T-155/06

Tomra Systems BV, so sídlom v Apeldoorne (Holandsko),

Tomra Leergutsysteme GmbH, so sídlom vo Viedni (Rakúsko),

Tomra Systems AB, so sídlom v Sollentune (Švédsko),

* Jazyk konania: angličtina.

II - 4370

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 734 v koneč- nom znení z 29. marca 2006 o konaní podľa článku 82 [ES] a článku 54 Dohody o EHP (vec COMP/E.-1/38-113/Prokent-Tomra),

II - 4371

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek a V. M. Ciucă (spravodajca),

tajomník: N. Rosner, referent,

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

prázdnych nápojových obalov identifikujúcimi odovzdaný obal na základe určitých parametrov, ako je forma a/alebo čiarový kód a ktoré vypočítajú sumu zálohy, kto- rá sa má vrátiť zákazníkovi. Poskytuje tiež služby súvisiace s RVM po celom svete. V roku 2005 mala skupina Tomra obrat približne 300 miliónov eur a zamestnávala 1 900 zamestnancov.

2 Dňa 26. marca 2001 Komisia Európskych spoločenstiev dostala sťažnosť od Prokent AG, nemeckej spoločnosti, ktorá tiež pôsobila v odvetví zberu nápojových obalov, ako aj súvisiacich výrobkov a služieb. Prokent žiadala Komisiu, aby vykonala šetrenie na účely určenia, či sa žalobkyne dopustili zneužitia dominantného postavenia tým, že jej zabránili v prístupe na trhu.

3 V dňoch 26 a 27. septembra 2001 Komisia uskutočnila ohliadku priestorov Tomra Systems GmbH v Nemecku a Tomra Systems BV v Holandsku. Dozorný úrad Eu- rópskeho združenia voľného obchodu (EZVO) vykonal na žiadosť Komisie ohliadku priestorov Tomra Systems ASA a jej dcérskych spoločností v Nórsku. Komisia ná- sledne žiadala informácie od Tomra Systems ASA a od viacerých jej konkurentov a jej zákazníkov podľa článku 11 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3).

4 Dňa 23. decembra 2002 žalobkyne v liste zaslanom Komisii vyhlásili, že ukončili zmluvy o exkluzivite a že už neuplatňujú vernostné zľavy.

5 Dňa 30. marca 2004 žalobkyne predstavili program zosúladenia s hospodárskou súťa- žou pre skupinu Tomra uplatniteľný od 1. apríla 2004.

8 Pokiaľ ide o trh dotknutých výrobkov, napadnuté rozhodnutie uvádza, že na jeho posúdenie Komisia vychádzala zo zásady, že existoval osobitný trh výkupných auto- matov a iných systémov vysokej kvality zahŕňajúci najmä všetky RVM, ktoré môžu byť inštalované do múru a spojené so zadným priestorom, a globálny trh zahŕňajúci

II - 4374

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

jednak všetky prístroje vysokej kvality a jednak prístroje bežnej kvality. Komisia sa však rozhodla prijať najširšiu definíciu trhu ako základ práce, pretože viedla k výhod- nejším číslam v prospech žalobkýň.

9 Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že podmienky hospodárskej súťaže neboli v uvažovanom období rovnomer- né v celom EHP a že relevantné geografické trhy boli svojím rozsahom národné.

II – Dominantné postavenie

12 Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že hoci zmluvy, ujednania a podmienky zis- tené v tomto prípade obsahujú rôzne charakteristické rysy, ako sú explicitné alebo faktické doložky o exkluzivite, záväzky alebo prísľuby zakúpiť množstvá zodpoveda- júce značnej časti požiadaviek zákazníkov alebo retroaktívne systémy zliav na požia- davky zákazníkov, alebo ich kombinácia, to všetko sa musí posudzovať podľa Komisie v kontexte celkovej politiky žalobkýň, ktorej cieľom je zabrániť vstupu na trh, prístupu k trhu a rastu príležitostí pre existujúcich a potenciálnych konkurentov a v konečnom dôsledku vylúčiť ich z trhu, aby sa vytvorila situácia faktického monopolu.

13 Podľa napadnutého rozhodnutia predovšetkým záväzky exkluzivity, keďže vyžadujú od zákazníkov, aby zakúpili od dominantného dodávateľa všetky alebo značnú časť svojich nárokov, majú vďaka svojej povahe schopnosť zneprístupniť trh. V predmet- nej veci vzhľadom na dominantné postavenie žalobkýň na trhu a na skutočnosť, že tieto záväzky exkluzivity sa uplatňovali na nie bezvýznamnú časť celkového dopytu, z toho Komisia vyvodzuje, že tieto dohody o exkluzivite uzavreté žalobkyňami mohli mať a skutočne mali účinok vytlačenia, ktorý skreslil trh. V napadnutom rozhodnutí sa konštatuje, že v predmetnej veci neexistovali okolnosti, ktoré by mohli výnimočne

II - 4376

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

odôvodniť exkluzivitu alebo podobné doložky a že žalobkyne rovnako neodôvodnili svoje postupy úsporami nákladov.

15 Okrem toho, pokiaľ ide o prax zliav, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že systémy zliav boli individualizované pre každého zákazníka a že prahy boli viazané na celkové potreby každého zákazníka alebo na ich podstatnú časť. Boli stanovené

II - 4377

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

na základe odhadovaných požiadaviek zákazníka a/alebo objemov nákupov dosiah- nutých v minulosti. Motivácia na zásobovanie sa výlučne alebo takmer výlučne od žalobkýň bola podľa napadnutého rozhodnutia obzvlášť silná, ak sa prahy, ako tie, ktoré sa uplatňovali žalobkyňami, spájali so systémom, čím získanie bonusu alebo výhodnejšieho bonusového prahu zvýhodňuje všetky nákupy, ktoré zákazník usku- točnil v referenčnom období, a nie iba výlučne objem nákupov presahujúci príslušný prah. V rámci retroaktívneho systému zákazník, ktorý začal kupovať od žalobkýň, čo je veľmi pravdepodobný scenár vzhľadom na ich silné postavenie na trhu, má silnú motiváciu dosiahnuť prah, aby tak znížil cenu všetkých svojich nákupov od žalobkýň. Táto motivácia bola tým väčšia, čím viac sa zákazník približoval k danému prahu. Ko- misia teda konštatovala, že kombinácia retroaktívneho systému zliav s prahom alebo prahmi zodpovedajúcimi celkovým požiadavkám alebo ich značnej časti predstavo- vala významnú motiváciu na zakúpenie všetkého alebo takmer všetkého potrebné- ho zariadenia od žalobkýň a umelo zvyšovala náklady spojené s prechodom k inému dodávateľovi, a to aj v prípade malého počtu jednotiek. Komisia z toho vyvodila, že v súlade s judikatúrou mali byť dotknuté systémy zliav považované za vernostný pro- striedok a teda za vernostnú zľavu.

odišiel z trhu v roku 2003 potom, čo sa mu v roku 2001 podarilo získať 18-percentný podiel na nemeckom trhu. Ďalšie konkurujúce spoločnosti, ako sú Halton a Eleiko, ktoré preukázali potenciál a schopnosť dosiahnuť vyššie podiely na trhu, odstránili žalobkyne ich pohltením. Okrem toho, podľa Komisie vylučujúca stratégia žalobkýň uplatňovaná v rokoch 1998 – 2002 mala účinok, ktorý demonštrujú zmeny v podiele na viazanom trhu a predaje hráčov na trhu. Navyše, v zmysle napadnutého rozhod- nutia, niektorí zákazníci začali kupovať viac konkurenčných výrobkov po skončení platnosti ich zmlúv o exkluzivite so žalobkyňami. Okrem absencie nákladovej efek- tívnosti opodstatňujúcej praktiky žalobkýň nemali v danom prípade ani jej zákazníci žiadny prospech. Napadnuté rozhodnutie uvádza, že cena automatov RVM, ktorú ponúkali žalobkyne, neklesla po zvýšení objemu predajov a že, naopak, tieto ceny stagnovali alebo rástli počas skúmaného obdobia.

IV – Pokuta

17 Napadnuté rozhodnutie spresňuje, že posúdenie závažnosti protiprávneho konania žalobkýň musí prihliadať na skutočnosť, že vedome vykonávali uvedené postupy v rámci ich stratégie vylúčenia, ale tiež geografického dosahu tohto zneužitia, a to skutočnosť, že pokrylo územie piatich štátov, ktoré sú zmluvnými stranami EHP, a to Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Nórsko. Naopak, podľa Komisie treba tiež prihliadnuť na skutočnosť, že porušenie nepokrývalo vždy celé obdobie na každom z uvažovaných národných trhov a že na každom z týchto trhov sa mohla intenzita v priebehu času meniť.

II - 4379

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

19 Komisia sa domnievala, že išlo o závažné porušenie a stanovila základnú čiastku po- kuty 16 miliónov eur opierajúc sa o obdobie piatich rokov od roku 1998 až do roku 2002. Východisková suma pokuty sa zvýšila o 10 % pre každý z celých rokov pokrytých

II - 4380

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

porušením. V napadnutom rozhodnutí sa nakoniec uvádza, že neexistujú priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti.

20 Výrok napadnutého rozhodnutia znie:

„Článok 1

Konanie a návrhy účastníkov konania

21 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. júna 2006 žalobkyne podali túto žalobu.

22 Keďže zloženie komôr sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do piatej komory, ktorej bola vec v dôsledku toho pridelená.

23 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata komora) rozhodol o otvo- rení ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otáz- ky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 14. januára 2010.

24 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

— zrušil napadnuté rozhodnutie,

— zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

Právny stav

26 Žalobkyne uvádzajú šesť žalobných dôvodov. Prvých päť žalobných dôvodov sa v pod- state domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, šiesty smeruje k zrušeniu alebo zníženiu pokuty. Prvý žalobný dôvod je založený na použití zjavne nepresných a málo dôveryhodných dôkazov Komisiou na účely konštatovania, že žalobkyne viedli stra- tégiu vylúčenia. Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keď dospela k záveru, že postupy žalobkýň mohli od- strániť hospodársku súťaž a na nedostatku odôvodnenia. Tretí žalobný dôvod je zalo- žený na existencii zjavne nesprávneho posúdenia zo strany Komisie otázky, či uvede- né postupy skutočne odstránili hospodársku súťaž. Štvrtý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktoré vyplýva z kvalifikácie postupov žalobkýň za nezákonné per se. Piaty žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keď dospela k záveru, že nevymáhateľné záväzky mohli porušiť článok 82 ES. Nakoniec šiesty žalobný dôvod je založený na porušení zásad proporcionality a zákazu diskriminácie pri uložení pokuty.

