C-550/07

4 —  Táto vec vyvolala v doktríne živý záujem (pozri medzi inými GRAY, M.: The Akzo Nobel Judgment of the Court 1. Vzťahuje sa na internú komunikáciu sta- of First Instance. In: Irish Journal of European Law 14 (2007), s. 229 – 242; PRIETO, C.: Pouvoirs de vérification novísk a informácií medzi riaditeľstvom de la Commission et protection de la confidentialité des communications entre avocats et clients. In: La sema- spoločnosti a interným advokátom zamest- ine juridique – édition générale 2007, II-10201, s. 35 – 37; naným touto spoločnosťou 2 základné právo CHEYNEL, B.: Heurs et malheurs du „legal privilege“ devant les juridictions communautaires. In: Revue Lamy na ochranu komunikácie medzi advokátom de la Concurrence – Droit, Économie, Régulation 2008, č. 14, s. 89 – 93; MYKOLAITIS, D.: Developments of Legal a jeho klientom (alebo „dôvernosť komuni- Professional Privilege under the Akzo/Akcros Judgment. In: kácie medzi advokátmi a klientmi“ 3) uznané International Trade Law and Regulation 2008, s. 1 – 6; WEIß, W.: Neues zum legal professional privilege. In: Europarecht právom Európskej únie? To je v podstate otáz- 2008, s. 546 – 557). Zdá sa, že niektorí očakávajú rozsudok ka, o ktorej má rozhodnúť Súdny dvor v rámci Súdneho dvora s takou netrpezlivosťou, že domnelý rozsu- dok Súdneho dvora v tejto veci už bol komentovaný minulý rok (BRÜSSOW, R.: Das Anwaltsprivileg des Syndikus im Wirtschaftsstrafverfahren. In: Arbeitsgemeinschaft Strafrecht des Deutschen Anwaltvereins [Hrsg.], Strafverteidigung im Rechtsstaat, Baden-Baden 2009, 1 — Jazyk prednesu: nemčina. s. 91 – 106; pozri v tejto súvislosti tiež HUFF, M.: Recht und 2 — Na účely týchto návrhov pod pojmom „interný advokát“ Spiel. In: Frankfurter Allgemeine Zeitung č. 183, 10. august rozumiem právnika, ktorý pracuje ako zamestnanec na 2009, s. 28). právnom oddelení podniku alebo skupiny podnikov a ktorý 5 —  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 je zároveň zapísaný v komore advokátov v súlade s platnou o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených vnútroštátnou právnou úpravou. v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 3 — „Legal professional privilege“ v jazyku konania. 08/002, s. 205).

6 — Ďalej spolu označovaní ako „odvolatelia“. 7 — Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Akzo 8 — Nariadenie Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, Prvé naria- Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T-125/03 denie implementujúce články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, a T-253/03, Zb. s. II-3523. 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3).

I - 8310

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

b) zhotoviť kópie výťahov z účtovných kníh III — Okolnosti predchádzajúce sporu a obchodných záznamov;

c) žiadať ihneď ústne vysvetlenie;

A — Šetrenia vykonané Komisiou a správne d) vstúpiť do akýchkoľvek budov, pozemkov úkony, ktoré nasledovali a dopravných prostriedkov podniku.

I - 8311

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

priestoroch spoločností Akzo a Akcros na základe návrhu Akzo a Akcros zaradil do v Eccles, Manchester (Spojené kráľovstvo). 13 dvoch kategórií („séria A“ a „séria B“). Počas tohto šetrenia úradníci Komisie vyho- tovili fotokópie značného počtu dokumentov.

11. „Séria A“ obsahuje dva dokumenty. Prvým z týchto dokumentov je dvojstránkový, písa- cím strojom vyhotovený záznam zo 16. febru- ára 2000, pochádzajúci od generálneho riadi- 9. V priebehu týchto úkonov zástupcovia teľa Akcros Chemicals a adresovaný jednému Akzo a Akcros oznámili úradníkom Komisie, z jeho nadriadených. Podľa odvolateľov tento že na niektoré dokumenty sa môže vzťahovať záznam obsahuje informácie, ktoré generálny ochrana dôvernosti komunikácie medzi ad- riaditeľ Akcros Chemicals zhromaždil počas vokátmi a klientmi. Úradníci Komisie potom interných rozhovorov s inými zamestnanca- uviedli, že si potrebujú tieto dokumenty zbež- mi. Tieto informácie boli podľa žalobcov zo- ne prezrieť, aby si mohli vytvoriť svoj vlastný zbierané na účel získania externého právne- názor na ochranu, ktorú by tieto dokumenty ho stanoviska v rámci programu dosiahnutia prípadne mali požívať. Po dlhej diskusii a po súladu s právom hospodárskej súťaže, ktorý tom, čo úradníci Komisie a OFT pripomenuli zaviedol Akzo. Druhým z týchto dokumen- zástupcom Akzo a Akcros dôsledky marenia tov je druhé vyhotovenie tohto záznamu, na výkonu šetrenia, bolo rozhodnuté, že úradník ktorom sa nachádzajú rukou písané poznám- zodpovedný za šetrenie zbežne prezrie prí- ky odvolávajúce sa na kontakty s advokátom slušné dokumenty za prítomnosti zástupcu Akzo a Akcros a obsahujúce okrem iného Akzo a Akcros. jeho meno.

13. „Séria B“ tiež obsahuje viacero dokumen- pre ktoré sú podľa nich tak dokumenty „sé- tov. Na jednej strane ide o súbor rukou písa- rie A“, ako aj dokumenty „série B“ chránené ných poznámok generálneho riaditeľa Akcros dôvernosťou. Listom z 1. apríla 2003 Komisia Chemicals, o ktorých odvolatelia tvrdia, že informovala dotknuté podniky, že argumen- boli urobené počas rozhovorov so zamest- ty uvedené v ich liste zo 17. februára 2003 jej nancami a slúžili ako podklad na vyhotove- neumožňujú dospieť k záveru, že na uvedené nie strojom písaného záznamu „série A“. Na dokumenty sa skutočne vzťahuje dôvernosť. druhej strane ide o dve správy elektronickej Umožnila im však predložiť pripomienky pošty vymenené medzi generálnym riadite- k týmto predbežným záverom v lehote dvoch ľom Akcros Chemicals a pánom S., koordiná- týždňov, po uplynutí ktorej prijme konečné torom Akzo pre právo hospodárskej súťaže. rozhodnutie. Pán S. je advokátom zapísaným v zozname advokátov holandskej advokátskej komory, ktorý bol v rozhodnom čase členom právne- ho oddelenia Akzo, a teda stálym zamestnan- com tohto podniku.

B — Sporové konanie nariadenie predbežného opatrenia vo veci T-125/03 R 17, zatiaľ čo návrhu na nariade- nie predbežného opatrenia vo veci T-253/03 R bolo čiastočne vyhovené. Bol teda odložený výkon ustanovení zamietavého rozhodnutia z 8. mája 2003, ktorými Komisia rozhodla, že otvorí zapečatenú obálku obsahujúcu do- kumenty „série A“. Okrem toho sa nariadilo, aby tieto dokumenty boli uložené v kance- 1. Konanie pred Súdom prvého stupňa lárii Súdu prvého stupňa až do rozhodnutia o žalobe vo veci samej. Predseda Súdu prvé- ho stupňa tiež vzal na vedomie vyhlásenie Komisie, podľa ktorého Komisia neumožní tretím osobám prístup k dokumentom „série B“ až do rozsudku vo veci samej 17. Akzo a Akcros spolu podali na Súd prvé- v konaní T-253/03. ho stupňa (teraz a ďalej len: Súd prvého stup- ňa) dve žaloby o neplatnosť, z ktorých jedna smerovala proti rozhodnutiu o nariadení šet- renia 15 (vec T-125/03) a druhá proti zamieta- vému rozhodnutiu 16 (vec T-253/03). Okrem toho na základe článkov 242 ES a 243 ES (te- raz články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ) podali ná- vrh, ktorý smeroval predovšetkým k odkladu výkonu obidvoch rozhodnutí (veci T-125/03 R a T-253/03 R).

— zamietol odvolanie a 2. Konanie o odvolaní proti napadnutému rozsudku

— zaviazal odvolateľov na náhradu trov konania.

23. Podaním z 30. novembra 2007 Akzo a Akcros podali spolu odvolanie proti rozsud- ku zo 17. septembra 2007 19. Toto odvolanie 25. Odvolanie bolo na Súdnom dvore najskôr sa týka výlučne otázky, či dve správy elektro- predmetom písomnej časti konania a potom, nickej pošty vymenené medzi generálnym 9. februára 2010, sa uskutočnilo pojednávanie. riaditeľom Akcros a pánom S. požívajú alebo nepožívajú ochranu dôvernosti. Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:

3. Ďalší účastníci konania a noví vedľajší — zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, účastníci v akom zamietol návrh na ochranu dô- vernosti komunikácie s interným právni- kom Akzo, 26. Už v prvostupňovom konaní Súd prvého stupňa vyhovel vstupu týchto združení do ko- 19 — Zaslané najskôr faxom, originál odvolania bol podaný do nania ako vedľajších účastníkov na podporu kancelárie Súdneho dvora 8. decembra 2007. návrhov Akzo a Akcros vo veciach T-125/03

I - 8315

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

22 — Pozri šesť uznesení predsedu Súdneho dvora z 5. februára 2009, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia 20 — Uznesenia predsedu piatej komory Súdu prvého stupňa zo a i., C-550/07 P, neuverejnené v Zbierke, ako aj uznesenie 4. novembra 2003 a z 10. marca 2004; uznesenie predsedu zo 17. novembra 2009, Akzo Nobel Chemicals a Akcros prvej komory Súdu prvého stupňa z 26. februára 2007. Chemicals/Komisia a i., C-550/07 P, neuverejnené v Zbierke, 21 — Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 8. júla 2008, Akzo ktorým rozhodol o novom návrhu podanom LSEW. Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., 23 — Uznesenie Súdu prvého stupňa (piatej komory) C-550/07 P, neuverejnené v Zbierke. z 28. mája 2004.

I - 8316

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

pre obchodné právo medzinárodnej asociácie neoprela o dve sporné správy elektronickej advokátskych komôr). pošty.

