C-441/07

B — Nariadenie č. 773/2004 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5959

III — Pozadie právneho sporu a správne konanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5960

IV — Súdne konanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5963

V — Posúdenie odvolacích dôvodov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5964

A — Prvý odvolací dôvod: hmotnoprávne otázky súvisiace so zásadou proporcionality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5964

1. Úvodná poznámka k uplatniteľnosti zásady proporcionality . . . . . . . . . . . . . I - 5965

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

ii) Narušenie rozhodovacieho priestoru Komisie na voľnú úvahu zo strany Súdu prvého stupňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5972

b) O ostatných bodoch, v ktorých Komisia kritizovala postup Súdu prvého stupňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5976

i) O údajnom „skreslení dôsledkov predbežnej analýzy“ . . . . . . . . . I - 5976

ii) O jednostrannom zohľadnení tvrdení a záujmov spoločnosti Al- rosa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5977

iii) O nesprávnej právnej kvalifikácii uverejnenia podľa článku 27 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5978

a) O nedostatočnom odôvodnení (prvá časť druhého odvolacieho dô- vodu) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5985

b) O zásade ne ultra petita a o nároku na spravodlivé konanie (druhá časť druhého odvolacieho dôvodu) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5986

I - 5954

KOMISIA/ALROSA

i) O zásade ne ultra petita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5986

ii) O nároku na spravodlivé konanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5987

A — Formálna zákonnosť napadnutého rozhodnutia (prvý žalobný dôvod) . . . . . . . . I - 5994

1. Nárok spoločnosti Alrosa na vypočutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5994

2. Predmet práva spoločnosti Alrosa na vypočutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5995

3. Právo spoločnosti Alrosa na vypočutie nebolo porušené . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 5997

B — Vecná zákonnosť napadnutého rozhodnutia (druhý a tretí žalobný dôvod) . . . I - 5998

1. O porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003 (druhý žalobný dôvod) . . . . . . . . I - 5999

a) O zmluvnej voľnosti (prvá časť tretieho žalobného dôvodu) . . . . . . . . I - 6001

b) O proporcionalite (druhá časť tretieho žalobného dôvodu) . . . . . . . . . I - 6005

i) O existencii problému súvisiaceho s hospodárskou súťažou . . . I - 6006

ii) O vhodnosti a o potrebe individuálne ponúknutých záväzkov spoločnosti De Beers . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6007

iii) O proporcionalite v užšom zmysle slova . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6008

iv) O údajnej diskriminácii spoločnosti Alrosa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6008

I — Úvod (článok 82 ES). Ako spoločnosť na prvom mieste v rámci celosvetového obchodu s dia- mantmi sa spoločnosť De Beers zaviazala, že v budúcnosti už nebude nakupovať suro- vé diamanty od spoločnosti Alrosa, druhého najväčšieho producenta, čo by znamenalo ukončenie dlhoročných obchodných vzťa- hov medzi oboma koncernmi. Rozhodnutím podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003 Komisia vyhlásila ponúknuté záväzky spoločnosti De Beers za záväzné. 4 Spoločnosť Alrosa to po- 1. Aké požiadavky vyplývajú zo zásady pro- važuje za neprimerané a okrem toho sa do- porcionality, ak Európska komisia ako orgán mnieva, že došlo k porušeniu jej práva byť na ochranu hospodárskej súťaže prijme a vy- vypočutý. Na Súde prvého stupňa spoloč- hlási za záväzné také ponúknuté záväzky 2 is- nosť Alrosa dosiahla zrušenie napadnutého tej spoločnosti, ktoré majú vplyv na záujmy rozhodnutia. 5 Komisia proti tomu podala inej spoločnosti? Táto otázka, ktorá je veľmi odvolanie. dôležitá pre ďalší vývoj európskeho práva hospodárskej súťaže, je jadrom odvolacieho konania. Od odpovede na ňu závisí rozsah novej právomoci Komisie prijímať záväzné rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch, kto- rá jej vznikla na základe článku 9 nariadenia (ES) č. 1/2003 3. Rozsudok Súdneho dvora by však mohol ovplyvniť aj iné pododvetvia prá- va hospodárskej súťaže, najmä právnu úpravu štátnej pomoci a kontrolu koncentrácie.

3. Spor medzi Komisiou a spoločnosťou Al- rosa ukazuje, aké náročné môže byť v kon- krétnom prípade dosiahnutie spravodlivej 2. Dôvodom tohto sporu sú záväzky, ktoré rovnováhy medzi záujmom o účinné presa- v roku 2006 ponúkla spoločnosť De Beers denie práva hospodárskej súťaže a individu- Komisii. Chcela tým od seba odvrátiť výčitku, álnymi záujmami podnikov, ak pri tom majú že zneužíva dominantné postavenie na trhu byť rešpektované nielen procesné práva, ale aj hospodárnosť konania.

2. Komisia môže na žiadosť alebo na vlastný podnet obnoviť konanie,

A — Nariadenie č. 1/2003 a) keď nastala podstatná zmena skutočnos- tí, na ktorých bolo rozhodnutie založené,

5. Nariadenie č. 1/2003, ktoré sa používa od 1. mája 2004 7, prinieslo modernizáciu pro- b) keď príslušné podniky konajú v rozpore cesného práva o karteloch a rozšírilo právo- so svojimi záväzkami alebo moci Komisie ako orgánu dohľadu nad hos- podárskou súťažou.

c) keď bolo rozhodnutie založené na neúpl- ných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých stranami.“ 6. Nové právomoci Komisie sú upravené naj- mä v článku 9 nariadenia č. 1/2003. Článok má nadpis „Záväzky“ a má takýto obsah:

7. Okrem toho je potrebné upozorniť na článok 7 nariadenia č. 1/2003. Nadpis člán- ku znie „Zistenie a ukončenie porušovania“ a obsah prvého odseku je takýto: „1. Ak Komisia zamýšľa prijať rozhodnutie vyžadujúce ukončiť porušovanie a príslušný

6 — Nariadenie Komisie č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa „Ak Komisia konajúc na základe sťažnosti týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 ES (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). alebo z vlastného podnetu zistí porušovanie 7 — Článok 45 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. článkov 81 a 82 Zmluvy, môže rozhodnutím

I - 5959

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

10. Článok 10 nariadenia č. 773/2004 znel 12. Zmeny nariadenia č. 773/2004 9, ku kto- v čase prijatia napadnutého rozhodnutia rým medzitým došlo, nadobudli účinnosť až takto: po prijatí napadnutého rozhodnutia a nevzťa- hujú sa na daný prípad.

„1. Komisia informuje dotknuté strany pí- somne o námietkach vznesených voči nim. Oznámenie o námietkach bude oznámené III — Pozadie právneho sporu a správne každej z nich. konanie

13. Na základe zistení Súdu prvého stupňa 10 2. Komisia stanoví pri oznamovaní námietok vyzerá pozadie daného sporu a správne kona- dotknutým stranám lehotu, v ktorej ju tieto nie na Komisii takto. strany môžu písomne informovať o svojich stanoviskách. Komisia nie je povinná zohľad- niť žiadne ďalšie písomné podania doručené po uplynutí danej lehoty. 14. Spoločnosť Alrosa Company Ltd 11 má sídlo v meste Mirnyj (Rusko). Pôsobí predo- všetkým na svetovom trhu produkcie a do- dávania surových diamantov, na ktorom jej patrí druhé miesto. Je aktívna najmä v Rus- ku. Vykonáva tam činnosti, ktoré súvisia …“ s prieskumom, ťažbou, oceňovaním, dodáva- ním, ako aj s výrobou klenotov.

11. Článok 15 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 15. Skupina De Beers 12, ktorej hlavnou hol- okrem toho stanovoval: dingovou spoločnosťou je spoločnosť De Beers SA so sídlom v Luxemburgu, tiež pô- sobí na svetovom trhu produkcie a dodávania

17. Oznámená dohoda, ktorá bola súčasťou dlhodobého obchodného vzťahu medzi spo- 20. Dňa 14. januára 2003 zaslala Komisia ločnosťami Alrosa a De Beers, sa týkala najmä spoločnostiam Alrosa a De Beers jednak dodávania surových diamantov. Bola uzavre- oznámenie o výhradách s referenčným čís- tá na obdobie piatich rokov s tým, že začne lom COMP/E-3/38.381, v ktorom zastávala platiť odo dňa, ku ktorému Komisia zmluv- názor, že oznámená dohoda môže byť pro- ným stranám potvrdí, že dohoda neporušuje tisúťažnou dohodou zakázanou článkom 81 článok 81 ES ani článok 82 ES. ods. 1 ES a nemôže byť predmetom výnimky na základe článku 81 ods. 3 ES. V ten istý deň zaslala spoločnosti De Beers druhé samostat- né oznámenie o výhradách s referenčným čís- lom COMP/E-2/38.381, v ktorom zastávala názor, že dohoda môže predstavovať zneuži- 18. V tomto období sa spoločnosť Alro- tie dominantného postavenia, ktoré zakazuje sa zaviazala predávať spoločnosti De Beers článok 82 ES. prírodné surové diamanty z Ruska v sume

13 — Nariadenie Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Toto nariadenie obsahovalo úpravu, ktorá bola „predchodkyňou“ nariadenia č. 1/2003, ktorým bolo Prvé nariadenie zrušené s účinnos- 21. Spoločnosti Alrosa a De Beers zasla- ťou od 1. mája 2004. li Komisii 31. marca 2003 ako odpoveď

I - 5961

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

15 — Ďalej len „spoločne ponúknuté záväzky“ spoločností De 14 —  Ďalej len „individuálne ponúknutý záväzok spoločnosti Beers a Alrosa. Alrosa“. 16 — Ú. v. EÚ C 136, s. 32.

I - 5962

KOMISIA/ALROSA

28. Ako odpoveď na obavy, ktoré vyjadrila 31. Dňa 22. februára 2006 prijala Komisia Komisia 17, predložila spoločnosť De Beers napadnuté rozhodnutie, v ktorého článku 1 25. januára 2006 individuálne ponúknuté zá- uviedla: „Ponúknuté záväzky, ktoré sú vy- väzky 18. Na základe týchto individuálne po- menované v prílohe, sú pre spoločnosť De núknutých záväzkov sa spoločnosť De Beers Beers záväzné.“ Článok 2 tohto rozhodnutia zaviazala, že postupne zníži nákup surových znie: „Konanie začaté v prejednávanej veci je diamantov od spoločnosti Alrosa. Hodnota ukončené.“ Napadnuté rozhodnutie bolo pri- uvedených nákupov mala zo sumy 600 mi- jaté na základe konania podľa článku 82 ES liónov USD v roku 2006 klesnúť na 400 mi- a článku 54 Dohody o EHP. Paralelné konanie liónov USD v roku 2008 a po tomto dátume na základe článku 81 ES a článku 53 Dohody malo dôjsť k ich ukončeniu. o EHP sa tým stalo bezpredmetné 19.

I - 5963

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

konania, ako aj nahradiť trovy konania spo- — prijať akékoľvek iné opatrenia, ktoré Súd- ločnosti Alrosa. ny dvor považuje za primerané.

34. Odvolaním, ktoré bolo kancelárii Súd- neho dvora doručené 24. septembra 2007 21, 36. Odvolanie bolo na Súdnom dvore najskôr Komisia navrhuje: predmetom písomnej časti konania a potom 3. júna 2009 aj ústnej časti konania.

— zrušiť napadnutý rozsudok,

V — Posúdenie odvolacích dôvodov — rozhodnúť spor s konečnou platnosťou zamietnutím žaloby o zrušenie vo veci T-170/06 ako nedôvodnej, ako aj

39. V pozadí stojí otázka, či Súd prvého stup- 41. Účastníci konania sa v zásade zhodujú ňa v danom prípade oprávnene predpokladal, v tom, že rozhodnutia Komisie podľa člán- že k individuálne ponúknutým záväzkom ku 9 nariadenia č. 1/2003 musia byť v súlade spoločnosti De Beers existovali aj iné rieše- so zásadou proporcionality. nia – a to spoločne ponúknuté záväzky spo- ločností De Beers a Alrosa –, ktoré by nemali taký negatívny vplyv na záujmy spoločnosti Alrosa a Komisia by ich musela zohľadniť.

42. Článok 9 nariadenia č. 1/2003 na rozdiel od článku 7 neobsahuje výslovný odkaz na zá- sadu proporcionality. Ako všeobecná právna zásada práva Spoločenstva je proporcionalita kritériom, podľa ktorého sa posudzuje každé konanie orgánov Spoločenstva 22 vrátane roz- hodnutí Komisie ako orgánu na ochranu hos- podárskej súťaže. 23 1. Úvodná poznámka k uplatniteľnosti zásady proporcionality

I - 5965

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

v tom, aby za záväznú vyhlásila len časť po- právnou úpravou, pričom vtedy, keď sa ponú- núknutých záväzkov. 24 ka výber medzi viacerými primeranými opat- reniami, treba použiť najmenej obmedzujúce opatrenia a spôsobené zásahy nesmú byť ne- primerané vo vzťahu k sledovaným cieľom. 26

44. Účastníci konania však majú diametrálne odlišné názory na to, aké požiadavky vyplýva- jú zo zásady proporcionality pre rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch v zmysle článku 9 nariadenia č. 1/2003.

47. Základom napadnutého rozsudku je do- mnienka, že zásada proporcionality podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003 má rovnaké účinky ako rozhodnutie o ukončení (poru- šovania článkov 81 a 82 ES) podľa článku 7 uvedeného nariadenia. 27 Podľa názoru Súdu 2. Požiadavky kladené na proporcionalitu prvého stupňa články 7 a 9 majú rovnaký rozhodnutí o ponúknutých záväzkoch (prvá účel. Jediná osobitnosť článku 9 je v tom, že časť prvého odvolacieho dôvodu) Komisia je zbavená povinnosti pokračovať v regulačnom postupe uloženom na základe článku 85 ES a najmä preukázať porušenie. 28

45. Či Súd prvého stupňa pri skúmaní pro- porcionality napadnutého rozhodnutia po- užil tie správne kritériá, je otázka, ktorej zodpovedania sa možno dovolávať v rámci odvolania. 25 48. Komisia oprávnene podala námietky pro- ti uvedenému postupu Súdu prvého stupňa.

význam na posúdenie proporcionality prís- 53. Po prvé v rámci článku 9 nariadenia lušných rozhodnutí Komisie. č. 1/2003 treba klásť zvýšené nároky na vhod- nosť ponúknutých záväzkov, ktoré sa vyhlásia za záväzné. Ak uvedené rozhodnutia nie sú očividne vhodné na to, aby odstránili problé- my v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré Ko- misia zistila, má Komisia právo odmietnuť 50. Na rozdiel od článku 7 podľa Komisie člá- ich. Len takto je možné splniť účel článku 9 nok 9 nariadenia č. 1/2003 neobsahuje nijaký nariadenia č. 1/2003, ktorým je rýchle a účin- nástroj, pomocou ktorého by bolo možné zis- né vyriešenie problémov v oblasti hospodár- tiť porušenia práva hospodárskej súťaže, 29 len skej súťaže, a to bez zvýšenia nárokov klade- poskytuje Komisii možnosť odstrániť – s bu- ných na Komisiu v súvislosti s vyšetrovaním dúcou účinnosťou – pochybnosti týkajúce sa a hodnotením. Ponúknuté záväzky, ktorých hospodárskej súťaže. vhodnosť možno posúdiť až po dôkladnom preskúmaní zo strany Komisie, Komisia ne- musí prijať.

51. Charakteristickým znakom článku 9 na- riadenia č. 1/2003 je snaha o hospodárnosť konania. Komisia rieši problémy, ktoré zistila v oblasti hospodárskej súťaže, bez toho, aby predtým konštatovala existenciu porušenia, 30 v súčinnosti s príslušnými podnikmi a opiera sa pri tom o záväzky dobrovoľne ponúknuté podnikmi. Naproti tomu v prípade rozhodnu- tia podľa článku 7 by musela eventuálne sama nájsť opatrenia na zabránenie porušovaniu, 54. Po druhé pri skúmaní nevyhnutnosti po- čo by si vyžadovalo oveľa rozsiahlejšie a dlh- núknutých záväzkov pri odstraňovaní prob- šie vyšetrovanie i podrobnejšie zhodnotenie lémov v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré skutkového stavu. Komisia zistila, treba rozlíšiť, či sú dotknuté záujmy spoločnosti, ktorá záväzky ponúkla, alebo záujmy tretích osôb.

58. Súd prvého stupňa teda Komisii neprá- vom vyčíta, že „alternatívne riešenia, ktoré menej obmedzovali podniky…, Komisia ne- mohla odmietnuť zohľadniť na základe údaj- nej ťažkosti pri ich vymedzení“ 33. V súlade 56. Komisii síce pri prijímaní rozhodnutia so zmyslom a s účelom článku 9 nariadenia podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003 nič nebrá- č. 1/2003 nemá posúdenie alternatívnych ni v tom, aby sama hľadala menej ďalekosiahle riešení vyžadovať rozsiahle a zdĺhavé vyme- alternatívy rozhodnutí, ktoré jej boli predlo- dzovanie alebo hodnotenie. Alternatívne rie- žené. Napriek tomu je prípade všetkých jej šenia, ktorých vhodnosť by nebolo možné zis- známych alternatív k uvedeným ponúknutým tiť bez uvedenej náročnosti, nemusí Komisia záväzkom – v tomto prípade najmä pri spo- v konaní podľa článku 9 brať do úvahy. ločných ponúknutých záväzkoch spoločností De Beers a Alrosa – povinná preskúmať, či naozaj predstavujú miernejší spôsob riešenia zistených problémov v oblasti hospodárskej súťaže, ktorými nebudú záujmy tretích osôb vôbec obmedzené alebo budú obmedzené v menšej miere.

59. Na rozdiel od názoru Súdu prvého stup- ňa 34 to môže spôsobiť, že Komisia na základe článku 9 odmietne určité spôsoby riešenia, 57. Komisia pritom musí zohľadniť len tie al- podľa ktorých by v súlade s článkom 7 naria- ternatívy, ktoré sú na riešenie problémov zis- denia č. 1/2003 mala postupovať. V súlade tených v oblasti hospodárskej súťaže rovnako so želanou hospodárnosťou konania je totiž vhodné ako ponúknuté záväzky, ktoré jej boli počet spôsobov riešenia problému v oblasti

62. Keďže Súd prvého stupňa nevzal do úvahy tieto osobitosti postupu podľa člán- ku 9 nariadenia č. 1/2003, založil napadnuté 60. Všeobecný záujem, ktorým je čo najrých- rozhodnutie na priveľmi prísnom kritériu lejšie a najhospodárnejšie riešenie problémov proporcionality, čím sa dopustil nesprávne- v oblasti hospodárskej súťaže, oprávňuje zúžiť ho právneho posúdenia. Uvedené nesprávne výber opatrení, ktoré prichádzajú do úvahy právne posúdenie bolo dôvodom, pre ktorý na základe článku 9. Podniky, ktoré ponúk- bolo napadnuté rozhodnutie vyhlásené za ne- nu záväzky, berú vedome do úvahy, že ich platné. Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu ponúknuté záväzky idú nad rámec toho, čo je teda dôvodná a je dôvodom na zrušenie na- by im po dôkladnom preskúmaní mohla vo padnutého rozsudku. svojom rozhodnutí podľa článku 7 nariadenia č. 1/2003 prikázať Komisia. Recipročne však vďaka zastaveniu protimonopolného kona- nia, ktoré voči nim prebiehalo, ihneď získajú právnu istotu a môžu zabrániť určeniu poru- šenia pravidiel hospodárskej súťaže, ako aj prípadne hroziacemu uloženiu pokuty.

