasť v podskupinách, sú v sú- vislosti s ním irelevantné, keďže sa týkajú obdobia, v ktorom žalobca ešte nepristúpil k nadobudnutiu Trioplastu Wittenheim. V prípade, že by Všeobecný súd zachoval stanovenie jemu vlastnej pokuty, žalobca sa domnieva, že Komisia mala zohľadniť po- ľahčujúce okolnosti existujúce po uvedenom nadobudnutí, prinajmenšom čo sa týka jeho zodpovednosti.

104 Komisia navrhuje, aby sa tento žalobný dôvod zamietol.

Posúdenie Všeobecným súdom

108 Okrem toho Všeobecný súd už spresnil, že skutočnosť, že iné podniky zúčastňujúce sa na jednom a tom istom karteli mohli byť aktívnejšie ako daný účastník, neznamená, že tento účastník mal výlučne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovateľa. Zohľadnená by totiž mohla byť len úplná pasivita a tá musí byť preukázaná účastníkom konania, ktorý ju uvádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02 a T-126/02, T-128/02 a T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 611).

109 V prejednávanej veci sa treba domnievať, že nemožno prijať nijaké tvrdenia týkajúce sa pasívnej úlohy alebo úlohy nasledovateľa, ktorú žalobca zohrával v rámci kartelu.

II - 4939

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

Tieto tvrdenia sú vyjadrené v troch skupinách: prvá sa týka najmä neúčasti Trioplastu Wittenheim na stretnutiach združenia Valveplast a jeho postavenia na trhu, druhá sa týka jeho účasti v podskupinách a tretia sa týka okolností, ktoré nastali v období po roku 1999.

110 Po prvé z prílohy napadnutého rozhodnutia, ktorá obsahuje množstvo detailov tý- kajúcich sa stretnutí združenia Valveplast v rokoch 1984 až 2002, vyplýva, že okrem obdobia po roku 1999, ako sa uvádza v bodoch 44 až 50 vyššie, sa Trioplast Witten- heim pravidelne zúčastňoval na stretnutiach združenia Valveplast a niekoľkokrát sa ospravedlnil za neúčasť. Tieto údaje neboli spochybnené a bez toho, že by bolo v tom- to štádiu potrebné zvažovať frekvenciu účasti Trioplastu Wittenheim na stretnutiach podskupín, v prejednávanej veci nemožno Komisii vytýkať, že v prípade tejto spoloč- nosti nekonštatovala pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovateľa z dôvodu obmedzenej frekvencie účasti na stretnutiach združenia Valveplast.

113 Tvrdenie, podľa ktorého Trioplast Wittenheim nezaujal proaktívny prístup k otázkam prejednávaným v rámci protisúťažných postupov, je tiež bez akéhokoľvek základu. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho odôvodnenia č. 802, Trioplast Wittenheim patriaci medzi zakladateľov kartelu sa opakovane podieľal na viacerých predmetných kartelových postupoch, najmä na systéme výmeny informácií o obje- moch predaja a trhových podieloch a na rozdeľovaní zákazníkov.

114 Po druhé, pokiaľ ide o okolnosť, podľa ktorej Trioplast Wittenheim bol súčasťou len troch zo šiestich podskupín a z týchto podskupín odišiel najneskôr vo februári 1997, treba na jednej strane uviesť, že účasť v troch podskupinách nie je obzvlášť nevšed- ná v porovnaní s účasťou ostatných členov kartelu, čo je dôkazom porovnateľného stupňa účasti na úrovni podskupín. Z odôvodnení č. 173 až 185 napadnutého roz- hodnutia totiž vyplýva. že len spoločnosti Wavin a Fardem Packaging sa zúčastňovali na stretnutiach viac než troch podskupín. Na druhej strane vzhľadom na skutočnosť, že Trioplast Wittenheim sa skutočne zúčastňoval na troch vyššie uvedených podsku- pinách počas troch štvrtín dĺžky trvania porušenia, nie je možné dospieť k záveru,

II - 4941

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

že odchod z uvedených podskupín by mohol znamenať pasívnu úlohu Trioplastu Wittenheim.

