C-514/07

I — Skutkový stav a rozsudok Súdu prvého 4. Podľa Komisie sporné dokumenty patria stupňa do niekoľkých kategórií. Pokiaľ ide o doku- menty predložené v troch veciach, v ktorých stále prebiehali konania, 3 Komisia usúdila, že ich zverejnenie by nepriaznivo ovplyvnilo jej postavenie ako žalovanej strany tým, že by ju to vystavilo možnosti vonkajšieho tlaku, naj- mä zo strany verejnosti. V dôsledku toho sa na dokumenty vzťahuje výnimka stanovená v nariadení č. 1049/2001, pokiaľ ide o zve- 2. Odvolania sa týkajú sporu medzi Associa- rejnenie, ktorým by sa „porušila ochrana… tion de la presse internationale ASBL (ďalej súdneho konania a právneho poradenstva“. 4 len „API“) a Komisiou Európskych spolo- čenstiev, pokiaľ ide o prístup k niektorým písomným podaniam predloženým Komisiou 2 — Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 v rámci konaní na Súde prvého stupňa a Súd- z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európ- skeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; nom dvore. Mim. vyd. 01/003, s. 331). 3 — Rozsudky zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komi- sia, T-209/01, Zb. s. II-5527; General Electric/Komisia, T-210/01, Zb. s. II-5575, a z 1. februára 2005, Komisia/ Rakúsko, C-203/03, Zb. s. I-935. 1 — Jazyk prednesu: angličtina. 4 — Pozri článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

I - 8537

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-514/07 P, C-528/07 P A C-532/07 P

Z toho istého dôvodu Komisia taktiež zamiet- nepredložila žiadne tvrdenia, ktoré by pre- la prístup k podaniam vo štvrtej veci, ktorá, ukazovali takýto záujem. Nakoniec zvážila hoci už bola skončená, úzko súvisela s veca- a zamietla možnosť čiastočného prístupu mi, v ktorých prebiehali konania. 5 k dokumentom.

8. Vo svojom rozsudku Súd prvého stupňa zdôraznil, že účelom nariadenia č. 1049/2001 bolo poskytnúť široký prístup a že výnim- ky by sa mali vykladať reštriktívne. Napriek tomu rozhodol, že Komisia môže zamietnuť prístup k písomným podaniam vo všetkých prípadoch, v ktorých ešte neboli vypočuté prednesy účastníkov konania, pretože jej prá- 6. Komisia priznala, že podľa nariadenia vo brániť svoje záujmy nezávisle od všetkých č. 1049/2001 by prevažujúci verejný záujem vonkajších vplyvov sa týka všetkých spisov, až na zverejnení prevážil jej záujem na zacho- kým vec nedospeje do štádia pojednávania. vaní dôvernosti podaní. Uviedla však, že API Ak však bolo zamietnutie prístupu založené na existencii spojenia medzi skončeným ko- naním a inou vecou, v ktorej ešte prebieha ko- 5 — Rozsudok zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T-342/99, nanie, Komisia nemôže odoprieť prístup bez Zb. s. II-2585. udania konkrétnych dôvodov, pokiaľ ide o to, 6 — Rozsudok Komisia/Rakúsko, už citovaný. 7 — Rozsudky z 5. novembra 2002, Komisia/Spojené kráľov- prečo by sa zverejnením porušila ochrana stvo, C-466/98, Zb. s. I-9427; Komisia/Dánsko, C-467/98, súdneho konania v ešte neskončenej veci. Po- Zb. s. I-9519; Komisia/Švédsko, C-468/98, Zb. s. I-9575; Komisia/Fínsko, C-469/98, Zb. s. I-9627; Komisia/Belgicko, kiaľ ide o konanie o nesplnení povinnosti, Súd C-471/98, Zb. s. I-9681; Komisia/Luxembursko, C-472/98, Zb. s. I-9741; Komisia/Rakúsko, C-475/98, Zb. s. I-9797, prvého stupňa rozhodol, že záujem na vyrie- a Komisia/Nemecko, C-476/98, Zb. s. I-9855. šení sporu zmierom s členskými štátmi môže

