T-119/06

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-119/06

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 9. septembra 2010 *

Vo veci T-119/06,

Usha Martin Ltd, so sídlom v Kalkate (India), v zastúpení: K. Adamantopoulos, ad- vokát, J. Branton, solicitor, V. Akritidis a Y. Melin, advokáti,

žalobkyňa,

proti

USHA MARTIN/RADA A KOMISIA

ktorej predmetom je na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2006/38/ ES z 22. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 1999/572/ ES o prijatí záväzkov ponúknutých v súvislosti s antidumpingovým konaním týka- júcim sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom inter alia v Indii (Ú. v. EÚ L 22, 2006, s. 54), a na druhej strane nariadenia Rady (ES) č. 121/2006 z 23. januára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1858/2005 o uložení konečného anti- dumpingového cla na dovozy oceľových lán a káblov s pôvodom okrem iného v Indii (Ú. v. EÚ L 22, s. 1),

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek a V. M. Ciucă (spravodajca),

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. marca 2010,

„1. Pokiaľ sa predbežne potvrdzujúcim zistením určila existencia dumpingu a ujmy, Komisia môže prijať prijateľné dobrovoľné ponuky záväzkov, predložené ktorýmkoľ- vek vývozcom, na úpravu jeho cien alebo na ukončenie vývozov za dumpingové ceny, ak je po osobitnej konzultácií poradného výboru presvedčená, že škodlivý účinok dumpingu sa týmto odstráni. V takom prípade a za predpokladu, že takéto záväzky sú platné, sa dočasné clo uložené Komisiou v súlade s článkom 7 ods. 1 alebo konečné clo uložené Radou v súlade s článkom 9 ods. 4, podľa daného prípadu, nevzťahuje na príslušné dovozy daného výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien a doplnení. Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné

II - 4340

USHA MARTIN/RADA A KOMISIA

na odstránenie dumpingového rozpätia, avšak malo by byť nižšie než dumpingové rozpätie, ak by takéto zvýšenie bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému od- vetviu Spoločenstva.

…

7. Komisia vyžaduje od každého vývozcu, od ktorého bol akceptovaný záväzok, aby pravidelne poskytoval informácie, ktoré sa týkajú plnenia takéhoto záväzku a umožnil overenie príslušných údajov. Nevyhovenie takýmto požiadavkám sa interpretuje ako porušenie záväzku.

Skutkové okolnosti

2 Žalobkyňa, Usha Martin Ltd, je spoločnosťou založenou podľa indického práva, ktorá vyrába oceľové laná a káble a vyváža ich najmä do Európskej únie. Žalobkyňa a spo- ločnosť Wolf založili spoločný podnik Brunton Wolf Wire & Ropes so sídlom v Du- baji (Spojené arabské emiráty). Brunton Wolf Wire & Ropes tiež vyrába oceľové laná a káble, ktoré vyváža do Únie.

3 Dňa 12. augusta 1999 Rada Európskej únie prijala nariadenie (EHS) č. 1796/1999 o uložení konečného antidumpingového cla a o konečnom výbere uloženého dočas- ného cla na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Maďarsku, Indii, Mexiku, Poľsku, Južnej Afrike a Ukrajine a o ukončení antidumpin- gového konania súvisiaceho s dovozmi s pôvodom v Kórejskej republike [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 217, s. 1).

4 Výrobok, na ktorý sa vzťahuje nariadenie č. 1796/1999, zahŕňa všetky oceľové laná a káble, vrátane uzavretých splietaných lán, okrem lán a káblov z nezhrdzavejúcej ocele, s maximálnym prierezovým rozmerom presahujúcim 3 mm. Vzhľadom na to, že všetky oceľové laná a káble majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti a použi- tie, aj keď existujú rozdiely medzi výrobkami v hornej a spodnej časti sortimentového pásma, orgány dospeli k záveru, že všetky výrobky v tomto sortimentovom pásme

II - 4342

USHA MARTIN/RADA A KOMISIA

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-119/06

8 Žalobkyňa sa okrem toho zaviazala informovať každý štvrťrok Komisiu v podrobných správach podľa požadovaných technických špecifikácií o všetkých predajoch oceľo- vých lán a káblov v rámci Únie, vrátane predajov oceľových lán a káblov, na ktoré sa záväzok nevzťahuje, a spolupracovať s Komisiou formou predkladania všetkých in- formácií, ktoré bude Komisia požadovať v rámci zabezpečenia dodržiavania záväzku (bod 5 a prílohy II, III, IV a V záväzku).

