T-193/06
ECLI:EU:T:2010:389
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62006TJ0193
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
ROZSUDOK
VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 13. septembra 2010 *
Vo veci T-193/06,
Télévision française 1 SA (TF1), so sídlom v Boulogne-Billancourt (Francúzsko), v zastúpení: J.-P. Hordies a C. Smits, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito, T. Scharf a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
* Jazyk konania: francúzština.
II - 4970
TF1/KOMISIA
ktorú v konaní podporuje:
Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a L. Butel, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 832 v koneč- nom znení z 22. marca 2006 o opatreniach na podporu kinematografie a audiovizu- álnej tvorby vo Francúzsku (pomoc NN 84/2004 a N 95/2004 – Francúzsko, Režim pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu),
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek a V. M. Ciucă (spravodajca),
tajomník: T. Weiler, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. apríla 2010,
II - 4971
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Článok 87 ods. 1 ES stanovuje, že „[a]k nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľ- ná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“
2 Článok 87 ods. 3 písm. d) ES stanovuje, že za zlučiteľné so spoločným trhom možno považovať pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Spoločen- stve v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom.
3 Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 26. septembra 2001 o určitých právnych aspektoch tý- kajúcich sa kinematografických a iných audiovizuálnych diel (Ú. v. ES C 43, 2002,
II - 4972
TF1/KOMISIA
s. 6) [neoficiálny preklad] spresňuje špecifické kritériá, na základe ktorých Komisia hodnotí štátnu pomoc na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu, v rámci výnimky stanovenej v článku 87 ods. 3 písm. d) ES. Komisia v ňom tiež spresňuje, že pri posu- dzovaní režimov pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu musí overiť, či režimy pomoci rešpektujú „zásadu všeobecnej zákonnosti“, čiže sa musí ubezpečiť, že neobsahujú klauzuly, ktoré odporujú ustanoveniam zmluvy ES v iných oblastiach než štátna pomoc (vrátane ustanovení týkajúcich sa daní). V roku 2004 Komisia predĺži- la platnosť týchto špecifických kritérií zlučiteľnosti na pomoc pre kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu až do 30. júna 2007 (Ú. v. ES C 123, s. 1).
4 Francúzsky zákon č. 86-1067 z 30. septembra 1986 o slobode komunikačných pros- triedkov (JORF z 1. októbra 1986, s. 11755), zmenený a doplnený zákonom č. 2000- 719 z 1. augusta 2000 (JORF z 2. augusta 2000, s. 11903), stanovuje pravidlá uplatni- teľné na služby audiovizuálnej komunikácie.
5 Francúzska právna úprava obsahuje opatrenia na podporu kinematografickej a audio- vizuálnej tvorby. Jednak ide o mechanizmy na podporu producentov, ktoré vykonáva Centre national de la cinématographie (CNC) (národné kinematografické centrum). Financovanie týchto mechanizmov je zabezpečené najmä prostredníctvom dane z obratu prevádzkovateľov televíznych služieb (ďalej len „daň“). Ďalej ide o povinnosti uložené prevádzkovateľom televíznych služieb vykonávať investície do kinematogra- fickej a audiovizuálnej tvorby.
II - 4973
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
6 Mechanizmy podpory kinematografickej a audiovizuálnej tvorby zo strany CNC upravuje:
— v oblasti kinematografie dekrét č. 99-130 z 24. februára 1999 o finančnej podpore kinematografického priemyslu (JORF z 25. februára 1999, s. 2902), v znení zmien a doplnení,
— v audiovizuálnej oblasti dekrét č. 95-110 z 2. februára 1995 o štátnej finanč- nej podpore priemyslu audiovizuálnych programov (JORF z 3. februára 1995, s. 1875), doplneným dekrétom č. 98-35 zo 14. januára 1998 o štátnej finančnej podpore audiovizuálneho priemyslu (JORF zo 17. januára 1998, s. 742) v znení zmien a doplnení.
7 Daň upravuje článok 302a KB všeobecného daňového zákonníka zavedený člán- kom 28 bodom A zákona č. 97-1239 z 29. decembra 1997 novely zákona o rozpočte na rok 2006 (JORF z 31. decembra 2005, s. 20597) a zákon č. 2005-1720 z 30. decem- bra 2005 novely zákona o rozpočte na rok 2005 (JORF z 31. decembra 2005, s. 20654).
8 Mechanizmus povinnosti investícií upravuje:
— dekrét č. 2001-609 z 9. júla 2001 prijatý na vykonanie bodu 3 článku 27 a člán- ku 71 zákona č. 86-1067 a týkajúci sa príspevku prevádzkovateľov televíznych služieb vysielaných terestriálne v analógovom režime na rozvoj tvorby kinemato- grafických a audiovizuálnych diel (JORF z 11. júla 2001, s. 11073) v znení zmien a doplnení,
II - 4974
TF1/KOMISIA
— dekrét č. 2001-1332 z 28. decembra 2001 prijatý na uplatnenie článkov 27, 28 a 71 zákona č. 86-1067 a týkajúci sa príspevku prevádzkovateľov televíznych služieb vysielaných terestriálne v analógovom režime, ktorých financovanie si vyžaduje úhradu na rozvoj tvorby kinematografických a audiovizuálnych diel zo strany uží- vateľov (JORF z 29. decembra 2001, s. 21310) v znení zmien a doplnení,
— dekrét č. 2001-1333 z 28. decembra 2001 prijatý na vykonanie článkov 27, 70 a 71 zákona č. 86-1067 a stanovujúci všeobecné zásady týkajúce sa vysielania iných než rádiofonických služieb vysielaných terestriálne v analógovom režime (JORF z 29. decembra 2001, s. 21315) v znení zmien a doplnení,
— dekrét č. 2002-140, zo 4. februára 2002 prijatý na vykonanie článkov 33, 33-1, 33-2 a 71 zákona č. 86-1067 a stanovujúci režim uplatniteľný na rôzne kategórie služieb zvukového rádiového vysielania a televíznych služieb poskytovaných káb- lom alebo vysielaných satelitom (JORF zo 6. februára 2002, s. 2412) v znení zmien a doplnení.
9 Tieto povinnosti investovania musia predstavovať aspoň dve tretiny investícií v audio- vizuálnej oblasti a aspoň tri štvrtiny investícií v kinematografickej oblasti venovaných na nezávislú tvorbu, pričom pojem nezávislej tvorby sa, ako to bolo potvrdené na pojednávaní, vzťahuje na nezávislosť producenta diela vo vzťahu k prevádzkovateľovi televíznych služieb, ktorý toto dielo financuje a je definovaný podľa kritérií týkajúcich sa najmä vzájomného vlastníctva základného imania alebo hlasovacích práv zo strany producenta a prevádzkovateľa predmetných služieb a podielu tohto prevádzkovateľa na nedávnej činnosti uvedeného producenta.
II - 4975
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
10 Opatrenia na podporu audiovizuálnej tvorby CNC musia tiež pôsobiť v prospech ne- závislých produkčných podnikov, pričom pojem nezávislý producent je definovaný rovnako ako v oblasti povinnosti investovania.
Okolnosti predchádzajúce sporu
11 Komisia Európskych spoločenstiev 15. júla 1992 rozhodnutím týkajúcim sa pomo- ci N 7/92 (Ú. v. ES C 203, s. 14) schválila na neobmedzenú dobu určité podmienky francúzskeho režimu pomoci na podporu kinematografickej a audiovizuálnej tvorby.
12 Rozhodnutím týkajúcim sa pomoci N 3/98 z 3. júna 1998, zmeneným a doplneným 29. júla 2008 (Ú. v. ES C 279, s. 4), Komisia schválila na dva roky určité zmeny systému automatickej podpory kinematografickej tvorby. Dňa 7. augusta 1998 bola platnosť tohto schválenia predĺžená do 3. júna 2004.