11. Naopak API navrhuje, aby Súdny dvor napadnutý rozsudok zrušil v rozsahu, v akom potvrdzuje právo Komisie nezverejniť svoje 10. Komisia vo svojom odvolaní podanom podania pred pojednávaním, a aby buď zrušil na Súdny dvor tvrdí, že sa Súd prvého stup- rozhodnutie Komisie z 20. novembra 2003, ňa dopustil nesprávneho právneho posú- alebo aby vec vrátil Súdu prvého stupňa na denia tým, že rozhodol, že žiadosť o prístup opätovné prejednanie. API tvrdí, že výnimka k písomným podaniam musí byť posúdená stanovená v nariadení č. 1049/2001, pokiaľ individuálne, ak je takáto žiadosť podaná po ide o súdne konania, vyžaduje individuálne skončení konania. Podľa Komisie Súd prvého posúdenie a spochybňuje opačný záver Súdu stupňa postupoval na základe nekonzistent- prvého stupňa z týchto dôvodov: i) je v roz- ného odôvodnenia a opomenul zohľadniť zá- pore s ustálenými zásadami pre výklad tejto ujmy spravodlivosti, záujmy ostatných účast- výnimky; ii) vychádza z neexistujúceho prá- níkov dotknutých konaním a práva Komisie. va Komisie chrániť svoje záujmy nezávisle od Komisia takisto tvrdí, že Súd prvého stupňa všetkých vonkajších vplyvov; iii) Súd prvého nesprávne rozhodol, že žiadosti o prístup stupňa nesprávne uplatnil zásadu rovnos- k písomným podaniam vznesené po vydaní ti zbraní; iv) Súd prvého stupňa neprikladal rozsudku v konaniach o nesplnení povinnosti dostatočnú váhu praxi iných súdov, a v) Súd podľa článku 226 ES a vo všetkých konaniach, prvého stupňa sa nesprávne dovoláva nut- v ktorých už bolo vydané rozhodnutie, ale sú- nosti chrániť neverejné konania. API taktiež visia s vecami, v ktorých prebiehajú konania, tvrdí, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil

8 — Nariadenie stanovuje postup, ktorý má verejnosť dodržať v prípade, keď požaduje dokumenty od inštitúcií Európskej únie, okrem Súdneho dvora „aby sa zaistil čo najširší prístup k dokumentom“ [článok 1 písm. a)]. Zo zásady prístupu k dokumentom Európskej únie, ktorá je stanovená v naria- dení, existuje niekoľko výnimiek. Tie, ktoré sú pre prejedná- 13. V žiadosti o sporné dokumenty v prejed- vaný prípad relevantné, sú stanovené v článku 4 ods. 2, ktorý stanovuje: návanom prípade API nastolila dôležité otáz- „Inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by ky týkajúce sa transparentnosti v Európskej sa jeho zverejnením porušila ochrana: – obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrá- únii. Problém API nespočíval v odpovediach tane duševného vlastníctva, na tieto otázky, ale v postupe v rámci ktorého – súdneho konania a právneho poradenstva, – účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly, k tomu došlo. API uplatnila postup stanovený pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.“

I - 8540

ŠVÉDSKO/API A KOMISIA

opatrní, a naopak príliš ochotní zverejňovať o poskytnutí prístupu. Naopak, môže mať po- dokumenty, ktoré by mohli spôsobiť ujmu ich vinnosť posudzovať žiadosti o prístup, pokiaľ protistranám. ide o zásady spravodlivosti a transparentnos- ti, pri starostlivom zohľadnení všetkých do- tknutých záujmov. Inými slovami, spravod- livosť je potrebné vykonávať spravodlivým a transparentným spôsobom a je záležitosťou Súdneho dvora zaručiť to, aby tieto požiadav- ky boli vo všetkých prípadoch splnené.

I - 8541

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-514/07 P, C-528/07 P A C-532/07 P

alebo znevýhodňujúceho jedného z účastní- zbraní. Ako by Súdny dvor mohol ponechať kov konania, je stále rovnaká. Uznesenie vo túto záležitosť v rukách účastníkov konania veci Nemecko/Parlament a Rada je dokonca alebo na základe nariadenia uložiť niektorým mierne rozporné v tomto zmysle: zatiaľ čo účastníkom konania (napríklad inštitúciám uznáva to, že účastníci konania môžu, v zá- Spoločenstva) povinnosť zverejniť podania sade, slobodne sprístupniť svoje písomné po- bez toho, aby súčasne uložil ostatným účastní- dania, Súdny dvor taktiež poznamenáva, že kom konania (vrátane členských štátov) rov- za mimoriadnych okolností by zverejnenie nakú povinnosť zverejniť ich podania? Pred- mohlo nepriaznivo ovplyvniť riadny výkon pokladajme napríklad to, že Komisia – buď zo spravodlivosti. Z toho logicky vyplýva to, že svojej vlastnej iniciatívy, alebo preto, lebo je by otázke sprístupnenia v týchto mimoriad- nútená dodržiavať nariadenie – by umožnila nych prípadoch, kde riadny výkon spravod- v danom prípade prístup k svojim písomným livosti nemožno ponechať na účastníkoch podaniam: je rozumné predpokladať, že by sa konania, mal rozhodnúť Súdny dvor. Kto teda mala uplatniť tá istá povinnosť na všetkých posúdi to, či konkrétny prípad je dostatočne ostatných účastníkov konania, vzhľadom na mimoriadny, aby si zaslúžil pozornosť Súd- to, že by bolo veľmi zvláštne, keby Súdny dvor neho dvora? Odpoveď je jasná: iba samotný odmietol prístup k ich podaniam z dôvodov, Súdny dvor môže uskutočniť takéto posúde- že takéto sprístupnenie by ovplyvnilo integ- nie. Taktiež je zrejmé, že zásah Súdneho dvo- ritu súdneho konania. Vlastné rozhodnutia ra má význam iba vtedy, ak sa uskutoční pred Súdneho dvora o prístupe k podaniam by akýmkoľvek zverejnením zo strany jedného teda boli významne ovplyvnené (ak nie rov- z účastníkov konania. Ak účastník konania no predurčené) politikou zverejňovania iných zverejní dokument, ktorý mal ostať utajený, inštitúcií alebo kritériami stanovenými naria- v dôsledku čoho je ohrozená integrita súdne- dením – ktorá sa však nemá uplatňovať v prí- ho konania, žiadne ďalšie konanie Súdneho pade Súdneho dvora. dvora už nemôže napraviť spôsobenú ujmu.

s cieľom chrániť dôležité hodnoty, akými sú vlastné dokumenty: ovplyvnilo by sprístupne- súdržnosť, jednota a právna istota, 11 bol za nie dokumentov integritu súdneho konania? mimoriadnych okolností ochotný prehodno- tiť svoje skoršie rozhodnutia. Myslím si, že toto je jedna z tých situácií, keď je prehod- notenie odôvodnené. V čase, keď bolo vyda- né uznesenie, nebol jasný jeho úplný účinok, pokiaľ ide o otázku prístupu k súdnym doku- mentom. V dôsledku žiadostí o prístup podľa nariadenia č. 1049/2001 sú dopady širokých záverov Súdneho dvora v tomto uznesení zrejmejšie. 12 20. V tomto kontexte sa teda budem zaobe- rať právnymi dôvodmi napadnutia výkladu poskytnutého v prvom stupni konania, po- kiaľ ide o požiadavky nariadenia sprístupniť podania. Zameriam sa pritom na rovnováhu medzi nutnosťou nenarušovať súdne konanie a záujmami vyplývajúcimi z práva na verej- né konanie. Budem taktiež rozlišovať medzi vecami, v ktorých prebiehajú konania pred Súdnym dvorom, a vecami, v ktorých už bol vydaný rozsudok.