IV — Právne posúdenie

C — Neskoršie skončenie správneho konania Komisiou

I - 8317

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

relevantná v rôznych štádiách konania. Preto prijaté medzičasom, konkrétne 11. novembra musí záujem na konaní existovať bez akých- 2009; Komisia sa v tomto rozhodnutí neopre- koľvek pochybností od okamihu podania ža- la o dve sporné správy elektronickej pošty, loby alebo odvolania; záujem na konaní však a teda záujem Akzo a Akcros na konaní pre- musí existovať od týchto okamihov až pokým stal trvať najneskôr v tomto okamihu. súd nerozhodne vo veci. 25

37. Ani jedna z dvoch námietok vyjadrených 35. Záujem na konaní trvá dovtedy, kým Komisiou sa nezdá byť dôvodná. môže odvolanie svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ho podal. 26

I - 8318

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

nevyhnutne znamenalo zámenu otázky prí- komunikácie medzi advokátmi a klientmi. pustnosti s otázkou dôvodnosti a nezdalo by Prípadné porušenie dôvernosti komunikácie sa byť užitočné ani z dôvodov hospodárnosti medzi advokátmi a klientmi pri šetrení pred- konania. stavuje vážne porušenie základného práva, ktoré nenastane v okamihu, keď sa Komisia v meritórnom rozhodnutí oprie o chráne- ný dokument, ale v okamihu, keď úradník Komisie zaistí dokument alebo jeho fotokó- piu. Toto porušenie základného práva pre- to nezanikne alebo nie je „odstránené“, ak 39. Druhé tvrdenie uvádzané Komisiou, Komisia v konečnom dôsledku nepoužije ten- podľa ktorého prijatie rozhodnutia uklada- to dotknutý dokument ako dôkaz. Naopak, júceho pokuty 11. novembra 2009 spôsobilo porušenie základného práva nastáva, ak stratu záujmu odvolateľov na tomto konaní, Komisia disponuje dokumentom alebo jeho sa tiež zdá málo relevantné. fotokópiou. Dotknutý podnik si počas celého tohto obdobia zachováva svoj záujem na ko- naní proti danému opatreniu. 28

I - 8319

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

Európskemu dohovoru o ochrane ľudských dokumentov (alebo fotokópií). Je nevyhnut- práv a základných slobôd. 30 Táto zásada bola né, že detailnejšie preskúmanie týchto do- takisto potvrdená v článku 47 ods. 1 Charty kumentov preukáže, že niektoré na prvý po- základných práv Európskej únie. 31 Uvedená hľad relevantné dokumenty nepredstavujú Charta je záväzná od nadobudnutia účinnos- platné dôkazy. Môže tiež nastať situácia, že ti Lisabonskej zmluvy (článok 6 ods. 1 ZEÚ), konanie pre porušenie, ktoré sa začalo proti a teda otázka, či odvolatelia stále disponujú niektorým podnikom, bude predmetom roz- záujmom na konaní, musí byť rozhodnutá hodnutia o skončení v dôsledku nedostatku v súčasnom štádiu konania s ohľadom na jej dôkazov vzhľadom na výsledky šetrenia. Ak ustanovenia. by dotknuté podniky nemali v takýchto prípa- doch prístup na súdy Európskej únie na účely preskúmania zákonnosti šetrenia alebo v sú- vislosti s ním vymedzených úkonov, vzniklo by právne vákuum v oblasti súdnej ochrany.

43. Podniky, ktorých priestory sú predme- tom šetrenia zo strany Komisie, musia mať možnosť obrátiť sa na súd tak vo veci rozhod- nutia nariaďujúceho uvedené šetrenie, ako aj 45. Odvolatelia teda stále disponujú záuj- vo veci rôznych úkonov vykonaných v prie- mom na pokračovaní konania. Ich odvolanie behu tohto šetrenia, aby sa tento súd uistil je prípustné. vyčerpávajúcim a účinným spôsobom o ich zákonnosti.

B — Posúdenie odvolania vo veci samej 44. V priebehu šetrení zamestnanci Komisie vo všeobecnosti zaistia veľké množstvo

47. Ochrana dôvernosti komunikácie me- dzi advokátmi a klientmi predstavuje v prá- ve Únie všeobecnú právnu zásadu, ktorá má právnu silu základného práva. To vyplýva na jednej strane zo zásad spoločných pre práv- 48. Zásada dôvernosti slúži na ochranu ko- ne poriadky členských štátov 32: dôvernosť munikácie medzi klientom a jeho nezávislým komunikácie medzi advokátmi a klientmi advokátom.

Európsky súd pre ľudské práva sa však vo svojej judi- z článku 8 ods. 1 EDĽP (rešpektovanie koreš- katúre vo všeobecnosti odvoláva iba na článok 8 EDĽP. Pozri napríklad Európsky súd pre ľudské práva, rozsudky pondencie) v spojení s článkom 6 ods. 1 a 3 Campbell v. Spojené kráľovstvo z 25. marca 1992, séria A, č. 233; Niemietz v. Nemecko zo 16. decembra 1992, séria A, č. 251 B; Foxley v. Spojené kráľovstvo z 20. septembra 2000 (žaloba č. 33274/96); Smirnov v.

Stáva sa, že sa uzná tiež návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Léger súvislosť s článkom 6 EDĽP (pozri Európsky súd pre ľudské 10. júla 2001 vo veci Wouters a i. (rozsudok z 19. februára práva, rozsudky Niemietz v. Nemecko, už citovaný, § 37, 2002, C-309/99, Zb. s. I-1577), bod 182, a generálny advo- a Foxley v. Spojené kráľovstvo, už citovaný, § 50). kát Poiares Maduro 14. decembra 2006 vo veci Ordre des 36 — Je nesporné, že v čase prijatia sporných rozhodnutí Komisie barreaux francophones et germanophone a i., už citova- Charta základných práv ešte nemala záväzné právne nej v poznámke pod čiarou 30, bod 39. Pozri tiež uznese- účinky porovnateľné s primárnym právom, ale ako zdroj nie Súdu prvého stupňa zo 4. apríla 1990, Hilti/Komisia, výkladu práva poskytovala náhľad na základné práva zaru- T-30/89, Zb. s. II-163, body 13 a 14. čené právom Únie (medzi inými pozri rozsudky z 13. marca

34 — Ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 38, a bod 108 mojich návrhov a klientmi je zakotvená na ústavnej úrovni najmä v Bulharsku z 8. septembra 2005 v tejto veci. (článok 30 ods. 5 bulharskej ústavy) a v Španielsku (člá- 37 — Rozsudok AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, nok 24 ods. 2 španielskej ústavy); je súčasťou právnych body 20 a 23; v tom istom zmysle Európsky súd pre ľud- ustanovení, ktoré majú právnu silu ústavy, predovšetkým ské práva, rozsudok André a i. v.

I - 8321

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

spravodlivosti“, 38 ktorého povinnosťou je Konkrétne ide o vymedzenie, či a prípadne nezávisle a v najvyššom záujme spravodli- v akom rozsahu sa na korešpondenciu vy- vosti poskytovať právnu pomoc, ktorú klient menenú medzi podnikom a internými advo- potrebuje. 39 kátmi, zamestnanými týmto podnikom alebo skupinou, ku ktorej patrí, vzťahuje v práve Únie ochrana poskytnutá na základe zásady dôvernosti. V konečnom dôsledku práve od toho závisí rozsah právomoci šetrenia prizna- nej Komisii v rámci konaní v oblasti kartelov článkom 14 nariadenia Rady č. 17 [neskôr článkami 20 a 21 nariadenia (ES) č. 1/2003 41].

49. Advokát by nedokázal zabezpečiť plnenie svojich úloh poradenstva, obhajoby a zastu- povania svojho klienta primeraným spôso- bom a klient by v dôsledku toho bol zbave- ný svojich práv, ktoré mu priznáva článok 6 EDĽP ako aj článkami 47 a 48 Charty základ- ných práv, ak by advokát v rámci súdneho ko- nania alebo jeho prípravy bol povinný spolu- pracovať s orgánmi verejnej moci tým, že by im poskytoval informácie získané v súvislosti s právnym poradenstvom, ktoré bolo poskyt- 1. O rozsahu zásady dôvernosti a údajnom nuté v rámci takéhoto konania. 40 porušení zásady rovnosti (prvý odvolací dôvod)

I - 8322

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

a) O rozsahu zásady dôvernosti podľa roz- 54. V rozsudku AM & Súdny dvor uznal, že sudku AM&S (prvá časť prvého odvolacieho „dôvernosť korešpondencie medzi advokátmi dôvodu) a ich klientmi“ musí by predmetom ochrany aj na úrovni Spoločenstva (teraz: na úrovni Únie). Súdny dvor podriaďuje poskytnutie tejto ochrany dvom kumulatívnym podmien- kam („kritériám“), ktoré vyvodil z porovna- nia právnych poriadkov všetkých členských štátov 44:

52. V prvej časti prvého odvolacieho dôvo- du 43 Akzo a Akcros tvrdia s podporu niekto- rých iných účastníkov konania, že Súd prvé- ho stupňa nesprávne vykonal iba doslovný — na jednej strane, výmena korešponden- výklad rozsudku AM & S Súdneho dvora na- cie s advokátom musí byť spojená s vý- miesto toho, aby ho vykladal a uplatnil v sú- konom práva na obhajobu klienta: musí lade s jeho účelom. Ak by Súd prvého stup- ísť o „korešpondenciu vymenenú v rámci ňa vykonal „teleologický výklad“ rozsudku práva klienta na obhajobu a na jeho úče- AM & S, musel by podľa odvolateľov dospieť ly“ (vzťah s výkonom práva na obhajobu), k záveru, že na výmenu sporných správ elek- tronickej pošty s interným advokátom Akzo, pánom S., sa vzťahuje zásada dôvernosti.

— na druhej strane, musí ísť o výmenu ko- rešpondencie s nezávislým advokátom, teda s advokátom, ktorý „nie je voči klientovi v pracovnoprávnom vzťahu“ (nezávislosť advokáta).