II - 4383

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

I – O návrhoch smerujúcich k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

toho žalobkyne tvrdia, že Komisia opomenula dôkazy, ktoré naopak preukazujú, že mali v úmysle zosúladiť sa s normálnymi pravidlami hospodárskej súťaže voči svojim konkurentom. Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie neberie do úvahy doku- menty vyjadrujúce ich úmysel použiť legitímne prostriedky hospodárskej súťaže.

29 V druhom rade žalobkyne konštatujú, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nepre- skúmala otázku, či skupina Tomra mala úspech na trhu RVM v rokoch 1998 až 2002, pretože od roku 1997 do roku 2001 bola jediným dodávateľom RVM, ktoré sú vyba- vené „novou revolučnou technológiou“. Podľa žalobkýň to predstavuje nesprávnosť, ktorá môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia: ich konkurenčná výhoda je ich technológia a na základe tejto výhody sa rozhodli vykonávať činnosť na trhu.

30 V treťom rade žalobkyne uvádzajú, že tým, že Komisia poukázala na údajne protisú- ťažné dohody, ktoré samé osebe majú byť dôkazom o stratégii vylúčenia, uzatvára sa do bludného kruhu, pretože na iných miestach napadnutého rozhodnutia opakovane zmieňuje ich stratégiu vylúčenia na preukázanie, že tie isté dohody boli protisúťažné. V dôsledku toho tieto dohody nemohli slúžiť ako dôkaz stratégie vylúčenia. Aj keď Komisia bola schopná poskytnúť príklady dohôd porušujúcich článok 82 ES, stále ne­­­ poskytla vysvetlenie, pokiaľ ide o spôsob, akým táto skutočnosť potvrdzuje stratégiu na úrovni celého podniku smerujúcu k vylúčeniu hospodárskej súťaže v rokoch 1998 až 2002.

31 Žalobkyne v štvrtom rade tvrdia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí na jednej strane nepovažuje ich konania o porušenie patentu alebo ich akvizície ako súčasť

„Stratégia [skupiny] Tomra sa zakladala na politike, ktorej snahou bolo udržať si do- minantné postavenie a podiel na trhu takými prostriedkami, ako je… zabránenie vstu- pu nových subjektov na trh… udržiavanie malého rozmeru konkurentov obmedzo- vaním možnosti ich rastu a napokon… oslabovanie a odstraňovanie konkurentov ich pohltením alebo inak, [najmä] tých konkurentov, ktorí mali podľa jej názoru možnosť

II - 4386

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

stať sa vážnejšími vyzývateľmi. Na dosiahnutie tohto cieľa [skupina] Tomra používa- la rôzne praktiky zamerané proti hospodárskej súťaži, vrátane zmlúv o exkluzivite a preferovaných dodávateľských zmlúv, ako aj zmlúv obsahujúcich individualizované množstevné záväzky alebo individualizované retroaktívne systémy zliav“.

34 Napadnuté rozhodnutie ďalej spresňuje, že „celkovú stratégiu [skupiny] Tomra nielen potvrdzujú rôzne praktiky, ktoré používala, ale sa o nej pri rôznych príležitostiach viedli aj rozsiahle diskusie v rámci skupiny, či už na zasadnutiach a konferenciách, alebo v korešpondencii, napríklad elektronickou poštou“.

35 Treba preto uviesť, že Komisia po tom, ako sa zmienila o rôznych protisúťažných postupoch používaných žalobkyňami, správne preskúmala internú dokumentáciu žalobkýň. Táto dokumentácia môže naznačiť, či sa zamýšľalo vylúčenie hospodárskej súťaže, alebo naopak poskytnúť iné vysvetlenie skúmaných postupov. V predmetnej veci interná korešpondencia žalobkýň umožnila Komisii pochopiť ich postupy v ich kontexte a potvrdiť svoje vyhodnotenie týchto postupov. Okrem toho treba dopl- niť, že závery Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí nie sú nikdy založené na jednom alebo druhom dokumente vnímanom jednotlivo, ale na celej sérii rôznych skutočností.

38 V treťom rade, pokiaľ ide o údajné zacyklené odôvodnenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, čo sa týka vzťahu medzi protisúťažnými dohodami a stratégiou vylúče- nia, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry je pojem zneužitie objektívnym poj- mom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môže ovplyvniť štruktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroveň hospodárskej súťaže už oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabrániť zachova- niu existujúcej úrovne hospodárskej súťaže na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže, a to s použitím iných prostriedkov, než ktoré ovládajú obvyklú súťaž výrobkov alebo služieb na základe plnení hospodárskych subjektov (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 91, a rozsu- dok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 549).

II - 4388

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

39 Podľa tejto judikatúry Komisia v odôvodneniach č. 97 a nasl. napadnutého rozhod- nutia stanovila, že postupy žalobkýň skúmané vo svojom kontexte a kombinované so sériou iných skutočností vrátane interných dokumentov žalobkýň mohli vylúčiť hospodársku súťaž. V dôsledku toho na rozdiel od tvrdení žalobkýň Komisia nijako výlučne nevychádzala z úmyslu alebo stratégie žalobkýň na odôvodnenie svojho zá- veru týkajúceho sa existencie porušenia práva hospodárskej súťaže.

40 Nakoniec, pokiaľ ide o konania o porušenie patentu a akvizície podnikov žalobkyňa- mi, stačí uviesť, že napadnuté rozhodnutie v odôvodneniach č. 106 a 107 jasne uvá- dza, že tieto postupy nie sú súčasťou zneužitia dominantného postavenia. Ide teda iba o relevantné skutočnosti, ktoré umožňujú zasadiť postupy žalobkýň do ich kontextu, ale ktoré nemajú nijaký vplyv na konštatovanie porušenia.

a) O dohodách o exkluzivite spred roka 1998

Tvrdenia účastníkov konania

43 Žalobkyne poukazujú na skutočnosť, že 9 z 21 dohôd o exkluzivite predchádzajú ob- dobiu dotknutému napadnutým rozhodnutím (1998 – 2002), a preto nemohli prispieť k vylúčeniu konkurentov v priebehu tohto obdobia. Žalobkyne z toho vyvodzujú, že týchto deväť dohôd sa nemalo uvádzať v napadnutom rozhodnutí a mali byť tiež vy- lúčené pri výpočte pokuty.

44 Hoci Komisia vo svojom vyjadrení tvrdí, že pri svojom hodnotení neprihliadla na nie- ktoré z týchto dohôd, žalobkyne sa pýtajú, z akého dôvodu sú uvedené v napadnutom rozhodnutí v odôvodnení č. 296, ako keby boli relevantné.

45 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňami.

II - 4390

II - 4391

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

b) O dohodách označujúcich žalobkyne ako „uprednostňovaného, hlavného alebo prvého dodávateľa“

Tvrdenia účastníkov konania

49 Žalobkyne tvrdia, že Komisia „automaticky“ považovala dohody o exkluzivite za do- hody, ktorými sa zákazník zaväzoval zachovať žalobkyne ako „uprednostňovaného, hlavného alebo prvého dodávateľa“, zatiaľ čo tieto termíny sú príliš vágne na to, aby boli dohody považované za výhradné podľa zmluvného práva. Navyše napriek sku- točnosti, že dotknutí zákazníci nakúpili RVM od konkurentov žalobkýň v priebehu údajnej exkluzívnej zmluvy a že tí istí zákazníci tvrdili, že dohody neboli v skutočnos- ti exkluzívne, Komisia ich považovala za exkluzívne.

50 Podľa žalobkýň Komisia v napadnutom rozhodnutí opomenula analyzovať, či vzniklo vykonateľné právo exkluzivity z hľadiska vnútroštátneho zmluvného práva. Napadnu- té rozhodnutie totiž neobsahuje nijakú analýzu zmlúv na základe vnútroštátnej práv- nej úpravy. Napadnuté rozhodnutie a žiadosti o informácie zaslané Komisiou pred jeho prijatím postavili na rovnakú úroveň neurčité dojednania, ktoré nevytvárali zá- väzné a vykonateľné zmluvné povinnosti a vykonateľné formálne zmluvy. Žalobkyne zastávajú názor, že hoci sa to zdá prijateľné v kontexte kartelu v zmysle článku 81 ES, nie je tomu tak v rámci dohody o exkluzivite v zmysle článku 82 ES. Povinnosť ex- kluzivity nebráni konkurentovi predávať zákazníkovi, ani zákazníkovi prijať ponuku, s výnimkou prípadu, že by jej dodržanie mohlo byť uložené na základe vnútroštát- neho zmluvného práva. Rovnako nemôže mať nijaký odstrašujúci účinok ex ante na zákazníkov.

54 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňami.

II - 4393

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

Posúdenie Všeobecným súdom

55 Na úvod treba nesúhlasiť s tvrdením žalobkýň, podľa ktorého Komisia „automaticky“ považovala za dohody o exkluzivite tie dohody, ktorými sa zákazník zaväzoval zacho- vať žalobkyne ako „uprednostňovaného, hlavného alebo prvého dodávateľa“. Odô- vodnenia č. 114 až 122 a 286 a nasl. napadnutého rozhodnutia totiž svedčia o opaku v rozsahu, v akom podrobne vysvetľujú prístup a zistenia Komisie v tomto ohľade.

56 Okrem toho, hoci je pravda, že niektorí zákazníci sa snažili zahrnúť do zmlúv o „uprednostňovanom dodávateľovi“ doložku, ktorá by im umožnila nakúpiť konku- renčné prístroje na účely skúšky, potvrdzuje to záver, podľa ktorého boli tieto zmluvy chápané ako exkluzívne a možnosť nakúpiť konkurenčné prístroje bola výnimkou ob- medzenou na skúšku týchto zariadení.