19. Ak by Súdny dvor súhlasil s mojimi zá- vermi k tejto záležitosti, otázky, ktoré vznikli v rámci odvolania, pokiaľ ide o veci, v ktorých prebiehajú konania, by boli čisto akademic- B — Veci, v ktorých prebiehajú konania ké. V prípade, že sa Súdny dvor rozhodne neprehodnotiť uznesenie vo veci Nemecko/ Parlament a Rada, budem sa zaoberať okol- nosťami, za ktorých Komisia môže byt povin- ná sprístupniť dokumenty. V každom prípade otázka, ktorá má byť zodpovedaná, je totožná s tou, ktorú by Súdny dvor musel zodpove- dať pri rozhodovaní o tom, či sprístupní svoje

4. Rozhodnutia a rozsudky vynesené komo- rou sú verejnosti prístupné. Súd pravidelne zverejňuje všeobecné informácie o rozhod- nutiach prijatých výbormi podľa pravidla 53 1. Všetky dokumenty predložené Kancelárii ods. 2.“ stranami alebo treťou stranou v súvislosti so sťažnosťou, s výnimkou dokumentov predlo- žených v rámci konania o zmieri podľa pra- vidla 62, sú prístupné verejnosti, pokiaľ pred- seda komory z dôvodov uvedených v ods. 2 tohto pravidla, z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti niektorej zo strán alebo kto- 23. Zásada stanovená v tomto dokumente je, rejkoľvek dotknutej osoby, nerozhodne inak. že všetky dokumenty predložené v súvislosti s podaním sťažnosti účastníkmi konania ale- bo treťou osobou (akou je napríklad vedľajší účastník konania) sú verejné, okrem doku­­ mentov týkajúcich sa zmieru; neexistuje žia­­ den rozdiel medzi vecami, v ktorých prebie­­ hajú konania, a ukončenými vecami. Pra­­ vidlo 33 súčasne stanovuje obmedzenia 2. Prístup verejnosti k dokumentom alebo prístupu, ak je to potrebné v záujme zacho- ich častiam sa môže obmedziť v záujme mo- vania morálky, verejného poriadku, národnej rálky, verejného poriadku alebo národnej bez- bezpečnosti, ochrany mladistvých, súkromia pečnosti v demokratickej spoločnosti alebo a záujmu spravodlivosti. Tieto záujmy stano- vujú hranice práva verejnosti na prístup k do- kumentom obsiahnutých v súdnych spisoch: 13 — Článok 40 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv zatiaľ čo je verejnosť dokumentov všeobec- a základných slobôd je taktiež relevantný: „Spisy uložené u tajomníka súdu sú prístupné verejnosti, ak predseda súdu ným pravidlom, utajenosť je zaručená iba vte- nerozhodne inak“. dy, ak je to v konkrétnom prípade potrebné.

26. Navyše prax medzinárodných súdov na- značuje, že neexistuje žiaden dôvod na obavy, že by sprístupnenie takýchto dokumentov na- rušilo súdne konanie. Napríklad Medzinárod- ný trestný tribunál pre Rwandu napriek na- 25. Hoci sa Súdny dvor touto otázkou výslov- liehavej potrebe zachovať utajenie z dôvodu ne nezaoberal, z jeho judikatúry nevyplýva ochrany svedka vyvodzuje zo svojho pravidla potreba všeobecnej požiadavky dôvernosti dokumentov. Je to tak vo vyššie uvedenom uznesení Nemecko/Parlament a Rada, ktoré 15 — Vec Nemecko/Parlament a Rada, C-376/98, bod 10. 16 — Pozri bod 40 mojich návrhov v spojených veciach, Švédsko a Turco/Rada, C-39/05 P a C-52/05 P (rozsudok z 1. júla 2008, Zb. s. I-4723), kde vysvetľujem, že všetky právne stanoviská právnych služieb inštitúcií môžu byť v zásade 14 — Pokiaľ ide o odlišné riešenia prijaté členskými štátmi, pozri dôverné. bod 29 vyššie. 17 — Tamže, bod 64.