115 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu založené na tom, že porušenie zo strany Trioplastu Wit- tenheim bolo premlčané v tom rozsahu, v akom ide o jeho účasť v podskupinách, stačí uviesť, že žalobca nenapáda kvalifikovanie porušenia ako jediného a nepretržitého porušenia. Vzhľadom na to, že jediné a nepretržité porušenie bolo skončené 26. júna 2002, a teda ho nemožno považovať za premlčané, skončenie účasti Trioplastu Wit- tenheim v podskupinách je irelevantné.

118 Žalobca sa domnieva, že zníženie pôvodnej sumy pokuty o 30 %, ktoré mu Komisia priznala podľa bodu D oznámenia o spolupráci, malo byť vyššie.

119 Žalobca najskôr uvádza, že na základe svojej žiadosti o zníženie pokuty Trioplast Wittenheim a on sám účinne spolupracovali s Komisiou. Žalobca tvrdí, že jednak predložil vyhlásenia a dokumenty užitočné pre Komisiu pri jej práci v rámci stanove- nia porušenia a jednak skutočnosť, že počas správneho konania namietal určité sku- točnosti vyplývajúce z oznámenia o výhradách, nemala vyústiť do obmedzenia zníže- nia pokuty. Žalobca totiž len zdôraznil určité okolnosti, ktoré Komisia zle pochopila, pričom nikdy nenamietal existenciu protisúťažného postupu. Komisia následne vy- konala viacero zmien týkajúcich sa opisu skutočností. Žalobca sa v tejto súvislosti domnieva, že by mal mať právo poukázať na posúdenie skutočností „marginálne“ sa líšiace od posúdenia Komisie bez toho, aby bol za to sankcionovaný pri zohľadnení jeho žiadosti o zhovievavosť.

120 Žalobca ďalej uvádza, že Komisia priznala zníženie pokuty o 25 % spoločnosti Bischof+Klein a že podľa napadnutého rozhodnutia nenamietanie vecnej správ- nosti skutkových okolností uvedených v oznámení o výhradách prispelo k zníženiu

II - 4943

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

pokuty tejto spoločnosti. Keďže ani žalobca nenamietal vecnú správnosť protisúťaž­ ného postupu a predložil viac dôkazov než spoločnosť Bischof+Klein, malo mu byť priznané výraznejšie zníženie pokuty.

124 V oznámení o spolupráci Komisia definovala podmienky, za ktorých budú môcť byť podniky, ktoré s ňou v priebehu jej vyšetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo zvýhodnené znížením pokuty, ktorú by inak museli zaplatiť (bod A ods. 3 oznámenia o spolupráci).

125 Bod D oznámenia o spolupráci stanovuje:

„1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené všetky podmienky stanovené v [bodoch] B a C, bude mu v rozsahu od 10 do 50 % znížená pokuta, ktorá by mu bola uložená pri neexistujúcej spolupráci.

2. Ide najmä o prípad, ak:

— pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy prispievajúce k potvrdeniu existencie porušenia, ktorého sa dopustil,

— po prijatí oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, že nepopiera vec- nú správnosť skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia“ [neoficiálny preklad].

128 Z napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že žalobca namietal určité skutočnosti uvedené v oznámení o výhradách spôsobom, ktorý prekračuje jednoduché uvedenie vecných údajov, ktoré si Komisia nesprávne vyložila. Podľa odôvodnení č. 275 a 276 napadnutého rozhodnutia žalobca tvrdil, že Trioplast Wittenheim sa nezúčastnil na zavedení systému koordinácie internetových dražieb. Je však preukázané, že Trioplast Wittenheim sa zúčastnil na stretnutí združenia Valveplast 8. júna 2001, na ktorom bola táto otázka nastolená, a že sa verejne nedištancoval od obsahu tohto stretnu- tia. Podľa odôvodnenia č. 301 napadnutého rozhodnutia žalobca zamietol akúkoľvek účasť na vypracovaní modelu výpočtu cien FFS vriec, zatiaľ čo je nesporné, že žalobca sa zúčastnil na stretnutí združenia Valveplast 15. septembra 2000, kde sa rozhodlo o vytvorení na to určenej pracovnej skupiny. Trioplast Wittenheim sa navyše ani ne- dištancoval od obsahu tohto stretnutia.

129 Tieto námietky žalobcu v správnom konaní nemožno považovať len za odlišné po- súdenia skutočností „na margo“ posúdení Komisie. Týkajú sa dvoch podstatných prvkov kartelu, a to koordinácie internetových dražieb a modelu výpočtu cien. Toto

II - 4946

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

posúdenie navyše nie je spochybnené ani skutočnosťou, že po odpovedi žalobcu na- padnuté rozhodnutie obsahuje určité rozdielnosti oproti oznámeniu o výhradách, po- kiaľ ide o prezentáciu skutočností.

130 Ďalej pokiaľ ide o porovnanie situácie žalobcu so situáciou spoločnosti Bischof+Kle- in, ktorej bolo navyše priznané menšie zníženie pokuty ako 30 % priznaných žalobco- vi, treba poznamenať, že z odôvodnenia č. 851 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že spoločnosť Bischof+Klein vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, že nenamieta vecnú správnosť skutkových okolností vyplývajúcich z uvedeného ozná- menia. Zosúladila sa teda s bodom D.2 druhou zarážkou oznámenia o spolupráci, na rozdiel od žalobcu, ktorý, ako vyplýva zo spisu, nikdy výslovne neodkázal na toto ustanovenie.

Tvrdenia účastníkov konania

134 Žalobca tvrdí, že Komisia nedodržala zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania.

135 Po prvé sa žalobca domnieva, že je neprimerané, keď suma kumulovaných pokút všet- kých podnikov zúčastnených na porušení, teda suma 290,71 milióna eur po uplatnení hornej hranice 10 % z obratu a uplatnení oznámenia o spolupráci (predtým viac než 600 miliónov eur) prekračuje ročný obrat celého relevantného trhu, ktorý je okolo 250 miliónov eur. Žalobca tiež vytýka Komisii skutočnosť, že pokuta Trioplastu Wit- tenheim a pokuta, ktorá bola uložená jemu z dôvodu jeho solidárnej zodpovednosti, je príliš vysoká vo vzťahu k obratu dosiahnutému na dotknutom trhu. Žalobca v tejto súvislosti namieta skutočnosť, že na predmetný prípad je uplatniteľný rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland In- gredients/Komisia (T-224/00, Zb. s. II-2597), pretože na rozdiel od žalobcu zohrával Archer Daniels Midland v dotknutom karteli úlohu vodcu.

II - 4948

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

136 Po druhé sa žalobca domnieva, že Komisia zaobchádzala s podobnými prípadmi roz- dielne a nedodržala vlastnú prax týkajúcu sa pokút. Žalobca jednak odkazuje na iné veci, napríklad na vec Metionín (vec C.37.519 – Metionín, Ú. v. EÚ L 255, 2003, s. 1), v ktorých bol primeranejší pomer medzi uloženými pokutami a obratmi dosiahnutý- mi na relevantných trhoch. Žalobca tiež tvrdí, že výška pokuty Trioplastu Wittenheim je neprimeranejšia vo vzťahu k jeho obratu, než je výška pokút ostatných osôb, kto- rým bolo napadnuté rozhodnutie určené, ako sú spoločnosti Bischof+Klein, Norde- nia International a Cofira-Sac.

Posúdenie Všeobecným súdom

141 Po prvé a v rozsahu, v akom je piaty žalobný dôvod založený na porušení zásady pro- porcionality, treba pripomenúť judikatúru, podľa ktorej pri stanovení sumy každej pokuty disponuje Komisia voľnou úvahou a nie je na tento účel povinná použiť pres- ný matematický vzorec (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 151). Okrem toho podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 sa výška pokuty stanoví na základe závažnosti porušenia a dĺžky jeho trvania. Navyše uvedená suma je výsledkom viacerých číselných posúdení vykonaných Komisiou podľa usmernení k metóde stanovovania pokút. Stanovenie uvedenej sumy závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými je existencia priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsu- dok Súdu prvého stupňa zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II- 1887, body 82 a 85).

142 Z tohto právneho rámca nie je možné vyvodiť, že Komisia musí zabezpečiť úmer- nosť medzi takto vypočítanou celkovou sumou pokuty uloženou účastníkom karte- lu a objemom trhu s dotknutým výrobkom počas konkrétneho roku porušenia, keď

II - 4950

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

porušenie trvalo viac než dvadsať rokov a výšky pokút závisia aj od iných okolností spojených s individuálnym správaním dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle

rozsudok

Súdu prvého stupňa z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II- 881, bod 342).

146 Samotná zmienka žalobcu týkajúca sa celkových pokút a obratov dosiahnutých na dotknutých trhoch uvedených v predmetných rozhodnutiach nemôže byť postačujú- ca na vyvodenie záveru, že v prejednávanej veci boli rovnaké podmienky. Žalobca tak nepreukázal, že trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia boli porovnateľné s tými, ktoré sú charakteristické pre túto vec.

147 Na druhej strane, pokiaľ ide o porovnanie s ostatnými adresátmi napadnutého roz- hodnutia, ktoré žalobca vykonal, treba uviesť, že horná hranica 10 % z obratu sa v pre- jednávanej veci uplatnila v prípade spoločností Bischof+Klein, Nordenia International a Cofira-Sac. Toto pravidlo však neviedlo k zníženiu pokuty, v akej je žalobca solidár- ne zodpovedný, čo vo veľkej miere vysvetľuje to, čo žalobca kvalifikuje ako nepomer medzi konečnými sumami pokút. Podľa judikatúry teda túto okolnosť nemožno po- važovať za diskrimináciu. Rozdielne zaobchádzanie je totiž priamym dôsledkom ma- ximálnej hranice stanovenej pre pokuty nariadením č. 1/2003, ktorej zákonnosť ne- bola spochybnená a ktorá sa zjavne uplatňuje len v prípadoch, keby zamýšľaná výška

II - 4952

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

pokuty prekročila 10 % z obratu dotknutého podniku (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 185).

148 Po tretie, pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca nemal z kartelu nijaký prospech, treba zdôrazniť, že skutočnosť, že podnik v dôsledku porušenia nezískal nijaký prospech z porušenia, nemôže brániť tomu, aby mu bola uložená pokuta, pretože inak by sa stratil jej odstrašujúci charakter. Z toho vyplýva, že Komisia nie je povinná pri ur- čení výšky pokút preukázať, že v dôsledku porušenia dané podniky získali nená- ležitú výhodu, prípadne nie je povinná ani zohľadniť, že v dôsledku predmetného porušenia nebol nadobudnutý prospech (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 až T-32/95, T-34/95 až T-39/95, T-42/95 až T-46/95, T-48/95, T-50/95 až T-65/95, T-68/95 až T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4881). Toto tvrdenie je teda neúčinné.

152 Po štvrté nie je potrebné porovnávať výšky pokút uložených v prejednávanej veci s hypotetickými výškami pokút, ktoré by boli stanovené na základe nových usmer- není k metóde stanovovania pokút, ako to odporúča žalobca. Usmernenia k metóde stanovovania pokút sú totiž relevantným právnym rámcom pre túto vec a skutočnosť, že Komisia neskôr zverejnila nové usmernenia k metóde stanovovania pokút, nemá nijaký vplyv na uplatniteľnosť ratione temporis predchádzajúcich usmernení.

153 Z predchádzajúceho vyplýva, že piaty žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

II - 4954

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

O šiestom žalobnom dôvode týkajúcom sa dodržiavania zásad riadnej správy vecí verejných a právnej istoty

Tvrdenia účastníkov konania

157 Na druhej strane žalobca opakuje tvrdenia, ktoré uviedol v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu, týkajúce sa nezohľadnenia skutočnosti, že Trioplast Wittenheim patril spoločnosti Compagnie de Saint-Gobain a že kumulovaná solidárna zodpo- vednosť týchto spoločností prekračuje výšku pokuty uloženej Trioplastu Wittenheim. Žalobca zdôrazňuje, že Komisia mala použiť jednu z metód stanovovania pokút, kto- rú navrhol.

158 Komisia predovšetkým pripomína, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Tri- oplast Wittenheim je zodpovedný za zaplatenie pokuty vo výške 17,85 milióna eur. Z tejto pokuty boli FLS Plast a FLSmidth solidárne zodpovedné za zaplatenie maxi- málnej sumy vo výške 15,30 milióna eur a žalobca sumy v maximálnej výške 7,73 mi- lióna eur. Každá platba vykonaná jednou z týchto štyroch spoločností sa musí podľa Komisie odpočítať od celkovej pokuty 17,85 milióna eur. Komisia tvrdí, že disponu- je diskrečnou právomocou žiadať platbu od spoločnosti, ktorá je v najväčšej miere schopná splniť túto povinnosť. Po vykonaní platby jednou alebo viacerými solidárne zodpovednými spoločnosťami musia tieto spoločnosti určiť, za akú časť platby každý adresát rozhodnutia zodpovedá a aké musia byť prípadné kompenzácie medzi nimi.

II - 4956

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

159 Komisia spresňuje, že netvrdí, že existuje solidárna zodpovednosť medzi spoločnos- ťami FLS Plast a FLSmidth a žalobcom. Žalobca bol solidárne zodpovedný s Trioplas- tom Wittenheim len za časť obdobia trvania porušenia, ktorá sa ho týka. Komisia sa navyše domnieva, že nebolo potrebné, aby spresnila spôsob, akým sa má v konečnom dôsledku rozdeliť platba pokuty medzi žalobcu a Trioplast Wittenheim alebo medzi spoločnosti FLS Plast a FLSmidth a Trioplast Wittenheim.

163 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že keď materská spoločnosť a dcérska spoloč- nosť sú alebo boli hospodárskou jednotkou, ktorá sa zúčastnila na karteli, Komisia ich môže uznať solidárne zodpovednými za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 58 a 59).

164 V prejednávanej veci treba konštatovať, že Trioplast Wittenheim tvoril hospodár- sku jednotku postupne najskôr so spoločnosťami FLS Plast a FLSmidth v období od 31. decembra 1990 do 19. januára 1999 a potom so žalobcom v období od 21. januára 1999 do 26. júna 2002. Nič teda nebráni tomu, aby Komisia uznala tak spoločnosti FLS Plast a FLSmidth, ako aj žalobcu za solidárne zodpovedných za zaplatenie pokuty uloženej ich dcérskej spoločnosti Trioplast Wittenheim. Komisia tak uložila Trio­ plastu Wittenheim pokutu vo výške 17,85 milióna eur a za solidárne zodpovedné za zaplatenie tejto pokuty uznala spoločnosti FLS Plast a FLSmidth vo výške 15,30 milióna eur a žalobcu vo výške 7,73 milióna eur.

165 Navyše, ako uvádza Komisia, článok 2 prvý odsek písm. f ) napadnutého rozhodnutia jej zveruje úplnú slobodu, pokiaľ ide o vymáhanie pokuty od jednej alebo druhej

II - 4958

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

dotknutej právnickej osoby v závislosti od ich platobnej schopnosti. Komisia teda môže rozhodnúť o vymáhaní celej pokuty alebo jej časti od dcérskej spoločnosti alebo od jednej alebo všetkých materských spoločností, ktoré postupne kontrolovali dcérsku spoločnosť, až do jej úplného splatenia. V rozsahu, v akom si Komisia zvolí vymá- hanie pokuty od materských spoločností, môže byť prípadne vedená k vymáhaniu maximálnej sumy, v akej je preukázaná jeho solidárna zodpovednosť, teda 7,73 mi- lióna eur, od žalobcu a k vymáhaniu zvyšnej sumy pokuty od spoločností FLS Plast a FLSmidth, ktorá bude nevyhnutne nižšia ako suma 15,30 milióna eur, ktorá bola stanovená ako výška ich solidárnej zodpovednosti. Za tohto predpokladu bude môcť od žalobcu vymáhať len sumu nižšiu, než je výška pokuty, v akej bola stanovená jeho solidárna zodpovednosť.