13 Poštovou zásielkou z 3. októbra 2001 žalobkyňa, Télévision française 1 SA (TF1), po- dala Komisii dve sťažnosti týkajúce sa niektorých detailov francúzskeho systému pod- pory kinematografie a audiovizuálnej tvorby.
14 Listom zo 16. februára 2004 francúzske orgány oznámili režim selektívnej pomoci na kinematografické diela týkajúce sa zámorských území (N 95/2004). Komisia požia- dala francúzske orgány o doplňujúce vysvetlenia a francúzske orgány na túto žiadosť odpovedali. Francúzske orgány zaslali Komisii takisto oznámenie o zavedení režimu, ktorý následne zrušili v januári 2005.
II - 4976
TF1/KOMISIA
15 Zásielkami z 13. a 27. apríla 2004 CNC predložilo Komisii informácie týkajúce sa sťažností žalobkyne.
16 Listom z 24. mája 2004 francúzske orgány oznámili Komisii všetky režimy pomo- ci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu a požiadali ju o dočasné predĺženie platnosti režimov, na ktoré sa vzťahovali rozhodnutia N 7/92 a N 3/98, čo Komisia odmietla. Listom z 27. júla 2004 Komisia žiadala francúzske orgány, aby svoje ozná- menie doplnili, čo niekoľkými poštovými zásielkami v rokoch 2004 a 2005 aj urobili. Celý súbor oznámených režimov pomoci bol 14. decembra 2004 zaregistrovaný pod značkou NN 84/2004.
17 Listom z 22. decembra Komisia informovala francúzske orgány o tom, že oznámené režimy pomoci, ktoré už boli zavedené do uplatňovania, považuje za nelegálne podľa článku 88 ods. 3 ES.
18 Listom z 10. januára 2006 žalobkyňa podala doplnenie svojich sťažností z 3. októbra 2001.
19 Rozhodnutím K(2006) 832 v konečnom znení z 22. marca 2006 o opatreniach na podporu kinematografie a audiovizuálnej tvorby vo Francúzsku (pomoc NN 84/2004 a N 95/2004 – Francúzsko, Režim pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvor- bu) (ďalej len „rozhodnutie“) sa Komisia rozhodla nevzniesť námietky voči predmet- ným opatreniam v nadväznosti na ukončenie štádia predbežného preskúmania pod- ľa článku 88 ods. 3 ES.
20 Dňa 14. decembra 2006 bolo rozhodnutie stručne uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 305, s. 12), ktorý obsahoval odkaz na internetovú stránku Komisie s prístupom k úplnému zneniu uvedeného rozhodnutia.
II - 4977
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
Rozhodnutie
21 Z rozhodnutia vyplýva, že sa týka režimu podpory kinematografickej a audiovizuálnej tvorby, najmä opatrení na finančnú pomoc poskytovanú prostredníctvom CNC a me- chanizmu povinností investovania.
22 Pokiaľ ide v prvom rade o opatrenia na podporu kinematografickej a audiovizuál- nej tvorby poskytované prostredníctvom CNC, Komisia opisuje CNC ako verejný orgán správnej povahy, ktorý má právnu subjektivitu i finančnú nezávislosť a podlie- ha francúzskemu ministerstvu kultúry a komunikácie (bod II, ods. 20 rozhodnutia). Rozpočet spravovaný CNC sa rozdeľuje na dve časti: časť „audiovizuálny priemysel“ [zahŕňajúca účet podpory priemyslu a audiovizuálnych programov (COSIP)] a časť „kinematografický priemysel“ (bod II, ods. 21 rozhodnutia). Komisia v nadväznosti na to uvádza, že rozpočet CNC sa financuje z nedaňových poplatkov, okrem iných z dane (bod II, ods. 22 rozhodnutia). Komisia pripomína, že podľa článku 302a KB francúzskeho všeobecného daňového zákonníka platia daň prevádzkovatelia televíz- nych služieb prijímaných v metropolitnom Francúzsku a v zámorských departemen- toch, ktorí majú sídlo vo Francúzsku a ktorí v priebehu minulého roka zaradili do programu jedno alebo viac audiovizuálnych alebo kinematografických diel, na ktoré možno čerpať opatrenia CNC na podporu, a že daň sa v podstate vyrubuje z obratu týchto prevádzkovateľov televíznych služieb (bod II, ods. 23 a 24 rozhodnutia).
23 Pokiaľ ide o opatrenia CNC na podporu kinematografickej a audiovizuálnej tvorby napadnuté v rámci tejto žaloby, Komisia v rozhodnutí opisuje opatrenia „podpory kinematografickej dlhometrážnej tvorby“ (bod II, odseky 29 až 95), „podpory na re- klamu kinematografických diel v zahraničí“ (bod II, odseky 121 až 126), „podpory
II - 4978
TF1/KOMISIA
krátkometrážnych kinematografických diel“ (bod II, odseky 127 až 149) a „podpory audiovizuálnej tvorby“ (bod II, odseky 186 až 219), ako aj ich spôsob financovania (bod II, odseky 19 až 24).
24 Po analýze uvedených opatrení v rozhodnutí Komisia prijala záver, že niektoré z nich predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES a sú zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. d) ES až do konca roka 2011, zatiaľ čo iné neboli kvalifikované ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES uplatnením nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 138) (bod III ods. 38 až 124 rozhodnutia pre „podporu kinematografie – podporu dlhometrážnej kinematografickej tvorby“, bod III odseky 158 až 193 rozhodnutia pre „podporu re- klamy kinematografickej tvorby v zahraničí“, bod III odseky 194 až 223 rozhodnu- tia pre „podporu krátkometrážnych kinematografických diel“, bod III odseky 257 až 331 rozhodnutia pre „podporu audiovizuálnej tvorby“). Pokiaľ ide o opatrenia, kto- ré boli vyhlásené za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. d) ES, Komisia prišla k tomuto záveru buď uplatnením kritérií stanovených v oznámení z roku 2001 citovanom v bode 3 vyššie, alebo uplatnením týchto kritérií analogicky ako vhodný odkaz. Komisia sa preto rozhodla vo vzťahu k nim nevzniesť námietky.
25 Pokiaľ ide v druhom rade o povinnosti investovania (bod II odseky 246 až 255, roz- hodnutia), Komisia uvádza, že tieto povinnosti sú uložené s určitými rozdielmi v pod- mienkach prevádzkovateľom televíznych služieb vysielaných terestriálne v analógo- vom alebo digitálnom režime, káblom alebo satelitom, prevádzkovateľom služieb platenej televízie vysielaných terestriálne v analógovom režime a prevádzkovateľom služieb nazývaných „pay-per-view“ vysielaných terestriálne v digitálnom režime.
II - 4979
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
26 Komisia spresňuje, že suma povinností investovania je určená uplatnením percentu- álneho podielu na obrat prevádzkovateľa predmetnej televíznej služby za predchá- dzajúci rok (bod II ods. 250 rozhodnutia). Uvedená suma sa odlišuje v závislosti od spôsobu vysielania televíznych služieb a charakteristík prevádzkovateľa (bod II od- seky 251 až 254 rozhodnutia). Vo všeobecnosti Komisia poznamenáva, že percen- to obratu, ktoré musí byť investované do kinematografickej tvorby, je vyššie, pokiaľ je program televíznej služby zameraný na kinematografiu, a je nižšie, pokiaľ tento program nie je prioritne zameraný na kinematografiu (bod II ods. 251 rozhodnutia).
27 Komisia zastáva názor, že tieto povinnosti investovania v sebe nezahŕňajú štátne pro- striedky, a teda nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES (bod III odse- ky 390 až 398 rozhodnutia).