58. Z rozsudku AM & S bezpochyby vyplýva, že požiadavka nezávislosti implikuje absenciu akéhokoľvek pracovnoprávneho vzťahu me- dzi dotknutým advokátom a klientom. Toto výslovné spresnenie uvedené dvakrát v odô- 56. Na rozdiel od Komisie sa odvolatelia, vodnení rozsudku 49 by bolo zbytočné, ak by vedľajší účastníci, ktorí vstúpili do konania mal Súdny dvor v úmysle uspokojiť sa iba na ich podporu, a ďalší účastníci konania, do- s formálnym zápisom v komore advokátov mnievajú, že kritérium nezávislosti advokáta a povinnosťami etiky a profesijnej disciplíny, nemôže byť vykladané negatívne tak, že vylu- ktoré z neho vyplývajú, ako zárukou nezávis- čuje interných advokátov, ale malo by byť vy- losti právnika. kladané pozitívne odvolávajúc sa na pravidlá etiky a profesijnej disciplíny, ktoré sa v zásade uplatňujú na každého právnika zapísaného v komore advokátov 46. Títo účastníci tvrdia, že podnikový právnik, ktorý je zapísaný ako advokát v komore advokátov, je už v dôsled- 59. V rozsudku AM & S Súdny dvor teda ku samotných povinností etiky a profesijnej vedome poskytol zásade dôvernosti výklad disciplíny rovnako nezávislý ako externý ad- v tom zmysle, že jej ochrana sa nevzťahuje na vokát, ktorý vykonáva svoju činnosť ako nezá- komunikáciu s internými advokátmi v rámci vislý pracovník alebo ako zamestnanec v ad- podniku alebo skupiny. Uvedená skutočnosť vokátskej kancelárii. Také záruky nezávislosti vyplýva osobitne jasne z porovnania medzi advocaat in dienstbetrekking v holandskom rozsudkom a návrhmi generálneho advoká- práve 47 (tiež nazývaný „Cohen advocaat“ 48), ta Sira Gordona Slynna: generálny advokát, vychádzajúc z postavenia podnikového práv- nika, ktoré bolo v dotknutej veci predmetom 46 — Zdá sa, že Írsko ide ešte ďalej a ochranu dôvernosti vzťahuje dlhej diskusie, sa výrazne zasadil v prospech aj na podnikových právnikov, ktorých „nezávislosť“ je zaru- toho, aby sa zásada dôvernosti vzťahovala čená iba ustanoveniami pracovného práva (bod 12 vyjadre- nia vedľajšieho účastníka). aj na advokátov „odborne kvalifikovaných 47 — Doslovne „advokát v pracovnoprávnom vzťahu“ je advokát zamestnanec. 48 — Názov „Cohen advocaat“ je vyvodený z mena prezidenta pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená pred reformou holandského práva týkajúceho sa profesijného statusu 49 — Rozsudok AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, advokátov. body 21 a 27.

61. Táto téza sa spája s myšlienkou, že inter- ný advokát napriek svojmu zápisu do komory advokátov a podrobeniu sa profesijným pra- vidlám, ktoré z neho vyplývajú, nepožíva rov- naký stupeň nezávislosti vo vzťahu k svojmu 63. Odvolatelia a niektorí ďalší účastníci zamestnávateľovi ako advokát vykonávajúci konania namietajú, že holandské právo sta- svoju činnosť v externej advokátskej kancelá- novuje, že „advocaat in dienstbetrekking“ rii vo vzťahu k svojmu klientovi. Za takýchto akým je pán S., výslovne nepodlieha žiadnym pokynom svojho zamestnávateľa, pokiaľ ide o činnosť právneho poradenstva. Na tento účel uzatvára podnik a jeho interný advokát 50 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Sir Gordon osobitnú zmluvu, 55 ktorá podlieha dohľadu Slynn 26. januára 1982 vo veci AM & S, už citovanej v poznámke pod čiarou 32, s. 1655. holandskej advokátskej komory. Rozpory 51 — Rozsudok AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, bod 24. 52 — Tamže, body 21 a 27. 53 — Pozri tiež návrhy, ktoré pedniesol generálny advokát Léger vo veci Wouters a i., už citovanej v poznámke pod 54 — Bod 168 napadnutého rozsudku. čiarou 32, bod 181: „[Nezávislosť advokáta] sa tiež preuka- 55 — Ide o takzvaný „professionneel statuut voor de advocaat zuje vo vzťahu ku klientovi, ktorý sa nemôže stať zamestná- in dienstbetrekking“ (profesijný status zamestnaného vateľom svojho advokáta“. advokáta).

I - 8325

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

týkajúce sa spôsobu a obsahu právneho po- bezpochyby málo náchylné stupňovať napätie radenstva interného advokáta neoprávňu- pri každom konflikte a vždy takto spochyb- jú zamestnávateľa uplatniť voči internému ňovať základy nevyhnutné na pokračovanie advokátovi svoju disciplinárnu právomoc vzájomnej spolupráce. Navyše existuje reálna a tým skôr ani ukončiť pracovnoprávny vzťah. hrozba, že interný advokát poskytne svojmu V prípade rozdielnych názorov je možné zamestnávateľovi vopred a z vlastnej inicia- obrátiť sa na „Raad van Toezicht“ zavedený tívy súhlasné právne stanovisko. holandskou advokátskou komorou, orgán dohľadu profesijnej povahy, na jednej strane, a na vnútroštátne súdy, na druhej strane.

I - 8326

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

spolupráce. Nezávislosť advokátov, ktorí väč- činnosti, 57 príjmy získané z týchto mandá- šiu časť svojich príjmov získavajú z činnosti tov zostanú zanedbateľné a neovplyvnia jeho poradenstva alebo sporovej agendy pre ob- hospodársku závislosť od jeho zamestnáva- medzený počet významných klientov, môže teľa. Hospodárska závislosť interného advo- byť touto skutočnosťou vážne ohrozená. káta od svojho zamestnávateľa nemá teda vo všeobecnosti nič spoločné so vzťahom medzi externým advokátom a jeho klientom. Táto hospodárska závislosť nie je spochybnená ani skutočnosťou zdôrazňovanou niektorý- mi účastníkmi konania, že interní advokáti sú chránení pracovným právom pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru.

68. Takáto situácia ohrozenia však v prípade externých advokátov predstavuje a zachová- va si skôr výnimočnú povahu a nezodpovedá obvyklej situácii, v akej sa nachádza advokát vykonávajúci svoju činnosť nezávisle alebo nezávislá advokátska kancelária. Nezávislý 70. K hospodárskej závislosti interného ad- advokát vykonáva vo všeobecnosti svoju čin- vokáta od svojho zamestnávateľa sa pripája nosť pre množstvo klientov. Preto v prípade aj osobná identifikácia s dotknutým podni- konfliktu záujmov medzi jeho profesijný- kom, jeho politikou a stratégiou, a to v oveľa mi povinnosťami a cieľmi sledovanými jeho väčšej miere ako tá, ktorá sa môže vytvoriť klientom a želaniami tohto klienta sa ľahšie, v prípade externých advokátov, pokiaľ ide a prípadne z vlastnej iniciatívy, vzdá svojho o činnosti ich klientov. mandátu, aby si zachoval svoju nezávislosť.

75. Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu preto nie je dôvodná.

73. Niektorí účastníci konania, v prvom rade holandská vláda a ARNOVA, namietajú, že nie je primerané všeobecne odmietnuť rozší- riť ochranu dôvernosti na komunikáciu s in- b) O údajnom porušení všeobecnej zása- ternými advokátmi. Títo účastníci konania dy rovnosti (druhá časť prvého odvolacieho tvrdia, že Komisia sa mohla v každom kon- krétnom prípade uistiť z titulu „menej obme- dôvodu) dzujúceho opatrenia“, či podnikový právnik spĺňa požiadavku nezávislosti. Na tento účel sa mohla spojiť s vnútroštátnymi orgánmi. Zdá sa, že holandská vláda a ARNOVA vy- chádzajú z hypotézy, že získanie všeobecného stanoviska o profesijných pravidlách uplatni- 76. V druhej časti prvého odvolacieho dô- teľných v dotknutom členskom štáte by stači- vodu Akzo, Akcros a väčšina účastníkov ko- lo na vyriešenie otázky nezávislosti podniko- nania, ktorí ich podporujú v konaní na obi- vého právnika. dvoch stupňoch, tvrdia, že Súd prvého stupňa porušil všeobecnú zásadu rovnosti tým, že zaobchádzal inak s podnikovými právnikmi a externými advokátmi, pokiaľ ide o ochranu 58 —  Inak je to v prípade, ak zamestnaný advokát vykonáva činnosť pre externých klientov, ktorí nemajú vzťah s jeho dôvernosti. 59 zamestnávateľom, nad rámec činností vykonávaných v rámci právneho oddelenia podniku alebo skupiny. Komunikácia s týmito externými klientmi požíva ochranu dôvernosti, pretože zamestnaný advokát je voči nim nezávislý. 59 — Body 44 až 48 odvolania.

I - 8328

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

77. Zásada rovnosti zaobchádzania alebo 79. Okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne zákazu diskriminácie predstavuje všeobecnú situácie a tým ich porovnateľný charakter, je zásadu práva Únie 60 zakotvenú v článkoch 20 potrebné určiť a posúdiť najmä s ohľadom na a 21 Charty základných práv. Táto istá zásada predmet a cieľ aktu, ktorý vytvára predmetný je prítomná aj v článku 14 EDĽP a v dodatko- rozdiel. Okrem toho treba zohľadniť zásady vom protokole č. 12 k EDĽP 61, podporne cito- a ciele oblasti, do ktorej patrí predmetný akt. 63 vanom niektorými účastníkmi konania.

60 — Rozsudky z 20. októbra 2005, Komisia/Portugalsko, C-334/03, Zb. s. I-8911, bod 24, a z 12. septembra 2006, Eman a Sevinger, C-300/04, Zb. s. I-8055, bod 57; pozri v tom 81. V rozpore s tvrdením ECLA, profesijný istom zmysle rozsudky z 19. októbra 1977, Ruckdeschel a i., status advokáta ako podnikového právnika 117/76 a 16/77, Zb. s. 1753; z 12. marca 1987, Raiffeisen Hauptgenossenschaft, 215/85, Zb. s. 1279, bod 23, predstavuje veľmi významnú okolnosť na úče- a z 19. novembra 1998, SFI, C-85/97, Zb. s. I-7447, bod 30. ly posúdenia jeho nezávislosti. Ako sa totiž 61 — Dodatkový protokol č. 12 k EDĽP bol otvorený na podpis 4. novembra 2000 v Ríme a nadobudol účinnosť 1. apríla už podrobne uviedlo, 65 napriek prípadnému 2005. Zatiaľ ho nepodpísali všetky členské štáty Európskej zápisu do komory advokátov a podrobeniu sa únie a ratifikoval ho iba obmedzený počet týchto štátov (Španielsko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Cyprus profesijným pravidlám, ktoré z neho vyplývajú, a Fínsko). Pozri v tejto súvislosti stav ratifikácií uverejnený na internetovom portály Rady Európy na adrese http://con- zamestnaný podnikový právnik nemá rovnaký ventions.coe.int (poslednýkrát konzultovaná 21. februára 2010). Táto obmedzená účasť znižuje relevantnosť proto- kolu na účely prejednávanej veci. 62 — Rozsudky Súdneho dvora z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95; z 3. mája 2007, Advocaten voor 63 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Arcelor, už citovaný de Wereld, C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 56; zo 16. decembra v poznámke pod čiarou 62, bod 26. 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., nazývaný „Arcelor“, 64 — Pozri body 48 a 49 vyššie týchto návrhov. C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 23, a zo 7. júla 2009, S.P.C.M. a i., 65 — Pozri úvahy týkajúce sa prvej časti prvého odvolacieho C-558/07, Zb. s. I-5783, bod 74. dôvodu, najmä body 61 až 72 týchto návrhov.

