C-92/07

ROZSUDOK

Z 29. 4. 2010 — VEC C-92/07

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 29. apríla 2010 *

Vo veci C-92/07,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 16. februára 2007,

Európska komisia, v zastúpení: P. J. Kuijper a S. Boelaert, splnomocnení zástupco- via, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

ktorého v konaní podporuje:

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia P. Lindh (spravodajkyňa), A. Rosas, A. Ó Caoimh a A. Arabadjiev,

generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

1 Komisia Európskych spoločenstiev sa svojou žalobou domáha, aby Súdny dvor určil, že Holandské kráľovstvo si tým, že zaviedlo a ponechalo v platnosti poplatky za vydanie povolenia na pobyt, ktoré sú vyššie než poplatky, ktoré sa žiadajú od štát- nych príslušníkov členských štátov, ako aj štátnych príslušníkov Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Nórskeho kráľovstva a Švajčiarskej konfederácie za vydanie rovnocenného dokladu, a uplatňuje tento režim na tureckých štátnych prís- lušníkov, ktorí majú právo pobytu v Holandsku na základe:

— Asociačnej dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Turec- kom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES 1964, 217, s. 3685; Mim. vyd. 11/011, s. 10, ďalej len „dohoda o pridružení“),

— dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970 v Bruseli a v mene Spo- ločenstva uzatvoreného, schváleného a potvrdeného nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972 (Ú. v. ES L 293, s. 1; Mim. vyd. 11/011, s. 41, ďalej len „dodatkový protokol“) a

— rozhodnutia č. 1/80, prijatého 19. septembra 1980 asociačnou radou, ktorá bola zriadená dohodou o pridružení a zložená na jednej strane z členov vlád členských štátov, Rady Európskej únie a Komisie a na druhej strane členov tureckej vlády,

I - 3688

KOMISIA/HOLANDSKO

3 Článok 9 dohody o pridružení znie:

„Zmluvné strany uznávajú, že v rámci uplatnenia dohody a v súlade s prípadnými osobitnými ustanoveniami prijatými pri uplatnení článku 8 je zakázaná akákoľvek

I - 3689

ROZSUDOK

Z 29. 4. 2010 — VEC C-92/07

diskriminácia na základe štátnej príslušnosti v súlade so zásadou uvedenou v článku 7 Zmluvy o založení Spoločenstva.“ [neoficiálny preklad]

— Dodatkový protokol

KOMISIA/HOLANDSKO

— Rozhodnutie č. 1/80

7 Článok 6 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 znie takto:

„bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7 o slobodnom prístupe rodinných príslušníkov k zamestnaniu, turecký pracovník, ktorý patrí do legálneho trhu práce v členskom štáte:

— má právo v tomto členskom štáte po roku legálneho zamestnania na obnovu svoj- ho pracovného povolenia u toho istého zamestnávateľa, pokiaľ má voľné pracovné miesto,

— má právo v tomto členskom štáte po troch rokoch legálneho zamestnania a s vý- hradou prednosti poskytovanej pracovníkom z členských štátov Spoločenstva odpovedať na pracovnú ponuku v rovnakej profesii u zamestnávateľa podľa svoj- ho výberu, urobenú za normálnych podmienok a zaregistrovanú na úrade práce v tomto členskom štáte,

„Členské štáty Spoločenstva a Turecka nemôžu zaviesť nové obmedzenia týkajúce sa podmienok prístupu k zamestnaniu pracovníkov a členov rodín týchto pracovníkov, ktorí majú na území týchto štátov legálny pobyt alebo sú legálne zamestnaní.“ [neofi- ciálny preklad]

Smernica 2004/38/ES

10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve obča- nov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smer- nice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005,

I - 3692

KOMISIA/HOLANDSKO

s. 46), vo svojom článku 25 nazvanom „Všeobecné ustanovenia týkajúce sa dokladov o pobyte“ stanovuje:

ROZSUDOK

Z 29. 4. 2010 — VEC C-92/07

13 Z údajov uvedených v žalobe, ktoré Holandské kráľovstvo nespochybnilo, vyplýva, že výška poplatkov jednak pre tureckých štátnych príslušníkov a výška poplatkov jednak pre občanov Únie sa v rokoch 1994 a 2005 odlišovali takto:

Občania Únie Tureckí štátni príslušníci

Pred 1. februárom 1994 0 0

K 15. februáru 1994 35 NLG (približne 16 eur) od 125 NLG do 1 000 NLG (od približne 57 eur do pri- bližne 454 eur)

K 1. máju 2002 26 eur od 50 eur do 539 eur

KOMISIA/HOLANDSKO

16 Vzhľadom na to, že Komisiu stále nepresvedčili argumenty uvádzané zo strany Holandského kráľovstva, rozhodla sa podať túto žalobu.

Konanie pred Súdnym dvorom

17 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 29. júna 2007 sa vyhovelo návrhu na vstup Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návr- hov Holandského kráľovstva.

18 Rozhodnutím predsedu tretej komory zo 14. októbra 2008 bolo konanie v tejto veci prerušené do vyhlásenia rozsudku zo 17. septembra 2009, Sahin (C-242/06, Zb. s. I-8465).

O žalobe

22 Podľa Komisie sa článok 13 rozhodnutia č. 1/80 uplatňuje aj na pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa doposiaľ neintegrovali v prijímacom členskom štáte, a v dôsledku toho sa nemôžu odvolávať na ustanovenia článku 6 ods. 1 tohto rozhod- nutia. Ako uvádza, článok 41 ods. 1 dodatkového protokolu bráni každému zhorše- niu možností usadiť sa alebo poskytovať služby s cieľom, aby sa dotknutým osobám umožnil výkon slobody usadiť sa a slobodné poskytovanie služieb.

23 Komisia uvádza, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora majú doložky „standstill“ priamy účinok a týkajú sa aj práva pobytu. Komisia vo svojich pripomienkach týka- júcich sa vyjadrení Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka konania tvrdí, že rozsudok z 20. septembra 2007, Tum a Dari (C-16/05, Zb. s. I-7415), ktorý bol vyhlásený po tom, ako boli predložené vyjadrenia v rámci repliky a dupliky, potvr- dzuje jej analýzu. Pripomína, že v tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že pravidlá „standstill“ sa uplatnia na každé nové obmedzenie, či už ide o obmedzenie vyplýva- júce z hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho pravidla, a že tieto pravidlá nepod- liehajú požiadavke minimálnej hranice.

I - 3696

KOMISIA/HOLANDSKO

24 Komisia sa domnieva, že je vhodné porovnať situáciu k 1. februáru 1994 so situáciou, ktorá existovala v čase nadobudnutia účinnosti dodatkového protokolu, teda 1. janu- ára 1973, pokiaľ ide o slobodu usadiť sa a slobodné poskytovanie služieb, a pokiaľ ide o voľný pohyb pracovníkov, so situáciou k 1. decembru 1980 alebo k 20. decembru 1976, podľa toho, či vychádzame z rozhodnutia č. 1/80, alebo z rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo, čiže z rozhodnutia č. 2/76 o výkone článku 12 dohody o pridružení, prijatej asociačnou radou 20. decembra 1976.

28 Po vyjadrení pochybností týkajúcich sa rozsahu nesplnenia povinnosti Holandské kráľovstvo vo svojej obrane na uvedenom pojednávaní pripustilo, že žaloba sa týkala nielen poplatkov týkajúcich sa predĺženia povolení na pobyt, ale aj poplatkov, ktoré sa vzťahujú na prvé udelenie týchto povolení.