3. Konkrétne preskúmanie proporcionality rozhodnutia o ponúknutých záväzkoch (dru- há časť prvého odvolacieho dôvodu)

61. Aj tretie osoby budú mať väčšinou pro- spech z toho, že daný podnik vykoná voči Komisii veľké ústupky, aby tak zabránil roz- 63. Komisia okrem toho proti napadnutému hodnutiu o zákaze. Ako však daný prípad rozsudku uvádza viacero detailne prepraco- názorne ukazuje, záväzky ponúknuté podľa vaných kritických poznámok, v ktorých sa článku 9 nariadenia č. 1/2003 môžu byť občas venuje konkrétnemu použitiu zásady pro- aj na ťarchu tretích osôb. Dochádza k tomu porcionality v danom prípade. Predmetom najmä v prípade, ak sa tretia osoba spoliehala jej kritiky je hodnotenie alternatív k indivi- na pokračovanie praktík spoločnosti s domi- duálne ponúknutým záväzkom spoločnosti nantným postavením na trhu, ktoré sú z hľa- De Beers, ktoré Komisia vyhlásila za záväzné, diska práva hospodárskej súťaže pochybné. Súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa

68. Komisia argumentuje, že Súd prvého stupňa prekročil hranice súdnej kontroly, 35 — Pozri najmä bod 154 napadnutého rozsudku. 36 — Rozsudky z 23. apríla 2002, Campogrande/Komisia, pretože namiesto hodnotenia Komisie pou- C-62/01 P, Zb. s. I-3793, bod 24; z 22. júna 2006, Storck/ žil svoje vlastné hodnotenie situácie na trhu. HABM, C-24/05 P, Zb. s. I-5677, body 34 a 35, a z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C-95/04 P, Zb. s. I-2331, Uvedená výčitka je zameraná najmä proti bod 137. 37 — Ustálená judikatúra, pozri rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 48; zo 6. apríla 2006, General Motors/ 38 —  Rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51; z 10. mája 2007, C-12/03 P, Zb. s. I-987, body 37 až 49; z 22. novembra 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb., s. I-3921, bod 41, Španielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb. s. I-9947, body 56 až a z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, 61, a Impala, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 137. body 135 až 150, najmä bod 143.

I - 5970

KOMISIA/ALROSA

bodom 134, 135, 138 a 153 napadnutého roz- hospodárskych okolností. Na to má Komisia sudku, v ktorých sa Súd prvého stupňa venuje k dispozícii priestor na voľnú úvahu 39. možným alternatívam k individuálne ponúk- nutým záväzkom spoločnosti De Beers. Na jednej strane ide o spoločne ponúknuté zá- väzky spoločností De Beers a Alrosa, na stra- ne druhej o návrh spoločnosti Alrosa predať ročne časť surových diamantov tomu kupujú- cemu, ktorý za ne ponúkne najviac.

I - 5971

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

posudzovaní ponúknutých záväzkov v rámci nevykonala uvedené posúdenie situácie na kontroly koncentrácie. 41 trhu a alternatív k individuálne ponúknutým záväzkom, ktoré jej predložila spoločnosť De Beers.

73. Nič na tom nemení ani zistenie Súdu prvého stupňa, že Komisia v danom prípa- de „neuskutočnila zložitú hospodársku ana- 75. Preto platí, že Komisia mala v danom prí- lýzu“ 42. Uvedené zistenie Súdu prvého stupňa pade priestor na voľnú úvahu, ktorý aj využi- sa totiž vzťahuje iba na hľadanie alternatív- la. Ďalej treba objasniť, či Súd prvého stupňa nych riešení, ktoré Komisia – podľa názoru tento priestor na voľnú úvahu narušil, ako mu Súdu prvého stupňa – odmietla. Ako už bolo to vyčíta Komisia. uvedené, Komisia nie je na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003 vôbec povinná hľadať al- ternatívy k ponúknutým záväzkom, ktoré jej boli predložené.

77. Existencia priestoru na voľnú úvahu vo 79. Ako Súd prvého stupňa v tejto súvislos- veci hospodárskych otázok neznamená, že ti správne uviedol, zásada proporcionality sudca Spoločenstva nesmie vykonať kontro- ukladá Komisii povinnosť, aby pred rozhod- lu výkladu hospodárskych údajov zo strany nutím o dohode o ponúknutých záväzkoch Komisie. Práve naopak, sudca je oprávnený preskúmala vhodnosť opatrení, ktoré sú jej preskúmať vecnú zákonnosť rozhodnutí Ko- známe a ktoré by boli menším obmedzením. misie z hľadiska správnosti skutkového stavu Až ak sa tieto menej obmedzujúce opatrenia a absencie zjavne nesprávneho posúdenia. 44 ukážu ako nevhodné z hľadiska odstránenia Môže pritom nielen skúmať vecnú správnosť zistených pochybností súvisiacich s hospo- uvádzaných dôkazov, ich spoľahlivosť a súvis- dárskou súťažou, smie Komisia rozhodnúť losť, ale je oprávnený aj skontrolovať, či v prí- v prospech postupu, ktoré predstavuje väčšie pade týchto dôkazov ide o relevantné údaje, obmedzenie. 46 ktoré môžu byť použité pri hodnotení celko- vej situácie, a či sú naozaj podkladom záve- rov, ku ktorým sa na základe nich dospelo. 45

80. V danom prípade nebolo pochybností o tom, že Komisia poznala alternatívne spô- soby riešenia, ktoré by záujmy spoločnosti Alrosa obmedzovali menej. Konkrétne išlo najmä o spoločne ponúknuté záväzky spo- ločností De Beers a Alrosa. 47 Komisia však dospela – v neposlednom rade na základe výsledkov prieskumu trhu, ktorý vykonala – k záveru, že takéto alternatívne spôsoby rie- šenia by na odstránenie problémov v oblasti 78. Súd prvého stupňa mal právo preskúmať, hospodárskej súťaže, ktoré odhalila, neboli či bol skutkový stav, ktorý zistila Komisia, vhodné. 48 naozaj správnym základom jej rozhodnutia, konkrétne, či boli individuálne ponúknuté záväzky spoločnosti De Beers nielen vhod- né, ale aj potrebné na odstránenie zisteného problému v oblasti hospodárskej súťaže.

85. V napadnutom rozsudku Súd prvého 82. Túto požiadavku napadnutý rozsudok stupňa nedokázal, že by závery, ku ktorým nespĺňa. Komisia dospela, neboli správne. Súd prvého stupňa sa naopak sústredil na nejasné dohady a predbežné závery. Uvádza, že spoločne po- núknuté záväzky spoločností De Beers a Al- rosa sa mohli „na prvý pohľad zdať vhodné, aby reagovali na obavy vyjadrené Komisio- u“ 51, že spoločnosť De Beers mohla „ťažko“ ovplyvňovať ceny stanovené spoločnosťou Alrosa a že pre spoločnosti De Beers a Alrosa 83. Nikde nie je uvedené, že by Súd prvého by vykonávanie koordinácie cenových politík stupňa dospel k záveru, že závery Komisie nie „bolo ťažko predstaviteľné“ 52. sú založené na skutočnostiach, ktoré zistila. Súd prvého stupňa v súvislosti s vyriešením problémov v oblasti hospodárskej súťaže, kto- ré Komisia odhalila, iba vyjadril svoje odlišné zhodnotenie vhodnosti alternatívnych spôso- bov riešenia. 86. Z tvrdení Súdu prvého stupňa nie je jasné, či boli spoločne ponúknuté záväz- ky spoločností De Beers a Alrosa očividne vhodné na odstránenie problémov v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré odhalila Komisia, ani to, či na tento účel boli rovnako vhodné

individuálne ponúknuté záväzky spoločnosti a nezávislému zdroju zásobovania. 56 To isté De Beers, ktoré Komisia vyhlásila za záväzné. platí aj na zhodnotenie návrhu spoločnosti Naopak sa zdá, že Súdu prvého stupňa stačilo Alrosa predať každý rok časť surových dia- len to, že alternatívne riešenie „by prinajmen- mantov tomu subjektu, ktorý za ne ponúkne šom znížilo riziká narušenia hospodárskej najviac. 57 Tieto analýzy by však na to, aby sa súťaže“ 53 a že ciele sledované Komisiou ne- stali niečím iným, ako len obyčajnými kon- boli nevyhnutne ohrozené 54. Správne by však štatovaniami, vyžadovali podrobnú analýzu Súd prvého stupňa musel dospieť k záveru, že trhových pomerov. Tú je však oprávnená vy- spoločne ponúknuté záväzky spoločností De konať Komisia, a nie Súd prvého stupňa. Beers a Alrosa postačovali na to, aby vylúčili riziká narušenia hospodárskej súťaže a do- siahli ciele, ktoré si Komisia stanovila, pokiaľ ide o ochranu hospodárskej súťaže.

I - 5975

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

úvahy Komisie. 58 V dôsledku toho treba vy- od plánovanej zmluvnej dohody sa aj naďalej hovieť výčitke Komisie. Keďže uvedené práv- uskutočňovali tzv. predaje typu ad hoc, kto- ne pochybenie bolo pre Súd prvého stupňa ré prebiehali na princípe „ochotný kupujú- dôvodom na zrušenie napadnutého rozhod- ci/ochotný predávajúci“. Súd prvého stupňa nutia, odôvodňuje to navyše aj zrušenie na- uvedené predaje typu ad hoc medzi oboma padnutého rozsudku. spoločnosťami pokladal iba za minulú prax a nezohľadnil ich súčasné následky.

93. Výčitka je prípustná, pretože poukazuje b) O ostatných bodoch, v ktorých Komisia na skreslenie skutočností, resp. dôkazov. 59 kritizovala postup Súdu prvého stupňa

91. Ďalej sa budem venovať ostatným kri- 94. V tejto veci je však výčitka skreslenia tickým poznámkam, ktoré Komisia uviedla skutočností, resp. dôkazov nedôvodná. O ta- v druhej časti svojho prvého odvolacieho komto skreslení možno hovoriť len v prípade, dôvodu. ak je posúdenie existujúcich dôkazov očivid- ne nesprávne, a to bez toho, aby boli získané nové dôkazy. 60 V tomto prípade k tomu však nedošlo.

96. Túto výčitku Komisie treba preto zamietnuť. 99. Otázka, či je odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupňa protirečivé alebo nedostatoč- ne odôvodnené, je právnou otázkou, ktorú možno položiť v rámci odvolania. 63

ii) O jednostrannom zohľadnení tvrdení a zá- ujmov spoločnosti Alrosa

100. Z obsahového hľadiska však povinnosť Súdu prvého stupňa odôvodniť svoje rozhod- nutia ešte neznamená, že by sa musel pod- 97. Komisia ďalej tvrdí, že napadnutý rozsu- robne zaoberať každým argumentom, ktoré- dok nerešpektuje výsledky prieskumu trhu. ho sa účastník konania dovoláva. 64 Naopak, Súd prvého stupňa údajne jednostranne postačuje, ak z odôvodnenia rozsudku jasne zohľadňuje záujmy a argumenty spoločnosti a jednoznačne vyplývajú úvahy Súdu prvého Alrosa, ktorým pripisuje príliš veľký význam, stupňa, aby to dotknutým osobám umožnilo a nerešpektuje záujmy hospodárskej súťaže.

