C-441/07

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora) z 29. júna 2010 *

Vo veci C-441/07 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 24. septembra 2007,

Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

odvolateľka,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, R. Silva de Lapuerta, E. Levits a C. Toader, sudcovia A. Rosas, K. Schie- mann (spravodajca), M. Ilešič a U. Lõhmus,

generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. júna 2009,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 17. septembra 2009,

vyhlásil tento

2 Podľa odôvodnenia č. 13 nariadenia č. 1/2003:

„Ak v priebehu konaní, z ktorých by vyplynulo rozhodnutie o zákaze [ktoré by mohli viesť k zákazu – neoficiálny preklad] dohody alebo postupu, prijmú podniky voči [po- núknu podniky – neoficiálny preklad] Komisii záväzky, ktoré by uspokojili jej záuj- my [ktoré by mohli reagovať na jej obavy – neoficiálny preklad], Komisia by mohla [Komisia by mala mať možnosť – neoficiálny preklad] prijať rozhodnutie, ktorými sa tieto záväzky stanú pre príslušné podniky záväznými. V takomto rozhodnutí by malo byť stanovené, bez toho aby bolo odpovedané na otázku, či také porušenie existovalo, alebo ešte stále existuje, že už naďalej nie sú dôvody na zásah Komisie. Takéto roz- hodnutia nemajú vplyv na právomoci orgánov hospodárskej súťaže a súdov členských štátov týkajúce sa zisťovania porušovania a rozhodovania v jednotlivých prípadoch. Rozhodnutia týkajúce sa záväzkov nie sú vhodné v prípade, keď Komisia zamýšľa ulo- žiť sankcie.“

I - 6014

KOMISIA/ALROSA

3 Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 stanovuje:

„Ak Komisia konajúc na základe sťažnosti alebo z vlastného podnetu zistí porušova- nie článkov 81 a 82 Zmluvy, môže rozhodnutím od príslušných podnikov a združení podnikov požiadať o ukončenie takého porušovania. Na tento účel im môže uložiť akékoľvek štrukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní [opatrenia z hľadiska tr- hového správania – neoficiálny preklad], ktoré sú primerané k spáchanému priestup- ku a nevyhnutné pre efektívne ukončenie porušovania. Štrukturálne opatrenia sa môžu uložiť buď vtedy, keď neexistuje žiadne účinné opatrenie orientované na sprá- vanie alebo keď akékoľvek rovnocenné opatrenie orientované na správanie by mohlo znamenať pre príslušný podnik väčšie zaťaženie ako štrukturálne opatrenie. Ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môže tiež zistiť porušenie potom, čo bolo spácha- né [môže tiež konštatovať, že došlo k porušeniu v minulosti – neoficiálny preklad].“

b) keď príslušné podniky konajú v rozpore so svojimi záväzkami, alebo

c) keď bolo rozhodnutie založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých stranami.“

5 Článok 27 ods. 2 a 4 nariadenia č. 1/2003 stanovuje:

„2. Právo príslušných strán na obhajobu sa v konaniach plne rešpektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevzťahu- je na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov hospodárskej súťaže členských štátov. Právo na prístup sa nevzťahuje najmä na korešpondenciu medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov alebo na vzájom- nú korešpondenciu medzi týmito orgánmi, vrátane dokumentov zhotovených podľa článkov 11 a 14. Nič v tomto odseku nebráni Komisii v tom, aby zverejnila a využívala informácie potrebné na dokázanie porušovania.

…

4. Keď Komisia zamýšľa prijať rozhodnutie podľa článku 9 alebo článku 10, uverej- ní stručný popis prípadu a podstatný obsah príslušných záväzkov alebo navrhova- ného spôsobu postupu. Zúčastnené tretie strany môžu predložiť svoje pripomienky v rámci lehoty stanovenej Komisiou v jej uverejnení, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Uverejnenie zohľadňuje oprávnený záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev.“

10. Dňa 5. marca 2002 spoločnosti Alrosa a De Beers oznámili Komisii dohodu uzavretú 17. decembra 2001 medzi spoločnosťou Alrosa a dvomi dcérskymi spo- ločnosťami skupiny De Beers, City and West East Ltd a De Beers Centenary AG (ďalej len ‚oznámená dohoda‘) s cieľom získať negatívny atest alebo výnimku na základe nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementu- júce články [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3).

I - 6017

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

11. Táto dohoda, ktorú v rámci dlhodobého obchodného vzťahu uzavreli spoločnosti Alrosa a De Beers, sa týkala hlavne dodávania surových diamantov.