28 V bode IV rozhodnutia Komisia „ľutuje, že Francúzsko zaviedlo väčšinu opatrení skú- maných v tomto rozhodnutí v rozpore s článkom 88 ods. 3 [ES]“. Komisia v nadväz- nosti na to vyhlasuje, že opatrenia štátnej pomoci napadnuté v rámci tejto žaloby, ktoré jej boli oznámené a ktoré sú predmetom rozhodnutia, sú zlučiteľné so spoloč- ným trhom až do konca roku 2011 na základe článku 87 ods. 3 písm. d) ES. Ten istý bod napokon uvádza:
„Komisia trvá na tom, že táto doba je poskytnutá vzhľadom na záväzok ponúknutý francúzskymi orgánmi ‚pristúpiť k prípadným potrebným zmenám na dosiahnutie súladu s vývojom pravidiel v oblasti štátnej pomoci kinematografii a audiovizuálne- mu priemyslu po 30. júne 2007‘. Komisia pripomína francúzskym orgánom, že musia predložiť každoročnú správu o vykonávaní oznámených opatrení. Táto správa musí uvádzať dostatok podrobností na to, aby Komisia mohla overiť, či tieto mechanizmy neskresľujú hospodársku súťaž v rozsahu odporujúcom spoločnému záujmu. [neofi- ciálny preklad]“
II - 4980
TF1/KOMISIA
Konanie a návrhy účastníkov konania
29 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. júla 2006 podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
30 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. októbra 2006 Francúz- ska republika požiadala o povolenie vstupu do tohto konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením zo 14. novembra 2006 predseda prvej komory Súdu prvého stupňa povolil tento vstup vedľajšieho účastníka do kona- nia. Vedľajší účastník podal svoje vyjadrenie a ostatní účastníci konania podali pripo- mienky k nemu v stanovených lehotách.
31 Vzhľadom na to, že sa zmenilo zloženie komôr Súdu prvého stupňa, sudca spravodaj- ca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená.
32 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otáz- ky Súdu prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. apríla 2010.
33 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
— vyhlásil žalobu za prípustnú,
— zrušil rozhodnutie,
II - 4981
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
— rozhodol o trovách konania.
34 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
— zamietol žalobu ako neprípustnú,
— subsidiárne zamietol žalobu ako zjavne právne nedôvodnú,
— zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
35 Francúzska republika navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
— zamietol žalobu ako neprípustnú,
— subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,
— zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
II - 4982
TF1/KOMISIA
Právny stav
36 Bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti podľa článku 114 rokova- cieho poriadku Všeobecného súdu, Komisia spochybňuje prípustnosť žaloby a namie- ta nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne.
Tvrdenia účastníkov konania
37 Komisia spochybňuje prípustnosť žaloby, keď uvádza, že žalobkyňa nie je rozhodnu- tím individuálne dotknutá. Po prvé, pokiaľ žalobkyňa napáda dôvodnosť rozhodnu- tia, musí podľa judikatúry preukázať svoje osobitné postavenie tým, že preukáže, že jej postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené, a to nielen jej konkurenčné postave- nie vo vzťahu k podniku, ktorý je príjemcom pomoci.
38 Žalobkyňa mala vykonať analýzu trhu, aby stanovila špecifické produkty alebo zeme- pisné trhy, pri ktorých konkuruje príjemcovi pomoci (návrhy, ktoré predniesol gene- rálny advokát Jacobs vo veci, ktorej sa týkal rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, I-10741, body 117 a 118). Mala preukázať, že nemôže využívať žiadne opatrenia po- moci uvádzané rozhodnutím a že táto nevýhoda podstatne ovplyvňuje jej konkurenč- né postavenie.
39 V duplike Komisia uvádza, že žalobkyňa sa nesnaží preukázať svoj priamy a individu- álny záujem na konaní v prípade opatrení CNC na podporu tvorby. Vyvodzuje z toho, že žalobkyňa implicitne pripúšťa, že jej žaloba nie je prípustná v rozsahu, v akom sa týka povinností investovania. Toto sa jednoducho vysvetľuje skutočnosťou, že žalob- kyňa môže využívať opatrenia na podporu tvorby CNC. Na kinematografickú tvorbu
II - 4983
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
žalobkyňa využíva najmä automatickú podporu tvorby a distribúcie, ako aj pomoc na videografické editovanie. Na audiovizuálnu tvorbu žalobkyňa priamo využíva podpo- ru COSIP prostredníctvom vlastných produkčných dcérskych spoločností a nepria- mo ju využíva na programy, ktoré si tento kanál financuje u poverených producentov. V zmysle ustálenej judikatúry je podľa Komisie žaloba o neplatnosť prípustná, len ak u žalobcu vznikol a trvá záujem na zrušení napadnutého aktu. V prejednávanej veci nejde o takýto prípad, keďže – za predpokladu, že by Všeobecný súd vyhovel žalobe a zrušil rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka opatrení na podporu, ktoré boli vyhlá- sené na zlučiteľné – žalobkyni by bolo znemožnené využívať predmetnú pomoc a na- chádzala by sa v menej výhodnej situácii, než je situácia, ktorá vyplýva z rozhodnutia.
40 Po druhé, pokiaľ ide o povinnosti investovania, za predpokladu, že by sa Komisia dopustila chyby konštatovaním neexistencie prítomnosti prostriedkov štátu, žalobky- ňa mala takisto preukázať podstatné ovplyvnenie svojho konkurenčného postavenia, pretože predmetné opatrenia nevyužívala ani čiastočne.
41 Komisia v prvom rade pripomína, že povinnosti investovania s rozdielmi v podrob- nostiach prevádzkovateľom televíznych služieb ukladajú, aby každoročne vynaložili určité sumy na financovanie kinematografickej a audiovizuálnej tvorby. Keďže tie- to povinnosti sú uložené všetkým prevádzkovateľom televíznych služieb, žaloba ža- lobkyne nie je prípustná v rozsahu, v akom smeruje ku kvalifikácii tohto opatrenia
II - 4984
TF1/KOMISIA
ako opatrenia, ktoré nie je pomocou. V tejto súvislosti je odkaz žalobkyne na práv- nu situáciu účinnú pri podaní jej sťažností v roku 2001 pre skúmanie prípustnos- ti žaloby irelevantný, keďže podľa ustálenej judikatúry sa zákonnosť aktu posudzuje podľa skutkovej a právnej situácie existujúcej k dátumu jeho prijatia. Ďalej, pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzaný rozdiel v zaobchádzaní založený na skutočnosti, že po- vinnosti investovania sa týkajú iba niektorých prevádzkovateľov televíznych služieb vysielaných terestriálne v digitálnom režime, čo predpokladá diskrimináciu a impli- citne ovplyvnenie jej konkurenčného postavenia, Komisia uvádza, že tento rozdiel je odôvodnený objektívnymi okolnosťami spojenými s obratom. Prevádzkovatelia tele- víznych služieb, s ktorými sa zaobchádza odlišne, sú navyše prevádzkovatelia, ktorí nevysielajú, alebo vysielajú málo audiovizuálnych diel, a teda nekonkurujú prevádz- kovateľom televíznych služieb, ako je žalobkyňa, ktorej podstatnú časť programov tvoria audiovizuálne diela.