9 Navyše podľa bodu 6 záväzku sa žalobkyňa zaviazala neobchádzať ustanovenia záväz- ku napríklad tým, že priamo alebo nepriamo uzavrie s klientmi v Únii kompenzačné dohody.

10 Napokon bod 8 záväzku s názvom „Porušenia alebo zrušenia“ stanovuje, že:

„Bez toho, aby bol porušený [bod] 8.3, si je [žalobkyňa] vedomá, že:

— nedodržanie tohto záväzku alebo odmietnutie spolupráce s Komisiou… pri moni- torovaní tohto záväzku sa bude považovať za porušenie záväzku; toto porušenie zahŕňa aj nepredloženie správ požadovaných v zmysle [bodu] 5 v stanovenej le- hote s výnimkou prípadu vyššej moci;

13 V rámci zisťovania zameraného na overenie dodržiavania záväzku podľa bodov 5.1 a 5.4 záväzku Komisia v januári a vo februári 2005 navštívila priestory žalobkyne v In- dii a Spojených arabských emirátoch.

14 Listom z 12. mája 2005 Komisia informovala žalobkyňu, že v rámci zisťovania od- halila, že žalobkyňa trikrát porušila záväzok a v dôsledku toho má Komisia v úmysle zrušiť prijatie záväzku.

II - 4345

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-119/06

15 Listami z 20. mája, 29. augusta a 6. septembra 2005 žalobkyňa predložila pripomienky k zistenému porušeniu záväzku a zamýšľanému zrušeniu zo strany Komisie.

16 Rada prijala 8. novembra 2005 nariadenie (ES) č. 1858/2005 z 8. novembra 2005, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii, Južnej Afrike a na Ukrajine po pre- skúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (Ú. v. EÚ L 299, s. 1). Nariadením č. 1858/2005 Rada rozhodla, že antidumpingo- vé opatrenia uplatňujúce sa na dovoz príslušného výrobku s pôvodom okrem iného v Indii, ktoré boli zavedené nariadením č. 1796/1999, by sa mali zachovať ďalších päť rokov.

19 Za týchto okolností prijala Rada 23. januára 2006 nariadenie (ES) č. 121/2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1858/2005 o uložení konečného antidumpingové- ho cla na dovozy oceľových lán a káblov s pôvodom okrem iného v Indii (Ú. v. EÚ L 22, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“). Podľa článku 1 napadnutého nariadenia bola žalobkyňa vynechaná zo zoznamu spoločností oslobodených od konečného antidum- pingového cla. V dôsledku toho bolo žalobkyni na dovozy dotknutého výrobku, ktorý žalobkyňa vyrába a vyváža do Únie, vymerané konečné antidumpingové clo vo výške 23,8 % podľa odôvodnenia č. 86 a článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1796/1999, ktorého platnosť bola predĺžená článkom 1 ods. 2 nariadenia č. 1858/2005.

Konanie a návrhy účastníkov konania

20 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. apríla 2006 po- dala túto žalobu.

21 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravo- dajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

II - 4347

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-119/06

— zamietol žalobu,

— zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

II - 4348

USHA MARTIN/RADA A KOMISIA

25 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

— zamietol žalobu,

II - 4349

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-119/06

záväzkom nie sú závažným porušením záväzku, ktoré by oprávňovalo Komisiu uložiť žalobkyni takú drastickú sankciu, akou je zrušenie prijatia záväzku. Komisia mohla žalobkyni uložiť miernejšie sankcie, napr. upozornenie, že v budúcnosti sa nesmie opätovne dopustiť rovnakej chyby.

28 Podľa článku 5 ES Spoločenstvo nesmie žiadnou činnosťou prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Zmluvy. V dôsledku toho zásada proporciona- lity uvedená v Zmluve ES vyžaduje, aby prostriedky využívané orgánmi Spoločen- stva boli primerané sledovanému cieľu. Okrem toho sa v judikatúre uvádza, že zásada proporcionality, ktorá je všeobecnou zásadou práva Spoločenstva, vyžaduje, aby akty orgánov Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom v situácii, keď existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvoliť také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané sledovaným cieľom.

29 Podľa žalobkyne dodržiavanie zásady proporcionality je vo veci samej dôležité najmä vzhľadom na skutočnosť, že Komisia má pri rozhodovaní o zrušení prijatia záväzku podľa článku 8 základného nariadenia široký priestor na voľnú úvahu a jej uplatňova- nie musí byť v súlade so zásadou proporcionality.

30 Z tohto hľadiska je evidentné, že zrušenie prijatia záväzku je vážnym opatrením, ktoré značne ovplyvní aktivity dotknutej spoločnosti, a že teda ide o zjavne neprimeraný akt v prípade, keď nedošlo k závažnému porušeniu záväzku.

34 Pokiaľ ide o druhé porušenie konštatované zo strany Komisie spočívajúce v nespráv- nom zahrnutí predajov dotknutého výrobku, na ktorý sa záväzok nevzťahuje, do fak- túr v súlade so záväzkom, žalobkyňa ho takisto považuje za menej závažné porušenie.

II - 4351

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-119/06

V tejto súvislosti uvádza, že skutočnosť, že mali alebo nemali byť vystavené faktúry v súlade so záväzkom pri výrobkoch, na ktoré sa záväzok nevzťahuje, nemá vplyv na dodržiavanie záväzku.

35 Žalobkyňa okrem iného uvádza, že antidumpingové clo za sporné dovozy bolo v plnej výške uhradené a že sa nepokúšala jeho zaplateniu vyhnúť. Na pojednávaní žalobkyňa v tejto súvislosti doplnila, že 14. a 30. marca 2005 zaslala Komisii 2 faxy, ktoré potvr- dzujú zaplatenie dotknutého antidumpingového cla. Skutočnosť, že toto antidum- pingové clo bolo uhradené, nebola v priebehu správneho konania predmetom sporu medzi účastníkmi konania a prvý raz bola Radou a Komisiou spochybnená až v ich duplikách.

36 Na základe toho sa žalobkyňa domnieva, že záväzok bol v podstatných aspektoch spl- nený, pretože pri výrobkoch, na ktoré sa záväzok vzťahuje, boli dodržané minimálne ceny a za výrobky, ktoré nepatria do pôsobnosti záväzku, bolo zaplatené antidumpin- gové clo.

40 Komisia v odôvodneniach č. 34 a 35 napadnutého rozhodnutia nesprávne vylúčila uplatnenie článku 15 antidumpingovej dohody tým, že sa domnievala, že vo veci samej ide o nadnárodnú skupinu spoločností. Štruktúra spoločnosti nemá vplyv na skutočnosť, že India je rozvojovou krajinou v zmysle tohto ustanovenia a článok 15 antidumpingovej dohody sa uplatní najmä z dôvodu, že žalobkyňa má sídlo v Indii.

41 Žalobkyňa tvrdí, že vo veci samej zrušenie záväzku na základe banálnej administra- tívnej chyby je absolútne v rozpore so zmyslom článku 15 antidumpingovej dohody. Stačí si prečítať text záväzku, aby sme pochopili, že je ťažké ho splniť do najmenšieho detailu. Žalobkyňa síce chápe, že závažné porušenie záväzku môže mať za následok zrušenie jeho prijatia, ale nechápe, ako môže nepatrná administratívna chyba spôso- biť rovnaký následok. Vzhľadom na to, že nedošlo k závažnému porušeniu záväzku a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa počas niekoľkých rokov neustále konala vo vzťahu ku Komisii v dobrej viere a vždy bola ochotná podrobiť sa kontrolám, nevidí

II - 4353

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-119/06

žalobkyňa dôvod na zrušenie prijatia záväzku. V takom prípade, keď výkon voľnej úvahy zo strany Komisie predstavuje veľké riziko pre vývozcu z rozvojovej krajiny, žalobkyňa považuje za neprimerané ukončiť záväzok z dôvodu porušení, ktoré sú z pohľadu žalobkyne menej závažné.

