T-236/07

Európskej komisii, v zastúpení: F. Erlbacher, splnomocnený zástupca,

žalovanej,

* Jazyk konania: nemčina.

II - 5256

NEMECKO/KOMISIA

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2007/327/ES z 27. apríla 2007 o vyrovnaní účtov platobných agentúr členských štátov, ktoré sa týkajú výdavkov financovaných Záručnou sekciou Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) za rozpočtový rok 2006 (Ú. v. EÚ L 122, s. 51),

vyhlásil tento

Rozsudok

Právny rámec

Nariadenie (EHS) č. 595/91

1 Nariadenie Rady (EHS) č. 595/91 zo 4. marca 1991 o nezrovnalostiach a vymáhaní čiastok neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospo- dárskej politiky a organizácie informačného systému v tejto oblasti, ktorým sa ruší nariadenie (EHS) č. 283/72 (Ú. v. ES L 67, s. 11; Mim. vyd. 03/011, s. 171) v článku 3 stanovuje:

„1. V priebehu dvoch mesiacov od konca každého štvrťroku odovzdajú členské štáty Komisii zoznam nezrovnalostí, ktoré boli zistené v primárnom správnom alebo súd- nom konaní.

— obdobia alebo momentu, počas ktorého vznikla nezrovnalosť,

— postupov, ktoré sa použili pri vzniku nezrovnalosti,

— spôsobu, akým sa nezrovnalosť zistila,

— štátnych úradov alebo orgánov, ktoré zaznamenali nezrovnalosť,

II - 5259

ROZSUDOK

Z 26. 10. 2010 — VEC T-236/07

3. Ak ustanovenia vnútroštátneho práva stanovujú utajenie vyšetrovaní, oznámenie tejto informácie podlieha schváleniu príslušného súdu.“

2 Článok 5 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje, že „v priebehu dvoch mesiacov od konca každého štvrťroku musia členské štáty informovať Komisiu o postupoch začatých po oznámení nezrovnalostí podľa článku 3 a o všetkých dôležitých zme- nách, ktoré z toho vyplývajú…“. Odsek 2 toho istého článku stanovuje, že „ak členský

II - 5260

NEMECKO/KOMISIA

štát usúdi, že sa nedá vymôcť celá čiastka alebo nie je možné predpokladať, že by sa dala vymôcť celá čiastka, v osobitnom oznámení informuje Komisiu o čiastke, ktorá nebola získaná naspäť, a o dôvodoch, prečo by túto čiastku podľa jeho názoru malo znášať Spoločenstvo alebo členský štát“, že „táto informácia musí byť dostatočne pod- robná, aby umožnila Komisii rozhodnúť, kto bude znášať finančné dôsledky v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 729/70“ a že „toto rozhodnutie musí byť prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 5 tohto nariadenia“.

Nariadenie (ES) č. 1287/95

2. …

c) … Zamietnutie financovania sa nemôže týkať výdavkov vynaložených skôr ako dvadsaťštyri mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila danému člen- skému štátu výsledky kontrol. Toto ustanovenie sa však nepoužije na finančné dôsledky:

— nezrovnalostí v zmysle článku 8 ods. 2,

— …‘“ [neoficiálny preklad]

Nariadenie (EHS) č. 1258/1999

4 Nariadenie (EHS) Rady č. 729/70 z 21. apríla 1970 o financovaní Spoločnej poľnohos- podárskej politiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 94, s. 13), naposledy zmenené a do- plnené nariadením č. 1287/95, stanovilo všeobecné pravidlá uplatniteľné na financo- vanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nariadenie Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 03/025, s. 414) nahradilo nariadenie č. 729/70 a uplatňuje sa na vý- davky uskutočnené od 1. januára 2000.

Pred prijatím rozhodnutia o odmietnutí financovania sa písomne oznámia výsledky kontrol Komisie a odpovede príslušného členského štátu a obe strany následne vyvi- nú úsilie dosiahnuť dohodu o krokoch, ktoré sa majú vykonať.

Ak sa dohoda nedosiahne, členský štát môže požiadať o začatie postupu, ktorého cie- ľom je sprostredkovanie jednotlivých stanovísk v lehote do štyroch mesiacov. Výsled- ky tohto postupu sa začlenia do správy, ktorá sa odošle Komisii a Komisia ju pred prijatím rozhodnutia o odmietnutí financovania preskúma.

Komisia posúdi výšku čiastok, ktoré sa vyčlenia, prihliadajúc najmä na mieru nedodr- žania pravidiel spoločenstva. Komisia zohľadní podstatu a závažnosť porušenia pravi- diel a finančnú ujmu, ktorú utrpelo spoločenstvo.

II - 5263

ROZSUDOK

Z 26. 10. 2010 — VEC T-236/07

Odmietnutie financovania sa nesmie vzťahovať na:

„Ak sa stratené čiastky nevymôžu úplne, hradí finančné následky nezrovnalostí alebo nedbalosti spoločenstvo, s výnimkou následkov nezrovnalostí alebo nedbalosti, ktoré možno prisúdiť správnym orgánom alebo iným organizáciám členských štátov.

II - 5264

NEMECKO/KOMISIA

Čiastky, ktoré sa vymôžu, sa vyplatia akreditovaným platobným agentúram, ktoré ich odčítajú od výdavkov financovaných fondom. Úroky z vymožených alebo oneskorene splatených čiastok sa vyplatia fondu.“

Nariadenie (ES) č. 1290/2005

8 Podľa článku 32 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financo- vaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 1) „pri príležitosti pred- loženia ročnej účtovnej závierky, uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. c) bode iii), členské štáty odovzdajú Komisii súhrnnú správu o vymáhacích konaniach začatých na zá- klade nezrovnalostí a zároveň poskytnú rozpis čiastok ešte nevymožených správnym alebo súdnym konaním podľa jednotlivých administratívnych a/alebo súdnych konaní a podľa jednotlivých rokov prvého správneho alebo súdneho zistenia nezrovnalostí“. Rovnako je uvedené, že „členské štáty sprístupnia Komisii podrobný zoznam jednot- livých vymáhacích konaní, ako aj zoznam jednotlivých, ešte nevymožených čiastok“.

Ak sa v rámci vymáhacieho konania správnym alebo súdnym aktom konečného cha- rakteru zistí, že nedošlo k žiadnej nezrovnalosti, členský štát nahlási EPZF ako výda- vok finančné zaťaženie, ktoré znáša podľa prvého pododseku.

Ak sa však z dôvodov, ktoré nemožno pripísať dotknutému členskému štátu, ne- mohlo uskutočniť vymáhanie v lehotách uvedených v prvom pododseku tohto článku a suma, ktorá sa má získať späť, je vyššia ako 1 milión [eur], Komisia môže na žiadosť členského štátu predĺžiť tieto lehoty najviac o 50 % počiatočných lehôt.“

II - 5266

NEMECKO/KOMISIA

10 Podľa článku 32 ods. 6 nariadenia č. 1290/2005 „v riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty rozhodnúť, že nebudú pokračovať vo vymáhaní“. Toto ustanove- nie spresňuje, že takéto rozhodnutie môže byť prijaté iba v týchto prípadoch:

„a) ak súhrn vzniknutých nákladov a predpokladaných nákladov na vymáhanie je vyšší ako vymáhaná čiastka;

ROZSUDOK

Z 26. 10. 2010 — VEC T-236/07

b) podľa odseku 6 tohto článku, ak sa domnieva, že zdôvodnenie poskytnuté člen- ským štátom je nedostačujúce na odôvodnenie jeho rozhodnutia zastaviť vymá- hacie konanie.“

12 Článok 46 tohto nariadenia stanovuje:

„… Nariadenie… č. 595/91 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1. článok 5 ods. 2 sa vypúšťa;

