T-75/07
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62007TN0075
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2007117SK.01002201.xml
26.5.2007
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 117/22
Žaloba podaná 12. marca 2007 – Hamdi/Rada
(Vec T-75/07)
(2007/C 117/35)
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Žalobca: Ahmed Hamdi (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: M. J. G. Uiterwaal, advokát)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy žalobcu
—
určiť, že spoločná pozícia 2002/402/SZBP (Ú. v. ES L 344, s. 93; Mim. vyd. 18/001, s. 217) bola v tomto prípade neprávom použitá ako základ pre nariadenie č. 2580/2001/ES (Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207), takže nie je voči žalobcovi záväzná,
—
subsidiárne určiť, že toto nariadenie nemôže byť uplatnené voči žalobcovi,
—
subsidiárne zrušiť rozhodnutie 2006/1008/ES z 21. decembra 2006 (Ú. v. ES L 379, s. 123),
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca bol odsúdený na trest odňatia slobody, keď vnútroštátny súd považoval za dokázané, že žalobca mal účasť v teroristickej organizácii „Hofstadgroep“. Žalobca podal odvolanie proti tomuto rozsudku.
Rozhodnutím 2006/1008/ES ( 1 ) zaradila Rada žalobcu do zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa uplatňuje nariadenie č. 2580/2001/ES ( 2 ) .
Žalobca na odôvodnenie svojej žaloby uvádza, že pri prijatí napadnutého rozhodnutia ako aj napadnutého nariadenia boli porušené zásadné formálne predpisy a najmä tieto akty nie sú dostatočne odôvodnené. Pokiaľ ide o nariadenie, žalobca ešte uvádza, že Rada neodôvodnila, prečo je nariadenie potrebné v rámci spoločného trhu. Čo sa týka rozhodnutia, nie je odôvodnené, prečo Rada zastáva názor, že nariadenie č. 2580/2001 sa má uplatniť na žalobcu.
Ďalej žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie nemá potrebný právny základ. Nariadenie č. 2580/2001 totiž porušuje Zmluvu o ES v rozsahu, v ktorom sa uplatňuje na žalobcu. Napadnuté nariadenie neslúži na nutný výkon povinností vyplývajúcich z rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Okrem toho chýba akékoľvek spojenie medzi žalobcom a tretími krajinami alebo inými aspektmi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, takže druhý pilier nie je na tento prípad uplatniteľný.
V tejto súvislosti žalobca ďalej uvádza, že článok 308 ES nepredstavuje právny základ, pretože chýba súvislosť s uskutočňovaním spoločného trhu. Ďalej tvrdí, že napadnutým rozhodnutím sa neuskutočňuje žiadny cieľ Únie, takže článok 60 ES v spojení s článkom 301 ES a článkom 308 ES taktiež nie sú dostatočným právnym základom.
Na záver žalobca uplatňuje, že napadnuté rozhodnutie porušuje jeho základné práva, najmä právo na nerušené užívanie svojho majetku a nerušený súkromný život, tak ako vyplývajú z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
( 1 ) Rozhodnutie Rady z 21. decembra 2006, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 379, s. 123).
( 2 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207).