Rozsudok

sa vôbec nevenuje mnohým argu- mentom Komisie a v podstate sa zameriava 63 — Rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, na tvrdenie, podľa ktorého má skúmanie pro- Zb. s. I-2587, bod 53; Sumitomo Metal Industries a Nip- pon Steel/Komisia, už citovaný v poznámke pod porcionality objektívny charakter. 62 čiarou 25, bod 77, a zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt – Dua- les System Deutschland/Komisia, C-385/07 P, Zb. s. I-6155, bod 71. 64 — Rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb., s. I-1611, bod 121; Aalborg Portland a i./Komisia, už 61 — Body 115 a 150 napadnutého rozsudku. citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod 372; z 2. apríla 62 — V bode 99 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa kon- 2009, France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, štatuje: „Skúmanie primeranosti opatrenia je teda objektív- bod 30, a Komisia/Schneider Electric, už citovaný nym skúmaním.“ v poznámke pod čiarou 59, bod 135.

67 —  V súvislosti s týmto oznámením pozri bod 26 týchto návrhov. 65 —  Rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, 68 —  V súvislosti so skreslením skutočností pozri judikatúru C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 a 33; Aalborg Port- uvedenú v poznámke pod čiarou 59; k právnej kvalifikácii land a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 37, skutočností pozri uznesenie zo 17. septembra 1996, San bod 372; France Télécom/Komisia, už citovaný v poznámke Marco/Komisia, C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 39, ako aj roz- pod čiarou 64, bod 29, a Komisia/Schneider Electric, už sudky Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, citovaný v poznámke pod čiarou 59, bod 135. už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 39, a Komisia/ 66 — 

Rozsudok

zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, Schneider Electric, už citovaný v poznámke pod čiarou 59, C-362/05 P, Zb. 2007, s. I-4333, bod 80. bod 191.

I - 5978

KOMISIA/ALROSA

106. Táto výčitka Komisie je správna, aj po- by bol len fraškou, keby nemohol viesť k zme- kiaľ ide o jej vecnú stránku. ne pôvodného názoru Komisie.

107. Súd prvého stupňa sa v bodoch 136, 109. Ak Súd prvého stupňa nesmie použiť 192 a 194 napadnutého rozsudku snaží o to, ani oznámenie o výhradách ako kritérium na aby bola Komisia viazaná svojím pôvodným preskúmanie správnosti rozhodnutia Komi- posúdením spoločne ponúknutých záväzkov sie, 69 tak to tým viac nesmie urobiť ani v prí- spoločností De Beers a Alrosa. Súd prvého pade oznámenia v zmysle článku 27 ods. 4 stupňa uvedené posúdenie považuje za opor- nariadenia č. 1/2003. Uvedené oznámenie je ný bod, pretože spoločne ponúknuté záväzky tiež len reprodukciou predbežného posúde- boli vhodným spôsobom, ako odstrániť prob- nia zo strany Komisie, navyše obsahuje príliš lémy v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré od- málo detailov a je založené iba na súhrnnom halila Komisia. posúdení prípadu.

I - 5979

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

111. Tým, že Súd prvého stupňa považoval záväzkom spoločnosti De Beers, ktoré boli oznámenie Komisie uverejnené v úradnom vyhlásené za záväzné. Komisia nesúhlasí naj- vestníku za dôkaz vhodnosti spoločne ponúk- mä s bodmi 152 a 153 napadnutého rozsudku, nutých záväzkov spoločností De Beers a Al- v ktorých Súd prvého stupňa zaujíma stano- rosa, došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii visko k návrhu spoločnosti Alrosa predať roč- skutočností. ne časť surových diamantov tomu kupujúce- mu, ktorý za ne ponúkne najviac. Po prvé Súd prvého stupňa vôbec nevzal do úvahy fakt, že spoločnosť De Beers je nielen najväčším kupujúcim na trhu so surovými diamantmi, ale že je na tomto trhu aj najväčším produ- centom. Po druhé Súd prvého stupňa nebral 112. Výčitka Komisie, ktorá sa vzťahuje na ohľad na to, že ani predaj záujemcovi ponúka- oznámenie v úradnom vestníku, je teda dô- júcemu najviac nemôže spoločnosti zabrániť vodná. Uvedené nesprávne právne posúdenie v tom, aby v súvislosti s predkladaním ponúk však nemôže viesť k zrušeniu napadnutého nezneužila svoje dominantné postavenie na rozsudku, pretože odkaz na dané oznámenie trhu. je len jedným z argumentov, na ktorých Súd prvého stupňa založil svoje vývody týkajúce sa existencie a vhodnosti alternatívnych spô- sobov riešenia. 72

iv) O namietaných porušeniach článku 82 ES

113. Na záver Komisia Súdu prvého stupňa vyčíta, že pri skúmaní proporcionality dva- 115. Na rozdiel od spoločnosti Alrosa po- krát porušil článok 82 ES. važujem uvedené výčitky za neprípustné. V nijakom prípade nejde iba o zámienku, ako spochybniť posúdenie skutočností a dôkazov, ktoré vykonal Súd prvého stupňa. Naopak, pomocou týchto tvrdení sa nastoľuje práv- na otázka, či Súd prvého stupňa pri výklade a použití článku 82 ES použil správne krité- 114. Predmetom týchto výčitiek sú vývody riá 73 a či nezabudol zohľadniť právne rele- Súdu prvého stupňa súvisiace s možnými vantné skutočnosti. alternatívami k individuálne ponúknutým

121. Aj spoločnosť s dominantným postave- ním na trhu má nepochybne právo na ochra- 118. Súd prvého stupňa síce nepochybne ve- nu svojich vlastných obchodných záujmov. del, že spoločnosť De Beers, ako aj spoločnosť Článok 82 ES je však v rozpore so správaním Alrosa sú producentmi surových diaman- spoločnosti, ktorá má na trhu dominantné po- tov. 74 Túto okolnosť však pri skúmaní prípad- stavenie, ak je jeho cieľom posilnenie jeho do- ných alternatív k individuálnemu vyhláseniu minantného postavania a jeho zneužívanie. 76 spoločnosti De Beers, ktoré bolo vyhlásené za záväzné, úplne odignoroval. Na rozho- dujúcich miestach v odôvodnení rozsudku označuje spoločnosť De Beers výlučne za najvýznamnejšieho, resp. najväčšieho kupu- júceho na trhu, na ktorý by spoločnosť Alrosa mala mať – podľa názoru Súdu prvého stupňa 122. Presne takého nezákonného správa- – aj naďalej prístup. 75 nia sa možno obávať, ak spoločnosť, ktorá má na trhu dominantné postavenie, skupuje

74 — Pozri aj skutkové zistenia uvedené v bodoch 8 a 9, ako aj citáciu z napadnutého rozhodnutia v bode 116 napadnu- 76 — Rozsudky zo 14. februára 1978, United Brands a United tého rozsudku, v ktorej sa hovorí „o obchodnom vzťahu Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 189; medzi spoločnosťou De Beers a jej najvýznamnejším kon- zo 16. septembra 2008, Sot. Lélos kai Sia a i., C-468/06 až kurentom, ktorým je spoločnosť Alrosa“. C-478/06, Zb. s. I-7139, bod 50, a z 11. decembra 2008, 75 — Body 138 a 153 napadnutého rozsudku. Kanal 5 a TV 4, C-52/07, Zb. s. I-9275, bod 26.

123. Mimoriadne okolnosti, v ktorých by vý- nimočne nenastalo protiprávne konanie, Súd 125. Druhá výčitka vychádzajúca z člán- prvého stupňa v danom prípade nezistil. Prá- ku 82 ES je zameraná proti bodom 152 a 153 ve naopak: hoci na to Komisia upozornila, 77 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa Súd prvého stupňa sa dvojitou úlohou spo- v nich uvádza, že predaje ad hoc spoločnosti ločnosti De Beers – najväčšieho svetového Alrosa realizované formou dražieb tomu zá- výrobcu a najdôležitejšieho kupujúceho na ujemcovi, ktorý ponúkne najvyššiu sumu, nie trhu so surovými diamantmi – vôbec neza- sú samy osebe v rozpore s pravidlami hospo- oberal. Zohľadnenie tejto dvojitej úlohy však dárskej súťaže, a to ani v prípade, ak by mali bolo nevyhnutnou podmienkou zmysluplné- za následok, že spoločnosť De Beers by si po- ho posúdenia skutočnosti, či každoročné vy- tvrdila či posilnila svoju dominantnú pozíciu draženie časti diamantov spoločnosti Alrosa na trhu. záujemcovi, ktorý za ne ponúkne najvyššiu sumu, predstavuje vhodný spôsob, ako vzhľa- dom na článok 82 ES odstrániť problémy sú- visiace s hospodárskou súťažou, ktoré Komi- sia zistila.

77 — Pozri napríklad body 58, 63 a 68 prvostupňovej žalobnej 126. Komisia oprávnene namieta proti týmto repliky Komisie a bod 74 napadnutého rozsudku. tvrdeniam Súdu prvého stupňa.

I - 5982

KOMISIA/ALROSA

127. Súd prvého stupňa sa v uvedených bo- neobsahuje žiadne poukázanie na to, že by doch totiž obmedzil na konštatovanie, že sa Súd prvého stupňa uvedenou otázkou čo sa netreba obávať, že by spoločnosť Alrosa i len stručne zaoberal, a to napriek tomu, že uprednostňovala pri dražbách spoločnosť De na to mal na základe tvrdení Komisie dôvod. Beers, pretože vraj neexistujú nijaké dôvody Komisia niekoľkokrát zdôraznila úlohu spo- na uplatnenie neobjektívnych kritérií hodno- ločnosti De Beers ako „tvorcu trhu“ a pouká- tenia ponúk zo strany spoločnosti Alrosa („iné zala na doterajšie snahy spoločnosti De Beers kritériá, než je kritérium kvality ponuky“) 78. o kontrolu produkcie na trhu s diamantmi. 80

78 — Bod 153 napadnutého rozsudku. 80 — Odôvodnenia č. 25, 26, 28 a 30 napadnutého rozhodnutia, 79 — Pozri ešte raz bod 121 týchto návrhov a judikatúru už cito- ako aj body 64 a 65 žalobnej repliky Komisie v prvostup- vanú v poznámke pod čiarou 76. ňovom konaní; pozri tiež bod 83 napadnutého rozsudku.

I - 5983

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

B — Druhý odvolací dôvod: právo byť vypoču- („inopérant“) 81. V danom prípade to však tak tý v správnom konaní nie je.

