C-46/08

I - 8154

CARMEN MEDIA GROUP

z 28. marca 2006 prijali spolkové krajiny, po- z 12. decembra 2006 o službách na vnútor- kiaľ ide o lotérie a športové stávky. 2 nom trhu 4 ich zo svojej pôsobnosti výslovne vylučuje. Podľa článku 2 ods. 2 písm. h) tejto smernice:

5. Prejednávaná vec zjavne súvisí so spoje- nými vecami Stoß a i. 3, a to napriek tomu, že tieto veci spadajú do rámca vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré uvedenému roz- „Táto smernica sa nevzťahuje na tieto sudku predchádzali. Podobnosť otázok, ktoré činnosti: boli v týchto veciach položené, a snaha o hos- podárnosť konania, ktorou treba vždy riadiť, ma teda v prípade mnohých okolností tejto veci nabádajú, aby som odkázal na podrob- nejší opis v návrhoch, ktoré som predniesol v spojených veciach Stoß a i. ...

h) činnosti týkajúce sa hazardných hier, kto- II — Právny rámec ré zahŕňajú uzatváranie peňažných stá- vok pri hazardných hrách vrátane lotérií, hazardných hier v kasínach a stávkových transakcií.“

A — Právna úprava Únie

11. Pokiaľ ide o povolenie stávok na konské „1. Kto verejne prevádzkuje alebo organizuje dostihy, § l RWLG stanovuje: hazardné hry bez úradného povolenia alebo na to poskytuje potrebné zariadenie, potrestá sa trestom odňatia slobody až na dva roky ale- bo pokutou. „1. Združenie, ktoré chce prevádzkovať pod- nik športových stávkových hier pri príležitos- ti verejných konských dostihov alebo iných verejných dostihových súťaží, musí získať ... povolenie príslušných orgánov podľa práva spolkovej krajiny.

3. Kto v prípadoch uvedených v odseku 1 koná …

I - 8156

CARMEN MEDIA GROUP

3. Povolenie je možné vydať len združeniam, tohto monopolu nemajú za cieľ aktívne pri- ktoré zabezpečia, že ich príjmy budú výluč- spieť k zníženiu hráčskej vášne a k boju proti ne určené na rozvoj chovu koní v spolkovej závislosti. krajine.“

14. Uvedený rozsudok, ktorý sa týkal spolko- vej krajiny Bavorsko, však možno rozšíriť aj na 12. § 2 ods. 1 RWLG stanovuje: monopoly v oblasti športových stávok s tými istými charakteristikami, ktoré existovali v ostatných spolkových krajinách. Ústavný súd poskytol príslušným zákonodarcom pre- chodné obdobie, ktoré vypršalo 31. decembra 2007, aby uskutočnili reštrukturalizáciu pred- metného monopolu na účely zavedenia mini- „Ten, kto chce v rámci podnikateľskej činnosti málneho súladu s cieľom spočívajúcim v boji uzatvárať stávky na verejné dostihové súťaže proti závislosti. 6 alebo konať ako sprostredkovateľ takýchto stávok (bookmaker), musí získať povolenie príslušných úradov podľa práva spolkovej krajiny.“

predstavuje nový jednotný rámec, ktorý vy- 17. V súlade s článkom 10 GlüStV na dosiah- tvorili spolkové krajiny s cieľom regulovať nutie týchto cieľov „majú spolkové krajiny odvetvie v dôsledku už citovaného rozsudku normatívnu úlohu zaistiť dostatočnú ponu- Bundesverfassungsgericht. 7 ku hazardných hier“ (odsek 1) a túto úlohu môžu vykonávať „samy, prostredníctvom právnických osôb založených podľa verejné- ho práva alebo prostredníctvom spoločností založených podľa súkromného práva, v kto- rých majú právnické osoby založené podľa 16. V článku 1GlüStV sú uvedené ciele tejto verejného práva priamy alebo nepriamy roz- dohody, ktorú uzatvorili spolkové krajiny: hodujúci podiel“ (odsek 2).