42 V odpovedi na otázku žalobkyne Komisia a Francúzska republika v druhom rade uvádzajú, že francúzske orgány sa podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpi- sov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224) v znení zmien a doplnení rozhodli prijať prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá, ktoré stanovuje uve- dená smernica, a vypočítať sumu povinností investovania v závislosti od obratu pre- vádzkovateľa televíznych služieb. V každom prípade pri uplatnení francúzskej právnej úpravy všetci francúzski prevádzkovatelia televíznych služieb podliehajú povinnos- tiam investovania v rovnakom pomere. Preto podľa Komisie skutočnosť, že výdavky žalobkyne na tento účel presahujú výdavky jej konkurentov z dôvodu jej postavenia na francúzskom trhu televízneho vysielania a výšky jej obratu, nepostačuje na jej in- dividualizovanie, čo žalobkyňa, zdá sa, uznala v replike. Keďže žalobkyňa uznáva, že opatrenie poškodilo širokú skupinu prevádzkovateľov, Komisia uvádza, že pokiaľ sa v rovnakej situácii ako žalobkyňa nachádzajú mnohí prevádzkovatelia, preukazuje to, že žalobkyňa sa v rozpore s požiadavkami rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, Zb. s. 197), nenachádza v osobitnej situácii.
II - 4985
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
43 Komisia a Francúzska republika napokon vyvracajú tvrdenie žalobkyne, podľa ktoré- ho z opatrení na podporu CNC a z povinnosti investovania profitujú namiesto nezá- vislej produkcie veľké komunikačné skupiny. Podľa francúzskej právnej úpravy všetci prevádzkovatelia televíznych služieb musia venovať dve tretiny svojich povinností in- vestovania nezávislej audiovizuálnej tvorbe na základe rovnakých kritérií. V praxi sa väčšina týchto investícií vo forme nákupov a prednákupov uskutočňuje u producen- tov nezávislých od akejkoľvek audiovizuálnej komunikačnej skupiny. V každom prí- pade, aj za predpokladu, že by francúzsky mechanizmus tieto komunikačné skupiny zvýhodňoval, žalobkyňa by bola znevýhodnená rovnako ako iní prevádzkovatelia te- levíznych služieb podliehajúci rovnakým povinnostiam. Účinky francúzskeho režimu na žalobkyňu sú spojené výlučne s jej konkurenčným postavením z dôvodu, že keďže je prevádzkovateľom televíznych služieb s najvyšším obratom, financuje prostredníc- tvom povinností investovania do nezávislej tvorby ostatných producentov audiovizu- álnych diel vo väčšom objeme než jej konkurenti, ale stále v pomere k objektívnemu prvku, a to obratu.
44 Po tretie Komisia vzhľadom na právo na súdnu ochranu zdôrazňuje, že sa musí pri- dŕžať platného práva a ustálenej judikatúry, tak ako vyplýva najmä z rozsudku Súdu prvého stupňa z 13. septembra 2006, British Aggregates/Komisia (T-210/02, Zb. s. II- 2789) (pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Ag- ricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 40). Teoreticky by žalobkyňa mohla odmietnuť prispôsobiť sa záväznému režimu povinností investovania a uplatňovať pred vnútroštátnym súdom nezlučiteľnosť tohto režimu s právom Spoločenstva, pri- čom by vnútroštátny súd prípadne mohol predložiť Súdnemu dvoru otázku platnosti rozhodnutia.
45 Francúzska republika sa stotožňuje so záverom Komisie, podľa ktorého je žalo- ba podaná žalobkyňou neprípustná, keďže žalobkyňa nie je individuálne dotknutá rozhodnutím.
II - 4986
TF1/KOMISIA
46 Rovnako ako Komisia Francúzska republika po prvé tvrdí, že vzhľadom na to, ža- lobkyňa spochybňuje dôvodnosť rozhodnutia, v súlade s ustálenou judikatúrou by jej žaloba bola prípustná, iba ak by preukázala, že predmetné rozhodnutie podstat- ne ovplyvní jej konkurenčné postavenie. Francúzska republika takisto zdôrazňuje, pokiaľ ide o odkaz žalobkyne na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku, ktorý bol vyhlásený vo veci Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Ei- gentum, už citovaný v bode 38 vyššie, že stačí pripomenúť, že Súdny dvor v tomto rozsudku potvrdil požiadavku podstatného ovplyvnenia konkurenčného postavenia žalobcu. V tejto súvislosti Komisia aj Francúzska republika tvrdia, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať iba postavenia dotknutej osoby v zmysle článku 88 ods. 2 ES a exis- tencie konkurenčného vzťahu, ale musí preukázať závažnosť poškodenia jej postave- nia na trhu. V rozpore s tvrdeniami žalobkyne Komisia nakoniec prijala rozhodnutie v reakcii na oznámenie francúzskych orgánov 24. mája 2004 o všetkých režimoch pomoci kinematografii a audiovizuálnemu priemyslu, a nie v nadväznosti na sťažnosť žalobkyne z 3. októbra 2001.
47 Po druhé žalobkyňa nepreukázala, že rozhodnutie podstatne ovplyvnilo jej konku- renčné postavenie. V odpovedi žalobkyni Francúzska republika aj Komisia v prvom rade uvádzajú, že francúzske orgány sa rozhodli vypočítať sumu povinností investo- vania v závislosti od obratu prevádzkovateľa televíznych služieb a že skutočnosť, že výdavky žalobkyne presahujú výdavky jej konkurentov z dôvodu jej postavenia na francúzskom trhu televízneho vysielania a výšky jej obratu, nemôže postačovať na jej individualizovanie, čo žalobkyňa, zdá sa, uznala v replike (pozri bod 42 vyššie).
48 V druhom rade, pokiaľ ide tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého z opatrení CNC na podporu a povinností investovania profitujú namiesto nezávislej produkcie veľké ko- munikačné skupiny, Francúzska republika dodáva, že v prípade tretích osôb môže žalobkyňa vo svojich povinnostiach investovania voľne, rovnako ako ostatní prevádz- kovatelia televíznych služieb, investovať do producenta podľa svojho výberu, najmä
II - 4987
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
do svojich vlastných dcérskych spoločností. Ako príklad Francúzska republika citu- je údaje za rok 2005 o investíciách žalobkyne do kinematografickej a audiovizuálnej tvorby.
49 V rámci svojich povinností investovania vo vzťahu k nezávislej tvorbe mohla žalobky- ňa napokon získať výhradné práva na pomerne dlhú dobu 42 mesiacov, a nie 18 me- siacov, ako uvádza. Okrem týchto povinností si prevádzkovatelia televíznych služieb zachovávajú hospodárske disponovanie s dielami, ktoré financujú, takže výberom fo- riem intervencie na financovanie majú široký manévrovací priestor tak v štádiu pro- dukcie, ako aj v štádiu prevádzkovania, pokiaľ ide o trvanie práv, predaje a prevádz- kovanie na viacerých nosičoch.
50 Po tretie žalobkyňa v žiadnom prípade nemohla preukázať podstatné ovplyvnenie svojho konkurenčného postavenia. Pokiaľ ide v prvom rade o povinnosti investovania do audiovizuálnej tvorby a kinematografie, žalobkyňa bola v závislosti od svojho ob- ratu povinná investovať z rovnakých dôvodov ako všetci francúzski prevádzkovatelia televíznych služieb. Francúzska republika aj Komisia ďalej kladú otázku, aký význam má pre žalobkyňu, ktorá využíva opatrenia na podporu kinematografie a audiovizu- álneho priemyslu, dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré tieto opatrenia vyhlásilo za zlučiteľné (pozri bod 39 vyššie).
51 Žalobkyňa tvrdí, že je priamo a individuálne dotknutá rozhodnutím. Pokiaľ ide o jej priamy záujem na podaní žaloby proti rozhodnutiu, uvádza, že akýkoľvek podnik konkurujúci podniku využívajúcemu pomoc má záujem dosiahnuť zrušenie rozhod- nutia Komisie, ktorým bola táto pomoc vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom, keďže takéto zrušenie vedie k obnoveniu skúmania zlučiteľnosti pomoci. Okrem toho predmetná pomoc už bola poskytnutá, takže rozhodnutie umožňuje zachovať pomoc,
II - 4988
TF1/KOMISIA
ktorej zrušenie žalobkyňa žiadala od roku 2001. Žalobkyňa v replike zdôrazňuje, že tento priamy záujem Komisia nespochybňuje.