I - 5984

KOMISIA/ALROSA

2. Skúmanie druhého odvolacieho dôvodu ak z rozsudku jasne a jednoznačne vyplývajú úvahy súdu, takže dotknuté osoby môžu rozpoznať dôvody, ktoré viedli Súd prvého stupňa k rozhodnutiu, a Súdny dvor môže vykonávať svoju kontrolnú funkciu. 84

a) O nedostatočnom odôvodnení (prvá časť druhého odvolacieho dôvodu) 140. V danom prípade z napadnutého roz- sudku dostatočne jasne vyplýva, že Súd prvé- ho stupňa pokladal právo spoločnosti Alrosa byť vypočutá v rámci konania za porušené z dôvodu oneskoreného poskytnutia podkla- dov. Podľa zistení Súdu prvého stupňa Komi- 137. Komisia najprv vyčíta, že napadnutý sia spoločnosti Alrosa znenie stanovísk tre-

rozsudok

obsahuje len nedostatočné odô- tích osôb, ktoré nebolo dôverné, poskytla „až vodnenie týkajúce sa nedostatkov zistených 26. januára 2006, teda viac než šesť týždňov po v súvislosti s právom byť vypočutý. Súd prvé- dátume formálnej žiadosti [spoločnosti Alro- ho stupňa nahrádza odôvodnenie čírym po- sa] a viac než tri mesiace po stretnutí, ktoré sa dozrením. V bodoch 201 a 203 napadnuté- konalo 27. októbra 2005“; Súd prvého stupňa ho rozsudku Súd prvého stupňa nevysvetlil, tiež namieta, že tieto dokumenty sa spoloč- prečo spoločnosť Alrosa nemohla „užitočne“ nosti Alrosa „predložili súčasne so zhrnutím reagovať na dokumenty, ktoré jej boli poskyt- individuálnych záväzkov [ponúknutých zá- nuté na nahliadnutie, 83 a nemala pri svojom väzkov] spoločnosti De Beers“ 85. Na základe práve byť vypočutá možnosť „plne toto právo toho dospel Súd prvého stupňa k záveru, že vykonať“. Navyše nebol dokázaný ani kauzál- pokiaľ ide o právo byť vypočutý, spoločnosť ny nexus medzi zistenými nejasnosťami a vý- Alrosa, „nemala možnosť plne toto právo sledkom konania, čiže rozhodnutím o ponúk- vykonať“ 86. nutých záväzkoch.

vypočutá nebolo porušené alebo že jeho prí- podala na Súd prvého stupňa. V prvostupňo- padné porušenie neovplyvnilo obsah napad- vom konaní mala spoločnosť Alrosa výčitky nutého rozhodnutia. Tým však neuplatňuje len voči tomu, že jej Komisia nevysvetlila dô- výčitku proti formálnej nezákonnosti rozhod- vody na zmenu názoru na základe priesku- nutia z dôvodu nedostatočného odôvodne- mu trhu a že jej nedala príležitosť vyjadriť sa nia, ale pochybuje o presvedčivosti odôvod- k novému posúdeniu prípadu. Otázky, ktoré nenia Súdu prvého stupňa, a teda o vecnej Súd prvého stupňa pokladal za relevantné (obsahovej) zákonnosti rozsudku. v súvislosti s právom byť vypočutý v rámci konania, spoločnosť Alrosa údajne nikdy ne- položila. Napadnutý rozsudok sa vraj nielen- že neopiera o výčitku, ktorú spoločnosť Alro- sa uplatnila pred Súdom prvého stupňa, ale ju dokonca výslovne zamieta. 88 142. Skutočnosť, že Súd prvého stupňa do- spel k obsahovo inému záveru ako odvolateľ- ka, nemôže sama osebe znamenať, že napad- nutý rozsudok nebol riadne odôvodnený. 87

145. Podľa názoru Komisie rozhodol Súd prvého stupňa takýmto konaním ultra pe- tita a navyše porušil aj právo na spravodlivé konanie. 143. Výčitku nedostatočného odôvodnenia treba teda zamietnuť.

i) O zásade ne ultra petita b) O zásade ne ultra petita a o nároku na spravodlivé konanie (druhá časť druhého od- volacieho dôvodu)

146. Predovšetkým niet pochybností o tom, že sudca Spoločenstva rozhodujúci o žalobe o neplatnosť nesmie rozhodovať ultra pe- 144. Komisia ďalej kritizuje, že v napadnu- tita. 89 To je vyjadrením dispozičnej zásady, tom rozsudku sa konštatuje, že k porušeniu práva na vypočutie došlo z úplne iných dôvo- dov, ako boli dôvody, ktoré spoločnosť Alrosa 88 — Komisia sa odvoláva na bod 130 napadnutého rozsudku. uviedla vo svojej žalobe o neplatnosť, ktorú 89 — Rozsudky zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 52; z 15. februára 2001, Nachi Europe, C-239/99, Zb. s. I-1197, bod 24, a z 19. januára 2006, Comunità montana della Val- nerina/Komisia, C-240/03 P, Zb. s. I-731, bod 43; pozri aj 87 — Rozsudok Wunenburger/Komisia, už citovaný v poznámke rozsudok zo 14. decembra 1962, Meroni/Vysoký úrad, pod čiarou 66, bod 80. 46/59 a 47/59, Zb. s. 837, 854.

149. V tomto prípade spoločnosť Alrosa v jednom zo svojich žalobných dôvodov pred 151. Na to, aby sa zabezpečilo spravodli- vé konanie, musí súd v neposlednom rade rešpektovať právo účastníkov konania na 90 — Rozsudky Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., už cito- obhajobu. Zásada dodržiavania práva na ob- vaný v poznámke pod čiarou 89, bod 52, a Comunità mon- hajobu predstavuje základnú zásadu práva tana della Valnerina/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 89, bod 43. 91 — Uznesenia z 27. septembra 2004, UER/M6 a i., C-470/02 P, bod 69, a z 13. júna 2006, Mancini/Komisia, C-172/05 P, Zb. s. I-77, bod 41. 93 — V tomto zmysle pozri rozsudok Parlament/Gutiérrez de 92 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger 2. apríla Quijano y Lloréns, už citovaný v poznámke pod čiarou 92, 1998 vo veci Parlament/Gutiérrez de Quijano y Lloréns, bod 34, a uznesenie UER/M6 a i., už citované v poznámke C-252/96 P, Zb. s. I-7421, bod 36. pod čiarou 91, bod 74.

I - 5987

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

94 — Rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 27; z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C-32/95 P, Zb. s. I-5373, bod 21; z 8. marca 2007, Gerlach, C-44/06, Zb. s. I-2071, bod 38, a z 13. septem- bra 2007, Land Oberösterreich a Rakúsko/Komisia, C-439/05 P a C-454/05 P, Zb. s. I-7141, bod 36; pokiaľ ide o dodržiavanie práva na obhajobu v súdnom konaní, oso- bitne pozri rozsudok z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 19. 155. Za týchto okolností bolo prekvapu- 95 — Rozsudky z 22. marca 1961, SNUPAT/Vysoký úrad, 42/59 a 49/59, Zb. s. 111, bod 169; z 10. januára 2002, Plant júcim rozhodnutím, že Súd prvého stupňa a i./Komisia a South Wales Small Mines, C-480/99 P, Zb. s. I-265, bod 24; a Corus UK/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 94, bod 19. 96 — V tejto súvislosti pozri aj moje návrhy z 27. septembra 2006 vo veci PKK a KNK/Rada, už citované v poznámke pod čia- 98 — Pozri ešte raz bod 201 napadnutého rozsudku a bod 140 rou 59, bod 67. týchto návrhov. 97 — Z uznesenia UER/M6 a i. (už citovaného v poznámke pod 99 — Článok 62 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. čiarou 91, bod 74) možno vyvodiť, že prvostupňový roz- 100 — Pozri článok 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého sudok sa nesmie opierať o „nouvelle thèse inspirée par le stupňa, ako aj rozsudok Royal Philips Electronics/Komi- Tribunal“. sia, už citovaný v poznámke pod čiarou 41, bod 205.

I - 5988

KOMISIA/ALROSA

odôvodnil porušenie práva byť vypočutý pre- 158. Je ustálenou judikatúrou, že vada kona- dovšetkým oneskoreným poskytnutím pí- nia je dôvodom na vyhlásenie neplatnosti roz- somných podkladov zo strany Komisie. Sku- hodnutia Komisie len v prípade, ak je možné, točnosť, že Súd prvého stupňa nedal pred že by sa správne konanie skončilo inak, ak by vydaním rozsudku Komisii možnosť, aby sa v rámci neho nedošlo k pochybeniu. 101 Pove- o tomto aspekte vyjadrila, predstavuje po- dané inými slovami, to, že by vada konania rušenie práva na obhajobu, a teda procesno- mala vplyv na obsah rozhodnutia Komisie, právnu vadu. nesmie byť vylúčené, to znamená, že rozhod- nutie mohlo mať iný obsah. 102

I - 5989

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

161. Pri bližšom posúdení zistíme, že formu- prijímania rozhodnutia zo strany Komisie. lácia Súdu prvého stupňa vlastne vyjadruje Preto je už len obyčajná možnosť, že by malo jeho názor, že procesná vada, ktorú Súd prvé- pochybenie pri vypočúvaní vplyv na obsah ho stupňa zistil, mohla ovplyvniť výsledok rozhodnutia, dôvodom na jeho vyhlásenie za správneho konania. Len konkrétny rozsah neplatné. tohto vplyvu sa podľa názoru Súdu prvého stupňa nedal jednoznačne určiť.

165. Štvrtá časť druhého odvolacieho dôvo- du je teda nedôvodná.

162. Tým sa Súd prvého stupňa – napriek ním zvolenej nezrozumiteľnej formulácii – ešte stále pohybuje v rámci právnych požia- daviek na vyhlásenie rozhodnutia za neplatné d) O rozsahu práva spoločnosti Alrosa byť z dôvodu procesného pochybenia. Pre takéto vypočutá (tretia časť druhého odvolacieho vyhlásenie neplatnosti nie je totiž rozhodujú- dôvodu) ci presný rozsah, v ktorom bol obsah rozhod- nutia ovplyvnený procesnou vadou.

166. Na záver Komisia namieta, že Súd prvé- ho stupňa v danom prípade nerešpektoval rozsah práva byť vypočutý, ktoré mala spo- ločnosť Alrosa.

