C-73/08

2. Týmto návrhom Cour constitution- nelle (Ústavný súd, Belgicko) žiada Súdny dvor o výklad článku 12 prvého odseku ES a článku 18 ods. 1 ES v spojení s člán- kom 149 ods. 1 ES, článkom 149 ods. 2 dru- hou zarážkou ES a článkom 150 ods. 2 treťou 3 —  Moniteur belge zo 6. júla 2006, s. 34 055. Dekrét bol nedávno novelizovaný na základe Décret fixant des conditions d’ob- zarážkou ES. tention des diplômes de bachelier sage-femme et de bache- lier en soins infirmiers, renforçant la mobilité étudiante et portant diverses mesures en matière d’enseignement supé- rieur (Dekrét stanovujúci podmienky získania bakalárskych diplomov v odbore pôrodná asistentka a ošetrovateľ, pod- porujúci mobilitu študentov a obsahujúci rozličné opatrenia 1 — Jazyk prednesu: angličtina. v súvislosti s vyšším vzdelávaním) z 18. júla 2008, Moniteur 2 — Kvôli historickému prehľadu pozri návrhy, ktoré predniesol belge z 10. septembra 2008, s. 47 115. V týchto návrhoch generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer v spojených veciach sa odvolávam na pôvodnú verziu dekrétu, ako je uvedená Morgan a Bucher (C-11/06 a C-12/06, Zb. s. I-9161, body 37 v postúpenom rozhodnutí vnútroštátneho súdu. Dekréty až 47). Ministri zodpovední za vyššie vzdelávanie v 46 kra- sú právne nástroje, ktorými tri belgické spoločenstvá, ako jinách zúčastnených na bolonskom procese nedávno vyhlá- aj flámsky a valónsky región vykonávajú svoje zákonodarné sili mobilitu za „charakteristický znak oblasti európskeho právomoci. Majú rovnakú silu zákona ako federálne zákony. vyššieho vzdelávania“ a vyzvali „každú krajinu na zvýšenie Pozri články 127 ods. 2, 128 ods. 2, 129 ods. 2, 130 ods. 2 mobility“: Komuniké z konferencie Európskych ministrov a 134 ods. 2 Ústavy Belgicka, článok 19 ods. 2 Loi spéciale de zodpovedných za vyššie vzdelávanie, Leuven a Louvain- réformes institutionnelles (osobitný zákon o reforme inšti- -la-Neuve, z 28. a 29. apríla 2009, ods. 18 (dostupné na túcií) z 8. augusta 1980, Moniteur belge z 15. augusta 1980, http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?referen- a návrhy, ktoré som predniesol vo veci C-212/06, Gouverne- ce=IP/09/675&format=HTML&aged=0&language=EN&gu- ment de la Communauté française a Gouvernement wallon iLanguage=en). (rozsudok z 1. apríla 2008, Zb. s. I-1683, body 4 až 7).

6. Podľa článku 2 ES: 5. Podľa článku 13 ods. 2 písm. c) MPHSKP:

„Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú, že so zreteľom na dosiahnutie plného uplatnenia „Úlohou Spoločenstva je utvorením spo- tohto práva [právo každého na vzdelanie]: ločného trhu, hospodárskej a menovej únie a uskutočňovaním spoločných politík a čin- ností uvedených v článkoch 3 a 4 podporovať 4 —  Prijatý a otvorený na podpis, ratifikáciu a pristúpenie v celom Spoločenstve... hospodársku a soci- Rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 2200A (XXI) zo 16. decembra 1966. Pakt nadobudol platnosť v súlade s jeho álnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými článkom 27 3. januára 1976. štátmi.“

I - 2740

BRESSOL A I.

7. Podľa článku 10 ES: 9. Podľa článku 18 ods. 1 ES:

„Každý občan únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských „Členské štáty prijmú všetky potrebné opat- štátov, pričom podlieha obmedzeniam renia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby a podmienkam ustanoveným v tejto zmluve zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich a v opatreniach prijatých na ich vykonanie.“ z tejto Zmluvy alebo z opatrení prijatých orgánmi Spoločenstva. Členské štáty uľahčia dosiahnutie úloh Spoločenstva.

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-73/08

— podporu mobility študentov a učiteľov, Vnútroštátne právo medzi iným podporou akademického uznávania diplomov a započítaním času štúdia,

12. Článok 1 dekrétu definuje, kto sa na účely dekrétu považuje za študenta rezidenta: 5 …“

11. Podľa článku 150 ods. 2 tretej zarážky ES: „Študentom rezidentom v zmysle tohto dekrétu je študent, ktorý v čase zápisu na inštitúciu vyššieho vzdelávania preukáže, že jeho hlavné bydlisko je v Belgicku a že spĺňa jednu z nasledujúcich podmienok:

„Činnosť Spoločenstva sa zameriava na:

1. má právo trvalého pobytu v Belgicku;

4. má povolenie na pobyt v Belgicku na základe priznaného statusu utečenca ‚Právo trvalého pobytu‘ v zmysle článku 1 [ako stanovuje belgická legislatíva] ods. 1 pre občanov iného členského štátu alebo podal žiadosť o udelenie statusu Európskej únie znamená právo priznané na utečenca; základe článkov 16 a 17 smernice 2004/38/ ES[ 6] [a] pre občanov nečlenských štátov právo na pobyt v Belgicku na základe [prís- lušnej belgickej legislatívy].“

5. má právo pobytu v Belgicku z dôvodu priznanej dočasnej ochrany na základe [príslušnej belgickej legislatívy];

13. Kapitola II dekrétu stanovuje podmienky vo vzťahu k prístupu na univerzity. Článok 2 obmedzuje počet študentov zapisujúcich sa po prvý raz na univerzitu vo Francúzskom 6. má matku, otca, zákonného zástupcu spoločenstve na študijné programy uve- alebo manžela, ktorý spĺňa jednu z vyššie dené v článku 3 podľa metódy stanovenej uvedených podmienok; v článku 4.

7. mal bydlisko v Belgicku najmenej tri roky v čase zápisu na inštitúciu vyššieho 14. Podľa článku 3 dekrétu podmienky kapi- vzdelávania; toly II sa vzťahujú na študijné programy

6 —  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných prí- slušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/ 8. bolo mu priznané štipendium na štú- EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (korigendum uverejnené v Ú. v. dium v rámci rozvoja spolupráce na EÚ L 229, s. 35; Mim. vyd. 05/005, s. 46).

Keď pomer medzi NR na jednej strane a T za predchádzajúci akademický rok na druhej strane dosiahne stanovenú percentuálnu hodnotu ‚P‘, akademické orgány odmietnu ďalší zápis študentov, ktorí ešte neboli zapí- … saní do príslušného študijného programu a nie sú považovaní za rezidentov v zmysle článku 1.

[3.] Každá žiadosť o zápis podaná od 2. sep- tembra, ktorý predchádza príslušnému P v predchádzajúcom odseku je určené v hod- akademickému roku, podľa odseku 1 bude note 30 percent. Keď je však v konkrétnom zapísaná do zoznamu…

I - 2744

BRESSOL A I.

[4.] Odchýlkou od postupu podľa prvého 18. Článok 7 dekrétu aplikuje ustanovenia odseku je situácia týkajúca sa študentov kapitoly III na študijné programy vedúce nerezidentov, ktorí sa hlásia s cieľom poda- k získaniu bakalárskeho vzdelania v pôrod- nia žiadosti o zápis do jedného zo študijných níctve, ergoterapii, logopédii, podológii-chi- programov uvedených v článku 3 najne- ropódii, fyzioterapii, audiológii a učiteľstva skôr v posledný pracovný deň pred 2. sep- špecializujúceho sa na psychologicko-eduka- tembrom, ktorý predchádza príslušnému tívne poradenstvo. akademickému roku. Ak počet takto prihlá- sených študentov presiahne číslo NR uve- dené v článku 4 ods. 2, prednosť [na účely zápisu] medzi týmito študentmi bude určená losovaním…

Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

21. Väčšina týchto študentov, ktorí sú drži- teľmi stredoškolského diplomu vydaného mimo Francúzskeho spoločenstva v Belgicku, má francúzsku štátnu príslušnosť. Podľa vnútroštátneho súdu je táto situácia spôso- bená viacerými faktormi.