2. článok 7 ods. 1 sa vypúšťa.“

Od 16. októbra 2006 sa však budú uplatňovať tieto ustanovenia:

— …

— článok 32 pre prípady oznámené podľa článku 3 nariadenia… č. 595/91 a ktoré sa ešte celkom nevymohli k 16. októbru 2006,

…“

Okolnosti predchádzajúce sporu

15 Dňa 12. februára 2007 Spolková republika Nemecko zaslala Komisii súhrnnú správu o vymáhacích konaniach začatých na základe nezrovnalostí v súlade s ustanoveniami článku 32 ods. 3 nariadenia č. 1290/2005, pričom do nej zahrnula prípady, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91. Dňa 30. marca 2007 Komi- sia zaslala Spolkovej republike Nemecko dokument týkajúci sa rozhodnutia o zúčto- vaní výdavkov za rozpočtový rok 2006, pričom v ňom vysvetlila metodológiu použitú pri jej výpočtoch a predložila tabuľku uvádzajúcu vymáhané sumy podľa platobných agentúr. Stanovila tak, že ustanovenia článku 32 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005 sa

II - 5270

NEMECKO/KOMISIA

17 Rozhodnutím 2007/327/ES z 27. apríla 2007 o vyrovnaní účtov platobných agentúr členských štátov, ktoré sa týkajú výdavkov financovaných Záručnou sekciou Európ- skeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) za rozpoč- tový rok 2006 (Ú. v. EÚ L 122, s. 51, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia zní- žila sumu pomoci poskytnutej Spolkovej republike Nemecko o sumu 22 008 515,16 eura.

Konanie a návrhy účastníkov konania

18 Spolková republika Nemecko návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. júla 2007 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Vyjadrenie k žalo­­ be bolo podané 26. septembra 2007, replika 26. novembra 2007 a duplika 14. januára 2008.

19 Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Všeobecný súd:

— zamietol žalobu ako nedôvodnú,

— uložil Spolkovej republike Nemecko povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

O prípustnosti

Tvrdenia účastníkov konania

21 Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žaloba je neprípustná v rozsahu, v akom sa týka sumy vyššej ako 1 602 814,31 eura, keďže táto zodpovedala sume, pre ktorú skutočne uplatnila ustanovenia článku 32 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005.

II - 5273

ROZSUDOK

Z 26. 10. 2010 — VEC T-236/07

24 Spolková republika Nemecko na pojednávaní potvrdila, že vzala späť svoje návrhy na zrušenie týkajúce sa šiestich prípadov uvedených v žalobe, ktoré boli pripísané v celom rozsahu rozpočtu Spoločenstva v sume 71 004,18 eura. Všeobecný súd to za- znamenal do zápisnice z pojednávania.

25 Okrem toho uviedla, že nezastáva názor, podľa ktorého zmenila svoje návrhy, ale že zahrnutie troch nových prípadov nezrovnalostí do jej návrhu na zrušenie malo byť považované za nový žalobný dôvod, ktorý mala právo predložiť v štádiu repliky. Ko- misia toto tvrdenie odmietla.

Posúdenie Všeobecným súdom

26 Je úlohou Všeobecného súdu vysloviť sa k prípustnosti návrhov podaných Spolkovou republikou Nemecko v replike, a to k návrhu na čiastočné zrušenie napadnutého roz- hodnutia v rozsahu, v akom prekračuje sumu 1 602 814,31 eura a týka sa troch prípa- dov nezrovnalostí, ktoré jej boli pripísané do výšky 50 %, ktoré opomenula uviesť vo svojej žalobe.