42 V replike žalobkyňa nesúhlasí s názorom Komisie a Rady, podľa ktorého na jednej strane akékoľvek porušenie znenia záväzku je dostatočným dôvodom na zrušenie pri- jatia záväzku a na druhej strane nie je potrebné rozlišovať podľa závažnosti pochybení. Judikatúra, o ktorú sa inštitúcie v tomto názore opierajú, sa týka úplne iných okolnos- tí, než je to vo veci samej. Naopak pre žalobkyňu v prvom žalobnom dôvode vyvstáva otázka, aký stupeň závažnosti porušenia odôvodňuje zrušenie prijatia záväzku.

45 Pokiaľ však ide o oblasť spoločnej obchodnej politiky, v ktorej zákonodarca Spoločen- stva disponuje širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu politickej zodpovednosti, ktorú mu zveruje Zmluva, môže byť zákonnosť takéhoto opatrenia dotknutá len očividne neprimeraným charakterom prijatého opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý má kom- petentná inštitúcia sledovať (pozri rozsudok NMB France a i./Komisia, už citovaný v bode 44 vyššie, body 70 a 71 a citovanú judikatúru).

46 Táto široká miera voľnej úvahy, ktorou disponuje zákonodarca Spoločenstva v da- nej oblasti, zodpovedá širokej miere voľnej úvahy, ktorú ustálená judikatúra priznáva inštitúciám Spoločenstva pri prijímaní konkrétnych aktov antidumpingovej ochrany podľa základných nariadení (rozsudok Súdu prvého stupňa NMB France a i./Komi- sia, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 72; pozri v tomto zmysle aj rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 1983, Fediol/Komisia, 191/82, Zb. s. 2913, bod 30, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. mája 1995, NTN Corporation a Koyo Seiko/Rada, T-163/94 a T-165/94, Zb. s. II-1381, body 70 a 113).

47 Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie sa musí v oblasti ochrany proti dumpingovým opatreniam obmedziť na otázku, či sú opatrenia, ktoré zákonodarca Spoločenstva prijal, zjavne neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu (rozsudky NMB France a i./Komisia, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 73, a Arne Mathisen/Rada, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 115).

II - 4355

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-119/06

48 Vo veci samej je zjavné, že žalobkyňa nedodržala sporný záväzok v dvoch prípadoch, po prvé porušením svojej povinnosti predložiť štvrťročné správy o predajoch dotknu- tého výrobku, na ktoré sa záväzok nevzťahuje (bod 5.2 a príloha IV prvý odsek zá- väzku) a po druhé porušením povinnosti nevystavovať faktúry v súlade so záväzkom pri výrobkoch, na ktoré sa záväzok nevzťahuje (body 4.1 a 4.2 záväzku).

53 Po druhé treba uviesť, že hoci sa zásada proporcionality uplatňuje na otázku, či je suma vymeraného antidumpingového cla primeraná ujme, ktorá bola spôsobená výrobnému odvetviu Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. apríla 1993, Findling Wälzlager, C-136/91, Zb. s. I-1793, bod 13), neuplatňuje sa na otázku samotného vymerania tohto cla (rozsudok Arne Mathisen/Rada, už citova- ný v bode 44 vyššie, bod 121).

54 Zrušenie prijatia záväzku teda vedie k vymeraniu konečného antidumpingového cla na predmetné dovozy žalobkyne. Vo veci samej teda napadnuté nariadenie vykoná- va na jednej strane napadnuté rozhodnutie o zrušení záväzku, meniac nariadenie č. 1858/2005, a na druhej strane vypúšťa žalobkyňu zo zoznamu spoločností oslo- bodených od konečného antidumpingového cla. V dôsledku toho sa v súlade s člán- kom 8 ods. 9 základného nariadenia sadzba konečného antidumpingového cla vo výš- ke 23,8 % stanovená na základe skutočností, ktoré boli zistené v priebehu vyšetrovania vedúceho k prijatiu záväzku, uplatní na dotknuté dovozy žalobkyne a z tohto dôvodu sa považuje za vymeranie uvedeného cla.

55 Z toho vyplýva, že zákonnosť zrušenia prijatia záväzku nemôže byť ako taká spochyb- nená z hľadiska zásady proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok Arne Mathi- sen/Rada, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 122).

II - 4357

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-119/06

56 Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba prvý žalobný dôvod založený na porušení zása- dy proporcionality zamietnuť.

USHA MARTIN/RADA A KOMISIA

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta.

2. Usha Martin Ltd je povinná nahradiť trovy konania.