25. Ako odpoveď na túto situáciu parlament Francúzskeho spoločenstva prijal 16. júna 2006 dekrét. Tento dekrét účinne stanovuje numerus clausus pre zápisy nerezidentov a definuje „rezidentov“, ktorí nepodliehajú numerus clausus, prostredníctvom dvoji- 22. Po prvé vo Francúzsku je prijatie na tej podmienky. V podstate „rezidentmi“ sú veterinárne štúdium podmienené úspešným osoby, ktoré majú hlavné bydlisko v Belgicku vykonaním vnútroštátnej skúšky prístupnej a navyše majú v Belgicku právo na trvalý len študentom, ktorí po maturite absolvovali pobyt. aspoň dva roky prípravného štúdia. Na zák- lade výsledkov tejto skúšky bolo v roku 2004 prijatých 329 uchádzačov na štyri vnútro- štátne veterinárne školy. Tento počet v roku 2005 klesol na 221 a v roku 2006 stúpol na 436. Vo všeobecnosti je úspešná len jedna pätina účastníkov tejto skúšky.

26. Každá univerzita alebo vysoká škola môže prijať len obmedzený počet študentov nerezidentov. Tento počet je stanovený pre každý študijný program na každej inštitúcii na akademický rok 2006/2007 na 30 % z cel- 23. Po druhé Francúzsko zaviedlo numerus kového počtu študentov prvýkrát zapísa- clausus pre zápisy študentov fyzioterapie. ných na tejto škole na dané študijné odbory.

I - 2746

BRESSOL A I.

Uchádzači nerezidenti môžu podať prihlášku 2007 rozhodla prerušiť konanie na päť rokov, len počas troch pracovných dní, ktoré pred- aby „umožnila belgickým úradom poskytnúť chádzajú 2. septembru. Ak ich počet prevy- doplňujúce informácie na podporu tvrdenia, šuje numerus clausus, úspešní uchádzači sú že uložené obmedzujúce opatrenia sú nevy- vybraní žrebovaním. hnutné a aj primerané“ 7.

„1. Má sa článok 12 prvý odsek a článok 18 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v spojení s článkom 149 ods. 1, s článkom 149 ods. 2 druhou zaráž- 28. Komisia zaslala 24. januára 2007 Belgicku kou a s článkom 150 ods. 2 treťou zaráž- výzvu, v ktorej vyjadrila obavy vo veci zluči- kou tejto Zmluvy vykladať v tom zmysle, teľnosti dekrétu s právom Spoločenstva. Dňa že uvedeným ustanoveniam odporuje, 24. mája 2007 Belgicko odpovedalo na výzvu aby samostatné spoločenstvo členského poskytnutím určitých štatistík a vysvetlení. štátu zodpovedné za vyššie vzdeláva- Domnievajúc sa, že bez primeraných ochran- nie, ktoré vo viacerých medicínskych ných opatrení Francúzske spoločenstvo v Bel- gicku podstupuje nebezpečenstvo, že nebude „schopné udržať dostatočnú úroveň územ- 7 — V ten istý deň zaslala Komisia výzvu Rakúsku vo veci neupo- ného pokrytia a kvality vo svojom systéme slúchnutia rozsudku Súdneho dvora zo 7. júla 2005, Komisia/ Rakúsko (C-147/03, Zb. s. I-5969). Aj v tomto prípade bolo verejného zdravia“, Komisia sa 28. novembra konanie prerušené.

I - 2747

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-73/08

študijných odboroch financovaných daného spoločenstva široký a demokra- najmä z verejných poplatkov čelí prílevu tický prístup ku kvalitnému vyššiemu študentov zo susedného členského štátu, vzdelávaniu?“ z dôvodu obmedzujúcich opatrení pri- jatých v tomto susednom štáte prijalo opatrenia, akými sú opatrenia stanovené v dekréte Francúzskeho spoločenstva zo 16. júna 2006, ktorý upravuje počet štu- dentov v niektorých študijných odbo- roch prvého cyklu vyššieho vzdelávania, 30. Žalobcovia v konaní vo veci samej, pokiaľ toto spoločenstvo uvedie platné rakúska a belgická vláda a Komisia predložili dôvody potvrdzujúce, že uvedená situá- písomné pripomienky. cia môže nadmerne zaťažiť verejné finan- cie a spochybniť kvalitu poskytovaného vzdelania?

32. Napriek tomu, že podľa článku 149 ods. 1 ES sú členské štáty aj naďalej zodpo- vedné za „obsah výučby a organizácie vzdelá- vacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť“, z rozhodnutí Súdneho dvora jasne vyplýva, že podmienky prístupu k pro- 3. Bude odpoveď na prvú otázku odlišná fesijnému vzdelaniu patria do oblasti pôsob- v prípade, ak toto spoločenstvo vzhľa- nosti Zmluvy. 8 V tomto smere sa Súdny dvor dom na článok 149 prvý odsek poslednú vetu Zmluvy a článok 13.2 písm. c) Medzinárodného paktu o hospodár- 8 — Rozsudky z 13. februára 1985, Gravier, 293/83, Zb. s. 593, bod 25; z 27. septembra 1988, Komisia/Belgicko, 42/87, skych, sociálnych a kultúrnych právach, Zb. s. 5445, body 7 a 8; z 1. júla 2004, Komisia/Belgicko, ktorý stanovuje povinnosť ‚standstill‘, C-65/03, Zb. s. I-6427, bod 25; Komisia/Rakúsko, už cito- vaný v poznámke pod čiarou 7, bod 32; a z 11. januára 2007, sa rozhodne udržať pre príslušníkov Lyyski, C-40/05, Zb. s. I-99, bod 28.

I - 2748

BRESSOL A I.

33. Je všeobecne známe, že dekrét stano- vuje podmienky prístupu k vyššiemu alebo 35. Podľa článku 12 ES v rámci pôsobnosti tejto Zmluvy a bez toho, aby boli dotknuté jej 9 — Rozsudok Komisia/Belgicko, už citovaný v poznámke pod osobitné ustanovenia, je zakázaná akákoľvek čiarou 8, bod 25. diskriminácia na základe štátnej príslušnosti. 10 — Rozsudky Komisia/Rakúsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 33; a Lyyski, už citovaný v poznámke pod čia- Preto musí byť dekrét posudzovaný na zák- rou 8, bod 29. Postoj Súdneho dvora v rozsudku z 2. feb- lade tohto ustanovenia. ruára 1988, Blaizot (24/86, Zb. s. 379, body 15 až 20), sa zdá reštriktívnejší. Súdny dvor v ňom totiž rozhodol, že univerzitné vzdelanie spadá pod pojem „odborné vzdelá- vanie“ do tej miery, do akej pripravuje alebo zabezpečuje nevyhnutný výcvik a zručnosti potrebné na kvalifikáciu v konkrétnom povolaní, remesle alebo zamestnaní. Súdny dvor rozhodol, že uvedené platí „nielen tam, kde záverečná akademická skúška priamo zabezpečuje požadovanú kva- lifikáciu na konkrétne povolanie, remeslo alebo zamestna- nie, ale aj pokiaľ predmetné štúdium zabezpečuje špeciálny výcvik a zručnosti, to znamená kde študent potrebuje takto získané vedomosti na výkon povolania, remesla alebo zamestnania, hoci nadobudnutie takýchto vedomostí nie je pre uvedený výkon stanovené právnymi, vykonávacími ani správnymi predpismi“. Na základe toho Súdny dvor dospel k záveru, že univerzitné štúdium spĺňa tieto kri- 36. Prvé dve otázky položené vnútroštátnym tériá. „Jedinými výnimkami sú určité študijné programy, súdom sa týkajú uplatnenia troch možných ktoré sú z dôvodu ich špecifického charakteru určené pre osoby želajúce si skôr zlepšiť svoje všeobecné vedomosti, odôvodnení diskriminačného zaobchádza- ako sa pripraviť na povolanie.“ V každom prípade študijné programy, o ktoré ide v tejto veci, sú zjavne považované za nia. Odpoveď na tieto otázky čiastočne závisí odborné vzdelávanie. od toho, či ide o priamu alebo nepriamu

I - 2750

BRESSOL A I.

fakt, že belgickí štátni príslušníci na splnenie 44. Typickou definíciou používanou Súdnym podmienky článku 1 prvého odseku dekrétu dvorom na definovanie všeobecnej zásady musia mať iba pobyt v Belgicku, hoci ostatní rovnosti zaobchádzania ako všeobecnej musia spĺňať ešte ďalšiu podmienku, ide zásady práva Spoločenstva je, že táto zásada o priamu diskrimináciu. Komisia sa v súčas- vyžaduje, „aby porovnateľné situácie neboli nom konaní nezaoberala týmto argumen- posudzované rozdielne a rozdielne situácie tom a uspokojila sa (tak ako ostatní účastníci neboli posudzované rovnako, ak takéto posu- konania) iba so skúmaním predmetných otá- dzovanie nie je objektívne odôvodnené“ 16. zok na základe nepriamej diskriminácie. Ja Zdá sa, že táto definícia sa dá aplikovať na však neverím, že Súdny dvor sa môže alebo obidve formy diskriminácie. 17 má vyhnúť tejto problematike.