30 V prvom rade však treba zdôrazniť, že Spolková republika Nemecko bola riadne oboznámená s metódou výpočtu použitou Komisiou, keď uplatňovala ustanovenia článku 32 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005, keďže táto metóda jej bola, ako sa uvádza v bodoch 15 a 16 vyššie, trikrát vysvetlená. Komisia jej totiž 30. marca 2007, čiže pred prijatím napadnutého rozhodnutia, zaslala dokument týkajúci sa rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov za rozpočtový rok 2006, ktorého príloha 3 podrobne vysvet- ľovala túto metodológiu. Okrem toho Komisia 18. apríla 2007 odpovedala Spolkovej republike Nemecko a opätovne jej vysvetlila túto metodológiu, uplatňujúc ju na prí- pad spolkovej krajiny Sársko. Navyše počas 14. schôdze Výboru poľnohospodárskych fondov 20. apríla 2007 Komisia odpovedala viacerým členským štátom, vrátane Spol- kovej republiky Nemecko, a opätovne priniesla objasnenia o tejto metóde výpočtu. Nakoniec, ako zdôrazňuje Komisia, jej vyjadrenie k žalobe neposkytlo nijaký osobitný údaj týkajúci sa použitej metódy výpočtu.

II - 5275

ROZSUDOK

Z 26. 10. 2010 — VEC T-236/07

31 V druhom rade Komisia, ako to zdôraznila, uskutočnila svoje výpočty na základe úda- jov, ktoré sú jej členské štáty povinné zaslať na základe ustanovení článku 6 písm. f ) a prílohy III, tabuliek č. 1, 2 a 5 nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtova- nia EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 171, s. 90).

32 Spolková republika Nemecko, ktorá teda mala k dispozícii metodológiu a relevantné údaje, tak bola v zásade schopná sama už pri podaní žaloby určiť prípady, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91 a ktoré vzala do úva- hy Komisia v napadnutom rozhodnutí. V každom prípade nepreukázala, že zmena jej návrhov bola pripísateľná právnym a skutkovým okolnostiam, ktoré vyšli najavo v priebehu písomnej časti konania. Jej návrhy na zrušenie sú preto neprípustné v roz- sahu, v akom sa týkajú sumy vyššej ako 1 602 814,31 eura.

— Tvrdenia účastníkov konania

35 Spolková republika Nemecko zastáva názor, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď od 16. októbra 2006 uplatňovala pravidlo zaťaženia člen- ského štátu do výšky 50 % sumami ním nevymoženými v lehote štyroch rokov po dni prvého správneho alebo súdneho zistenia alebo ôsmich rokov, ak je vymáhanie predmetom konania pred vnútroštátnymi súdmi, upraveného ustanoveniami člán- ku 32 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005. Domnieva sa totiž, že podľa ustanovení článkov 46 a 49 tohto nariadenia bol článok 32 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005 k tomuto dňu uplatniteľný iba na prípady upravené článkom 3 nariadenia č. 595/91, a to tie, pre ktoré členské štáty oznámili Komisii v priebehu dvoch mesiacov po skončení každé- ho štvrťroka, stav označujúci nezrovnalosti, ktoré boli predmetom prvého správne- ho alebo súdneho zistenia a ktoré neboli v celom rozsahu vymožené k 16. októbru 2006, a nie na prípady upravené článkom 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91, týkajúce sa

II - 5277

ROZSUDOK

Z 26. 10. 2010 — VEC T-236/07

osobitných oznámení zaslaných členským štátom Komisii, keď sa domnieva, že cel- kové vymáhanie sumy sa nemôže uskutočniť alebo ho nemožno očakávať v nadväz- nosti na nezrovnalosti oznámené podľa článku 3 toho istého nariadenia. Podľa nej tak prebiehajúce prípady vymáhania, ktoré boli predmetom osobitných oznámení upravených v článku 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91, mali byť do 31. decembra 2006 riešené na základe pravidiel uplatniteľných ku dňu týchto oznámení, a to ustanovení článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1258/1999, ktoré upravovali celkové zúčtovanie prípa- dov nevymáhania rozpočtom Spoločenstva, keďže dotknutý členský štát za ne nie je zodpovedný.

