C-484/08
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CA0484
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2010209SK.01000601.xml
31.7.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 209/6
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) z 3. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo — Španielsko) — Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid/Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc)
(Vec C-484/08) ( 1 )
(Smernica 93/13/EHS - Spotrebiteľské zmluvy - Zmluvné podmienky definujúce hlavný predmet zmluvy - Súdne preskúmanie ich nekalej povahy - Vylúčenie - Prísnejšie vnútroštátne ustanovenia na účely zaručenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa)
2010/C 209/07
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunal Supremo
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid
Žalovaná: Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc)
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunal Supremo — Výklad článku 2, článku 3 ods. 1 písm. g), článku 4 ods. 1 ES, článku 4 ods. 2 a článku 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) — Prísnejšie vnútroštátne ustanovenia na zabezpečenie vyššej úrovne ochrany spotrebiteľa — Kontrola zmluvných podmienok definujúcich hlavný predmet zmluvy alebo primeranosť medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi, ktoré sa majú poskytnúť, na strane druhej
Výrok
rozsudku
1.
Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.
2.
Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku 4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 19, 24.1.2009 .