12. Bola uzavretá na obdobie piatich rokov s tým, že podľa svojho článku 12 začne plynúť odo dňa, ku ktorému Komisia zmluvným stranám potvrdí, že ‚neporušu- je článok 81 ods. 1 ES, alebo si zaslúži udelenie výnimky na základe článku 81 ods. 3 ES, a inak neporušuje článok 82 ES‘.

13. V tomto období sa spoločnosť Alrosa zaviazala predávať prírodné surové diaman- ty produkované v Rusku spoločnosti De Beers v sume 800 miliónov amerických dolárov (USD) za rok, zatiaľ čo De Beers sa zaviazala, že ich od nej kúpi, ako to stanovoval článok 2.1.1 oznámenej dohody. Na štvrtý a piaty rok vykonáva- nia oznámenej dohody sa spoločnosti Alrosa povolilo, aby túto sumu znížila na sumu 700 miliónov USD, ako to stanovoval článok 2.1.2 oznámenej dohody. Suma 800 miliónov USD, stanovená podľa cien platných ku dňu uzavretia oznámenej dohody, zodpovedala približne polovici ročnej produkcie spoločnosti Alrosa a jej celkovej produkcii vyvážanej mimo Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ).

18. Dňa 12. septembra 2003 spoločnosť Alrosa navrhla záväzky spočívajúce v tom, že od šiesteho roku vykonávania oznámenej dohody postupne zníži množstvo suro- vých diamantov predávaných spoločnosti De Beers a že od roku 2013 už nebude De Beers predávať surové diamanty. [Alrosa] tieto záväzky následne odvolala.

19. Dňa 14. decembra 2004 Alrosa a De Beers spoločne predložili záväzky (ďalej len ‚spoločné záväzky‘) s cieľom reagovať na obavy, o ktorých ich informovala Ko- misia. Tieto spoločné záväzky stanovovali postupné zníženie predajov surových diamantov spoločnosti Alrosa spoločnosti De Beers, ktorých hodnota sa mala znížiť zo 700 miliónov USD v roku 2005 na 275 miliónov USD v roku 2010, a ich následné obmedzenie na túto úroveň.

I - 6019

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

20. Dňa 3. júna 2005 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené ‚oznáme- nie vo veci COMP/E 2/38.381 – De Beers Alrosa‘ (Ú. v. EÚ C 136, s. 32, ďalej len ‚stručné oznámenie‘). Komisia v ňom uviedla, že v priebehu jej skúmania dohody s ohľadom na články 81 ES, 82 ES a články 53 a 54 Dohody o EHP (bod 1) dostala záväzky zo strany Alrosa a De Beers, ďalej v ňom vec zhrnula (body 3 až 10) a opí- sala ponúknuté záväzky (body 11 až 15). Rovnako v ňom zúčastnené tretie strany vyzvala, aby jej predložili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca (body 2 a 17), a uviedla, že s výhradou výsledku tohto prieskumu trhu zamýšľa prijať roz- hodnutie vyhlasujúce spoločné záväzky za záväzné (body 2 a 16).

21. Na základe tohto uverejnenia 21 zúčastnených tretích strán predložilo pripo- mienky Komisii, ktorá o tom 27. októbra 2005 informovala spoločnosti Alro- sa a De Beers. Komisia na tomto stretnutí rovnako vyzvala strany, aby jej pred koncom novembra 2005 predložili nové spoločné záväzky smerujúce k úplnému ukončeniu ich obchodných vzťahov od roku 2009.

26. Podľa článku 1 [sporného] rozhodnutia ‚záväzky, ktoré sú vymenované v prílohe, sú pre De Beers záväzné‘, a podľa článku 2 ‚konanie začaté v prejednávanej veci je ukončené‘.“

Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok

7 Dňa 29. júna 2006 spoločnosť Alrosa podala žalobu na Súd prvého stupňa. Na podporu svojej žaloby uvádzala tri dôvody založené:

— na porušení práva byť vypočutý,

I - 6021

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

I - 6022

KOMISIA/ALROSA

však predstavovali menej obmedzujúce opatrenie, než je opatrenie, ktoré rozhodla vyhlásiť za záväzné.

12 Všeobecný súd v bode 156 napadnutého rozsudku rozhodol, že Alrosa oprávnene tvr- dila na jednej strane, že zákaz akejkoľvek obchodnej transakcie medzi De Beers a ňou samotnou na dobu neurčitú zjavne prekračuje to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, a na druhej strane, že existovali iné riešenia, ktoré sú primerané tomuto cieľu. Všeobecný súd dodal, že použitie postupu umožňujúceho vyhlásiť zá- väzky ponúknuté dotknutým podnikom za záväzné nezbavuje Komisiu povinnosti uplatniť zásadu proporcionality predpokladajúcu preverenie in concreto schodnosti týchto stredných riešení. Všeobecný súd preto v bode 157 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že žalobný dôvod spoločnosti Alrosa založený na porušení článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a zásady proporcionality je dôvodný a že sporné rozhod- nutie treba už z tohto dôvodu zrušiť.

13 Všeobecný súd však subsidiárne preskúmal aj žalobný dôvod spoločnosti Alrosa zalo- žený na porušení práva byť vypočutý.

14 Všeobecný súd v bodoch 176, 177, 186 a 187 napadnutého rozsudku rozhodol, že keď- že spoločnosti Alrosa sa týkali dve konania, ktoré Komisia začala na základe oznáme- nia jej dohody s De Beers, a konania, ktoré Komisia viedla na základe článkov 81 ES a 82 ES, v skutočnosti tak Komisia, ako aj Alrosa a De Beers považovali za jediné konanie, spojitosť medzi týmito dvomi konaniami, ako aj skutočnosť, že v spornom rozhodnutí je výslovne uvedená spoločnosť Alrosa, mali viesť k tomu, že sa poslednej uvedenej v prípade konania posudzovaného ako celok priznajú práva, ktoré sú udele- né „príslušnému podniku“ v zmysle nariadenia č. 1/2003, aj keď ním v konaní podľa článku 82 ES stricto sensu nie je.

16 Všeobecný súd síce najskôr v bode 195 napadnutého rozsudku uznal, že Komisia bola nepochybne oprávnená zastávať po prijatí pripomienok tretích strán názor, že spoločné záväzky nereagujú na obavy uvedené v rámci jej predbežného posúdenia, v bode 196 uvedeného rozsudku však rozhodol, že dodržiavanie práva byť vypoču- tý v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, vyžaduje na jednej strane, aby podni- ky, ktoré záväzky navrhli, boli informované o podstatných skutkových okolnostiach, na ktorých Komisia zakladá požiadavky nových záväzkov, a na druhej strane, aby sa mohli v tejto súvislosti vyjadriť. Podľa Všeobecného súdu však bola spoločnosti Alro- sa v prejednávanej veci poskytnutá len stručná informácia týkajúca sa záverov, ktoré Komisia vyvodzovala z pripomienok tretích strán. Všeobecný súd totiž uviedol, že Komisia ho na stretnutí, ktoré sa konalo 27. októbra 2005, informovala len o tom, že pripomienky tretích strán sa týkali hlavne nebezpečenstva uzavretia trhu a nebezpe- čenstva kartelovej dohody medzi spoločnosťami De Beers a Alrosa a že člen Komisie poverený hospodárskou súťažou požiadal skupinu zodpovednú vo veci, aby neprija- la spoločné záväzky v navrhovanej podobe. Všeobecný súd spresnil, že spoločnosť Alrosa pri tej istej príležitosti získala zhrnutie pripomienok tretích strán a bola infor- movaná o obsahu záväzkov, ktoré Komisia od strán očakávala na základe negatívneho výsledku konzultácie tretích strán, teda o ukončení akéhokoľvek vzťahu od roku 2009 a novej ponuke záväzkov na tomto základe.

17 Všeobecný súd dospel v bode 201 napadnutého rozsudku k záveru, že keďže spoloč- nosť Alrosa nemala možnosť plne vykonať právo byť vypočutá v otázke individuál- nych záväzkov spoločnosti De Beers z dôvodu, že pripomienky tretích strán jej boli odovzdané v rovnakom čase ako výťah z individuálnych záväzkov poslednej uvedenej spoločnosti, nebola schopná na ne užitočne odpovedať a ponúknuť nové spoločné záväzky so spoločnosťou De Beers.

— s konečnou platnosťou rozhodol o prejednávanej veci konštatovaním, že žaloba o neplatnosť podaná vo veci T-170/06 je nedôvodná, a

— zaviazal spoločnosť Alrosa na náhradu nákladov vynaložených Komisiou v kona- ní o veci T-170/06 a v tomto konaní o odvolaní.

20 Spoločnosť Alrosa navrhuje, aby Súdny dvor:

— zamietol odvolanie,

I - 6025

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

I - 6026

KOMISIA/ALROSA

23 V rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisia Všeobecnému súdu vytý- ka, že pri preskúmavaní primeranosti záväzkov nesprávne uplatnil uvedený článok 9, nesprávne vyložil článok 82 ES, nedodržal skutočný dosah súdneho preskúmavania, skreslil obsah sporného rozhodnutia, ako aj skutkový stav a vo viacerých bodoch ne- dostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok.