a prípadmi, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 3 tohto predpisu, ktoré sa tý- kajú iba tých prípadov, pre ktoré vymáhania stále prebiehajú a pre ktoré môže iba Komisia rozhodnúť o finančných následkoch nemožnosti vymáhania poskytnutých súm. Spresňuje, že prípady, ktoré boli predmetom osobitného oznámenia v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91, nie sú už v skutočnosti prebiehajúce, keďže sú uzavreté pre členský štát, ktorý vylúčil možnosť vymáhania ich sumy, a že je výlučne na Komisii rozhodnúť o finančných následkoch tohto skutkového stavu. Domnievať sa, že neexistuje rozdiel medzi týmito dvoma druhmi prípadov, by znamenalo auto- maticky pripísať rozpočtu Spoločenstva všetky prípady oznámené na základe člán- ku 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91 po uplynutí lehôt štyroch a ôsmich rokov upravených článkom 32 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005, čo by zbavilo tieto lehoty akéhokoľvek účinku. Okrem toho zdôrazňuje, že predmetom oznámenia podľa článku 5 ods. 2 na- riadenia č. 595/91 je len málo prípadov.

39 Spolková republika Nemecko okrem toho uvádza, že normotvorca nezamýšľal nijakú funkciu zúčtovania, pokiaľ ide o osobitné prípady platobnej neschopnosti dlžníka, keďže článok 32 ods. 6 písm. b) nariadenia č. 1290/2005 stanovuje, že v týchto prípa- doch môžu členské štáty slobodne upustiť od akéhokoľvek vymáhania a že suma bude z tohto dôvodu v celom rozsahu pripísaná rozpočtu Spoločenstva.

40 Nakoniec poukazuje na to, že keď 12. februára 2007 zaslala súhrnnú správu o vymá- hacích konaniach začatých na základe nezrovnalostí v súlade s ustanoveniami člán- ku 32 ods. 3 nariadenia č. 1290/2005, zahrnula do nej prípady, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91 spolu so zachovaním identifikač- ného čísla, ktoré mali v osobitnom oznámení vykonanom na základe tohto článku 5.

II - 5280

NEMECKO/KOMISIA

súdneho zistenia, alebo v lehote ôsmich rokov, ak je vymáhanie predmetom konania pred vnútroštátnymi súdmi. Pre takéto situácie je preto spresnené, že „finančné dô- sledky nevykonaného vymáhania znáša vo výške 50 % daný členský štát a vo výške 50 % rozpočet Spoločenstva“.

44 Podľa ustálenej judikatúry je pre výklad ustanovenia práva Spoločenstva potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpra- vou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2005, VEMW a i., C-17/03, Zb. s. I-4983, bod 41 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, bod 47).

45 Vo svetle týchto zásad treba preskúmať, či výraz „pre prípady oznámené podľa člán- ku 3 nariadenia č. 595/91 a ktoré sa ešte celkom nevymohli k 16. októbru 2006“ uve- dený v článku 49 treťom odseku druhej zarážke nariadenia č. 1290/2005 musí byť chápaný ako vzťahujúci sa iba na prípady, ktoré boli predmetom oznámenia v rámci článku 3 nariadenia č. 595/91 a ktoré neviedli k vymoženiu k 16. októbru 2006, alebo ako vzťahujúci sa tiež na prípady oznámené v rámci tohto článku 3, ktoré boli neskôr predmetom osobitného oznámenia v súlade s ustanoveniami článku 5 ods. 2 nariade- nia č. 595/91 a ktoré neviedli k vymoženiu k 16. októbru 2006.

46 V prvom rade sa zdá, že odpoveď na túto otázku môže byť vyvodená z doslovného výkladu článku 49 tretieho odseku druhej zarážky nariadenia č. 1290/2005 vzhľadom na jasný zmysel výrazu „pre prípady oznámené podľa článku 3 nariadenia č. 595/91“. V tejto súvislosti treba uviesť, že tento výraz má široký dosah, keďže môže zahŕňať

II - 5282

NEMECKO/KOMISIA

Najmä upravilo uplatňovanie článku 32 od 16. októbra 2006 na prípady oznámené v rámci článku 3 nariadenia č. 595/91 a ktoré sa ešte celkom nevymohli.