I - 8545

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-514/07 P, C-528/07 P A C-532/07 P

27. Ďalej z praxe Spojených štátov vyplýva, že spravodlivé súdne konanie môže koexistovať 28. V prípade absencie takéhoto uznesenia sú tieto dokumenty ľahko dostupné. Federál- 18 — Nchamihigo, Decision on Prosecution Motion on the Filing of the Defence Notice of Appeal z 30. marca 2009, ne súdy umožňujú prístup k súdnym spisom, ICTR-2001-63-A. 19 — ICC Rules of Procedure and Evidence ICC-ASP/1/3, článok 15; http://www.icc-cpi.int/Menus/ICC/ Situations+and+Cases/Cases/. 20 — Stojí za to poznamenať, že v rámci systému riešenia sporu 21 — Willliam H. Rehnquist, zosnulý predseda Najvyššieho WTO sú síce písomné podania účastníkov konania dôverné súdu Spojených štátov, tvrdil v „Constitutional Law and (článok 18 ods. 2 Dohovoru o ujednávaní sporov), ale Public Opinion“, (1986) 20 Suffolk U.L. Rev. 751, že sudco- správy poroty a odvolacieho orgánu obsahujú veľmi pod- via sú síce nevyhnutne ovplyvnení verejnou mienkou, ale robný opis podaní účastníkov konania a často sú tieto podľa jeho názoru to môže mať aj pozitívny účinok a viesť podania jednoducho pripojené a reprodukované. Účastníci k vzniku „veľkých“ prípadov. konania však môžu na základe vlastného rozhodnutia, ak si 22 — Pozri napríklad federálne pravidlá občianskeho súdneho to prajú, sprístupniť svoje podania verejnosti. Pozri Davey, poriadku 5.2 (týkajúce sa takých osobných údajov, ako W., „Proposals for Improving the Working Procedures of sú čísla sociálneho poistenia a čísla bankových účtov); WTO Dispute Settlement Panels“ in The WTO Dispute federálne pravidlá občianskeho súdneho poriadku (c)(2) Settlement System 1995-2003, F. Ortino & E.U. Petersmann (týkajúce sa dôkazov o skoršom sexuálnom správaní obetí (eds.), Vol. 18, Studies in Transnational Economic Law, Klu- znásilnení). wer (2004), s. 20. 23 — Federálne pravidlo občianskeho súdneho poriadku, 5.2(e).“

29. Spoločné tradície členských štátov nevy- žadujú dôvernosť dokumentov a je zrejmé, že neexistuje nijaký dôvod, prečo by to tak ne- malo byť, na druhej strane však nepodporujú ani opačné stanovisko, že právo na spravodli- vé súdne konanie všeobecne vyžaduje prístup 30. Vzhľadom na dotknuté protichodné záuj- verejnosti k dokumentom účastníkov kona- my a súčasnú absenciu konsenzu medzi člen- nia. 25 Iba dva členské štáty – Švédsko a Fín- skými štátmi si myslím, že by Súdny dvor mal sko – uznávajú právo na prístup k dokumen- v tejto oblasti postupovať obozretne. Keďže tom vo veciach, v ktorých prebiehajú konania. v každej oblasti vznikajú rôzne obavy, je po- Zďaleka najbežnejším stanoviskom členských trebné starostlivo zvážiť protichodné dôvody štátov (Španielska, Nemecka, Estónska, Poľ- relevantné v konkrétnej veci a rozhodovať ska, Portugalska, Írska, Českej republiky o nich jednotlivo. Myslím si, že aspoň dote- a Slovinska) je, že súdy majú právomoc po- raz je žiaduce vyhnúť sa vymedzeniu veľmi skytnúť prístup, ale takéto rozhodnutie závisí širokého alebo striktného pravidla, ktoré by na ich uvážení alebo na rovnováhe medzi rôz- buď vyžadovalo sprístupnenie dokumentov nymi záujmami v konkrétnej veci. V niekto- vo všetkých prípadoch, alebo existenciu ta- rých členských štátoch, ktoré poskytujú ur- kého práva popieralo. Toto je oblasť, kde by čitú formu prístupu k súdnym dokumentom, sa právo malo vyvíjať postupne a jednotlivo. sa relevantné pravidlá a prax líšia v závislosti Hľadanie rovnováhy medzi protichodnými od druhu veci alebo súdu, na ktorom sa vec úvahami v každom prípade najlepšie priná- prejednáva (napríklad v Dánsku, Spojenom leží Súdnemu dvoru po pojednávaní s účast- kráľovstve, Grécku, Rakúsku, vo Francúzsku níkmi konania. Ak by členské štáty postupne a na Cypre). Stojí za to znova poznamenať, presedlali na uplatňovanie širokého prístupu k dokumentom, môže sa týmto smerom vy- víjať aj stanovisko Súdneho dvora. Ak verej- nosť súčasne požiada o sprístupnenie spisu 24 — Viac informácii možno nájsť na http://pacer.psc.uscourts. gov/pacerdesc.html. vo veci, v ktorej prebieha konanie, myslím si, 25 — Poznámka analýzy 2/126. že je záležitosťou Súdneho dvora starostlivo