83. V rozpore s tvrdením ARNOVA tento rozdiel si zachováva svoj význam aj napriek tomu, že vnútroštátny zákonodarca, v pre- jednávanom prípade holandský, z právneho hľadiska rovnako zaobchádza s externými 85. V dôsledku toho nie je dôvodná ani dru- advokátmi a internými advokátmi (advo- há časť prvého odvolacieho dôvodu. caten in dienstbetrekking). Toto rovnaké

67 — V súvislosti s týmto bodom pozri moju argumentáciu týka­ 66 — Rozsudok AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, júcu sa prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, najmä bod 18. body 66 až 71 týchto návrhov.

I - 8330

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

c) Predbežný výsledok a) O údajnom vývoji v „oblasti práva“ (prvá časť druhého odvolacieho dôvodu)

88. Vývoj v „oblasti práva“ uvádzaný odvo- 86. Keďže prvý odvolací dôvod nie je v celom lateľmi sa týka, na jednej strane, statusu in- rozsahu dôvodný, treba preskúmať druhý od- terných advokátov v právnych poriadkoch volací dôvod uvádzaný subsidiárne. členských štátov a, na druhej strane, moder- nizácie procesných pravidiel v oblasti karte- lov nariadením (ES) č. 1/2003.

92. V odpovedi na túto výhradu treba hneď 90. Súd prvého stupňa súhlasí s touto analý- pripomenúť, že Súdny dvor Európskej únie zou. Konštatuje, že „…nemožno v právnych skladajúci sa zo Súdneho dvora, Všeobecného poriadkoch členských štátov v tomto ohľade súdu (predtým Súdu prvého stupňa) a osobit- pozorovať jednotné alebo jasne väčšinové ných súdov, zabezpečuje dodržiavanie práva tendencie“. Opierajúc sa najmä o túto skutoč- pri výklade a uplatňovaní zmlúv (článok 19 nosť, Súd prvého stupňa odmietol pripustiť ods. 1 ZEÚ). 71 Vychádzajúc z koncepcie tvrdenie „týkajúce sa rozšírenia osobnej pô- Spoločenstva (teraz Únie), ktoré zakladá spo- sobnosti ochrany dôvernosti komunikácie ločenstvo práva, Súdny dvor rýchlo pripustil, medzi advokátmi a klientmi nad rámec ob- že v oblastiach patriacich do jeho právomoci medzení, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsud- treba zabezpečiť uplatnenie určitého počtu ku AM & S“. 70 zásad vlastných právnemu štátu a primeranú ochranu základných práv, hoci tieto (ešte) ne- boli zakotvené písomne. 72

91. Odvolatelia a množstvo ďalších účastní- kov konania sa naopak domnievajú, že zmeny, ktoré nastali v právnych poriadkoch nižšieho počtu členských štátov, smerujúce k rozší- 93. Súdny dvor sa pri rozhodovaní o exis- reniu pôsobnosti ochrany dôvernosti na in- tencii alebo neexistencii všeobecnej právnej terných advokátov sú dostatočné na odôvod- zásady vzhľadom na právne poriadky člen- nenie spochybnenia judikatúry AM & S na ských štátov najčastejšie obracia na spoločné úrovni Únie. Zastávajú názor, že Súd prvého

96. Súdny dvor tiež nedávno uznal, že zásadu zákazu diskriminácie na základe veku treba považovať za všeobecnú zásadu práva Únie, 77 hoci sa nezdá, že by táto zásada zodpoveda- 95. Vzhľadom na vyššie uvedené skutoč- la nejakému jednotnému alebo väčšinovému nosti nie je vôbec vylúčené, že všeobecná trendu v právnych či dokonca ústavných po- zásada práva, ktorá je známa alebo a fortiori riadkoch členských štátov. 78 Dotknutá zásada výslovne zakotvená iba menšou časťou vnút- však zodpovedá osobitnej úlohe zverenej Únii roštátnych právnych poriadkov, bude uznaná na účely boja proti diskriminácii (článok 19 ZFEÚ, predtým článok 13 ES) a okrem toho bola konkretizovaná vo forme smernice nor- 73 — Rozsudky Internationale Handelsgesellschaft, už cito- motvorcom Únie. 79 Navyše bola výrazom ne- vaný v poznámke pod čiarou 72, bod 4; zo 14. mája 1974, Nold/Komisia, 4/73, Zb. s. 491, bod 13; z 13. decembra dávneho trendu v oblasti ochrany základných 1979, Hauer, 44/79, Zb. s. 3727, bod 15; z 21. septem- bra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 13; z 3. mája 2005, Berlusconi a i., C-387/02, C-391/02 a C-403/02, Zb. s. I-3565, body 68 a 69; Advocaten voor de Wereld, už citovaný v poznámke pod čiarou 62, 76 — Pozri v tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny Zb. s. I-3633, bod 45, a z 19. januára 2010, Kücükdeveci, advokát Roemer vo veci Zuckerfabrik Schöppenstedt/Rada, C-555/07, Zb. s. I-365, bod 20. už citovanej v poznámke pod čiarou 75, s. 991, a návrhy, 74 — Rozsudky Algera, už citovaný v poznámke pod čiarou 72, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo s. 116; AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, veciach FIAMM a FIAMM Technologies/Rada a Komisia, body 18 a 21, a z 9. septembra 2008, FIAMM a FIAMM už citovaných v poznámke pod čiarou 74, body 55 a 56. Technologies/Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, 77 — Rozsudky z 22. novembra 2005, Mangold, C-144/04, Zb. s. I-6513, body 170, 171 a 176. Zb. s. I-9981, bod 75, a Kücükdeveci, už citovaný 75 — Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudok Internationale v poznámke pod čiarou 73, bod 21. Handelsgesellschaft, už citovaný v poznámke pod 78 — Zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe veku je zakot- čiarou 72, bod 4, ako aj návrhy, ktoré predniesli gene- vený najmä v článku 6 f ínskej ústavy a pokiaľ ide osobitne rálny advokát Roemer 13. júla 1971 vo veci Zuckerfabrik o profesijný život, v článku 59 ods. 1 portugalskej ústavy. Schöppenstedt/Rada (rozsudok z 2. decembra 1971, 5/71, 79 — Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá Zb. s. 975), 991 a generálny advokát Poiares Maduro 20. feb- ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie ruára 2008 vo veciach FIAMM a FIAMM Technologies/ v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. Rada a Komisia,už citovaných v poznámke pod čiarou 74, 05/004, s. 79); pozri v tejto veci rozsudok Kücükdeveci, už body 55 a 56. citovaný v poznámke pod čiarou 73, bod 21.

98. Pokiaľ ide o zásadu dôvernosti, ktorá je predmetom prejednávanej veci, nemožno poukázať na žiadnu porovnateľnú okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť postavenie práva Únie na roveň právnej situácii, ktorá prevlá- da v menšej časti členských štátov. Rozšírenie pôsobnosti ochrany dôvernosti komuniká- 97. To isté platí aj pre právo na prístup k spi- cie na komunikáciu s internými právnikmi su uvádzané niektorými účastníkmi konania v rámci podniku alebo skupiny nie je odôvod- počas pojednávania, tak ako bolo uznané nené žiadnou zvláštnosťou úloh a činností súdmi Únie vo veci konaní v oblasti kartelov Európskej komisie ako orgánu hospodárskej vedených Komisiou ako orgánom hospodár- súťaže a nezodpovedá žiadnemu rastúcemu skej súťaže. 81 Uvedené právo nebolo v tejto trendu v členských štátoch či už v práve hos- forme uznané všetkými právnymi poriadkami podárskej súťaže alebo v iných oblastiach. členských štátov, čo možno vysvetliť skutoč- nosťou, že niektoré členské štáty v minulosti nemali žiaden orgán hospodárskej súťaže, za- tiaľ čo v iných členských štátoch mohol tento orgán iba predložiť prípadné porušenia prís- lušným súdom. Komisia je naopak poverená viesť šetrenie a zároveň prijať rozhodnutie, ktoré uzatvára konania: v správnom konaní tejto povahy je právo na prístup k spisu sú- časťou práva na obhajobu, a preto predstavuje

84 —  Nemecké právo nesporne umožňuje zápis podnikových právnikov do komory advokátov („Syndikusanwälte“), ale neposkytuje im ochranu dôvernosti internej komunikácie s ich zamestnávateľom. Naopak, zdá sa, že na podnikových právnikov v Grécku sa za určitých podmienok vzťahuje relatívne široká ochrana dôvernosti napriek skutočnosti, že 101. Veľký počet z 27 členských štátov, z kto- sa nemôžu zapísať do komory advokátov. rých sa v súčasnosti skladá Európska únia, 85 —  Do tejto kategórie patria Dánsko, Španielsko, Lotyšsko, Litva, Malta a Rumunsko. Okrem toho právna situácia sa naďalej uplatňuje zákaz zápisu podnikových zdá obzvlášť nejasná v Belgicku. Od roku 2000 existujú právnikov do komory advokátov; 83 vo väčšine v tomto štáte osobitné ustanovenia týkajúce sa povolania „podnikových právnikov“, ktorí podliehajú určitým pro- fesijným pravidlám, ak sú zapísaní v Institut des juristes d’entreprise (IJE). Rozsah ochrany dôvernosti uplatňovanej na belgických podnikových právnikov sa však zdá menší ako ten, ktorý sa vzťahuje na advokátov, najmä vzhľadom 82 — Ako sa uviedlo na pojednávaní, Komisia najmä nedisponuje na absenciu akejkoľvek zmienky na článok 458 belgic- žiadnym priamym donucovacím prostriedkom v rámci kého trestného zákonníka v článku 5 zákona z 1. marca článku 14 nariadenia Rady č. 17 alebo článkov 20 a 21 naria- 2000 [zákon zakladajúci Institut des juristes d’entreprise, denia (ES) č. 1/2003. Moniteur belge zo 4. júla 2000, s. 23255]. Navyše sa nezdá, 83 — Je to tak najmä v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, že by ho belgický orgán hospodárskej súťaže (Auditoriat Grécku, vo Francúzsku, v Taliansku, na Cypre, du Conseil de la concurrence) vykladal tak, že sa vzťahuje v Luxembursku, Maďarsku, Rakúsku, Rumunsku, Slovinsku, na internú komunikáciu s podnikovými právnikmi v rámci Slovenskej republike, vo Fínsku a Švédsku. Pokiaľ ide oso- podniku (pozri k tomuto bodu MARCHANDISE, P., bitne o právnu situáciu na Cypre, treba uviesť, že „practising SABBE, S.: Akzo „op zijn Belgisch“: de renaissance van het advocates“ (právnici zapísaní v komore advokátov vyko- surrealisme?. In: TBM-RCB 2009, s. 54; CATTARUZZA, J.: návajúci povolanie advokáta) môžu byť nesporne členmi Reactie IBJ op het gewijzigd standpunt van het Auditoriaat „board of directors“ [predstavenstva] podniku, ale nemôžu inzake vertrouwelijkheid adviezen bedrijfsjurist. In: TBM- vykonávať svoju činnosť ako „employee“ (zamestnanec) RCB 2008, s. 42). Belgická judikatúra sa k tejto otázke zatiaľ alebo „managing director“ [výkonný riaditeľ] tohto podniku. nevyjadrila.