„1. predchádzať závislosti na hazardných hrách a na stávkach, a vytvoriť podmienky na účinný boj proti závislosti;

18. Článok 4 GlüStV stanovuje, že verej- né hazardné hry sa môžu organizovať alebo sprostredkúvať len s povolením príslušného orgánu danej spolkovej krajiny (odsek 1). Po- 2. obmedzovať ponuku hazardných hier a or- volenie sa neudelí, pokiaľ organizovanie alebo ganizovaným a kontrolovaným spôsobom sprostredkúvanie odporuje cieľom článku 1 usmerňovať hráčsku vášeň populácie, a pred- a v každom prípade na jeho udelenie nie je chádzať najmä odklonom k nepovoleným ha- právny nárok (odsek 2). zardným hrám;

3. zabezpečiť ochranu maloletých a hráčov;

19. Tento článok zakazuje akékoľvek organi- zovanie a sprostredkúvanie verejných hazard- ných hier na internete (odsek 4). Článok 25 4. zabezpečiť riadny priebeh hazardných hier GlüStV, ktorý obsahuje množstvo prechod- a ochranu hráčov proti podvodom a predchá- ných ustanovení, však stanovuje, že spolkové dzať trestnej činnosti, ktorá súvisí s hazard- krajiny môžu obmedzene na dobu jedného nými hrami a vyplýva z nich.“ roka po nadobudnutí účinnosti GlüStV, po- voliť organizovanie a sprostredkúvanie lo- térií na internete, pokiaľ neexistujú dôvody na odmietnutie, a pokiaľ sú splnené niektoré 7 — GlüStV nahradzuje štátnu zmluvu o lotériách v Nemecku (Staatsvertrag zum Lotteriewesen in Deutschland, ďalej len ďalšie podmienky (výnimka sa vzťahuje naj- „LottStV“), ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2004. mä na maloletých a hráčov, na ktorých sa

III — Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

24. Schleswig-Holsteinisches Verwaltungs- gericht vo svojom návrhu na začatie preju- 21. V Gibraltári usadená Carmen Media diciálneho konania uviedol, že má značné Group Ltd (ďalej len „Carmen Media“) dostala pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť ne- od vlády Gibraltáru extrateritoriálnu licenciu meckej právnej úpravy o hrách s právom

I - 8159

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-46/08

Spoločenstva, a predložil Súdnemu dvo- úprava, podľa ktorej udelenie povolenia ru podľa článku 234 ES tieto prejudiciálne na organizovanie a sprostredkúvanie otázky: hazardných hier závisí od voľnej úvahy povoľujúceho orgánu, a to aj v prípade splnenia zákonných podmienok na jeho udelenie?

25. Návrh na začatie prejudiciálneho kona- 3. Má sa článok 49 ES vykladať v tom zmys- nia bol do kancelárie Súdneho dvora podaný le, že mu odporuje vnútroštátna právna 8. februára 2007.

I - 8160

CARMEN MEDIA GROUP

26. Žalobkyňa (Carmen Media) a žalova- bookmaking“, teda extrateritoriálnu licenciu, ná (spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko) ktorá mu neumožňovala organizovať stávky v spore vo veci samej, ako aj nemecká, ra- na území Gibraltáru, ale výlučne – prinaj- kúska, belgická, španielska, grécka, holand- menšom teoreticky – v zahraničí. ská a nórska vláda a Komisia Európskych spo- ločenstiev podali svoje písomné pripomienky.

30. Zástupca spoločnosti Carmen Media, 27. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. de- ktorému bola v tejto súvislosti položená otáz- cembra 2009, ústne predniesli svoje pri- ka, odmietol tvrdenie, že sa na spoločnosť pomienky zástupcovia Carmen Media, v čase rozhodných skutkových okolností spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko a In- vzťahoval zákaz organizovať hazardné hry nenminister des Landes Schleswig-Holstein, v Gibraltári. Z jeho písomného vyjadrenia nemecká, belgická, grécka, talianska, portu- však jasne vyplýva, že takéto obmedzenie galská a nórska vláda, ako aj Komisia. existovalo, ak nie vo forme zákazu v presnom zmysle slova, tak vo forme obmedzenia oblas- ti jeho činnosti. 8