52 Podľa ustálenej judikatúry by individuálny záujem žalobkyne bol preukázaný, ak by jej postavenie na trhu ovplyvnili opatrenia, ktoré sú predmetom rozhodnutia. Po prvé žalobkyňa zastáva názor, že dve podmienky stanovené Komisiou vo vyjadrení k ža- lobe idú nad rámec podmienok, ktoré stanovila judikatúra. Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa okolnosti, že nevyužívala pomoc upravenú rozhodnutím, žalobkyňa uvá- dza, že disponuje aktívnou legitimáciou, keďže je dotknutou osobou v zmysle člán- ku 88 ods. 2 ES a článku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Ďalej, keďže sa žaloba zakladá na žalobných dôvodoch spojených s dôvodnosťou rozhodnutia, žalobkyňa musí preukázať svoju osobitnú situáciu, ktorú možno vyvodiť z ovplyvnenia jej konkurenčného postavenia alebo prípadne z jej intervencie v predchádzajúcom konaní. Akékoľvek iné riešenie by viedlo k popretiu skutočnosti, že opatrenie pomoci, ktoré sa zdá byť všeobecné, v skutočnosti zvýhodňuje iba niektorých prevádzkovateľov alebo určité činnosti, hoci teoreticky z neho môžu mať výhodu všetci.
53 Po druhé žalobkyňa uvádza, že v prejednávanej veci je ovplyvnené jej konkurenčné postavenie na trhu televízneho vysielania s voľným prístupom a na trhu akvizície práv k audiovizuálnemu obsahu. Rozhodnutie zachováva systém povinných príspevkov v prospech audiovizuálnej tvorby, keď stanovuje, že povinnosti investovania nepred- stavujú štátnu pomoc, alebo že opatrenia CNC na podporu predstavujú pomoc zluči- teľnú so spoločným trhom. Tieto ťažkosti sú základom sťažností žalobkyne.
II - 4989
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
54 Po prvé napadnuté opatrenia na podporu schválené v rozhodnutí vytvárajú konku- renčnú nevýhodu, keď obmedzujú možnosť žalobkyne rozvíjať svoju produkčnú čin- nosť na dve tretiny výdavkov spojených s povinnosťami investovania a prispievajú k zvýhodňovaniu komunikačných skupín konkurujúcich žalobkyni. Pokiaľ ide o údaj- né hospodárske disponovanie s dielami, ktoré financuje, žalobkyňa v odpovedi Fran- cúzskej republike uvádza, že úroveň jej povinností investovania je taká, že de facto štruktúruje použitie všetkých jej investičných kapacít.
55 Po druhé, ako už žalobkyňa rozsiahlo vysvetlila vo svojich sťažnostiach, francúzsky režim podpory kinematografického a audiovizuálneho priemyslu vedie k tomu, že žalobkyňa prostredníctvom platenia dane financujúcej COSIP a subvencie, ktoré COSIP udeľuje nezávislým producentom, prispieva na financovanie vlastných konku- rentov. V dôsledku definície „nezávislého producenta“ francúzskou právnou úpravou mnoho týchto producentov kontrolujú konkurenti žalobkyne a značný počet týchto konkurentov patrí veľkým komunikačným skupinám, ktoré buď vysielajú (prostred- níctvom kábla, satelitu, terestriálneho digitálneho vysielania, televízie cez internet), alebo pôsobia v audiovizuálnej tvorbe, alebo kumulujú oba typy týchto činností.
56 V tejto súvislosti žalobkyňa spochybňuje číselné údaje z roku 2005, ktoré predložila Francúzska republika. Spomedzi 26 producentov, ktorí boli vzhľadom na francúzsku právnu úpravu kvalifikovaní ako nezávislí producenti a s ktorými žalobkyňa uzatvo- rila zmluvy počas roku 2005, iba deviati boli producentmi skutočne nezávislými od akéhokoľvek prevádzkovateľa televíznych služieb. Spomedzi zvyšných 17 producen- tov bolo osem dcérskymi spoločnosťami audiovizuálnych skupín a deviati boli pod- nikmi integrovanými do priemyselných skupín, ktoré im udeľovali významnú hospo- dársku silu, a čiastočne kumulovali postavenie producenta a distribútora. Žalobkyňa poznamenáva, že týchto 17 obchodných partnerov predstavuje väčšinou významné a ekonomicky silné podniky, ktoré nezodpovedajú definícii „nezávislého producen- ta“ stanovenej v odôvodnení 23 smernice 89/552. Zdôrazňuje, že stačí konštatovať,
II - 4990
TF1/KOMISIA
že v poradí producentov žánru „hrané filmy“ v prvej časti večerného vysielania za rok 2005 je prvým príjemcom pomoci podľa francúzskej právnej úpravy o opatre- niach na podporu tvorby a povinnostiach investovania prostredníctvom piatich dcérskych spoločností jedna skupina. To isté poradie tiež ukazuje, že medzi desiati- mi najvýznamnejšími producentmi za rok 2005 nefiguruje žiadny skutočne nezávislý producent v zmysle znenia a zmyslu smernice 89/552.
57 Po tretie tieto veľké komunikačné skupiny môžu využívať režim podpory bez toho, aby sa museli zúčastňovať na jeho financovaní. Popri využívaní podpory COSIP pros- tredníctvom svojich integrovaných producentov môžu mať na vytvorené diela časovo neobmedzené koprodukčné práva, ktoré môžu následne ďalej predať, a to najmä ža- lobkyni. Preto sú tieto veľké skupiny významne zvýhodnené vo vytváraní katalógov diel a v rozširovaní diel na ostatných platformách, najmä terestriálnym digitálnym vysielaním, satelitom, internetom a telefónnou sieťou tretej generácie. Skupiny silné z dôvodu už vytvorených katalógov navyše vysielajú terestriálne v digitálnom režime, a sú tak v priamej konkurencii so žalobkyňou.
58 Naopak prevádzkovatelia televíznych služieb v praxi nemôžu vytvárať katalógy práv, keďže nemôžu vlastniť koprodukčné podiely na audiovizuálnych dielach financova- ných z titulu ich povinností investovania v nezávislých produkčných podnikoch, kto- ré predstavujú dve tretiny ich výdavkov podľa povinnosti investovania. Môžu získať iba „anténové podiely“, teda práva na vysielanie týchto diel, ktoré sú limitované na určitý počet vysielaní vo vymedzenom období.
59 Ďalej vzhľadom na stály tlak týchto konkurenčných komunikačných skupín sú žalob- kyňa a ostatní prevádzkovatelia televíznych služieb komerčne zaviazaní po uplynutí
II - 4991
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
vysielacích práv, ktorých doba exkluzivity je obmedzená na 18 mesiacov, opätovne kúpiť audiovizuálne diela, ktoré financovali. Keďže hlavné seriály francúzskych ka- nálov sú produkované počas doby prevyšujúcej pôvodné trvanie práv na vysielanie prvých epizód, opätovné zakúpenie týchto práv je nevyhnutné, aby sa predišlo tomu, že tieto epizódy odvysielajú konkurenčné kanály. V odpovedi Francúzskej republike, ktorá sa dovoláva širokého manévrovacieho priestoru prevádzkovateľov televíznych služieb v štádiu použitia diel a trvania vysielacích práv, žalobkyňa uvádza, že túto dobu a počet povolených vysielaní prísne vymedzuje francúzska právna úprava.