169 Keďže teda žalobca a spoločnosti FLS Plast a FLSmidth nikdy spolu netvorili jednu hospodársku jednotku, zásada individualizácie trestov a sankcií vyžaduje, aby suma pokuty skutočne zaplatená žalobcom neprekročila podiel jeho solidárnej zodpoved- nosti. Tento podiel zodpovedá časti pokuty uloženej žalobcovi vo vzťahu k celkovej výške súm, v akých boli nástupnícke materské spoločnosti postupne solidárne zod- povedné za zaplatenie pokuty uloženej Trioplastu Wittenheim. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zásada individualizácie trestov a sankcií, podľa ktorej hospodár- ska jednotka môže byť sankcionovaná len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú, sa uplatňuje v každom konaní, ktoré môže viesť k sankciám podľa pravidiel hospodár- skej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 119).

170 Keďže článok 2 prvý odsek písm. f ) napadnutého rozhodnutia nespresňuje podiel prislúchajúci žalobcovi, pričom Komisii zveruje úplnú slobodu, pokiaľ ide o uplatne- nie solidárnych zodpovedností nástupníckych materských spoločností, ktoré medzi sebou nikdy netvorili jednu hospodársku jednotku, toto ustanovenie je nezlučiteľné s povinnosťou Komisie, ktorá vyplýva zo zásady právnej istoty, umožniť žalobcovi jednoznačne poznať presnú výšku pokuty, ktorú má zaplatiť, s ohľadom na obdo- bie, za ktoré je solidárne zodpovedný za porušenie spolu s Trioplastom Wittenheim.

II - 4960

TRIOPLAST INDUSTRIER/KOMISIA

Napadnuté rozhodnutie teda porušuje tak zásadu právnej istoty, ako aj zásadu indivi- dualizácie trestov a sankcií.

záveru založeného na bode 171 vyššie, podľa ktorého sa šiesty žalobný dôvod musí prijať, vyplýva, že táto suma je základom, na ktorom sa musí určiť podiel žalobcu na solidárnej zodpovednosti nástupníckych materských spoločností na zaplatenie poku- ty uloženej Trioplastu Wittenheim.

174 Keďže ostatné skutočnosti nevyhnutné na stanovenie podielu prislúchajúceho ža- lobcovi, ako sa uvádza v bode 169 vyššie, a spomedzi nich najmä výška pokuty ulo- ženej ostatným materským spoločnostiam Trioplastu Wittenheim, nie sú konečné a nie je možné ich preukázať v rámci tohto konania, Komisii bude prináležať, aby na základe svojej povinnosti prijať opatrenia, aby vyhovela tomuto rozsudku podľa článku 266 ZFEÚ, stanovila podiel žalobcu na základe konečných skutočností nevy- hnutných na tento účel.

O trovách

175 Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania alebo z výnimočných dôvodov.

176 Keďže v prejednávanej veci bola časť žaloby podanej žalobcom prijatá, Všeobecný súd je toho názoru, že je potrebné zaviazať žalobcu na náhradu polovice svojich vlastných trov konania a polovice trov konania Komisie, pričom Komisia bude znášať polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania vzniknutých žalobcovi.

II - 4962

3. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4. Trioplast Industrier znáša polovicu svojich vlastných trov konania a je po- vinná nahradiť polovicu trov konania Komisie.

II - 4963

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

5. Komisia znáša polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania vzniknutých Trioplast Industrier.

Meij Vadapalas Truchot

Správne konanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4902

Napadnuté rozhodnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4903

Konanie a návrhy účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4910

Právny stav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4912

1. O návrhoch smerujúcich k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia . . . . . . II - 4913

O prvom žalobnom dôvode založenom na existencii pochybení v rámci urče- nia dĺžky trvania porušenia a výšky pokuty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4913

K druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa zákonnosti určenia závažnosti porušenia v rámci stanovovania pokuty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4931

— Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4931

— Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4933

II - 4965

ROZSUDOK

Z 13. 9. 2010 — VEC T-40/06

O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa dôvodnosti zamietnutia Komisie prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4936

— Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4948

— Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4950

O šiestom žalobnom dôvode týkajúcom sa dodržiavania zásad riadnej správy vecí verejných a právnej istoty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4955

— Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4955

— Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4957

2. O subsidiárne vznesenom návrhu smerujúcom k zníženiu výšky pokuty . . . . . . . . . . . II - 4961