C-147/08
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CA0147
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011194SK.01000201.xml
2.7.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 194/2
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 10. mája 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeitsgericht Hamburg — Nemecko) — Jürgen Römer/Freie und Hansestadt Hamburg
(Vec C-147/08) ( 1 )
(Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní - Všeobecné zásady práva Únie - Článok 157 ZFEÚ - Smernica 2000/78/ES - Pôsobnosť - Pojem „odmena“ - Vylúčenia - Systém profesijného sociálneho zabezpečenia vo forme doplnkového starobného dôchodku pre bývalých zamestnancov územného celku a ich pozostalých - Metóda výpočtu tohto dôchodku zvýhodňujúca zosobášených príjemcov v porovnaní s príjemcami, ktorí žijú v rámci registrovaného partnerstva - Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie)
2011/C 194/02
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Arbeitsgericht Hamburg
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Jürgen Römer
Žalovaný: Freie und Hansestadt Hamburg
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Arbeitsgericht Hamburg — Výklad zásady rovnosti zaobchádzania, článku 141 Zmluvy ES, článkov 1 a 2, článku 3 ods. 1 písm. c) a článku 3 ods. 3, ako aj odôvodnenia č. 22 smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79) — Pôsobnosť smernice — Vylúčenie akýchkoľvek platieb z verejných alebo obdobných systémov vrátane verejného systému sociálneho zabezpečenia alebo sociálnej ochrany — Vylúčenie vnútroštátnych zákonov o rodinnom stave a dávkach, ktoré od neho závisia — Systém profesijného sociálneho zabezpečenia vo forme doplnkového dôchodku pre bývalých zamestnancov a pracovníkov územného celku a ich pozostalých — Metóda výpočtu dôchodku zvýhodňujúca zosobášených príjemcov v porovnaní s príjemcami, ktorí žijú v registrovanom partnerstve
Výrok
rozsudku
1.
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že doplnkové starobné dôchodky, aké sú vyplácané bývalým zamestnancom Freie und Hansestadt Hamburg a ich pozostalým na základe zákona Spolkovej krajiny Hamburg o doplnkovom starobnom dôchodku a pozostalostnom dôchodku pre zamestnancov Freie und Hansestadt Hamburg (Erstes Ruhegeldgesetz der Freien und Hansestadt Hamburg) v znení z 30. mája 1995, ktoré tvoria odmenu v zmysle článku 157 ZFEÚ, nie sú vyňaté z jej vecnej pôsobnosti ani vzhľadom na jej článok 3 ods. 3, ani vzhľadom na jej odôvodnenie č. 22.
2.
Článok 1 v spojení s článkom 2 a článkom 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 bránia vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je § 10 ods. 6 uvedeného zákona Spolkovej krajiny Hamburg, podľa ktorého príjemca žijúci v rámci registrovaného partnerstva dostáva nižší doplnkový starobný dôchodok, než sa poskytuje zosobášenému príjemcovi, ktorý nie je dlhodobo odlúčený, ak
—
je v dotknutom členskom štáte manželstvo vyhradené osobám odlišných pohlaví a koexistuje s registrovaným partnerstvom, ako ho upravuje zákon o registrovanom partnerstve (Gesetz über die Eingetragene Lebenspartnerschaft) zo 16. februára 2001, ktoré je vyhradené osobám rovnakého pohlavia, a
—
dochádza k priamej diskriminácii na základe sexuálnej orientácie vzhľadom na skutočnosť, že vo vnútroštátnom práve sa uvedený registrovaný partner nachádza v právnej a skutkovej situácii, ktorá je porovnateľná so situáciou zosobášenej osoby, pokiaľ ide o uvedený dôchodok. Posúdenie porovnateľnosti patrí do právomoci vnútroštátneho súdu a musí byť zamerané na práva a povinnosti manželov a osôb, ktoré uzavreli registrované partnerstvo, ako sú upravené v rámci zodpovedajúcich ustanovení, ktoré sú relevantné so zreteľom na predmet a podmienky poskytnutia predmetnej dávky.
3.
Za predpokladu, že by § 10 ods. 6 zákona Spolkovej krajiny Hamburg o doplnkovom starobnom dôchodku a pozostalostnom dôchodku pre zamestnancov Freie und Hansestadt Hamburg v znení z 30. mája 1995 predstavoval diskrimináciu v zmysle článku 2 smernice 2000/78, jednotlivec, akým je žalobca vo veci samej, by sa mohol domáhať práva na rovnosť zaobchádzania najskôr po uplynutí lehoty na prebratie uvedenej smernice, teda od 3. decembra 2003, a to bez toho, aby bolo potrebné čakať, kým uvedené ustanovenie vnútroštátny zákonodarca zosúladí s právom Únie.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 171, 5.7.2008 .