V — Skúmanie prvej prejudiciálnej otázky 31. Carmen Media v tom istom vyjadrení spresňuje, že príčinou tohto obmedzenia 9 boli výlučne daňové dôvody, a konkrétnejšie to, že si táto spoločnosť zvolila zvýhodnený daňový 28. Svojou prvou otázkou vnútroštátny súd režim (tzv. postavenie spoločnosti oslobode- žiada Súdny dvor, aby určil, či článok 49 ES nej od dane), na ktorý sa vzťahuje podmien- na to, aby bolo možné dovolávať sa práva na ka „o zákaze udržiavať akýkoľvek obchodný slobodné poskytovanie služieb, vyžaduje, aby vzťah s osobami usadenými v Gibraltári“ 10. poskytovateľ mohol vykonávať svoju činnosť Tvrdí tiež, že toto obmedzenie nemalo za aj v členskom štáte svojho sídla podľa jeho cieľ chrániť občanov Gibraltáru voči ponuke právnych predpisov. hazardných hier zo strany prevádzkovateľov hazardných hier a že jeho odstránenie bolo možné bez toho, aby bolo potrebné podriadiť

35. V rámci vzájomného uznávania toto tvr- denie predpokladá, že cieľový členský štát môže vzhľadom na daný všeobecný záujem 14 vyžadovať získanie povolenia na poskytova- nie služieb, avšak musí považovať za náležitú licenciu, ktorú vydali orgány iného členského štátu, pokiaľ táto licencia zaručuje splnenie podmienok, ktoré sú objektívne nevyhnutné na sledovanie rovnakého cieľa všeobecného 33. Vzájomné uznávanie je nástroj, ktorého záujmu. V konečnom dôsledku, ak je požia- účelom je zabezpečiť subjektom prístup na davka predchádzajúceho povolenia legitímna trh vo všetkých členských štátoch, ako aj v od- z pohľadu Spoločenstva (v rozsahu, v akom vetviach, v ktorých existujú významné roz- môže byť v súlade s judikatúrou odôvodnená diely v právnych úpravách. 11 Podľa judikatúry dôvodom všeobecného záujmu), je rovna- je na účely dosiahnutia tohto cieľa potrebné ko legitímna vo vzťahu k podniku, ktorý je vytvoriť rovnováhu medzi požiadavkami rôz- usadený v inom členskom štáte, pokiaľ tento nych dotknutých členských štátov tak, aby členský štát, v ktorom sa služba poskytuje, nemohol zdvojnásobiť kontroly a podmienky, ktoré už boli uložené v členskom štáte pôvo- 12 — 279/80, Zb. s. 3305. 13 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 1991, Säger, du poskytovateľa. C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 15; z 9. augusta 1994, Vander Elst, C-43/93, Zb. s. I-3803, bod 16; z 28. marca 1996, Guiot, C-272/94, Zb. s. I-1905, bod 11; z 23. novembra 1999, Arb- lade a i., C-369/96 a C-376/96, Zb. s. I-8453, bod 34, ako aj z 15. marca 2001, Mazzoleni a ISA, C-165/98, Zb. s. I-2189, 11 — Amstrong, K. A.: Mutual Recognition. In: The Law of the bod 25. single European Marke: Unpacking premises, pod vedením 14 — Napríklad ochrana spotrebiteľov alebo boj proti trestnej Barnard, C., Scott, J. Hart Publishing, 2002, s. 230. činnosti v danom odvetví.