I - 2751

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-73/08

s inou osobou v porovnateľnej situácii. 21 48. Súdny dvor rozhodol, že „zásada rovnosti Tieto definície možno porovnať s definíciami zaobchádzania, ktorej osobitným vyjadrením nepriamej diskriminácie v jednotlivých smer- je zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe niciach. O nepriamu diskrimináciu ide, keď štátnej príslušnosti zakotvený v článku 12 zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium prvom odseku ES, zakazuje nielen zjavnú dis- alebo prax postaví osoby s určitou charakte- krimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale ristikou, ktorá sama osebe nemusí slúžiť ako tiež všetky skryté formy diskriminácie, ktoré základ na rozdielne zaobchádzanie, do nevý- aplikovaním ďalších kritérií diferenciácie hodného postavenia a súčasne je takéto usta- v skutočnosti vedú k rovnakému výsledku“ 23. novenie objektívne odôvodnené oprávneným Táto formulácia je často spájaná s výrokom cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto vymedzujúcim možné odôvodnenia nepria- cieľa sú primerané a nevyhnutné. 22 mej diskriminácie. Napríklad vo vzťahu k migrujúcim pracovníkom zaujal Súdny dvor stanovisko, že pokiaľ nie je „vnútro- štátne ustanovenie objektívne odôvodnené a primerané sledovanému cieľu, treba ho považovať za nepriamo diskriminačné, ak je samotnou svojou povahou spôsobilé dotknúť sa viac migrujúcich pracovníkov ako vlast- ných pracovníkov a v dôsledku toho hrozí, že podstatnejšie znevýhodní migrujúcich pracovníkov“ 24. 46. A predsa takto definovanému rozdielu medzi priamou a nepriamou diskrimináciou chýba presnosť.

Defrenne (oporný bod judikatúry Súdneho nepopierateľne najvhodnejšou uchádzačkou, dvora týkajúcej sa diskriminácie na základe nie z dôvodu jej tehotenstva ako takého, ale pohlavia), kde sa Súdny dvor zmieňoval z dôvodu finančných dôsledkov pre jej prí- o „priamej a zjavnej diskriminácii“ a posta- padného zamestnávateľa. Súdny dvor mal vil ju do kontrastu s „nepriamou a skrytou rozhodnúť, či jej neprijatie do zamestnania diskrimináciou“. 25 má byť považované za priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia. Bolo správne posúdené, že odpoveď závisí „od toho, či základným dôvo- dom na neprijatie do zamestnania je dôvod, ktorý sa bez rozdielu vzťahuje na obidve pohlavia, alebo naopak, či sa vzťahuje výlučne na jedno pohlavie“. Súdny dvor vyvodil záver, že „iba ženy môžu byť neprijaté do zamest- nania z dôvodu tehotenstva, a teda takéto neprijatie predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia“ 27. Následne Súdny dvor 50. Musím sa priznať, že sa mi nezdá pro- tento postoj potvrdil v ďalších prípadoch. 28 spešné rozlišovať týmto spôsobom. 26 Je cel- kom jasné, že rozdiel medzi zjavnou a skrytou diskrimináciou nie vždy splýva s rozdielom medzi priamou a nepriamou diskrimináciou.

I - 2753

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-73/08

spojené s charakteristikou neodlučiteľnou od by vnútroštátny súd mal rozhodovať o otázke: pohlavia. K nepriamej diskriminácii dochá- „Nebyť tehotenstva (charakteristika neod- dza vtedy, keď je uplatnené iné kritérium, ale lučiteľne spojená s pohlavím), bola by pani je ovplyvnené podstatne vyššie percento prí- Dekker prijatá do zamestnania?“ Ak by bola slušníkov jedného pohlavia ako druhého“ 29. odpoveď áno, neprijatie do zamestnania by znamenalo priamu diskrimináciu na základe pohlavia. 31

53. Táto analýza toho, čo predstavuje priamu diskrimináciu, môže byť prispôsobená tak, aby vyhovovala definícii priamej diskriminá- cie z akéhokoľvek zakázaného dôvodu. Takže 55. Táto analýza naznačuje – a tento bod je pokiaľ ide o diskrimináciu na základe štátnej kľúčový –, že na to, aby išlo o priamu diskri- príslušnosti, za priamu diskrimináciu môže mináciu, stačí, aby niekedy v rámci sledu prí- byť považovaná situácia, keď rozdiel v zaob- čin bolo nepriaznivé zaobchádzanie s obeťou chádzaní je založený na kritériu, ktoré je buď založené na charakteristike alebo spôsobené explicitne spojené so štátnou príslušnosťou, použitím charakteristiky, ktorá nemusí slúžiť alebo nevyhnutne spojené s charakteristikou na odlíšenie tejto osoby od ostatných. Ďalej neodlučiteľnou od štátnej príslušnosti. budem kvôli jednoduchosti odkazovať na tento proces ako na „zakázanú klasifikáciu“.

59. Prvá kumulatívna podmienka uvedená v článku 1 prvom odseku dekrétu požaduje od potenciálnych študentov, aby mali v čase zápisu na inštitúciu vyššieho vzdelávania hlavné bydlisko v Belgicku („požiadavka hlav- ného bydliska“). 57. V prípade pani Dekkerovej kategória osôb získavajúcich určitú výhodu (tých, ktoré sú považované za vhodných uchádzačov o zamestnanie) presne splývala s kategóriou osôb odlíšených iba na základe uplatnenia zakázanej klasifikácie (pohlavia – presnejšie osôb, ktoré za žiadnych okolností nemôžu otehotnieť, t. j. mužov). Kategória osôb v rov- 60. Je zjavné, že takáto podmienka neza- nakej situácii znevýhodnených (tých, ktoré kladá priamu diskrimináciu na základe štát- nie sú považované za vhodných uchádzačov nej príslušnosti. Aj belgickí štátni príslušníci, o zamestnanie) presne splývala so zodpo- aj osoby bez belgickej štátnej príslušnosti vedajúcou kategóriou osôb odlíšených iba môžu mať hlavné bydlisko v Belgicku. Z toho na základe uplatnenia zakázanej klasifiká- vyplýva, že kategória osôb spĺňajúcich prvú cie (pohlavia – v tomto prípade osôb, ktoré kumulatívnu podmienku uvedenú v článku 1 môžu otehotnieť, t. j. žien). Nepriaznivé prvom odseku dekrétu nesplýva s kategóriou zaobchádzanie (neprijatie do zamestnania) belgických štátnych príslušníkov. teda predstavovalo priamu diskrimináciu na základe zakázanej klasifikácie (pohlavia).

61. Predstavuje požiadavka hlavného byd- liska nepriamu diskrimináciu?

58. Aký je výsledok uplatnenia tohto testu priamej diskriminácie na dve podmienky sta- 62. Súdny dvor rozhodol, že zákaz diskrimi- novené článkom 1 dekrétu? nácie na základe zdanlivo neutrálneho kritéria

Druhá kumulatívna podmienka uvedená v článku 1 prvom odseku dekrétu 66. Kategória osôb získavajúcich určitú výhodu (tých, ktoré majú automaticky právo trvalého pobytu v Belgicku a tým automa- ticky spĺňajú druhú kumulatívnu podmienku uvedenú v článku 1 prvom odseku dekrétu) preto presne splýva s kategóriou osôb odlí- šených iba na základe uplatnenia zakázanej klasifikácie (štátnej príslušnosti – v tomto 64. Naopak, zdá sa mi, že druhá kumulatívna prípade osôb, ktoré majú belgickú štátnu prí- podmienka uvedená v článku 1 prvom odseku slušnosť). Kategória osôb v rovnakej situácii dekrétu predstavuje priamu diskrimináciu na znevýhodnených (tých, ktoré nemajú toto základe štátnej príslušnosti. právo automaticky) presne splývala so zod- povedajúcou kategóriou osôb odlíšených iba na základe uplatnenia zakázanej klasifikácie (štátnej príslušnosti – v tomto prípade osôb, 32 —  Pozri rozsudky zo 16. januára 2003, Komisia/Taliansko, C-388/01, Zb. s. I-721, bod 14 a citovanú judikatúru, ktoré nemajú belgickú štátnu príslušnosť). a z 15. marca 2005, Bidar, C-209/03, Zb. s. I-2119, bod 53. Pozri tiež v tejto súvislosti napríklad rozsudky z 18. júla 2007, Hartmann, C-212/05, Zb. s. I-6303, body 30 a 31, a Petersen, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, body 54 a 55. 33 — Pozri body 38 a 39 vyššie.

I - 2756

BRESSOL A I.

67. Rozdiel v zaobchádzaní je zjavne zalo- stanovených v smernici 2004/38. Pre Belgiča- žený na kritériu (právo trvalého pobytu nov je toto právo nevyhnutne a automaticky v Belgicku), ktoré je nevyhnutne spojené spojené s belgickou štátnou príslušnosťou s charakteristikou neoddeliteľnou od štátnej a tým so zakázanou klasifikáciou: štátnou príslušnosti. 34 Preto je predmetná diskrimi- príslušnosťou. nácia založená na štátnej príslušnosti priama.

34 — Pozri bod 33 návrhov, ktoré predniesol generálny advo- kát Jacobs vo veci Schnorbus, už citovanej v poznámke pod čiarou 29, bod 33. V tom prípade, ak počet žiadostí o prijatie na praktický právny výcvik v Nemecku k urči- tému dátumu presiahne počet dostupných miest, prijatie môže byť odložené až o 12 mesiacov; toto pravidlo sa však nemohlo uplatniť, ak by mal odklad za následok mimo- riadne ťažkosti, za ktoré sa považovala situácia, keď uchá- dzač ukončil povinnú vojenskú službu. Generálny advokát zaujal správne stanovisko, že to malo za následok nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia. V zmysle takto platného nemeckého práva ženám nikdy nemohla byť priznaná pred- nosť v zmysle tohto sporného kritéria, zatiaľ čo prevažnej väčšine mužov mohla byť priznaná. Vyplývalo to priamo z faktu, že použité kritérium — ukončenie povinnej vojen- 70. Študent A automaticky splní druhú kumu- skej služby — sa vzťahovalo na povinnosť uloženú zákonom latívnu podmienku stanovenú v článku 1 všetkým mužom a iba mužom. Keďže niektorí muži neu- končili povinnú vojenskú službu, a preto im nebola (tak prvom odseku dekrétu. Ako Belgičan má ako ženám) priznaná prednosť pri prijatí, kategória osôb totiž právo trvalého pobytu v Belgicku. Preto prijímajúcich určitú výhodu (tých, ktorým bola priznaná prednosť na základe ukončenej povinnej vojenskej služby) bude považovaný za „študenta rezidenta“ nesplývala presne s kategóriou osôb odlíšených iba na zák­ lade zakázanej klasifikácie (pohlavia — v tomto prípade a bude mať neobmedzený prístup k štúdiu mužov). veterinárnej medicíny. Študent B nesplní túto

71. Je zjavné, že študent A by bez „určujúceho faktora“, že má belgickú štátnu príslušnosť, automaticky nespĺňal druhú kumulatívnu 73. Nakoniec, navzdory pripomienkam bel- podmienku. 35 gickej vlády na pojednávaní, rozsudok súdu vo veci Bidar nepodporuje tvrdenie, že aká- koľvek diskriminácia vyplývajúca z uplat- nenia druhej kumulatívnej podmienky stanovenej v článku 1 prvom odseku dekrétu je nepriama, a nie priama. Právna úprava Spojeného kráľovstva, ktorá vyvolala spor Bidar, podmienila spôsobilosť na poskytnutie študentskej pôžičky i) „usadením sa“ v Spoje- nom kráľovstve na účely vnútroštátneho práva a ii) splnením určitých podmienok pobytu. 37 72. Všimla som si, že v správe k návrhu V zmysle príslušného imigračného zákona dekrétu mala belgická Štátna rada zrejme už Spojeného kráľovstva osoba sa považovala vtedy isté pochybnosti, či navrhované usta- za „usadenú“ v Spojenom kráľovstve, ak tam novenia nebudú považované za priamu dis- krimináciu – v každom prípade poukázala na to, že vnútroštátna legislatíva, ktorá bola 36 — Správa legislatívnej sekcie belgickej Štátnej rady, Doc. parl., predmetom sporu vo veci Komisia/Rakúsko, Parlement de la Communauté française, 2005/06, č. 263/1, s. 50. Štátna rada tiež poukázala na článok 3 ods. 2 a člá- zaobchádzala s rakúskymi študentmi, nok 7 ods. 2 v navrhovanom dekréte, ktoré ustanovovali ktorí ukončili stredoškolské vzdelanie možnosť zrušiť relevantné obmedzenia v prípade, ak aj Francúzsko zruší vlastné obmedzenia na podobné štú- mimo Rakúska, rovnakým (nepriaznivým) diá. Štátna rada v tomto ohľade poznamenala: „Tým bola znova formulovaná podmienka, ktorá sa veľmi blíži kri- tériu štátnej príslušnosti, pokiaľ vezmeme do úvahy, že je priamo zameraná na študentov s francúzskou štátnou príslušnosťou“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). 35 — Test „určujúceho faktora“ sa zväčša uplatňuje na diskri- Tieto ustanovenia boli z konečného textu prijatého dekrétu minovanú osobu, a nie na osobu, ktorá požíva výhodu; aj vynechané. naopak, mutatis mutandis, tu tiež platí — aj keď sa trochu 37 — Konkrétne dotknutá osoba musela byť rezidentom ťažkopádnejšie vysvetľuje: študent B, nebyť faktora, že nie je v Anglicku a vo Walese v prvý deň prvého akademického belgický štátny príslušník, by tiež mal právo trvalého pobytu roka a musela mať pobyt v Spojenom kráľovstve aspoň tri v Belgicku odvodené z jeho štátnej príslušnosti a tiež by roky pred týmto dňom, nepočítajúc roky strávené v Spoje- automaticky spĺňal druhú kumulatívnu podmienku. nom kráľovstve ako študent.

74. Je pravda, že (podobne ako belgický štátny príslušník v Belgicku) žiadny štátny príslušník Spojeného kráľovstva nepodlieha obmedzeniu doby, počas ktorej sa môže zdržiavať na území Spojeného kráľovstva. Z odpovedí Spojeného kráľovstva na otázky Súdneho dvora v prípade Bidar je však zjavné, že štátni príslušníci Spojeného kráľovstva sa tiež môžu za určitých okolností dostať do 76. Samozrejme, prináleží vnútroštátnemu konfliktu s podmienkou „obvyklého pobytu“ súdu, aby určil, aká je situácia podľa belgic- a tým nemať status „usadeného“ v Spojenom kého práva. Ak však dospeje k záveru, že kráľovstve. 39 Kategória osôb získavajúcich všetci belgickí štátni príslušníci majú auto- určitú výhodu (tých, ktorí majú status „usade- maticky a bez výnimky právo trvalého pobytu ného“ v Spojenom kráľovstve) preto nesplýva v Belgicku a tým automaticky spĺňajú druhú presne s kategóriou osôb odlíšených iba na kumulatívnu podmienku, zatiaľ čo ostatní, základe zakázanej klasifikácie (štátnej prísluš- vrátane všetkých ostatných štátnych prísluš- nosti – v tomto prípade štátnej príslušnosti níkov EÚ, nemajú toto právo automaticky, Spojeného kráľovstva). druhá kumulatívna podmienka stanovená v článku 1 prvom odseku dekrétu bude priamo diskriminačná na základe štátnej prí- 38 — Rozsudok Bidar, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, slušnosti, a teda je v rozpore s článkom 12 ES. body 14 až 18. 39 — Napríklad britské dieťa britských rodičov pracujúcich v Rakúsku počas predchádzajúcich 10 rokov, ktoré ukon- čilo stredoškolské vzdelanie v Rakúsku, nebude spôsobilé na poskytnutie študentskej pôžičky na uľahčenie nákladov 40 — Rozsudok Bidar, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, spojených s usadením sa a so štúdiom v Cambridge. body 61 a 62.