O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu založenej na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil požiadavky týkajúce sa dodržania zásady proporcionality, ktoré vyplývajú z článku 9 nariadenia č. 1/2003

— Argumentácia účastníkov konania

24 Komisia predovšetkým tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku podcenil vý- znam hlavných čŕt rozhodnutí, ktorými sa uplatňuje článok 9 nariadenia č. 1/2003 a ohrozil budúce uplatňovanie tohto ustanovenia.

28 Komisia sa nakoniec domnieva, že výklad článku 9 nariadenia č. 1/2003 Všeobecným súdom môže viesť k oslabeniu záujmu na konaní stanovenom týmto článkom, pretože Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zaviedol nevyhnutnosť toho, aby Komisia konštatovala existenciu porušenia, a to aj v rámci uplatňovania tohto článku 9.

I - 6028

KOMISIA/ALROSA

29 Alrosa v tomto ohľade tvrdí, že obsah zásady proporcionality ostáva rovnaký bez ohľadu na to, o akú špecifickú situáciu ide v danej veci, aj keď sa intenzita vykoná- vaného súdneho preskúmavania z prípadu na prípad mení. Podľa spoločnosti Alrosa rozhodol Všeobecný súd v súlade s obvyklou rozhodovacou praxou a predtým, než dospel k záveru, že Komisia mala k dispozícii rozumné a menej obmedzujúce alterna- tívne riešenia, sa zaoberal otázkou, či to tak bolo.

33 Spoločnosť Alrosa tvrdí, že bola vylúčená z rokovania týkajúceho sa zvažovaných al- ternatívnych záväzkov. Dobrovoľnosť individuálnych záväzkov spoločnosti De Beers nemohla mať vplyv na preskúmanie primeranosti záväzkov prijatých Komisiou v roz- sahu, v akom sa týkali spoločnosti Alrosa.

— Posúdenie Súdnym dvorom

34 Z článku 9 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že ak Komisia zamýšľa prijať rozhodnutie vyžadujúce ukončiť porušovanie, môže záväzky ponúknuté príslušnými podnikmi vyhlásiť za záväzné, pokiaľ sú spôsobilé reagovať na obavy súvisiace s hospodárskou súťažou, ktoré identifikovala vo svojom predbežnom posúdení.

35 Ide tu o nový mechanizmus zavedený v nariadení č. 1/2003, ktorého cieľom je zaistiť účinné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v Zmluve o ES pro- stredníctvom prijímania rozhodnutí, ktoré vyhlasujú za záväzné záväzky ponúknuté stranami, ktoré Komisia považuje za vhodné na to, aby priniesli rýchlejšie riešenie ňou identifikovaných problémov hospodárskej súťaže, namiesto toho, aby sa postu- povalo formálnym konštatovaním porušenia. Konkrétnejšie vychádza článok 9 tohto

I - 6030

KOMISIA/ALROSA

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

č. 1/2003 totiž Komisia môže príslušným podnikom uložiť akékoľvek štrukturálne nápravné opatrenia alebo nápravné opatrenia z hľadiska trhového správania, ktoré sú primerané spáchanému porušeniu a nevyhnutné na jeho účinné ukončenie.

40 Naproti tomu článok 9 tohto nariadenia iba stanovuje, že v rámci konania začatého na základe tohto ustanovenia, ako vyplýva aj z odôvodnenia. č. 13 nariadenia č. 1/2003, nemá Komisia povinnosť kvalifikovať a konštatovať porušenie, pretože jej úloha sa obmedzuje na preskúmanie a prípadné prijatie záväzkov ponúknutých príslušnými podnikmi s ohľadom na problémy, ktoré identifikovala vo svojom predbežnom posú- dení, a s ohľadom na ciele, ktoré sleduje.

41 Vykonanie zásady proporcionality Komisiou v kontexte článku 9 nariadenia č. 1/2003 sa obmedzuje na overenie, či dotknuté záväzky reagujú na obavy, o ktorých infor- movala príslušné podniky, a či tieto podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky reagujúce na jej obavy rovnako vhodným spôsobom. Pri vykonávaní tohto overenia však Komisia musí zohľadňovať záujmy tretích strán.

42 Súdne preskúmavanie sa zase týka iba otázky, či bolo posúdenie vykonané Komisiou zjavne nesprávne.

43 Všeobecný súd sa pritom v napadnutom rozsudku opiera o tézu, podľa ktorej má po- užitie zásady proporcionality rovnaké účinky tak vo vzťahu k rozhodnutiam prijatým na základe článku 7 nariadenia č. 1/2003, ako aj vo vzťahu k rozhodnutiam prijatým podľa článku 9 tohto nariadenia.