40. Podľa môjho názoru nie je relevantné 37. Z toho vyplýva, že na slobodné po- odvolávať sa na tento rozsudok, pretože kri- skytovanie služieb sa možno odvolávať len tériá sú odlišné, keďže tu ide o slobodné po- v prípade, ak predmetná činnosť môže byť skytovanie služieb. Okrem toho Súdny dvor zákonne poskytovaná v členskom štáte sídla v tejto súvislosti jasne rozlišuje medzi týmito poskytovateľa. dvomi slobodami a zaujíma prísnejšie sta- novisko, pokiaľ ide o slobodu usadiť sa. V už citovanom rozsudku Säger totiž uviedol, že „členský štát nie je oprávnený podmieňovať poskytovanie služieb na svojom území dodr- žaním všetkých podmienok požadovaných na usadenie sa“ (bod 13), zatiaľ čo obmedzenie slobodného poskytovania služieb spočívajúce 38. Táto myšlienka bola výslovne uznaná vo vnútroštátnom správnom povolení môže v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa slo- byť odôvodnené dôvodmi všeobecného záuj- bodného poskytovania služieb, v ktorej bolo mu (body 14 a 15). spresnené, že obmedzeniami podľa člán- ku 49 ES sú nielen tie obmedzenia, pri kto- rých dochádza k diskriminácii na základe 15 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri v tomto štátnej príslušnosti, ale tiež tie, ktoré, hoci zmysle rozsudok Säger, už citovaný, bod 12; Guiot, už cito- nie sú diskriminačné, môžu „zabraňovať vaný, bod 10; a z 12. decembra 1996, Reisebüro Broede, C-3/95, Zb. s. I-6511, bod 25. činnosti poskytovateľa usadeného v inom 16 — C-167/01, Zb. s. I-10155. členskom štáte, v ktorom legálne poskytuje 17 — Bod 139.

I - 8163

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-46/08

44. Bez ohľadu na príčiny daňovej alebo inej povahy, ktoré nabádajú členský štát k také- muto konaniu, z akého dôvodu by tento člen- ský štát, ktorý vydáva extrateritoriálne licen- cie, prebral povinnosť dodatočne kontrolovať 42. Tento záver nemožno podľa môjho ná- poskytovanie predmetnej služby? Prečo by zoru vyvrátiť ani s odvolaním sa na rozsudok členské štáty mali uznávať povolenie, ktoré z 5. júna 1997, VT4 18, v ktorom Súdny dvor nie je platné pre členské štáty, ktoré ho vydali? v bode 22 rozhodol, že „zmluva nezakazuje podniku uplatňovať slobodu poskytovania služieb, ak neponúka služby v členskom štáte, v ktorom je usadený“ 19. V prejednávanej veci nie je dôležitou skutočnosťou to, že Carmen Media neponúkala služby súvisiace s orga- nizovaním stávok na území členského štátu, v ktorom je usadená (čo by samo osebe neb- ránilo odvolávať sa na slobodné poskytovanie služieb v súlade s už citovanou judikatúrou), 45. Vzhľadom na tieto okolnosti sa zdá le- ale to, že to nemohla urobiť z dôvodu, že mala gitímne domnievať sa, že orgány Gibraltá- licenciu len extrateritoriálnej povahy alebo na ru pravdepodobne nezabezpečili kontrolu „off-shore“. a podmienky, v dôsledku ktorých by sa zásah nemeckých orgánov stal nepotrebným. Zá- sada vzájomného uznávania predpokladá, že treba dôverovať kontrole, ktorú vykonáva štát 18 — C-56/96, Zb. s. I-3143. 19 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 1999, Centros, sídla nad podnikom, ktorý má sídlo na jeho C-212/97, Zb. s. I-1459, bod 27. území. Ak však členský štát udelil len licenciu

I - 8164

50. Po druhé sa zdá, že vzájomné uznávanie je nemožné z dôvodu neexistencie harmoni- zácie v odvetví hier, ktorá sa nevytvorí okam- žite. Bez harmonizácie by sa uplatňovanie voľného pohybu naďalej obmedzovalo a úloha 48. Takýto problém však v odvetví hazard- ných hier nevzniká, pretože, ako obšírnejšie vysvetľujem v návrhoch, ktoré som predniesol 21 — Body 90 až 105. 22 — Rozsudky z 21. septembra 1999, Läärä a i., C-124/97, Zb. s. I-6067; z 11. septembra 2003, Anomar a i., C-6/01, Zb. s. I-8621, ako aj z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa 20 — Napríklad rozsudok Inspire Art, už citovaný, pokiaľ ide slo- de Futebol Profissional a Bwin International, C-42/07, bodu usadiť sa, bod 139. Zb. s. I-7633.

I - 8165

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-46/08

súdu spočíva práve vo vymedzení obmedzení, odporuje štátny monopol na organizovanie ktoré sú v takejto neharmonizovanej oblasti športových stávok a lotérií, ktorý bol zavede- v súlade s ustanoveniami Zmluvy. ný predovšetkým s cieľom bojovať proti rizi- kám hráčskej závislosti, pokiaľ v tomto člen- skom štáte môžu poskytovať ďalšie hazardné hry so značným potenciálom rizika vzniku závislosti súkromní poskytovatelia služieb.