29 Holandské kráľovstvo takisto uviedlo, že berie do úvahy rozsudky, ktoré boli vyhlá- sené po podaní jeho dupliky, a to rozsudky Tum a Dari, už citovaný; z 19. februára 2009, Soysal a Savatli (C-228/06, Zb. s. I-1031), ako aj Sahin, už citovaný. V dôsledku toho uznáva, že pravidlá „standstill“ sa týkajú nielen hmotnoprávnych, ale aj proces- noprávnych pravidiel, a vzťahujú sa na práva tureckých štátnych príslušníkov od ich prvého vstupu na územie členských štátov v oblasti slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb. Tvrdí však, že pravidlá „standstill“ uvedené v článku 13 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 sa neuplatňujú pri prvom vstupe tureckých pracovníkov na úze- mie členského štátu.

30 Pokiaľ ide o tureckých pracovníkov, Holandské kráľovstvo zastáva názor, že existen- cia práva pobytu závisí od existencie práva prístupu na pracovný trh cieľového člen- ského štátu podľa článkov 6 a 7 rozhodnutia č. 1/80. Len tí tureckí štátni príslušníci, ktorí oprávnene vstúpili na územie členského štátu a pôsobia na legálnom trhu práce tohto štátu, ako aj ich rodinní príslušníci, majú právo pobytu v tomto členskom štáte.

I - 3698

KOMISIA/HOLANDSKO

Ostatní tureckí pracovníci nemajú právo pobytu na základe rozhodnutia č. 1/80, ale podliehajú vnútroštátnym imigračným pravidlám členského štátu, v ktorom sa chcú zdržovať.

32 Čo sa týka výšky sporných poplatkov, Holandské kráľovstvo tvrdí, že je odôvodnená. Opiera sa analogicky o rozsudok zo 16. novembra 2004, Panayotova a i. (C-327/02, Zb. s. I-11055), ktorý sa týka európskych dohôd o pridružení uzatvorených medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Bulharskou republikou, Poľskou republikou a Slovenskou republikou na strane druhej. Odvoláva sa na bod 20 tohto rozsudku, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že obmedzenia vzťa- hujúce sa na právo usadiť sa a vyplývajúce z právneho poriadku hostiteľského člen- ského štátu v oblasti prisťahovalectva musia byť vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a vo vzťahu k nemu nesmú predstavovať zásah do samotnej podstaty prizna- ných práv. Holandské kráľovstvo uvádza, že analogicky treba preskúmať, či sporné poplatky neznemožňujú alebo nadmerne nesťažujú výkon práv tureckých štátnych príslušníkov, ktoré im priznáva dohoda o pridružení. Dodáva, že tieto poplatky musia byť nediskriminačné, primerané, v súlade so základnými právami a musia mať prime- ranú výšku.

33 Holandské kráľovstvo tvrdí, že sporné poplatky sa týmito vlastnosťami vyznačujú.

I - 3699

ROZSUDOK

Z 29. 4. 2010 — VEC C-92/07

34 Tieto poplatky podľa neho vôbec nezasahujú do podstaty práva prístupu na trh práce priznaného rozhodnutím č. 1/80, lebo nepredstavujú novú materiálnu podmienku nevyhnutnú na získanie práva na pobyt, ktoré toto rozhodnutie priznáva tureckým štátnym príslušníkom, ale len jednoduchú formálnu požiadavku na účely priznania tohto práva na pobyt holandskými úradmi.

35 Sporné poplatky podľa Holandského kráľovstva nie sú diskriminačné, pretože medzi situáciou tureckých štátnych príslušníkov a situáciou občanov Únie existujú pod- statné rozdiely. Dohoda o pridružení totiž nevytvára vnútorný trh s Tureckou repub- likou a nepriznáva tureckým štátnym príslušníkom občianstvo Únie. Komisia sa teda chybne snaží rozšíriť uplatnenie ustanovení smernice 2004/38 na tureckých štátnych príslušníkov.

39 Holandské kráľovstvo dodáva, že Komisia súhlasí s tým, aby členské štáty mohli prejsť zo systému nominálnych poplatkov na systém, v ktorom poplatky lepšie odrá- žajú náklady. Presne to urobilo Holandské kráľovstvo, keď priblížilo výšku sporných poplatkov skutočným nákladom na vystavenie dokumentov, o ktorých vydanie sa žiada.