48 Podniky, ktoré ponúkajú záväzky na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003, vedome súhlasia s tým, že ich ústupky môžu ísť nad rámec toho, čo by im mohla uložiť sa- motná Komisia v rozhodnutí, ktoré prijíma v súlade s článkom 7 tohto nariadenia po dôkladnom preskúmaní. Naproti tomu ukončenie konania o porušení začatého proti týmto podnikom im umožňuje vyhnúť sa konštatovaniu porušenia práva hospodár- skej súťaže a prípadnému uloženiu pokuty.

I - 6033

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

49 Ďalej skutočnosť, že individuálne záväzky ponúknuté podnikom Komisia uznala za záväzné, neznamená, že iné podniky nemajú možnosť chrániť svoje prípadné práva v rámci svojich vzťahov s týmto podnikom.

50 Treba preto dospieť k záveru, že Komisia oprávnene tvrdí, že Všeobecný súd sa v na- padnutom rozsudku nesprávne domnieval, že uplatnenie zásady proporcionality musí byť posudzované, pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté na základe článku 9 naria- denia č. 1/2003, spôsobom, akým sa táto zásada posudzuje v rámci preskúmavania rozhodnutí prijatých podľa článku 7 tohto nariadenia, napriek rôznym logikám oboch týchto ustanovení.

O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu založenej na údajne nesprávnom uplatnení zásady proporcionality Všeobecným súdom

54 Okrem toho Komisia tvrdí, že sa stretla s významnými ťažkosťami pri určovaní pra- hovej hodnoty predajov vhodnej na to, aby reagovala na jej obavy v oblasti hospo- dárskej súťaže, keďže výsledky verejnej konzultácie boli prevažne negatívne. Podľa nej táto zložitosť vyplývala najmä zo skutočnosti, že prahová hodnota bez ohľadu na svoju výšku podlieha ročným výkyvom v závislosti od podmienok trhu. Všeobecný súd sa však v bode 125 napadnutého rozsudku domnieval, že Komisia pripustila, že neuskutočnila nijakú komplexnú hospodársku analýzu, a v bode 126 tohto rozsudku dospel k záveru, že tieto ťažkosti v žiadnom prípade neexistovali.

55 Komisia sa domnieva, že jej argumenty boli značne skreslené. Zo spisu zjavne vyplý- va, že nikdy nevyhlásila, že nepodnikla nič na posúdenie relevantnej množstvovej prahovej hodnoty. Vysvetlila, že po tom, ako uskutočnila hospodársku analýzu, ne- bola schopná určiť presnú úroveň predajov, ktorá by s istotou reagovala na všetky jej

I - 6035

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

obavy v oblasti hospodárskej súťaže. Oproti zložitému vyšetrovaniu teda súhlasila so záväzkom, ktorý jej ušetril čas.

56 Spoločnosť Alrosa zasa vytýka Komisii, že konala oportunisticky, keďže zohľadnenie alternatívnych riešení, a to napríklad stanovenie dohodnutej prahovej hodnoty ob- medzujúcej predaje spoločnosti Alrosa spoločnosti De Beers, by spomalilo konanie. Podľa nej stanovisko Komisie zjavne naznačuje jednak to, že prejednanie veci bolo urgentné a že tento orgán nedisponoval dostatočným časovým rozpätím na rozhod- nutie, či niektoré z alternatívnych riešení navrhnutých spoločnosťou Alrosa bolo spô- sobilé reagovať na jeho obavy, jednak to, že navrhnuté opatrenia boli zložité a bolo ťažké ich analyzovať. V prejednávanej veci to tak pritom nebolo.

60 Na účely odpovede na výhradu Komisie a posúdenia, či Všeobecný súd skutočne, ako tvrdí Komisia, zasiahol do miery voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v rámci pri- jímania záväzkov na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003, treba najskôr spresniť rozsah tejto miery voľnej úvahy.

61 Keďže Komisia nie je povinná sama hľadať riešenia, ktoré by boli menej prísne ale- bo miernejšie v porovnaní so záväzkami, ktoré jej boli ponúknuté, ako bolo uvedené v bodoch 40 a 41 tohto rozsudku, jediná povinnosť, ktorú mala, pokiaľ ide o primera- nosť záväzkov v prejednávanej veci, bola povinnosť overiť, či spoločné záväzky pred- ložené v rámci konania začatého na základe článku 81 ES boli dostatočné na to, aby reagovali na obavy, ktoré Komisia identifikovala v rámci konania začatého na základe článku 82 ES.

