C-465/07
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62007CA0465
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2009090SK.01000401.xml
18.4.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 90/4
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State – Holandsko) – M. Elgafaji, N. Elgafaji/Staatssecretaris van Justitie
(Vec C-465/07) ( 1 )
(Smernica 2004/83/ES - Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu - Osoba oprávnená na doplnkovú ochranu - Článok 2 písm. e) - Reálne riziko vážneho bezprávia - Článok 15 písm. c) - Vážne a individuálne ohrozenia života alebo osoby civilistu z dôvodu neselektívneho násilia v prípade ozbrojeného konfliktu - Dôkaz)
2009/C 90/06
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Raad van State
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: M. Elgafaji, N. Elgafaji
Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nederlandse Raad van State – Výklad článku 2 písm. e) a článku 15 písm. c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany – Minimálne normy upravujúce podmienky pre udelenie postavenia utečenca – Rovnaká úroveň ochrany ako je úroveň podľa článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo v prípade zápornej odpovede, kritériá uplatňované pre konštatovanie vážneho a individuálneho ohrozenia v dôsledku neselektívneho násilia
Výrok
rozsudku
Článok 15 písm. c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany v spojení s článkom 2 písm. e) tej istej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:
—
existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej situácii,
—
existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu alebo súdmi členského štátu, ktorým je predložené rozhodnutie o zamietnutí takejto žiadosti, dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny, prípadne do predmetného regiónu by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelila reálnemu riziku utrpenia takéhoto ohrozenia.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 8, 12.1.2008 .