C-96/08
ECLI:EU:C:2009:790
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CC0096
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-96/08
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 17. decembra 2009 1
1. V prejednávanej veci sú nastolené dve cit- 1 Právny rámec livé otázky. Prvá sa týka rozsahu, v akom je právomoc členského štátu v otázkach pria- mych daní vymedzená Zmluvou ES. 2 Dru- hou otázkou je úloha Súdneho dvora pri zamedzení dvojitého zdanenia. 3 Pest Megyei Bíróság (krajský súd Pešť) položil otázku, či články 43 ES a 48 ES bránia maďarským Zmluva ES daňovým orgánom, aby vyberali príspevok na odborné vzdelávanie (ďalej len „príspevok“), ktorý je vypočítaný na základe mzdových nákladov s prihliadnutím na počet zamest- nancov, vrátane tých, čo pracujú v organizač- 2. Článok 43 ES zakazuje obmedzenie slo- nej zložke nachádzajúcej sa v inom členskom body štátnych príslušníkov členského štátu štáte, v ktorom si spoločnosť plní svoje povin- usadiť sa na území iného členského štátu. nosti v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia Článok 48 ES stanovuje, že tento zákaz sa týkajúce sa takýchto zamestnancov. uplatňuje aj na spoločnosti a podniky, ktoré sú založené podľa zákonov členského štátu a majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Spolo- čenstve, pričom sa s nimi má zaobchádzať rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu. 4
1 — Jazyk prednesu: angličtina. 2 — Pozri rozsudok z 13. decembra 2005, Marks and Spencer, C-446/03, Zb. s. I-10837, bod 29 a tam citovanú judikatúru, Dvojstranná zmluva a nedávno rozsudok zo 6. decembra 2007, Columbus Contai- ner Services, C-295/05, Zb. s. I-10451, bod 28 a tam citovanú judikatúru. 3 — Dvojité zdanenie sa definuje vo vzťahu k daniam vybera- ným z príjmov ako dvojité zdanenie z právneho hľadiska (zdanenie jedného príjmu toho istého daňového poplat- níka dvakrát), alebo dvojité zdanenie z ekonomického hľa- diska (zdanenie jedného príjmu dvoch rôznych daňových 3. Zmluva medzi Maďarskou republikou poplatníkov — napríklad rovnaké zisky zdanené najskôr a Českou republikou o zamedzení dvojitého daňou z príjmov právnických osôb zaplatenou spoločnosťou a následne daňou z príjmu fyzických osôb pri ich rozdelení medzi akcionárov). Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation (ďalej len „ACT“), body 4 a 5, kde sa týmito pojmami zaoberal (rozsudok z 12. decembra 2006, 4 — Pozri napríklad rozsudok z 18. júna 2009, Aberdeen Property C-374/04, Zb. s. I-11673). Fininvest Alpha, C-303/07, Zb. s. I-5145, bod 37.
I - 2914
CIBA
zdanenia a zabránení daňovému úniku kvalifikáciu uznávanú maďarskými orgánmi, v oblasti daní z príjmov a z majetku 5 (ďalej ktorá je nevyhnutná pre výkon činnosti alebo len „dvojstranná zmluva“) upravuje, tak ako povolania pracovníkov. naznačuje jej názov, výber dane a daňový únik v prípade, ak osoby alebo spoločnosti potenciálne podliehajú daňovej povinnosti v obidvoch zmluvných štátoch.
6. § 2 stanovuje, že spoločnosti so sídlom v Maďarsku sú povinné platiť príspevok. Právnické osoby so sídlom v zahraničí sú 4. Články 1 a 2 dvojstrannej zmluvy 6 sta- takisto povinné platiť príspevok, ak majú novujú, že táto sa zmluva uplatní na osoby organizačnú zložku v Maďarsku. s bydliskom v Maďarsku, Českej republike alebo v obidvoch štátoch, a to na daň z príjmu a majetkovú daň, vrátane daní z objemu miezd či platov vyplácaných podnikmi.
7. Podľa § 3 základom výpočtu príspevku sú mzdové náklady definované v maďarských právnych predpisoch (zákon č. C z roku 2000 o účtovníctve). Príslušné maďarské právne predpisy
8. Spoločnosť, ktorá sa rozhodne platiť 5. Jedným z cieľov uvedených v § 1 zákona príspevok priamo daňovým orgánom, je č. LXXXVI z roku 2003 o príspevku na povinná svoju povinnosť splniť v plnom roz- odborné vzdelávanie a o podpore roz- sahu. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. LXXXVI však voja vzdelávania je umožniť osobám získať umožňuje, aby spoločnosť usporiadala svoje záležitosti spôsobom, ktorý znižuje hrubú výšku jej príspevku (ďalej len „kompenzačné 5 — Podpísaná v Prahe 14. januára 1993; z časového hľadiska teda opatrenie“). Spoločnosť, ktorá chce kompen- predchádza pristúpeniu obidvoch dotknutých členských štá- začné opatrenie uplatniť, si môže vybrať spo- tov k Európskej únii. 6 — Dvojstranná zmluva bola v Maďarsku ratifikovaná zákonom medzi štyroch možností: i) uzavrieť dohodu č. XCIII z roku 1996. o spolupráci so vzdelávacím zariadením
I - 2915
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-96/08
vysokoškolského typu, ktoré spĺňa požia- 10. Maďarský daňový orgán Adó- és Pén- davky zákona č. LXXXVI o odbornom vzde- zügyi Ellenőrzési Hivatal (ďalej len „APEH“) lávaní z roku 1993, ii) uzavrieť „učňovskú“ vykonal v spoločnosti CIBA daňovú kontrolu zmluvu o odbornom vzdelávaní, ktorá zahŕňa za roky 2003 a 2004. APEH konštatoval, že „pracovné umiestnenie“ a následne školenie daňové priznania spoločnosti CIBA boli za na odbornom učilišti, iii) poskytnúť rozvo- predmetné roky nedostatočné. Bolo to preto, jovú pomoc inštitúcii odborného vzdelávania lebo CIBA nezohľadnila všetky svoje mzdové a iv) uzavrieť zmluvy so schváleným orgánom náklady v Maďarsku a mzdové náklady svojej s cieľom školenia vlastných zamestnancov. 7 organizačnej zložky v Českej republike, keď počítala výšku príspevku, ktorý bola povinná zaplatiť.
Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky 11. CIBA podala žalobu na Pest Megyei Bíróság, v ktorej tvrdila, že za svojich čes- kých zamestnancov už zaplatila príspevok podobný maďarskému príspevku na odborné vzdelávanie v Českej republike. 8
9. CIBA Speciality Chemicals Central and Eastern Europe Szolgáltató, Tanácsadó és Kereskedelmi Kft. (ďalej len „CIBA“) je spo- ločnosť so sídlom v Maďarsku, ktorá pôsobí v oblasti chemického priemyslu. Má orga- 12. Pest Megyei Bíróság rozhodol, že CIBA nizačnú zložku v Českej republike, kde je bola podľa vnútroštátneho práva povinná zamestnaná časť jej pracovníkov. CIBA v Čes- zaplatiť príspevok v Maďarsku za zamestnan- kej republike si plní svoje povinnosti v oblasti cov v organizačnej zložke v Českej republike, daní a sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide ako aj za svojich zamestnancov v Maďar- o pracovníkov, ktorí sú zamestnaní v tomto sku. Hoci súd rozhodol, že CIBA v Českej štáte. republike naozaj zaplatila odvody na sociálne zabezpečenie a príspevok na odborné vzdelá- vanie od 1. apríla 2000 do 22. augusta 2006, 7 — Podstatu § 1, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. LXXXVI z roku 2003 som zhrnula na základe prílohy písomných pripomienok spoločnosti CIBA. Možnosti i) a ii) stanovuje § 4 ods. 1 zákona č. LXXXVI z roku 2003. Na možnosti iii) a iv) sa odkazuje v pripomienkach obidvoch účastníkov konania vo 8 — Podľa zákona č. 598/1992 o sociálnom zabezpečení a prí- veci samej. spevku na štátnu politiku zamestnanosti v Českej republike.
I - 2916
CIBA
dospel k záveru, že platba maďarského prí- Posúdenie spevku nespadala do pôsobnosti dvojstrannej zmluvy.
15. CIBA tvrdí, že po pristúpení Maďarska k Európskej únii 1. mája 2004 9, je povinnosť platiť príspevok na odborné vzdelávanie nezlučiteľná so zásadou slobody usadiť sa. 13. Súd však rozhodol o prerušení konania Uvedená povinnosť sankcionuje maďarské a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu podniky uplatňujúce základnú slobodu podľa otázku: Zmluvy z toho dôvodu, že musia dvakrát platiť porovnateľný príspevok za tých istých zamestnancov: maďarským daňovým orgá- nom (pretože materská spoločnosť má sídlo v Maďarsku) a českým daňovým orgánom (pretože organizačná zložka má sídlo v Čes- kej republike). 10 CIBA tvrdí, že je tým obme- dzená sloboda usadiť sa zaručená člán kami 43 ES a 48 ES.
„Je v rozpore so slobodou usadiť sa, uprave- nou v článkoch 43 ES a 48 ES, taký právny predpis, na základe ktorého je obchodná spoločnosť so sídlom v Maďarsku povinná zaplatiť príspevok na odborné vzdelávanie aj v prípade, keď zamestnáva zamestnancov Čo presne je príspevok? v zahraničnej organizačnej zložke a povin- nosti v oblasti daní a sociálneho zabezpeče- nia súvisiace z týmito pracovnými vzťahmi si riadne plní v členskom štáte, v ktorom sa uvedená organizačná zložka nachádza?“ 16. Účastníci konania sa rozchádzajú v názore, či príspevok na odborné vzdelávanie
9 — Vnútroštátny súd skúma daňovú povinnosť spoločnosti CIBA za roky 2003 a 2004. Je však zrejmé, že nemohlo dôjsť k nezlučiteľnosti s právom Spoločenstva pred dátumom pristúpenia Maďarska k Európskej únii. Pozri rozsudok z 10. januára 2006, Ynos kft, C-302/01, Zb. s. I-371, body 35 a 36. 10 — Spoločnosť CIBA v konaní vo veci samej predložila overenú 14. CIBA, maďarská vláda a Komisia pred- správu preukazujúcu odvádzanie podobného príspevku ložili písomné pripomienky. Všetci traja v České republike, ktorý je taktiež založený na mzdových nákladoch na zamestnancov. Podľa maďarských právnych účastníci konania spolu so Spojeným kráľov- predpisov sa javí, že ak by CIBA bola českou spoločnos- stvom predniesli svoje ústne vyjadrenia na ťou so sídlom v Prahe, ktorá si založila organizačnú zložku v Budapešti, bola by takisto povinná platiť príspevok (pozri pojednávaní. vyššie uvedený bod 6).
I - 2917
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-96/08
predstavuje daň. To, ako sa má príspevok 19. Komisia tvrdí, že príspevok je tým, čo správne klasifikovať, jasne súvisí s otázkou, či označuje ako „špeciálny“ poplatok, ktorý aj spadá do pôsobnosti členských štátov v otáz- napriek tomu predstavuje prekážku slobode kach priamych daní, ktorá na druhej strane usadiť sa, lebo spoločnosť CIBA je v Českej určuje rozsah, v akom sa CIBA môže odvo- republike povinná platiť podobný poplatok, lávať na články 43 ES a 48 ES, tak aby bolo ktorý je založený na mzdových nákladoch možné tvrdiť, že dvojitý poplatok, ktorý platí, zamestnancov. Komisia na pojednávaní toto je protiprávny. tvrdenie rozvinula a vysvetlila, že príspevok považuje za „špeciálny“ poplatok, pretože existuje priama súvislosť medzi vybraným poplatkom a úžitkom, ktorý štát poskytuje: prostriedky získané prostredníctvom prí- spevku maďarská vláda konkrétne použije na odborné vzdelávanie. Komisia tvrdí, že sa tým líši (napríklad) od dane z príjmov právnic- kých osôb, kde nie je možné preukázať takúto priamu väzbu medzi prostriedkami získa- nými prostredníctvom dane a účelom, na ktorý môžu byť použité. Komisia preto tvrdí, že Súdny dvor má v kontexte slobody usadiť sa uplatniť podobné zásady, aké sú uplatnené 17. Maďarská vláda a vláda Spojeného krá- už podľa článku 49 ES (slobodné poskytova- ľovstva tvrdia, že príspevok na odborné vzde- nie služieb), na odstránenie prekážky voľného lávanie je daňou. Určenie vymeriavacieho pohybu. základu preto spadá do daňovej pôsobnosti členských štátov. Skutočnosť, že ku dvojitému odvodu poplatku dochádza na základe povin- nosti platiť príspevok na odborné vzdelávanie v Maďarsku a porovnateľný príspevok v Čes- kej republike, je len dôsledkom paralelného výkonu daňovej právomoci dvoch členských štátov. Z uvedeného dôvodu preto nemôže ísť o obmedzenie v zmysle článkov 43 ES a 48 ES.
20. Je zjavné, že príspevok nemá vlastnosti dane z príjmu právnických osôb ani dane z príjmu fyzických osôb, pretože sa neodvá- dza zo zdroja zisku alebo príjmu. 11 Je vypo- čítaný skôr podľa mzdových nákladov – teda výdavkov. Okrem toho sa vyberá na kon- krétny účel, ktorým je financovanie systému odborného vzdelávania v Maďarsku.
18. CIBA tvrdí, že príspevok nie je z technic- kého hľadiska daňou a že jeho dvojité odvá- 11 — Odkázala som na daň z príjmov právnických osôb a na daň dzanie je v skutočnosti obmedzením v zmysle z príjmu fyzických osôb, ako na jasné príklady priamych daní, pretože obidve dane sú spoločné všetkým členským článkov 43 ES a 48 ES. štátom.
I - 2918
CIBA
21. Hoci sa príspevok vyberá na takýto účel, príspevku v Českej republike) nie je dvojitý CIBA napriek tomu nepreukázala (ani to výber príspevku zamedzený pôsobením uve- nekonštatoval vnútroštátny súd), že exis- denej zmluvy takým spôsobom, akým zmluva tuje priama súvislosť medzi povinnosťou zamedzuje niektorým iným priamym daniam. odvádzať príspevok a individuálnou služ- bou poskytovanou štátom zamestnávateľovi v prospech jeho zamestnancov.
25. V rámci práva Spoločenstva nebolo zatiaľ prijaté žiadne opatrenie na zjednotenie alebo harmonizáciu smerujúce k zamedzeniu situ- 22. Zastávam preto názor, že príspevok je ácií dvojitého zdanenia. 12 Povinnosť platiť peňažnou účasťou zamestnávateľov vybera- príspevok teda sama o sebe nie je poruše- nou s cieľom financovania odborného vzde- ním práva Spoločenstva 13 a z toho dôvodu lávania vo všeobecnosti, avšak neexistuje nepredstavuje ako taká obmedzenie výkonu priama súvislosť medzi odvedeným príspev- slobody usadiť sa. 14 kom a úžitkom získaným takýmto zamestná- vateľom pre vlastných zamestnancov.
26. Judikatúra Súdneho dvora však uznáva, že kumulatívna záťaž, ktorá vyplýva z para- 23. Pokiaľ ide o príspevok odvádzaný v Čes- lelného výkonu daňovej právomoci členských kej republike, Súdny dvor nemá žiadne infor- štátov „obmedzuje“ cezhraničné činnosti. mácie, ktoré by mu umožnili posúdiť jeho Súhlasím s analýzou, ktorú uviedol generálny povahu.
12 — Pozri rozsudky Columbus Container Services, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 45, a zo 14. novembra 2006, Kerckhaert and Morres, C-513/04, Zb. s. I-10967, bod 22. 13 — Príspevok na odborné vzdelávanie nespadá do pôsobnosti čiastočných harmonizačných opatrení, ktoré boli doteraz prijaté, najmä smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v roz- ličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, s. 6; Mim. vyd. 09/001, s. 147), dohovoru z 23. júla 1990 o zamedzení dvo- jitého zdanenia v prípade úpravy ziskov združených podni- kov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 225, s. 10) a smernice 24. Vnútroštátny súd rozhodol, že maďarský Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. ES L 157, s. 38; Mim. vyd. príspevok spadá mimo rozsah pôsobnosti 09/001, s. 69). dvojstrannej zmluvy. V dôsledku toho (a 14 — Pozri napríklad rozsudok z 23. októbra 2008, Krankenheim Ruhesitz am Wannsee-Seniorenheimstaat, C-157/07, napriek preukázanej platbe zodpovedajúceho Zb. s. I-8061, bod 50.
I - 2919
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-96/08
advokát Geelhoed vo veci ACT, 15 že pri bliž- Zmluvy – od „prekážok vyplývajúcich z dis- šom skúmaní je možné za takýchto okolností kriminácie, ktoré sa objavujú ako výsledok identifikovať dva druhy „obmedzení“. Prvý pravidiel iba jednej daňovej právomoci“. 17 druh (ktorý nazval „kvázi obmedzenia“) pred- stavujú obmedzenia nevyhnutne vyplývajúce z koexistencie vnútroštátnych daňových sys- témov. Nepochybne spôsobujú „narušenia hospodárskej činnosti vyplývajúce zo sku- točnosti, že rozdielne právne systémy musia existovať bok po boku“ a – ako zdôraznil generálny advokát Geelhoed – výsledkom môže byť zvýhodnenie alebo znevýhodne- nie hospodárskych subjektov. 16 Druhý druh (ktorý označuje ako „skutočné obmedzenia“) 27. Pokiaľ ide o otázku, či má Súdny dvor predstavujú „obmedzenia, ktoré prekračujú rozhodnúť, že prvá kategória obmedzení hranice obmedzení nevyhnutne vyplývajú- musí byť odstránená, existujú dva myšlien- cich z koexistencie vnútroštátnych daňových kové prúdy. systémov“. Generálny advokát Geelhoed navrhol, aby „v podstate všetky ‚skutočne‘ obmedzujúce vnútroštátne opatrenia v oblasti priamych daní [boli] tiež v praxi klasifikované ako priamo alebo nepriamo diskriminujúce opatrenia“. Neskôr rozlíšil „prekážky slo- body usadiť sa vyplývajúce z rozdielov alebo odlišností medzi daňovými systémami dvoch alebo viacerých členských štátov“ – o kto- rých tvrdil, že patria mimo rozsah pôsobnosti článku 43 ES, ale nie mimo rozsah pôsobnosti 28. Generálny advokát Geelhoed (odka- zujúc na rozsudok Súdneho dvora vo veci Schempp 18) tvrdí, že článok 43 sa týka sku- točných obmedzení, a nie kvázi obme- dzení: „…ak je obmedzenie slobody usadiť sa výlučne výsledkom koexistencie vnútro- štátnych daňových správ, rozdielov medzi vnútroštátnymi daňovými systémami alebo rozdelenia daňovej právomoci medzi dvoma daňovými systémami (kvázi obmedzenie), toto obmedzenie by nemalo patriť do roz- sahu pôsobnosti článku 43 ES. Naopak, ‚skutočné‘ obmedzenia, teda obmedzenia slo- body usadiť sa prekračujúce hranice obme- 15 — Nasledujúce body vychádzajú vo všeobecnosti (a s vďakou) z analýzy v časti 2a) s názvom „Uplatniteľnosť článku 43 ES dzení nevyhnutne vyplývajúcich z existencie na pravidlá priameho zdaňovania: úvod“ v bodoch 32 až 41 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci ACT (už citované v poznámke pod čiarou 3). 16 — Nie je prekvapením, že práve zvýhodnenia nemajú tenden- ciu spôsobovať vznik sporov pred vnútroštátnymi súdmi medzi poškodeným daňovým poplatníkom a daňovými 17 — V bode 46 jeho návrhov; pozri tiež rozsudok z 28. februára orgánmi, ktoré by viedli k predkladaniu návrhov na začatie 2008, Deutsche Shell, C-293/06, Zb. s. I-1129, body 28 až prejudiciálneho konania, tak ako uviedol generálny advokát 30, a body 40 a 44 mojich návrhov k tejto veci. Geelhoed v bode 38 svojich návrhov. 18 — Rozsudok z 12. júla 2005, C-403/03, Zb. s. I-6421, bod 45.
I - 2920
CIBA
vnútroštátnych daňových systémov, patria zachovávajú právomoc vymedziť kritériá zda- pod zákaz podľa článku 43 ES, okrem prí- ňovania príjmov alebo majetku, aby prípadne padu, ak sú odôvodnené. ... [A]by nevýhodné aj prostredníctvom zmlúv zamedzili dvoji- daňové zaobchádzanie patrilo do rozsahu tému zdaneniu. pôsobnosti článku 43 ES, malo by vyplývať z diskriminácie, ktorá je výsledkom pravidiel jedného štátu, a nie z rozdielov alebo roz- delenia daňovej právomoci medzi (dvoma alebo viacerými) daňovými systémami člen- ských štátov“. 19
30. Dotknutý maďarský príspevok podľa môjho názoru nie je „kvázi obmedzením“ vyplývajúcim z koexistencie vnútroštátnych daňových systémov. Otázka, akým spôsobom sa Súdny dvor zaoberá obmedzeniami, ktoré vyplývajú zo samotnej existencie dvojitého 29. Alternatívnym názorom je, že ak kumu- zdanenia, je samozrejme citlivá a dôležitá. latívna záťaž spôsobená dvojitým zdane- Nezastávam však názor, že Súdny dvor musí ním predstavuje obmedzenia, ktoré bránia do takejto diskusie vstúpiť, aby mohol prejed- cezhraničným činnostiam, Súdny dvor musí návanú vec rozhodnúť. s cieľom odstránenia takýchto prekážok uplatniť analogicky svoju judikatúru o zák- ladných slobodách. 20 Ak odkryjeme samotnú podstatu tohto tvrdenia, vyplýva z neho, že akákoľvek prekážka výkonu základnej slo- body je „nesprávna“. Ak sa má naozaj vytvoriť skutočný jednotný trh, chápem zmysel také- hoto tvrdenia. Napriek tomu považujem za potrebné zdôrazniť, že v súčasnosti neexis- tuje žiadne všeobecné pravidlo Spoločenstva, ktoré by upravovalo určenie členského štátu, ktorý bude mať na daňové účely za takýchto 31. Zdá sa mi byť postačujúce použiť ako okolností prednosť. Ako rozhodol Súdny východisko opis, ktorý generálny advokát dvor vo veci Saint Gobain 21, členské štáty si Geelhoed použil pre to, čo nazval „skutoč- v prípade neexistencie zjednocujúcich alebo nými obmedzeniami“: „teda obmedzenia, harmonizačných opatrení v Spoločenstve ktoré prekračujú hranice obmedzení nevy- hnutne vyplývajúcich z koexistencie vnútro- štátnych daňových systémov a ktoré patria do 19 — V bode 55, kurzívou zvýraznila generálna advokátka. rozsahu pôsobnosti článku 43 ES“. 22 20 — Pozri napríklad VANISTENDAEL, F.: Does the ECJ have the power of interpretation to build a tax system compa- tible with the fundamental freedoms? In: EC Tax Review. Február 2008, s. 52. 21 — Rozsudok z 21. septembra 1999, C-307/97, Zb. s. I-6161, 22 — Vec ACT, už citovaná v poznámke pod čiarou 3, bod 40 body 56 a 57. návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed.
I - 2921
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-96/08
Určenie obmedzení na účely článkov 43 ES v oblasti sociálneho zabezpečenia. 24 Súdny a 48 ES dvor rozhodol, že: „vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovila zamestnávateľovi konajúcemu v zmysle Zmluvy ako poskytova- teľ služieb povinnosť platiť príspevky zamest- návateľa do fondu hostiteľského členského štátu, a to popri príspevkoch, ktoré už zapla- til do fondu členského štátu, kde má sídlo, predstavuje obmedzenie voľného pohybu slu- žieb. Takáto povinnosť spôsobuje dodatočné výdavky a záťaž administratívneho a ekono- mického charakteru pre podniky so sídlom v inom členskom štáte, takže tieto podniky 32. Komisia pristupuje k problému tým, že sa nie sú v rovnoprávnom postavení z hľadiska pýta, či povinnosť platiť príspevok v Maďar- hospodárskej súťaže so zamestnávateľmi so sku a podobný príspevok v Českej republike sídlom v hostiteľskom členskom štáte a môžu stačí na porušenie práva Spoločenstva. Tvrdí, tak byť odrádzané od poskytovania služieb že takáto povinnosť odrádza maďarské spo- v hostiteľskom členskom štáte.“ 25 ločnosti od zakladania dcérskych spoloč- ností v zahraničí, pretože spoločnosti, ktoré neuplatňujú slobodu usadiť sa v zahraničí, nepodliehajú dvojitej povinnosti platiť prí- spevok alebo jeho ekvivalent. Kým Komisia uznáva, že samotná existencia dvojitého zda- nenia nepredstavuje porušenie článku 43 ES, vyzýva Súdny dvor k tomu, aby analogicky uplatnil svoje rozhodnutie vo veci Arblade a i. 23.
34. Komisia v prejednávanej veci tvrdí, že povinnosť platiť príspevok v Maďarsku a podobný príspevok v Českej republike spô- sobuje dodatočnú záťaž administratívneho a ekonomického charakteru pre také spo- ločnosti, akou je CIBA. Komisia na pojedná- 33. Vec Arblade a i. sa týkala dvoch spoloč- vaní toto tvrdenie rozvinula a vysvetlila, že ností so sídlom vo Francúzsku, poverených ak je príspevok určený na financovanie kon- výkonom stavebných prác v Belgicku, ktoré krétne definovaného úžitku, existuje priama dočasne vyslali svojich francúzskych zamest- nancov do Belgicka. Spoločnosti boli stí- hané belgickými orgánmi za to, že nekonali 24 — Dotknuté belgické právne predpisy zahŕňali povinnosť pla- v súlade s belgickými právnymi predpismi tiť príspevky do systému „timbres-intempéries“ (poplatok za zlé počasie) a „timbres-fidélité“ (poplatok za lojalitu), na ktoré Komisia v prejednávanej veci sústreďuje svoje pripomienky. 25 — Pozri rozsudok Arblade a i., už citovaný v poznámke pod 23 —
Rozsudok
z 23. novembra 1999, Arblade a i., spojené čiarou 23, bod 50 (ktorý sa výslovne zaoberá platením prí- veci C-369/96 a C-376/96, Zb. s. I-8453. spevku na „timbres-intempéries“ a „timbres-fidélité“).
I - 2922
CIBA
súvislosť medzi platbou príspevku a takýmto teda chránení podľa francúzskeho systému úžitkom. Komisia preto tvrdí, že Maďarsko sociálneho zabezpečenia na základe prí- nemôže od spoločnosti požadovať príspevok, spevkov odvedených ich zamestnávateľmi ktorý je určený na činnosti realizované v Čes- francúzskym orgánom. Požiadavka, aby kej republike, hostiteľskom členskom štáte, ich zamestnávatelia aj napriek tomu platili pretože Maďarsko, štát pôvodu, nie je zod- odvody na sociálne zabezpečenie v Belgicku, povedné za poskytovanie takýchto úžitkov bola správne považovaná za dodatočný výda- v Českej republike. vok a záťaž ekonomického charakteru, ktorá ich zamestnávateľa dostala do nevýhodného súťažného postavenia pri ponúkaní služieb, v porovnaní s belgickými zamestnávateľmi (ktorí museli platiť len belgické odvody za svojich zamestnancov). 27
35. Nezastávam názor, že by Súdny dvor mal vyhovieť výzve Komisie, aby sa analogicky uplatnil rozsudok vo veci Arblade a i..
36. Po prvé nesúhlasím s tým, že povaha povinnosti zamestnávateľa vo veci Arblade 37. V prejednávanej veci takáto priama a i., teda povinnosť platiť „timbres“, je porov- súvislosť medzi platbou príspevku a výho- nateľná s povinnosťou spoločnosti CIBA dou získanou jednotlivým zamestnancom platiť príspevok. Vo veci Arblade a i. exis- neexistuje. 28 CIBA neplatí odvody na soci- tovala možná priama súvislosť medzi odvá- álne zabezpečenie maďarským orgánom za dzaným príspevkom („timbres“) a (možným) svojich českých zamestnancov (alebo svojich poskytovaním sociálnych výhod Belgickom maďarských zamestnancov), aby zabezpečila, tým zamestnancom, za ktorých bola platba že každý zamestnanec môže získať konkrétnu odvedená. 26 Dotknutí zamestnanci však boli výhodu poskytovanú maďarským štátom. do Belgicka dočasne presunutí ich zamest- Naopak, CIBA musí platiť v Maďarsku daň, návateľom so sídlom vo Francúzsku. Boli už ktorá sa vo všeobecnosti používa na účely
26 — Rozsudok ponechal na vnútroštátnom súde, aby určil, či 27 — Časť úvahy bola zrejme taká, že „vyslaní“ zamestnanci príspevky splatné v Belgicku viedli ku vzniku skutočného nepotrebujú a/alebo nutne nezískavajú dodatočné výhody sociálneho zvýhodnenia pre dotknutých pracovníkov, pozri v Belgicku: pozri body 51 až 54 rozsudku. bod 53 rozsudku. 28 — Pozri vyššie uvedený bod 21.
I - 2923
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-96/08
odborného vzdelávania maďarských zamest- 40. Z prejednávanej veci vyplýva nová otázka, nancov. Situácia je teda odlišná od situácie vo pretože Súdny dvor nebol požiadaný o to, aby veci Arblade a i.. posúdil typický prípad daňovej diskriminácie – napríklad, či sa má poskytnúť úľava v prí- pade dvojitého finančného zdanenia spôsobe- ného rozdielnym daňovým režimom príjmov z tuzemska, na rozdiel od príjmov zo zahra- ničných zdrojov. 32
38. Po druhé zisťujem iné obmedzenie „vyplývajúce z [daňových] pravidiel jedného štátu“ popri tom, ktoré označila Komisia.
41. Preskúmanie maďarských právnych 39. Podľa ustálenej judikatúry sa za obme- predpisov podľa môjho názoru odhaľuje dzenie slobody usadiť sa musia považovať obmedzenie vyplývajúce z fungovania jedi- všetky opatrenia, ktoré výkon tejto slobody ného daňového systému, ktorý zjavne funguje zakazujú, bránia mu alebo ho robia menej tak, že znevýhodňuje spoločnosť, ktorá sa príťažlivým. 29 Vo veci Hartlauer Handelsge- snaží o výkon svojho práva na slobodu usadiť sellschaft 30 Súdny dvor potvrdil, že uvedená sa. Takéto znevýhodnenie podľa mňa vyplýva zásada sa uplatňuje v prípadoch, kde nee- z toho, že spoločnosť, ktorá sa chce usadiť xistuje tvrdenie o diskriminácii na základe v zahraničí, musí zohľadniť skutočnosť, že štátnej príslušnosti. Hoci znenie člán vo svojom domovskom členskom štáte musí kov 43 ES a 48 ES predpokladá, že ich cieľom je platiť daň založenú sčasti na mzdových nákla- zabezpečiť pre cudzích štátnych príslušníkov dov na svojich zamestnancov v hostiteľskom alebo spoločnosti v hostiteľskom členskom členskom štáte. Takáto povinnosť môže exis- štáte zaobchádzanie podľa podmienok sta- tovať (ako je to v prejednávanej veci) popri novených pre vlastných štátnych príslušníkov povinnosti platiť podobnú dávku v členskom alebo spoločnosti, tieto ustanovenia rovnako štáte, v ktorom spoločnosť zriaďuje svoju bránia tomu, aby členský štát pôvodu bránil organizačnú zložku. Nakoniec, spoločnosť usadeniu sa niektorého zo svojich štátnych nemusí byť schopná využiť kompenzačné príslušníkov, alebo spoločnosti založenej v súlade s jeho právnou úpravou v inom člen- skom štáte. 31 32 — Pozri rozsudok z 15. júla 2004, Lenz, (C-315/02, Zb. s. I-7063), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že voľba daňo- vého zaobchádzania v rámci dane z príjmu dostupná pre vnútroštátne dividendy musí byť rozšírená na zahraničné zdroje dividend. Pozri tiež rozsudok zo 14. decembra 2006, 29 — Pozri rozsudok Columbus Container Service, už citovaný Denkavit Internationaal a Denkavit France, (C-170/05, Zb. v poznámke pod čiarou 2, bod 34 a tam citovanú judikatúru. s. I-11949), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že články 43 ES 30 — Rozsudok z 10. marca 2009, C-169/07, Zb. s. I-1721, bod 33. a 48 ES sa musia vykladať v tom zmysle, že bránia takým 31 — Pozri rozsudok z 15. mája 2008, Lidl Belgium, C-414/06, vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré materskú spo- Zb. s, I-3601, body 18 a 19 a tam citovanú judikatúru. Pozri ločnosť-nerezidenta zaťažujú zdanením jej vyplácaných tiež rozsudok zo 12. septembra 2006, Cadbury Schweppes, dividend, ale pritom takmer celkom oslobodzujú od také- C-196/04, Zb. s. I-7995, body 41 a 42. hoto zdanenia materské spoločnosti-rezidentov.
I - 2924
CIBA
opatrenie, 33 aby znížila náklady na platby kostiam a nákladom spojeným s prepravou príspevkov v domovskom členskom štáte zamestnancov pracujúcich v Českej repub- (Maďarsko). Posledný uvedený bod závisí like do Maďarska a ubytovať ich v Maďarsku, od výkladu maďarských právnych predpisov, aby mohli využiť školenie, ktoré pomáhala ktorý v konečnom dôsledku musí uskutočniť financovať. vnútroštátny súd.
43. Maďarsko tvrdí, že podľa jeho právnych predpisov sa so všetkými spoločnosťami zaob- chádza rovnako – vrátane tých spoločností, ktoré majú zahraničné organizačné zložky – a teda nedochádza k diskriminácii. Maďarsko zdôrazňuje, že CIBA (rovnako ako spoločnosť so sídlom výlučne v Maďarsku) je oprávnená znížiť hrubú výšku svojho príspevku tým, že využije kompenzačné opatrenie. 42. Maďarské právne predpisy vyžadujú, aby maďarská materská spoločnosť platila prí- spevok za svojich zamestnancov v Maďarsku, ako aj za zamestnancov svojej českej orga- nizačnej zložky. Môže využiť kompenzačné opatrenie vo vzťahu k zamestnancom pracu- júcim v Maďarsku. Zdá sa však, že nemôže využiť porovnateľné kompenzačné opatrenie v Českej republike vo vzťahu k zamestnan- 44. Hoci je to nepochybne tak, zastávam com, ktorí tam pracujú, pretože všetky kom- názor, že toto tvrdenie sa odkláňa od podstaty penzačné mechanizmy musia byť v súlade veci. s maďarským právom. 34 Musí preto zaplatiť príspevok za zamestnanca svojej českej orga- nizačnej zložky v plnej výške (čím sa stráca výhoda spočívajúca vo využití kompenzač- ného opatrenia pre financovanie školenia, ktoré viac súvisí s jej vlastnými obchodnými potrebami a znižuje celkovú daňovú povin- nosť), alebo – ak by pre nich pripravila ško- lenie v Maďarsku v rámci kompenzačného opatrenia – musí čeliť dodatočným ťaž- 45. Spoločnosť, ktorá chce využiť kompen- začné opatrenie, musí spĺňať konkrétne usta- novenia maďarských právnych predpisov, ktoré stanovujú štyri možnosti kompenzač- 33 — Pozri bod 8 uvedený vyššie. 34 — Podrobnejšie to skúmam v bodoch 45 až 49 uvedených ných opatrení. Postupne sa budem zaoberať nižšie. každou z uvedených možností.
I - 2925
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-96/08
46. Možnosťou i) je uzavrieť dohodu o spolu- 49. Poslednou možnosťou iv) je uzavrieť práci so vzdelávacím zariadením vysokoškol- zmluvy so schváleným orgánom s cieľom ško- ského typu, ktoré spĺňa požiadavky zákona lenia vlastných zamestnancov. Z dokumen- č. LXXXVI z roku 1993. Zákon je zrejme for- tov dostupných Súdnemu dvoru sa opätovne mulovaný tak, že len maďarské vzdelávacie javí, že „schváleným orgánom“ je zariadenie zariadenie vysokoškolského typu spĺňa jeho schválené podľa maďarského práva. Aj za požiadavky, a bude preto prijateľným partne- predpokladu, že by takéto zariadenie bolo rom pre takúto dohodu o spolupráci. pripravené uzavrieť zmluvu o vyškolení zamestnancov spoločnosti CIBA pracujúcich v Českej republike priamo v Českej republike a že by to bolo prípustné podľa maďarského práva, zdá sa byť pravdepodobné, že by za to účtovalo viac, ako by mohlo účtovať za porov- nateľné školenie uskutočnené v Maďarsku.
47. Možnosťou ii) je uzavrieť „učňovskú“ zmluvu o odbornom vzdelávaní, ktorá zahŕňa „pracovné umiestnenie“ a následne škole- nie na odbornom učilišti. Nie je jasné, či sa 50. Zdá sa, že možno dospieť k záveru, že úvodné pracovné umiestnenie môže usku- kompenzačné opatrenie je v zásade dostupné točniť v prevádzke nachádzajúcej sa v Čes- len vtedy, ak spoločnosť využije maďarskú kej republike, a nie v Maďarsku. V každom inštitúciu ako svojho školiaceho partnera. prípade sa zdá, že prinajmenšom druhá časť Zastávam názor, že na základe danej skutoč- zmluvy by sa musela uskutočniť na odbornom nosti, je spoločnosť, ktorá funguje na cezhra- učilišti, ktoré bolo schválené maďarskými ničnom základe, zbavená možnosti využívať orgánmi. To by zrejme vylučovalo možnosť kompenzačné opatrenie vo vzťahu k tej časti využiť učilište v Českej republike. svojich zamestnancov, ktorí pracujú v inom členskom štáte.
51. V konečnom dôsledku je však práve vnút- roštátny súd (ktorý má výhodu širšieho prí- 48. Možnosťou iii) je poskytnúť rozvojovú stupu k príslušným vnútroštátnym právnym pomoc inštitúcii odborného vzdelávania. predpisom) príslušný, aby overil a) či maďar- Z dokumentov predložených Súdnemu dvoru ské právne predpisy umožňujú spoločnosti sa zdá, že táto možnosť je obmedzená pre CIBA využívať jednu z možností kompen- zariadenia umiestnené v Maďarsku. začného opatrenia tým, že využije školiacich
I - 2926
CIBA
partnerov v Českej republike, a nie v Maďar- pre svojich českých zamestnancov, musí sku; a b) ak áno, či náklady pri využití takejto akceptovať dodatočné výdavky a náklady možnosti budú porovnateľné s nákladmi na administratívneho charakteru spojené s pre- využitie kompenzačného opatrenia so školia- pravou svojich zamestnancov pracujúcich cim partnerom v Maďarsku. v Českej republike do Maďarska s cieľom účasti na školiacom programe a s poskytnu- tím ubytovania a pokrytím životných nákla- dov počas ich pobytu v Maďarsku.
53. Dospela som tak k záveru, že spôsob, akým je príspevok uložený – ktorý priamo vyplýva z daňových právnych predpisov jedi- ného členského štátu, Maďarska – má za 52. Ak mám pravdu, existujú pre takúto spo- následok obmedzenie, pretože robí výkon ločnosť najmenej tri (navzájom prepojené) slobody usadiť sa menej príťažlivým. 35 znevýhodnenia v porovnaní so spoločnosťou, ktorá pôsobí výlučne v Maďarsku. Po prvé nemôže si zvoliť spôsob financovania kon- krétneho školenia pre svojich zamestnancov v Českej republike, ktoré priamo vyhovuje jej vlastným obchodným potrebám, namiesto toho, aby prevzala povinnosť platiť príspevok v plnom rozsahu, takže má menšiu flexibilitu pri voľbe svojej stratégie. Po druhé, ak zaplatí príspevok (ktorý sa následne vo všeobecnosti 54. Takéto obmedzenie slobody usadiť sa je použije na zvyšovanie úrovne odbornosti možné len vtedy, ak je založené na objektív- maďarských zamestnancov), musí si aj tak nych skutočnostiach odôvodnených nalie- položiť otázku, či potrebuje navyše financo- havými dôvodmi všeobecného záujmu a ak vať školenie, s cieľom zvýšenia odbornosti je jeho uplatňovanie vhodné na zabezpeče- vlastných zamestnancov. V dôsledku toho nie realizácie sledovaného cieľa a neprekra- sa môže nakoniec stať, že bude platiť nielen čuje rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dva príspevky na vzdelávanie (podľa českého dosiahnutie. 36 a maďarského práva), ale aj ďalšie sumy za školenia špecificky relevantné pre zamest- nanie vykonávané jej zamestnancami (čo 35 — Podľa môjho názoru nie je podstatné, či by Maďarsko alebo vo všeobecnosti nebude prípad spoločností Česká republika mali mať prednosť pri výbere príspevku na pôsobiacich výlučne v Maďarsku, ktoré sú odborné vzdelávanie (ako by to bolo vtedy, ak by sa porov- návali dva daňové systémy v dvoch rôznych členských štá- schopné využívať kompenzačné opatrenie). toch). Obmedzenie vzniká len na základe spôsobu, akým sú formulované maďarské právne predpisy. Po tretie, ak využije kompenzačné opatrenie 36 — Pozri rozsudok Lidl Belgium, už citovaný v poznámke pod na účely uskutočnenia školenia v Maďarsku čiarou 31, bod 27.
I - 2927
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-96/08
55. Maďarská vláda sa vo svojich písomných 56. Navrhujem preto, aby Súdny dvor rozho- pripomienkach nesnažila predložiť žiadne dol, že došlo k obmedzeniu slobody usadiť sa,
odôvodnenie.
Keď bola na pojednávaní bez toho, aby to bolo odôvodnené. výslovne vyzvaná, či si želá predniesť vyjadre- nie týkajúce sa odôvodnenia, takúto možnosť nevyužila.
Návrh
57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastávam názor, že Súdny dvor by mal odpovedať na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Pest Megyei Bíróság, takto:
Výpočet príspevku na odborné vzdelávanie, ktorý je založený na mzdových nákla- doch na zamestnancov spoločnosti vrátane zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v organizačnej zložke nachádzajúcej sa v inom členskom štáte (bez ohľadu na to, či si spoločnosť riadne plní povinnosti v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o týchto pracovníkov v štáte, v ktorom sa organizačná zložka nachádza), je obme- dzením v zmysle článkov 43 ES a 48 ES vtedy, ak výkon slobody usadiť sa robí menej príťažlivým.
I - 2928