62 Ako uviedla generálna advokátka v bode 80 a nasledujúcich bodoch návrhov, Komisia dospela po oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, ktoré viedla na trhu, k záve- ru, že spoločné záväzky neboli vhodné na vyriešenie problémov hospodárskej súťaže, ktoré identifikovala.

I - 6037

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

63 Všeobecný súd by mohol rozhodnúť, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho po- súdenia, len vtedy, ak by konštatoval, že uvedený záver Komisie bol zjavne neopod- statnený s ohľadom na skutkové okolnosti, ktoré zistila.

KOMISIA/ALROSA

69 Nie je preto potrebné preskúmať ostatné argumenty, ktoré Komisia uviedla na pod- poru druhej časti prvého odvolacieho dôvodu.

O druhom dôvode založenom na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil právo byť vypočutý

O prípustnosti

70 Spoločnosť Alrosa sa domnieva, že argumenty Komisie založené na nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa Všeobecný súd dopustil pri posudzovaní práva na obhajobu, sú neúčinné, pretože smerujú proti subsidiárnemu odôvodneniu napadnu- tého rozsudku.

71 Túto argumentáciu spoločnosti Alrosa treba odmietnuť. Aj keď Všeobecný súd uvie- dol túto časť svojho odôvodnenia len subsidiárne, predstavuje, ako uviedla generálna advokátka v bode 135 návrhov, samostatný pilier napadnutého rozsudku, na ktorom spočíva zrušenie sporného rozhodnutia, ako jasne vyplýva z bodu 204 uvedeného rozsudku. Z toho vyplýva, že judikatúra, podľa ktorej Súdny dvor bez ďalšieho za- mieta výhrady namierené proti subsidiárnemu odôvodneniu rozsudku Všeobecného súdu, pretože nemôžu viesť k jeho zrušeniu, a teda sú neúčinné, nie je na dotknutý odvolací dôvod použiteľná.

— Všeobecný súd vyložil rozsah práva spoločnosti Alrosa byť vypočutá nesprávne,

— Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa domnie- val, že žalobný dôvod spoločnosti Alrosa založený na porušení práva byť vypo- čutý bol dôvodný, bez toho, aby jasne konštatoval, že toto údajné porušenie malo vplyv na riešenie sporu.

73 Najskôr treba preskúmať argumenty Komisie, pokiaľ ide o posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa rozsahu práva spoločnosti Alrosa byť vypočutá.

I - 6040

KOMISIA/ALROSA

— Argumentácia účastníkov konania

I - 6041

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

77 Komisia ďalej tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku opieral o predpo- klad, podľa ktorého mali byť spoločnosti Alrosa v konaní posudzovanom ako celok priznané práva poskytované „príslušnému podniku“ v zmysle nariadenia č. 1/2003.

78 Zo samotného znenia článku 7 ods. 1 a článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 pritom jasne vyplýva, že pojem „príslušný podnik“ odkazuje na podniky, ktoré sa dopustili porušenia ustanovení článkov 81 ES alebo 82 ES alebo proti ktorým Komisia zamýš- ľa prijať rozhodnutie zakladajúce sa na obavách súvisiacich s uvedeným porušením. Spoločnosť uzavierajúca dohodu s podnikom, ktorý zneužíva svoje dominantné po- stavenie, nenadobúda postavenie „spolupáchateľa“ porušenia článku 82 ES ani posta- venie „príslušného podniku“ na účely tohto článku.

79 Podľa Komisie tak z jasného rozdielu existujúceho medzi postavením „príslušného podniku“ a postavením „zúčastnených tretích strán“ vyplýva, že „prepojenie“ konaní začatých na základe článkov 81 ES a 82 ES nemôže zo zúčastnenej tretej strany urobiť „príslušný podnik“. Komisia sa teda domnieva, že aj keby Alrosa ako zúčastnená tretia strana mala právo vyjadriť stanovisko k ponuke individuálnych záväzkov spoločnosti De Beers, nemala by právo odložiť rozhodnutie týkajúce sa týchto záväzkov až do doby, kým by mohla vyjadriť pripomienky k odmietnutiu spoločných záväzkov.

80 Za predpokladu, že by bolo zohľadnené údajné prepojenie medzi konaniami začatými na základe článkov 81 ES a 82 ES, alebo dokonca aj za predpokladu, že by existovalo len „jediné konanie“, nestačia také okolnosti na rozšírenie dosahu procesných práv poskytnutých spoločnosti Alrosa. Ani „príslušné podniky“ v rámci konania začatého na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003 nemajú právo požadovať, aby ich záväzky boli vyhlásené za záväzné.