49 V druhom rade výklad opísaný v bode 46 vyššie je takisto v súlade so všeobecnou štruk- túrou nového konania zúčtovania výdavkov zavedeného nariadením č. 1290/2005. V predchádzajúcom systéme totiž podľa ustanovení článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1258/1999 boli finančné dôsledky nezrovnalostí alebo nedbanlivosti znášané Spo- ločenstvom s výnimkou tých, ktoré vyplývali z nezrovnalostí alebo nedbanlivostí pri- písateľných správnym orgánom alebo iným agentúram členských štátov. Rada Európ- skej únie si prijatím nariadenia č. 1290/2005 najmä stanovila za cieľ ustanoviť postup umožňujúci Komisii chrániť záujmy rozpočtu Spoločenstva rozhodnutím odpočítať z účtu daného členského štátu časť čiastok, ktoré sa stratili z dôvodu nezrovnalostí a ktoré sa nevymohli v primeranej lehote (odôvodnenia č. 25 a 26). Článok 32 ods. 5 tohto predpisu tak stanovuje, že sumy, ktorých vymáhanie sa nevykonalo v lehote štyroch alebo ôsmich rokov od dátumu prvého správneho alebo súdneho zistenia, sa rovnakým dielom rozdelia medzi členský štát a rozpočet Spoločenstva.

50 V tejto súvislosti treba spresniť, že podľa článku 49 nariadenia č. 1290/2005 sa články týkajúce sa zúčtovania výdavkov (články 30 a 31) a nezrovnalostí (článok 32) uplatňu- jú od 16. októbra 2006. Vzhľadom na cieľ ochrany finančných záujmov rozpočtu Spo- ločenstva sledovaný normotvorcom by preto nebolo koherentné domnievať sa, že za- mýšľal implicitne vyhradiť osobitný prístup pre nezrovnalosti, ktoré boli predmetom osobitného oznámenia na základe ustanovení článku 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91, hoci upravil uplatňovanie všetkých ustanovení o zúčtovaní výdavkov a o nezrovna- lostiach od 16. októbra 2006.

II - 5284

NEMECKO/KOMISIA

53 V piatom a poslednom rade ostatné tvrdenia uvedené Spolkovou republikou Nemec- ko nemôžu spochybniť výklad článku 49 tretieho odseku druhej zarážky nariadenia č. 1290/2005 uvedený v bode 46 vyššie.

54 Okolnosť, podľa ktorej, keď zaslala Komisii 12. februára 2007 súhrnnú správu o vy- máhacích konaniach začatých na základe nezrovnalostí v súlade s ustanoveniami článku 32 ods. 3 nariadenia č. 1290/2005, Spolková republika Nemecko do nej zahr- nula prípady, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91 so zachovaním identifikačného čísla, ktoré mali v osobitnom oznámení vykonanom na základe tohto článku 5, je bez akéhokoľvek vplyvu na predmetný dôvod, keďže tieto dva články nepokrývajú rôzne prípady, ale rozdielne etapy (pozri bod 47 vyššie).

55 Rovnako okolnosť, za predpokladu jej preukázania, že len málo prípadov bolo pred- metom oznámenia podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91, nemá vplyv na výklad ustanovení článku 49 nariadenia č. 1290/2005, keďže takýto čisto kvantitatívny dôkaz nemôže mať nijaký vplyv na právnu normu.