40 Napokon tento členský štát počas pojednávania na Súdnom dvore tvrdil, že výhrada uvedená v žalobe Komisie, založená na tom, že výška sporných poplatkov je „vyššia“ ako výška poplatkov pre štátnych príslušníkov členských štátov, nezodpovedá kritériu proporcionality, ktoré Súdny dvor zohľadnil v už citovanom rozsudku Sahin. Z toho vyvodzuje záver, že táto žaloba nie je dôvodná.

41 Spolková republika Nemecko vstúpila do konania na podporu Holandského krá- ľovstva. Tvrdí, že sporné poplatky sú administratívnou formalitou a nepredstavujú obmedzenie v zmysle pravidiel „standstill“. V každom prípade tieto poplatky možno odôvodniť naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, to znamená, potrebou kon- trolovať prílev cudzincov a dôvodmi, prečo sa títo chcú zdržovať v hostiteľskom člen- skom štáte.

42 Tento členský štát okrem iného uvádza, že pravidlo zákazu diskriminácie zakotvené v článku 9 dohody o pridružení nie je dostatočne jasné a presné na to, aby sa mohlo priamo uplatniť. Malo by byť spresnené inými opatreniami, akým je článok 10 roz- hodnutia č. 1/80. Tento článok 10 však v prejednávanej veci nemožno uplatniť, pre- tože sporné poplatky nie sú súčasťou pracovných podmienok v zmysle tohto článku.

I - 3701

ROZSUDOK

Z 29. 4. 2010 — VEC C-92/07

I - 3702

KOMISIA/HOLANDSKO

zamestnanosti a s tým spojené právo pobytu podľa článku 6 ods. 1 tohto rozhodnutia (rozsudok Sahin, už citovaný, bod 51).

46 Súdny dvor takisto preskúmal tento článok 13 vo svetle pravidla „standstill“ uvede- ného v článku 41 dodatkového protokolu, ktorý sa týka slobody usadiť sa a slobod- ného poskytovania služieb.

47 Pokiaľ však ide o tento článok 41 ods. 1, Súdny dvor v súlade s už citovanými rozsud- kami Tum a Dari, ako aj Soysal a Savatli pripomenul, že toto ustanovenie zakazuje od nadobudnutia platnosti právneho aktu, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, v hos- titeľskom členskom štáte prijímanie akýchkoľvek nových obmedzení týkajúcich sa výkonu slobody usadiť sa alebo slobodného poskytovania služieb, a to vrátane obme- dzení týkajúcich sa hmotnoprávnych a/alebo procesných podmienok v oblasti prvého vstupu tureckých štátnych príslušníkov na územie dotknutého členského štátu, ktorí tam chcú využívať tieto hospodárske slobody (rozsudok Sahin, už citovaný, bod 64).

48 Súdny dvor už rozhodol, že vzhľadom na to, že klauzula „standstill“ podľa článku 13 rozhodnutia č. 1/80 má rovnakú povahu ako klauzula podľa článku 41 ods. 1 dodat- kového protokolu a obe klauzuly sledujú rovnaký cieľ, výklad článku 41 ods. 1 musí platiť aj v súvislosti s povinnosťou zachovávať status quo, ktorý je základom daného článku 13 v oblasti voľného pohybu pracovníkov (rozsudok Sahin, už citovaný, bod 65).

52 Podľa Holandského kráľovstva z už citovaného rozsudku Sahin vyplýva, že uloženie poplatkov tureckým štátnym príslušníkom, ktoré nie sú úplne zhodné s poplatkami uloženými občanom Únie, nie je v rozpore s pravidlami „standstill“, ktoré zakazujú len neprimerané poplatky. Poplatky vyžadované od tureckých štátnych príslušníkov však predstavujú len časť nákladov spojených s preskúmaním ich spisov, a tak nie sú v rozpore s týmito pravidlami. Okrem iného tento členský štát zastáva názor, že žaloba sa netýka uloženia neprimeraných poplatkov tureckým štátnym príslušníkom, ale vyšších poplatkov, než sú tie, ktoré sa vyžadujú od občanov Únie, a preto žaloba nie je dôvodná.

