C-155/08
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CA0155
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2009180SK.01001702.xml
1.8.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 180/17
Rozsudok
Súdneho dvora (štvrtá komora) z 11. júna 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden Den Haag — Holandsko) — X (C-155/08), E. H. A. Passenheim-van Schoot (C-157/08)/Staatssecretaris van Financiën
(Spojené veci C-155/08 a C-157/08) ( 1 )
(Slobodné poskytovanie služieb - Voľný pohyb kapitálu - Majetková daň - Daň z príjmov - Úspory uložené v inom členskom štáte, ako je členský štát miesta bydliska - Nepriznanie dane - Lehota na dodatočné vymáhanie - Predĺženie lehoty na dodatočné vymáhanie v prípade majetku nachádzajúcich sa mimo členského štátu miesta bydliska - Smernica 77/799/EHS - Vzájomná pomoc príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych a nepriamych daní - Bankové tajomstvo)
2009/C 180/28
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Hoge Raad der Nederlanden Den Haag
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: X (C-155/08), E. H. A. Passenheim-van Schoot (C-157/08)
Žalovaný: Staatssecretaris van Financiën
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hoge Raad der Nederlanden — Výklad článku 49 ES a článku 56 ES — Zdanenie príjmov (z úspor) tuzemca, ktoré sa nachádzajú v banke so sídlom v inom členskom štáte — Nepriznanie dane v štáte bydliska — Vnútroštátny právny predpis, ktorý stanovuje pre dodatočné vymáhanie dane pre príjmy z iného členského štátu dvanásťročnú lehotu a pre tuzemské príjmy päťročnú lehotu — Proporcionálna peňažná pokuta — Vplyv existencie bankového tajomstva v členskom štáte, v ktorom príjmy vznikli
Výrok
rozsudku
1.
Články 49 ES a 56 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ sú úspory a príjmy z týchto úspor zamlčané daňovým orgánom členského štátu, a ak tieto orgány nemajú žiadne indície o ich existencii, ktoré by im umožňovali začať šetrenie, týmto článkom neodporuje uplatňovanie dlhšej lehoty na dodatočné vymáhanie týmto členským štátom, ak sa tieto úspory nachádzajú v inom členskom štáte, než je lehota uplatňovaná v prípade, keď sa úspory nachádzajú v prvom členskom štáte. Skutočnosť, že tento iný členský štát uplatňuje bankové tajomstvo, nie je v tejto súvislosti relevantná.
2.
Články 49 ES a 56 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje, keď členský štát uplatňuje dlhšiu lehotu na dodatočné vymáhanie dane v prípade majetku nachádzajúceho sa v inom členskom štáte než v prípade majetku nachádzajúceho sa v prvom členskom štáte, a pokiaľ tento zahraničný majetok, ako aj príjmy vyplývajúce z tohto majetku boli daňovým orgánom prvého členského štátu zamlčané a tieto orgány nemali žiadne indície o ich existencii, ktoré by umožňovali začať šetrenie, aby bola pokuta, uložená z dôvodu zamlčania uvedeného zahraničného majetku a príjmov, vypočítaná pomerne k výške dodatočne vymáhanej dane a za toto dlhšie obdobie.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 158, 21.6.2008 .
Ú. v. EÚ C 171, 5.7.2008 .