103. Ochrana dôvernosti komunikácie sa vzťahuje na komunikáciu s internými ad- vokátmi v rámci podniku alebo skupiny iba v malom množstve z 27 členských štátov. Ide o limitovaný fenomén v anglosaských 104. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti štátoch 87 a v niektorých iných členských štá- sa domnievam, že právna situácia v súčas- toch, medzi ktorými figuruje predovšetkým ných 27 členských štátoch Európskej únie sa nevyvinula v priebehu 28 rokov, ktoré uply- nuli od rozsudku AM & S, do takej miery, aby sa v súčasnosti alebo v blízkej budúc- 86 — Zdá sa, že je to prípad Fínska a Slovinska. V Belgicku je aktuálne stanovisko prijaté vnútroštátnym orgánom hospo- nosti vyžadovala zmena judikatúry s cieľom dárskej súťaže (pozri poznámku pod čiarou 85 vyššie) tiež inšpirované judikatúrou súdov Únie, konkrétne rozsud- kom vydaným Súdom prvého stupňa vo veciach T-125/03 a T-253/03, napadnuté odvolaním, ktoré je predmetom tejto veci. 88 — Okrem Holandska ide predovšetkým o Grécko, Portugalsko 87 — Ide o Spojené kráľovstvo a Írsko, ale nie Cyprus (pozri a Poľsko. Pokiaľ ide o Poľsko, treba uviesť, že poľské právo poznámku pod čiarou 83 vyššie); právna situácia na Malte pozná osobitnú profesiu nazývanú radcowie prawni (právny sa zdá byť neistejšia. Podporne treba uviesť, že v niekto- poradca), ktorej členovia podliehajú analogickým profesij- rých anglosaských štátoch, konkrétne v Spojených štá- ným pravidlám ako adwokaci (advokáti). Ak sú zamestnaní toch amerických, sa ochrana dôvernosti komunikácie za ako podnikoví právnici zamestnanci, uplatňuje sa na nich určitých okolností vzťahuje aj na podnikových právnikov profesijné tajomstvo analogické tomu, ktoré sa uplatňuje na (pozri v tejto súvislosti zásadný rozsudok Najvyššieho súdu advokátov. z 13. januára 1981, Upjohn v United States, 449 U.S. 383 89 — Pozri najmä v Holandsku a v Poľsku. Pozitívne belgické [1981]; pozri tiež WALKOWIAK, V. S.: Attorney-client právo tiež vyplýva z nedávno prijatého zákona napriek stále privilege in civil litigation. American Bar Association, prevládajúcim neistotám, ako sa už uviedlo vyššie (pozri Illinois, 2008, s. 7). Nezdá sa však, že by išlo o jednotný poznámku pod čiarou 85). Vo Francúzsku sa v súčasnosti trend v anglosaskej sfére; Federálny austrálsky súd si čoraz zvažuje „reforma právnych profesií“ (pozri v tejto súvis- častejšie kladie otázku o nezávislosti podnikových práv- losti najmä správu „Komisie Darrois“ predloženú prezi- nikov, hoci v zásade uznáva „legal professional privilege dentovi republiky 8. apríla 2009); zdá sa, že zatiaľ neviedla for in-house counsel“ [ochranu dôvernosti komunikácie k zmene pozitívneho práva, pokiaľ ide o zásadu dôvernosti, s interným advokátom] (pozri Federal Court of Australia, ani k návrhu alebo predloženiu zákona o tejto osobitnej uznesenia z 12. septembra 2007, Telstra vs. Minister for otázke. V každom prípade návrh zákona č. 2383 o moderni- Communications, Information Technology and the Arts zácii regulovaných súdnych a právnych profesií predložený [No 2] [2007] FCA 1445, a z 13. decembra 2007, Rich v marci 2010 sa týka iba niektorých iných aspektov tejto v Harrington [2007] FCA 1987). reformy a netýka sa zásady dôvernosti.

106. Legislatívne konanie týkajúce sa moder- nizácie procesných pravidiel v oblasti karte- lov [nariadenie (ES) č. 1/2003] a zmeny na- riadenia ES o koncentráciách [nariadenie (ES) 109. Je nesporne pravda, že smernica 98/5 93 č. 139/2004] takto bezpochyby podnietilo sa podľa jej článku 1 ods. 3 vzťahuje rovnako iniciatívy pochádzajúce z radov Európskeho na právnikov, ktorí pôsobia ako samostatne parlamentu, ktoré smerovali k rozšíreniu zárobkovo činné osoby, ako aj na osoby v pra- pôsobnosti dôvernosti komunikácie na pod- covnoprávnom vzťahu. Článok 8 tejto smerni- nikových právnikov, 90 ale normotvorca nako- ce stanovuje, že právnik, ktorý je registrovaný niec tieto iniciatívy neprijal. 91 v hostiteľskom členskom štáte na základe profesijného titulu domovskej krajiny, môže vykonávať povolanie ako právnik v pracov- 90 — Pokiaľ ide o nariadenia (ES) č. 1/2003, pozri dokument noprávnom vzťahu u iného právnika, v zdru- Parlamentu A5-0229/2001 v konečnom znení („správa Evans“), pozmeňujúci návrh č. 10 týkajúci sa článku 14 žení alebo v právnickej kancelárii, v štátnom ods. 3 návrhu nariadenia Komisie KOM(2000) 582 v koneč- alebo súkromnom podniku v takom rozsahu, nom znení; pokiaľ ide o nariadenie (ES) č. 139/2004, pozri dokument Parlamentu A5-0257/2003 v konečnom v akom to hostiteľský členský štát povoľuje znení („správa Della Vedova“), pozmeňujúci návrh č. 5 týkajúci sa odôvodnenia č. 34 a pozmeňujúci návrh č. 25 týkajúci sa článku 13 ods. 1 návrhu nariadenia Komisie KOM(2002) 711 v konečnom znení. 91 — Pokiaľ ide o nariadenie (ES) č. 1/2003, sám Parlament 92 — V jazyku konania „policy considerations“. neprijal pozmeňujúce návrhy svojho spravodajcu. Pokiaľ 93 — Smernica 98/5/ES Európskeho parlamentu a Rady zo ide o nariadenie (ES) č. 139/2004, pozmeňujúce návrhy 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického boli schválené Parlamentom, ale Rada ich do nariadenia povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná neprevzala. kvalifikácia (Ú. v. ES L 77, s. 36; Mim. vyd. 06/003, s. 83).

96 — Článok 23 ods. 2 v spojení s článkom 2 ods. 1 bodom 3 111. Žiadna z týchto dvoch smerníc o uľah- písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finanč- čení výkonu povolania advokáta nesvedčí ného systému na účely prania špinavých peňazí a financo- v prospech rozšírenia pôsobnosti ochrany vania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, s. 15); v tom istom zmysle pozri článok 6 ods. 3 druhý pododsek v spojení s člán- dôvernosti na interných advokátov. kom 2a bodom 5 smernice smernice 91/308/EHS Rady z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného sys- tému na účely prania špinavých peňazí (Ú. v. ES L 166, s. 77; Mim. vyd. 09/001, s. 153) v znení stanovenom smer­ nicou 2001/97/ES (Ú. v. ES L 344, s. 76); pozri v tejto 94 — Pozri najmä články 2 a 6 smernice Rady 77/249/EHS súvislosti rozsudok Ordre des barreaux francophones et z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody germanophone a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 30. právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES L 78, s. 17; Mim. vyd. 97 — Odôvodnenie č. 19 smernice 2005/60. 06/001, s. 52). 98 — FATF (Finančná akčná skupina) je medzivládna organizácia 95 — Rozsudok AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, vytvorená v Paríži v roku 1989 členskými štátmi „G7“, ktorá bod 26. má v súčasnosti, vrátane Európskej komisie, 35 členov.

I - 8338

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

114. Odvolatelia uvádzajú, odvolávajúc sa na body 172 a 173 napadnutého rozsudku, 115. Podľa veľkého počtu účastníkov konania ďalší odvolací dôvod, ktorý podľa nich sved- efektivita interného právneho poradenstva čí v prospech rozšírenia pôsobnosti ochrany a úspech programov na dosiahnutie súladu dôvernosti na komunikáciu s internými advo­ predpokladajú, že komunikácia s internými kátmi v rámci podniku alebo skupiny: moder­ advokátmi v rámci podniku alebo skupiny nizácia procesných pravidiel v oblasti kartelov bude prebiehať dôverne a bez obmedzenia, pretože v opačnom prípade bude vedenie podniku jednak zdržanlivé v poskytovaní cit- 99 — Interpretačné prvky sú prítomné v takzvaných „40 odporú- livých informácií zamestnanému advokátovi čaniach“ uverejnených FATF v roku 2003 (a dostupných na a jednak zamestnaný advokát bude poskyto- adrese http://www.fatf-gafi.org, internetový portál napo- sledy konzultovaný 10. februára 2010). Glosár v písmene e) vať svoje poradenstvo skôr ústne ako písom- vylučuje „zamestnancov iných podnikov“ [čiže advokát- skych kancelárií] z pojmu „stanovené nefinančné podniky ne, čo bude mať škodlivý vplyv tak na kvalitu, a povolania“. ako aj na užitočnosť právneho poradenstva.

