T-55/06
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62006TN0055
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2006096SK.01002002.xml
22.4.2006
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 96/20
Žaloba podaná 22. februára 2006 – RKW/Komisia
(Vec T-55/06)
(2006/C 96/37)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobca: RKW AG Rheinische Kunststoffwerke (Worms, Nemecko) (v zastúpení: H.-J. Hellmann, advokát)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcu
—
zrušiť rozhodnutie žalovanej z 30. novembra 2005 týkajúce sa konania podľa článku 81 Zmluvy ES (Prípad K(2005) 4635, konečné znenie, COMP/F/38.354 – Priemyselné vrecia), doručené žalobcovi 14. decembra 2005, v rozsahu, v akom sa ho toto rozhodnutie týka,
subsidiárne, znížiť pokutu, ktorá bola žalobcovi uložená,
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca napáda rozhodnutie Komisie K(2005)4634, konečné znenie z 30. novembra 2005 v prípade COMP/F/38.354 – Priemyselné vrecia. V napadnutom rozhodnutí bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie článku 81 ES, keďže podľa Komisie sa zúčastnil na viacerých dohodách a zosúladených postupoch v sektore priemyselných vriec v Belgicku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Luxembursku a Holandsku.
Na podporu svojej žaloby žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu, podľa ktorej musí byť konanie správneho orgánu zákonné. Metóda, ktorú na uloženie pokuty zvolila žalovaná, nemá oporu v splnomocňujúcom predpise, konkrétne v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17/1962 ( 1 ) alebo v článku 23 nariadenia 1/2003 ( 2 ) . V tejto súvislosti žalobca tiež tvrdí, že boli porušené zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality.
Okrem toho žalobca tvrdí, že bol nesprávne uplatnený článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17/1962 a usmernenia k metóde stanovovania pokút. Chybné bolo najmä predloženie a hodnotenie dôkazov vo vzťahu k žalobcovi. Naviac bola žalobcovi vo svetle predchádzajúcej administratívnej praxe uložená neprimerane vysoká pokuta. Pokiaľ ide o východiskovú sumu pokuty stanovenú podľa závažnosti porušenia, žalobca tvrdí, že s ním vo viacerých ohľadoch nebolo zaobchádzané rovnako ako s ostatnými subjektami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené. Okrem toho žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne posúdila dĺžku trvania porušenia a nevzala do úvahy poľahčujúce okolnosti. Nakoniec žalobca tvrdí, že článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17/1962 bol tiež porušený, pretože pokuta bola vo svetle uplatnenia Oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút nesprávne stanovená.
( 1 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 17 Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy ( Ú. v. č. 13 z 21. februára 1962, s. 204 ; Mim. vyd. 08/001, s. 3).
( 2 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ( Ú. v. ES 2003 L 1, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).