C-135/08

2. Žalobca vo veci samej, J. Rottmann, sa narodil v roku 1956 v meste Graz (Rakúsko), 4. Žalobca vo februári 1998 podal v meste Mníchov žiadosť o udelenie nemeckého 1 — Jazyk prednesu: francúzština. štátneho občianstva. Vo formulári, ktorý

I - 1452

ROTTMANN

musel v tejto súvislosti vyplniť, neuviedol, že 6. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v Rakúsku je trestne stíhaný. Doklad o udelení žalobu o neplatnosť s tým, že v nej poukázal štátneho občianstva z 25. januára 1999 bol na skutočnosť, že odňatie udeleného štátneho žalobcovi vydaný 5. februára 1999. Z dôvodu občianstva by ho v rozpore s medzinárodným získania nemeckého štátneho občianstva stra- verejným právom postavilo do situácie, kedy til pán Rottmann v súlade s rakúskym vnútro- by zostal bez štátneho občianstva, pričom štátnym právom 2 rakúske štátne občianstvo. tento štatút osoby bez štátneho občianstva by mal v rozpore s právom Spoločenstva za následok tiež stratu občianstva Únie. Keďže žaloba pána Rottmanna bola zamietnutá tak na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní, podal na Bundesverwaltungsgericht mimo- riadny opravný prostriedok „Revision“.

I - 1453

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-135/08

sa stane osobou bez štátnej príslušnosti, ktorú vzniesli niektoré členské štáty a Komi- pretože, tak ako v prípade žalobcu vo veci sia Európskych spoločenstiev, na základe samej, sa neobnoví jej pôvodné občian- ktorej predmetná situácia nepatrí do pôsob- stvo z dôvodu uplatniteľných ustanovení nosti práva Spoločenstva z dôvodu jej čisto vnútroštátneho práva iného členského vnútroštátneho rozmeru, a preto návrh na štátu (Rakúsko)? začatie prejudiciálneho konania by mal byť neprípustný.

2. V prípade, že odpoveď na prvú otázku je kladná: nemôže členský štát (Nemecko), ktorý udelil občanovi Európskej únie štátne občianstvo a ktorý chce odňať podvodne nadobudnuté štátne občian- 9. Okrem toho je tiež pravda, že občianstvo stvo, tak urobiť, ak alebo kým by toto Únie, ktoré predstavuje „základný štatút prí- odňatie občianstva spôsobilo stratu slušníkov členských štátov“ 3, nemá za cieľ občianstva Únie (a s ním spojených práv rozšíriť rozsah vecnej pôsobnosti Zmluvy na a základných slobôd) alebo je členský štát vnútroštátne situácie, ktoré nijako nesúvisia (Rakúsko), ktorého štátnym príslušní- s právom Spoločenstva. 4 V takýchto situáci- kom bol tento občan pôvodne, povinný ách nie je preto možné domáhať sa ho. na účely dodržania práva Spoločenstva vykladať, uplatniť alebo dokonca pri- spôsobiť svoje vnútroštátne právo v tom zmysle, aby k takému právnemu následku nedošlo?“

10. Bolo by však bezpochyby nesprávne domnievať sa, ako sa zdá, že vyplýva z pripo- mienok niektorých členských štátov, že ide o čisto vnútroštátnu situáciu pod zámien- kou, že predmet sporu — t. j. nadobúdanie II — O prípustnosti návrhu na začatie pre- a strata štátneho občianstva — je upravený judiciálneho konania