168. Právo byť vypočutý je súčasťou práva na obhajobu, ktorého dodržiavanie v každom konaní začatom proti osobe, ktoré jej môže 171. V skutočnosti Súd prvého stupňa uvá- byť prijatým rozhodnutím na ujmu, predsta- dza, že len spoločnosť De Beers môže byť vuje základnú zásadu práva Spoločenstva. 106 v konaní podľa článku 82 ES „príslušným podnikom“. Spoločnosť Alrosa však napriek tomu nie je iba obyčajnou „zúčastnenou tre- ťou stranou“ 107. Na vysvetlenie Súd prvého stupňa poukazuje na spôsob, akým Komisia v rámci oboch konaní o dohode medzi spo- ločnosťou De Beers a spoločnosťou Alro- sa uskutočnila dve správne konania. 108 Súd prvého stupňa na základe príkladov okrem toho zdôrazňuje, že s obidvomi paralelnými konaniami podľa článkov 81 a 82 ES „v sku- točnosti tak Komisia, ako aj žalobca a De Be- 169. Pokiaľ ide o protimonopolné kona- ers zaobchádzali ako s jediným konaním“ 109. nie, právo byť vypočutý je upravené naj- Na základe toho dospel Súd prvého stupňa mä v článku 27 nariadenia č. 1/2003, ako aj k záveru, že spoločnosti Alrosa sa „v prípade v článkoch 10 a 15 vykonávacieho nariadenia konania posudzovaného ako celok priznajú č. 773/2004. práva, ktoré sú udelené ‚príslušnému podni- ku‘ v zmysle nariadenia č. 1/2003“ 110.

173. Pri formulácii práva byť vypočutý záko- skutkovom stave dve samostatné konania, nodarca Spoločenstva v článku 27 nariadenia museli by spoločnosti Alrosa – povedané č. 2/2003, ako aj v článkoch 10 a 15 vykonáva- slovami Súdu prvého stupňa – „v prípade cieho nariadenia č. 773/2004 zámerne spravil konania posudzovaného ako celok“ byť pri- odstupňovanie medzi jednotlivými osobami, znané také práva, aké patria príslušnému ktoré by sa v tej-ktorej podobe mohli zú- podniku 111. častniť na protimonopolnom konaní. Práva účastníkov správneho konania (označova- ných aj ako „príslušné podniky“) sú väčšie ako práva tretích strán, ktoré majú síce záujem na výsledku konania, no nebudú adresátmi roz- hodnutia, ktoré má Komisia prijať. 177. Súd prvého stupňa však v danom prí- pade nezistil, že by zo strany Komisie došlo k takému nesprávnemu použitiu voľnej úva- hy. Neexistovali pre to ani oporné body. Práve naopak: to, že sa uskutočnili dve samostatné správne konania, bolo na základe ich odliš- 174. Niet pochybností o tom, že Komisia ného skutkového základu – na jednej stra- v danom prípade uskutočnila dve paralelné ne článok 81 ES (článok 53 Dohody o EHP) konania. Jedno z nich bolo založené na člán- a na druhej strane článok 82 ES (článok 54 ku 81 ES a druhé na článku 82 ES. V prvom Dohody o EHP) – vecne správne. Vzhľadom konaní mala spoločnosť Alrosa ako strana na článok 82 ES (článok 54 Dohody o EHP) oznámenej zmluvy postavenie príslušného mohlo byť oznámenie o výhradách a rozhod- podniku – rovnako ako spoločnosť De Beers. nutie Komisie, ktorým sa konanie ukončilo, V druhom konaní mala toto postavenie len adresované len spoločnosti De Beers ako spo- spoločnosť De Beers – ako spoločnosť s prav- ločnosti s pravdepodobne dominantným po- depodobným dominantným postavením na stavením na trhu. trhu, nie však spoločnosť Alrosa.

182. V dôsledku toho došlo zo strany Súdu prvého stupňa k pochybeniu tým, že dal spo- 180. V tejto súvislosti treba poznamenať, že ločnosť Alrosa na roveň postaveniu prísluš- dispozičná časť napadnutého rozhodnutia ného podniku. Toto pochybenie sa odráža je adresovaná len spoločnosti De Beers a jej aj v ďalších tvrdeniach Súdu prvého stupňa dobrovoľné zrieknutie sa nákupov v spoloč- v napadnutom rozsudku, a to až po vyhláse- nosti Alrosa je vyhlásené za záväzné. Následky nie napadnutého rozhodnutia za neplatné. 112 na budúce obchodné vzťahy, ktoré spomínala Na ňom je založená najmä domnienka Súdu spoločnosť Alrosa, vyplývajú z napadnutého prvého stupňa, že Komisia mala spoločnos- rozhodnutia nanajvýš nepriamo. Takéto čisto ti Alrosa umožniť nahliadnutie do spisov. 113 reflexné účinky dohôd o ponúknutých záväz- Právo na nahliadnutie do spisov majú len koch nie sú však práve typické pre príslušné účastníci správneho konania (článok 27 ods. 2 podniky (strany) ako pre zúčastnené tretie druhá veta nariadenia č. 1/2003) a možno ho subjekty. uplatniť až po doručení oznámenia o výhra- dách (článok 15 ods. 1 druhá veta nariadenia č. 773/2004). Keďže spoločnosť Alrosa nebola účastníčkou správneho konania podľa člán- ku 82 ES, o ktorom je reč, ale len účastníčkou paralelne prebiehajúceho správneho konania podľa článku 81 ES, nemala predtým, ako bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, právo nahliadnuť do spisov. 181. Na rozdiel od názoru spoločnosti Alro- sa nie je možné pokladať túto spoločnosť ani za príslušný podnik v zmysle článku 82 ES, pretože Komisia predtým zamietla záväzky spoločne ponúknuté spoločnosťami De Beers a Alrosa. K uvedenému zamietnutiu spoločne ponúknutých záväzkov nedošlo totiž v rám- ci konania podľa článku 82 ES, o ktorom je tu reč, ale v paralelne prebiehajúcom konaní 183. Na základe uvedeného je tretia časť podľa článku 81 ES. Z tohto dôvodu nie je druhého odvolacieho dôvodu dôvodná a je odmietnutie spoločne ponúknutých záväz- dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. kov predmetom napadnutého rozhodnutia v rámci konania podľa článku 82 ES. Spoloč- ne ponúknuté záväzky Komisia naopak po- 112 — Body 197 až 203 napadnutého rozsudku. kladala iba za kritérium, ktoré treba zohľadniť 113 — Bod 197 napadnutého rozsudku.

188. V žalobnej odpovedi v rámci prvostup- ňového konania vyjadrila Komisia svoje po- chybnosti o tom, či spoločnosť Alrosa vôbec mala v danom prípade právo byť vypočutá. 186. V danom prípade tak môže postupo- vať. Všetky skutkové a právne otázky, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o žalobe spo- ločnosti Alrosa, už boli pred Súdom prvého stupňa vysvetlené v prvostupňovom konaní a účastníci konania dostali príležitosť vyme- niť si argumenty. Nie je teda potrebné vrá- 189. Takému názoru by chýbal akýkoľvek tiť vec Súdu prvého stupňa a Súdny dvor je právny základ.

I - 5994

KOMISIA/ALROSA

191. Na účely tohto právneho sporu netre- 193. Názory účastníkov konania sa líšia, pre- ba zatiaľ rozhodnúť, či mala byť spoločnosť dovšetkým pokiaľ ide o to, na čo sa právo spo- Alrosa ako zúčastnená tretia strana v zmys- ločnosti Alrosa byť vypočutá vzťahuje. le článku 27 ods. 3 druhej vety nariadenia č. 1/2003 vypočutá. 115 Ako vysvetľuje judika- túra, právo byť vypočutý pred súdom, ktoré je súčasťou základných práv, musí byť zaručené aj v prípade, že neexistuje právna úprava prís- lušného konania. 116 Keďže rozhodnutie o po- 194. Spoločnosť Alrosa žiada o vysvetlenie núknutých záväzkoch predstavuje z hľadiska dôvodov, na základe ktorých boli rozhodnutia spoločnosti Alrosa nepriaznivé individuálne o ponúknutých záväzkoch, ktoré predložila opatrenie, musela byť spoločnosť Alrosa na spolu so spoločnosťou De Beers, zamietnuté, požiadanie jednoznačne vypočutá. V pro- a chcela by sa k nim vyjadriť. spech toho svedčí aj hodnotenie, ktoré záko- nodarca vyjadril v článku 27 ods. 4 nariadenia č. 1/2003.

195. Spoločne ponúknuté záväzky spoloč- 114 — Pozri body 174 a 175 týchto návrhov. ností De Beers a Alrosa však neboli predlože- 115 — Systematické postavenie tretieho odseku v rámci článku 27 nariadenia č. 1/2003 za prvým odsekom nazna- né v konaní podľa článku 82 ES, ale v paralel- čuje, že tento odsek možno použiť len pri prijímaní roz- ne prebiehajúcom konaní podľa článku 81 ES. hodnutí podľa článkov 7, 8, 23 a článku 24 ods. 2 daného nariadenia. Z tohto dôvodu nie sú ani predmetom napad- 116 — Pozri rozsudky už citované v poznámke pod čiarou 106. nutého rozhodnutia; na základe neho nedošlo

197. Všetko uvedené však ešte neznamená, že by spoločne ponúknuté záväzky spoločností De Beers a Alrosa nemali rozhodujúcu úlohu, čo sa týka vypočutia spoločnosti Alrosa pred- tým, ako bolo prijaté napadnuté rozhodnutie. 200. Je jasné, že Komisia pritom nemusela vysvetľovať, že spoločne ponúknuté záväzky spoločností De Beers a Alrosa, ktoré dosta- la predtým, nepostačujú na to, aby odstránili problémy v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré Komisia odhalila. Len tak sa spoločnosti Alro- sa mohlo umožniť, aby sa zmysluplne vyjadri- la k primeranosti plánovaného rozhodnutia z hľadiska vlastných obchodných záujmov. 198. Na to, aby sa zúčastneným tretím stra- Z tohto pohľadu má spoločnosť Alrosa prav- nám, ako je spoločnosť Alrosa, poskytla mož- du, keď tvrdí, že napadnuté rozhodnutie úzko nosť zaujať stanovisko, musí ich Komisia in- súvisí s predošlým odmietnutím spoločne po- formovať prinajmenšom o hlavných črtách núknutých záväzkov zo strany Komisie.

I - 5996

KOMISIA/ALROSA

201. Na tomto základe je potrebné v ďalšej 204. Už takýmto spôsobom sa spoločnosť časti preskúmať, či Komisia rešpektovala prá- Alrosa dozvedela, že podľa názoru Komisie vo spoločnosti Alrosa na vypočutie. spoločne ponúknuté záväzky spoločností De Beers a Alrosa nepovažuje za postačujúce na odstránenie problémov súvisiacich s hospo- dárskou súťažou. Od tohto stretnutia spo- ločnosť Alrosa tak isto vedela, že ďalšie po- kračovanie obchodných vzťahov medzi ňou a spoločnosťou De Beers, ako to bolo pláno- vané v oznámenej dohode a v spoločne po- núknutých záväzkoch, Komisia považovala za (už) prijateľné a bola ochotná akceptovať len 3. Právo spoločnosti Alrosa na vypočutie ne- také ponúknuté záväzky, ktoré by smerovali bolo porušené k úplnému ukončeniu obchodných vzťahov medzi obidvomi spoločnosťami.

I - 5997

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

obchodných vzťahov so spoločnosťou De Be- na vypočutie nie je v nijakom prípade opráv- ers zabezpečila účinok. nenie predkladať Komisii predtým, ako prij- me rozhodnutie, nové ponuky záväzkov. Len príslušné podniky v zmysle článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 môžu účinne ponúkať záväzky. 120 Z okolnosti, že spoločnosť Alro- sa nemohla – napríklad z časových dôvodov –navrhnúť „nové spoločné záväzky so spo- 207. Túto možnosť spoločnosť Alrosa aj vyu- ločnosťou De Beers“ 121, nemôže byť preto žila. Zo spisu vyplýva, že v liste zo 6. decem- v nijakom prípade dôvodom porušenia práva bra 2005 vysvetlila členovi Komisie, ktorý bol byť vypočutý. V bode 201 napadnutého roz- kompetentný pre oblasť hospodárskej súťaže, sudku to Súd prvého stupňa nevzal do úvahy. svoje stanovisko. 118 Listom zo 6. februára A zabudla na to aj spoločnosť Alrosa, keďže sa 2006 sa spoločnosť Alrosa vyjadrila aj k indi- – pokiaľ ide o daný bod – pripojila k názoru viduálne ponúknutým záväzkom spoločnos- Súdu prvého stupňa. ti De Beers a k pripomienkam tretích strán k prieskumu trhu. 119

208. Na viac, ako na takúto príležitosť na vy- jadrenie stanoviska, nemala spoločnosť Alro- sa ako zúčastnený tretí subjekt nárok. B — Vecná zákonnosť napadnutého rozhod- nutia (druhý a tretí žalobný dôvod)

209. Na základe toho treba výčitku spoloč- nosti Alrosa, že došlo k porušeniu jej práva na vypočutie, zamietnuť ako nedôvodnú.

211. Vecná zákonnosť napadnutého rozhod- nutia je predmetom ďalších dvoch žalobných dôvodov, pomocou ktorých spoločnosť Alro- sa v prvostupňovom konaní upozorňuje na 210. Len kvôli úplnosti je potrebné uviesť, porušenie článku 82 ES, článku 9 nariade- že súčasťou práva zúčastnených tretích strán nia č. 1/2003, ako aj na nedodržanie zásady zmluvnej voľnosti a zásady proporcionality.

212. V druhom žalobnom dôvode prvostup- ňového konania spoločnosť Alrosa upozor- ňuje na to, že článok 9 nariadenia č. 1/2003 nie je dostatočným právnym základom na vy- danie napadnutého rozhodnutia. Spoločnosť Alrosa sa pritom opiera o reštriktívny výklad tohto ustanovenia. Podľa jej názoru na jednej 215. Z toho vyplýva, že v rámci konania pod- strane mohla Komisia akceptovať len spoloč- ľa článku 82 ES smela Komisia prijať aj indi- ne ponúknuté záväzky spoločností De Beers viduálne ponúknuté záväzky spoločnosti De a Alrosa. Na druhej strane malo byť rozhod- Beers, ktorá má pravdepodobné dominantné nutie o prijatí ponúknutých záväzkov časovo postavenie na trhu, a v súlade s článkom 9 obmedzené. ods. 1 nariadenia č. 1/2003 ich mohla vyhlásiť za záväzné. 124 Komisii nebola v nijakom prí- pade obmedzená na to, aby prijala spoločné záväzky spoločností De Beers a Alrosa. Nao- pak, spoločné záväzky mohli byť ponúknuté len v rámci paralelného konania prebiehajú- 213. Ani jeden, ani druhý argument nie je ceho podľa článku 81 ES. namieste.

220. V súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných 127 je Komisia povinná preskúmať 217. Pokiaľ ide o dobu platnosti rozhodnutia každé zásadné tvrdenie týkajúce sa podstat- o ponúknutých záväzkoch, podľa článku 9 ných zmien skutočných pomerov a rozhod- ods. 1 nariadenia č. 1/2003 Komisia nie je núť o obnove konania. povinná obmedziť ich platnosť. Na rozdiel od návrhu Komisie 125, ktorý sa týkal nariadenia č. 1/2003, konečné znenie článku 9 ods. 1 vô- bec nestanovuje, že by malo obligatórne dôjsť k časovému obmedzeniu rozhodnutia. 126

c) Predbežný záver

223. Bolo by vhodné, keby sa tento žalobný dôvod posúdil z hľadiska zmluvnej voľnosti, ale aj z hľadiska proporcionality. 226. Pri prijímaní rozhodnutí v oblasti hos- podárskej súťaže musí Komisia postupovať v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, resp. slobody podnikania. 132

128 — Generálny advokát Jacobs sa vo svojich návrhoch z 28. mája 1998 vo veci Bronner (C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 56) vyjadril takto: „Právo vybrať si obchodného part- a) O zmluvnej voľnosti (prvá časť tretieho ža- nera a slobodne nakladať so svojím majetkom [je] očividne [v súlade] so všeobecnými právnymi zásadami právnych lobného dôvodu) poriadkov členských štátov, v niektorých prípadoch mu bola priznaná ochrana zo strany ústavného práva. Zásahy do týchto práv je potrebné podrobne odôvodniť.“ 129 — Článok 16 Charty základných práv Európskej únie. 130 — Článok 4 ods. 1 a článok 98 ES; pozri aj rozsudok z 9. sep- tembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 47. 131 — Rozsudok z 28. apríla 2009, Komisia/Taliansko, C-518/06, Zb. s. I-3491, bod 66; okrem toho pozri rozsudky z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, body 45 a 46, a z 18. júla 2007, Société thermale 224. Spoločnosť Alrosa tvrdí, že napad- d’Eugénie-les-Bains, C-277/05, Zb. s. I-6415, bod 21. 132 — V tomto zmysle pozri rozsudky Súdu prvého stupňa nuté rozhodnutie sa nemôže opierať o člá- z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, T-24/90, nok 82 ES ani o článok 9 nariadenia č. 1/2003, Zb. s. II-2223, body 51 až 53, a v súvislosti so slobodou pod- nikania pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. októbra pretože je v rozpore so zásadou zmluvnej 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 180.

228. Formou individuálne ponúknutých zá- väzkov voči Komisii využila spoločnosť De Beers svoju negatívnu zmluvnú voľnosť. Spo- ločnosť sa do budúcnosti dobrovoľne zriekla možnosti uzatvárať zmluvy so spoločnosťou Alrosa. 231. K porušeniu zásady zmluvnej voľnos- ti zo strany Komisie nedošlo ani v dôsledku toho, že Komisia vyhlásila za záväzné indivi- duálne ponúknuté záväzky a tým vyhlásila zá- väzky, ktorými sa spoločnosť De Beers zriekla 229. Na dobrovoľnosti tohto zrieknutia ne- budúcich zmluvných vzťahov so spoločnos- mení nič ani okolnosť, že spoločnosť De Be- ťou Alrosa, za záväzné. Naopak, napadnutým ers svoje ponuky záväzkov predložila počas rozhodnutím vymedzila len hranice zmluv- prebiehajúceho protimonopolného konania nej voľnosti tak, ako pre všetky hospodárske s cieľom, aby zabránila vydaniu zákazu vráta- subjekty vyplývajú priamo z uplatniteľnej ne konštatovania, že má na trhu dominantné právnej úpravy hospodárskej súťaže, ktorá je postavenie. Číre oznámenie začatia proti- obsiahnutá v Zmluve o ES a v Dohode o EHP. monopolného konania, resp. pokračovanie (Pozitívna) zmluvná voľnosť podnikov sa to- v ňom zo strany Komisie až do vydania záka- tiž končí tam, kde sa uzatvára zmluva, ktorej zu a prípadného uloženia pokuty nepredsta- účel alebo účinok je v zmysle článku 81 ES vuje žiadny zakázaný prostriedok. Naopak, (článku 53 Dohody o EHP) v rozpore s hospo- ide o úplne legálny prostriedok, pomocou dárskou súťažou, alebo kde podnik pomocou ktorého Komisia sleduje legitímny cieľ, a to účinnú ochranu hospodárskej súťaže pred narušením. 133 134 — V danom prípade nejestvujú žiadne dôkazy o tom, že by existovala povinnosť uzatvoriť zmluvu, na základe ktorej by spoločnosť De Beers bola aj naďalej povinná odoberať od spoločnosti Alrosa určité množstvo surových diaman- tov. Len z dôvodu úplnosti uvádzam, že účastníci konania na pojednávaní na Súdnom dvore vysvetlili s ohľadom na distribučnú sieť spoločnosti De Beers, v čom spočíva tzv. doktrína „essential-facilities“. Ako však uviedla sama spoločnosť Alrosa, uvedenú distribučnú sieť nemožno považovať za takú dôležitú, ako je to v prípade nevyhnut- 230. Spoločnosť Alrosa týmto spôsobom síce nej jednotky (essential facility), ku ktorej by spoločnosť De Beers musela ostatným hospodárskym subjektom prišla do budúcnosti o žiadaného zmluvného umožniť prístup. Aj keby vytvorenie distribučnej siete pre spoločnosť Alrosa nebolo ekonomické, podľa judikatúry partnera. Je to však jedno z rizík, ktoré musí Súdneho dvora neexistuje na strane spoločnosti De Beers ešte povinnosť uzatvoriť zmluvu (rozsudok z 26. novem- bra 1998, Bronner, C-7/97, Zb. s. I-7791, body 41 až 46, najmä bod 45; k doktríne „essential-facilities“ pozri najmä rozsudky Magill, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, 133 — V tom istom zmysle pozri aj moje návrhy vo veci Cement- body 49 až 57, a z 29. apríla 2004, IMS Health, C-418/01, bouw, už citované v poznámke pod čiarou 23, bod 71. Zb. s. I-5039).