51. Po tretie neexistencia dostatočne organi- zovanej administratívnej spolupráce sťažuje zavedenie systému vzájomného uznávania v tomto odvetví.

52. V dôsledku toho prvá otázka, ktorú polo- žil vnútroštátny súd, spočíva na nesprávnom predpoklade a je potrebné na ňu odpovedať odmietnutím hlavného predpokladu, keď- že nemecké orgány nie sú za okolností veci samej povinné uznať licenciu na hry, ktorú vydali orgány iného členského štátu, a to bez ohľadu na podmienky, ktoré s ňou súvisia.

55. V každom prípade a bez ohľadu na túto uvedený záver skutočnosť, že rôzne právne diskusiu sa domnievam, že legislatívne roz- úpravy športových stávok a lotérií na jednej hodnutie spočívajúce v zavedení monopo- strane a ďalších hazardných hier na strane lu na určité hry a v ponechaní ďalších hier druhej vyplývajú z rôznych legislatívnych v rukách súkromného sektora nie je a priori právomocí spolkových krajín a spolkovej v rozpore s cieľom boja proti podvodom ani republiky. v rozpore s cieľom obmedzovať príležitosti na hru v danom členskom štáte, pokiaľ verejné orgány zabezpečujú určitú kontrolu nad pre- vádzkovateľmi a ak je ponuka hier, na ktoré sa vzťahuje monopol, menšia ako ponuka, ktorá by mohla existovať v prípade súkrom- ného poskytovateľa. 24 Ak sú tieto podmienky splnené, uvádzané okolnosti nebránia kohe- rentnej a systematickej politike v zmysle judi- 57. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že člen- katúry. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť ské štáty sa nemôžu odvolávať na ustanove- splnenie týchto podmienok. nia, prax alebo stav svojho vnútroštátneho poriadku, aby tým v rámci konania o nespl- není povinnosti odôvodnili porušenie práva Únie 25, ani sa v prípade škody spôsobenej jed- notlivcom nedodržaním práva Únie nemôžu zbaviť svojej zodpovednosti odvolaním sa na rozdelenie právomocí a zodpovedností me- dzi územnými celkami, ktoré existujú v ich vnútroštátnom právnom poriadku 26. Štát je ako jednotný subjekt zodpovedný bez ohľa- du na to, ktorý orgán spôsobil nesplnenie povinnosti, aj keby išlo o „ústavne nezávislú inštitúciu“. 27 B — Územná štruktúra štátu nemá nijaký vplyv na toto posúdenie

59. Zložitosť vnútornej územnej štruktú- ry členského štátu a najmä rozdelenie prá- 61. Vnútroštátny súd sa domnieva, že táto vomocí v tej istej oblasti medzi dva odlišné otázka sa javí ako relevantná len v prípade, ak územné celky (v prejednávanej veci medzi by sa nemecký systém monopolu považoval spolkovú republiku a spolkové krajiny) samo za odporujúci Zmluve. Podľa môjho názoru osebe neohrozuje koherentnosť vnútroštátnej by však táto otázka bola relevantná aj v prípa- politiky – predmetu analýzy (ktorá sa musí de, keď by vnútroštátny súd na základe kritérií preskúmať na vnútroštátnej úrovni), avšak na naznačených v rozsudku Súdneho dvora vy- druhej strane nemôže slúžiť ako odôvodnenie hlásil, že koexistencia monopolu pre niektoré prípadného nedostatku koherentnosti alebo hry a prevádzkovania ďalších hier súkrom- prípadnej diskriminácie. 28 nými prevádzkovateľmi nie je v rozpore so Zmluvou. V tomto prípade by sa povoľovacie konanie uplatňovalo tieto ďalšie hry.

VII — Skúmanie tretej prejudiciálnej otázky

62. Režim predchádzajúceho správneho po- volenia je tiež obmedzením slobôd pohybu, ktoré možno odôvodniť, pokiaľ nie je diskri- minačné, jeho účelom je zabezpečiť dosiah- nutie cieľa všeobecného záujmu a je vhodné 60. Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd a primerané na dosiahnutie tohto cieľa. 29 Súdneho dvora pýta, či článku 49 ES odporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej ná- rok na udelenie povolenia na organizovanie 29 —  Pozri rozsudky zo 6. novembra 2003, Gambelli a i., C-243/01, Zb. s. I-13031, bod 65; z 13. novembra 2003, Lindman, C-42/02, Zb. s. I-13519, bod 29; zo 6. marca 2007, Placanica a i., C-338/04, C-359/04 a C-360/04, Zb. s. I-1891, 28 — Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2009, Horvath, bod 49, ako aj Liga Portuguesa de Futebol Profissional C-428/07, Zb. s. I-6355, body 47 až 58. a Bwin International, už citovaný, bod 60.

64. Súdny dvor v tom istom zmysle rozho- dol, že na to, aby režim predchádzajúceho správneho povolenia, ktorý zasahuje do zá- kladných slobôd, bol odôvodnený, musí sa na jednej strane zakladať na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych krité- riách takým spôsobom, že sa vymedzí výkon voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov tak, aby 66. V dôsledku toho, pokiaľ je stanovené nebola používaná ľubovoľne, a na druhej stra- konanie objektívne, transparentné a nedis- ne musí byť založený na procesnom systéme, kriminačné a proti prijatému rozhodnutiu ktorý je ľahko dostupný a ktorý môže dotknu- možno podať žalobu, správny orgán si môže tým osobám zaručiť, že žiadosť o súhlas bude vyhradiť určitú mieru voľnej úvahy s cieľom v primeranej lehote objektívne a nestranne nájsť riešenie, ktoré je pre každú situáciu naj- posúdená a že prípadné odmietnutie poskyt- vhodnejšie. To je dôvod, pre ktorý článok 4 nutia takéhoto súhlasu bude možné napadnúť ods. 2 GlüStV spresňuje, že neexistuje právny v súdnom konaní. 31 nárok na získanie povolenia.

68. Touto otázkou chce Schleswig-Holste- inisches Verwaltungsgericht zistiť, či je člá- nok 4 ods. 4 GlüStV, ktorý zakazuje akékoľ- vek organizovanie alebo sprostredkúvanie 70. V dôsledku toho môže byť zákaz tohto verejných hazardných hier prostredníctvom druhu, podobne ako ďalšie zákazy, ktoré majú internetu, zlučiteľný so Zmluvou. 34 menej výrazný vplyv na slobodné poskytova- nie služieb, odôvodnený dôvodmi všeobecné- ho záujmu a javiť sa v súlade Zmluvou, pokiaľ nie je diskriminačný a dodržiava kritériá ko- herentnosti a proporcionality. Niektoré sku- točnosti by síce mohli vyvolávať pochybnosť o jeho proporcionalite, pretože popri ďalších menej obmedzujúcich opatreniach (než sa- motný monopol) by úplný zákaz mohol mať 69. Súdny dvor rozhodol, že so Zmluvou sú za následok, že dopyt po hre by sa zameral zlučiteľné ostatné všeobecné zákazy, akými na zakázané internetové stránky. Rovnako sú zákazy, ktoré sa týkajú stanoveného spô- by sa rozhodnutie mohlo javiť v rozpore so sobu hier. 35 Z toho vyplýva, že nič nebráni súčasným zachovaním monopolu na tie isté hry (hoci nie sú poskytované na internete),

34 — Nemecká vláda na pojednávaní spresnila, že zákaz hier cez internet sa uplatňuje tak na športové hry a lotérie, ako aj na kasína a výherné prístroje. Webové stránky tohto druhu, 36 — S výnimkou spresnenia, ktoré je uvedené v bode 31 týchto ktoré by mohli existovať v Nemecku (z ktorých niektoré boli návrhov. Okrem toho sa nezdá, ako tvrdí Carmen Media, citované v spise), sú teda nezákonné. že existuje „zárodok diskriminácie“, vyplývajúci zo skutoč- 35 — Napríklad už citovaný rozsudok Schindler týkajúci sa nosti, že by zahraniční prevádzkovatelia boli „závislí“ od zákazu lotérií, ktorý stanovovali právne predpisy Spojeného internetu, keďže požívajú rovnaké právo vykonávať svoju kráľovstva. činnosť v Nemecku, ako nemecké podniky.

73. Súdny dvor viackrát pripomenul význam 71. Súd, ktorý podal návrh na začatie pre- zásady právnej istoty, ktorá je súčasťou práv- judiciálneho konania, však nespochybňuje neho poriadku Spoločenstva, ktorú musia zákaz hry cez internet v abstraktných a vše- pri výkone právomocí zverených im právom obecných pojmoch, ale v súvislosti s pre- Únie rešpektovať tak inštitúcie Spoločenstva, chodným ustanovením, ktoré spolkovým ako aj členské štáty. 38 krajinám umožňuje zachovať organizovanie a sprostredkúvanie lotérií na internete počas obdobia jedného roka od nadobudnutia účin- nosti GlüStV, pokiaľ neexistujú objektívne dôvody na ich odmietnutie a ak sú splnené ďalšie dodatočné podmienky. 74. Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z tejto zásady sa v smerniciach Spoločenstva bežne stanovuje primeraná lehota na ich pre- bratie a vykonanie, začínajúca sa ich nado- budnutím účinnosti, a v judikatúre sa zastáva názor, že je možné odôvodniť časový odklad zo strany členských štátov na dosiahnutie 72. Podľa dôvodovej správy GlüStV bolo súladu rôznych situácií – skutkových a práv- cieľom tohto prechodného opatrenia umož- nych – s právom Únie. niť prevádzkovateľom hazardných hier, ktorí vykonávali svoju činnosť takmer výlučne pro- stredníctvom internetu, prispôsobiť sa no- vým právnym rámcom a zamerať sa na nové spôsoby uvádzania hier na trh, ktoré tento právny rámec umožňuje. 37 V dôsledku toho 75. V rozsudku zo 17. júla 2008, ASM Brescia 39, Súdny dvor napríklad na základe 37 —  Vnútroštátny súd sa domnieva, že ide o „kompenzáciu zásady právnej istoty umožnil predĺženie z dôvodu spravodlivosti pre dvoch profesionálnych pre- doby platnosti koncesie na distribúciu zem- vádzkovateľov hier“, ktorí boli uvedení v dôvodovej správe GlüStV. Nemecká vláda však vo svojom vyjadrení vedľaj- šieho účastníka odmieta túto tézu a tvrdí, že uplatnenie článku 25 ods. 6 GlüStV sa neobmedzuje na týchto dvoch prevádzkovateľov, ale sa uplatňuje aj „na zahraničných prevádzkovateľov hier, ktorí organizujú lotérie, pokiaľ sa 38 — Rozsudky z 3. decembra 1998, Belgocodex, C-381/97, dodržia podmienky stanovené v práve štátu ich pôvodu“. Zb. s. I-8153, bod 26; z 29. apríla 2004, Gemeente Leus- Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť pravdivosť tohto den a Holin Groep, C-487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, tvrdenia, pretože ak by išlo o ustanovenie ad nominem, bod 57, ako aj z 26. apríla 2005, „Goed Wonen“, C-376/02, teda ustanovenie výlučne uplatniteľné na niektoré podniky, Zb. s. I-3445, bod 32. existovala by diskriminácia, ktorá je v rozpore so Zmluvou. 39 — C-347/06, Zb. s. I-5641.