výlučne vnútroštátnym právom. Stačí pripo- nemeckému štátnemu príslušníkovi s byd- menúť, že bolo rozhodnuté, že skutočnosť, že liskom v Nemecku. Pôvod situácie, v ktorej právne predpisy upravujúce priezvisko osoby sa ocitol pán Rottmann, tak nebol zohľad- patria do pôsobnosti členských štátov, ich nený. Pán Rottmann odcestoval do Nemecka nutne nevylučuje z pôsobnosti práva Spolo- a v roku 1995 sa tam usadil, aby následne čenstva. 5 Je isté, že bez toho, aby sa rozšírila požiadal o udelenie štátneho občianstva pôsobnosť Zmluvy, vnútroštátne ustanovenia práve na základe toho, že ako rakúsky štátny týkajúce sa nadobúdania a straty štátneho príslušník uplatnil právo na slobodný pohyb občianstva nemôžu patriť do pôsobnosti a pobyt, ktoré sa viaže k občianstvu Únie. práva Spoločenstva len na základe toho, že V prípade, že v súlade s podmienkami sta- môžu mať za následok nadobudnutie alebo novenými vnútroštátnym právom nadobu- stratu občianstva Únie. Ak sa však určitá dol štatút nemeckého štátneho príslušníka situácia týka oblasti, ktorej právna úprava a stratil štatút rakúskeho štátneho prísluš- patrí do pôsobnosti členských štátov, tak táto níka, potom tak k tomu došlo až na základe situácia, v prípade, že obsahuje cudzí prvok, výkonu jednej zo základných slobôd, 7 ktoré t. j. ak má cezhraničnú povahu, patrí ratione mu právo Spoločenstva priznáva. Podľa ustá- materiae do pôsobnosti práva Spoločenstva. lenej judikatúry pritom situácie týkajúce sa Čisto vnútroštátnu situáciu tak predstavuje výkonu základných slobôd, ktoré sú zaručené len situácia, v ktorej sa všetky skutočnosti Zmluvou, a to najmä tie, na ktoré sa vzťahuje obmedzujú len na územie jedného členského sloboda pohybu a pobytu na území členských štátu. 6 štátov, ktorú priznáva článok 18 ES, nemôžu byť považované za vnútroštátne situácie bez väzby na právo Spoločenstva. 8

bývala manželka naďalej bývala v Nemecku, na zmenu jeho štátnej príslušnosti: práve tým, by na tento odpočet mal právo. Bolo tak roz- že sa presťahoval do Nemecka, mohol splniť hodnuté, hoci sám daňovník si neuplatnil podmienky pre získanie nemeckého štátneho právo na voľný pohyb, z dôvodu, že výkon občianstva, a to konkrétne podmienku dlho- práva na voľný pohyb a pobyt v inom člen- dobého pravidelného pobytu na tomto území. skom štáte jeho bývalou manželkou, ktoré Existencia tohto puta stačí na uznanie väzby jej prináležalo podľa článku 18 ES, ovplyv- s právom Spoločenstva. Ako dôkaz slúži sku- nilo možnosť jej bývalého manžela vykonať točnosť, že odmietnutie zmeny priezviska sa zo svojich príjmov podliehajúcich zdaneniu spájalo s právom Spoločenstva, aj keď bel- v Nemecku odpočet výživného, ktoré jej gické orgány to odmietali vo vzťahu k deťom platil. 9 Čisto vnútroštátnu situáciu nepred- s belgickou štátnou príslušnosťou, ktoré sa stavuje takisto ani odmietnutie vyplácania narodili a naďalej bývali v Belgicku z dôvodu, invalidného dôchodku určeného pre civilné že tieto deti boli zároveň španielskymi štát- obete vojny poľskej štátnej príslušníčke zo nymi príslušníkmi, a preto mohli byť považo- strany poľských orgánov, vzhľadom na to, že vané za štátnych príslušníkov členského štátu to bolo zdôvodnené tým, že táto štátna prí- s riadnym pobytom na území iného člen- slušníčka sa usadila v Nemecku, a preto jej ského štátu. Odmietnutie zmeny priezviska sa výkon práva na voľný pohyb a pobyt, ktorý sa pritom nespájalo so slobodou pohybu, ktorá viaže na občianstvo Únie, mal dopad na právo sa viaže na občianstvo Únie, ale zakladalo sa na vyplatenie vyššie uvedenej dávky. 10 na tom, že belgické právo tradične ponecháva ako priezvisko detí iba priezvisko ich otca. 11

občianstvo jedného členského štátu a ktorá 16. Vzťah medzi týmito dvoma štatútmi toto štátne občianstvo stratila z dôvodu ude- (štátnym občianstvom a občianstvom Únie) lenia štátneho občianstva iného členského sa vysvetľuje samotnou povahou a význa- štátu, ktoré nadobudla podvodom, bolo toto mom občianstva Únie. Zatiaľ čo občianstvo naposledy uvedené štátne občianstvo odňaté, spolu so štátnou príslušnosťou sú tradične následkom čoho by sa stala osobou bez štát- vnímané ako právny a politický stav, ktorý sa neho občianstva a stratila občianstvo Únie. priznáva štátnym príslušníkom určitého štátu V prípade kladnej odpovede, je to právny v rámci politického spoločenstva, európske poriadok štátu pôvodného štátneho občian- občianstvo odkazuje na právny a politický stva alebo právny poriadok štátu, v ktorom štatút priznaný štátnym príslušníkom urči- bolo štátne občianstvo odňaté, ktorý musí tého štátu mimo ich štátneho politického spo- s ohľadom na právo Spoločenstva dbať na to, ločenstva. Odvodená povaha občianstva Únie aby sa zabránilo právnemu dôsledku, že osoba vo vzťahu k štátnemu občianstvu členského by sa stala osobou bez štátneho občianstva? štátu vyplýva z jej ponímania ako „medzištát- neho občianstva“, 13 prostredníctvom ktorého sa štátnym príslušníkom jedného členského štátu priznávajú práva v iných členských štá- toch, a to najmä právo na voľný pohyb a pobyt a právo na rovnaké zaobchádzanie. 14 Rovnako to platí aj vo vzťahu k samotnej Únii. Jed- noznačne logicky je to práve štátne občian- stvo, ktoré z jednotlivca robí zároveň občana tohto štátu a Európskej únie. Štátnym prísluš- níkom členských štátov priznáva občianstvo presahujúce rámec štátu.

patrí do výlučnej právomoci členských štátov. potvrdil, že medzinárodné právo pone- Je totiž známe, že štátne občianstvo môže cháva v pôsobnosti každého štátu právnu byť vymedzené ako verejnoprávny vzťah úpravu nadobúdania štátneho občianstva medzi jednotlivcom a konkrétnym štátom, a jeho priznávanie prostredníctvom procesu na základe ktorého sa tento jednotlivec stáva udeľovania štátneho občianstva vlastnými nositeľom súboru práv a povinností. Povaha orgánmi v súlade s jeho legislatívou. 17 Napo- tohto vzťahu štátneho občianstva je taká, že kon nedávno Európsky dohovor o štátnom sa zakladá na zvláštnom vzťahu solidarity občianstve prijatý Radou Európy 6. novembra voči predmetnému štátu a na vzájomnosti 1997, ktorý vstúpil do platnosti 1. marca 2000, práv a povinností. 15 Štát vymedzuje pros- vo svojom článku 3 ods. 1 znovu stanovil, že tredníctvom štátneho občianstva svoj ľud. je na každom členskom štáte, aby prostred- Prostredníctvom vzťahu štátneho občianstva níctvom svojich vlastných právnych predpi- ide o ustanovenie národného spoločenstva, sov stanovil, kto sú jeho štátni príslušníci. z čoho vyplýva, že členský štát môže tým, že určí osoby, ktoré považuje za svojich štátnych príslušníkov, slobodne vymedziť rozsah tohto národného spoločenstva.

I - 1458

ROTTMANN

Spoločenstva im totiž priznáva aspoň výkla- 20. Stále platí, že pokiaľ situácia spadá do dový význam. 20 Stačí predovšetkým pripome- pôsobnosti práva Spoločenstva, výkon právo- núť, že jednostranné vyhlásenie Spojeného mocí, ktoré si členské štáty zachovali, nemôže kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, mať diskrečný charakter. Tento výkon prá- prostredníctvom ktorého tento štát určil vomoci je viazaný povinnosťou dodržiavať osoby, ktoré mali byť považované za jeho právne predpisy Spoločenstva. Judikatúra štátnych príslušníkov v zmysle práva Spolo- je v tomto zmysle ustálená a známa. Pre čenstva, bolo považované za vyhlásenie, ktoré názorný príklad si pripomeňme, že bolo je potrebné zohľadniť pri výklade Zmluvy — prijaté rozhodnutie, že pri úprave otázok presnejšie na účel určenia jej rozsahu pôsob- priamych daní 24, priezviska 25, invalidného nosti ratione personae. 21 Podobný význam sa dôchodku pre obete vojny 26, hoci patriacich tým viac priznáva vyhláseniu spoločenstva do pôsobnosti vnútroštátneho práva, musia členských štátov, ako je vyhlásenie č. 2 o štát- členské štáty rešpektovať právo Spoločenstva. nom občianstve členského štátu. Navyše, Riešenie nie je celkom logicky odlišné ani žiadne ustanovenie primárneho práva a ani v prípade právnej úpravy podmienok nado- žiadny právny akt sekundárneho práva búdania a straty štátneho občianstva. Súdny neupravuje postup a podmienky nadobúda- dvor mal už príležitosť vo veci Micheletti nia a straty štátneho občianstva členského upresniť, že štátna právomoc v tejto oblasti štátu a ani občianstva Únie. Ustálená judika- „musí“ byť tiež „vykonávaná v súlade s prá- túra napokon a predovšetkým potvrdzuje, že vom Spoločenstva“. 27 v súčasnom stave práva Spoločenstva patrí táto problematika do právomoci členských štátov. 22 Súdny dvor na základe toho dospel najmä k záveru, že Spojené kráľovstvo mohlo vo dvoch po sebe nasledujúcich vyhláseniach priložených k Zmluve o pristúpení slobodne určiť, ktoré kategórie britských občanov mali byť považované za štátnych prísluš- níkov v zmysle a na účely uplatnenia práva Spoločenstva. 23

23. Predpokladom snahy o odpoveď je dobre porozumieť vzťahu medzi štátnym občianstvom a občianstvom Únie. Ide o dva pojmy, ktoré sú na jednej strane neoddeli- teľne spojené a na druhej strane samostat- né. 29 Predpokladom občianstva Únie je štátne občianstvo členského štátu, ale vo vzťahu k štátnemu občianstvu tiež ide o samostatný právny a politický pojem. Štátne občianstvo členského štátu neumožňuje len prístup 22. Aký je však rozsah tejto povinnosti dodr- k uplatňovaniu práv priznávaných právom žiavať právo Spoločenstva vo vzťahu k strate Spoločenstva, ale robí z nás občanov Európ- európskeho občianstva žalobcu v konaní skej únie. Európske občianstvo predstavuje vo veci samej, pokiaľ vieme, že táto strata viac než len súbor práv, ktoré by mohli byť aj je dôsledkom odňatia nemeckého štátneho samostatne priznané tým osobám, ktoré toto občianstva získaného podvodom a nemož- občianstvo nemajú. Občianstvo Únie pred- nosti obnovenia rakúskeho štátneho občian- pokladá existenciu vzťahu medzi európskymi stva, ktoré oprávnene nadobudol narodením? občanmi, ktorý má politickú povahu, aj keď Inak povedané, čo môže vyplývať z uvede- nejde o vzťah príslušnosti k určitému ľudu. nej povinnosti, pokiaľ ide o právnu úpravu Práve naopak tento politický vzťah zjedno- členského štátu, ktorá sa týka len vlastného cuje národy Európy. Spočíva na vzájomnom štátneho občianstva, a nie občianstva iného záväzku otvoriť svoje príslušné politické spo- členského štátu, a to najmä v prípade, ak ločenstvá ostatným európskym občanom uplatnenie tejto právnej úpravy vedie k strate a vytvoriť novú formu občianskej a politickej základného štatútu občana Únie, ktorý bol solidarity na európskej úrovni. Nevyžaduje existenciu akéhosi národa, ale je založené na existencii európskeho politického priestoru, 28 — Pozri rozsudok Micheletti a i., už citovaný. Pripomínam, že z ktorého vyplývajú určité práva a povinnosti. v tejto veci Španielske kráľovstvo odmietlo priznať jednému talianskemu štátnemu príslušníkovi, ktorý mal zároveň argentínske štátne občianstvo, nárok na slobodné usadenie sa, z dôvodu, že španielska právna úprava ho považovala za argentínskeho občana podľa krajiny, v ktorej mal obvyklé 29 — Pre bližšiu analýzu väzieb a rozdielov medzi občianstvom bydlisko. Pozri tiež rozsudky Garcia Avello, už citovaný, členského štátu a občianstvom Únie pozri CLOSA, C.: Citi- bod 28, a z 19. októbra 2004, Zhu a Chen, C-200/02, Zb. zenship of the Union and Nationality of the Member States. s. I-9925, bod 39. In: CMLRev, 1995, s. 487.

V rozsahu, v akom nezahŕňa existenciu podmienky nadobúdania a straty štátneho európskeho národa, sa občianstvo Únie poj- občianstva musia byť zlučiteľné s právnymi movo neviaže na štátne občianstvo. Ako už predpismi Spoločenstva a musia rešpektovať uviedol jeden autor, celkom nová koncepcia práva európskeho občana. európskeho občianstva spočíva v skutočnosti, že „Únia prináleží a skladá sa z občanov, ktorí z dôvodu určenia ich samotnej podstaty nemajú rovnaké štátne občianstvo“. 30 Nao- pak tým, že štátne občianstvo predstavuje podmienku nadobudnutia štatútu európ- skeho občana, chceli dať členské štáty najavo, že nová forma občianstva nerobí sporným prvotný vzťah k našim národným politic- kým spoločenstvám. Táto väzba so štátnym občianstvom jednotlivých členských štátov tak potvrdzuje skutočnosť, že môže exis- tovať (a v skutočnosti existuje) občianstvo, ktoré nie je určené štátnou príslušnosťou. To je zázrak občianstva Únie: občianstvo Únie 24. Na základe toho však nemožno dôvodne dospieť k absolútnej nemožnosti odňatia štát- posilňuje väzby, ktoré nás spájajú s našimi neho občianstva v prípade, kedy by takéto štátmi (v rozsahu, v akom sme európskymi odňatie viedlo k strate občianstva Únie. občanmi práve preto, že sme štátnymi prí- Viedlo by to k vylúčeniu právomoci členských slušníkmi našich štátov), a zároveň nás od štátov pri upravovaní podmienok vlastného týchto väzieb oslobodzuje (v rozsahu, v akom štátneho občianstva a v rozpore s článkom 17 sme v súčasnosti občanmi mimo našich ods. 1 ES by to tak ovplyvnilo samotnú pod- štátov). Prístup k európskemu občianstvu statu samostatnosti členských štátov v tejto sa uskutočňuje prostredníctvom štátneho oblasti. Tak by sme dospeli k paradoxnému občianstva členského štátu, ktoré je upravené riešeniu, podľa ktorého by vedľajšia vec určo- vnútroštátnym právom, ale ako každá forma vala hlavnú vec: zachovanie občianstva Únie občianstva predstavuje základ nového poli- by umožňovalo požadovať zachovanie štát- tického priestoru, z ktorého vyplývajú práva neho občianstva členského štátu. a povinnosti, ktoré sú stanovené právom Spo- ločenstva a nie sú závislé na štáte. Práve týmto je spätne legitimovaná samostatnosť a záväz- nosť právneho poriadku Spoločenstva. Práve z tohto dôvodu, hoci platí, že podmienkou prístupu k občianstvu Únie je štátne občian- stvo členského štátu, je tiež pravda, že súbor práv a povinností spojených s občianstvom Únie nemôže byť bezdôvodne obmedzený štátnym občianstvom. Inými slovami pove- dané, nadobúdanie a strata štátneho občian- stva (a teda aj občianstva Únie) nie sú ako také upravené právom Spoločenstva, avšak

27. Právna veda zastáva tento názor. 32 Už judikatúra naznačuje, že členské štáty musia pri úprave svojho štátneho občianstva reš- pektovať právo Spoločenstva. Na účely uplat- nenia služobného poriadku úradníkov Súdny dvor predovšetkým odmietol zobrať do úvahy udelenie talianskeho štátneho občianstva, bez možnosti vzdať sa ho, úradníčke s belgickým štátnym občianstvom z dôvodu, že toto udele- nie jej bolo nanútené uplatnením talianskeho práva na základe manželstva s talianskym občanom, a to v rozpore so zásadou rovnosti 26. Naopak nie je možné oprávnene tvrdiť zaobchádzania s mužskými a ženskými úrad- tak, ako to robia niektoré členské štáty, že níkmi, 33 ktoré je zásadou práva Spoločenstva. len výkon práv vyplývajúcich z občianstva Únie, ktoré je priznané na základe štátneho občianstva členského štátu, podlieha preskú- maniu zo strany práva Spoločenstva, a nie podmienky nadobudnutia a straty štátneho občianstva členského štátu ako také. V roz- sahu, v akom štátne občianstvo členského štátu určuje občianstvo Únie, a teda aj poží- vanie práv a slobôd, ktoré naň výslovne viaže Zmluva, ako aj sociálne dávky, na ktoré tým vzniká nárok, 31 nie je možné popierať dosah 28. V tomto prípade by bolo chybou domnie- povinnosti rešpektovať právo Spoločenstva vať sa, že z dôvodu zvláštnej povahy práva pri vykonávaní právomoci členských štátov štátneho občianstva iba niektoré právne v oblasti štátneho občianstva. Táto povinnosť predpisy Spoločenstva, a to predovšetkým tak musí vo vzťahu k štátnemu aktu odňatia štátneho občianstva, ktorý spôsobuje stratu občianstva Únie, stanoviť obmedzenie bez 32 — V tomto zmysle pozri predovšetkým HALL, S.: Loss of Union Citizenship in Breach of fundamental Rights. In: ELR, 1996, s. 129; KOTALAKIDIS, N.: Von der nationa- len Staatsangehörigkeit zur Unionsbürgerschaft: die Person 31 — Pozri najmä rozsudky D’Hoop, už citovaný; z 23. marca und das Gemeinwesen. Nomos Verlagsgesellschaft, Baden 2004, Collins, C-138/02, Zb. s. I-2703; zo 7. septembra Baden, 2000, body 305 až 316. 2004, Trojani, C-456/02, Zb. s. I-7573; Bidar,už citovaný, 33 — Pozri rozsudok z 20. februára 1975, Airola/Komisia, 21/74, a z 18. novembra 2008, Förster, C-158/07, Zb. s. I-8507. Zb. s. 221.

29. Členské štáty musia bezpochyby rešpek- tovať najmä medzinárodné právo. Povinnosť konať v súlade s medzinárodným právom uložená členským štátom v oblasti štát- neho občianstva predstavuje v skutočnosti všeobecne prijímané pravidlo, ktoré bolo kodifikované v článku 1 Haagskeho doho- voru z 12. apríla 1930 o niektorých otázkach kolízie zákonov o štátnom občianstve. 34 Pra- vidlá všeobecného medzinárodného práva a medzinárodný obyčaj predstavujú normy, ktoré musí Európske spoločenstvo rešpekto- vať a ktoré sú súčasťou právneho poriadku Spoločenstva. 35 Tak je to aj v prípade, ak ide o pravidlo stanovujúce štátom povinnosť 30. Medzi pravidlá, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu zákonodarnej moci členských 34 — Toto ustanovenie znie: „Je na každom štáte, aby si podľa štátov v oblasti štátneho občianstva, patria aj vlastného zákona stanovil, kto sú jeho občania. Tento zákon musí byť uznaný inými štátmi do tej miery, do akej právne normy primárneho práva a všeobecné je zhodný s medzinárodnými dohovormi, medzinárodnými zvyklosťami a všeobecne uznávanými právnymi princípmi o štátnej príslušnosti.“ (Recueil des Traités de la Société des Nations, zv. 179, s. 89). 35 — Pozri najmä rozsudky z 24. novembra 1992, Poulsen a Diva 36 — Pozri článok 8 ods. 2 písm. b) Dohovoru o redukovaní počtu Navigation, C-286/90, Zb. s. I-6019, body 9 a 10, a zo osôb bez štátnej príslušnosti a článok 7 ods. 1 písm. b) 16. júna 1998, Racke, C-162/96, Zb. s. I-3655, body 45 a 46. Európskeho dohovoru o štátnom občianstve.

I - 1463

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-135/08

32. Sporné odňatie udeleného štátneho občianstva by mohlo naraziť na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa občianstva Únie a práv a slobôd, ktoré sa na toto občianstvo viažu. Vnútroštátne právne predpisy v oblasti štát- neho občianstva nemôžu totiž bezdôvodne obmedziť využívanie a výkon práv a slo- bôd, ktoré zakladajú status občianstva Únie. Právna veda zastáva rovnaký názor. 38 Zdá sa, že aj judikatúra sa už orientuje týmto sme- rom. Je vhodné uviesť najmä odôvodnenie riešenia, ktoré vo veci Micheletti a i. vyply- 31. Pokiaľ ide o odňatie udeleného štátneho nulo z povinnosti rešpektovať právo Spolo- občianstva v konaní vo veci samej, nikto čenstva: zákaz uložený členskému štátu na by nemohol namietať zásadu ochrany legi- účely výkonu základnej slobody upravenej tímnej dôvery v rámci zachovania štatútu v Zmluve, t. j. zákaz stanoviť doplňujúce občana Únie. Nie je však jasné, v čom by podmienky pre uznanie štátneho občianstva mala byť táto norma porušená pri absen- udeleného iným členským štátom sa zakladá cii legitímne očakávanej ochrany dotknutej nielen na snahe o ochranu právomoci člen- osoby, ktorá poskytla nepravdivé informá- ského štátu pri určovaní svojich štátnych cie alebo sa dopustila podvodného konania, príslušníkov, ale rovnako na snahe zabrániť a tým nezákonne získala nemecké štátne akýmkoľvek zmenám rozsahu osobnej pôsob- občianstvo. Ako už bolo uvedené vyššie, nosti základných slobôd Spoločenstva v závis- medzinárodné právo pripúšťa stratu štát- losti na tom, aké pravidlá stanovia jednotlivé neho občianstva v prípade podvodu, pričom členské štáty v oblasti štátneho občianstva. 39 Štátom stanovené pravidlo, ktoré by upra- vovalo stratu štátneho občianstva v prípade 37 — Pozri DE GROOT, G. R.: The relationship between natio- zmeny bydliska do iného členského štátu, nality legislation of the Member States of the European Union and European citizenship. In LA TORRE, M. (ed.): by tak bezpochyby predstavovalo porušenie European citizenship: an institutional challenge. Kluwer Law International 1998, s. 115, body 123 a 128 až 135; ZIM- MERMANN, A.: Europaïsches Gemeinschaftsrecht und Staatsangehörigkeitsrecht der Mitgliedstaaten unter beson- derer Berücksichtigung der Probleme mehrfacher Staatsan- 38 — Pozri DE GROOT, G. R.: c. d., body 136 až 146. gehörigkeit. In: EuR, 1995, č. 1/2, s. 54, body 62 a 63. 39 — Pozri rozsudok Micheletti a i., už citovaný, body 10 až 12.

práva na voľný pohyb a pobyt, ktoré sa obča- napriek tomu, že žalobca v konaní vo veci samej novi Únie priznáva v článku 18 ES. 40 zostane bez štátneho občianstva, čím záro- veň stratí občianstvo Únie. Iné rozhodnutie by bolo popretím skutočnosti, že strata rakúskeho občianstva je výsledkom osobného rozhodnutia občana Únie nadobudnúť iné štátne občian- stvo 41 a že právo Spoločenstva vôbec nebráni rakúskej právnej úprave, podľa ktorej rakúsky občan stratí svoje občianstvo v prípade, ak na základe svojej žiadosti nadobudol cudzie štátne

V dôsledku žiadne pravidlo Spoločenstva. Naopak sa mi toho by mal mať právo na automatickú obnovu zdá, že skutočnosť, že štát žalobcovi štátne rakúskeho štátneho občianstva. V tomto prí- občianstvo nadobudnuté podvodom odníme, pade ide o úvahu, o ktorej uplatnení by malo zodpovedá oprávnenému záujmu, ktorým je rozhodnúť rakúske právo. Žiadne pravidlo zaistiť si vernosť svojich štátnych príslušní- Spoločenstva nestanovuje jej uplatnenie.

To je napokon dôvod, na základe ktorého medzinárodné právo v tomto prípade nezakazuje stratu štát- neho občianstva, aj keby to viedlo k stavu bez štátneho občianstva. 41 — Iné rozhodnutie by určitým spôsobom rovnako viedlo k úvahe, že nadobudnutím nemeckého štátneho občian- stva pôvodná väzba so štátnym občianstvom nezanikla. Inak povedané, je ťažko pochopiteľné, prečo by Rakúsko pod zámienkou vyhnúť sa stavu bez štátneho občianstva a následnej strate občianstva Únie malo byť jediným člen- ským štátom, ktorému by boli stanovené povinnosti vo vzťahu k znovunadobudnutiu štátneho občianstva člen- ského štátu žalobcom v konaní vo veci samej.

40 — Pre ďalšie príklady pozri DE GROOT, G. R.: c. d. zatiaľ neuverejnené].

I - 1466