I - 8339

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

119. Podnik, ktorý sa obracia na svojho in- terného advokáta, sa neobracia na neutrálnu tretiu osobu, ale v podstate na osobu, ktorá je jedným z jeho zamestnancov, bez ohľadu 117. No ani významnejšia rola interných ad- na akékoľvek profesijné povinnosti vyplýva- vokátov, ani nespochybniteľná užitočnosť ich júce zo zápisu do komory advokátov. Takáto právnych stanovísk, najmä z hľadiska naria- komunikácia si nezaslúži požívať ochranu denia (ES) č. 1/2003, v podstate neodôvodňu- dôvernosti komunikácie medzi advokát- je rozšírenie pôsobnosti ochrany dôvernosti mi a klientmi nezávisle od ich frekvencie, komunikácie medzi advokátmi a klientmi na významu a užitočnosti, ktoré pre podnik komunikáciu s internými advokátmi v rámci predstavuje. podniku alebo skupiny. Takéto rozšírenie ne- možno odôvodniť iba jednoduchým odkazom na ich detailnú znalosť dotknutého podniku 100 — O nezávislosti pozri tiež moju analýzu prvého odvolacieho a jeho činností. dôvodu, najmä body 61 až 72 týchto návrhov.

I - 8340

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

101 — Rozsudok AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, body 21 a 23; pozri tiež rozsudok Ordre des barreaux fran- cophones et germanophone a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 30, body 32 a 35, ktorý zdôrazňuje vzťah medzi dôvernosťou komunikácie a súdnymi konaniami (resp. prípravou na súdne konania); pozri tiež moju ana- 123. Odvolací dôvod Akzo a Akcros je za- lýzu prvého odvolacieho dôvodu (v bode 54 vyššie týchto návrhov). ložený na výklade práva na obhajobu v spo- 102 — Bod 172 in fine napadnutého rozsudku. jení so zásadou právnej istoty. Odvolatelia

I - 8341

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

vychádzajú zo skutočnosti, že v európskom 126. Relevantné pravidlá práva Únie zodpo- práve hospodárskej súťaže sa článok 81 ES vedajú týmto požiadavkám. Vo svetle ich vý- (teraz článok 101 ZFEÚ) často uplatňuje sú- kladu už spomínanou judikatúrou AM & S 106 časne so zodpovedajúcimi ustanoveniami stanovujú, že komunikácia s internými advo- vnútroštátneho práva [pozri v tejto súvislosti kátmi v rámci podniku alebo skupiny nepoží- článok 3 nariadenia (ES) č. 1/2003]. Tvrdia, že va ochranu dôvernosti komunikácie. V tomto ochrana komunikácie s internými advokátmi ohľade neexistuje žiadna právna neistota. nemôže závisieť od otázky, či vykonáva šetre- nie Komisia alebo vnútroštátny orgán hospo- dárskej súťaže.

128. Keď vykonáva inšpekciu Komisia, spra- 103 — Rozsudky zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801, bod 30; z 12. februára 2008, Kempter, C-2/06, vuje sa právom Únie; keď vykonáva inšpek- Zb. s. I-411, bod 37, a z 10. septembra 2009, Plantanol, ciu vnútroštátny orgán, spravuje sa vnút- C-201/08, Zb. s. I-8343, body 43 a 44. 104 — Rozsudok zo 14. januára 2010, Stadt Papenburg, C-226/08, roštátnym právom [výslovne to stanovuje Zb. s. I-131, bod 45; v tom istom zmysle rozsudky z 15. februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 79. 105 — Rozsudky z 21. júna 2007, ROM-projecten, C-158/06, 106 — Rozsudok AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32; Zb. s. I-5103, bod 25, a z 10. marca 2009, Heinrich, pozri v tejto súvislosti moju analýzu prvého odvolacieho C-345/06, Zb. s. I-1659, bod 44. dôvodu (body 52 až 75 vyššie týchto návrhov).

I - 8342

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

článok 22 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003]. 107 pri prehliadkach, na ochranu dôvernosti ko- To isté platí aj pre pravidlá týkajúce sa ochra- munikácie medzi advokátmi a klientmi. ny dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi.

I - 8343

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

vnútroštátne právo a vnútroštátna ochrana 136. Ako uvádza Komisia bez toho, aby základných práv sa nemôžu rozšíriť nad rá- bola v tomto bode spochybnená, v prejed- mec vnútroštátnych právomocí. návanom prípade nenastala žiadna výmena informácií. Zdá sa, že tvrdenie založené na článku 12 nariadenia (ES) č. 1/2003 je preto bezpredmetné.

134. Ak by sa harmonizovali procesné pra- vidlá uplatňované na prehliadky vykonávané vo veciach hospodárskej súťaže a pravidlá týkajúce sa dôvernosti komunikácie medzi 137. Na účely tohto odvolania preto nemá advokátmi a klientmi uplatňované v tejto význam stanoviť, či a prípadne v akej mie- oblasti na úrovni Únie, bezpochyby by to re môže článok 12 nariadenia (ES) č. 1/2003 viedlo k zjednodušeniu práva. Za súčasného viesť k výmene dokumentov a informácií stavu práva Únie však takáto harmonizácia chránených dôvernosťou komunikácie medzi neexistuje. Otázka, či je takáto harmonizácia advokátmi a klientmi. Obmedzím sa teda na žiaduca, predstavuje otázku právnej politiky, konštatovanie, že sa mi zdá byť úplne možné ktorú môže vyriešiť iba normotvorca Únie. vykladať toto ustanovenie, a najmä jeho odkaz V každom prípade, podniky samotné nemôžu na „dôverné informácie“, jednak v súlade so vyvolať takúto harmonizáciu tým, že sa do- základnými právami a jednak spôsobom, aby máhajú práva na obhajobu a zásady právnej dotknuté orgány hospodárskej súťaže, v súla- istoty. 109 de so zásadou lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 ZEÚ), nemuseli vykonať žiaden akt, ktorý by bol v rozpore s platnými pravidlami týkajúcimi sa ochrany dôvernosti komuniká- cie medzi advokátmi a klientmi. 110

141. Pokiaľ ide predovšetkým o EDĽP, nezdá sa, že by Európsky súd pre ľudské práva do dnešného dňa rozhodol v prospech priznania ochrany dôvernosti komunikácii s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny. Naopak zdá sa, že zistenia Európskeho súdu pre ľudské práva v jeho rozsudku André a i. v. Francúzsko týkajúce sa úlohy advokáta ako súdneho úradník a sprostredkovateľa medzi osobami podliehajúcimi súdnej právomoci a súdmi, sa odvolávajú na koncept nezávislos- ti advokáta, ktorý sa neodlišuje od konceptu 139. Okrem toho údajné porušenie práva na tvoriaceho základ rozsudku Súdneho dvora obhajobu spočíva, najmä podľa Írska, ACCE vydaného vo veci AM & S. 112 a ECLA, tiež v tom, že využitie právneho po- radenstva interného advokáta je pre podniky menej zaujímavé, ak komunikácia s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny ne- požíva ochranu dôvernosti komunikácie. Títo účastníci konania sa v tejto súvislosti odvolá- vajú na porušenie článku 6 ods. 3 písm. b) a c) EDĽP, podľa ktorého má mať každý obvinený primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby a obhajovať sa s pomocou obhajcu 142. Za týchto okolností, hoci právo Únie podľa vlastného výberu. 111 Niektorí účastní- obmedzuje ochranu dôvernosti iba na ko- ci konania sa podporne odvolávajú aj na člá- munikáciu s externými advokátmi, zdá sa, že nok 8 EDĽP a na články 47 a 48 Charty zá- úroveň ochrany, ktorú zaručuje v súčasnom kladných práv. štádiu, nie je nižšia ako úroveň ochrany zaru- čená EDĽP. V dôsledku toho povinnosť kohe- rencie stanovená v článku 52 ods. 3 prvej vete Charty základných práv neukladá rozšíriť 111 — Ako správne namieta Komisia, Únia priamo nepodlieha povinnostiam vyplývajúcim z článku 6 EDĽP, pretože v práve Únie ochranu dôvernosti komuniká- zatiaľ nepristúpila k tomuto dohovoru. Uvedený článok cie aj na komunikáciu s internými advokátmi však predstavuje vyjadrenie základných práv právneho štátu, ktoré sú tiež uznané ako všeobecné zásady prá- v rámci podniku alebo skupiny. vom Únie (pozri medzi množstvom iných rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 21, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 68. 112 —  Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok André a i. Okrem toho v rozsahu, v akom Charta základných práv v. Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, § 42 obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným in fine; na začiatku rozsudku (§ 15) Európsky súd dokonca v EDĽP, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel cituje, okrem iného, aj úryvky z rozsudku AM & S, už a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore (člá- citovaného v poznámke pod čiarou 32, body 18 až 24, pod nok 52 ods. 3 prvá veta Charty základných práv). názvom „5. Právo Spoločenstva“.

144. V prvom rade si môžeme položiť otázku, či článok 47 ods. 2 šiesta veta Charty základ- 113 — Tiež v tomto zmysle Európsky súd pre ľudské práva rozši- ruje ochranu poskytnutú článkom 8 EDĽP na obchodné ných práv (prípadne v spojení s článkom 48 priestory, pričom ale uvádza, že takáto ochrana nemá ods. 2) má byť skutočne vykladaný v tom nevyhnutne rovnakú intenzitu ako priestory užívané na súkromné účely: rozsudok Niemietz v. Nemecko, už cito- zmysle, že zaručuje podnikom právo nechať si vaný v poznámke pod čiarou 35, § 31 in fine znie takto: „[právo zásahu zmluvných štátov] by mohlo byť v porov- poradiť, obhajovať sa a nechať sa zastupovať naní s inými prípadmi rozsiahlejšie pokiaľ ide o obchodné ich vlastnými internými advokátmi, ktorí sú priestory alebo profesijné či obchodné činnosti“ [neo- ficiálny preklad]; v tom istom zmysle slovné spojenie voči nim v pracovnoprávnom vzťahu. „do určitej miery“ v § 29 tohto rozsudku; pozri okrem iného Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok Société Colas Est a i. v. Francúzsko z 16. apríl 2002, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2002-III, §§ 41 a 49. Nemecký Bundesverfassungsgericht (Federálny ústavný súd) takisto stanovil, pokiaľ ide o ochranu súkromného života, že jedine „jadro organizácie súkromného života“ je chránené pred akýmikoľvek zásahmi verejných orgánov (uznese- nie zo 14. septembra 1989, BVerfGE 80, 367 podrobne vymedzujúce ochranu, ktorá sa má poskytnúť záznamom v osobných zápiskoch v rámci prehliadky nariadenej vyšetrovacími orgánmi). 114 — V Nemecku článok 46 ods. 1 štatútu advokátov (Bundesrechtsanwaltsordnung) napríklad zakazuje inter- nému advokátovi zastupovať v postavení advokáta svojho zamestnávateľa na súdoch a arbitrážnych orgánoch; zamestnaný advokát teda môže zastupovať svojho zamest- návateľa iba na súdoch, na ktorých sa nevyžaduje zastu- povanie advokátom, a teda táto možnosť je otvorená pre akúkoľvek osobu, vrátane osoby bez právneho vzdelania. 145. Aj za predpokladu, že konzultácia in- Prax súdov Únie je podobná: pokiaľ ide o žaloby podané terných advokátov, zamestnaných podnikom konateľmi žalobcov, ktorí boli zapísaní do komory advo- kátov, pozri uznesenie Súdu prvého stupňa z 8. decembra alebo skupinou, spadá pod právo nechať si 1999, Euro-Lex/ÚHVT (EU-LEX) T-79/99, Zb. s. II-3555, body 28 a 29; z 13. januára 2005, Sulvida/Komisia, poradiť, obhajovať sa a nechať sa zastupovať T-184/04, Zb. s. II-85, body 9 a 10, a z 19. novembra 2009, podľa Charty základných práv, nevylučuje EREF/Komisia, T-40/08, Zb. s. I-9579, body 25 a 26. Proti tomuto poslednému menovanému uzneseniu však bolo to v prípade využitia služieb interných ad- podané odvolanie, C-75/10 P, EREF/Komisia; pokiaľ ide vokátov uplatnenie určitých objektívne odô- o odvolanie podané samotným odvolateľom, pozri okrem iného uznesenie Súdneho dvora z 5. decembra 1996, vodnených obmedzení. Intenzita ochrany Lopes/Súdny dvor, C-174/96 P, Zb. s. I-6401, bod 11.

