T-386/06
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62006TN0386
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2007020SK.01003401.xml
27.1.2007
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 20/34
Žaloba podaná 15. decembra 2006 – Pegler/Komisia
(Vec T-386/06)
(2007/C 20/51)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Pegler Ltd (Doncaster, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: R. Thompson, QC, a A. Collinson, solicitor)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcu
—
zrušiť články 1 a 3 rozhodnutia COMP/F-1/38.121, vo vzťahu k žalobcovi, a
—
zrušiť článok 2 písm. h) rozhodnutia v rozsahu, v akom spoločne a nerozdielne ukladá pokutu žalobcovi,
—
alternatívne prikázať, aby bola pokuta uložená podľa článku 2 písm. h) rozhodnutia znížená na 5,2 milióna eur, a
—
pokuta, ktorú je žalobca povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne podľa článku 2 písm. h) znížená na 1,7 milióna eur,
—
v každom prípade zaviazať žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca sa domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie K(2006) 4180, konečné znenie z 20. septembra 2006 vo veci COMP/F-1/38.121 – v časti, v ktorej Komisia dospela k záveru, že žalobca spolu s ostatnými podnikmi porušili článok 81 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore tým, že si určili ceny, dohodli sa na cenníkoch, zľavách a rabatoch ako aj mechanizmoch vypracovaných na uplatnenie zvýšenia cien, na rozdelení národných trhov, rozdelení zákazníkov a výmene ďalších informácií obchodnej povahy.
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza, že Komisia nevzala do úvahy konkrétne listinné dôkazy žalobcu a že napadnuté rozhodnutie malo byť doručené výlučne bývalej materskej spoločnosti žalobcu Tomkins z týchto dôvodov.
Čo sa týka obdobia od 31. decembra 1988 do 20. januára 1989, Komisia podľa žalobcu zaviazala žalobcu iba na základe nadobudnutia mena „Pegler Ltd“20. januára 1989 a na základe existencie vzťahu prepojenia s Tomkins group company FHT Holdings Ltd (ďalej len „FHT“) za okolností, kedy žalobca nenadobudol žiadny majetok, zamestnancov alebo zodpovednosť a zostal nečinný, pričom ako zástupca FHT nepoberal žiadnu odmenu.
Pokiaľ ide o obdobie od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993, žalobca tvrdí, že Komisia zaviazala žalobcu za akty, ktoré mohli byť vykonané iba v postavení zástupcu FHT, za okolností, kedy FHT patril celý majetok, zamestnanci a zodpovednosť za obchod „Pegler“.
Podľa žalobcu Komisia nesprávne určila adresáta napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na tieto skutočnosti radšej doručila toto rozhodnutie dvom rozdielnym podnikom.
Žalobca okrem toho tvrdí, že Komisia v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, s článkom 23 nariadenia 1/2003 ( 1 ) a s usmerneniami Komisie ( 2 ) uložila dvom rozdielnym podnikom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne pokutu vypočítanú bez odkazu na jednotlivé okolnosti, a to skôr na základe okolností len jedného z nich, podniku Tomkins.
Alternatívne žalobca uvádza, že Komisia sa neriadila týmito usmerneniami, jej vlastnou ustálenou praxou a zásadami nediskriminácie a rovnosti zaobchádzania pri výpočte pokuty, ktorá bola uložená žalobcovi s odkazom na osobitné okolnosti iného podniku Tomkins. Žalobca ďalej tvrdí, že Komisia nesprávne vypočítala pokutu.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
( 2 ) Oznámenie Komisie zo 14. januára 1998 nazvané „Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO“ ( Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3 ; Mim. vyd. 08/001, s. 171).