136 — Rozsudok Langnese-Iglo/Komisia, T-7/93, už citovaný 135 — Spoločnosť Alrosa sa odvoláva najmä na rozsudok Súdu v poznámke pod čiarou 135, body 4 a 5. prvého stupňa z 8. júna 1995, Langnese-Iglo/Komisia 137 — Pozri body 119 až 122 týchto návrhov. (T-7/93, Zb. s. II-1533, body 206 a 207), ktorý potvrdil 138 — Odôvodnenia č. 25, 26, 28 a 30 napadnutého rozhodnutia, aj rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 1998, Langnese- ako aj body 64 a 65 žalobnej repliky Komisie v prvostup- -Iglo/Komisia (C-279/95 P, Zb. s. I-5609, bod 74). ňovom konaní; pozri aj bod 83 napadnutého rozsudku.

I - 6003

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

240. Na záver spoločnosť Alrosa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie negatívne ovplyvní hospodársku súťaž, pretože v prípade, ak ne- nájde odberateľov pre svoje surové diamanty, 238. V otvorenom trhovom hospodárstve vznikne veľké riziko zníženia produkcie. Ako však musí každý hospodársky subjekt znášať však Komisia oprávnene oponuje, pri pohľa- riziko spojené s odbytom svojich výrobkov de na konštantný dopyt po diamantoch, kto- sám. Ak by sa pre isté spoločnosti mali za- rý vládne na existujúcich trhoch, je len málo chovať obchodné vzťahy, o ktorých by sa na pravdepodobné, že by sa takýto scenár napl- základe článku 82 ES dalo pochybovať, v ko- nil. Ani sama spoločnosť Alrosa neuviedla ni- nečnom dôsledku by to vyústilo do ochra- jaký argument, ktorý by poukazoval na pokles ny konkurentov proti hospodárskej súťaži dopytu na súčasných trhoch. a do uprednostnenia záujmov dotknutých

140 — V tejto súvislosti pozri bod 71 mojich návrhov z 19. feb- ruára 2009 vo veci T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, 139 — Pozri body 119 až 123 a 128 až 130 týchto návrhov. Zb. s. I-4529.

I - 6004

KOMISIA/ALROSA

241. Súhrnne treba konštatovať, že napadnu- 245. V prvom rade treba pripomenúť, že té rozhodnutie neporušuje zásadu zmluvnej predpokladom preskúmania vhodnosti a ne- voľnosti. Prvá časť tretieho žalobného dôvo- vyhnutnosti ponúknutých záväzkov je vzhľa- du prvostupňového konania nie je dôvodná. dom na rozhodnutie Komisie podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003 vykonanie zložitého posúdenia hospodárskej situácie, na ktoré má Komisia k dispozícii priestor na voľnú úvahu. 141

243. Spoločnosť Alrosa v zásade namieta, že absolútny zákaz uložený spoločnosti De Be- ers, na základe ktorého táto spoločnosť ne- smie od nej nakupovať surové diamanty, nie 247. Ako už bolo povedané, 142 sudca Spolo- je vraj potrebný z dvoch dôvodov: po prvé čenstva je oprávnený preskúmať takéto roz- oznámená dohoda by spoločnosti De Beers hodnutie Komisie, a to z hmotnoprávneho tak či onak nezabezpečila prístup k viac ako hľadiska, a preskúmať vecnú zákonnosť roz- 50 % produkcie diamantov spoločnosti Alro- hodnutí Komisie z hľadiska správnosti skut- sa; po druhé Komisia mala v podobe spoločne kového stavu a absencie zjavne nesprávneho ponúknutých záväzkov spoločností De Beers posúdenia. Musí pritom skúmať nielen vecnú a Alrosa na rozdiel od úplného zákazu preda- správnosť uvádzaných dôkazov, ich spoľah- ja k dispozícii menej obmedzujúci alternatív- livosť a súvislosť, ale je oprávnený skontro- ny spôsob riešenia. lovať aj to, či v prípade týchto dôkazov ide o relevantné údaje, ktoré môžu byť použité pri hodnotení celkovej situácie, a či sú naozaj podkladom záverov, ku ktorým sa na základe nich dospelo.

244. Tieto argumenty nemôžu byť dôvodom na vyhlásenie napadnutého rozhodnutia za 141 — Pozri body 70 až 75 týchto návrhov. neplatné. 142 — Pozri bod 77 týchto návrhov.

I - 6005

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

143 — Bod 13 napadnutého rozsudku. 144 — Bod 9 a 14 napadnutého rozsudku; odôvodnenia č. 23 až 250. V danom prípade netreba zistiť, či je ten- 27 napadnutého rozhodnutia. to bližšie nevysvetlený argument spoločnosti 145 — Odôvodnenia č. 28 a 30 napadnutého rozhodnutia.

I - 6006

KOMISIA/ALROSA

ii) O vhodnosti a o potrebe individuálne po- súčasťou žaloby, ktorú podala na Súde prvého núknutých záväzkov spoločnosti De Beers stupňa. Až v štádiu odvolacieho konania na Súdnom dvore spoločnosť Alrosa po prvý- krát uviedla, že stanoviská 21 zúčastnených tretích strán nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu. 148 Takýto postup nie je prípustný, pretože v odvolacom konaní nie je dovole- né rozšíriť predmet sporu v porovnaní s pr- vostupňovým konaním uvádzaním nových 253. V súvislosti s vhodnosťou a s potrebou dôvodov (článok 42 ods. 2 v spojení s člán- individuálne ponúknutých záväzkov spoloč- kom 118 Rokovacieho poriadku Súdneho nosti De Beers, ktoré boli vyhlásené za zá- dvora) 149. V ďalšom výklade sa preto opieram väzné a ktorých cieľom bolo úplné ukončenie o závery Komisie k výsledkom prieskumu obchodných vzťahov so spoločnosťou Alrosa, trhu, ktoré spoločnosť Alrosa včas nepoprela treba uviesť nasledujúce skutočnosti. na Súde prvého stupňa.

148 — Body 67 a 77 vyjadrenia k odvolaniu a bod 17 dupliky spo- ločnosti Alrosa. Spoločnosť Alrosa kritizuje najmä fakt, že väčšina negatívnych stanovísk zúčastnených tretích subjektov sa zakladala na jednotnej vzorovej odpovedi a že sa nezistili nijaké problémy súvisiace s hospodárskou 255. Výsledky prieskumu trhu, ku ktorým súťažou, ktoré by mohli byť relevantné z hľadiska tohto Komisia dospela, 147 síce spoločnosť Alrosa konania. 149 — Rozsudky z 1. júna 1994, C-136/92 P, Komisia/Brazzelli skritizovala už v správnom konaní, ale neboli Lualdi a i., Zb. s. I-1981, bod 59; Storck/HABM, už cito- vaný v poznámke pod čiarou 36, bod 45; PKK a KNK/ Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 59, bod 61, a France Télécom/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 64, bod 60. 146 — Odôvodnenia č. 41 a 42 napadnutého rozhodnutia. 150 — Odôvodnenie č.41 druhá zarážka napadnutého roz­hodnutia. 147 — Pozri odôvodnenie č. 41 napadnutého rozhodnutia. 151 — Odôvodnenie č. 41 tretia zarážka napadnutého rozhodnutia.

I - 6007

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-441/07 P

152 — Rozsudok Automec/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 132, najmä bod 52. 153 — Pozri body 224 až 241 týchto návrhov.

I - 6008

KOMISIA/ALROSA

263. To, či ostatní producenti vôbec predáva- surových diamantov pôsobiacich na sveto- jú spoločnosti De Beers množstvá, ktoré by vom trhu nevyhnutne porovnateľná. Podľa si zasluhovali pozornosť, spoločnosť Alrosa zistení Súdu prvého stupňa 156 spoločnosť vlastne nedokázala. Takýto dôkaz by však bol Alrosa je druhým najväčším celosvetovým potrebný, a to preto, lebo obchodné transak- producentom diamantov. So spoločnosťou cie medzi konkurentmi nemožno len tak bez De Beers, ktorá je svetovou jednotkou, by bližšieho vysvetlenia považovať za štandard- rada uzavrela dlhodobú dodávateľskú zmlu- né trhové správanie. 154 vu. Dodávateľský vzťah medzi spoločnosťami De Beers a Alrosa by mal už iba na základe prominentného postavenia týchto spoločnos- tí na trhu byť posudzovaný inak ako v prípade dodávateľského vzťahu medzi spoločnosťou De Beers a iným, oveľa menším producentom surových diamantov.

264. Napadnuté rozhodnutie by spoločnosť Alrosa v porovnaní v ostatnými producentmi nediskriminovalo ani v prípade domnienky, že k takýmto predajom dochádza.

267. Navyše oznámená dohoda by predsta- vovala pokračovanie desaťročia trvajúceho exkluzívneho obchodného vzťahu medzi spo- ločnosťami Alrosa a De Beers, ktorý spoloč- nosť De Beers využila na posilnenie svojho 265. Podľa ustálenej judikatúry totiž zásada postavenia „tvorcu trhu“ a na kontrolu pro- rovnosti zaobchádzania, resp. zákaz diskri- dukcie na svetových trhoch. 157 Aj toto histo- minácie požaduje, aby sa s porovnateľnými si- rické hľadisko odlišuje postavenie spoločnosti tuáciami nezaobchádzalo rôznym spôsobom Alrosa od pozície ostatných producentov pô- a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo sobiacich na trhu. rovnakým spôsobom, pokiaľ takéto zaobchá- dzanie nie je objektívne odôvodnené. 155

272. Podľa článku 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám s konečnou v) Predbežný záver platnosťou rozhodne o veci samej, rozhodne aj o trovách konania.

270. Druhá časť tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní je celá nedôvodná.

273. Na základe článku 69 ods. 2 v spojení s článkom 118 Rokovacieho poriadku Súd- neho dvora je účastník konania, ktorý vo veci C — Predbežný záver nemal úspech, povinný nahradiť trovy ko- nania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať spoločnosť Alrosa na náhradu trov konania a spoločnosť Alrosa nemala so svojimi tvrdeniami úspech 271. Keďže žiadny zo žalobných dôvodov, v konaní na oboch stupňoch, je opodstatnené ktoré spoločnosť Alrosa uplatnila v prvostup- zaviazať ju na náhradu trov prvostupňového ňovom konaní, nie je úspešný, jej žalobu aj odvolacieho konania.

I - 6010

KOMISIA/ALROSA

VIII — Návrh