147. Analogicky rozsah ochrany komuni- kácie medzi klientom a jeho advokátom sa môže meniť v závislosti od existencie alebo neexistencie pracovnoprávneho vzťahu me- dzi týmito osobami. To neznamená, že ko- munikácia medzi podnikom a jeho interným advokátom nepožíva žiadnu ochranu. Tak ako na akúkoľvek komunikáciu medzi súk- romnými osobami, aj na túto komunikáciu sa vzťahuje ochrana dôvernosti korešpondencie a komunikácie, ktorú tiež zaručuje článok 7 Charty základných práv (článok 8 EDĽP). Spor sa týka iba otázky, či by táto komuniká- 149. Interný advokát sa totiž nachádza práve cia s internými advokátmi v rámci podniku v takejto situácii. Ako sa už uviedlo, interný alebo skupiny mala požívať dodatočnú osobit- advokát je nielenže integrovaný v štruktú- nú ochranu proti akémukoľvek zaisteniu, teda rach podniku s právnym oddelením, v rámci takú, aká vyplýva z ochrany dôvernosti ko- ktorého pracuje, ale je zároveň silno závislý munikácie medzi advokátmi a klientmi, aby z hospodárskeho hľadiska na tomto podniku sa umožnil výkon práva na obhajobu a zabez- a identifikuje sa s ním oveľa viac ako externý pečil sa riadny výkon spravodlivosti.

116 — Rozsudok AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, bod 18. 115 —  Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok Meftah 117 — Znovu pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát a i. v. Francúzsko z 26. júla 2002, Zbierka rozsudkov a roz- Léger vo veci Wouters a i., už citovanej v poznámke pod hodnutí 2002-VII, §45 až §48 a citovaná judikatúra. čiarou 32, bod 181.

I - 8347

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

150. Riziko konfliktu záujmov, vlastné funk- cii interného advokáta, takisto oslabuje jeho možnosti bojovať proti zneužitiu ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi 152. Írsko tvrdí, odvolávajúc sa na judika- a klientmi. Takéto zneužitie môže napríklad túru Európskeho súdu pre ľudské práva, že spočívať v odovzdaní dôkazov a informácií dodržanie zásady dôvernosti vzťahu medzi právnemu oddeleniu podniku pod zámien- advokátmi a klientmi prevláda nad prípad- kou žiadosti o právne stanovisko s jediným ným zneužitím. 119 Írsko v tejto súvislosti pre- alebo s primárnym cieľom zamedziť orgánom hliadlo, že judikatúra, na ktorú sa odvoláva, hospodárskej súťaže prístup k týmto dôka- sa týka klasickej komunikácie medzi klientom zom a informáciám. V najhoršom prípade a jeho externým advokátom; v takej situácii môžu operatívne oddelenia zneužiť právne však neexistujú osobitné vyššie opísané riziká oddelenie podniku a/alebo skupiny na to, aby zneužitia spojené s komunikáciou s interný- tam uložili protiprávne dokumenty, akými sú mi advokátmi v rámci podniku alebo skupiny dohody o zosúladených postupoch, zápisnice a vo všeobecnosti tiež nie je namieste obava zo stretnutí účastníkov takýchto dohôd alebo z konfliktu záujmov. zápisnice o fungovaní kartelu.

119 — „… potreba dodržať dôvernosť vzťahu advokát – klient prevláda nad prípadným zneužitím.“ Európsky súd pre 118 —  Pozri moju analýzu prvej časti prvého odvolacieho ľudské práva, rozsudok Campbell v. Spojené kráľovstvo, už dôvodu, najmä body 61 až 72 týchto návrhov. citovaný v poznámke pod čiarou 35, § 52 in fine.

— Prípustnosť výhrad

156. Keďže Írsko ako vedľajší účastník ko- 154. Výhrada založená na porušení práva ne- nania namieta porušenie profesijnej slobody, chať si poradiť, obhajovať sa a nechať sa za- táto výhrada je neprípustná. Podľa ustálenej stupovať bez obmedzení teda nie je dôvodná.

121 — Írsko sa v tejto súvislosti odvoláva na článok 15 Charty 120 — Pozri k tomuto bodu moju analýzu prvého odvolacieho základných práv, ECLA na článok 1 dodatkového dôvodu v bodoch 64 až 71 týchto návrhov. protokolu 1 k EDĽP.

I - 8349

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

judikatúry vedľajší účastník konania môže skutočnosť, že v konaní na prvom stupni ani predložiť nové tvrdenia alebo tvrdenia odliš- Akzo alebo Akcros, ani ECLA nepoukázali né od tých, ktoré uviedol účastník konania, na porušenie vlastníckeho práva a profesij- ktorého podporuje. 122 Nemôže však uvá- nej slobody uvádzané ECLA, takéto výhra- dzať nové dôvody. 123 Keďže odvolatelia Akzo dy treba považovať v štádiu odvolania za a Akcros neuvádzali žiadne porušenie vlast- neprípustné. 124 níckeho práva ani profesijnej slobody, Írsku ako vedľajšiemu účastníkovi konania nemož- no umožniť v rámci tohto odvolania dovolá- vať sa takéhoto porušenia základných práv.

I - 8350

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

hlavná činnosť podnikových právnikov, vráta- c) Predbežný výsledok ne tých, ktorí sú zapísaní v komore advoká- tov, nespočíva v poradenstve a v zastupovaní ich zamestnávateľa v rámci súdnych alebo analogických konaní, ale skôr v poskytovaní všeobecného poradenstva, ktoré nemá nijaký priamy vzťah s výkonom práva na obhajobu.

162. Keďže druhý odvolací dôvod je tiež po- trebné považovať za nedôvodný, treba preskú- mať tretí odvolací dôvod uvádzaný podporne.

160. Pokiaľ ďalej ide o vlastnícke právo, ťaž- ko povedať, ako by platné pozitívne právo na úrovni Únie mohlo spôsobiť porušenie toh- to základného práva. Neuznanie dôvernosti komunikácie s internými advokátmi v rámci podniku alebo skupiny nespôsobuje poruše- nie a už vôbec nie odňatie akejkoľvek majet- kovej hodnoty v dôsledku konania inštitúcií Únie. Skutočnosť, že podnik vynaloží náklady 3. O zásade prenesenia právomocí a proces- na účely využitia služieb externých advoká- nej autonómie členských štátov (tretí odvo- tov, vychádza z jeho vlastného rozhodnutia, lací dôvod) prijatého úplne nezávisle. Je možné, že práv- ny rámec uplatňovaný na dôvernosť komuni- kácie medzi advokátmi a klientmi hrá v tejto súvislosti rolu. Zdá sa však, že súvislosť s ma- jetkom podniku je príliš nepriama a vzdialená na to, aby sa mohlo pripustiť porušenie tohto základného práva.

163. Tretím odvolacím dôvodom Akzo a Akcros tvrdia, za podpory viacerých účast- níkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu na prvom a druhom stupni, že jedine členské štáty majú právomoc definovať presný rozsah ochrany dôvernosti komuni- kácie medzi advokátmi a klientmi. V tejto súvislosti sa opierajú hlavne o procesnú auto- 161. Výhrady založené na porušení základ- nómiu uznanú členským štátom. Okrem toho ných práv uvádzané Írskom a ECLA musia uvádzajú právomoc členských štátov prijať byť teda zamietnuté ako neprípustné alebo, profesijné pravidlá, ako aj zásadu prenesenia v každom prípade, nedôvodné. právomocí.

164. V prvom rade sa tvrdí, že ochrana dô- vernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi spadá pod právo na obhajobu, a teda že ide o procesné pravidlá. Vzhľadom na absenciu právnej úpravy v práve Únie, členským štátom prináleží na základe ich procesnej autonómie vymedziť rozsah dôver- nosti komunikácie. Ďalší účastníci konania, 167. Tento jednotný výklad a uplatňovanie najmä ECLA a CCBE, analogicky tvrdia, že dôvernosti komunikácie medzi advokátmi pokiaľ ide o dôvernosť komunikácie, právo a klientmi na úrovni Únie je tiež nevyhnut- Únie obsahuje odkaz na pravidlá uplatňujúce ný na účely šetrení vykonávaných Komisiou sa na profesiu advokáta v členských štátoch. v rámci konaní v oblasti kartelov. Právo Únie nepochybne stanovuje požiadav- ku nezávislosti advokátov, ale prináleží kaž- dému vnútroštátnemu právu definovať, ktorí právnici sa budú považovať za nezávislých ad- vokátov v dotknutom členskom štáte na účely ochrany dôvernosti komunikácie.

168. Pri posudzovaní zákonnosti aktov pri- jatých inštitúciami Únie by použitie pravi- diel alebo právnych pojmov vnútroštátneho práva malo za následok porušenie jednot- nosti práva Únie, a teda zákonnosť takýchto aktov – v prejednávanom prípade ide o pre- 165. Táto argumentácia je len málo presvedčivá. hliadku nariadenú Komisiou ako orgánom hospodárskej súťaže – možno posudzovať

125 — 

Rozsudok

AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, body 18 až 22, osobitne bod 21; v tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner 20. januára 1981 v tejto veci, s. 1630 a 1631. Pozri okrem toho ustálenú judikatúru o autonómnom výklade pojmov práva Spoločenstva a práva Únie, napríklad roz- sudky z 18. januára 1984, Ekro, 327/82, Zb. s. 107, bod 111; 166. Ani článok 14 ods. 1 až 3 nariadenia Rady z 18. októbra 2007, Österreichischer Rundfunk, C-195/06, Zb. s. I-8817, bod 24, a zo 17. júla 2008, Kozlowski, č. 17, ani všeobecná zásada ochrany dôvernosti C-66/08, Zb. s. I-6041, bod 42.