78. Odpoveď čiastočne závisí od toho, či je diskriminačné zaobchádzanie priame, alebo nepriame. 41 Je nesporné, že nepriamu 81. Vo veci Bidar Súdny dvor správne vzal do diskrimináciu v podstate možno odôvod- úvahy opodstatnené záujmy členských štátov niť. 42 Postoj vo vzťahu k priamej diskrimi- čeliacich nárokom študentov z iných člen- nácii je podstatne reštriktívnejší. 43 Pokiaľ ských štátov na finančnú pomoc. Zaujal sta- vezmeme do úvahy, že prvú kumulatívnu novisko, že členské štáty musia preukázať istý podmienku považujem za nepriamo diskri- stupeň finančnej solidarity so štátnymi prís- minačnú a druhú za priamo diskriminačnú, lušníkmi iných členských štátov v organizácii budem ďalej jednotlivé podmienky postupne analyzovať. 44 — Rozsudok Bidar, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, body 57 až 59. O pobyte ako možnej ospravedlňujúcej alternatíve k štátnej príslušnosti vo všeobecnosti pozri 41 — Pozri bod 36 vyššie. DAVIES, G.: „Any Place I Hang My Hat?“or: Residence is 42 — Pozri body 45 až 48 vyššie. the New Nationality. In: European Law Journal. 2005, s. 43 43 — Pozri body 128 a 131 nižšie. až 56.

I - 2760

BRESSOL A I.

a aplikácii ich systémov sociálnej pomoci. 45 iba ak sa opiera o objektívne dôvody nezávislé Môžu však „dozerať na to, aby sa poskytova- od štátnej príslušnosti dotknutých osôb a ak nie podpory na pokrytie životných nákladov je primerané vo vzťahu k legitímne sledova- študentom z iných členských štátov nestalo nému cieľu. 49 neprimeranou záťažou, ktorá by mohla mať následky na celkovú úroveň podpory posky- tovanej týmto štátom“ 46.

85. Postúpené vnútroštátne rozhodnutie cituje prípravné práce 51 na dekréte, ktoré 83. Podľa ustálenej judikatúry môže byť majú svedčiť o tom, že základným zámerom nepriamo diskriminačné zaobchádzanie na jeho napadnutých ustanovení je „zabezpečiť základe štátnej príslušnosti ospravedlnené, široký a demokratický prístup k vyššiemu vzdelaniu pre obyvateľov Francúzskeho spo- ločenstva“. Napadnuté ustanovenia boli tiež 45 — Rozsudok Bidar, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, prijaté s ohľadom na verejné zdravie. Po prvé bod 56, spolu s odkazom na rozsudok z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193, bod 44. 46 — Rozsudok Bidar, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, body 56 a 57. 47 — Pozri rozsudok Komisia/Rakúsko, už citovaný v poznámke 49 — Pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Huber, C-524/06, pod čiarou 7, bod 70. Zb. s. I-9705, bod 75 a citovanú judikatúru. 48 — Pozri Doc. parl., Parlement de la Communauté française, 50 — Rozsudok Komisia/Rakúsko, už citovaný v poznámke pod 2005/06, č. 263/1, s. 54, kde legislatívna sekcia belgickej čiarou 7, bod 63 a citovaná judikatúra. Štátnej rady upozornila vládu Francúzskeho spoločenstva 51 — Doc. parl., Parlement de la Communauté française, na ten istý problém. 2005/06, č. 263/1, s. 12 a 13.

I - 2761

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-73/08

zníženie kvality vzdelania pravdepodobne spoločenstve v dotknutých odboroch zre- z dlhodobého hľadiska zmení kvalitu posky- teľne prevyšuje potreby dotknutého sektora tovanej starostlivosti. Po druhé väčšina štu- vo frankofónnom Belgicku. Francúzske spo- dentov nerezidentov nezamýšľa vykonávať ločenstvo nemôže podporovať neprimeranú svoju profesiu v Belgicku, čo vedie k riziku záťaž predstavovanú študentmi, ktorí nie nedostatku odborníkov. Nedostatok by sú rezidentmi v Belgicku a prišli študovať údajne „určite“ nastal v prípade zavedenia do Francúzskeho spoločenstva z jediného výberu pri prijímaní. dôvodu, že nemajú prístup k takémuto štúdiu vo svojej krajine pôvodu, a ktorí absolútne nemajú v úmysle vykonávať svoje povolanie vo Francúzskom spoločenstve.“

BRESSOL A I.

ktoré by mohli odôvodniť obmedzenie zák- národných systémov sociálneho zabezpeče- ladnej slobody zaručenej Zmluvou. 54 nia v oblasti vyššieho vzdelávania. Tieto sta- noviská obsahujú dvojitú odchýlku: odchyľujú sa aj od základných zásad voľného pohybu osôb, aj od akceptovaných dôvodov, ktorými môžu byť uvedené odchýlky odôvodnené (ktoré sú podľa Zmluvy čisto neekonomické). Odôvodnenia založené na ekonomickom základe treba posudzovať zvlášť obozretne. 56

91. Je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že nemožno vylúčiť, že riziko vážneho narušenia finančnej rovnováhy sys- tému sociálneho zabezpečenia môže pred- stavovať nevyhnutný dôvod všeobecného záujmu, ktorý je spôsobilý odôvodniť obme- dzenie slobodného poskytovania služieb. 55 Za mimoriadnych okolností teda môžu ekonomické a rozpočtové dôvody byť pred- kladané ako odôvodnenie. Sčasti to môže odrážať nevyhnutný fakt, že každá verejná služba zabezpečovaná našimi sociálnymi štátmi závisí od existencie dostatočných roz- počtových prostriedkov na jej financovanie.

93. Generálny advokát Jacobs tvrdí, že ak Súdny dvor rozšíri skutočný rozsah náro- kov študentov na finančnú pomoc presahu- júci rozsah práva na školné a na registračné poplatky, škála možných odôvodnení, ktoré by mali mať členské štáty k dispozícii, by mala byť rovnako rozšírená v súlade s judika- túrou v prípade prijímateľov služieb verejnej 92. Súhlasím však s výhradami, ktoré vyjad- zdravotnej starostlivosti. 57 V rozsudku Bidar ril generálny advokát Jacobs k uplatneniu Súdny dvor skutočne rozšíril rozsah nárokov stanovísk Súdneho dvora v kontexte záťaží študentov na finančnú pomoc aj na pôžičky na pokrytie životných nákladov a (súbežne)

potvrdil, že študent musí predtým, ako bude presúvajúci sa do zahraničia na štúdium zís- môcť mať prístup k takejto pôžičke, preuká- kavajú výhody v rámci vzdelávania financo- zať určitý stupeň integrácie v hostiteľskom vaného z verejných zdrojov poskytovaného členskom štáte. Rozpočtové dôvody preto v iných členských štátoch, ale neprispievajú v rámci určitých obmedzení môžu odôvodniť na jeho financovanie prostredníctvom vnút- obmedzenie prístupu k finančnej podpore na roštátnych daní (platených zo strany ich rodi- vzdelanie. čov) ani ho nevyhnutne „nesplácajú“ tým, že by zostali v hostiteľskom štáte, aby tam platili dane. 60 Skrytým argumentom je, že dotknutí študenti bez belgickej štátnej príslušnosti sa dopúšťajú určitej formy zneužívania. Takto to však zjavne nie je. Študenti presúvajúci sa do iného členského štátu, aby tam získali vzdela- nie, uplatňujú svoje právo na slobodu pohybu – právo, ktoré ako občania Únie môžu vyu- žívať bez akejkoľvek diskriminácie z dôvodu 94. Ako som však už zdôraznila, táto vec sa štátnej príslušnosti. 61 Ich údajné zámery, na zaoberá prístupom k vzdelaniu, a nie prístu- ktoré sa odvoláva zákonodarca Francúzskeho pom k finančnej podpore vzdelávania; a preto spoločenstva, sú celkom nepodstatné. 62 rozhodnutie Súdneho dvora v rozsudku Bidar nie je uplatniteľné. Nepripúšťam, že sa na roz- počtové dôvody možno odvolávať na účely odôvodnenia obmedzenia prístupu k vzde- laniu pre študentov nerezidentov. Skôr sa zdá, že stanovisko Súdneho dvora v rozsudku Grzelczyk, že smernica 93/96 58 „potvrdzuje určitú finančnú solidaritu medzi štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu a štátnymi príslušníkmi iných členských štá- tov“ 59, ktoré bolo prijaté v kontexte finančnej podpory vzdelávania, sa a fortiori vzťahuje na prístup k vzdelaniu.

98. Nakoniec upozorňujem, že pred ústav- ným súdom žalobcovia navrhovali, aby všetci študenti nerezidenti boli prijatí na nimi vybraté študijné programy, ale nie nevy- hnutne na finančnú podporu. Vo svojom písomnom podaní na Súdny dvor belgická vláda reagovala vyhlásením, že takýto návrh „neumožní dosiahnutie sledovaných cieľov 97. Po tretie, ako vyplýva z postúpeného [dekrétu], ktoré predsa nie sú finančného vnútroštátneho rozhodnutia a z vyjadrení charakteru“. Belgicka pred Súdnym dvorom, vysvetlenie Francúzskeho spoločenstva nepreukazuje, akým spôsobom je táto finančná záťaž, ktorú znáša Francúzske spoločenstvo vo vzťahu k týmto kategóriám študentov, „neprimeraná“ ani akým spôsobom dekrét rieši tento údajný

Ohrozenie kvality vzdelávania

102. Problém preplnených odborov je známy tak študentom, ako aj vysokoškolským učite- ľom. Je to opodstatnená obava. Súdny dvor 100. Prípravné práce na dekréte sa ďalej uznáva, že „zachovanie alebo zlepšenie vzde- dovolávajú alternatívneho odôvodnenia: 66 lávacieho systému“ 67 a „zabezpečenie vysokej kvality univerzitného vzdelávania“ 68 predsta- vuje odôvodnený cieľ podľa Zmluvy. Obme- dzenia založené na týchto dôvodoch však musia spĺňať kritérium primeranosti: musia byť vhodné na dosiahnutie cieľa, ktorý sle- dujú, a nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevy- hnutné na jeho dosiahnutie. 69 „Okrem finančnej záťaže… je tu ešte proble- matika kvality vzdelávania. Ak je príliš veľa študentov, nie je možné im garantovať prime- raný vzdelávací rámec z hľadiska kvality ani kvantity. Tak isto neexistujú neobmedzené možnosti praxe v odbornom prostredí.“

103. Materiál predložený Súdnemu dvoru naznačuje, že prijatie dekrétu bolo založené 101. Pred vnútroštátnym súdom Francúzske predovšetkým na štatistikách ukazujúcich spoločenstvo argumentovalo tým, že dekrét je zameraný proti „zvráteným následkom 67 — Rozsudok Lyyski, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 39. 68 — Rozsudok z 13. novembra 2003, Neri, C-153/02, 66 —  Doc. parl., Parlement de la Communauté française, Zb. s. I-13555, bod 46. 2005/06, č. 263/1, s. 9. Pozri bod 87 vyššie. 69 — Tamže.

I - 2766

BRESSOL A I.

106. Jednotlivé členské štáty si môžu želať zachovanie neobmedzeného voľného prí- 104. Navyše sa mi zdá, že ak sú problé- stupu k vyššiemu vzdelaniu. Samozrejme, mom počty študentov, nie sú viac či menej môžu to urobiť slobodne. Ak sa však tak

70 — Komentár k štatistickým údajom nachádzajúci sa v doku- 71 — Pozri analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny mentoch predložených Súdnemu dvoru otvorene poukazuje advokát Jacobs vo veci Komisia/Rakúsko, už citovanej na to, že nárast počtu študentov so zahraničným diplomom v poznámke pod čiarou 7, bod 30. o ukončení stredoškolského štúdia je pripísateľný výlučne 72 — Rozsudok Komisia/Rakúsko, už citovaný v poznámke pod dvom študijným programom: „fyzioterapia a rehabilitácia“ čiarou 7, bod 61. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol gene- a „veterinárna medicína“. rálny advokát Jacobs v tejto veci, bod 52.

I - 2767

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-73/08

75 — Rozsudok z 20. októbra 2005, Komisia/Švédsko, C-111/03, 73 — Rozsudok zo 6. júna 2002, Ricordi, C-360/00, Zb. s. I-5089, Zb. s. I-8789, bod 66 a citovaná judikatúra. bod 31. 76 — Pozri body 151 až 153 nižšie. 74 — Rozsudky Grzelczyk, už citovaný v poznámke pod 77 — Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny čiarou 45, bod 31, a Komisia/Rakúsko, už citovaný v poznámke advokát Jacobs vo veci Komisia/Rakúsko, už citovanej pod čiarou 7, bod 45 a citovaná judikatúra. v poznámke pod čiarou 7, bod 53.

I - 2768

BRESSOL A I.

I - 2769

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-73/08

odôvodnené na základe údajného ohrozenia 34 domácich uchádzačov mohlo začať štu- kvality univerzitného vzdelávania vo Fran- dovať veterinárnu medicínu. 82 Zákonodarca cúzskom spoločenstve. z toho vyvodil tieto závery: 83

Kvalita systému verejného zdravia „Toto číslo je zjavne nedostatočné. Ak nebude prijaté nejaké opatrenie, Francúzske spolo- čenstvo riskuje nedostatok veterinárnych lekárov. Existuje významné riziko, že nedo- statočný počet veterinárnych lekárov nebude kompenzovaný veterinárnymi lekármi z iných štátov z dôvodu obmedzení existujú- cich v iných krajinách. Je evidentné, že takýto nedostatok veterinárnych lekárov bude prav- 114. Záverečné odôvodnenie je, že príliš depodobne predstavovať veľmi vážne nebez- málo študentov majúcich pobyt vo Francúz- pečenstvo pre verejné zdravie.“ skom spoločenstve (na rozdiel od študentov nerezidentov) získava diplomy v určitých špecializáciách. Po dlhšom čase môže z tohto dôvodu dôjsť k nedostatku kvalifikovaného zdravotníckeho personálu potrebného na zabezpečenie kvality systému verejného zdra- via tohto spoločenstva.

119. Po druhé materiál predložený Súd- nemu dvoru naznačuje, že budúci poten- 117. Podľa môjho názoru materiál, ktorý ciálny problém je dôsledkom kombinácie predložilo Belgicko Súdnemu dvoru, nazna- (prinajmenšom) nasledujúceho: i) nedostatok čuje, že zhodnotenie rizika podporujúceho uchádzačov, ktorí získali stredoškolské vzde-

odôvodnenie

verejného zdravia ani trocha lanie vo Francúzskom spoločenstve, chcú nezodpovedá požadovaným kritériám. študovať za veterinárnych lekárov a sú dosta- točne dobrí na to, aby sa dostali na jedno z 250 miest určených na štúdium veterinár- nych vied zoči-voči konkurencii uchádzačov z iných krajín EÚ; ii) predpoklad, že väčšina študentov prijatých na študijné programy veterinárnych vied, ktorí nezískali stredoškol- ské vzdelanie vo Francúzskom spoločenstve, sa po skončení štúdia automaticky vráti do svojho domovského členského štátu. Z týchto dvoch predpokladov pravdepodobne len predpoklad v bode i) má nejaké základy v šta- tistikách 86; kým bod ii) je iba predpokladom. 118. Po prvé, ako vyplýva z písomných pri- Konkrétne predpokladá, že veterinárni lekári pomienok belgickej vlády, potenciálny nedo- bez belgickej štátnej príslušnosti sa vo vše- statok veterinárnych lekárov bol vytvorený obecnosti vrátia po získaní kvalifikácie do systémom, ktorý zaviedlo samotné Fran- svojho členského štátu bez ohľadu na miestne cúzske spoločenstvo – konkrétne znížením vyhliadky zamestnania sa. Človek by si mys- počtu študentov veterinárnych vied z dôvodu lel (práve naopak), že ak je vo frankofónnom zabezpečenia kvality vzdelania. Je (prinaj- Belgicku nedostatok kvalifikovaných vete- menšom) konceptuálne zaujímavé, že krok, rinárnych lekárov, tento nedostatok môže ktorý mal zabezpečiť kvalitu vzdelávania podnietiť reakciu (trhových alebo verejných (náležite navrhované odôvodnenie prijatých orgánov), ktorá by zatraktívnila lokálne mož- diskriminačných opatrení) súčasne vedie bel- nosti zamestnania sa a povzbudila by nie- gickú vládu k dovolávaniu sa potenciálneho ktorých novokvalifikovaných veterinárnych lekárov bez belgickej štátnej príslušnosti, aby

120. Po tretie, či už Francúzske spoločenstvo, alebo federálna vláda (alebo obidve konajúce spolu) 87 majú nevyhnutné regulačné nástroje potrebné na vyrovnanie sa s potenciálnym problémom. Možné riešenia spomenuté v materiáloch postúpených Súdnemu dvoru zahŕňajú úpravu počtu veterinárnych leká- 122. Navyše legislatívna sekcia belgickej rov, ktorí môžu každoročne doštudovať alebo Štátnej rady upozornila, že skúsenosti s vete- ktorí sú prijatí do druhej (klinickej) časti rinárnou medicínou sa nemusia nevyhnutne štúdia veterinárnej medicíny, 88 spoluprácu týkať aj iných študijných programov.

I-8947, bod 54 a citovaná judikatúra. To isté platí o finančných ťažkostiach, ktoré majú členské štáty prekonať prijatím primeraných opatrení: pozri rozsudok z 10. júla 1990, Komisia/Belgicko, C-42/89, Zb. s. I-2821, bod 24. 87 — Na pojednávaní žalobcovia tvrdili, že verejné zdravie v sku- 91 — Doc. parl., Parlement de la Communauté française, točnosti nie je v kompetencii Francúzskeho spoločenstva, 2005/06, č. 263/1, s. 53 a 56. Najnovšie dostupné údaje ale federálnej vlády a že v tomto prípade neboli dodržané Eurostatu (2007) ukazujú, že Belgicko má národný prie- procesné náležitosti vyžadované belgickým ústavným prá- mer 242,7 fyzioterapeuta na 100 000 obyvateľov.

súd. Valónsko-Brabantsko). Región hlavného mesta Bruselu má 88 — Zdá sa, že spôsob prijímania veterinárnych lekárov, ktorý 218,1 fyzioterapeuta na 100 000 obyvateľov. To je porov- spôsobil problémy, bol z väčšej časti zapríčinený nadbyt- nateľné s národným priemerom 104 fyzioterapeutov na kom študentov v druhej časti študijného programu: Doc. 100 000 obyvateľov vo Francúzsku a 103 fyzioterapeutov parl., Parlement de la Communauté française, 2005/06, na 100 000 obyvateľov v Nemecku (údaje Eurostatu 2006). č. 263/1, s. 5 a 6. Minister zdravotníctva naznačil, že skúška na konci štúdia

hov: Compte rendu intégral, Parlement de la Communauté ného poistenia) bude musieť byť zrušená — a možno bude française, 2004/05, 13. októbra 2005, s. 53 (na otázku nahradená skúškou na začiatku štúdia: Note de Politique a odpoveď ministra sa odkazuje v prípravných prácach na Générale de la Vice-première Ministre et Ministre des Affa- dekréte: Doc. parl., Parlement de la Communauté française, ires sociales et de la Santé publique, Doc. parl., Chambre, 2005/06, č. 263/1, s. 9, poznámka pod čiarou 8). 2008/09, č. 1529/5, s. 16.

I - 2773

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-73/08

Druhá kumulatívna podmienka uvedená by mala byť tolerovaná len z veľmi dobrého v článku 1 prvom odseku dekrétu dôvodu. Podľa ustálenej judikatúry môže byť takáto diskriminácia odôvodnená iba na zák- lade výslovných výnimiek uvedených v Zmlu- ve. 96 V Zmluve neexistuje takáto výnimka zo všeobecného zákazu diskriminácie na zák- lade štátnej príslušnosti v článku 12 ES. 97

128. Podľa mojich vedomostí Súdny dvor nikdy nerozhodol, že opatrenie, ktoré diskri- minuje priamo na základe štátnej príslušnosti v rozpore s článkom 12 ES, môže byť odôvod- nené. 94 Už skôr som naznačila, prečo považu- jem druhú kumulatívnu podmienku sporného dekrétu za priamo diskriminujúcu. 95

130. Zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti má obrovský symbolický výz- nam. Ako správne uviedol generálny advokát Jacobs, tento zákaz dokazuje, že Spoločenstvo „je nielen obchodnou dohodou medzi vládami členských štátov, ale aj spoločnou iniciatívou, na ktorej sa môžu podieľať všetci občania 129. Dosiaľ sa zdá prístup Súdneho dvora Európy ako jednotlivci. Žiadny iný aspekt logický. Priama diskriminácia z dôvodov práva Spoločenstva sa nedotýka jednotlivca zakázaných Zmluvou je v takom rozpore so priamejšie alebo robí viac pre podporu tohto samotnou myšlienkou Európskej únie, že zmyslu spoločnej identity a zdieľaného osudu, bez ktorého by ‚čoraz užšie zjednocovanie

I - 2774

BRESSOL A I.

národov Európy‘ proklamované preambulou všetkých ostatných občanov EÚ – musia Zmluvy bolo iba prázdnym sloganom“ 98. splniť jedno zo siedmich iných kritérií alebo splniť požiadavky smernice 2004/38) nemôžu byť odôvodnené.

131. Ak by aj napriek tomu bol Súdny dvor pripravený vziať do úvahy myšlienky, že priama diskriminácia na základe štátnej príslušnosti spadajúca pod článok 12 ES je v zásade odôvodniteľná, odvolávam sa na Odpoveď na prvú a druhú prejudiciálnu dôvody (vysvetlené vyššie), prečo som pre- otázku svedčená, že nepriamo diskriminačná prvá kumulatívna podmienka obsiahnutá v napad- nutom dekréte nemôže byť odôvodnená. A fortiori tieto dôvody platia aj pre priamo diskriminačnú druhú kumulatívnu pod- mienku dekrétu. 133. Prijať obmedzenia zavedené Francúz- skym spoločenstvom by sa rovnalo umožniť členským štátom rozčleniť svoje systémy vyš- šieho vzdelávania. 99 Súdny dvor by preto mal veľmi obozretne postupovať pri rozhodovaní, že prístup k vyššiemu vzdelaniu môže byť obmedzený čo i len nepriamo diskriminač- nými opatreniami, ktoré spĺňajú kritérium Záver k druhej kumulatívnej podmienke uve- primeranosti (ktoré, ako doteraz vyplýva denej v článku 1 prvom odseku dekrétu z materiálov predložených Súdnemu dvoru, belgické opatrenia nespĺňajú). Súdny dvor by nemal pripustiť podporu opatrení, ktoré priamo diskriminujú na základe takéhoto dôvodu.

132. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia článku 1 prvého odseku dekrétu (podľa kto- rého belgický štátny príslušník automaticky spĺňa druhú kumulatívnu podmienku na zák- 134. Preto na záver tvrdím, že článok 12 lade práva trvalého pobytu v Belgicku neod- prvý odsek ES a článok 18 ods. 1 ES v spojení deliteľného od jeho štátnej príslušnosti, zatiaľ s článkom 149 ods. 1 ES, s článkom 149 ods. 2 čo štátni príslušníci iných štátov – vrátane

135. Treťou prejudiciálnou otázkou sa vnút- roštátny súd pýta, či by bola odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku iná, ak by sa Francúzske spoločenstvo vzhľadom na článok 149 ods. 1 poslednú vetu ES a článok 13 ods. 2 písm. c) MPHSKP 100, ktoré stanovujú povinnosť „standstill“, rozhodlo zachovať pre štátnych príslušníkov daného spoločenstva široký a demokratický prístup ku kvalitnému vyš- 138. Všeobecný komentár k tomuto ustano- šiemu vzdelávaniu. veniu poznamenáva, že zákaz diskriminácie zakotvený v článku 2 ods. 2 MPHSKP nie je „predmetom ani progresívnej realizácie, ani dostupnosti zdrojov; vzťahuje sa plne a okam- žite na všetky aspekty vzdelávania a zhŕňa všetky medzinárodne zakázané dôvody diskriminácie“ 104. Ako príklad všeobecný komentár uvádza, že „porušenia článku 13 136. Súdny dvor už rozhodol, že Medziná- rodný pakt o občianskych a politických prá- vach (MPOPP) 101 patrí medzi medzinárodné 102 — Pozri rozsudky zo 14. februára 2008, Dynamic Medien, C-244/06, Zb. s. I-505, bod 39, a z 27. júna 2006, Parla- ment/Rada, C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 37 a citovanú judikatúru. 100 — Pozri poznámku pod čiarou 4. 103 — Pozri analogicky rozsudok Parlament/Rada, citovaný 101 — Prijatý a otvorený na podpis, ratifikáciu a pristúpenie v poznámke pod čiarou 102, bod 37. Rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 2200A (XXI) 104 — Všeobecný komentár k právu na vzdelanie (článok 13), zo 16. decembra 1966. Pakt nadobudol platnosť v súlade E/C.12/1999/10 („E/C.12/1999/10“), bod 31 (pozri tiež s jeho článkom 49 23. marca 1976. bod 43).

I - 2776

139. Článok 13 MPHSKP je vo svojej pod- state opatrením, ktoré stavia mimo zákona diskrimináciu v prístupe k vzdelávaniu zo zakázaného dôvodu. Pokus opierať sa o článok 13 ods. 2 písm. c) MPHSKP pri odôvodňovaní opatrenia, ktoré jasne dis- 141. Čo sa týka článku 149 ods. 1 ES, opa- kriminuje z dôvodu výslovne zakázaného aj kujem, že zatiaľ čo tento článok stanovuje, že článkom 12 ES, aj článkom 2 ods. 2 MPHSKP, členské štáty zostávajú zodpovedné za „obsah je preto nevysvetliteľný. 106 (V podstate žalob- výučby a organizáciu vzdelávacieho systému, covia v konaní vo veci samej sa čiastočne ako aj za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť“, opierali o článok 13 MPHSKP pri spochybňo- Súdny dvor jasne stanovil, že podmienky prí- vaní napadnutého dekrétu.) stupu k odbornému výcviku spadajú do kom- petencie Zmluvy. 108 Navyše podľa ustálenej judikatúry aj pri záležitostiach, ktoré nespa- 105 —  E/C.12/1999/10, bod 59. dajú priamo do kompetencie Zmluvy (čo je 106 —  Belgická vláda uviedla túto interpretačnú deklaráciu prípad určitých aspektov politiky vzdeláva- k MPHSKP: „Vzhľadom na článok 2 belgická vláda inter- pretuje zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti nia), kompetencie ponechané členským štá- ako zákaz, ktorý nevyžaduje nevyhnutne od štátov, aby tom musia byť vykonávané v súlade s právom automaticky garantovali cudzincom rovnaké práva ako svojim štátnym príslušníkom. Tento pojem by mal byť Spoločenstva a obzvlášť v súlade s ustanove- chápaný v súvislosti s odstránením akéhokoľvek svojvoľ- ného správania, ale nie s rozdielmi v zaobchádzaní zalo- niami Zmluvy o slobode pohybu a pobytu na ženými na objektívnych a racionálnych obavách, v súlade so zásadami prevládajúcimi v demokratických spoločnos- tiach.“ Bez ohľadu na to, či táto deklarácia bude zobraná do úvahy ako skrytá výhrada voči MPHSKP, nemôže ovplyv- niť interpretáciu zásady zákazu diskriminácie v zmysle 107 — E/C.12/1999/10, bod 19. Zmluvy ES. Ďalej pozri o skrytých výhradách: AUST, A.: 108 — Pozri bod 32 vyššie a judikatúru uvedenú v poznámke pod Modern Treaty Law and Practice. 2007, s. 129 a 130. čiarou 8.

109 — Pozri rozsudok Morgan a Bucher, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 24 a citovanú judikatúru. 110 — Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Phil Collins a i. (už citovanej v poznámke pod čiarou 94, bod 11): „Nemôžu byť jednoducho tolero- vaní ako cudzinci, ale majú byť privítaní orgánmi hostiteľ- ského štátu ako občania Spoločenstva, ktorí majú nárok ‚v rámci pôsobnosti Zmluvy‘ na všetky privilégiá a výhody 146. Na podporu svojej žiadosti sa belgická poskytované štátnym príslušníkom hostiteľského štátu.“ 111 — Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Bartsch (rozsu- vláda odvolávala na tieto dôvody: dopad na dok z 23. septembra 2008, C-427/06, Zb. s. I-7245, bod 45). verejné financie Francúzskeho spoločenstva;

I - 2778

BRESSOL A I.

fakt, že dekrét bol formulovaný špeciálne tak, na základe právnej úpravy, ktorú oprávnene aby bol v súlade s judikatúrou Súdneho dvora považovali za platnú; a keď sa zdalo, že jed- a s právom Spoločenstva; fakt, že Komisia notlivci a vnútroštátne orgány boli nabádaní naznačila, že systém môže byť odôvodnený; na správanie, ktoré nie je v súlade s práv- a nedostatok relevantnej judikatúry. nou úpravou Spoločenstva z dôvodu vážnej a objektívnej neistoty týkajúcej sa dosahu ustanovení Spoločenstva, ku ktorej prípadne prispelo i správanie iných členských štátov alebo Komisie. Finančné dôsledky, ktoré by mohli vyplynúť pre členský štát z rozsudku vydaného v prejudiciálnom konaní, neodô- vodňujú samy osebe časové obmedzenie účinkov tohto rozsudku. 113

147. Podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor iba výnimočne obmedzí možnosť niektorej z dotknutých strán dovolávať sa ustanovenia, ktoré vyložil. Keď Súdny dvor takto obme- dzí účinky rozsudku, urobí tak v súlade so zásadou právnej istoty obsiahnutou v práv- nom poriadku Spoločenstva. Na rozhodnutie o takomto obmedzení je nevyhnutné, aby boli splnené dve zásadné kritériá: tí, v prospech 149. V prejednávanej veci, bez ohľadu na ktorých sa žiada časové obmedzenie, musia ostatné argumenty, Belgicko nepredložilo konať v dobrej viere a musí byť prítomné Súdnemu dvoru materiál, ktorý by preuká- riziko vážnych ťažkostí. 112 zal existenciu rizika vážnych ekonomických následkov.

154. Nakoniec pripomínam, že jedným z cie- ľov Spoločenstva uvedeným v článku 2 ES 152. Protokol o uplatňovaní zásad subsidia- je podporovať solidaritu medzi členskými rity a proporcionality 115 stanovuje, že kona- štátmi a že členské štáty majú vzájomnú nie na úrovni Spoločenstva je odôvodnené povinnosť lojálnej spolupráce na základe v prípade, keď „ciele navrhovaného konania článku 10 ES. 117 Zdá sa mi, že tieto ustano- nemožno postačujúco dosiahnuť krokmi venia sú vo veci samej veľmi relevantné. Tam, členských štátov v rámci ich vnútroštátneho kde jazykové faktory a rozličné národné poli- ústavného systému, a možno ich preto lepšie tiky prístupu k vyššiemu vzdelaniu podporujú dosiahnuť konaním zo strany Spoločenstva“. obzvlášť veľký objem študentskej mobility, Tiež stanovuje používanie nasledujúceho ktorá spôsobuje reálne ťažkosti hostiteľskému návodu na zistenie, či je táto podmienka spl- členskému štátu, je určite povinnosťou tak nená: i) zvažovaná otázka má nadnárodný hostiteľského členského štátu, ako aj domov- aspekt, ktorý nemožno uspokojujúco upra- ského členského štátu aktívne hľadať riešenie, viť konaniami členských štátov; ii) konanie ktoré je v súlade so Zmluvou. členských štátov samo osebe alebo bez kona- nia Spoločenstva by bolo v rozpore s požia- davkami Zmluvy alebo by inak významne 116 — O subsidiarite pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Gouvernement de la Communauté française a Gou- vernement wallon, už citovanej v poznámke pod čia- rou 3, bod 118, poznámku pod čiarou 68, odvolávajúcu 114 — Pozri v tomto zmysle DOUGAN, M.: Fees, Grants, Loans sa na MACCORMICK, N.: Questioning Sovereignty. 1999, and Dole Cheques: Who Covers the Costs of Migrant Edu- s. 135. cation Within the EU? In: Common Market Law Review. 117 — Ako príklad vzťahujúci sa na vzdelávanie pozri rozsudok 2005, s. 955 a 956. z 27. septembra 1998, Matteucci, 235/87, Zb. s. 5589, 115 — Protokol č. 30 pripojený k Zmluve. bod 19.

Otázka 3

Zohľadnenie článku 149 ods. 1 poslednej vety ES a článku 13 ods. 2 písm. c) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nemá vplyv na odpoveď na prvé dve otázky.“

I - 2781