C-188/07
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62007CA0188
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2008209SK.01001002.xml
15.8.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 209/10
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation – Francúzsko) – Commune de Mesquer/Total France SA, Total International Ltd
(Vec C-188/07) ( 1 )
(Smernica 75/442/ES - Nakladanie s odpadmi - Pojem odpad - Zásada znečisťovateľ platí - Držiteľ - Predchádzajúci držitelia - Výrobca výrobku, z ktorého pochádzajú odpady - Ropné látky a ťažký vykurovací olej - Stroskotanie - Dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami - FIPOL)
(2008/C 209/14)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour de cassation
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Commune de Mesquer
Žalovaní: Total France SA, Total International Ltd
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Cour de cassation – Výklad článku 1 smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23), zmenenej a doplnenej smernicou 91/156/EHS z 18. marca 1991 (Ú. v. ES L 78, s. 32; Mim. vyd. 15/002, s. 3) a bodu Q 4 I, ako aj článku 1 písm. b) a c) a článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (Ú. v. EÚ L 114, s. 9) – Pojem odpad – Začlenenie uhľovodíkov a ťažkého vykurovacieho oleja, samotného alebo zmiešaného s pieskom a vodou? – Zodpovednosť výrobcu a/alebo držiteľa odpadu v prípade prepravy vykonanej treťou osobou
Výrok
rozsudku
1.
Látka, akou je látka, ktorej sa týka konanie vo veci samej, a to ťažký vykurovací olej predávaný ako palivo, nepredstavuje odpad v zmysle smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch, zmenenej a doplnenej rozhodnutím Komisie 96/350/ES z 24. mája 1996, ak je využitý alebo predaný za hospodársky výhodných podmienok a ak môže byť skutočne používaný ako palivo bez potreby predchádzajúceho spracovania.
2.
Ropné látky, ktoré unikli do mora v dôsledku stroskotania, zmiešané s vodou, ako aj s usadeninami a unášané pozdĺž pobrežia členského štátu, kde zostali vyplavené, predstavujú odpad v zmysle článku 1 písm. a) smernice 75/442, zmenenej a doplnenej rozhodnutím 96/350, ak nemôžu byť využité alebo predané bez predchádzajúceho spracovania.
3.
Na účely uplatnenia článku 15 smernice 75/442, zmenenej a doplnenej rozhodnutím 96/350, na únik ropných látok do mora v dôsledku nehody, ktoré spôsobili znečistenie pobrežia členského štátu:
—
vnútroštátny sudca môže považovať predajcu týchto ropných látok a nájomcu lode, ktorá ich dopravuje, za pôvodcov uvedeného odpadu v zmysle článku 1 písm. b) smernice 75/442, zmenenej a doplnenej rozhodnutím 96/350, a zároveň za „predchádzajúcich držiteľov“ na účely uplatnenia článku 15 druhej zarážky prvej časti tejto smernice, pokiaľ vzhľadom na údaje, ktoré má sám posúdiť, dôjde k záveru, že tento predajca – nájomca prispel k nebezpečenstvu vzniku znečistenia spôsobeného pri tomto stroskotaní, najmä ak opomenul prijať opatrenia, aby predišiel takejto udalosti, akými sú opatrenia týkajúce sa výberu lode,
—
ak sa ukáže, že náklady spojené so zneškodnením odpadu vzniknutého pri úniku ropných látok do mora v dôsledku nehody neznáša Medzinárodný fond na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami, že nemôžu byť znášané z dôvodu prekročenia obmedzenia na odškodnenie stanoveného pre túto škodovú udalosť a že za uplatnenia stanovených obmedzení a/alebo výnimiek zo zodpovednosti vnútroštátne právo členského štátu vrátane vnútroštátneho práva, ktoré vyplýva z medzinárodných dohovorov, bráni tomu, aby tieto náklady znášal vlastník lode a/alebo jej nájomca, hoci by boli považovaní za „držiteľov“ v zmysle článku 1 písm. c) smernice 75/442, zmenenej a doplnenej rozhodnutím 96/350, takéto vnútroštátne právo musí na zabezpečenie riadneho prebratia článku 15 tejto smernice umožňovať, aby predmetné náklady znášal výrobca výrobku, z ktorého pochádza takto vzniknutý odpad. Podľa zásady znečisťovateľ platí však takýto výrobca môže byť povinný znášať tieto náklady iba vtedy, ak svojou činnosťou prispel k nebezpečenstvu vzniku znečistenia, ku ktorému došlo pri stroskotaní lode.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 129, 9.6.2007 .