169. Ak by sa obsah a rozsah zásady dôver- nosti komunikácie medzi advokátmi a klient- mi menil v závislosti od členského štátu, v ktorom Komisia vykonáva šetrenie, viedlo by to k skutočnej právnej mozaike, ktorá by bola v rozpore so samotným vnútorným tr- hom. Cieľom povýšenia Komisie na nadná- rodný orgán hospodárskej súťaže bolo pod- robiť podniky v Európskej únii jednotným pravidlám v oblasti hospodárskej súťaže a vy- tvoriť rovnaké súťažné podmienky na celom vnútornom trhu („level playing field“). 171. V rozpore s tvrdením CCBE vymedze- nie obsahu a rozsahu zásady dôvernosti v ko- naniach v oblasti hospodárskej súťaže nemô- že byť ponechané na členské štáty na základe zásady subsidiarity. Na jednej strane procesné pravidlá v oblasti kartelov [nariadenie Rady č. 17 a nariadenie (ES) č. 1/2003] sú súčasťou pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu, ktorých prijatie vyplýva z výlučnej právomoci Únie [článok 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ], a teda zásadu subsi- 170. Skutočnosť, že zásada dôvernosti práva diarity nemožno v tejto oblasti uplatniť (člá- Únie predstavuje základné právo, tiež svedčí nok 5 ods. 3 ZEÚ). Na druhej strane výkon v prospech autonómneho výkladu rozsahu práv, ktoré jednotlivcom priznáva Zmluva, ochrany, ktorú poskytuje. Obsah základných v prejednávanom prípade je to možnosť do- práv uplatňovaných v pôsobnosti práva Únie volávať sa ochrany dôvernosti komunikácie musí byť identický pre všetkých občanov Únie medzi advokátmi a klientmi, nemôže závisieť od úvah spojených so subsidiaritou. 128

b) O zásade prenesenia právomocí 177. Článok 145 nariadenia Rady č. 17, ktoré stanovuje právomoci Komisie v oblasti šetre- ní, sa opiera o článok 87 Zmluvy EHS (teraz článok 103 ZFEÚ). 130 Ako to upresňuje člá- nok 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, ide dokonca o vý- lučnú právomoc priznanú Únii.

174. Odvolatelia a niektorí vedľajší účastníci 129 — Pozri tiež stanovisko 2/94 z 28. marca 1996, „pristú- konania, ktorí ich podporujú, najmä ECLA, penie k EDĽP“, Zb. s. I-1759, body 23 a 24, a rozsudok sa podporne odvolávajú na zásadu prenesenia z 23. októbra 2007, Parlament/Komisia, C-403/05, Zb. s. I-9045, bod 49. právomocí. Namietajú, že Únia nemá právo- 130 — Aj články 20 a 21 nariadenia (ES) č. 1/2003, ktoré sa moc vymedziť, ktorí advokáti požívajú ochra- budú uplatňovať na budúce prípady, majú právny základ v Zmluvách, konkrétne článku 83 ES (teraz článok 103 nu dôvernosti pri komunikácii s ich klientmi. ZFEÚ).

I - 8354

AKZO NOBEL CHEMICALS A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA

178. Dôvernosť komunikácie medzi advokát- nesporné, že členské štáty majú právomoc mi a klientmi, ktorá predstavuje obmedzenie upraviť výkon profesie advokáta. 133 Pri vý- právomoci Komisie v oblasti šetrení, 131 je sa- kone tejto právomoci sú však povinné, tak motná založená na všeobecnej zásade práva ako v iných oblastiach, 134 dodržiavať rele- Únie, ktorá má právnu silu základného prá- vantné ustanovenia práva Únie, ako aj jej va. 132 Vymedzenie jej obsahu a rozsahu je právomoci. 135 jednou z podstatných úloh Súdneho dvora Európskej únie, ktorému prináleží zabezpečiť dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmlúv (článok 19 ods. 1 druhá veta ZEÚ).

133 — Rozsudky z 12. júla 1984, Klopp, 107/83, Zb. s. 2971, bod 17, a z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, bod 99. 134 — Pozri medzi množstvom iných rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 21, v oblasti priamych daní; z 23. októbra 2007, Morgan a Bucher, 181. Túto námietku tiež nemožno prijať. C-11/06 a C-12/06, Zb. s. I-9161, bod 24, pokiaľ ide o obsah výučby a organizáciu školských systémov, a z 10. marca Za súčasného stavu práva Únie je určite 2009, Hartlauer, C-169/07, Zb. s. I-1721, bod 29, pokiaľ ide o úpravu systémov sociálneho zabezpečenia. 135 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Klopp, už citovaný v poznámke pod čiarou 133, body 17 a 18; pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares 131 — Rozsudok AM & S, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, Maduro 1. februára 2006 v spojených veciach Cipolla a i. najmä body 18a 22. (rozsudok z 5. decembra 2006, C-94/04 a C-202/04, 132 — Pozri bod 47 vyššie týchto návrhov. Zb. s. I-11421), bod 82.

I - 8355

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-550/07 P

a právo verejného obstarávania, ktoré môžu ochranu iba v rámci svojej pôsobnosti, teda mať vplyv na každodennú činnosť podnikov najmä na účely inšpekcií vykonávaných vnút- a advokátov. Nijakým spôsobom nezasahujú roštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže do vnútroštátnych právomocí na úpravu vý- v rámci vnútroštátnych konaní v oblasti kar- konu profesie advokáta. telov. Právo Únie žiadnym spôsobom „neru- ší“ ani „nebráni“ prípadnej ochrane dôver- nosti komunikácie, ktorá môže byť uznaná vo vnútroštátnych konaniach a prehliadkach; naopak, takáto ochrana pretrváva v celom rozsahu. Judikatúra AM & S sa uplatňuje 183. Zdá sa teda, že tvrdenia niektorých iba na konania v oblasti hospodárskej súťa- účastníkov konania, ktoré sú založené na že a šetrenia vykonávané Komisiou. Nemá porušení systému rozdelenia právomocí, sú žiaden vplyv na ustanovenia uplatňované na v celom rozsahu nedôvodné. vnútroštátne konanie.

4. Záver

192. Vzhľadom na to, že sa zdá, že žiaden z odvolacích dôvodov uvádzaných Akzo a Akcros nie je dôvodný a že žiadne z tvrdení uvádzaných vedľajšími účastníkmi konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, nie je presvedčivé, je potrebné zamietnuť odvola- 190. Na rozdiel od situácie, ktorá prevláda nie v celom rozsahu. medzi členskými štátmi, vo vzťahoch s tre- tími štátmi totiž vo všeobecnosti neexistuje dostatočný základ umožňujúci vzájomné uznanie kvalifikácie advokátov a profesijných pravidiel, ktorým podliehajú advokáti pri vý- kone svojej profesie. V niektorých prípadoch by nebolo možné ani zaistiť, že dotknutý tretí 193. Ak by však Súdny dvor dospel k záveru, štát má dostatočne ustálenú prax požadova- že komunikácia s podnikovými právnikmi nú právnym štátom, ktorá by umožňovala ad- v rámci podniku alebo skupiny spadajú do vokátom vykonávať ich profesiu dostatočne pôsobnosti ochrany dôvernosti komunikácie nezávisle tak, aby napĺňali svoju úlohu „spo- medzi advokátmi a klientmi, prináleží mu, lupracovníka spravodlivosti“. Nemôže byť po zrušení napadnutého rozsudku, vrátiť vec povinnosťou Komisie ani súdov Únie detail- Všeobecnému súdu, aby pokračoval v skúma- ne overovať túto skutočnosť v každom kon- ní skutkových okolností (článok 61 Štatútu krétnom prípade vo svetle pravidiel a praktík Súdneho dvora). Treba totiž ešte zistiť, či dve platných v dotknutom treťom štáte, najmä ak sporné správy elektronickej pošty boli spoje- nemôže byť vždy zaistená účinná administra- né s výkonom práva na obhajobu vzhľadom tívna spolupráca s orgánmi tretieho štátu. na ich obsah a kontext, v ktorom boli zaslané.

195. Podľa článku 69 ods. 2 prvej vety v spo- jení s článkom 118 tohto rokovacieho po- riadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, 197. Ďalší účastníci konania, ktorí podporu- ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa jú odvolanie predložením návrhov Súdnemu článku 69 ods. 2 druhej vety rokovacieho po- dvoru, môžu byť zaviazaní, aby znášali vlastné riadku, ak je viac účastníkov konania, ktorí trovy konania na základe analogického uplat- nemali úspech, Súdny dvor medzi nich roz- nenia článku 69 ods. 4 tretej vety rokovacieho delí náhradu trov konania. Keďže Komisia poriadku. 138 CCBE, ARNOVA, ECLA, ACCE navrhla zaviazať odvolateľov na náhradu trov a IBA svojimi návrhmi podporovali odvola- konania a odvolatelia nebudú mať úspech vo nie Akzo a Akcros a nemali úspech; je pre- svojich dôvodoch, musia byť zaviazaní na ná- to vhodné, odchylne od toho, čo sa uviedlo hradu trov konania. Keďže podali odvolanie v bode 195, určiť, že každý z nich znáša svoje spoločne, musia tieto trovy konania znášať vlastné trovy konania. spoločne a nerozdielne. 137

138 — Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C-23/00 P, Zb. s. I-1873, bod 56; 137 —  V tomto zmysle tiež rozsudok z 31. mája 2001, D z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO, a Švédsko/Rada, C-122/99 P a C-125/99 P, Zb. s. I-4319, C-172/01 P, C-175/01 P, C-176/01 P a C-180/01 P, bod 65; v tomto prípade D a Švédske kráľovstvo dokonca Zb. s. I-11421, bod 187, a z 1. októbra 2009, Foshan Shunde podali dve oddelené odvolania a napriek tomu boli zavia- Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C-141/08 P, zaní na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne. Zb. s. I-9147, bod 118.

3. Conseil des barreaux européens, Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, European Company Lawyers Association, American Corporate Counsel Association (European Chapter) a International Bar Association znáša- jú každý svoje vlastné trovy konania.

4. V zostávajúcej časti sú Akzo Nobel Chemicals Ltd. a Akcros Chemicals Ltd. spo- ločne a nerozdielne zaviazaní na náhradu trov konania.“

I - 8359