59 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň týkajúce sa skutočnosti, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neanalyzovala výhradný charakter zmlúv na základe uplatniteľnej vnút­­­ roštátnej právnej úpravy, treba pripomenúť, že nie je nevyhnutné, aby postupy pod­­­ niku v dominantnom postavení viazali kupujúcich formálnou povinnosťou na účely preukázania, že predstavujú zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES. Stačí, že tieto postupy obsahujú navádzanie zákazníkov, aby nevyuží- vali konkurenčných dodávateľov a aby celkom alebo v značnej miere zásobovali svo- je potreby výlučne od tohto podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný, body 89 a 90).

60 V tejto súvislosti treba uviesť, že dotknuté dohody často nielenže považovali skupi- nu Tomra za „uprednostňovaného, hlavného alebo prvého dodávateľa“ dotknutého zákazníka, ale obsahovali tiež množstevné záväzky alebo progresívne retroaktívne zľavy podmienené nákupom určitého objemu. Dohody na roky 2000 až 2002 uzavre- té s holandskou skupinou Royal Ahold a s ICA/Hakon/Ahold pre Švédsko a Nórsko predstavujú príklady tohto druhu dohôd.

61 Nakoniec, pokiaľ ide o dohody uzavreté medzi žalobkyňami a nákupnými centrá- lami, ako sú Superunie a ICA/Hakon, treba na jednej strane uviesť, že žalobkyne

II - 4395

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

nespochybňujú, že tieto dohody mali záväzný charakter pre nákupné centrály, ktoré ich podpísali a na druhej strane, že otázka, či ovplyvňovali aj správanie svojich členov ako kupujúcich, nezávisí od formálnej analýzy.

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

[skupinu] Tomra v celej jej sieti obchodov a podporovať svojich zákazníkov franchis- ingu v zrýchlení nahrádzania starých prístrojov, ako aj zostať 100 % verná tejto doho- de“. List pripomína, že centrálna podpora ICA „zjavne nebola doposiaľ účinná“ a že oznamovanie zo strany ICA o navádzaní svojich zákazníkov podľa dohody nebolo dostatočné. Tomra Europe teda vyzvala ICA na prijatie urgentných opatrení na vyko- nanie plánu v súlade s dohodou.

67 Vo svetle vyššie uvedeného treba preto zamietnuť túto výhradu žalobkýň.

c) O záväzkoch týkajúcich sa individualizovaných množstiev a mechanizmov individualizovaných retroaktívnych zliav

Tvrdenia účastníkov konania

68 Žalobkyne tvrdia, že nie je nijako preukázané, že boli schopné presne odhadnúť po- treby zákazníka.

73 Nakoniec žalobkyne tvrdia, že bolo výnimočné, aby sa záväzky a množstvové ciele zhodovali so skutočnými nákupmi zákazníkov. Skutočné nákupy boli buď podstat- ne nižšie alebo podstatne vyššie ako údajný množstevný záväzok, zatiaľ čo zákazník nakupoval aj RVM od konkurentov žalobkýň. Na podporu tohto tvrdenia žalobkyne predkladajú správu vypracovanú ekonómami, ktorí uviedli skutočné nákupy usku- točnené každým relevantným zákazníkom a porovnali ich s údajnými množstevnými záväzkami.

74 Žalobkyne uvádzajú, že empirické zistenia tejto správy preukazujú, že skutočné ná- kupy RVM boli systematicky vyššie ako zmluvné množstvá. To znamená, že žalobkyne

II - 4398

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

boli schopné ponúknuť „revolučnú technológiu“, ktorou chceli zákazníci za každú cenu disponovať vo svojich predajných miestach. To naopak nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím (pozri odôvodnenie č. 123), keď sa v ňom uvádza, že nákupy predpo- kladané v dohodách zodpovedali „úplne alebo takmer“ počtu RVM, ktoré zákazník nakoniec kúpil v priebehu zmluvného obdobia.

75 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňami.

79 Po prvé treba uviesť, že zákazník niekedy uviedol predpoklad týkajúci sa jeho budú- ceho dopytu, ako v kontexte dohody s Rimi Svenska. Navyše v ich odpovedi na ozná- menie o výhradách žalobkyne uvádzajú, že počas fázy rokovaní o zmluve „bolo bežné a nevyhnutné, aby mali obe strany približnú predstavu o množstve, to znamená počte jednotiek, ktoré môžu byť predmetom zmluvy“.

80 Po druhé tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia konštatovala, že ciele boli založe- né iba na základe uzavretých nákupov, je nesprávne. Naopak, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konštatovala, že vzhľadom na charakteristiky trhu RVM bol do- pyt každého zákazníka relatívne ľahko odhadnuteľný. Na účely predvídania budúcich potrieb svojich zákazníkov mali žalobkyne k dispozícii rôzne skutočnosti: údaje po- skytnuté samotnými zákazníkmi, nákupy zákazníkov v priebehu predchádzajúceho roka alebo skorších rokov, transparentné údaje o najvýznamnejších faktoroch (počet a veľkosť predajných miest, existencia alebo predpokladané zavedenie systému zálo- hovania), ako aj štúdie trhu vykonané samotnými žalobkyňami na základe ich dob- rých vedomostí o trhu (pozri odôvodnenie č. 298 napadnutého rozhodnutia).

81 Osobitne, pokiaľ ide tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého žiaden z piatich štátov dotknu- tých napadnutým rozhodnutím nezaviedol povinný systém zálohovania v rokoch 1998

II - 4400

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

až 2002, treba uviesť, že dopyt po RVM sa zvýšil s predpokladom zavedenia systému zálohovania, ako sa to ukázalo napríklad v Nemecku v období rokov 2000 – 2001, aj keď systém bol skutočne zavedený až na konci roka 2002 (pozri odôvodnenia č. 188, 219 a 221 napadnutého rozhodnutia). Rovnako „dobrovoľné“ systémy zberu nápojo- vých obalov, ako ten, ktorý existuje v Nórsku, mali zjavný a predvídateľný vplyv na dopyt po RVM (pozri odôvodnenie č. 242 napadnutého rozhodnutia).

86 V každom prípade treba poznamenať, že štatistická štúdia predložená žalobkyňami zrejme potvrdzuje tézu, na ktorej je napadnuté rozhodnutie založené. Analýza vyko- naná a posteriori žalobkyňami totiž v podstate ukazuje, že objemy skutočných náku- pov sú vo väčšine prípadov mierne vyššie ako objemy predpokladané v množstevných záväzkoch. Toto zistenie potvrdzuje porovnávacia tabuľka poskytnutá Komisiou, v ktorej sú množstevné záväzky a používané cieľové zľavy porovnané so skutočne vykonanými nákupmi zákazníkov.

87 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba odmietnuť aj túto výhradu.

d) O posúdení niektorých zmlúv uzavretých na území Nemecka, Holandska, Švédska a Nórska

88 Žalobkyne tvrdia, že pokiaľ ide o štyri z piatich krajín, na území ktorých k porušeniu došlo, väčšina zmlúv uvedených v napadnutom rozhodnutí bola posúdená nekohe- rentne. Tieto zmluvy preto nemali byť zohľadnené Komisiou a tento dôvod postačuje na odôvodnenie zrušenia napadnutého rozhodnutia. Žalobkyne nespochybňujú ana- lýzu zmlúv v Rakúsku. Prvý žalobný dôvod sa teda netýka tohto trhu.

II - 4402

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

93 Žalobkyne dopĺňajú, že Komisia nepredkladá dôkaz, že dohoda môže byť považovaná za exkluzívnu.

II - 4403

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

94 Treba uviesť, že v rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, bola dohoda od počiatku chá- paná ako dohoda o exkluzivite. Ústna zmluva medzi dvoma spoločnosťami, ktorej znenie bolo rozšírené elektronickou poštou v rámci nemeckej dcérskej spoločnosti skupiny Tomra, podporuje toto tvrdenie.

95 Navyše treba zdôrazniť, že ak dohoda nie je exkluzívna, zákazník sám rozhoduje o svojom výbere a môže nakupovať u hocijakých konkurentov. Normálne nie je nevy- hnutné, aby zákazník preukázal, že konkurent disponuje „značnou výhodou“, ako je tomu v predmetnej veci.

96 Pokiaľ ide o tvrdenie založené na skutočnosti, že dotknutá dohoda stanovuje, že Ede- ka Bayern-Sachsen-Thüringen môže skutočne testovať výrobky konkurentov žalob- kýň, treba uviesť, že na to, aby zákazník objednal prístroje od nového dodávateľa, musí ich skúšať počas určitého obdobia; obdobie exkluzivity nie je teda nezlučiteľné s vyhradením si práva vyskúšať konkurenčné prístroje. Okrem toho zmluva, ktorá nie je exkluzívna, v zásade neobsahuje takúto doložku.

100 V tejto súvislosti treba podľa vzoru žalobkýň doplniť, že Komisia v napadnutom roz- hodnutí v skutočnosti nepreukazuje, že zmluva s Edeka Handelsgesellschaft Hes- senring predstavovala systém individualizovaných zliav založený na celkovej alebo takmer celkovej potrebe zákazníka. Pri neexistencii iných dôkazov skutočnosť, že Edeka Handelsgesellschaft Hessenring nekúpila výrobky v hodnote prekračujúcej špecifický prah na získanie zľavy, zrejme potvrdzuje túto okolnosť.

101 Treba však zdôrazniť, že hoci Komisia nepreukázala, že išlo o individualizovanú do- hodu, nemožno poprieť, že v každom prípade ide o dohodu o progresívnej a retro- aktívnej zľave. Okrem toho treba uviesť, že v prípade, ak zákazník nakúpil množstvo nižšie ako prah, Komisia bez toho, aby to žalobkyne spochybnili, tvrdí, že do „záväz- nej časti“ zahrnula iba skutočné nákupy od podniku v dominantnom postavení počas trvania dohody.

