C-192/08
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CA0192
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2010011SK.01000301.xml
16.1.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 11/3
Rozsudok
Súdneho dvora (druhá komora) z 12. novembra 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus — Fínsko) — TeliaSonera Finland Oyj/iMEZ Ab
(Vec C-192/08) ( 1 )
(Odvetvie telekomunikácií - Elektronické komunikácie - Smernica 2002/19/ES - Článok 4 ods. 1 - Siete a služby - Dohody o prepojení medzi telekomunikačnými podnikmi - Povinnosť rokovať v dobrej viere - Pojem „operátor verejných komunikačných sietí“ - Články 5 a 8 - Právomoc národných regulačných orgánov - Podnik, ktorý nemá významný vplyv na trhu)
2010/C 11/04
Jazyk konania: fínčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Korkein hallinto-oikeus
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: TeliaSonera Finland Oyj
Za účasti: iMEZ Ab
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Korkein hallinto-oikeus — Výklad článku 4 ods. 1, článkov 5 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 13/029, s. 323) — Vnútroštátna právna úprava zaväzujúca všetky telekomunikačné podniky rokovať s inými telekomunikačnými podnikmi o prepojení — Rozsah povinnosti rokovať a požiadavky, ktoré môže stanoviť národný regulačný orgán
Výrok
rozsudku
1.
Článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení („prístupová“ smernica) v spojení s odôvodneniami č. 5, 6, 8 a 19, ako aj s článkami 5 a 8 tejto smernice odporuje, ak vnútroštátny právny predpis, akým je zákon o komunikačnom trhu (Viestintämarkkinalaki) z 23. mája 2003, neobmedzuje možnosť uložiť povinnosť rokovať o prepojení sietí výlučne na operátorov verejných komunikačných sietí. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či vzhľadom na status a povahu operátorov, o ktorých ide vo veci samej, možno týchto operátorov považovať za operátorov verejných komunikačných sietí.
2.
Národný regulačný orgán môže usúdiť, že bola porušená povinnosť rokovať o prepojení, ak podnik, ktorý nemá významný vplyv na trhu, ponúkne inému podniku prepojenie za podmienok, ktoré sú jednostranné a ktoré môžu zabrániť rozvoju konkurenčne orientovaného trhu na maloobchodnej úrovni, pretože uvedené podmienky znemožňujú zákazníkom druhého podniku využívať služby druhého podniku.
3.
Národný regulačný orgán môže nariadiť podniku, ktorý nemá významný vplyv na trhu, ale ktorý kontroluje prístup ku koncovým používateľom, aby rokoval v dobrej viere s iným podnikom buď o prepojení dvoch dotknutých sietí, pokiaľ žiadateľ o takýto prístup musí byť považovaný za operátora verejných komunikačných sietí, alebo rokoval o interoperabilite služieb textových správ a služieb multimediálnych správ, pokiaľ tento žiadateľ nespĺňa požiadavky na toto označenie.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 197, 2.8.2008 .