T-414/06
ECLI:EU:T:2008:58
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62006TJ0414
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
ROZSUDOK
SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)
z 5. marca 2008
Vec T‑414/06 P
Philippe Combescot
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Neprípustnosť žaloby pred Súdom pre verejnú službu – Lehota na podanie žaloby“
Predmet: Odvolanie proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 19. októbra 2006, Combescot/Komisia (F‑114/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. P. Combescot znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
Abstrakt
Úradníci – Žaloba – Lehoty –Výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti prijaté v stanovenej lehote na odpoveď, ale neoznámené
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 3)
V rámci systému opravných prostriedkov zavedeného článkami 90 a 91 služobného poriadku sa neoznámenie výslovného zamietajúceho rozhodnutia prijatého počas štvormesačnej lehoty na odpoveď stanovenej v článku 90 ods. 2 sa rovná implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí, na základe ktorého začína plynúť trojmesačná lehota na podanie žaloby.
Takýto záver je plne v súlade s účelom lehôt na podanie sťažnosti alebo žaloby, ktoré majú v rámci inštitúcií Spoločenstva zabezpečiť právnu istotu nevyhnutnú na ich riadne fungovanie tým, že zabránia tomu, aby boli akty Spoločenstva vyvolávajúce právne účinky neobmedzene spochybňované. Tieto lehoty sú kogentnej povahy a nie sú dispozitívne pre účastníkov konania a súd.
Takýto záver však vôbec nezasahuje do práva úradníka na súdnu ochranu ani do jeho práva na obranu, ktoré sú dostatočne zachované a zodpovedajúcim spôsobom chránené možnosťou úradníka podať žalobu proti aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, v lehote troch mesiacov od implicitného zamietajúceho rozhodnutia.
(pozri body 39, 43 a 44)
Odkaz: Súdny dvor, 7. júla 1971, Müllers/HSV, 79/70, Zb. s. 689, bod 18; Súdny dvor, 17. februára 1972, Richez‑Parise/Komisia, 40/71, Zb. s. 73, bod 6; Súdny dvor, 12. júla 1984, Moussis/Komisia, 227/83, Zb. s. 3133, bod 12