II - 4405

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

102 Táto výhrada žalobkýň preto nemôže byť prijatá.

– Edeka Baden-Würtemberg (2000)

– COOP Schleswig-Holstein (2000)

107 Žalobkyne tvrdia, že nejde o dohodu o exkluzivite. Spresňujú, že Komisia mala v ru- kách iba korešpondenciu medzi COOP a žalobkyňami potvrdzujúcu nákup 25 RVM zo strany COOP. Nejde o zmluvu o exkluzivite, o to viac, že podľa žalobkýň COOP kúpila iba 7 RVM. Žalobkyne z toho vyvodzujú, že strany sa týmto listom necítili viazané.

108 Žalobkyne dopĺňajú, že v liste z 10. marca 2000 nijaká doložka nebránila COOP ob- jednávať u konkurentov žalobkýň.

109 Avšak dôkaz poskytnutý Komisiou, podľa ktorého sa list z 10. marca 2000 od Tomra Nemecko spoločnosti COOP týkal „rámcovej dohody o exkluzivite“, stačí na preuká- zanie, že dotknutá dohoda bola skutočne zmluvou o exkluzivite.

110 Z tohto dôvodu treba preto zamietnuť túto výhradu žalobkýň.

– Netto

114 Žalobkyne spochybňujú, že boli exkluzívnym dodávateľom RVM týchto dvoch orga- nizácií a tvrdia, že trh poskytovania RVM bol pridelený Halton v roku 1997.

115 O tejto výhrade však nie je opodstatnené rozhodnúť, keďže dohoda sa netýka obdobia skúmaného v napadnutom rozhodnutí.

II - 4408

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

– Rewe Hungen (2000)

116 Žalobkyne uvádzajú, že dohoda nie je v rozpore s článkom 82 ES, pretože objednávka uskutočnená spoločnosťou Rewe u žalobkýň bola podstatne nižšia (menej ako 50 %), ako sú potreby zákazníka. Navyše objem skutočne kúpený bol podstatne vyšší ako cieľ dohodnutý medzi stranami.

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

121 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňami.

– Albert Heijn (1998 – 2000)

122 Žalobkyne tvrdia, že ich nepodpísané potvrdenie objednávky z 30. októbra 1998, v ktorom sa zmieňuje skutočnosť, že Albert Heijn telefonicky objednal 200 RVM, neobsahuje nijakú informáciu umožňujúcu podporiť tvrdenie, podľa ktorého Albert Heijn bol povinný kúpiť 200 RVM alebo že cena by sa zmenila, ak by sa zákazník rozhodol kúpiť nižší objem RVM a ani to, že to predstavuje celkové alebo takmer celkové potreby zákazníka. Komisia totiž uznáva, že v apríli 2000 Albert Heijn kúpil od žalobkýň iba 121 RVM.

123 Treba však uviesť, že dotknutý dokument výslovne uvádza, že Albert Heijn mal po- vinnosť kúpiť 200 RVM: „Albert Heijn sa zaväzuje kúpiť 200 automatických prístro- jov Tomra T600 do 31. decembra 2000 s možným predĺžením až do 31. marca 2001 vrátane“.

124 Okrem toho treba uviesť, že, ako tvrdila Komisia, žalobkyne jej zaslali túto dohodu v rámci ich odpovede zo 14. marca 2002 na žiadosť o informácie, ktorú formulovala na základe článku 11 nariadenia č. 17 a že v priebehu ich odpovede na oznámenie o výhradách nikdy neuviedli, že dohoda obsiahnutá v tom istom oznámení nebola podpísaná alebo nikdy neexistovala.

128 Žalobkyne spochybňujú skutočnosť, že dohoda Royal Ahold Global Master bola ex- kluzívna a tvrdia, že nič v tejto dohode nebránilo Royal Ahold kúpiť konkurenčné prístroje. Uvádzajú, že časť 1.2 dohody výslovne zmieňuje skutočnosť, že Royal Ahold má právo kupovať od iných dodávateľov a že Royal Ahold nie je povinná ukončiť svoje existujúce dohody s ostatnými dodávateľmi RVM. Žalobkyne tvrdia, že chceli byť iba „hlavným dodávateľom“, a nie exkluzívnym.

II - 4411

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

129 Žalobkyne dopĺňajú, že Komisia v napadnutom rozhodnutí sama uznáva, že Royal Ahold kúpila počas zmluvného obdobia RVM od iných dodávateľov. Okrem toho tvrdia, že vyhlásenia citované vo vyjadrení k žalobe a informácie žalobkýň na účely vysvetlenia dohôd nepredstavujú z hľadiska zmluvného práva uplatniteľného v pred- metnej veci [to znamená práva platného v New Yorku (Spojené štáty)] dôkazy, ktoré môžu presvedčiť súd, aby uložil dodržiavanie exkluzivity proti Royal Ahold. Skutoč- nosť, že Royal Ahold nakupovala od konkurenčných dodávateľov, vyvoláva otázku, aký mohol byť skutočný odstrašujúci účinok tejto zmluvy.

130 Tvrdenia žalobkýň týkajúce sa dohody s Royal Ahold nemôžu byť prijaté.

131 Dokumenty citované v napadnutom rozhodnutí totiž potvrdzujú, že táto zmluva bola exkluzívna. Tlačové komuniké žalobkýň z 13. apríla 2000 napríklad uvádza, že „[sku- pina] Tomra a… Royal Ahold podpísali celosvetovú dohodu, ktorá vytvára zo [sku- piny] Tomra výlučného dodávateľa Royal Ahold pre výkupné automaty a súvisiace služby počas obdobia troch rokov“ (pozri odôvodnenie č. 139 napadnutého rozhod- nutia). Okrem toho treba uviesť, že žalobkyne ju vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne uznali.

135 Žalobkyne tvrdia, že pokiaľ ide o dohodu z apríla 1999, Komisia neuviedla v rámci dôkazov skutočnosť, že objednávka Lidl výslovne zmieňuje, že Lidl Nederland GmbH sa nezaväzuje k dohode o exkluzivite.

136 Komisia okrem toho skresľuje dôkazy tvrdiac, že úmyslom Lidl bolo kúpiť „aspoň“ 40 RVM, pretože list iba jednoducho zmieňuje skutočnosť, že Lidl mal úmysel kúpiť 40 RVM. Komisia rovnako uznala, že Lidl kúpil od žalobkýň v roku 1999 iba 21 RVM.

137 Žalobkyne uvádzajú, že v odôvodnení č. 142 napadnutého rozhodnutia sa odkazuje na dohodu z roku 2000 uzavretú s cieľom „nahradiť 44 starých prístrojov Halton a 33 starých prístrojov Tomra 77 novými RVM Tomra do konca tohto roka“. Vzhľadom na to, že nijaké minimálne množstvo nebolo špecifikované, list skôr potvrdzoval, že Lidl objednal 77 RVM na účely nahradenia rovnakého počtu starých RVM vo svojich

II - 4413

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

obchodoch. Komisia uznala, že Lidl v skutočnosti kúpil 82 RVM od žalobkýň v roku 2000. Podľa žalobkýň list jasne preukazuje, že Lidl ich žiadal o nahradenie svo- jich prístrojov, pretože ich vyspelá technológia mohla byť špecifickejšie prispôsobená po­trebám spoločnosti Lidl.

– Superunie (2001)

142 Žalobkyne v podstate tvrdia, že Superunie je centrálna nákupná organizácia založená podľa holandského práva, že jej členovia prijímajú svoje rozhodnutia o nákupoch ne- závisle a že dohoda podpísaná s týmto druhom organizácie, ktorá obsahovala záväzok kúpiť minimálne 130 prístrojov počas obdobia jeden a pol roka, nie je pre svojich členov záväzná.

143 Tvrdenia žalobkýň nemožno prijať. V tomto ohľade treba odkázať na úvahy uvedené v bodoch 61 až 66 vyššie týkajúce sa dohôd s nákupnými centrálami.

144 So zreteľom na vyššie uvedené treba uviesť, že pokiaľ ide o štyri zmluvy v Holand- sku spochybnené žalobkyňami, napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaké zjavne ne- správne posúdenie.

Švédsko

145 Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nesprávne posudzuje väčšinu dohôd uzavretých vo Švédsku a z tohto dôvodu obsahuje nesprávne posúdenie.

149 Pokiaľ ide o tvrdenie založené na kvalifikovaní exkluzivity zmluvy, treba uviesť, že zmluva Royal Ahold Global Master už bola skúmaná a dospelo sa k záveru, že išlo o dohodu o exkluzivite (pozri body 128 až 133 vyššie). Komisia teda správne dospela k záveru, že dohoda ICA, ktorá je prílohou tejto zmluvy, sa automaticky stala exklu- zívnou. Zo spisu a najmä z „návrhu celkovej dodatočnej zľavy v Nórsku a vo Švédsku“ okrem toho vyplýva, že Komisia mohla správne tvrdiť, že dohoda obsahovala aj do- ložku umožňujúcu získať výhodu dodatočnej zľavy pri nákupe RVM. Komisia totiž považovala zmluvu za zneužívajúcu, pretože neobsahovala iba doložku o exkluzivite. Okrem systému špecifickej zľavy zavedenej vo Švédsku bola ICA poskytnutá zľava 10 %, ak sa zaviazala kúpiť minimálne 1 100 nových RVM pre územie Švédska a Nór- ska v priebehu obdobia rokov 2000 až 2002. Predmetom dohody bolo teda nielen upraviť doložku o exkluzivite, ale tiež zaviazať si klientelu ICA a Hakon prostred­­­­ níctvom zľavy, ktorá bola poskytnutá od určitého stanoveného množstva kúpených RVM.

II - 4416

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

150 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň založené na nezávislosti predajných miest, stačí odká- zať na úvahy vysvetlené v bodoch 61 až 66 vyššie, ktoré sa týkajú centrálnych nákup- ných organizácií.