I - 6043

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

— Posúdenie Súdnym dvorom

85 Všeobecný súd v napadnutom rozsudku vychádza z predpokladu, podľa ktorého za okolností prejednávanej veci a najmä s ohľadom na skutočnosť, že konania vedené Komisiou podľa článkov 81 ES a 82 ES v skutočnosti tak Komisia, ako aj spoločnosti De Beers a Alrosa považovali vždy za jediné konanie, mali byť spoločnosti Alrosa pri- znané práva poskytované „príslušnému podniku“ v zmysle nariadenia č. 1/2003, hoci v konaní začatom na základe článku 82 ES postavenie „príslušného podniku“ stricto sensu nemala.

88 V tomto ohľade treba uviesť, že v prejednávanej veci Komisia začala dve konania, jed- no podľa článku 81 ES, ktoré sa týkalo správania spoločností De Beers a Alrosa na trhu so surovými diamantmi, a druhé podľa článku 82 ES, ktoré sa týkalo jednostranných záväzkov spoločnosti De Beers. V rámci týchto dvoch konaní boli spoločnostiam De Beers a Alrosa zaslané samostatné oznámenia o výhradách. Z toho vyplýva, že Al- rosa mohla mať postavenie „príslušného podniku“ len v konaní začatom podľa člán- ku 81 ES, v ktorom nedošlo k prijatiu nijakého rozhodnutia. V tomto rámci sa teda Alrosa nemôže domáhať procesných práv vyhradených pre účastníkov konania týka- júceho sa individuálnych záväzkov, keďže tieto záväzky navrhla spoločnosť De Beers v rámci správneho konania podľa článku 82 ES s číslom spisu COMP/E–2/38.381, ktoré bolo ukončené sporným rozhodnutím.

89 Ako totiž uviedla generálna advokátka v bodoch 176 a 177 návrhov, spoločnosti Al- rosa by museli byť priznané práva, aké patria príslušnému podniku v rámci konania začatého na základe článku 82 ES, len ak by sa dalo preukázať, že Komisia začala dve samostatné konania o jednom skutkovom stave bez objektívneho dôvodu. Všeobec- ný súd však v prejednávanej veci nekonštatoval také zneužitie právomoci zo strany Komisie a nemal na to napokon ani nijaký dôvod. Komisia totiž mala objektívne prá- vo začať dve rozdielne správne konania, pretože vychádzali z rozdielnych hmotno- právnych základov, a to na jednej strane z článku 81 ES a na druhej strane z člán- ku 82 ES. Pokiaľ ide o konanie začaté podľa článku 82 ES, oznámenie o výhradách a rozhodnutie Komisie, ktorým sa uvedené konanie ukončilo, mohli byť adresované len spoločnosti De Beers ako podniku s údajne dominantným postavením na trhu.

I - 6046

KOMISIA/ALROSA

94 Treba pritom uviesť, že prijatie individuálnych záväzkov spoločnosti De Beers Ko- misiou v tomto ohľade nezávisí od stanoviska spoločnosti Alrosa alebo akéhokoľvek iného podniku. Z článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že keď Komisia vyhla- suje ponuku záväzkov za záväznú alebo ju odmieta, disponuje širokou mierou voľnej úvahy.

95 Z uvedeného vyplýva, že aj druhý odvolací dôvod je dôvodný, keďže Všeobecný súd jednak nesprávne vyložil pojem „príslušný podnik“ v zmysle nariadenia č. 1/2003, pretože porovnal právne postavenie spoločnosti Alrosa v rámci konania týkajúceho sa individuálnych záväzkov s právnym postavením spoločnosti De Beers, jednak sa oprel o nesprávnu tézu, podľa ktorej bola Komisia povinná odôvodniť odmietnutie spoločných záväzkov a navrhnúť spoločnosti Alrosa predloženie nových spoločných záväzkov so spoločnosťou De Beers.

96 Nie je teda nevyhnutné analyzovať ďalšie argumenty, ktoré Komisia uviedla v rámci druhého odvolacieho dôvodu.

97 Napadnutý rozsudok preto treba zrušiť.

Argumentácia účastníkov konania

101 Po prvé spoločnosť Alrosa tvrdí, že sporné rozhodnutie porušuje právo byť vypočutý, predstavujúce základnú zásadu práva Únie, ktorú Súdny dvor opakovane uznal a kto- rá v rámci záležitostí hospodárskej súťaže zahŕňa povinnosť Komisie oboznámiť prí- slušný podnik so svojimi výhradami a právo tohto podniku na ne reagovať. Komisia však po tom, ako dostala pripomienky tretích strán, nevyjadrila „nové významné vý- hrady“. Zmena záverov Komisie sa teda vysvetľuje len „vlastnou analýzou“ Generálne- ho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, pričom Komisia spoločnosti Alrosa neposkytla právo byť vypočutá vo vzťahu k výsledkom tejto analýzy.