60 Po štvrté žalobkyňa v replike dodáva, že podľa francúzskej právnej úpravy je suma povinností investovania vypočítaná z obratu, a nie z programového rozpočtu kanálu, ako uvádza článok 5 smernice 89/552. Výdavky žalobkyne tak z tohto dôvodu vý- znamne prevyšujú výdavky jej konkurentov, najmä France 2, France 3 a M6, na úkor slobody rozhodovania o využití svojho rozpočtu a výberu v oblasti programu, čo ju v porovnaní s jej konkurentmi individualizuje. Žalobkyňa tiež pripomína, že príspe- vok na rozvoj tvorby audiovizuálnych diel sa v čase podania sťažnosti v roku 2001 týkal iba prevádzkovateľov televíznych služieb vysielaných terestriálne v analógovom režime, a to žalobkyne, dvoch verejných kanálov a M6, pričom ostatné komunikačné skupiny pôsobiace vo Francúzsku, ktoré neprevádzkujú kanály tohto typu, sa tejto povinnosti vyhli. Hoci sa právna úprava progresívne vyvíjala tak, aby uložila rovnaký typ povinností ostatným prevádzkovateľom televíznych služieb, uložené povinnosti neboli natoľko záväzné a investované sumy neboli natoľko významné ako v prípade žalobkyne. V každom prípade skutočnosť, že rozhodnutie mohlo ovplyvniť aj ostat- ných prevádzkovateľov a mohlo spôsobiť väčšiu ujmu, predstavuje dodatočný dôvod na uznanie prípustnosti žaloby.
II - 4992
TF1/KOMISIA
61 Po piate, pokiaľ ide o priamu a nepriamu pomoc, ktorú žalobkyňa získava z režimu podpory audiovizuálnej tvorby, žalobkyňa napáda tvrdenia Francúzskej republiky. V tejto súvislosti uvádza, že nemala nepriamy prospech z opatrení CNC na podporu. Na jednej strane finančná podpora CNC pre určitú produkciu ide výlučne v prospech producenta, a to najmä tým, že ide na jeho otvorený účet v CNC a umožňuje auto- maticky generovať novú pomoc. Bremeno povinností investovania prevádzkovateľa televíznych služieb naproti tomu neuľahčuje. Preto finančná podpora producentov, ktorí nie sú dcérskymi spoločnosťami žalobkyne, jej neprináša prospech. Na druhej strane udelenie tejto podpory od CNC založené na finančnom záväzku prevádzkova- teľa televíznych služieb, ako je žalobkyňa, do výšky minimálne 25 % sumy odhadova- ných nákladov produkcie nijako neznižuje povinnosti stanovené predpismi alebo ne- uľahčuje bremeno prevádzkovateľa. Sumu pomoci získanej priamo prostredníctvom svojich dcérskych spoločností z režimu podpory audiovizuálnej tvorby žalobkyňa kvalifikuje ako marginálnu. Iba tretina z povinností investovania sa môže prípadne uskutočniť spolu s jej dcérskymi produkčnými spoločnosťami, pričom len niekoľko spoločností vytvára diela do zásoby a iba dve v roku 2005 získali finančnú podporu CNC na celkovú sumu, ktorá je výrazne nižšia, než je suma dane, akú žalobkyňa mu- sela zaplatiť v tom istom roku.
62 Po tretie žalobkyňa uvádza, že podľa judikatúry osobitné postavenie žalobcu v zmys- le rozsudku Plaumann/Komisia, už citovaný v bode 42 vyššie, nevyplýva výlučne z podstatného ovplyvnenia jeho konkurenčného postavenia na trhu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. mája 2006, Air One/Komisia, T-395/04, Zb. s. II-1343, bod 32). Okrem toho poznamenáva, že generálny advokát Jacobs sa vo svojich návrhoch k roz- sudku Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, už citované v bode 38 vyššie, v bodoch 141 a 142, jasne prikláňa k uplatneniu kritéria osobnej dotknutosti, ktoré už nie je výlučne viazané na podstatné ovplyvnenie konkurenčného postavenia. Môžu byť zohľadnené ostatné úvahy, ako skutočnosť, že sťažnosti žalobkyne v roku 2001 a ich doplnenie v januári 2006 boli v rozpore s tvrdeniami Francúzskej
II - 4993
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
republiky dôvodmi rozhodnutia. Komisia tieto okolnosti nespochybňuje a okrem toho rozhodnutie na ne priamo odkazuje a odpovedá.
63 Po štvrté príliš reštriktívny výklad pojmu individuálny záujem na konaní, ako ho na- vrhuje Komisia, by viedol k zbaveniu žalobkyne jej práva na účinnú súdnu ochra- nu. Ak by žalobkyňa nedisponovala žalobou pred Všeobecným súdom, bola by zba- vená akejkoľvek možnosti prejednať dôkladne povahu štátnej pomoci z povinností investovania.
Posúdenie Všeobecným súdom
64 Podľa článku 230 štvrtého odseku ES môže každá fyzická alebo právnická osoba po- dať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré jej je určené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe.
65 Keďže v prejednávanej veci bolo rozhodnutie adresované Francúzskej republike, tre- ba skúmať, či sa žalobkyne priamo a osobne týka.
66 Pokiaľ ide o podmienku osobnej dotknutosti, podľa ustálenej judikatúry môžu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich týka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudky Súdneho dvora Plaumann/Komisia, už citovaný v bode 42 vyššie, s. 223;
II - 4994
TF1/KOMISIA
z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 14; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, už citovaný v bode 38 vyššie, bod 33, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 26).
67 Všeobecnému súdu teda prislúcha overiť, či v prejednávanej veci možno žalobkyňu považovať za osobne dotknutú rozhodnutím.
68 V tomto konaní sa žalobkyňa domáha, aby Všeobecný súd zrušil rozhodnutie prijaté po vykonaní predbežného preskúmania stanoveného v článku 88 ods. 3 ES.
69 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci konania o preskúmaní pomoci upra- veného článkom 88 ES treba rozlišovať medzi predbežnou fázou zisťovania pomoci podľa odseku 3 tohto článku, ktorá slúži len na to, aby si Komisia mohla urobiť prvý názor o čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti predmetnej pomoci, a fázou zisťovania pomoci podľa odseku 2 toho istého článku. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umož- niť získať úplné informácie o všetkých údajoch veci, upravuje Zmluva ES povinnosť Komisie poskytnúť účastníkom možnosť predložiť svoje pripomienky (rozsudky Cook/Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 22; Matra/Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 16; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, už ci- tovaný v bode 38 vyššie, bod 34, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 27).
70 Ak Komisia bez začatia zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES konštatovala rozhodnu- tím založeným na odseku 3 tohto článku, že pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom,
II - 4995
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môžu presadiť jej do- držanie, len keď majú možnosť toto rozhodnutie napadnúť na súde Spoločenstva. Z týchto dôvodov vyhlasuje súd Spoločenstva žalobu o zrušenie takéhoto rozhod- nutia podanú dotknutou osobou v zmysle článku 88 ods. 2 ES za prípustnú, keď chce žalobca podaním žaloby zachovať svoje procesné práva, ktoré má podľa posledného uvedeného ustanovenia (pozri rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Ei- gentum, už citovaný v bode 38 vyššie, bod 35, a citovanú judikatúru, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 28).
71 Súdny dvor mal príležitosť spresniť, že týmito dotknutými osobami v zmysle člán- ku 88 ods. 2 ES sú osoby, podniky alebo združenia, ktorých záujmy môžu byť dotknu- té poskytnutím pomoci, teda najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a obchodné združenia (pozri rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Ei- gentum, už citovaný v bode 38 vyššie, bod 36 a citovaná judikatúra, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 29).
72 Ak však žalobca spochybňuje dôvodnosť rozhodnutia, ktorým bola táto pomoc po- súdená, samotná skutočnosť, že sa môže považovať za „dotknutú osobu“ v zmysle článku 88 ods. 2 ES, nemôže stačiť na uznanie prípustnosti žaloby. Žalobca teda musí dokázať, že má osobitné postavenie v zmysle judikatúry vychádzajúcej z rozsudku Plaumann/Komisia, už citovaného v bode 42 vyššie. Je to tak najmä vtedy, ak je žalob- covo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom spor- ného rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, už citovaný v bode 38 vyššie, bod 37, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 30; pozri tiež v tomto zmysle
rozsudok
Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 22 až 25).