32. Navyše ďalšie aspekty týkajúce sa verej- 33. Ďalším relevantným aspektom, pokiaľ ide nosti konania a práva na odôvodnený rozsu- o túto špecifickú požiadavku zodpovednosti dok hovoria v prospech sprístupnenia takých- súdov, je skutočnosť, že možnosť prístupu to dokumentov. Primárnym účelom práva na odôvodnený rozsudok je umožniť verejnosti oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli Súd- 26 — MACCORMICK, N.: Legal Reasoning and Legal Theory. ny dvor k jeho rozhodnutiu, a s postupom, Clarendon Press Oxford, 1978, s. 14.

I - 8548

ŠVÉDSKO/API A KOMISIA

35. Túto funkciu historicky plnila správa pre pojednávanie zverejňovaná Súdnym dvo- rom, ktorá obsahovala zhrnutia argumentov účastníkov konania a umožňovala tak prístup tak laickej, ako aj právnej verejnosti k väč- 34. Navyše, kým súdne rozhodnutia určujú šine potrebných informácií. 29 To, že Súdny (či už jednomyseľne alebo nie), správnu práv- dvor z pochopiteľných dôvodov prestal prax nu odpoveď, musia v rovnakom čase zohľad- zverejňovania týchto informácií vykonávať, niť skutočnosť, že táto odpoveď je výsledkom predstavuje ďalšie odôvodnenie sprístupniť plurality protichodných záujmov, pokiaľ ide podania účastníkom konania. o to, ktorá odpoveď je správna. Paradoxne au- torita, prostredníctvom ktorej súd tvorí právo, 28 — Hoci návrhy generálnych advokátov môžu v niektorých prí- padoch predstavovať odlišné stanovisko v rámci Súdneho dvora. 27 — Pokiaľ ide o súvisiaci argument týkajúci sa dôležitosti otvo- 29 — Aj keď návrhy generálneho advokáta niekedy poskytujú aj renosti legislatívneho procesu, pozri rozsudok Turco, už ďalšiu informáciu, nie je to ich účelom (a ani by nemali) citovaný, bod 46. plniť túto funkciu.

I - 8549

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-514/07 P, C-528/07 P A C-532/07 P

37. Akonáhle je vydaný právoplatný rozsu- dok, podania účastníkov konania by mali byť sprístupnené verejnosti, pokiaľ výnimočné dôvody v konkrétnom prípade nevyžadujú ich utajenie. Existenciu takýchto dôvodov však nemožno predpokladať vo všetkých prí- padoch. S prihliadnutím na dôležité dôvody, ktoré pôsobia v prospech zverejnenia takých- to informácií, je potrebné si uvedomiť, že ta- 39. Napokon, aby som to zhrnul: žiadosti ve- kéto výnimky by mali byť vymedzené. rejnosti o sprístupnenie písomných podaní účastníkov konania v čase, keď vo veci prebie- ha konanie, je potrebné predkladať Súdnemu dvoru. Takéto podania sú súčasťou súdneho konania a Súdny dvor je v najlepšom postave- ní, aby nestranne posúdil to, či sprístupnenie naruší integritu súdneho konania alebo iné oprávnené záujmy. Dokonca aj vtedy, ak Súd- ny dvor dospel k záveru, že písomné podania 38. Keďže je už zrejmé to, že sprístupne- účastníkov konania patria do oblasti pôsob- nie dokumentov by malo byť v ukončených nosti nariadenia č. 1049/2001 a rozhodol

I - 8550

ŠVÉDSKO/API A KOMISIA

I - 8551