53 V tomto ohľade sa na účely preskúmania predmetnej žaloby totiž treba odvolať na už citovaný rozsudok Sahin, v ktorom sa Súdny dvor vyjadril k zlučiteľnosti poplatkov za vydanie povolenia na pobyt alebo predĺženie tohto povolenia uložených holandskou právnou úpravou v roku 2002 s článkom 13 rozhodnutia č. 1/80. Poplatky uložené

I - 3704

KOMISIA/HOLANDSKO

tureckým pracovníkom dosahovali v prejednávanej veci výšku 169 eur za predĺženie povolenia na pobyt v porovnaní s iba 30 eurami, ktoré sa podľa vnútroštátneho súdu v predmetnej veci požadovali za vydanie dokumentov týkajúcich sa pobytu od obča- nov Únie.

54 Z už citovaného rozsudku Sahin, a konkrétne z bodov 72 a 74 tohto rozsudku, vyplýva, že žiadosť o vydanie povolenia na pobyt alebo o predĺženie platnosti tohto doku- mentu predložená tureckým štátnym príslušníkom a žiadosť o vydanie povolenia na pobyt predložená v inom členskom štáte občanom Únie sú podobné.

58 Je opodstatnené vziať do úvahy tento vývoj v prejednávanej veci, ktorá sa týka súboru poplatkov pre tureckých štátnych príslušníkov na základe holandskej právnej úpravy od roku 1994 za vydanie a predĺženie povolenia na pobyt, ktoré boli zmenené najmä v roku 2002, 2003, ako aj v roku 2005, a sú zhrnuté v tabuľke uvedenej v bode 13 tohto rozsudku.

59 V porovnaní s rozdielom zaznamenaným v roku 2002 vo veci, ktorá bola predme- tom už citovaného rozsudku Sahin, rozdiel medzi výškou poplatkov pre tureckých štátnych príslušníkov a výškou poplatkov požadovaných od občanov Únie ešte vzrás- tol v rokoch 2003 a 2005. Okrem toho tureckými štátnymi príslušníkmi dotknutými v tejto žalobe sú nielen pracovníci, ako to bolo v uvedenej veci, ale aj osoby, ktoré chcú využívať slobodu usadiť sa alebo slobodné poskytovanie služieb v zmysle dohody o pridružení.

60 Existenciu nedodržania pravidiel „standstill“ tak treba preskúmať vzhľadom na pravidlá uvedené v článku 13 rozhodnutia č. 1/80 a článku 41 ods. 1 dodatkového protokolu.

61 V tomto ohľade je nepochybné, že sporné poplatky predstavujú nové opatrenia, pretože boli prijaté po nadobudnutí platnosti rozhodnutia č. 1/80 ako opatrenia ovplyvňujúce situáciu tureckých pracovníkov a po nadobudnutí platnosti dodatko- vého protokolu ako opatrenia týkajúce sa tureckých štátnych príslušníkov, ktorí chcú

I - 3706

KOMISIA/HOLANDSKO

65 Tvrdenie Holandského kráľovstva, ktoré spočíva v tom, že sporné poplatky predsta- vujú 70 % nákladov na spracovanie žiadostí, neumožňuje odôvodniť ich uloženie, a tvr- denie tohto členského štátu, že tieto poplatky nie sú neprimerané, treba zamietnuť.