II - 4996
TF1/KOMISIA
73 V prejednávanej veci treba najprv spresniť, že všeobecná pôsobnosť rozhodnutia, kto- rá vyplýva z toho, že jeho predmetom je povolenie režimu pomoci, ktorý sa vzťahuje na kategóriu všeobecne a abstraktne definovaných hospodárskych subjektov, nemôže zabrániť uplatneniu už citovanej judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. de- cembra 2008, British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 31).
74 Treba poznamenať, že žalobkyňa na podporu svojej žaloby uviedla tri žalobné dô- vody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 87 ods. 1 ES. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 87 ods. 3 písm. d) ES.
75 Treba konštatovať, že žiadny z týchto dôvodov zrušenia nesmeruje ku konštatova- niu existencie vážnych ťažkostí vyvolaných predmetnými opatreniami na podporu z hľadiska ich kvalifikácie ako štátnej pomoci alebo ich zlučiteľnosti so spoločným trhom, čo sú ťažkosti, ktoré by Komisiu vystavili povinnosti začať formálne konanie. Žalobkyňa nespochybňuje odmietnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania uvedené v článku 88 ods. 2 ES a nedovoláva sa porušenia procesných práv vyplývajúcich z tohto ustanovenia, ale chce iba dosiahnuť zrušenie rozhodnutia vo veci, ako potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.
76 Keďže sa táto žaloba netýka zachovania procesných práv žalobkyne, samotná sku- točnosť, že žalobkyňa mohla byť považovaná za dotknutú osobu v zmysle článku 88 ods. 2 ES, nemôže postačovať na uznanie prípustnosti žaloby. Žalobkyňa teda musí preukázať, že má osobitné postavenie v zmysle judikatúry vychádzajúcej z rozsudku Plaumann/Komisia, už citovaného v bode 42 vyššie, najmä preto, lebo jej postavenie na trhu bolo opatreniami, ktoré sú predmetom rozhodnutia, podstatne ovplyvnené.
II - 4997
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
77 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podnik sa nemôže dovolávať len toho, že je konkurentom podniku, ktorému plynú výhody z predmetného opatrenia, ale musí preukázať aj závažnosť zásahu do svojho postavenia na trhu (rozsudky Súdneho dvo- ra z 23. mája 2000, Comité d’entreprise de la Société française de production a i./ Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, body 40 a 41, a z 22. novembra 2007, Španielsko/ Lenzing, C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 33; rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. sep- tembra 2006, Werkgroep Commerciële Jachthavens Zuidelijke Randmeren a i./Komi- sia, T-117/04, Zb. s. II-3861, bod 53).
78 V prejednávanej veci, ako to potvrdila žalobkyňa na pojednávaní v odpovedi na otáz- ku Všeobecného súdu, sa ovplyvnenie jej konkurenčného postavenia musí skúmať vzhľadom na príjemcov pomoci z predmetných opatrení pomoci. Vzhľadom na to, že predmetné opatrenia smerujú k podpore kinematografickej a audiovizuálnej tvorby, treba teda konštatovať, že prospievajú hospodárskym subjektom, ktorých činnosťou je produkcia v oblasti kinematografie a audiovizuálnej oblasti, alebo aspoň v jednej z týchto oblastí, podľa uvedených opatrení. Okrem toho je nesporné, že žalobky- ňa, ktorá je prevádzkovateľom televíznych služieb, rovnako pôsobí v produkcii diel, a z tohto dôvodu môže byť takisto príjemcom pomoci podľa predmetných opatrení na podporu.
79 Žalobkyňa identifikuje ako prevádzkovateľov, vo vzťahu ku ktorým bolo ovplyvnené jej konkurenčné postavenie, ostatných prevádzkovateľov televíznych služieb a veľké skupiny audiovizuálnej komunikácie. Navyše uvádza, že bolo ovplyvnené jej postave- nie na trhu televízneho vysielania s voľným prístupom a na trhu akvizície práv k au- diovizuálnemu obsahu.
80 Treba však konštatovať, že žalobkyňa konkrétne a presne nepreukázala, v čom bolo jej konkurenčné postavenie, najmä na týchto dvoch trhoch, podstatne ovplyvnené v po- rovnaní s jej konkurentmi, prevádzkovateľmi televíznych služieb a veľkými skupinami audiovizuálnej komunikácie, ktorí využívajú predmetné opatrenia.
II - 4998
TF1/KOMISIA
81 Žalobkyňa v prvom rade nepredložila dôkazy, ktoré by umožňovali prijať záver, že jej konkurenčné postavenie je podstatne ovplyvnené v porovnaní s ostatnými prevádz- kovateľmi televíznych služieb, pokiaľ ide o napadnuté povinnosti investovania, ako aj o opatrenia CNC na podporu.
82 Pokiaľ ide o povinnosti investovania, treba po prvé konštatovať, že žalobkyňa nepred- ložila žiadny argument nasvedčujúci tomu, že ostatní prevádzkovatelia televíznych služieb – ktorí môžu využívať tieto opatrenia na ich eventuálnu produkčnú čin- nosť – podliehajú iným podmienkam, než sú podmienky uložené žalobkyni na to, aby ich využívala, a ktoré by mohli vyvolať podstatné ovplyvnenie jej konkurenčného postavenia.
83 Žalobkyňa po druhé uvádza, že suma jej výdavkov z dôvodu povinností investova- nia významne prevyšuje sumy výdavkov jej konkurentov, najmä France 2, France 3 a M6, na úkor slobody rozhodovania o využití svojho rozpočtu a jej výberu v oblasti programu, čo prispieva k jej individualizácii v porovnaní s jej konkurentmi. Ako však žalobkyňa potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, pre- vádzkovatelia televíznych služieb, s ktorými je v konkurenčnom postavení, sú podľa opatrení, ktoré sú predmetom rozhodnutia, rovnako zaviazaní k povinnosti investo- vania. Okrem toho treba poznamenať, že suma týchto povinností je určená uplatne- ním percentuálnej sadzby na obrat dotknutého prevádzkovateľa televíznych služieb za predchádzajúci rok (pozri bod 26 vyššie). V dôsledku toho skutočnosť, že podľa francúzskej právnej úpravy sú konkurenti uvádzaní žalobkyňou zaviazaní povinnos- ťou investovania v rovnakom pomere ako žalobkyňa z dôvodu uplatnenia rovnakej percentuálnej sadzby na svoj obrat, vedie podľa vzoru Komisie a Francúzskej repub- liky k záveru, že pokiaľ sa ukázalo, že suma výdavkov žalobkyne prevyšuje sumu vý- davkov uvedených konkurentov, táto okolnosť je iba dôsledkom skutočnosti, že jej obrat je vyšší než ich obrat. Žalobkyňa sa teda nemôže dovolávať uvedenej okolnosti s cieľom preukázať osobitné postavenie v zmysle judikatúry vychádzajúcej z rozsudku Plaumann/Komisia, už citovaného v bode 42 vyššie. Navyše žalobkyňa nepredloži- la žiadny dôkaz preukazujúci podstatné ovplyvnenie jej konkurenčného postavenia
II - 4999
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
k dátumu prijatia rozhodnutia z dôvodu uplatnenia osobitnej percentuálnej sadzby na ostatných prevádzkovateľov televíznych služieb.