151 Z týchto dôvodov treba zamietnuť túto výhradu v celom rozsahu.

– Rimi Svenska (2000)

156 Túto výhradu treba preto tiež zamietnuť.

– Spar, Willys a KB Exonen (skupina Axfood) (2000)

157 Žalobkyne tvrdia, že Komisia nepredložila nijaký dôkaz o existencii dohody prizná- vajúcej Spar „právo“ na retroaktívne zľavy. Žalobkyne uvádzajú, že v oznámení o vý- hradách výslovne odkazovali na vyhlásenie Axfood, ktoré uvádza, že Spar a Willys uskutočňovali svoje nákupy podľa dohody uzavretej medzi D-Gruppen a skupinou Tomra v roku 2000, ktorá neponúkala zľavy založené na objemoch.

158 V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, že do- tknutá dohoda obsahuje retroaktívne zľavy ako protihodnotu nákupu určitého množ- stva výrobkov žalobkýň. Tieto tvrdia, že Komisia uvedené skutočnosti nepreukázala.

II - 4418

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

II - 4419

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

– Axfood (2003 – 2004)

164 Žalobkyne sa domnievajú, že táto dohoda nebola exkluzívna, pretože Axfood bola výslovne oprávnená testovať konkurenčné prístroje a že nič v dohode jej nebránilo kúpiť tieto prístroje.

165 V tejto súvislosti stačí konštatovať, že táto dohoda nespadá do časovej pôsobnosti porušenia zisteného v napadnutom rozhodnutí. Nie je preto potrebné o tejto výhrade žalobkýň rozhodnúť.

166 Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie neob- sahuje nijaké zjavne nesprávne posúdenie, pokiaľ ide o dohody uzavreté vo Švédsku.

169 Žalobkyne tvrdia, že údajné dohody so zákazníkmi uvedenými vyššie nie sú zmluva- mi o exkluzivite, ale jednoduchými ponukovými listami zmieňujúcimi ceny.

170 Žalobkyne navyše zdôrazňujú, že vzhľadom na to, že dohody z rokov 1996 a 1997 sú mimo časovej pôsobnosti napadnutého rozhodnutia.

171 S prihliadnutím na skutočnosť, že tieto tri zmluvy sú skutočne mimo časovej pôsob- nosti rozhodnutia, nie je nevyhnutné rozhodnúť o tejto výhrade.

– NorgesGruppen, Hakon Gruppen, NKL (COOP) a Rema 1000 (1999 – 2000)

172 Žalobkyne najskôr Komisii vytýkajú, že neoddelila rôzne dotknuté zmluvy a, pokiaľ ide o dotknuté odôvodnenia, že sú „ťažko čitateľné“.

173 Pokiaľ ide o dohodu s NorgesGruppen, žalobkyne tvrdia, že dohoda nie je exkluzívna. Tvrdia totiž, že celkový dopyt zákazníka bol 1 300 RVM. Iba 635 RVM však bolo objed- naných u žalobkýň. Keďže potreby boli väčšie ako dopyt, žalobkyne z toho vyvodzujú,

177 Žalobkyne navyše vytýkajú Komisii, že neprihliadla na dôkazy preukazujúce, že zmlu- va nebola exkluzívna a najmä na zápisnicu zo stretnutia „výboru pre butiky“ z 2. feb- ruára 1999.

II - 4422

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

178 Pokiaľ ide o NKL (COOP), žalobkyne uvádzajú, že zákazník nebol povinný kúpiť do- hodnutý objem a že napadnuté rozhodnutie nepreukazuje, že žalobkyne prispôsobili objednávku individuálnemu dopytu zákazníka. Žalobkyne tiež tvrdia, že NKL sa tiež zásobovala od konkurenta Lindco počas dotknutého obdobia.

179 Pokiaľ ide nakoniec o dohodu uzavretú s Rema 1 000, žalobkyne uvádzajú, že údajná dohoda navrhujúca zľavy vzhľadom na objednávku 200 prístrojov nebola zákazníkom podpísaná a nezaväzovala Rema 1 000 kúpiť minimálne množstvo RVM. Poukazujú na vyhlásenia Rema 1 000, podľa ktorých iní dodávatelia nemohli konkurovať žalob- kyniam, pokiaľ ide o kvalitu a úroveň služieb. Na záver dopĺňajú, že Rema 1 000 sa zásobovala hlavne od ich konkurentov.

180 Je potrebné súčasne analyzovať dohody NorgesGruppen, Hakon Gruppen, NKL (COOP) a Rema 1 000. Žalobkyne v podstate Komisii vytýkajú, že tieto zmluvy posú- dila ako exkluzívne a tvrdila, že žalobkyne zamýšľali poskytnúť progresívnu zľavu ako protihodnotu za objednané množstvo.

– NorgenGruppen (2000 – 2001)

185 Pokiaľ ide o dohodu NorgesGruppen na roky 2000 a 2001, žalobkyne uvádzajú, že s týmto zákazníkom nebola uzavretá nijaká dohoda, na rozdiel od toho, čo tvrdí Ko- misia. Išlo totiž iba o nepodpísaný ponukový list.

186 V tejto súvislosti treba uviesť, že nepodpísaný ponukový list pripojený k žalobe bol predložený žalobkyňami Komisii v rámci ich odpovede na žiadosť o informácie, v kto- rej žiadala od žalobkýň, aby označili všetky dohody vrátane tých, ktoré boli uzavreté neformálne.

II - 4424

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

187 Treba navyše doplniť, že na základe dôkazov nachádzajúcich sa v spise možno pove- dať, že žalobkyne ponúkli zľavu poskytnutú vopred na základe cieľového objemu 150 RVM a zásobovali zákazníka za zníženú cenu (pozri odôvodnenie č. 247 a poznámku pod čiarou 547 napadnutého rozhodnutia).

191 Čo sa týka Rema 1000, žalobkyne uvádzajú rovnaké odôvodnenie ako pre dohodu uzavretú s NKL (COOP), keďže tam tiež existovala ponuka zľavy pri nákupe 70 prí- strojov, ktorú zákazník odmietol. Žalobkyne teda spochybňujú, že existovala dohoda uzavretá medzi stranami.

192 Tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého okolnosť, že skutočné nákupy týchto dvoch zákaz- níkov boli nižšie ako pôvodný cieľ ponuky, preukazuje neexistenciu vymáhateľného záväzku, musí byť zamietnuté.

193 V tejto súvislosti si treba v prvom rade všimnúť, že napadnuté rozhodnutie neuvádza, že títo dvaja zákazníci [NKL (COOP) a Rema 1 000] boli zmluvne viazaní kúpiť určité množstvo prístrojov. Obe spoločnosti sú totiž citované v odôvodnení č. 302 napad- nutého rozhodnutia pod názvom „Množstevné záväzky a jednostranné podmienky spojené s danými množstvami“. V oboch prípadoch išlo o zľavy podriadené náku- pu veľkého množstva prístrojov zákazníkom počas obdobia približne jedného roka. V prípade Rema 2000 systém zliav predpokladal priamu podmienenú zľavu (10 % pre objem 70 prístrojov) a dodatočnú retroaktívnu zľavu 3 % pre 85 prístrojov. Zákazník kúpil 73 prístrojov (pozri odôvodnenie č. 261 napadnutého rozhodnutia).

194 V druhom rade treba zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie berie do úvahy relatívne pružné zmluvné podmienky, ktoré boli ponúknuté napríklad NKL (COOP) vo vzťahu k iným nórskym zákazníkom a prihliada na ne (pozri odôvodnenie č. 256 a pokiaľ ide o vplyv postupov žalobkýň, poznámku pod čiarou 604). Komisia tu v skutočnosti správne poznamenáva, že nebolo nevyhnutne určujúce vedieť, či stanovený cieľ bol dosiahnutý alebo nie, pokiaľ nákupy uskutočnené u konkurentov boli nulové alebo bezvýznamné (pozri odôvodnenie č. 312 napadnutého rozhodnutia).

198 Druhý a štvrtý žalobný dôvod boli spojené do predmetného dôvodu, ktorý sa rozde- ľuje na tri časti. Po prvé Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď roz- hodla, že dohody o exkluzivite, individualizované množstevné záväzky a individuali- zované retroaktívne zľavy sú per se nezákonné podľa článku 82 ES a keď nevysvetlila test alebo kritériá, ktoré použila na posúdenie, či tieto dohody mohli obmedziť alebo odstrániť hospodársku súťaž. Po druhé Komisia nepreskúmala, či časť trhu RVM, kto- rú bolo možné ovládnuť, bola dosť významná, aby umožnila rovnako výkonným kon- kurentom zostať na trhu. Po tretie posúdenie Komisie, že údajné retroaktívne zľavy mohli odstrániť hospodársku súťaž, spočíva na nepresných a nesprávnych dôkazoch a hypotézach.

II - 4427

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

1. O údajnej nezákonnosti per se dohôd žalobkýň a o neexistencii vysvetlenia, pokiaľ ide o test alebo kritériá použité Komisiou na posúdenie, či dohody mohli obmedziť hospodársku súťaž

a) Tvrdenia účastníkov konania

199 V prvom rade žalobkyne vytýkajú Komisii, že sa dopustila zjavne nesprávneho práv- neho posúdenia tým, že nezahrnula do svojho právneho posúdenia kontext trhu, do ktorého patrili tri druhy dohôd.

204 V druhom rade žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je založené na právnej hypotéze, že článok 82 ES iba vyžaduje, aby Komisia preukázala existenciu a formu dohôd a že neobsahuje primerané odôvodnenie otázky, prečo bola ktorákoľvek zo 49 dohôd spôsobilá odstrániť konkurentov z trhu RVM.

205 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňami.

b) Posúdenie Všeobecným súdom

206 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je pojem zneužitie objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môže

II - 4429

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

207 Hoci zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje žiadnu výčitku voči dotknutému podniku, tomuto podniku prináleží bez ohľadu na príčiny tohto postavenia osobitná zodpovednosť za to, aby svojím správaním neohrozil efek- tívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 57, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Micro- soft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 229). Rovnako, aj keď existencia domi- nantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má toto postavenie, práva zachovať si vlastné obchodné záujmy, pokiaľ sú ohrozené, a tento podnik má možnosť v prime- ranom rozsahu uskutočniť úkony, ktoré považuje za vhodné na účely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemožno povoliť, ak je jeho cieľom posilnenie daného domi- nantného postavenia a jeho zneužitie (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 189, a rozsudok Michelin II, bod 55).