I - 3707

ROZSUDOK

Z 29. 4. 2010 — VEC C-92/07

66 Holandské kráľovstvo takisto uvádza, že sporné poplatky sú nediskriminačné, a to z dôvodu existencie rozdielov, ktoré považuje za podstatné, medzi situáciou turec- kých štátnych príslušníkov a situáciou občanov Únie. Podľa tohto členského štátu nemožno základný cieľ Európskej únie spočívajúci v zavedení spoločného trhu, vytvo- rení európskeho občianstva a zabezpečení voľného pohybu občanov v rámci Únie uplatňovať na tureckých štátnych príslušníkov„neobmedzene“.

67 Je však opodstatnené zdôrazniť, ako vyplýva z článku 2 ods. 1 dohody o pridružení, že cieľom tejto dohody je priblížiť situáciu tureckých štátnych príslušníkov k situácii občanov Únie, a to postupným zavedením voľného pohybu pracovníkov a odstráne- ním obmedzení slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb.

68 V tejto súvislosti všeobecná zásada zákazu diskriminácie na základe štátnej prísluš- nosti uvedená v článku 9 dohody o pridružení a uplatňovanie tejto zásady v osobit- nej oblasti pracovníkov podľa článku 10 rozhodnutia č. 1/80 prispievajú k podpore postupnej integrácie migrujúcich tureckých pracovníkov, ako aj tureckých štátnych príslušníkov, ktorí sa premiestňujú s cieľom usadiť sa alebo poskytovať služby v člen- skom štáte (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o pracovníkov, rozsudok Wählergruppe Gemeinsam, už citovaný, bod 78).

73 Pokiaľ ide o poplatky ukladané od tohto dátumu, treba uviesť, že boli zavedené až po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku. Podľa ustálenej judika- túry treba existenciu nesplnenia povinnosti posudzovať podľa tej situácie členského štátu, ktorá existovala v čase uplynutia lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku, a zmeny, ku ktorým došlo po uplynutí tejto lehoty, nesmie Súdny dvor zohľadniť (pozri najmä rozsudky zo 14. septembra 2004, Komisia/Španielsko, C-168/03, Zb. s. I-8227, bod 24, a z 3. júna 2008, Komisia/Francúzsko, C-507/07, bod 7). V dôsledku toho tieto poplatky Súdny dvor nemôže zohľadniť na účely preskúmania predmetnej žaloby o nesplnenie povinnosti.

74 Pokiaľ ide o sporné poplatky, treba pripomenúť, že nemožno vylúčiť, že poplatky pre tureckých štátnych príslušníkov, ktoré sú mierne vyššie v porovnaní s poplatkami

I - 3709

ROZSUDOK

Z 29. 4. 2010 — VEC C-92/07

požadovanými za vydanie podobných dokumentov od občanov Únie, možno v urči- tých osobitných prípadoch považovať za primerané. V každom prípade je potrebné konštatovať, že výška sporných poplatkov sa pohybuje v rámci rozmedzia, ktorého najnižšia hranica o viac ako dve tretiny prevyšuje výšku poplatkov pre občanov Únie za vydanie podobných dokumentov. Takýto rozdiel nemožno považovať za mini- málny, a preto sa treba domnievať, že sporné poplatky sú ako celok neprimerané.

I - 3710

KOMISIA/HOLANDSKO

O trovách

77 Podľa článku 69 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 4 prvého pododseku toho istého ustanovenia člen- ské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

78 Keďže Komisia navrhla zaviazať Holandské kráľovstvo na náhradu trov konania a Holandské kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania. Spolková republika Nemecko, ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník konania, znáša vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

— rozhodnutia č. 1/80, prijatého 19. septembra 1980 asociačnou radou, ktorá bola zriadená dohodou o pridružení a zložená na jednej strane z členov vlád členských štátov, Rady Európskej únie a Komisie Európskych spoločenstiev a na druhej strane členov tureckej vlády,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 9 dohody o pridružení, článku 41 ods. 1 dodatkového protokolu, ako aj z článku 10 ods. 1 a člán- ku 13 rozhodnutia č. 1/80.

2. Holandské kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania. Spolková republi- ka Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

I - 3712