84 Po tretie v rozpore s tvrdeniami žalobkyne neumožňuje skutočnosť, že suma povin- nosti investovania je vypočítaná s odkazom na obrat dotknutého prevádzkovateľa televíznych služieb, a nie vo vzťahu k jeho programovému rozpočtu, ako to uvádza článok 5 smernice 89/552, prijať záver o osobitnom postavení žalobkyne. Žalobkyňa totiž nepreukázala, v čom sa tento spôsob výpočtu odlišuje od spôsobu výpočtu u jej konkurentov, prevádzkovateľov televíznych služieb, keď sama napokon zdôrazňuje, že iní prevádzkovatelia takýchto služieb sa môžu nachádzať v podobnej situácii. Na druhej strane Všeobecnému súdu neprislúcha v rámci tejto žaloby skúmať predmetnú francúzsku právnu úpravu vzhľadom na smernicu 89/552.
85 Po štvrté, pokiaľ ide o povinnosť venovať aspoň dve tretiny výdavkov podľa povinnos- ti investovania v audiovizuálnej oblasti a najmenej tri štvrtiny výdavkov podľa povin- nosti investovania v oblasti kinematografie na rozvoj nezávislej tvorby (pozri bod 9 vyššie), treba poznamenať, že definícia „nezávislého producenta“ vo francúzskej práv- nej úprave predpokladá najmä to, že producent je nezávislý od prevádzkovateľa tele- víznych služieb, ktorý je objednávateľom predmetného diela (bod II ods. 249 rozhod- nutia), čo účastníci potvrdili na pojednávaní. Hoci by takéto obmedzenie mohlo mať za dôsledok limitovanie možnosti rozvíjať svoju produkčnú činnosť, ako to uvádza žalobkyňa, treba konštatovať, že žalobkyňa neuvádza, v čom sa jej situácia odlišuje od situácie ostatných prevádzkovateľov televíznych služieb, s ktorými sa nachádza v konkurenčnom postavení.
II - 5000
TF1/KOMISIA
86 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že pokiaľ ide o povinnosť investovania, jej konkurenčné postavenie bolo v porovnaní s ostatnými prevádzkova- teľmi televíznych služieb podstatne ovplyvnené.
87 V nadväznosti na to, pokiaľ ide o opatrenia CNC na podporu napadnuté v rámci tejto žaloby, žalobkyňa neuvádza žiadne tvrdenie na preukázanie svojej osobitnej situácie v porovnaní s ostatnými prevádzkovateľmi televíznych služieb. Navyše treba pozna- menať, že povinnosť producenta, ktorý, s cieľom využívať tieto opatrenia, musí dispo- novať financovaním zo strany prevádzkovateľa televíznych služieb, a s tým súvisiaca podmienka nezávislosti tohto producenta od prevádzkovateľa televíznych služieb po- skytujúceho uvedené financovanie, je uložená rovnakým spôsobom žalobkyni a ostat- ným prevádzkovateľom televíznych služieb, čo žalobkyňa nepopiera.
88 Pokiaľ ide o financovanie týchto opatrení CNC na podporu najmä platením dane pre- vádzkovateľmi televíznych služieb, žalobkyňa na pojednávaní a v odpovedi na otázku Všeobecného súdu potvrdila, že jej konkurenti, prevádzkovatelia televíznych služieb dani podliehajú. Treba teda konštatovať, že táto daň vychádza z obratu prevádzko- vateľov televíznych služieb a že dlžná suma je vypočítaná uplatnením percentuálnej sadzby na tento obrat. Žalobkyňa preto nemôže byť považovaná za individualizovanú vo vzťahu k ostatným prevádzkovateľom televíznych služieb, s ktorými je v konku- renčnom vzťahu.
89 Treba teda konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že jej konkurenčné postavenie bolo, pokiaľ ide o napádané opatrenia CNC na podporu, podstatne ovplyvnené vo vzťahu k ostatným prevádzkovateľom televíznych služieb.
II - 5001
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
90 Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého jej konkurenčné po- stavenie bolo ovplyvnené vo vzťahu k veľkým skupinám audiovizuálnej komunikácie, treba poznamenať, že žalobkyňa nedefinuje uvedené skupiny presne a dostatočne jas- ným spôsobom neuvádza, v akom konkurenčnom vzťahu sa voči nim nachádza.
91 Treba pripomenúť, že konkurenčné postavenie žalobkyne sa musí skúmať vzhľadom na postavenie príjemcov pomoci podľa predmetných opatrení. Z toho vyplýva, že veľké skupiny audiovizuálnej komunikácie, na ktoré poukazuje žalobkyňa, musia mať aspoň aktivity v produkcii diel. Keďže tieto skupiny takisto pôsobia v televíznom vy- sielaní, treba konštatovať, že žalobkyňa nijako nespresňuje, v čom sa ich situácia odli- šuje od situácie prevádzkovateľov televíznych služieb s produkčnou činnosťou, ktorá sa skúmala v bodoch 81 až 89 vyššie.
92 Za týchto okolností treba konštatovať, že dovolávanie sa ovplyvnenia svojho konku- renčného postavenia vo vzťahu k veľkým skupinám audiovizuálnej komunikácie zo strany žalobkyne nie je dostatočne podrobné a odôvodnené na to, aby umožňovalo konštatovať existenciu osobnej dotknutosti žalobkyne. V tejto súvislosti treba pri- pomenúť, že Všeobecnému súdu neprislúcha postupovať spôsobom domnienok, po- kiaľ ide o konkrétne skutkové aj právne úvahy, ktoré by mohli byť podkladom žaloby (uznesenie Súdu prvého stupňa z 19. mája 2008, TF1/Komisia, T-144/04, Zb. s. II- 761, bod 57).
93 Vzhľadom na vyššie uvedené treba prijať záver, že žalobkyňa z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala podstatné ovplyvnenie svojho konkurenčného postavenia a nemôže byť považovaná za individuálne dotknutú rozhodnutím. V dôsledku toho nemá aktívnu legitimáciu.
II - 5002
TF1/KOMISIA
94 Tento záver nemôže byť spochybnený tvrdením žalobkyne založeným na tom, že po- kiaľ by táto žaloba bola vyhlásená za neprípustnú, nedisponovala by žiadnym pro- striedkom pre napadnutie rozhodnutia. Stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judi- katúry Súdneho dvora sa nemožno od podmienok prípustnosti žaloby o neplatnosť odchýliť z dôvodu výkladu žalobcu týkajúceho sa práva na účinnú súdnu ochranu. Po- kiaľ ide osobitne o oblasť, ktorá je predmetom tejto žaloby, Súdny dvor mal príležitosť spresniť, že subjekt, ktorého sa rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci priamo a osobne netýka, a ktorého záujmy preto nie sú ovplyvnené štátnym opatrením, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia, sa nemôže v súvislosti s uvedeným rozhodnutím dovolávať práva na súdnu ochranu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, body 64 a 65, a citovaná judikatú- ra). Zo skutočností uvedených vyššie vyplýva, že jedna z týchto dvoch podmienok v prejednávanej veci práve chýba, keďže žalobkyňa nepreukázala, že je rozhodnutím osobne dotknutá. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže tvrdiť, že vyhlásenie tejto žaloby za neprípustnú poškodzuje jej právo na účinnú súdnu ochranu.
95 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že táto žaloba musí byť odmietnutá ako neprípustná.
O trovách
96 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ke- ďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na znášanie vlast- ných trov konania, ako aj trov konania Komisie v súlade s jej návrhmi.
II - 5003
ROZSUDOK
Z 13. 9. 2010 — VEC T-193/06
97 Podľa článku 87 ods. 4 toho istého rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Francúzska republi- ka teda znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa odmieta ako neprípustná.
2. Télévision française 1 SA (TF1) znáša vlastné trovy konania a je povinná na- hradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.
3. Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Vilaras Prek Ciucă
Rozsudok
bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. septembra 2010.
Podpisy
II - 5004