78. I keď zákaz hazardných hier na interne- te môže byť odôvodnený dôvodom vyššieho rizika vzniku závislosti, ktoré zahŕňajú, v pr- vom rade sa nezdá, že potreba ich odstráne- nia je taká naliehavá, že musí mať prednosť pred požiadavkami, ktoré vyplývajú zo zásady 76. V rozsahu, v akom sa možno domnievať, právnej istoty. že zásada právnej istoty je jedným z nalieha- vých dôvodov všeobecného záujmu, na kto- rý sa môžu odvolávať členské štáty na účely dočasného zachovania pravidla alebo stavu, ktoré sú v rozpore so slobodami upravenými v Zmluve, sa musí o to viac potvrdiť legitimita rozhodnutia, ktoré odkladá obmedzenie jed- 79. Ďalej je potrebné mať na pamäti, že na nej z uvedených slobôd tým, že dotknutým prechodné obdobie, ktoré je stanovené v člán- osobám poskytuje lehotu na prispôsobenie ku 25 ods. 6 GlüStV, sa vzťahujú dôležité pod- sa novým požiadavkám vnútroštátnych práv- mienky a požiadavky. Po prvé sa uplatňuje len nych predpisov. na lotérie, nie však na športové stávky, kto- rých organizovanie a sprostredkúvanie na in- ternete je od nadobudnutia účinnosti GlüStV zakázané z dôvodu ich osobitnej nebezpeč- nosti. Po druhé prechodné povolenie lotérií na internete podlieha viacerým požiadavkám a obmedzeniam určeným na zamedzenie rizi- kám, ktoré tento druh hry môže zahŕňať. Toto ustanovenie teda napríklad vyžaduje, aby sa 77. Domnievam sa tiež, že rozhodnutie o po- zabezpečilo vylúčenie maloletých a hráčov, sunutí nadobudnutia účinnosti zákazu hier na ktorých sa vzťahuje zákaz, obmedzuje výš- na internete nenarušuje koherentnosť tohto ky vkladov na 1 000 eur mesačne, zakazuje poskytovať úvery, ako aj interaktívnu účasť so zverejňovaním výsledkov v reálnom čase. 40 — Rozsudok z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat Interna- tional Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, bod 373 a nasl.. Súdny dvor uplatňuje toto ustanovenie analogicky v rámci konaní o prejudiciálnych otázkach a na všetky akty sekundárneho práva: v rozsud- koch z 15. októbra 1980, Providence agricole de la Cham- pagne (4/79, Zb. s. 2823, body 45 a 46), ako aj z 5. júla 1995, Parlament/Rada (C-21/94, Zb. s. I-1827, body 29 až 32). Zostáva vyriešiť otázku, či sa táto možnosť môže rovnako uplatniť na vnútroštátne právne pravidlá, ktoré sú v roz- 80. V konečnom dôsledku, ako je to spres- pore s priamo uplatniteľnou normou práva Únie, ktorá bola Súdnemu dvoru položená vo veci Winner Wetten nené vo vnútroštátnom rozhodnutí, na zá- (C-409/06) v konaní na Súdom dvore. Generálny advokát Bot už v návrhoch, ktoré predniesol 26. januára 2010, na klade ktorého boli podané prejudiciálne otáz- túto otázku odpovedal záporne. ky, prechodné ustanovenie, ktoré zaviedla

2. Článok 49 ES je zlučiteľný so štátnym monopolom na organizovanie športových stávok a lotérií, ktorý je odôvodnený najmä bojom proti rizikám vzniku hráč- skej závislosti aj v prípade, ak v tomto členskom štáte môžu ďalšie hazardné hry so značným potenciálom rizika závislosti poskytovať súkromní poskytovatelia služieb, pokiaľ verejné orgány zabezpečujú určitú kontrolu nad týmito prevádz- kovateľmi a ak je ponuka hier, na ktoré sa vzťahuje monopol, menšia ako ponu- ka, ktorá by mohla existovať v prípade súkromného poskytovateľa. Ak sú tieto

I - 8173

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-46/08

podmienky splnené, uvedené okolnosti nebránia koherentnej a systematickej politike v zmysle judikatúry.

Rozdelenie legislatívnych právomocí v oblasti hier medzi spolkovou republikou a spolkovými krajinami samo osebe neohrozuje koherentnosť politiky – pred- metu analýzy (ktorá sa musí celkovo preskúmať na vnútroštátnej úrovni), na druhej strane však nemôže slúžiť ako odôvodnenie prípadného nedostatku koherentnosti.

3. Článok 49 ES sa musí vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštát- na právna úprava, podľa ktorej nárok na udelenie povolenia na organizovanie a sprostredkúvanie hazardných hier závisí od voľnej úvahy povoľujúceho orgánu, pokiaľ je stanovené konanie objektívne, transparentné a nediskriminačné a proti prijatému rozhodnutiu je možné podať opravný prostriedok.