208 Treba okrem toho pripomenúť, že podľa judikatúry je pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu zaväzovanie kupujúcich – aj keď na ich žia- dosť – povinnosťou alebo sľubom zásobiť sa úplne alebo, pokiaľ ide o podstatnú časť

II - 4430

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, zneužitím dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES, či je už dotknutá povinnosť uvedená ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskytnutá zľava. To platí rovnako aj v prípade, že uvedený podnik bez toho, aby ukladal kupujúcim formálny záväzok, uplatňuje buď na základe dohôd uzavretých s kupujúcimi, alebo jednostranne systém vernostných zliav, t. j. zľavy spo- jené s podmienkou, že zákazník sa úplne alebo z veľkej časti svojich potrieb zásobuje výhradne od podniku s dominantným postavením (rozsudok Hoffmann-La Roche/ Komisia, už citovaný, bod 89).

213 Z toho vyplýva, že systém zliav, v rámci ktorého výška zľavy narastá v závislosti od kú- peného množstva, neporušuje článok 82 ES, okrem prípadu, že by z kritérií a podmie- nok poskytovania zliav vyplývalo, že systém nespočíva na odôvodnenej ekonomickej protihodnote, ale sa snaží, podobne ako vernostné a cieľové zľavy, brániť zákazníkom v zásobovaní sa od konkurenčných výrobcov (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komi- sia, už citovaný, bod 90, a Michelin II, bod 59).

214 Na stanovenie prípadnej zneužívajúcej povahy systému množstvových zliav bude teda potrebné posúdiť všetky okolnosti, predovšetkým kritériá a podmienky posky- tovania zliav, a preskúmať, či je cieľom zliav prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na žiadnom ekonomickom plnení, ktoré by ich odôvodňovalo, zbaviť kupujúce- ho možnosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto možnosť obmedziť, brániť konkurentom vstúpiť na trh, uplatňovať na obchodných partnerov nerovnaké

II - 4432

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilniť dominantné postavenie skresle- ním hospodárskej súťaže (rozsudok Michelin II, bod 60).

215 Z tejto judikatúry možno vyvodiť, že, ako inak tvrdia žalobkyne, na preskúmanie, či dohody o exkluzivite, individualizované množstevné záväzky a individualizované re- troaktívne zľavy sú zlučiteľné s článkom 82 ES, treba analyzovať, či v nadväznosti na posúdenie všetkých okolností a teda tiež kontextu, v ktorom sa tieto dohody uzavreli, sa tieto postupy snažia alebo môžu obmedziť alebo odstrániť hospodársku súťaž na relevantnom trhu.

219 Komisia, aj keď to nebolo nevyhnutné z hľadiska judikatúry, rovnako analyzovala z hľadiska podmienok trhu skutočné účinky postupov žalobkýň.

220 Pokiaľ ide o iné faktory, ktoré podľa žalobkýň napadnuté rozhodnutie malo preskú- mať na preukázanie, či ich postupy mohli obmedziť hospodársku súťaž, treba vziať do úvahy tieto zistenia.

221 Po prvé, údajná technická nadradenosť žalobkýň, ktoré boli jedinými výrobcami RVM, ktoré sú schopné ponúknuť „revolučnú technológiu“ horizontálneho podáva- nia v rokoch 1997 až 2001, nemôže mať vplyv na analýzu otázky, či boli dohody schop- né obmedziť hospodársku súťaž. Táto okolnosť by mohla mať prípadne vplyv iba na analýzu konkurenčnej pozície žalobkýň na trhu a teda na ich dominantné postavenie.

222 Po druhé treba uviesť, že skutočnosť, že prístroje boli predané priamo konečnému zá- kazníkovi, je faktorom, ktorý podporuje konštatovanie zneužitia dominantného po- stavenia a nie opak. Hoci je totiž iste pravda, že dotknuté dohody teoreticky nebránili

II - 4434

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

226 V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu založenú na nedostatku odôvodnenia tohto as- pektu napadnutého rozhodnutia, je nutné uviesť, že rovnako nemôže uspieť.

227 Odôvodnenie vyžadované podľa článku 253 ES musí byť prispôsobené povahe pred- metného právneho aktu a musí jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy inštitúcie, ktorá právny akt vydala, aby mohli dotknuté osoby porozumieť dôvodom prijatého opat- renia a aby mohol súd vykonať preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19, a z 19. septembra 2002, Španielsko/Komisia, C-114/00, Zb. s. I-7657, bod 62). Pokiaľ ide o rozhodnutie prijaté na základe článku 82 ES, táto zásada vyžadu- je, aby napadnuté rozhodnutie uvádzalo skutkové okolnosti, od ktorých závisí právne

odôvodnenie

opatrenia, a úvahy, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2007, Francúzsko Télécom/Komi- sia, T-340/03, Zb. s. II-107, bod 57, nenapadnutý odvolaním v tomto bode).

228 V tejto súvislosti treba odkázať na zistenia uvedené v bodoch 216 až 218 vyššie, z kto- rých jasne vyplýva, že Komisia podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, že dotknuté dohody mohli obmedziť alebo odstrániť hospodársku súťaž.

229 Je teda nepopierateľné, že žalobkyne mohli poznať všetky odôvodnenia tohto aspek- tu napadnutého rozhodnutia. Okrem toho treba konštatovať, že Všeobecný súd bol v celom rozsahu schopný preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, že tento aspekt napadnutého rozhodnutia je dostatočne odôvodnený.

232 Žalobkyne tvrdia, že relevantná otázka je, či konkurent mohol rentabilne zostať na trhu, ak by uspokojoval len neviazanú časť dopytu a že Komisia mala určiť mieru minimálnej rentability požadovanej na pôsobenie na relevantnom trhu. Ak bol ten- to dopyt dostatočne významný a miera rentability dostatočne znížená na to, aby

II - 4437

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

potenciálny konkurent mohol vstúpiť alebo zostať na trhu popri žalobkyniach, Ko- misia mala dospieť k záveru, že ich postupy neboli zneužívajúce. Komisia okrem toho jasne neoznačila podiel na trhu, ktorý mal byť pokrytý dohodami, aby tieto boli schopné vylúčiť konkurentov. Napadnuté rozhodnutie neposkytuje nijaké objektívne kritérium na účely určenia, kde sa prah nachádza.

233 Podľa žalobkýň hoci Komisia takto vykonala analýzu, nijako im nebolo možné pre- ukázať, že dotknuté zmluvy mohli vylúčiť z trhu konkurentov majúcich rovnakú vý- konnosť. Zdôrazňujú, že bolo úlohou Komisie v napadnutom rozhodnutí dokázať, že ich postupy mohli mať účinok vylúčenia. Vzhľadom na nedostatok dostatočného odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí neexistuje nijaká povinnosť žalobkýň preu- kázať opak.

234 Žalobkyne uvádzajú, že nová analýza uvedená vo vyjadrení k žalobe týkajúca sa účin- ku vylúčenia spôsobeného postupmi žalobkýň je neprípustná. Otázka predložená Všeobecnému súdu sa týka zistenia, či bolo napadnuté rozhodnutie dostatočne odô- vodnené v tomto bode. Nemožno totiž všeobecne umožniť žalovanej napraviť chyby a opomenutia sporného rozhodnutia predložením novej analýzy a dodatočných dô- kazov počas konania pred Všeobecným súdom.

b) Posúdenie Všeobecným súdom

238 Najskôr treba uviesť, že otázkou v podstate je, či Komisia na preukázanie vylúčenia konkurentov z trhu v jeho celku mala určiť mieru minimálnej rentability vyžadovanej na účely pôsobenia na relevantnom trhu a ďalej preskúmať, či podiel na trhu, ktorý nebolo možné ovládnuť (to znamená podiel dopytu viazaný postupmi žalobkýň), bol dostatočne veľký na to, aby mohol mať účinok vylúčenia konkurentov.

II - 4439

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

239 V predmetnej veci treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že v krajinách a počas rokov, pre ktoré sa porušenie sledovalo, bola blokovaná časť dopytu „podstatná“ alebo „nie zanedbateľná“ a že najmä počas „rozhodných rokov“ rastu na každom z dotknutých trhov predstavovala veľmi významný podiel (pozri

odôvodnenie

č. 392 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie však nesta- novilo presný prah, nad ktorý postupy žalobkýň boli spôsobilé vylúčiť konkurentov.

240 Treba teda uviesť, že Komisia sa správne domnievala, že blokovaním značnej časti trhu, ako v danom prípade, dominantný podnik obmedzil vstup jednému alebo via- cerým konkurentom a teda obmedzil intenzitu hospodárskej súťaže na celom trhu.

244 V druhom rade postupy žalobkýň často viedli k veľmi vysokému podielu „viazaného“ dopytu v priebehu „rozhodných rokov“, keď bol dopyt najvyšší a mohol najviac pod- nietiť úspešné vstupy na trh, najmä v priebehu rokov 1999 a 2000 v Rakúsku, 2001 v Holandsku a v roku 1999 v Nórsku (pozri napríklad odôvodnenia č. 163, 219 a 237 napadnutého rozhodnutia).

245 V treťom rade treba pripomenúť, že postupy žalobkýň viazali dopyt konečného zá- kazníka a nie distribútorov. Konkurenti tak nemohli využiť odlišné metódy distribú- cie, ktoré by mohli zmierniť účinky postupov žalobkýň.

246 Vo svetle týchto úvah treba zamietnuť túto časť druhého žalobného dôvodu.

II - 4441

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

3. O dôkazoch a údajne nepresných a nesprávnych hypotézach, ktoré boli použité na účely posúdenia schopnosti retroaktívnych zliav vylúčiť hospodársku súťaž

posledným uvedeným výrazom. Žalobkyne sa domnievajú, že žalovaná sa nemôže oprieť o takéto tvrdenia a subjektívne názory na účely stanovenia, či zľavy sú alebo nie sú spôsobilé mať účinok vylúčenia.

250 Žalobkyne okrem toho tvrdia, že záver napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého mohli mať retroaktívne zľavy účinky vylúčenia, sa zakladá na nepresných diagramoch.

