← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·15.11.2007

T-423/07

Zamieta
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62007TN0423

C_2008008SK.01002801.xml

12.1.2008

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/28

Žaloba podaná 15. novembra 2007 – Ryanair/Komisia

(Vec T-423/07)

(2008/C 8/50)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Ryanair Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: E. Vahida, lawyer)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

určiť podľa článku 232 ES, že Komisia nekonala v zmysle svojich povinností podľa Zmluvy ES tým, že sa nevyjadrila k sťažnosti žalobcu doručenej Komisii 3. novembra 2005, po ktorej nasledovala výzva z 31. júla 2007,

zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania, vrátane trov konania žalobcu, a to aj v prípade, že po podaní žaloby Komisia bude konať, čím podľa Súdneho dvora zanikne potreba rozhodnúť, alebo v prípade, že Súdny dvor žalobu zamietne ako neprípustnú a

prijať také následné opatrenia, aké Súdny dvor považuje za vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojej žalobe žalobca tvrdí, že Komisia nekonala tým, že sa nevyjadrila po tom, ako bola vyzvaná tak urobiť v zmysle článku 232 ES na základe sťažnosti, ktorú podal žalobca 3. novembra 2005 v súvislosti s nezákonnou štátnou pomocou poskytnutou spoločnosti Lufthansa a jej partnerom Star Alliance prostredníctvom výlučného užívania Terminálu 2 na Letisku Mníchov alebo alternatívne v súvislosti s protisúťažnou diskrimináciou v prospech Lufthansa a jej partnertov Star Alliance, ak bude rozhodnuté, že letisko Mníchov konalo autonómne. Vyhradenie tohto terminálu Letiska Mníchov pre potenciálnych konkurentov žalobcu by bolo zneužitím dominantného postavenia, a teda porušením článku 82 ES.

Na podporu svojho prvého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Komisia bola povinná uskutočniť dôkladné a nestranné preskúmanie sťažnosti podľa nariadenia Rady (ES) 659/1999 ( 1 ) , nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 ( 2 ) a nariadenia Komisie (ES) 773/2004 ( 3 ) , buď s cieľom prijať rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že tieto štátne opatrenia nie sú pomocou podľa článku 87 ods. 1 ES alebo, že tieto opatrenia síce majú byť ako pomoc klasifikované v zmysle uvedeného ustanovenia, ale sú v súlade so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 2 a 3 ES alebo s cieľom začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES.

Alternatívne žalobca tvrdí, že Komisia mala po tom, ako jej bola doručená jeho dodatočná sťažnosť týkajúca sa zneužitia dominantného postavenia, buď začať konanie o predmete tejto sťažnosti alebo po poskytnutí príležitosti sťažovateľovi, aby sa vyjadril, prijať konečné rozhodnutie zamietajúce sťažnosť.

Žalobca ďalej tvrdí, že obdobie dvadsiatich mesiacov, ktoré uplynulo medzi sťažnosťou sťažovateľa a výzvou, bolo neprimerane dlhé a pasivita Komisie v tomto čase predstavuje nečinnosť podľa článku 232 ES.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

( 2 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Text s významom pre EHP) ( Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

( 3 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003 s. 81).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-423/07 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik