C-105/08
ECLI:EU:C:2010:162
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CC0105
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/PORTUGALSKO
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 25. marca 2010 1
I — Úvod inštitúcie nerezidenti podliehali vyššiemu daňovému zaťaženiu. Subsidiárne uvádza, že finančné inštitúcie rezidenti a finančné inštitúcie nerezidenti sa nenachádzajú v po- rovnateľnej situácii. Veritelia nerezidenti podliehajú obmedzene daňovej povinnosti, 1. Komisia vytýka Portugalskej republike pokiaľ ide o ich príjmy z úrokov dosiahnuté v prejednávanom konaní o nesplnení povin- v Portugalsku. Preto musí štát zdroja na zá- nosti, že zdanila úroky vyplácané finančným klade judikatúry Súdneho dvora 3 zohľadniť inštitúciám nerezidentom v Portugalsku vyš- iba tie náklady, ktoré sú v priamej súvislos- šou sadzbou než príjmy úrokov finančných ti s hospodárskou činnosťou v tomto štáte. inštitúcií rezidentov. V prípade cezhranič- Náklady refinancovania však nie je možné ných platieb úrokov sa vyberá zrážková daň priradiť k jednotlivým úverom. Preto nie je vo výške až do 20 % hrubého príjmu. Náklady možné určiť tie náklady, ktoré priamo súvisia na refinancovanie spojené s poskytnutím pô- s príjmami z úrokov bánk nerezidentov, ktoré žičky nie je možné odpočítať. V prípade vnút- tieto banky dosiahli v Portugalsku. roštátnych príjemcov sa naproti tomu vyru- buje daň z príjmu právnických osôb vo výške 25 % iba čistého príjmu.
2. Podľa názoru Komisie Portugalská re- publika tým porušila zásadu slobody posky- tovania služieb a voľného pohybu kapitálu, ktoré sú zaručené v Zmluve ES a v Dohode o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (ďalej len „Dohoda EHP“) 2. 4. Naopak, čisté príjmy v prípade finanč- ných inštitúcií rezidentov možno určiť ľahko. Keďže celosvetový príjem týchto finančných inštitúcií podlieha v Portugalsku dani, môžu
3. Portugalsko sa bráni predovšetkým tým, že Komisia nepreukázala, že by finančné 3 — Pozri rozsudky z 12. júna 2003, Gerritse, C-234/01, Zb. s. I-5933, bod 27; zo 6. júla 2006, Conijn, C-346/04, Zb. s. I-6137, bod 20; z 3. októbra 2006, FKP Scorpio Konzertproduktionen, C-290/04, Zb. s. I-9461, bod 52; z 15. februára 2007, Centro Equestre da Lezíria Grande, 1 — Jazyk prednesu: nemčina. C-345/04, Zb. s. I-1425, body 23 až 25, a z 11. septembra 2 — Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3. 2008, Eckelkamp a i., Zb. s. I-6845, bod 50.
I - 5333
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/08
si od týchto príjmov odpočítať všetky svoje Spoločenstva. 6 Na zdanenie platieb úrokov prevádzkové náklady bez toho, aby museli vyplatených finančným inštitúciám so sídlom tieto náklady priradiť k určitým príjmom. v inom členskom štáte, ktoré nie sú prepojené s dlžníkom, neexistujú žiadne predpisy se- kundárneho práva.
5. Komisia považuje toto konanie za uvádza- cie a vychádza z toho, že aj iné členské štáty II — Právny rámec zdaňujú príjmy z úrokov bánk nerezidentov podľa podobných pravidiel, ktoré sú defino- vané vo Vzorovej zmluve Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „vzorová zmluva OECD“).
7. Články 49 ES a 56 ES, ktoré garantujú slo- bodu poskytovania služieb a voľný pohyb ka- pitálu, tvoria právny rámec Spoločenstva pre toto konanie. Okrem toho uvedené články 36 a 40 Dohody EHP v podstate zodpovedajú uvedeným ustanoveniam Zmluvy ES.
6. Pokiaľ ide o cezhraničné zdanenie pla- tieb úrokov v štáte zdroja, Súdny dvor v tej- to veci, na rozdiel od prípadu zdaňovania cezhranične vyplácaných dividend, ešte sta- novisko nezaujal. Je potrebné uviesť rozsudok Truck Center 4, ktorý sa týka platieb úrokov medzi prepojenými podnikmi. Takéto plat- 8. Podľa článku 4 ods. 2 portugalského Código by úrokov boli medzičasom podľa smernice do Imposto sobre o Rendimento das Pessoas 2003/49/ES 5 oslobodené od zrážkovej dane. Colectivas 7 (zákon o dani z príjmov právnic- Zdanenie platieb úrokov fyzickým osobám, kých osôb, ďalej len: „CIRC“) dani z príjmov ktoré nemajú sídlo na území členského štá- podliehajú právnické osoby a iné právne sub- tu, je taktiež predmetom právnej úpravy jekty, ktoré nemajú sídlo v Portugalsku, iba pokiaľ ide o príjmy dosiahnuté v Portugalsku.
4 — Rozsudok z 22. decembra 2008, Truck Center, C-282/07, Zb. s. I-10767. 6 — Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní 5 — Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom sys- príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. ES. L 157, téme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenč- s. 38; Mim. vyd. 09/001, s. 369). ných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych 7 — Zákonný dekrét č. 442-B/88 z 30. novembra 1988 v znení členských štátov (Ú. v. ES L 157, s. 49; Mim.vyd. 09/001, zákonného dekrétu č. 211/2005 zo 7. decembra 2005, Diàrio s. 380). da República I, séria A, č. 234, zo 7. decembra 2005.
I - 5334
KOMISIA/PORTUGALSKO
Podľa článku 4 ods. 3 písm. c) CIRC podlieha- III — Konanie pred podaním žaloby jú dani tieto príjmy právnických osôb nerezi- a žaloba dentov v Portugalsku pochádzajúce z portu- galského zdroja: úroky platené dlžníkmi, ktorí majú bydlisko alebo sídlo, alebo vedenie pod- niku v Portugalsku, ako aj platby, ktoré treba pripočítať stálym prevádzkarňam umiestne- ným v Portugalsku.
11. V riadne vedenom konaní pred podaním žaloby Komisia vytkla Portugalsku, že úro- ky z hypoték a úroky z iných pôžičiek, ktoré platia dlžníci rezidenti finančným inštitúciám v inom členskom štáte alebo v štáte EHP, zda- ňuje vyššou sadzbou než príslušné úrokové platby vyplatené príjemcom rezidentom. To je v rozpore s článkami 49 ES a 56 ES, ako aj s príslušnými ustanoveniami Dohody EHP. 9. Podľa článku 88 ods. 1 a 3 písm. b) a ods. 5 Keďže Komisiu argumenty Portugalskej re- CIRC sa daň v prípade príjemcu nereziden- publiky nepresvedčili, 6. marca 2008 poda- ta vyberá ako konečná zrážková daň. Podľa la túto žalobu, v ktorej navrhuje, aby Súdny článku 80 ods. 2 písm. c) CIRC daňová sadzba dvor: predstavuje 20 %. Dvojstranné zmluvy o za- medzení dvojitého zdanenia (ďalej iba „ZDZ“), ktoré uzatvorilo Portugalsko so všetkými členskými štátmi okrem Cypru a so všetkými štátmi Dohody EHP okrem Lichtenštajnska, upravuje zníženie sadzby zrážkovej dane na 10, 12 alebo 15 %. Zmluvy o zamedzení dvo- jitého zdanenia spolu so vzorovou dohodou — určil, že Portugalská republika si tým, že OECD upravujú, že zrážková daň sa vyberá daňovo viac zaťažuje platby úrokov do z hrubého príjmu príjemcu nerezidenta. zahraničia než platby úrokov subjektom, ktoré majú sídlo na území Portugalska, a tým zavádza obmedzenia poskytovania služieb v oblasti hypotekárnych úverov a iných druhov úverov zo strany finanč- ných inštitúcií, nesplnila svoje povin- nosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 49 ES a 56 ES, ako aj z článkov 36 a 40 Dohody EHP,
10. Naproti tomu príjmy príjemcov rezi- dentov podliehajú všeobecnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb vo výške 25 % (článok 80 ods. 1 CIRC). Daň sa však v tom- to prípade vyberá iba z čistého príjmu, teda z príjmu z úrokov po odpočítaní pre- vádzkových nákladov vrátane nákladov na — zaviazal Portugalskú republiku na náhra- refinancovanie. du trov konania.
I - 5335
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/08
12. Portugalská republika navrhuje žalobu 15. Podľa spornej právnej úpravy podliehajú zamietnuť a zaviazať Komisiu na náhradu všetky kapitálové výnosy, ktoré plynú zahra- trov konania. ničným právnickým osobám, zrážkovej dani. Podľa svojho doslovného znenia teda zahŕňa- jú aj úroky z úverov alebo iných kapitálových operácií medzi podnikmi, ktorých hlavný účel 13. Uznesením zo 4. augusta 2008 predseda nespočíva v poskytovaní finančných služieb. Súdneho dvora vyhovel návrhu, aby Litovská republika vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Portugalskej republiky.
16. Predmetom žaloby Komisie je však iba zdanenie úrokov, ktoré poberajú finanč- né inštitúcie za pôžičky, ktoré poskytujú. Podľa ustálenej judikatúry predstavuje čin- nosť poskytovania úverov službu v zmysle IV — Právne posúdenie článku 49 ES. 9
17. V rámci finančných služieb sa musí pre- A — Námietka porušenia článkov 49 ES viesť tak požičaná suma, ako aj úroky z jed- a 56 ES ného členského štátu do druhého. Tieto cezhraničné finančné toky v zásade predsta- vujú úkony kapitálového resp. platobného pohybu. Slúžia však iba na realizáciu úverovej operácie, ktorá vo svojej podstate predstavuje službu. 1. Uplatniteľná základná sloboda
14. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na účely určenia, či sa na vnútroštátnu právnu úpravu vzťahuje jedna alebo druhá sloboda 18. Pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 56 ES, pohybu, z ustálenej judikatúry vyplýva, že je treba konštatovať, že prípadné obmedzujú- potrebné zohľadniť predmet danej právnej ce účinky napadnutej vnútroštátnej právnej úpravy. 8 úpravy o voľnom pohybe kapitálu a platieb sú iba nevyhnutným dôsledkom prípadných
8 — Rozsudky z 12. septembra 2006, Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, C-196/04, Zb. s. I-7995, 9 — Rozsudky zo 14. novembra 1995, Svensson a Gustavsson, body 31 až 33; z 3. októbra 2006, Fidium Finanz, C-452/04, C-484/93, Zb. s. I-3955, bod 11; z 9. júla 1997, Parodi, Zb. s. I-9521, body 34 a 44 až 49, ako aj z 21. januára 2010, C-222/95, Zb. s. I-3899, bod 17, a Fidium Finanz, už citovaný SGI, C-311/08, Zb. s. I-487, bod 25. v poznámke pod čiarou 8, bod. 39.
I - 5336
KOMISIA/PORTUGALSKO
obmedzení slobodného poskytovania služieb. štáte. Podľa názoru Komisie Súdny dvor chcel Ak sa vnútroštátne opatrenie týka súčasne vylúčiť, aby sa dalo obchádzať obmedzenie viacerých základných slobôd, Súdny dvor rozsahu pôsobnosti slobodného poskytova- ho v zásade skúma len vo vzťahu k jednej nia služieb na príslušníkov Spoločenstva pro- z týchto slobôd, ak sa ukáže, že za okolností stredníctvom paralelného uplatnenia voľného konkrétneho prípadu je jedna z nich úplne se- pohybu kapitálu. kundárna vo vzťahu k druhej a možno ju k nej priradiť. 10
22. Táto téza Komisie je však vyvrátená po- 19. Preto je potrebné preskúmať napadnuté četnými rozhodnutiami Súdneho dvora, ustanovenia výlučne na základe kritéria slo- ktorých predmetom boli skutkové okolnosti body poskytovania služieb. v rámci Spoločenstva a v ktorých Súdny dvor rovnakým spôsobom posúdil konkurenčný vzťah medzi rôznymi základnými slobodami rovnakým spôsobom ako v rozsudku Fidium Finanz. 12
20. V rozsudku Fidium Finanz Súdny dvor uviedol, že poskytovanie úverov ako podni- kateľská činnosť patrí do rozsahu pôsobnosti slobody poskytovania služieb. Slobodu voľ- ného pohybu kapitálu, ktorá bola dotknutá len nepriamo, ponechal v úzadí, hoci Fidium Finanz sa ako podnik z tretieho štátu mohol 2. Obmedzenie slobodného poskytovania dovolávať iba tejto základnej slobody. 11 služieb
21. Komisia sa domnieva, že tieto určenia 23. Podľa ustálenej judikatúry článok 49 ES týkajúce sa vzťahu slobody poskytovania slu- bráni uplatneniu každej vnútroštátnej práv- žieb a voľného pohybu kapitálu sú uplatniteľ- nej úpravy, ktorá má za následok sťaženie né iba na prípad podniku so sídlom v treťom poskytovania služieb medzi členskými štátmi
10 — Rozsudky Fidium Finanz, citovaný v poznámke pod 12 — Pozri okrem iného rozsudky Cadbury Schweppes čiarou 8, bod 34, a z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa a Cadbury Schweppes Overseas, už citovaný v poznámke de Futebol Profissional a Baw International, C-42/07, pod čiarou 8, bod 33; z 18. júla 2007, Oy AA, C-231/05, Zb. s. I-7633, bod 47. Zb. s. I-6373, bod 24; zo 17. septembra 2009, Glaxo 11 — Rozsudok Fidium Finanz, už citovaný v poznámke pod čia- Wellcome, C-182/08, Zb. s. I-8591, body 37 a 50, a SGI, už rou 8, body 47 až 49. citovaný v poznámke pod čiarou. 8, bod 23 a nasl.
I - 5337
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/08
oproti poskytovaniu služieb výlučne v rámci 27. Rozdielne zaobchádzanie je teda viazané jedného členského štátu. 13 priamo na sídlo daňovníkov, ktoré v prípade spoločností podľa článku 48 ES – rovnako ako pri fyzických osobách štátna príslušnosť– slúži na to, aby určilo príslušnosť k právnemu poriadku jedného členského štátu. 16 Preto treba preskúmať, či sporné portugalské usta- novenia predstavujú zakázanú diskrimináciu. 24. Obmedzenia zakázané článkom 49 ES Tak by to bolo v prípade, keby bolo zdanenie existujú najmä vtedy, ak sú daňové ustano- príjmov z úrokov finančných inštitúcií nerezi- venia členského štátu, ktoré sa uplatňujú na dentov v porovnaní so zdanením príslušných cezhraničnú hospodársku činnosť, menej príjmov rezidentov nevýhodnejšie. výhodné ako daňové ustanovenia uplatňu- júce sa na hospodársku činnosť vykonávanú v rámci hraníc tohto členského štátu. 14
28. Komisia k tomu uvádza, že Portugalská 25. Okrem toho slobodné poskytovanie slu- republika príjmy z úrokov finančných in- žieb predpokladá voľný pohyb kapitálu, naj- štitúcií nerezidentov v konečnom dôsledku mä odstránenie akejkoľvek diskriminácie voči zdanila vyššie, pretože dane boli vyrubené poskytovateľom služieb na základe štátnej z hrubého príjmu, zatiaľ čo v prípade rezi- príslušnosti alebo okolnosti, že je usadený dentov tvoril vymeriavací základ čistý príjem. v inom členskom štáte, ako v ktorom posky- Banky dosiahli na európskom trhu, ktorý je tuje služby. 15 na základe spoločnej meny a harmonizovanej právnej úpravy transparentný, iba malú ob- chodnú maržu. Preto vedie odlišný vymeria- vací základ k podstatne vyššiemu daňovému zaťaženiu príjemcov nerezidentov.
26. Medzi zmluvnými stranami je nespor- né, že príjmy z úrokov pochádzajúcich z Portugalska sa posudzujú odlišne podľa toho, či je daňovník rezidentom v Portugalsku alebo v inom členskom štáte, resp. v štáte EHP. 29. Túto súvislosť ozrejmuje Komisia na prí- klade výpočtu, v ktorom vychádza zo skutoč- nosti, že zisk finančnej inštitúcie predstavuje 13 — Rozsudky z 5. októbra 1994, Komisia/Francúzsko, C-381/93, 10 % hrubých príjmov, takže už pri uplatnení Zb. s. I-5145, bod 17; z 12. júla 2001, Smits a Peerbooms, zrážkovej dane v rovnakej výške 10 % sa po C-157/99, Zb. s. I-5473, bod 61; z 18. decembra 2007, Jundt, C-281/06, Zb. s. I-12231, bod 52, a z 19. novembra 2009, zdanení nedosiahne nijaký zisk. Filipiak, C-314/08, Zb. s. I-11049, bod 61. 14 — Rozsudok Filipiak, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 62. 15 — Pozri okrem iného rozsudky z 18. júla 2007, Komisia/ Nemecko, C-490/04, Zb. s. I-6095, bod 83, a z 21. januára 16 — Pozri okrem iného rozsudok Truck Center, už citovaný 2010, Komisia/Nemecko, C-546/07, Zb. s. I-439, bod 39. v poznámke pod čiarou 4, bod 32.
I - 5338
KOMISIA/PORTUGALSKO
30. Portugalská vláda popiera, že by finanč- nebola preukázaná, ale že sa opierala iba né inštitúcie nerezidenti podliehali v porov- o domnienky. naní s finančnými inštitúciami rezidentmi nevýhodnejšiemu zdaneniu, a svoju tézu podporuje aj príkladom výpočtu, v ktorom 31. Na základe nasledujúceho prehľadu, vychádza z nižších prevádzkových nákladov ktorý obsahuje aj príklady výpočtu Komisie a tým z vyššieho obchodného zisku. Okrem a portugalskej vlády, sa dá objasniť súvis- toho, podporovaná litovskou vládou, vytýka losť medzi vymeriavacím základom dane Komisii, že skutočná existencia obmedzenia a sadzbou dane.
Hrubé Prevádzko- Čisté Nerezidenti: dane z hrubých príjmov Rezidenti: príjmy vé náklady príjmy dane 25 % z úrokov 10%- zmlu- 15%- zmlu- 20 % z čistých va o za- va o za- bez zmluvy príjmov medzení medzení o zamedze- dvojitého dvojitého ní dvojitého zdanenia zdanenia zdanenia
10 000 € 0€ 10 000 € 1 000 € 1 500 € 2 000 € 2 500 €
10 000 € 1 000 € 9 000 € 1 000 € 1 500 € 2 000 € 2 250 €
10 000 € 2 000 € 8 000 € 1 000 € 1 500 € 2 000 € 2 000 €
10 000 € 3 000 € 7 000 € 1 000 € 1 500 € 2 000 € 1 750 €
10 000 € 4 000 € 6 000 € 1 000 € 1 500 € 2 000 € 1 500 €
10 000 € * 5 000 € 5 000 € 1 000 € 1 500 € 2 000 € 1 250 €
10 000 € 6 000 € 4 000 € 1 000 € 1 500 € 2 000 € 1 000 €
10 000 € 7 000 € 3 000 € 1 000 € 1 500 € 2 000 € 750 €
10 000 € 8 000 € 2 000 € 1 000 € 1 500 € 2 000 € 500 €
10 000 € ** 9 000 € 1 000 € 1 000 € 1 500 € 2 000 € 250 €
10 000 € 10 000 € 0€ 1 000 € 1 500 € 2 000 € 0€
* Príklad portugalskej vlády, ** Príklad Komisie
I - 5339
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/08
32. Prehľad ukazuje, že dane v prípade nere- náklady od vymeriavacieho základu dane. Je zidentov ostali nezmenené napriek odlišnej vecou žalovaného štátu, aby dokázal, že ten- výške prevádzkových nákladov, zatiaľ čo dlž- to rozdiel spočívajúci v nižších daňových né dane rezidentov sa znížili proporcionálne sadzbách vo výsledku nevedie k vyššiemu da- k výške prevádzkových nákladov. Pri platnos- ňovému zaťaženiu nerezidentov. ti daňovej sadzby podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vo výške 10 % je zaťaženie nerezidenta väčšie, len čo prevádzkové nákla- dy presiahnu 60 % hrubých príjmov, resp. len čo čisté príjmy predstavujú 40 % alebo menej hrubých príjmov. Pri sadzbe zrážkovej dane 15 %, resp. 20 % dochádza k nevýhodnejšiemu zdaneniu nerezidentov už v prípade, keď pre- vádzkové náklady dosahujú 40 %, resp. 20 % hrubých príjmov. 35. Komisia však nerešpektuje rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Ako žalobkyňa musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré presvedčivo odôvodňujú námietku ne- splnenia povinnosti, ako je to formulované v návrhu žaloby. Komisia nepožiadala Súdny dvor o určenie, že Portugalská republika si odlišným určením vymeriavacieho zákla- 33. Ako zúčastnené vlády správne uvádzajú, du nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú podľa ustálenej judikatúry v rámci konania zo Zmluvy. Svojou námietkou skôr vytý- o nesplnení povinnosti podľa článku 226 ES ka, že príjmy z úrokov nerezidentov sú viac je úlohou Komisie, aby dokázala existenciu zdaňované než príjmy z úrokov rezidentov. namietaného nesplnenia povinnosti. Komisia Následne musí uviesť a preukázať skutočnosti preto musí poskytnúť Súdnemu dvoru po- odôvodňujúce námietky. trebné podklady, na základe ktorých môže Súdny dvor preskúmať existenciu takéhoto nesplnenia povinnosti bez toho, aby sa opie- ral len o domnienky. 17
36. Ako ukazuje tabuľka v bode 31, výška daňového zaťaženia závisí od dvoch faktorov, 34. Na ústnom pojednávaní Komisia zdôraz- a to od daňovej sadzby a od vymeriavacie- nila, že preukázala, že s nerezidentmi sa v po- ho základu dane. Sadzby na dane z príjmov rovnaní s rezidentmi zaobchádza horšie, pre- z úrokov vyplácaných finančným inštitúci- tože si nemohli odpočítať žiadne prevádzkové ám nerezidentom sú nesporne nižšie než všeobecná sadzba dane pre právnické osoby, ktorej podliehajú rezidenti so svojimi príjma- 17 — Rozsudky z 20. marca 1990, Komisia/Francúzsko, C-62/89, mi z úrokov. Naopak, vymeriavací základ na Zb. s. I-925, bod 37, a zo 14. apríla 2005, Komisia/Nemecko, C-341/02, Zb. s. I-2733, bod 35, a zo 6. decembra 2007, zrážkovú daň vyrubenú na cezhraničné plat- Komisia/Nemecko, C-401/06, Zb. s. I-10609, bod 27. by úrokov je oproti tomu rozsiahlejší, lebo ho
I - 5340
KOMISIA/PORTUGALSKO
nie je možné znížiť odpočítaním prevádzko- pohltila celý zisk a z ekonomického hľadiska vých nákladov. by poprela zmysel cezhraničného úveru. 18
39. Portugalská vláda toto tvrdenie odmieta. Jej vlastný príklad výpočtu síce nie je celkom 37. Či táto okolnosť napriek uplatneniu niž- jednoznačný, keďže vychádza z nákladov na ších daňových sadzieb vedie k vyššiemu zda- refinancovanie, ktoré vylučujú zhoršenie neniu finančných inštitúcií nerezidentov, zá- postavenia bánk nerezidentov iba pri uplat- visí od skutočného rozsahu vymeriavacieho není najvýhodnejšej daňovej sadzby podľa základu finančných inštitúcií rezidentov ako zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. 19 komparatívnej skupiny. Táto hodnota sa mení Prostredníctvom tohto príkladu však por- inak než vymeriavací základ nerezidentných tugalská vláda neuznala, že treba očakávať príjemcov úrokov, a to podľa toho, akú výš- skutočné náklady refinancovania vo výške, ku dosiahnu prevádzkové náklady v pomere ktorú sama určí. Jej príklad výpočtu skôr slú- k hrubým príjmom. Iba ak sa daňový základ ži na ilustráciu skutočnosti, že podľa zmeny u rezidentov odpočítaním prevádzkových ná- fiktívnych parametrov sa dospeje k iným kladov zníži v takom rozsahu, že daň z toho výsledkom. odvádzaná poklesne napriek vyššej daňovej sadzbe na nižšiu úroveň, než je zrážková daň z hrubých príjmov, je možné preukázať nespl- nenie povinnosti.
40. Keďže tvrdenia Komisie sú sporné, Komisia mala povinnosť predložiť konkrét- ne dôkazy o skutočnej existencii vzťahu me- dzi hrubými príjmami a prevádzkovými ná- kladmi finančných inštitúcií v Portugalsku. Namiesto toho sa v celom konaní vrátane 38. K rozsahu vymeriavacieho základu ústneho pojednávania oprela výlučne o hypo- Komisia uviedla, že rozsah zisku bánk na tetický príklad výpočtu. Hoci Komisia nemusí základe situácie v hospodárskej súťaži na preukázať, že zdanenie nerezidentov je v kaž- vnútornom trhu v každom prípade dosiahol dom jednotlivom prípade vyššie než zdanenie hodnoty, z ktorých vychádza vo svojom prí- rezidentov, 20 napriek tomu musí preukázať, klade výpočtu (10 % hrubých príjmov). Ak by že nesplnenie povinnosti je skutočne možné. to bola pravda, tak by nižšia daňová sadzba, Napríklad mohla predložiť štatistické údaje uplatniteľná na zaplatené úroky, nepostačo- vala na to, aby sa vyrovnala nevýhoda, ktorá vznikla finančným inštitúciám nerezidentov 18 — Pozri tabuľku v bode 31. 19 — Pozri šiesty riadok tabuľky v bode 31. z dôvodu vylúčenia odpočtu prevádzkových 20 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2009, Komisia/ nákladov. Namiesto toho by zrážková daň Grécko, C-406/07, Zb. s. I-62, bod 27.
I - 5341
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/08
alebo údaje o výške úrokov pre bankové pô- zníženej hrubej sume úroku. Relatívne daňo- žičky a o podmienkach refinancovania pre vé zaťaženie zisku sa tak zvýši. banky, aby doložila hodnovernosť svojich tvrdení.
45. Podniky rezidenti naproti tomu zdaňujú iba svoje čisté príjmy. Pokiaľ klesne ich zisk, 41. Keďže Komisia nič také neuviedla, ostá- primerane tomu sa zníži aj ich daň. Relatívne va vyššie zdanenie platieb úrokov príjemcom daňové zaťaženie zisku sa teda nemení. Vo nerezidentom iba čistou domnienkou, ktorú výsledku sa tým zahraničným bankám pod- fakty nepotvrdili. Tým sa Komisii nepodarilo statne sťaží možnosť konkurovať v cenovej preukázať vytýkané nesplnenie povinnosti. hospodárskej súťaži vnútroštátnym bankám, keďže pri prekročení určitej marže zisku dochádza k vyššiemu daňovému zaťaženiu cezhraničných platieb úrokov, než je daňové zaťaženie, ktorému podliehajú rezidenti s prí- slušnými príjmami. 21
42. Pri dokazovaní nesplnenia povinnosti by sa dalo vychádzať aj z iných tvrdení.
46. Je možné to vyjadriť aj inak: aby banky nerezidenti nemali nijakú stratu, musia do- siahnuť určitý minimálny zisk vo výške zráž- 43. Nezávisle od konkrétnej výšky nákladov kovej dane. Portugalci môžu ponúknuť nižšiu na refinancovanie sťažujú totiž portugalské cenu a stále ešte dosiahnuť zisk po zdanení. ustanovenia finančným inštitúciám so sídlom v inom členskom štáte možnosť konkurovať finančným inštitúciám rezidentom a získať si prístup na portugalský trh.
47. Tento účinok však Komisia neuvádzala. V dôsledku toho sa Portugalská republika nemohla primerane brániť proti námietke, že obmedzuje prístup na trh zahraničným 44. Pokiaľ banka z iného členského štátu na- priek nezmeneným nákladom na refinanco- vanie zníži svoje úroky a zmieri sa s nižším 21 — Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 5. októbra 2004, ziskom, aby získala v Portugalsku klientov, tak CaixaBank France, C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 12 a nasl., suma dane vyrubenej v Portugalsku nekles- v ktorom Súdny dvor tiež považoval zákaz úročenia bež- ných vkladových účtov za prekážku brániacu prístupu na ne primerane zníženej marži, ale primerane trh.
I - 5342
KOMISIA/PORTUGALSKO
finančným inštitúciám. Preto nie je možné predpisov Zmluvy ES analogicky platia aj pre oprieť určenie nesplnenia povinnosti v pre- články 36 a 40 Dohody EHS. 24 jednávanom prípade o tento aspekt.
50. Aj v tomto smere sa Komisii pre nedosta- tok údajov o výške príjmov a prevádzkových 48. Keďže Komisia nepodala žiadny dosta- nákladov nepodarilo preukázať vyššie daňové točný dôkaz o tom, že Portugalská republika zaťaženie úrokových platieb vyplatených fi- v konečnom dôsledku viac zdanila platby úro- nančným inštitúciám so sídlom v štáte EHP. kov finančným inštitúciám nerezidentom než platby úrokov inštitúciám so sídlom na území Portugalska, žalobu treba v časti týkajúcej sa porušenia článku 49 ES zamietnuť.
C — Predbežný záver
B — Námietka porušenia článku 36 a 40 Dohody EHP
51. Nakoniec treba konštatovať, že Komisia nepodala dôkaz o porušení slobodného po- skytovania služieb, ktorá je garantovaná v článku 49 ES a článku 36 Dohody EHP, kto- 49. Súdny dvor už určil, že záruky článku 36 ré sú jediným kritériom posúdenia sporného Dohody EHP a článku 49 ES, ktoré sú v pod- skutkového stavu. Žalobu je preto potrebné state zhodné, treba vykladať jednotne. 22 Ten zamietnuť v plnom rozsahu. istý záver vyslovil, aj pokiaľ ide o článok 40 Dohody o EHS a článok 56 ES. 23 Preto konšta- tovania v súvislosti s údajnými porušeniami 24 — Rozdiel môže vzniknúť v prípade, keď ide o výmenu infor- mácií medzi daňovými orgánmi, keďže smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci prí- slušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní (Ú. v. ES L 336, s. 15; Mim. vyd. 09/001, s. 63), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179), v štátoch EHP 22 —
Rozsudok
z 5. júla 2007, Komisia/Belgicko, C-522/04, neplatí (pozri rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný Zb. s. I-5701, bod 44 a nasl. v poznámke pod čiarou 23, bod 70 a nasl., ako aj bod 74 23 —
Rozsudok
z 19. novembra 2009, Komisia/Taliansko, a nasl. návrhov, ktoré som predniesol 16. júla 2009 v tejto C-540/07, Zb. s. I-10983, bod 65 a nasl. veci).
I - 5343
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/08
52. Pritom sa však nedá poprieť, že daňový k príjmom individualizovateľným spôsobom, systém týkajúci sa príjmov z úverov finanč- alebo či je za daných okolností prípadne po- ných inštitúcií nerezidentov môže predsta- trebné primerane zohľadniť globálne náklady. vovať podstatné obmedzenie slobodného V tomto poslednom prípade by sa otvorila poskytovania služieb, ak sú predpoklady ťažká otázka, ako sa majú tieto pomerné ná- Komisie týkajúce sa výšky nákladov na refi- klady vzhľadom na osobitosti bankového ob- nancovanie správne. chodu v praxi určiť.
53. K podstatnej otázke, či je možné odô- vodniť podstatne vyššie, dokonca prohibičné daňové zaťaženie finančných inštitúcií nere- zidentov tým, že sa tieto finančné inštitúcie z hľadiska nákladov na refinancovanie nena- chádzajú v porovnateľnej situácii ako tuzem- ské inštitúcie, nemožno za daných okolností V — O trovách zaujať stanovisko.
55. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho po- riadku účastník konania, ktorý vo veci ne- mal úspech, je povinný nahradiť trovy ko- 54. Otvorená musí ostať najmä otázka, či nania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. sú náklady nerezidentov iba vtedy v priamej Keďže Portugalská republika navrhla zaviazať ekonomickej súvislosti s ich príjmami v hosti- Komisiu na náhradu trov konania a Komisia teľskom členskom štáte 25, ak sa môžu priradiť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opod- statnené zaviazať ju na náhradu trov konania. V súlade s odsekom 4 prvým pododsekom 25 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Gerritse, už citovaný toho istého článku členské štáty ako vedľajší v poznámke pod čiarou 3, bod 27, a Centro Equestre da Lezíria Grande, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy body 23 a 25. konania.
I - 5344
KOMISIA/PORTUGALSKO
VI — Návrh
56. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:
„1. Žaloba sa zamieta.
2. Komisia je povinná nahradiť trovy konania s výnimkou trov konania Litovskej republiky.
3. “Litovská republika znáša svoje vlastné trovy konania.
I - 5345