251 V dvoch zo siedmych prípadov citovaných napadnutým rozhodnutím (obrázky 23 a 24 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa Rakúska) Komisia vychádzala z diagra- mov, ktoré sú nepresné a nesprávne. Téza Komisie, podľa ktorej konkurenti mali fak- turovať záporné ceny v týchto prípadoch, je nepresná za všetkých okolností.

252 V štyroch ostatných prípadoch (obrázky 15 a 18 týkajúce sa Holandska a Švédska, a obrázky 21 a 22 týkajúce sa Nemecka) Komisia ignorovala existenciu zliav, ktorú mohli využiť zákazníci pre predaje pod prahom, ktorý Komisia použila vo svojej ana- lýze. Ak by sa chyba opravila, ceny by neboli za nijakých okolností záporné v troch zo štyroch prípadov a boli by iba okrajovo negatívne pre predaje jedinej jednotky v inom prípade.

253 V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, v šiestich zo siedmych prípadov konkurenti boli schopní fakturovať kladné ceny, aj keď predali iba veľmi malé množstvá, to znamená dva alebo tri prístroje.

II - 4443

258 Najskôr treba uviesť, že táto výhrada je založená na nesprávnom predpoklade. V roz- pore s tým, čo tvrdia žalobkyne, totiž okolnosť, že systémy retroaktívnych zliav nútia konkurentov fakturovať záporné ceny zákazníkom žalobkýň, ktorí využívajú zľavy, nemožno považovať za jeden z pilierov, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie na

II - 4444

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

účely preukázania, že systémy retroaktívnych zliav žalobkýň môžu mať protisúťažné účinky.

259 Naopak, napadnuté rozhodnutie je založené na celej sérii iných zistení týkajúcich sa retroaktívnych zliav poskytovaných žalobkyňami na účely záveru, že tieto druhy po- stupov mohli vylúčiť konkurentov v rozpore s článkom 82 ES.

260 V prvom rade napadnuté rozhodnutie konštatuje, že navádzanie na zásobovanie sa výlučne alebo takmer výlučne u žalobkýň je osobitne silné vtedy, ak prahy, ako tie, ktoré uplatňovali žalobkyne, sú kombinované so systémom, podľa ktorého výhoda spojená s prekročením buď prahu prémie alebo výhodnejšieho prahu, sa rozdelí na všetky nákupy vykonané zákazníkom počas sledovaného obdobia a nie výlučne na objem nákupov prekračujúci dotknutý prah (pozri odôvodnenia č. 132, 297 a 316 na- padnutého rozhodnutia).

264 V napadnutom rozhodnutí sa nakoniec uvádza, že žalobkyne nepreukázali, že ich správanie bolo objektívne odôvodnené alebo že vytváralo podstatné prínosy výkon- nosti, ktoré prevyšujú nad protisúťažnými účinkami na spotrebiteľov (pozri odôvod- nenie č. 391 napadnutého rozhodnutia).

265 Iste je pravda, že napadnuté rozhodnutie ilustruje s diagramami (pozri obrázky č. 15, 18, 21 až 24 a 27) skutočnosť, že retroaktívne zľavy žalobkýň majú účinok vytlačenia tým, že vedú konkurentov k požadovaniu veľmi nízkych a niekedy aj záporných cien pre posledné jednotky pred prekročením prahu stanoveného systémom zliav (pozri odôvodnenia č. 165, 186, 224, 235, 236 a 268 napadnutého rozhodnutia).

266 Komisia však v napadnutom rozhodnutí na jednej strane nijako netvrdí, že systémy zliav systematicky viedli k záporným cenám a na druhej strane rovnako netvrdí, že takéto preukázanie predstavuje predchádzajúcu podmienku na určenie, že tieto sys- témy zliav sú zneužívajúce. Napadnuté rozhodnutie okrem toho neobsahuje grafické znázornenie pre každý zo systémov zliav a rabatov používaných žalobkyňami. Obsa- huje iba jeden alebo dva diagramy na krajinu, ktoré ilustrujú účinok vytlačenia systé- mov zliav žalobkýň.

II - 4446

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

267 V tomto ohľade treba uviesť, že mechanizmus vylúčenia, ktorý vytvárajú retroaktívne zľavy, nevyžaduje, aby dominantný podnik obetoval zisky, pretože náklady na zľavy sú rozdelené na veľký počet jednotiek. Retroaktívnym priznaním zľavy môže byť prie- merná cena získaná dominantným podnikom podstatne vyššia ako náklady a môže vytvoriť vyššiu priemernú mieru zisku. Systém retroaktívnych zliav však spôsobuje, že pre zákazníka je skutočná cena posledných jednotiek veľmi nízka z dôvodu sacieho účinku.

272 So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti treba zamietnuť tretiu časť druhého žalob- ného dôvodu a v dôsledku toho druhý žalobný dôvod v celom rozsahu.

C – O treťom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie týkajúcom sa otázky, či dohody skutočne odstránili hospodársku súťaž

1. Tvrdenia účastníkov konania

273 Žalobkyne sa domnievajú, že analýza skutočných účinkov je neoddeliteľnou súčas- ťou záverov napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa vylúčenia. Časti napadnutého rozhodnutia týkajúce sa dopadu na každú z piatich krajín túto okolnosť potvrdzujú.

II - 4448

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

bol viazaný podiel trhu nižší, sa podiel žalobkýň na trhu zvýšil alebo zostal stabilný. Iba v Rakúsku sa trhový podiel žalobkýň znížil rýchlejšie ako v Holandsku a v Nórsku.

279 Žalobkyne okrem toho tvrdia, že neexistuje štatisticky významná súvislosť medzi tr- hovým podielom, ktorý nemožno ovládnuť a ich trhovým podielom v piatich kraji- nách skúmaných v priebehu analyzovaného obdobia.

280 Žalobkyne uvádzajú, že Komisia sa opiera o svoj vlastný subjektívny výklad dôka- zov odmietajúc akékoľvek objektívne kritérium. Komisia zastáva názor, že premen- né sú „prepojené“, ale odmieta akýkoľvek pokus podriadiť svoje tvrdenie objektív- nemu a štatisticky solídnemu testu. Komisia okrem toho neposkytla nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého štatistická analýza žalobkýň mohla byť zmanipulovaná.

281 Po štvrté žalobkyne spochybňujú tézu Komisie, podľa ktorej ich ceny neklesli a tvrdia, že Komisia mala skúmať skutočné čisté ceny po zľave a nie ceny podľa katalógu.

282 Žalobkyne poukazujú na skutočnosť, že správna analýza údajov, ako tá, ktorá je sú- časťou žaloby, ukazuje, že ceny klesli v troch krajinách z piatich.

2. Posúdenie Všeobecným súdom

286 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ak niektoré z dôvodov určité- ho rozhodnutia môžu toto rozhodnutie samy osebe dostatočne právne odôvodňovať, potom vady, ktoré sa môžu týkať iných dôvodov tohto aktu, v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komi- sia a Francúzsko/TF1, C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, body 26 až 29).

II - 4451

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

287 Napadnuté rozhodnutie v odôvodneniach č. 285 a 332 jasne uvádza, že hoci podľa ju- dikatúry na stanovenie porušenia článku 82 ES stačí preukázať, že postupy žalobkýň majú tendenciu obmedziť hospodársku súťaž alebo že ich konanie mohlo mať takýto účinok, doplnilo svoju analýzu v predmetnej veci skúmaním možných účinkov postu- pov žalobkýň na trh RVM.

288 Je teda jasné, že Komisia sa nepokúsia založiť svoje zistenia o porušení článku 82 ES na tomto skúmaní skutočných účinkov postupov žalobkýň na každom zo sledovaných národných trhov, ale že jednoducho doplnila svoje zistenie o porušení krátkym pre- skúmaním možných účinkov týchto postupov.

291 Žalobkyne, odkazujúc na prvý žalobný dôvod, tvrdia, že väčšina z 18 dohôd uvede- ných v odôvodnení č. 302 napadnutého rozhodnutia upravujúcich množstevné záväz- ky neboli záväzné. Podľa žalobkýň, ako v prípade nezáväzných dohôd o exkluzivite, nevymáhateľný individualizovaný množstevný záväzok, aj keď predstavuje celkové alebo takmer celkové potreby zákazníka, nemôže vylúčiť hospodársku súťaž. Ak zá- kazník nie je právne povinný dodržať záväzok kúpiť určité množstvo od dodávateľa, má slobodnú možnosť kedykoľvek prijať lepšie ponuky konkurenčných dodávateľov. Nevymáhateľný individualizovaný množstevný záväzok nie je nič iné ako odhad.

292 Žalobkyne tvrdia, že neexistuje právny základ v práve Spoločenstva umožňujúci zaká- zať zákazníkovi poskytnúť svojim dodávateľom odhad svojich celkových alebo takmer celkových potrieb v priebehu určitého obdobia, aj keď je jeden z dodávateľov v do- minantnom postavení. Ak je tomu tak, týchto 18 dohôd nemôže mať protisúťažné účinky a nemôže sa na ne poukazovať v napadnutom rozhodnutí. Vylúčenie 18 zo 49 dohôd, na ktorých napadnuté rozhodnutie spočíva, podkopáva dôvodnosť tohto rozhodnutia rozhodujúcim spôsobom a musí podľa žalobkýň viesť k zrušeniu napad- nutého rozhodnutia v celom rozsahu.

II - 4453

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

293 Žalobkyne dopĺňajú, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza vo vyjadrení k žalobe, veľký počet dohôd neviazal cenu na predaný objem, ale uplatňoval jedinú jednotnú cenu pre každý objednaný prístroj (Lidl, COOP atď.).

294 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňami.

297 V predmetnej veci, na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne preskúmala individualizované množstevné záväzky nielen čis- to formálne z právneho hľadiska, ale tiež s prihliadnutím na špecifický hospodársky kontext, do ktorého dotknuté dohody patria. Na tomto základe Komisia v napadnu- tom rozhodnutí dospela k záveru, že predmetné dohody mohli vylúčiť konkurentov.

298 Individualizované množstevné záväzky, ako tie, na ktoré odkazuje napadnuté rozhod- nutie v odôvodnení č. 302, ktoré de facto viažu a/alebo navádzajú kupujúceho, aby sa zásoboval výlučne alebo v súvislosti so značnou časťou svojich potrieb od podniku v dominantnom postavení, a ktoré nespočívajú na hospodárskom plnení odôvod- ňujúcom túto povinnosť alebo túto výhodu, ale smerujú k tomu, aby kupujúcemu odňali alebo obmedzili možnosti výberu svojich zdrojov zásobovania a zabránili mu v prístupe na trh výrobcov, aj za predpokladu, že neviažu kupujúceho formálnou po- vinnosťou, predstavujú zneužívanie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, už citovaný, body 84 a 160).

299 Aj keď viaceré príklady potvrdzujú, že pokiaľ ide o množstevné záväzky a zľavy, žalob- kyne umožňovali určitú flexibilitu týkajúcu sa presného dodržiavania lehôt a cieľov, táto flexibilita uplatňovaná tiež na niektoré dohody, o ktorých žalobkyne pripúšťajú,

II - 4455

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

že boli „záväzné“, nijako neznižuje vylúčenie spôsobené týmito postupmi. Naopak, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne uviedla, že žalobkyniam išlo skôr o ver- nosť zákazníka ako o presný objem nákupov. Táto flexibilita totiž prispievala k za- chovaniu navádzania na kúpu RVM žalobkýň aj u zákazníkov, ktorí inak nedosiahli požadované prahy (pozri odôvodnenie č. 312 napadnutého rozhodnutia).

302 Žalobkyne sa v rámci svojho šiesteho žalobného dôvodu domnievajú, že Komisia po- rušila zásadu proporcionality a zákazu diskriminácie stanovením pokuty až vo výške 8 % svetového obratu skupiny Tomra.

303 V odpovedi na tvrdenia Komisie uvedené vo vyjadrení k žalobe žakobkyne opäť uvá- dzajú tvrdenie, podľa ktorého pokuta 24 miliónov eur uložená Komisiou predstavuje 7,97 % svetového obratu skupiny v roku 2005.

304 Po prvé sa žalobkyne domnievajú, že hoci má Komisia právo zvýšiť úroveň pokút na účely posilnenia ich odstrašujúceho účinku, politika Komisie musí napriek tomu dodržiavať požiadavky proporcionality, na základe ktorých pokuty postihujúce poru- šenia považované za „veľmi závažné“ musia mať silnejší odstrašujúci účinok ako tie, ktoré postihujú porušenia považované za „závažné“. Táto logika je uznaná usmerne- niami k metóde stanovovania pokút, ktoré určujú, že za závažné porušenia sa uloží základná pokutou od 1 do 20 miliónov eur a za veľmi závažné porušenia sa uloží základná pokuta vyššia ako 20 miliónov eur.

II - 4457

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

305 Podľa žalobkýň Komisia postupovala podľa tejto logiky, keď uložila pokutu spoloč- nosti Microsoft za veľmi závažné porušenia. Na porovnanie však uvádzajú, že pokuta pre Microsoft predstavovala iba 1,5 % jej svetového obratu, hoci sa porušenie považo- valo za veľmi závažné. Žalobkyne zastávajú názor, že to vedie k nelogickému záveru, že pre Komisiu je dôležitejšie vytvoriť odstrašujúci účinok vo vzťahu k žalobkyniam, teda skupine spoločností majúcich obrat nižší ako 300 miliónov eur, a to za závažné porušenie, ako vo vzťahu k Microsoft, jedného z piatich najväčších podnikov na svete s obratom v roku 2003 vyšším ako 30 miliárd eur, a to za veľmi závažné porušenie. Rovnako Komisia uložila pokutu spoločnosti AstraZeneca za dve závažné porušenia, ktorá po prihliadnutí na nevyhnutnosť uložiť pokutu majúcu odstrašujúci účinok pri- meraný relevantným ziskom, predstavovala iba 3 % jej svetového obratu.

309 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňami.

B – Posúdenie Všeobecným súdom

310 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň založené na porušení zásady zákazu diskriminácie tým, že Komisia stanovila pokutu na 8 % svetového obratu žalobkýň, treba najskôr pripomenúť, že v rámci stanovovania výšky pokút Komisia nemôže porušiť zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je všeobecnou zásadou práva Spoločenstva, a ktorá je podľa ustálenej judikatúry porušená len vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami za- obchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako a takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 104).

311 V tomto ohľade je namieste zdôrazniť, že skoršia rozhodovacia prax Komisie neslúži sama osebe ako právny rámec pre pokuty vo veciach hospodárskej súťaže. Skutoč- nosť, že Komisia v minulosti uplatnila pri určitých typoch porušenia pokuty na určitej

II - 4459

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

314 V predmetnej veci preto treba najskôr zamietnuť tvrdenie žalobkýň založené na porovnaní medzi pokutou uloženou žalobkyniam a pokutami uloženými Komisiou

II - 4460

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

v iných rozhodnutiach, pretože, ako sa pripomenulo, rozhodovacia prax Komisie ne- môže slúžiť sama osebe ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže. Komisia totiž nemôže byť nútená stanoviť pokuty s dokonalou koherenciou vo vzťahu k pokutám uloženým v iných veciach.

315 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie predstavuje zmenu politiky, ktorá si zasluhuje osobitné vysvetlenie, tiež nemôže uspieť. Komi- sia totiž stanovením spornej pokuty postupovala v súlade s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú z nariadenia č. 1/2003 a z jej vlastných usmernení k metóde stanovovania pokút, pričom tieto okolnosti nie sú okrem iného žalobkyňami spochybnené. Úroveň pokuty stanovenej Komisiou tak nepredstavuje zmenu jej politiky v oblasti pokút, ale naopak, klasické uplatnenie tejto politiky.

316 Pokiaľ ide o údajný neprimeraný charakter pokuty z dôvodu obmedzenej výšky ob- ratu žalobkýň na dotknutých geografických trhoch, treba pripomenúť, že s výhradou dodržania hornej hranice, ktorú stanovuje článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, kto- rý odkazuje na celkový obrat (pozri analogicky rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný, bod 119), je Komisia oprávnená na účely posúdenia závaž- nosti porušenia vziať pri stanovení výšky pokuty do úvahy obrat dotknutého podniku, avšak tomuto obratu nemožno pripísať neprimeraný význam v porovnaní s ostatnými faktormi, ktoré sa posudzujú (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørin- dustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 257).

320 V každom prípade, ako správne uvádza Komisia, je nutné konštatovať, že obrat do- siahnutý žalobkyňami na trhoch, ktorých sa porušenie týka, predstavuje relatívne vy- sokú časť ich celkového obratu, a to približne 25 %. V dôsledku toho nemožno tvrdiť, že žalobkyne dosiahli na relevantných trhoch iba malú časť ich celkového obratu.

II - 4462

TOMRA SYSTEMS A I./KOMISIA

321 Z toho vyplýva, že žalobný dôvod založený na neprimeranom a/alebo diskriminač- nom zaobchádzaní, ktorého predmetom mali byť žalobkyne v súvislosti s rozhodova- cou praxou Komisie a obratom dosiahnutým na dotknutých trhoch, musí byť zamiet- nutý a v dôsledku toho musia byť zamietnuté tiež návrhy smerujúce k zrušeniu alebo zníženiu pokuty.

322 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá v celom rozsahu.

O trovách

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

2. Tomra Systems ASA, Tomra Europe AS, Tomra Systems GmbH, Tomra Sys- tems BV, Tomra Leergutsysteme GmbH, Tomra Systems AB a Tomra Butikk- systemer AS znášajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy kona- nia, ktoré vznikli Európskej komisii.

Vilaras Prek Ciucă

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2010.

Podpisy

II - 4464

III – Zneužívajúce správanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4375

IV – Pokuta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4379

Konanie a návrhy účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4382

Právny stav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4383

I – O návrhoch smerujúcich k zrušeniu napadnutého rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . II - 4384

A – O prvom žalobnom dôvode založenom na použití zjavne nepresných a málo dôveryhodných dôkazov na účely konštatovania stratégie vylú- čenia a na preukázanie existencie a určenie obsahu niektorých dohôd medzi žalobkyňami a ich zákazníkmi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4384

a) O dohodách o exkluzivite spred roka 1998 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4390

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4390

Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4391

b) O dohodách označujúcich žalobkyne ako „uprednostňovaného, hlavného alebo prvého dodávateľa“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4392

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4392

Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4394

– Edeka Handelsgesellschaft Hessenring (1999) . . . . . . . . . II - 4405

– Edeka Baden-Würtemberg (2000) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4406

– COOP Schleswig-Holstein (2000) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4407

– Netto . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4407

– Rewe Wiesloch a Rewe-Hungen (1997) . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4408

– Rewe Hungen (2000) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4409

– Superunie (2001) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4415

Švédsko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4415

– ICA Handlares (Švédsko) a Hakon Gruppen (Nórsko) (2000 – 2002) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4416

– Rimi Svenska (2000) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4417

– Spar, Willys a KB Exonen (skupina Axfood) (2000) . . . . II - 4418

– Axfood (2001) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4419

B – O druhom a štvrtom žalobnom dôvode založených na existencii zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa otázky, či dohody boli spôsobilé odstrániť hospodársku súťaž a na nedostatku odôvodnenia . . . . . . . . . . . II - 4427

1. O údajnej nezákonnosti per se dohôd žalobkýň a o neexistencii vy- svetlenia, pokiaľ ide o test alebo kritériá použité Komisiou na posú- denie, či dohody mohli obmedziť hospodársku súťaž . . . . . . . . . . . . . . II - 4428

a) Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4428

II - 4467

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 – VEC T-155/06

b) Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4429

C – O treťom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúde- ní Komisie týkajúcom sa otázky, či dohody skutočne odstránili hospo- dársku súťaž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4448

1. Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4448

2. Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4451

D – O piatom žalobnom dôvode založenom na zjavnej nesprávnosti, ktorej sa dopustila Komisia tým, že sa domnievala, že nevymáhateľné množ- stevné záväzky mohli porušiť článok 82 ES . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4453

1. Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4453

2. Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 4454