102 Skutočnosť, že spoločnosť Alrosa nebola formálne účastníkom konania začatého na základe článku 82 ES, ju nezbavovala práva byť vypočutá, pretože uvedené generálne

I - 6048

KOMISIA/ALROSA

riaditeľstvo v liste z 8. februára 2006 uznalo, že „mimoriadne okolnosti“ odôvodňova- li, aby bola vypočutá ako priamo a osobne dotknutý podnik.

107 Komisia tvrdí, že výraz „príslušné podniky“ neznamená, že môžu byť ponúkané len spoločné záväzky predkladané všetkými podnikmi, ktoré sú záväzkom dotknuté ale- bo ním môžu byť dotknuté. Taký výklad by predpokladal, že všetky podniky, ktoré sú stranami dotknutých dohôd, by museli, aj keď nie sú dotknuté konaním začatým na základe článku 82 ES, predložiť formálne záväzky a byť adresátmi rozhodnutia prija- tého na základe tohto článku 9. Pritom podľa Komisie, keďže sa konanie začaté podľa článku 82 ES týkalo len tvrdenia o zneužití dominantného postavenia spoločnosťou De Beers, bola táto spoločnosť jediným podnikom, ktorý mohol ponúknuť záväzky a byť osobou, ktorej je určené rozhodnutie prijaté na základe toho istého článku 9.

108 Pokiaľ ide o údajnú povinnosť Komisie prijať záväzky len na dobu určitú, Komi- sia sa domnieva, že toto tvrdenie sa opiera o nesprávny výklad článku 9 nariadenia č. 1/2003. Skutočnosť, že rozhodnutie Komisie uznávajúce záväzky „môže“ byť prijaté na dobu určitú, nemôže zaväzovať tento orgán k tomu, aby prijal uvedené rozhodnu- tie na takú dobu.

109 Spoločnosť Alrosa po tretie tvrdí, že zákaz, aby spoločnosť De Beers kupovala su- rové diamanty od spoločnosti Alrosa, porušuje článok 82 ES a článok 9 nariadenia č. 1/2003 v rozsahu, v akom ukladá dotknutým stranám absolútny a časovo neobme- dzený zákaz uzatvárať zmluvy, ktorý nie je v prejednávanej veci odôvodnený. Sporné rozhodnutie tak porušuje základnú zásadu zmluvnej slobody.

110 Absolútny zákaz okrem toho nie je nevyhnutný na reakciu na obavy Komisie v oblasti hospodárskej súťaže na základe článku 82 ES. Alrosa tvrdí, že v tomto ohľade porušu- je sporné rozhodnutie zásadu proporcionality.

115 Komisia zastáva názor, že Všeobecnému súdu neprináleží, aby prostredníctvom kom- plexného hospodárskeho posúdenia určil, či boli ponúknuté záväzky dostatočné na to, aby reagovali na obavy Komisie v oblasti hospodárskej súťaže, ale má sa obmedziť na overenie, či sporné rozhodnutie bolo alebo nebolo postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. Je totiž nesporné, že v dotknutej oblasti Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy.

I - 6051

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P

116 Komisia pripomína, že keďže nedostala nijakú ďalšiu ponuku záväzkov, jediná ďalšia možnosť, ktorú mala, spočívala v opätovnom začatí konania, ktoré by viedlo k prijatiu rozhodnutia na základe článku 7 nariadenia č. 1/2003, prípadne zároveň proti spoloč- nosti Alrosa a spoločnosti De Beers, pričom táto možnosť môže byť ťažko kvalifikova- ná ako vhodnejší spôsob reakcie na jej obavy v oblasti hospodárskej súťaže.

117 Komisia sa teda domnieva, že individuálne záväzky spoločnosti De Beers, ktoré boli sporným rozhodnutím vyhlásené za záväzné, boli primerané a nevyhnutné na účely reakcie na uvedené obavy a údajné porušenie zásady proporcionality sa teda nepreukázalo.

Posúdenie Súdnym dvorom

121 Treba preto zamietnuť všetky dôvody, ktoré spoločnosť Alrosa uviedla proti sporné- mu rozhodnutiu, a jej žalobu podanú na Všeobecný súd.

O trovách

122 Podľa článku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, rozhodne aj o tro- vách konania.

123 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať spoločnosť Alrosa na náhradu trov konania a spo- ločnosť Alrosa nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov tak konania o odvolaní, ako aj prvostupňového konania.

I - 6053

ROZSUDOK

Z 29. 6. 2010 — VEC C-441/07 P