56 Okrem toho výklad uvedený v bode 46 vyššie nemá za následok, svojím rovnakým zaobchádzaním s nezrovnalosťami oznámenými na základe článku 3 nariadenia č. 595/91 a nezrovnalosťami, ktoré boli neskôr predmetom osobitného oznámenia na základe článku 5 ods. 2 toho istého nariadenia, zbavenie významu lehôt štyroch a ôsmich rokov upravených článkom 32 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005. V súlade s metodológiou vysvetlenou Komisiou v jej dokumente z 30. marca 2007 o zúčtovaní výdavkov za rozpočtový rok 2006 (pozri bod 15 vyššie) má totiž tento výklad za násle- dok iba trestanie členských štátov, ak zaslali osobitné oznámenie viac ako štyri roky (osem rokov v prípade súdneho konania) po prvom zistení nezrovnalostí, čo je v sú- lade s cieľom navádzania členských štátov, aby vymáhali sumy, v súvislosti s ktorými boli zistené nezrovnalosti, v primeranej lehote.

59 Spolková republika Nemecko tvrdí, že napadnuté rozhodnutie popiera zásadu riad- nej správy vecí verejných tým, že porušuje jednostranný záväzok prevzatý Komisiou vo vyhlásení pripojenom k zápisnici zo zasadnutia Výboru stálych predstaviteľov zo 4. mája 1995, vyzývajúcom Radu, aby počas svojho zasadnutia 22. mája 1995 prijala

II - 5286

NEMECKO/KOMISIA

návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 729/70, a aby pripojila toto vyhlásenie k svojej zápisnici. Komisia sa v tomto vyhlásení zaviazala prijať rozhodnu- tie o započítaní nevymáhaných súm najneskôr 24 mesiacov po oznámení uskutoč- nenom podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 595/91. Šesť z 34 sporných prípadov na- padnutého rozhodnutia, predstavujúcich sumu 280 638,03 eura pripísanú v rozsahu polovice, a to 140 319,01 eura, do jej rozpočtu, bolo oznámených Komisii 1. januára 2002 a 1. januára 2003, to znamená viac ako 24 mesiacov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Spolková republika Nemecko sa domnieva, že toto vyhlásenie Komisie predstavovalo právne vymožiteľný záväzok.

60 Komisia odmieta tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko.

61 Spolková republika Nemecko v replike zmenila svoju žalobu a uviedla, že iba dva prípady zo šiestich pôvodne uvedených boli v skutočnosti dotknuté týmto žalobným dôvodom v sume 195 165,46 eura pripísanej do výšky 50 % jej vnútroštátnemu roz- počtu, teda 97 582,73 eura.

65 Podľa ustálenej judikatúry vyhlásenie zapísané do zápisnice Rady v rámci prija- tia predpisu nemožno použiť na výklad ustanovenia sekundárneho práva, ak obsah vyhlásenia nie je vôbec spomenutý v texte dotknutého ustanovenia, a preto nemá žiadnu právnu silu (rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1988, Komisia/Taliansko, 429/85, Zb. s. 843, bod 9; z 26. februára 1991, Antonissen, C-292/89, Zb. s. I-745, bod 18, a z 19. marca 1996, Komisia/Rada, C-25/94, Zb. s. I-1469, bod 38). To isté

II - 5288

NEMECKO/KOMISIA

platí pre jednostranné vyhlásenia členského štátu (rozsudok Súdneho dvora z 30. ja- nuára 1985, Komisia/Dánsko, 143/83, Zb. s. 427, bod 13).

66 V predmetnej veci ani nie je preukázané, že toto vyhlásenie Komisie bolo zapísané do zápisnice zo zasadnutia z 22. mája 1995, v priebehu ktorého Rada prijala toto naria- denie. V každom prípade a a fortiori takéto vyhlásenie preto nemôže byť v súlade s už citovanou judikatúrou použité na výklad nariadenia č. 729/70, zmeneného a doplne- ného nariadením č. 1287/95.

67 Nakoniec treba spresniť, že hoci sa Spolková republika Nemecko domnieva, že zá- väznosť tohto vyhlásenia Komisie vyplýva z uplatnenia zásady riadnej správy vecí ve- rejných, je nutné pripomenúť, že táto zásada nemôže zmeniť na povinnosť to, čo za povinnosť nepovažoval normotvorca (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Burban/Parlament, C-255/90 P, Zb. s. I-2253, bod 20).

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta.

2. Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso