C-137/08

I - 10850

VB PÉNZÜGYI LÍZING

a článok 150 zmluvy o Euratom, rozhodnutie 4. Článok 23 Štatútu Súdneho dvora bol súdu členského štátu, ktorým preruší svo- zmenený nadobudnutím účinnosti Lisabon- je konanie a podá návrh na začatie konania skej zmluvy 1. decembra 2009, ktorou sa mení o prejudiciálnej otázke, oznámi Súdnemu a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva dvoru príslušný súd. Toto rozhodnutie potom o založení Európskeho spoločenstva 5. Tieto oznámi tajomník Súdneho dvora účastníkom zmeny však priniesli iba niekoľko spresnení konania, členským štátom a Komisii a taktiež pokiaľ ide o prejudiciálne konanie, ktoré teraz Rade alebo Európskej centrálnej banke, ak upravuje článok 267 ZFEÚ. akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné, bol vydaný jedným z týchto orgánov, a Eu- rópskemu parlamentu a Rade, ak akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné, bol prijatý spoločne týmito dvoma orgánmi.

2. Smernica 93/13

Účastníci konania, členské štáty, Komisia 5. Podľa článku 1 ods. 1 smernice 93/13 je jej a podľa okolností aj Európsky parlament, účelom aproximovať zákony, iné právne pred- Rada a Európska centrálna banka sú opráv- pisy a správne opatrenia členských štátov, nené predložiť Súdnemu dvoru do dvoch me- ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmlu- siacov od tohto oznámenia vyjadrenia alebo vách uzatvorených medzi predajcom alebo písomné pripomienky. dodávateľom a spotrebiteľom.

6. Článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

8. Článok 7 ods. 1 tej istej smernice uvádza: 11. Podľa článku 205/A ods. 2 Občianskeho zákonníka dôkazné bremeno preukázať, že zmluvná podmienka bola predmetom indivi- duálnej dohody medzi zmluvnými stranami, spočíva na zmluvnej strane, ktorá sa odvolá- „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spot- va na všeobecnú zmluvnú podmienku. Toto rebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže pravidlo sa primerane použije aj v prípade, existovali primerané a účinné prostriedky, keď je medzi zmluvnými stranami sporné, či ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu ne- si zmluvnú podmienku vopred jednostranne kalých podmienok v zmluvách uzatvorených stanovenú v spotrebiteľskej zmluve zmluvnou so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo stranou, ktorá uzatvára zmluvu so spotrebite- dodávateľov.“ ľom, individuálne dohodli.

12. Podľa článku 205/A ods. 3 Občianskeho zákonníka je z hľadiska kvalifikácie ako vše- obecnej zmluvnej podmienky bezvýznamný B — Vnútroštátne právo jej rozsah, forma, spôsob, akým je začlenená do zmluvy, ako aj okolnosť, či je podmienka včlenená do textu zmluvy alebo je od neho oddelená.

9. Z návrhu na začatie prejudiciálneho kona- nia vyplýva, že maďarský zákonodarca pre- bral smernicu 93/13 vo viacerých etapách. V súčasnosti platné znenie vyplýva zo zmien 13. Článok 205/B Občianskeho zákonníka vykonaných zákonom č. III z roku 2006, kto- v odseku 1 stanovuje, že všeobecná zmluv- rý okrem iného zaviedol články 205/A, 205/B ná podmienka sa stane súčasťou zmluvy len a 209 až 209/B maďarského Občianskeho vtedy, keď zmluvná strana, ktorá ju používa,

15. Článok 205/C Občianskeho zákonníka stanovuje, že v prípade rozdielov medzi vše- obecnou zmluvnou podmienkou a inou pod- mienkou zmluvy sa súčasťou zmluvy stane posledná uvedená podmienka. 20. Podľa odseku 2 tohto článku je v spotre- biteľskej zmluve neplatné nekalé ustanovenie, ktoré sa stalo súčasťou zmluvy ako všeobec- ná zmluvná podmienka a ktoré jednostranne vopred a bez individuálnej dohody s druhou stranou stanovila zmluvná strana uzatvárajú- ca zmluvu so spotrebiteľom. Na neplatnosť sa možno odvolávať len v prospech spotrebiteľa. 16. Podľa článku 209 ods. 1 Občianskeho zákonníka je všeobecná zmluvná podmienka alebo v spotrebiteľskej zmluve individuálne nedohodnutá zmluvná podmienka nekalá, ak v rozpore s požiadavkami dobrej viery a poctivosti určuje práva a povinnosti strán 21. Pokiaľ ide o prejudiciálne konanie, vyplývajúce zo zmluvy jednostranne a bez maďarský zákonodarca prijatím zákona odôvodnenia v neprospech strany, ktorá túto č. XXX z roku 2003 zmenil a doplnil ma- zmluvnú podmienku nestanovila. ďarský občiansky súdny poriadok (Polgári

I - 10853

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-137/08

perrendtartás, ďalej len „občiansky súdny ktoré stanovuje výlučnú príslušnosť súdu po- poriadok“). V dôsledku tejto zmeny člá- dávajúceho návrh na začatie prejudiciálneho nok 155/A ods. 2 občianskeho súdneho po- konania na účely rozhodovania sporov vyplý- riadku stanovuje, že maďarské súdy, ktoré vajúcich z uvedenej zmluvy. Sídlo žalobkyne oznamujú Súdnemu dvoru uznesenia o ná- vo veci samej sa nenachádza v súdnom obvo- vrhu na začatie prejudiciálneho konania, sú de súdu podávajúceho návrh na začatie preju- povinné ich súčasne zaslať pre informáciu aj diciálneho konania, hoci sa nachádza v jeho ministrovi spravodlivosti. blízkosti tak zo zemepisného hľadiska, ako aj z hľadiska dopravnej dostupnosti.

4. Môže vnútroštátny súd v prípade, keď si „1. Vylučuje článok 23 prvý odsek Protoko- sám všimol, že ide prípadne o nekalý cha- lu o štatúte Súdneho dvora pripojeného rakter zmluvnej podmienky, vykonať ex k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o za- offo dokazovanie s cieľom zistiť skutkové ložení Európskeho spoločenstva a Zmlu- a právne skutočnosti potrebné na toto ve o založení Európskeho spoločenstva posúdenie, hoci účastníci sporu nepred- pre atómovú energiu možnosť, aby vnút- ložili takýto návrh, ak vnútroštátne pro- roštátny súd súčasne s podaním návrhu cesné právo umožňuje toto dokazovanie na začatie prejudiciálneho konania ex len na návrh účastníkov konania?“ offo informoval o podaní takéhoto návr- hu aj ministra spravodlivosti vlastného členského štátu?

IV — Konanie pred Súdnym dvorom 2. Patrí do právomoci Súdneho dvora podľa článku 234 ES aj právomoc vyložiť pojem ‚nekalá zmluvná podmienka‘ uvedený v článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ako aj podmienky vymenované v prílohe k tejto smernici? 27. Návrh na začatie prejudiciálneho kona- nia z 27. marca 2008 bol doručený kancelárii Súdneho dvora 7. apríla 2008. Pôvodne obsa- hoval tri prejudiciálne otázky.

3. V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, môže sa návrh na začatie pre- judiciálneho konania, ktorým sa žiada o takýto výklad, v záujme jednotného uplatňovania úrovne ochrany práv spot- 28. Rozhodnutím z 15. septembra 2008 do- rebiteľov zaručenej smernicou 93/13 vo ručeným Súdnemu dvoru 22. septembra 2008 všetkých členských štátoch týkať otáz- doplnil vnútroštátny súd svoj návrh na začatie ky, aké hľadiská môže alebo musí vnút- prejudiciálneho konania o štvrtú prejudiciál- roštátny súd zohľadniť v prípade, keď sa nu otázku. Túto poslednú otázku však zobral všeobecné kritériá stanovené smernicou späť rozhodnutím z 29. januára 2009.

34. Odvoláva sa na skutočnosť, že keďže ná- vrhy na začatie prejudiciálneho konania pred- kladané vnútroštátnymi súdmi môžu ovplyv- niť tak uplatňovanie maďarského práva, ako aj posúdenie práva Spoločenstva, existuje zásadný záujem na tom, aby táto vláda bola čo najskôr informovaná o akomkoľvek pre- 31. Maďarská vláda, vlády Írskej republiky, judiciálnom návrhu a jeho predmete. Hoci Holandského kráľovstva a Spojeného krá- právo Spoločenstva vo svojich všeobecných ľovstva, ako aj Komisia predložili písomné ustanoveniach týkajúcich sa prejudiciálneho pripomienky v lehote stanovenej v článku 23 konania v tejto súvislosti nič nestanovuje, Štatútu Súdneho dvora. maďarská vláda sa domnieva, že z tejto sku- točnosti nemožno vyvodiť záver, že je zaká- zané, aby členský štát zaviedol mechanizmus, ktorý mu umožňuje byť čo najrýchlejšie in- formovaný o rozhodnutí o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a to tým skôr, že toto rozhodnutie mu v konečnom dôsledku doručí kancelária Súdneho dvora.

32. Keďže žiaden z účastníkov konania nena- vrhol otvorenie ústnej časti konania, návrhy v tejto veci sa mohli vypracovať v nadväz- nosti na všeobecnú poradu Súdneho dvora 35. Maďarská vláda preto dospela k záveru, z 9. marca 2010. že skutočnosť, že členský štát je informovaný

I - 10856

VB PÉNZÜGYI LÍZING

o návrhoch na začatie prejudiciálneho kona- náležitosť v porovnaní s pravidlami práva nia skôr ako iné dotknuté osoby, nie je nezlu- Spoločenstva, ktorá by mohla ovplyvniť roz- čiteľná s právom Spoločenstva. hodnutie vnútroštátneho súdu, a preto neob- medzuje právo začať prejudiciálne konanie.

I - 10857

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-137/08

C — Tretia prejudiciálna otázka je vnútroštátny súd „oboznámený s právny- mi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel“. Írska vláda sa teda domnieva, že v rozsudku Pannon GSM Súdny dvor za- viedol rovnováhu medzi záujmami ochrany spotrebiteľov na jednej strane a dodržiavaním základných zásad, z ktorých vychádzajú vnút- 41. Podľa maďarskej vlády Súdny dvor môže roštátne právne poriadky, na druhej strane. prostredníctvom výkladu pojmu nekalá zmluvná podmienka a osobitných podmienok vymenovaných v prílohe k smernici 93/13 po- skytnúť vnútroštátnemu súdu kritériá, ktoré môžu slúžiť ako návod pri posúdení nekalej povahy osobitnej zmluvnej podmienky.

44. Podľa írskej vlády by kladná odpoveď na túto otázku znamenala, že vnútroštátne súdy by mali povinnosť vykonať ex offo preskú- 42. Podľa Komisie skutočnosť, že Súdny dvor manie, ktoré by malo za cieľ preukázať skut- poskytuje vnútroštátnym súdom návod na kové a právne okolnosti na účely určenia, či uplatňovanie práva Spoločenstva, je neodde- je zmluvná podmienka potenciálne nekalá. liteľnou súčasťou výkladu tohto práva. V dô- Vnútroštátne súdy by boli povinné vykonávať sledku toho uvedená právomoc prináleží Súd- dokazovanie, hoci by im v tom bránili vnútro- nemu dvoru aj v prípade otázok nastolených štátne procesné pravidlá, ktorým podliehajú. v súvislosti s uplatňovaním smernice 93/13. V tejto súvislosti však írska vláda pripomína, že rozsudok Pannon GSM rešpektuje „pasív- nu úlohu“ vnútroštátnych občianskoprávnych súdov v sporových veciach.

v prípade uplatnenia kogentných pravidiel, 48. Holandská vláda sa domnieva, že štvrtá musí to platiť aj v prípade preskúmania ne- prejudiciálna otázka sa pravdepodobne týka kalých podmienok obsiahnutých v zmluvách prípadu, keď sa žalovaný nedostavil na po- uzatvorených so spotrebiteľmi. jednávanie a vnútroštátny súd vydal rozsudok pre zmeškanie. Domnieva sa, že pri rozhod- nutiach pre zmeškanie predstavuje povinnosť súdu vykonávať ex offo dokazovanie nekalej povahy zmluvných podmienok vo všetkých prípadoch neprimerané bremeno pre súd a pre vnútroštátny súdny systém. Na tieto účely by sa mal vnútroštátny súd oboznámiť so zmluvnými podmienkami a preskúmať ex offo celú zmluvu, vrátane všeobecných pod- mienok, aj keď spotrebiteľ zostáva úplne pa- 46. Smernica 93/13 neukladá vnútroštátnym sívny. Tiež treba dať druhej strane príležitosť súdom povinnosť preukázať okolnosti veci zaujať stanovisko k prípadnému určeniu ne- samej, teda posúdiť ex offo vo všetkých prípa- platnosti zmluvnej podmienky alebo neplat- doch nekalú povahu zmluvných podmienok. nosti celej zmluvy. V súlade so zásadou procesnej autonómie členských štátov sú to vnútroštátne pravidlá, ktoré vymedzujú rozsah pôsobnosti povin- nosti vykonať dokazovanie ex offo.

51. Podľa vlády Spojeného kráľovstva by mal výklad bodu 35 rozsudku Pannon GSM v tom 53. Z pohľadu vlády Spojeného kráľovstva je zmysle, že existuje všeobecná dôkazná po- nemysliteľné, aby právne systémy členských vinnosť vnútroštátneho súdu, pre tento súd štátov posudzovali všetky platobné rozkazy závažné dôsledky, ktoré by viedli až k samot- na zaplatenie peňažných pohľadávok tak, ako nému spochybneniu procesnej autonómie keby boli spochybnené. Preto je nevyhnutné právnych poriadkov členských štátov. Pokiaľ určiť súd na účely preskúmania zmluvných by súdu neboli predložené právne a skutkové dokumentov a okolností týkajúcich sa kaž- okolnosti potrebné na preskúmanie nekalej dého návrhu. Okrem toho by obaja účastní- povahy zmluvnej podmienky, alebo pokiaľ sa ci konania museli byť vyzvaní k predloženiu spotrebiteľ vzdal práva dovolávať sa nekalej zmluvy a s ňou spojených dokumentov, aby povahy podmienky, všeobecná dôkazná po- vnútroštátny súd mohol posúdiť všetky skut- vinnosť vnútroštátneho súdu by bola v roz- kové okolnosti spojené s uzatvorením zmluvy. pore s režimom právnej ochrany zavedeným smernicou 93/13.

54. Ak by Súdny dvor dospel k záveru, že vnútroštátne súdy musia prijať všetky opat- renia na zaistenie toho, aby boli dostupné 52. Podľa vlády Spojeného kráľovstva, ak všetky právne a skutkové okolnosti potreb- účastník konania alebo súd identifikoval ne- né na preskúmanie nekalej povahy zmluvnej kalú podmienku (alebo potenciálne nekalú podmienky, mohlo by to viesť k porušeniu na- podmienku) a ak je následkom tejto pod- riadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) mienky v spojení s vnútroštátnym procesným č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým pravidlom odradenie spotrebiteľa od poda- sa zavádza európske konanie o platobnom nia žaloby vo veci samej, vnútroštátny súd je rozkaze 6. povinný nepriznať takejto podmienke účin- nosť, napríklad tým, že túto otázku nastolí ex offo predtým, ako sa odradzujúci účinok 6 — Ú. v. EÚ L 399, s. 1.

A — Úvodné poznámky

57. Podľa Komisie by právo Spoločenstva zverilo vnútroštátnemu súdu rovnakú úlohu, akú má vyšetrovací súd, ak by mu uložilo po- vinnosť vykonať dokazovanie ex offo v prípa- 59. Táto vec opätovne poskytuje Súdnemu de domnienky, že určitá zmluvná podmienka dvoru príležitosť, aby zdokonalil svoju ju- môže byť nekalá. Táto forma zásahu by vyža- dikatúru o nekalých podmienkach v zmlu- dovala prijatie detailných ustanovení vo vnút- vách uzatvorených so spotrebiteľmi v zmysle roštátnych procesných právnych úpravách. smernice 93/13. Predovšetkým treba uviesť,

I - 10861

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-137/08

61. Základné ustanovenia o súdnej právo- moci Únie obsahuje Zmluva ES, Zmluva 60. Prvé tri prejudiciálne otázky sa týkajú Euratom a v menšej miere Zmluva o EÚ. najmä prejudiciálneho konania upraveného Protokol o Štatúte Súdneho dvora tvoriaci článkom 234 ES, od nadobudnutia účinnosti prílohu k Zmluve ES tiež obsahuje rámcovú právnu úpravu, s ktorou musia byť jednotli- vé rokovacie poriadky súdov Únie v súlade. 7 —  Pozri rozsudok zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, Ako vyplýva z článkov 245 ES a 311 ES, Štatút Zb. s. 3045, bod 14. Súdny dvor v ňom konštatuje, že člá­ Súdneho dvora, ktorého výkladu sa domáha nok 234 ES je založený na spolupráci, ktorá pozostáva z rozdelenia úloh medzi vnútroštátnym súdom a súdom vnútroštátny súd vo svojej prvej prejudiciálnej Spoločenstva v záujme riadneho uplatňovania a jednotného výkladu práva Spoločenstva vo všetkých členských štátoch. Pozri v tomto zmysle tiež EVERLING, U.: Das Vorabent- scheidungsverfahren vor dem Gerichtshof der Europäischen Gemeinschaften. Baden-Baden, 1986, s. 21, ako aj WÄGEN- 8 —  Uvedené nadobudnutie účinnosti nemá vplyv na právne BAUR, B.: Kommentar zur Satzung und Verfahrensordnun- posúdenie prejednávanej veci. Keďže návrh na začatie pre- gen EuGH/EuG. Munich, 2008, článok 23 Štatútu Súdneho judiciálneho konania bol podaný pred 1. decembrom 2009, dvora bod 2, s. 27. treba ďalej používať pôvodné číslovanie Zmluvy z Nice.

I - 10862

VB PÉNZÜGYI LÍZING

otázke, je súčasťou primárneho práva. Súdny 2. Obmedzenia práva Spoločenstva dvor preto môže vyvodiť právomoc na výklad ustanovení Štatútu Súdneho dvora, čiže jeho článku 23, priamo z článku 234 prvého odse- ku písm. a) ES 9.

I - 10863

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-137/08

b) Zásady ekvivalencie a efektivity v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o súd- nej organizácii a konaniach. 14

66. Iba sporadicky sa stáva, že osobitné pra- vidlá o forme a podmienkach, v rámci kto- rých musí byť návrh na začatie prejudiciál- neho konania adresovaný Súdnemu dvoru, možno identifikovať v písanom procesnom práve Európskej únie a v judikatúre. 15

I - 10864

VB PÉNZÜGYI LÍZING

právny poriadok každého členského štátu, súdnej ochrane. 17 Je však zjavné, že vnútro- tieto pravidlá však nesmú byť menej priazni- štátny súd to úplne nevylučuje. Vzhľadom na vé ako pravidlá upravujúce obdobné vnútro- potrebu poskytnúť užitočnú odpoveď na pre- štátne konania (zásada ekvivalencie), ani ne- judiciálne otázky vnútroštátneho súdu 18 tre- smú v praxi znemožniť alebo nadmerne sťažiť ba ďalej preskúmať zlučiteľnosť dotknutého výkon práv priznaných právnym poriadkom pravidla s vyššie uvedenými zásadami. Spoločenstva (zásada efektivity) 16.

I - 10865

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-137/08

záujem“ Maďarskej republiky byť z právne- na čisto formálny prístup, logicky si treba po- ho hľadiska čo najskôr informovaná. Vzhľa- ložiť otázku týkajúcu sa konkrétnych účinkov dom na skutočnosť, že článok 23 prvý odsek dotknutého vnútroštátneho pravidla. druhá veta Štatútu Súdneho dvora v spojení s článkom 104 prvým odsekom rokovacieho poriadku už stanovuje povinnosť kancelárie súdu oznámiť návrh na začatie prejudiciál- neho konania (okrem iného) členským štá- tom – vrátane členského štátu, v ktorom sa nachádza vnútroštátny súd – výhoda tohto procesného ustanovenia môže objektívne spočívať iba v tom, že vláda dotknutého člen- ského štátu získa viac času na prípravu vy- jadrení a písomných pripomienok v zmysle článku 23 druhého odseku Štatútu Súdneho 71. Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti medzi dvora na účely prípadnej účasti na písomnom sporným pravidlom a zásadou efektivity, tre- konaní na Súdnom dvore. ba konštatovať, že dotknuté ustanovenia v ko- nečnom dôsledku nemôžu v praxi znemožniť alebo nadmerne sťažiť podanie návrhu na za- čatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, pretože ich účinok sa obmedzuje, ako je uve- dené, iba na informačnú povinnosť. Ich do- držanie teda v žiadnom prípade nemôže byť chápané ako podmienka na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor. Sporné ustanovenie okrem toho nija- kým spôsobom nespomína právne dôsledky, ktoré by malo prípadné porušenie tejto in- formačnej povinnosti. Keďže táto povinnosť nespôsobuje žiaden účinok, prinajmenšom z hľadiska hypotetického nositeľa subjektív- nych komunitárnych práv, ale má vplyv iba na vzťah medzi vnútroštátnym súdom a vládou, treba vychádzať z toho, že nie je v rozpore so zásadou efektivity.

73. Porušenie zásady lojality Spoločenstva v zmysle článku 10 ES treba takisto zobrať do úvahy. Táto zásada zakladá určité povinnosti spolupráce vnútroštátnych súdov voči Únii, 74. V prípade, ak neexistuje povinnosť pred- najmä povinnosť vzájomnej súdnej pomoci ložiť prejudiciálnu otázku – čo treba predpo- a povinnosť súdneho dialógu so Súdnym dvo- kladať v prejednávanej veci, keďže vnútroštát- rom. 20 Je to tak predovšetkým v rámci prejudi- ny súd neuviedol informácie preukazujúce ciálneho konania, ktoré Súdny dvor považuje opak – sa domnievam, že porušenie člán- za nástroj súdnej spolupráce. To je dôvod, pre ku 10 ES v spojení s článkom 234 ES by bolo ktorý judikatúra Súdneho dvora uznáva, že predstaviteľné, ak by určité ustanovenia vnút- porušenie povinnosti predložiť prejudiciálnu roštátneho procesného práva mali taký vplyv otázku stanovenej v článku 234 treťom odse- na rozhodnutia vnútroštátnych súdov, že by ku ES vnútroštátnym súdom rozhodujúcim ich to prípadne mohlo odradiť od využitia na poslednom stupni predstavuje porušenie práva podať návrh na začatie prejudiciálneho práva Spoločenstva. 21 Objektívne svojvoľné konania na Súdny dvor. Porušenie by mohlo nepredloženie prejudiciálnej otázky na Súd- spočívať v narušení vzťahu spolupráce medzi ny dvor predstavuje porušenie článku 10 ES Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, a to v spojení s článkom 234 ES, ktoré môže byť na úkor jednotného výkladu a uplatňovania sankcionované jednak Komisiou a inými člen- skými štátmi na základe konania o nesplnení 22 — Pozri rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, body 33 a 34, ktorý však neodkazuje na člá- nok 10 ES. 20 — Pozri v tomto zmysle KAHL, W.: In: EUV/EGV-Kommen- 23 — Pozri rozsudok Köbler, už citovaný v poznámke pod tar. ed. CH. CALLIESS, M. RUFFERT, 3. vyd., München, čiarou 21. Pokiaľ ide o možnosť podať žalobu o nesplnenie 2007, článok 10, bod 47, s. 450. povinnosti a o zodpovednosti štátu v práve S ­ poločenstva, 21 — Rozsudok z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, pozri LENAERTS, K., ARTS, D., MASELIS, I., c. d. Zb. s. I-10239. v poznámke pod čiarou 9, bod 2-053 a nasl., s. 77 a nasl.

76. Ako som však už uviedla 27, sporné vnút- roštátne pravidlo žiadnym spôsobom nepred- stavuje podmienku na podanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor a zakladá iba povinnosť 75. Možnosť súdov nižšieho stupňa každého vnútroštátnych súdov informovať príslušný členského štátu priamo sa obrátiť na Súdny vládny orgán. Takéto pravidlo procesného dvor je totiž zásadná pre jednotný výklad práva tiež nepodriaďuje rozhodnutie vnútro- a efektívne uplatňovanie práva Spoločenstva. štátnych súdov podať na Súdny dvor návrh na Predstavuje tiež nástroj, ktorý činí zo všet- začatie prejudiciálneho konania vôli výkonnej kých vnútroštátnych súdov súdy uplatňujúce moci. V dôsledku toho mi nie je jasné, akým právo Spoločenstva. Vnútroštátny súd sa for- spôsobom by povinnosť dodržať uvedený po- mulovaním prejudiciálnej otázky zúčastňuje stup mohla mať negatívny vplyv na možnosť diskusie o práve Spoločenstva bez toho, aby vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie bol závislý od iných vnútroštátnych orgánov prejudiciálneho konania. alebo súdov. Treba teda výslovne potvrdiť právne stanovisko obhajované generálnym advokátom Poiaresom Madurom v jeho ná- vrhoch vo veci Cartesio, podľa ktorého prá- vo Spoločenstva dáva ktorémukoľvek súdu v ktoromkoľvek členskom štáte právomoc položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky a uvedenú právomoc nemožno obmedzovať 77. Keďže možnosť vnútroštátnych súdov adresovať Súdnemu dvoru svoje návrhy na začatie prejudiciálneho konania nie je spor- 24 — Súdny dvor opakovane rozhodol, že systém vytvorený člán- nou právnou úpravou obmedzená, porušenie kom 234 ES na účely zabezpečenia jednotného výkladu práva Spoločenstva v členských štátoch zakladá priamu zásady lojality Spoločenstva v zmysle člán- spoluprácu medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi ku 10 ES nenastalo. súdmi, a to prostredníctvom konania bez akejkoľvek mož- nosti iniciatívy účastníkov konania (rozsudky z 12. februára 2008, Kempter, C-2/06, Zb. s. I-411, bod 41, a zo 16. decem- bra 2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 90). Ako uvádza EVERLING, U., c. d. v poznámke pod čiarou 7, s. 16, je zrejmé, že orgány a súdy jednotlivých členských štátov by 25 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares mali úplne odlišné rozhodovacie praktiky, ak by sa nevyko- Maduro 22. mája 2008 vo veci Cartesio (rozsudok už cito- nalo všetko potrebné na zabezpečenie jednotného výkladu vaný v poznámke pod čiarou 24), bod 21. Pozri v tomto práva Spoločenstva. Táto úloha prináleží Súdnemu dvoru zmysle CLASSEN, C. D.: Europarecht. ed. R. SCHULZE, v rámci prejudiciálneho konania. Súdny dvor od začiatku M. ZULEEG, bod 76, a. 204, ktorý uvádza, že možnosť zdôrazňuje, že jednotný výklad a uplatňovanie práva predložiť prejudiciálnu otázku nemôže byť obmedzená Spoločenstva je súčasťou základných zásad práva Spolo- vnútroštátnym procesným právom. čenstva, ktoré nemôžu byť spochybnené žiadnym ustano- 26 — Pozri rozsudky Rheinmühlen, už citovaný v poznámke pod vením vnútroštátneho práva. V tejto súvislosti Súdny dvor čiarou 24, body 2 a 3, a van Schijndel a van Veen, už cito- odkazuje na rozsudok zo 16. januára 1974, Rheinmühlen vaný v poznámke pod čiarou 16, bod 18. (166/73, Zb. s. 33). 27 — Bod 71 týchto návrhov.

80. Treba však zohľadniť skutočnosť, že táto zásada je úzko spojená so zásadou kontra- diktórnosti 30. Podstatou uvedenej zásady sú kontradiktórne záujmy účastníkov konania, ktoré vyžadujú rovnosť v právach a povin- nostiach, ako aj rovnaké procesné možnosti. 79. Zásadu procesnej rovnosti uznala ju- Kontradiktórne konania, akými sú konania dikatúra Súdneho dvora ako procesnú zá- o nesplnení povinnosti a žaloby na neplat- ruku 28. Z dogmatického hľadiska je táto zá- nosť alebo nečinnosť, sa vyznačujú tým, že sada odvodená od všeobecnej zásady práva žalobca podá návrh založený na práve Spo- na spravodlivý proces 29, ktorá zaväzuje súdy ločenstva smerujúci proti žalovanému, a ža- Únie, a sama predstavuje vyjadrenie zása- lovaný sa proti tomuto návrhu bráni. Žalobca dy právneho štátu, ako aj všeobecnej zásady a žalovaný sú účastníkmi sporového kona- rovnosti. Zaisťuje formálnu rovnosť právneho nia. Naproti tomu nekontradiktórne konania napĺňajú objektívnu úlohu právnej ochrany a kontroly. Nevystupujú v nich účastníci ko- nania, ale iba dotknuté osoby 31. Prejudiciál- 28 — Pozri rozsudky z 15. júna 2000, TEAM/Komisia, C-13/99 P, Zb. s. I-4671, body 35 a 36, a z 9. septembra 1999, Petri- ne konanie v zmysle článku 234 ES, ktorého des/Komisia, C-64/98 P, Zb. s. I-5187, bod 31. Pozri rozsu- dok z 29. júna 1995, ICI/Komisia, T-36/91, Zb. s. II-1847, bod 93. 29 — Pozri v tomto zmysle SACHS, B.: Die Ex-Officio-Prüfung durch die Gemeinschaftsgerichte. Tübingen, 2008, s. 208. 30 — Pozri v tomto zmysle SACHS, B., c. d. v poznámke pod Práve v rozsudku zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/ čiarou 29. Pozri rozsudok Petrides/Komisia, už citovaný Komisia, (C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 21), Súdny dvor po v poznámke pod čiarou 28, bod 31. prvýkrát výslovne uznal, že súdy Únie sú viazané všeobec- 31 — KOENIG, C., PECHSTEIN, M., SANDER, C.: EU-/EG-Pro- nou zásadou práva na spravodlivý proces. zessrecht. 2. vyd., Tübingen 2002, bod 123, s. 65.

33 — To zjavne vyplýva aj z výkladu a contrario návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 28. novembra 2002 32 — Pozri v tomto zmysle KOENIG, C., PECHSTEIN, M., SAN- vo veci Komisia/Nemecko (rozsudok z 10. apríla 2003, DER, C, c. d. v poznámke pod čiarou 31, s. 65; WÄGEN- C-20/01 a C-28/01, Zb. s. I-3609), bod 42. Generálny advo- BAUR, B., c. d. v poznámke pod čiarou 7, článok 23 kát v nich uvádza, že účasť vedľajšieho účastníka konania Štatútu Súdneho dvora, bod 2, s. 27, a EVERLING, U., c. d. na konaní nespočíva v predložení písomných alebo ústnych v poznámke pod čiarou 7, s. 56. Vo svojej judikatúre Súdny vyjadrení ako amicus curiae a v pomoci súdu Spoločenstva dvor opisuje prejudiciálne konanie ako „nesporové kona- touto formou, ako je to v rámci článku 20 druhého odseku nie“, ktoré má incidenčnú povahu v rámci sporu prejedná- Štatútu Súdneho dvora a článku 104 ods. 4 rokovacieho vaného na vnútroštátnom súde a je nezávislé od akejkoľvek poriadku. Odkaz na posledné uvedené ustanovenie umož- iniciatívy účastníkov konania, ktorí môžu byť iba vypočutí ňuje vyvodiť záver, že osoba zúčastnená na prejudiciálnom v právnom rámci vymedzenom týmto súdom (pozri uzne- konaní, ktorá predkladá vyjadrenia alebo formuluje pri- senie predsedu Súdneho dvora z 24. októbra 2001, Dory, pomienky, koná ako amicus curiae. EVERLING, U., c. d. C-186/01 R, Zb. s. I-7823, bod 9 a citovanú judikatúru). v poznámke pod čiarou 7, s. 57, tiež zjavne potvrdzuje toto Súdny dvor teda odlíšil prejudiciálne konanie od skutoč- tvrdenie. Odkazuje na pomocnú úlohu Komisie v rámci ného „sporového konania“ na vnútroštátnom súde, ktorý konania na Súdnom dvore. Okrem iného uvádza, že členské podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Z dôvodu štáty využívajú možnosť formulovať pripomienky najmä základného rozdielu medzi sporovým konaním a incidenč- vtedy, ak sú dotknuté ich konkrétne záujmy, ako napríklad ným konaním stanoveným článkom 234 ES Súdny dvor platnosť vnútroštátnych pravidiel alebo záujmy ich štátnych napríklad zamietol uplatnenie ustanovení, ktoré sú uplat- príslušníkov, alebo všeobecnejšie, ak je dotknuté postavenie niteľné iba na sporové konanie. členských štátov v systéme Spoločenstva.

84. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti člá- nok 23 Štatútu Súdneho dvora ani iné ustano- 83. Ako to preukazujú aj ustanovenia roko- venia práva Spoločenstva neobsahujú právne vacieho poriadku týkajúce sa naliehavého pravidlá, s ktorými by bolo v rozpore vnútro- prejudiciálneho konania, naliehavé dôvody štátne procesné ustanovenie ukladajúce vnút- môžu takisto vyvolať potrebu prednostné- roštátnemu súdu, ktorý predkladá Súdnemu ho informovania daného členského štátu. dvoru návrh na začatie prejudiciálneho ko- Článok 104b ods. 2 rokovacieho poriadku nania, povinnosť informovať o tomto návrhu stanovuje, že prejudiciálny návrh, ktorým sa súčasne aj ministra spravodlivosti. položila jedna alebo viacero otázok týkajú- cich sa oblastí upravených v hlave VI Zmlu- vy o Európskej únii alebo v hlave IV tretej 34 — Podľa WÄGENBAUR, B., c. d. v poznámke pod čiarou 7, časti Zmluvy ES – ak vnútroštátny súd na- čl. 104b Verf EuGH, bod 9, s. 245, návrh na začatie preju- diciálneho konania je z dôvodu naliehavosti bezodkladne vrhol uplatnenie naliehavého konania alebo doručený dotknutým subjektom a následne doručený ostat- ak predseda Súdneho dvora požiadal určenú ným oprávneným subjektom uvedeným v článku 23 Štatútu Súdneho dvora, teda predtým, ako Súdny dvor rozhodne komoru o preskúmanie potreby prejedna- o otázke, či dotknutý návrh môže byť predmetom nalieha- nia návrhu v rámci tohto konania – je bez- vého prejudiciálneho konania. To isté platí, aj v prípade roz- hodnutia, či má návrh na začatie prejudiciálneho konania odkladne doručený tajomníkom členskému podliehať naliehavému konaniu alebo nie.

85. Druhá prejudiciálna otázka sa týka najmä výkladu článku 234 ES. Vnútroštátny súd sa touto otázkou pýta, či sa výkladová právomoc Súdneho dvora vzťahuje na výklad pojmu 87. Pokiaľ ide o prvý aspekt, treba sa odvo- „nekalá podmienka“ v zmysle článku 3 ods. 1 lať na skutočnosť, že všetky pravidlá práva smernice 93/13 a podmienok vymenovaných Spoločenstva môžu byť v zásade predme- v prílohe k tejto smernici. Tretia prejudiciálna tom návrhu na výklad. Článok 220 ES ods. 1 otázka týkajúca sa možnosti Súdneho dvora to potvrdzuje. Súdny dvor vo všeobecnos- poskytnúť výkladové usmernenia je výslovne ti poveruje, aby zabezpečil v rámci svojich položená iba vtedy, ak sa kladne odpovie na právomocí dodržiavanie „práva“ pri výklade druhú prejudiciálnu otázku, a je s touto otáz- zmluvy ES. Článok 234 prvý odsek písm. b) kou úzko spojená. Je preto účelné poskytnúť ES ďalej spresňuje, že výkladová právomoc spoločnú odpoveď na obidve otázky. Súdneho dvora sa vzťahuje najmä na „akty orgánov Spoločenstva“, teda na sekundárne právo v celom rozsahu, vrátane právnych ak- tov uvedených v článku 249 ES. Súdny dvor je teda logicky oprávnený vykladať taký právny akt, akým je smernica 93/13. Oprávnenie sa vzťahuje na právne pojmy uvedené v týchto aktoch, ktoré v súlade s judikatúrou v zásade musia byť predmetom autonómneho výkladu 86. Spôsob, akým sú tieto prejudiciálne otáz- práva Spoločenstva, pokiaľ neexistuje výslov- ky formulované, poukazuje na určitú neisto- ný odkaz na právo členských štátov. 35 tu vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o úlohu Súdneho dvora a úlohu vnútroštátnych sú­ dov v rámci výkladu a uplatňovania smer­ 35 — Rozsudok z 18. januára 1984, Ekro, 327/82, Zb. s. 107, nice 93/13. Za týchto podmienok sa domnie- bod 11; z 19. septembra 2000, Linster, C-287/98, vam, že na účely lepšieho porozumenia vzťahu Zb. s. I-6917, bod 43; z 9. novembra 2000, Yiadom, C-357/98, Zb. s. I-9265, bod 26; zo 6. februára 2003, SENA, C-245/00, spolupráce, ktorý charakterizuje prejudiciál- Zb. s. I-1251, bod 23; z 12. októbra 2004, K ­ omisia/Portu- ne konanie, je pred preskúmaním právnych galsko, C-55/02, Zb. s. I-9387, bod 45; z 27. januára 2005, Junk, C-188/03, Zb. s. I-885, body 27 až 30, a zo 7. decem- otázok nastolených vnútroštátnym súdom bra 2006, SGAE, C-306/05, Zb. s. I-11519, bod 31.

39 — Vo veci SENA Súdny dvor vykladal pojem „primeraná odmena“ v zmysle článku 8 ods. 2 smernice Rady 92/100/ EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými prá- vami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120). Súdny dvor sa najskôr odvolal na už citovanú judikatúru o výklade autonómnych pojmov práva Spoločenstva a následne poznamenal, že smer­ nica 92/100 neobsahuje žiadnu definíciu dotknutého pojmu. V tejto súvislosti Súdny dvor zjavne vychádzal zo zásady, že normotvorca Spoločenstva sa vedome zdržal definova- nia podrobnej a záväznej metódy na účely výpočtu tejto odmeny. Výslovne teda uznal možnosť členských štátov, aby si samy stanovili podrobnosti výpočtu takejto „primeranej odmeny“ vymedzením „najvhodnejších kritérií na zabezpe- čenie dodržiavania tohto pojmu Spoločenstva v medziach uložených právom Spoločenstva a najmä dotknutou smer- nicou 92/100“, a uspokojil sa s tým, že členské štáty vyzval, 89. Ako však potvrdil Súdny dvor vo svojom aby dodržiavali čo možno najjednotnejším spôsobom na území Spoločenstva pojem primeraná odmena vzhľa- rozsudku SENA 38 v súvislosti s pojmom „pri- dom na ciele smernice 92/100 spresnené predovšetkým v jej odôvodneniach. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, meraná odmena“ v zmysle článku 8 ods. 2 že skutočnosť, že uvedený pojem vyžaduje konkretizáciu prostredníctvom kritérií, ktoré musia byť vymedzené na vnútroštátnej úrovni, nebránila Súdnemu dvoru uviesť, že pojem primeraná odmena v zmysle článku 8 ods. 2 tejto smernice sa musí vykladať a uplatňovať jednotne vo všet- 36 — Rozsudky zo 7. mája 2002, Komisia/Švédsko, C-478/99, kých členských štátoch. Za osobitných okolností danej veci Zb. s. I-4147, bod 17, a z 1. apríla 2004, Freiburger Kom- Súdny dvor takto mohol v konečnom dôsledku potvrdiť, že munalbauten, C-237/02, Zb. s. I-3403, bod 20. ide o pojem práva Spoločenstva, ako aj o potrebu autonóm- 37 — Pozri v tomto zmysle PFEIFFER: In: Das Recht der Euro- neho komunitárneho výkladu. päischen Union. ed. GRABITZ, HILF, zväzok IV, komen- 40 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 tár smernice 93/13, úvodné poznámky, A5, bod 28, s. 14, o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi a BASEDOW, J.: Der Europäische Gerichtshof und die súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, Klauselrichtlinie 93/13: Der verweigerte Dialog. In: Fest- s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230). schrift für Günter Hirsch zum 65. Geburtstag, 2008, s. 58. 41 — Pozri právny základ (článok 95 ES), ako aj odôvodnenia č. 1, 38 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 35. 2, 3 a 10 smernice 93/13.

42 —  V tomto zmysle RŐTHEL, A.: Missbräuchlichkeitskon- trolle nach der Klauselrichtlinie: Aufgabenteilung im supranationalen Konkretisierungskatalog. In: Zeitschrift für Europäisches Privatrecht. 2005, s. 422, ktorý uvádza, a) Rozdiel medzi výkladom a uplatňovaním že prevládajúci názor doktríny v súčasnosti vychádza zo zásady, že konkretizácia všeobecných ustanovení a poj- práva Spoločenstva mov, ktorých normatívny obsah musí byť spresnený, patrí do konečnej právomoci Súdneho dvora. Súdny dvor má možnosť konkretizácie s konečnou platnosťou, ktorá bude záväzná, a teda výsadu konkretizácie. Autor sa odvoláva na predmet prejudiciálneho konania a účel harmonizácie právnych predpisov, pretože v opačnom prípade by právo Spoločenstva nemohlo uskutočniť tento posledný uvedený účel. LEIBLE, S., c. d. v poznámke pod čiarou 44, s. 426, tiež odkazuje na skutočnosť, že podľa prevládajúceho názoru 91. Toto zistenie ma priviedlo k ďalšiemu doktríny pojem nekalá povaha v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 musí podliehať autonómnemu komunitár- aspektu otázky, ktorý treba objasniť. Ak totiž nemu výkladu. Akýkoľvek iný názor by popieral potrebný nepristúpime k druhej prejudiciálnej otázke účinok derivovaného práva, ako aj účinok aproximácie právnych úprav sledovaný smernicami. Pozri v tomto zmysle tiež MŰLLER-GRAFF, P.-C.: Gemeinsames Pri- vatrecht in der Europäischen Gemeinschaft. In: Gemein- sames Privatrecht in der Europäischen Gemeinschaft. 2. vyd., Baden-Baden, 1999, s. 56 a 57, ktorý sa domnieva, 43 — Rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Sal- že v rámci výkladu smerníc v oblasti súkromného práva vat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, ďalej len Súdny dvor plní funkciu občianskeho súdu. Pri výkone tejto „Océano Grupo“. funkcie je Súdny dvor neustále nútený konkretizovať a teda 44 — Pozri rozsudok Océano Grupo, už citovaný v poznámke rozvíjať právo Spoločenstva, pričom vychádza z vágnych pod čiarou 43, bod 22. LEIBLE, S.: Gerichtsstandsklauseln právnych pojmov, ktoré preto podliehajú výkladu v súlade und EG-Klauselrichtlinie. In: Recht der Internationalen s účelom ustanovení dotknutých smerníc. Ako príklad Wirtschaft. 6/2001, s. 425, sa tiež zjavne vyjadruje v pro- autor uvádza pojem nekalej povahy v článku 3 ods. 1 smer- spech výkladovej právomoci Súdneho dvora. nice 93/13. 45 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 42.

doslovne, ale ako ku výzve, aby Súdny dvor a ktoré by preň mohli byť užitočné na účely spresnil rozdelenie úloh medzi Súdny dvor posúdenia účinkov týchto ustanovení. a vnútroštátne súdy v rámci preskúmania nekalých podmienok, treba vnútroštátny súd upozorniť predovšetkým na všeobecné pra- vidlo, 46 podľa ktorého v konaní podľa člán- ku 234 ES rozdelenie právomocí medzi Súdny dvor a vnútroštátny súd vyžaduje, aby výklad práva Spoločenstva prislúchal Súdnemu dvo- ru a jeho uplatňovanie vnútroštátnemu súdu. V dôsledku toho nie je Súdny dvor oprávne- ný uplatňovať pravidlá práva Spoločenstva na konkrétny prípad, o aký ide v prejednáva- nej veci, a teda nemá ani právomoc zaradiť ustanovenia vnútroštátneho práva do takejto

46 — Rozsudky z 27. marca 1963, Da Costa a i., 28/62 až 30/62, Zb. s. 59, a z 12. februára 1998, Cordelle, C-366/96, tý Súdnym dvorom, či dotknutá podmienka Zb. s. I-583, bod 9. Pozri v tomto zmysle tiež CRAIG, P., DE BÚRCA, G.: EU Law. 4. vyd., Oxford, 2008, s. 493, podľa ktorých článok 234 ES síce zveruje Súdnemu dvoru právo- moc vykladať Zmluvu, ale výslovne ho neoprávňuje uplat- ňovať ju na prejednávanú vec. Hranica medzi výkladom 47 — Pozri tiež NASSALL, W.: Die Anwendung der EU-Richtli- a uplatňovaním práva charakterizuje rozdelenie právomocí nie über missbräuchliche Klauseln in Verbraucherverträ- medzi Súdny dvor a vnútroštátne súdy.

In: J. von Staudingers Kommentar zum nym súdom prislúcha uplatňovať pravidlo práva Spoločen- Bürgerlichen Gesetzbuch. 13. vyd., Berlin, 1998, Einleitung stva na konkrétny spor. Autor však pripúšťa, že nie je vždy zum AGBG, bod 33, s. 18, podľa ktorého je vylúčené položiť jednoduché oddeliť uplatňovanie normy od jej výkladu. Súdnemu dvoru otázku, či určité podmienky v presne opí- AUBRY, H., POILLOT, E., SAUPHANOR-BROUILLARD, saných zmluvných typoch sú nekalé. Pozri v tomto zmysle

In: Recueil Dalloz. 17/2009, s. 1153, ktorý odka- dvora vo výklade a nie v uplatňovaní, čo je, zdá sa, v praxi zuje na judikatúru Súdneho dvora, najmä na rozsudky Frei- náročné dodržať. burger Kommunalbauten a Pannon GSM.

93. Ako preukazuje všeobecné pra­ vidlo o právomoci výkladu a uplatňovania práva Spoločenstva, základné znaky toh- to rozdelenia právomocí už dlhší čas sta- novuje judikatúra Súdneho dvora. Pokiaľ však ide o posúdenie nekalých podmie- 95. Súdny dvor tým poukázal na osobitnú nok v zmluvách uzatvorených so spot­ úlohu vnútroštátnych súdov v boji proti ne- rebiteľmi v zmysle smernice 93/13, tieto kalým podmienkam, a to je dôvod, pre ktorý znaky možno považovať za určené 49 až od im zveril úlohu konkrétne určiť, či zmluvná rozsudku Freiburger Kommunalbauten 50. podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 52. Podľa 49 — RŐTHEL, A., c. d. v poznámke pod čiarou 42, s. 424, sa Súdneho dvora, ktorý sa odvoláva na článok 4 domnieva, že Súdny dvor rozsudkom Freiburger Kom- smernice 93/13, okolnosti konkrétneho prí- munalbauten jasne zmenil smerovanie a priklonil sa v prospech pragmatického rozdelenia právomocí medzi padu, ktoré musia vnútroštátne súdy zohľad- seba samého a vnútroštátne súdy v rámci boja proti neka- niť v rámci preskúmania podmienky, zahŕ- lým podmienkam v spotrebiteľských zmluvách. PFEIF- FER, T.: Prüfung missbräuchlicher Klauseln von Amts ňajú povahu tovarov alebo služieb tvoriacich wegen (Gerichtsstand) – Günstigkeitsprinzip nach Wahl des Verbrauchers. In: Neue Juristische Wochenschrift. predmet zmluvy a všetky okolnosti, ktoré sa 32/2009, s. 2369, sa domnieva, že rozsudkom Freiburger týkajú jej uzatvorenia. Treba zdôrazniť, že Kommunalbauten chcel Súdny dvor stabilizovať váhajúcu judikatúru vo veci rozdelenia právomocí s vnútroštátnymi v tomto kontexte musia byť tiež posúdené súdmi v rámci preskúmania nekalých podmienok. AUBRY, H., POILLOT, E., SAUPHANOR-BROUILLARD, N., c. d. v poznámke pod čiarou 46, s. 798, vidia v tomto rozsudku potvrdenie rozdelenia právomocí uvedeného vyššie, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie práva Spoločenstva. 51 — Tamže. 50 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 36. 52 — Tamže, bod 25.

96. Súdny dvor sa tak priklonil k návrhom generálneho advokáta Geelhoeda, ktorý sa v podstate vyjadril v prospech decentralizo- vaného posúdenia nekalých podmienok na 54 —  Keďže neexistuje jednotné európske občianske právo, úrovni členských štátov pri zachovaní výkla- Súdny dvor zostáva závislý od údajov poskytnutých vnút- dového monopolu Súdneho dvora. Generálny roštátnymi súdmi vo veci aspektov vnútroštátneho práva v danej veci, pokiaľ ide o konkrétnu podmienku, aby mohol advokát vo svojich návrhoch na jednej strane vykladať pojem nekalý v zmysle článku 3 ods. 1 smer­ nice 93/13. V zásade si však možno predstaviť, že by mal poukázal na potrebu jasného rozdelenia prá- Súdny dvor okrem iného možnosť odvolať sa subsidiárne na vomocí medzi Spoločenstvo a členské štáty návrhy kodifikácií vypracovaných európskymi univerzitami, ako napríklad Draft Common Frame of Reference (DCFR), v oblasti ochrany spotrebiteľov. Na druhej aby dospel k primeraným riešeniam občianskoprávnych strane sa vyjadril v prospech hospodárneho sporov. Pozri v tomto zmysle HEINIG, J.: Die AGB-Kon- trolle von Gerichtsstandsklauseln – zum Urteil Pannon využívania právnych prostriedkov. Pokiaľ des EuGH. In: Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht. 24/2009, s. 886 a nasl., ktorý odkazuje na progresívny roz- ide o tento posledný menovaný bod, gene- voj európskeho súkromného práva, ako aj na vypracova- rálny advokát oprávnene nepriamo varoval nie spoločných európskych pravidiel v zmluvnom práve v DCFR alebo v budúcom spoločnom referenčnom rámci, pred rizikom nadmerného využívania ko- ktoré môžu Súdnemu dvoru poskytnúť kritériá na účely uskutočňovania intenzívnejšieho preskúmavania podmie- nania podľa článku 234 ES, ak by posúdenie nok na európskej úrovni. FREITAG, R.: Anmerkung zum nekalej povahy danej podmienky malo patriť Urteil Freiburger Kommunalbauten. In: Entscheidungen zum Wirtschaftsrecht. 2004, s. 398, je však v tejto súvislosti do právomoci Súdneho dvora. Vzhľadom na skeptický. Domnieva sa, že v zásade je predstaviteľné, že všeobecnú povahu pojmu „nekalá podmien- Súdny dvor od prípadu k prípadu rozvíja spoločný právny menovateľ vlastný právu Spoločenstva na základe acquis ka“ a skutočnosť, že tieto podmienky sa ob- communautaire v občianskom práve a na základe porov- nania vnútroštátnych právnych poriadkov. Ale vzhľadom javujú v rôznych formách s rôznym obsahom na to, že smernica 93/13 sa v zásade týka všetkých oblastí občianskeho práva, Súdny dvor by bol v takom prípade tla- čený do úlohy nahradenia občianskeho zákonodarcu, čo by spôsobovalo problémy na úrovni horizontálneho rozdele- nia právomocí v Spoločenstve, ako aj v súvislosti s právnou 53 — Tamže, bod 21. istotou.

55 — BASEDOW, J., c. d. v poznámke pod čiarou 37, s. 61, správne poznamenáva, že úvahy o politike súdnictva by mali byť vyjadrené otvorene. Domnieva sa, že Súdny dvor 99. V tomto kontexte však treba zdôrazniť, že nemôže prijať stanovisko k nekalej povahe zmluvných podmienok v každom konkrétnom prípade. Súdny dvor usmernenia uvedené v týchto rozsudkoch ne- by mal získať možnosť udať súdne smerovanie, aj pokiaľ môžu byť v žiadnom prípade považované za ide o výklad všeobecnej podmienky v článku 3 smer­ nice 93/13. Podľa HEINIG, J., c. d. v poznámke pod čia- vyčerpávajúce. Naopak, predstavujú iba nie- rou 54, s. 886, môže nekalá povaha podmienky závisieť od množ­stva okolností vlastných danej veci, ktorých p ­ osúdenie ktoré zo „všeobecných kritérií“ v zmysle ju- môže byť zverené vnútroštátnym súdom na základe úvah dikatúry, ktoré Súdny dvor poskytol vnútro- o efektívnosti a za súčasného stavu európskeho súkrom- ného práva. FREITAG, R., c. d. v poznámke pod čiarou 54, štátnemu súdu na základe svojho monopolu s. 398, uvádza, že nekalá povaha podmienok predbežne for- na výklad práva Spoločenstva. Konkretizácia mulovaných štandardných zmlúv môže byť posúdená iba na základe kritéria právnej referencie. Keďže neexistuje jed- notná kodifikácia občianskeho práva na európskej úrovni, túto právnu referenciu predstavujú jednotlivé vnútroštátne právne úpravy, ktoré však nepodliehajú posúdeniu Súdneho dvora. WHITTAKER, S., c. d. v poznámke pod čiarou 48, 57 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 16, body 22 a 23. s. 1154, považuje vnútroštátny súd za vhodné fórum na 58 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 42. určenie nekalej povahy zmluvnej podmienky, pretože má 59 — Tamže, bod 43. lepšie postavenie na posúdenie vnútroštátneho kontextu, 60 — Rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní nado- v ktorom sa dotknutá podmienka uplatňuje. búda formálnu a materiálnu právnu silu rozhodnutej veci 56 — V tomto zmysle BERNADSKAYA, E.: L’office du juge et les a zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie clauses abusives: faculté ou obligation?. In: Revue Lamy prejudiciálneho konania, ako aj všetky vnútroštátne súdy Droit des affaires. 42/2009, s. 71, odkazuje na skutočnosť, prejednávajúce vec samu, vrátane súdov vyššieho stupňa. že posúdenie podmienok spotrebiteľských zmlúv in con- Pozri rozsudok z 24. júna 1969, Milchkontor, 29/68, creto uskutočňujú vnútroštátne súdy v súlade s pravidlami Zb. s. 165, bod 3. Pozri v tomto zmysle SCHWARZE, J, c. d. vnútroštátneho práva. v poznámke pod čiarou 17, bod 63, s. 1826.

100. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy tre- 102. Štvrtou prejudiciálnou otázkou vnútro- ba na druhú prejudiciálnu otázku odpovedať štátny súd v podstate žiada spresniť bodov 34 tak, že právomoc Súdneho dvora stanovená a 35 rozsudku Pannon GSM 62, v ktorých Súd- v článku 234 ES zahŕňa právomoc vykladať ny dvor uvádza toto: pojem „nekalá podmienka“ uvedený v člán- ku 3 ods. 1 smernice 93/13, ako aj podmienky vymenované v prílohe k tejto smernici.

61 — Pozri v tomto zmysle RŐTHEL, A., c. d. v poznámke pod „Za týchto podmienok nemôžu špecifiká súd- čiarou 42, s. 427. Podľa autorky vznikajúce občianske právo Spoločenstva závisí od komunikácie a spolupráce viac ako neho konania, ktoré prebieha v rámci vnút- ktorákoľvek iná oblasť práva. Prejudiciálne konanie posky- roštátneho práva medzi predajcom alebo tuje významné možnosti na vytvorenie nadnárodného súk- romného práva a na vedenie integračného procesu. Autorka dodávateľom a spotrebiteľom, predstavovať vidí v rozsudku Freiburger Kommunalbauten nasmerova- nie správnym smerom. Rozdelenie právomocí medzi Súdny dvor a vnútroštátne súdy načrtnuté v tomto rozsudku zabezpečuje primerané a hospodárne výsledky na proces- nej úrovni s vysokou mierou akceptácie. 62 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 4.

I - 10879

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-137/08

skutočnosť, ktorá môže ovplyvniť právnu 2. Relevantné konštatovania Súdneho dvora ochranu, ktorá musí byť podľa ustanovení v rozsudku Pannon GSM vo svetle judikatúry smernice poskytnutá spotrebiteľovi. týkajúcej sa povinnosti preskúmania ex offo vnútroštátneho súdu

I - 10880

VB PÉNZÜGYI LÍZING

povinnosti preskúmania už v rozsudku Cofi- 3. Právne posúdenie dis 66 a ešte jasnejším spôsobom v rozsudku Mostaza Claro 67. V rozsudku Pannon GSM Súdny dvor dodal, že povinnosť preskúmania ex offo nevyhnutne znamená, že nevynúti- teľnosť podmienky v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 93/13 nastáva automaticky a že nie je potrebné, aby sa jej spotrebiteľ domáhal. 68 107. Ako však správne poznamenáva Komi- sia, prejudiciálna otázka sa netýka prípadu, kedy je zmluvná podmienka skutočne neka- lá, ale situácie, v ktorej vnútroštátny súd za- znamenal prípadne nekalú povahu zmluvnej podmienky, teda v ktorej má vnútroštátny súd iba podozrenie na túto nekalú povahu bez toho, aby to mohol s istotou preukázať. Keďže smernica v tejto súvislosti neobsahu- je príslušné ustanovenie, v zásade by sa malo uplatniť vnútroštátne procesné právo v súla- de so zásadou procesnej autonómie členských štátov 71.

I - 10881

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-137/08

poskytnutá spotrebiteľovi“, treba tiež chápať má k dispozícii právne a skutkové okolnosti v tomto zmysle. V dôsledku toho je nutné potrebné na tento účel“. Súdny dvor naposle- na účely dosiahnutia cieľov smernice v oso- dy uplatnil túto formuláciu v rozsudku Astur- bitných prípadoch v konkrétnych prípadoch com 74. Domnievam sa však, že túto vetu treba zasiahnuť do regulačnej autonómie členských chápať v tom zmysle, že povinnosť preskúma- štátov v procesnej oblasti 73. Nastoľuje sa otáz- nia súdu vzniká len vtedy, ak z tvrdení účast- ka, či rozsudok Pannon GSM evokuje takýto níkov konania alebo z iných okolností vyply- zásah do regulačnej autonómie členských štá- nú indície o prípadnej nekalej povahe. 75 Iba tov v procesnej oblasti a, v prípade zápornej v tomto prípade musí ex offo nasledovať svoje odpovede, či by bol takýto zásah vhodný. pochybnosti, pokiaľ ide o platnosť podmienky bez toho, aby bolo potrebné, aby sa niektorý účastník konania konkrétne domáhal nekalej povahy 76. Z rozsudku naopak nevyplýva, že

Dánsky: „så snart den råder over de oplysninger om de retlige eller faktiske omstændigheder, som denne prøvelse kræver“. Nemecky: „sobald es über die hierzu erforderlichen rechtlichen und tatsächlichen Grundlagen verfügt“. Francúzsky: „dès qu’il dispose des éléments de droit et de fait nécessaires à cet effet“. Anglicky: „where it has available to it the legal and factual elements necessary for that task“. Taliansky: „a par-

Maďarsky: „amennyiben rendelkezésére állnak az e tekintetben szük- séges ténybeli és jogi elemek“. 73 — HEINIG, J., c. d. v poznámke pod čiarou 54, s. 885, pouka- 76 — Pozri v tomto zmysle MAYER, C.: Missbräuchliche zuje na to, že zásada procesnej autonómie členských štá- Gerichtsstandsvereinbarungen in Verbraucherver- tov nie je nedotknuteľná a že zásahy do tejto zásady môžu trägen: Anmerkung zu EuGH, Urteil vom 4.6.2009, byť odôvodnené. Podľa jeho názoru povinnosť preskúmať C-243/08 – Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikné Györfi. ustanovenia o voľbe príslušnosti súdu vo všeobecných In: Zeitschrift für Gemeinschaftsprivatrecht. 2009, s. 221. obchodných podmienkach nepredstavuje neprijateľný POISSONNIER, G.: La CJCE franchit une nouvelle étape zásah do regulačnej autonómie členských štátov v proces- vers une réelle protection du consommateur.

Hoci ľov, ako to potvrdzujú veci Océano Grupo a Pannon GSM. nie je úplne explicitný, zjavne v tom istom duchu treba Bod 1 písm. q) prílohy k smernici 93/13, podľa ktorého pod- chápať aj pohľad AUBRY, H., POILLOT, E., SAUPHANOR- mienky brániace spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať -BROUILLARD, N., c. d. v poznámke pod čiarou 46, s. 798, žalobu môžu byť vyhlásené za nekalé, preukazuje, že smer- podľa ktorých konštatovanie Súdneho dvora je „z proces- nica sa vzťahuje aj na procesné aspekty. ného hľadiska logické“.

111. V rozsudku van Schijndel a van Veen 78 Súdny dvor bez zaváhania uznal obmedze- nia, ktoré táto osobitná povaha vnútroštát- neho občianskoprávneho konania kladie na preskúmanie ex offo vnútroštátnym súdom. Konštatuje v ňom, že „právo Spoločenstva neukladá vnútroštátnym súdom povinnosť vzniesť ex offo žalobný dôvod založený na 110. Inak povedané, právo Spoločenstva ne- porušení ustanovení práva Spoločenstva, ak obsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zaväzo- by ich preskúmanie tohto dôvodu prinútilo valo vnútroštátny súd začať z vlastného pod- vzdať sa pasivity, ktorá im prináleží, tým, že netu dokazovanie na účely získania právnych by prekročili rámec sporu, ktorý bol opísa- a skutkových okolností potrebných na posú- ný účastníkmi konania, a opreli by sa o iné denie nekalej povahy zmluvnej podmienky, skutočnosti a okolnosti, ako sú tie, ktorými ak tieto okolnosti nie sú dostupné. Právomoci účastník konania majúci záujem na uplat- vnútroštátneho súdu sú naopak vymedzené není uvedených ustanovení odôvodnil svoj vnútroštátnym procesným právom. V tomto návrh“. Z uvedeného vyplýva, že v oblasti ob- kontexte treba poukázať na skutočnosť, že čianskoprávneho konania kladie dispozičná v práve členských štátov sa občianskopráv- zásada obmedzenia právomoci preskúmania ne konanie vyznačuje dispozičnou zásadou, vnútroštátneho súdu, ktoré musí právo Spo- podľa ktorej účastníkom konania prináleží ločenstva akceptovať. 79 predložiť všetky relevantné okolnosti, na zá- klade ktorých musí potom súd rozhodnúť. To isté zjavne platí aj pre maďarské občianske 77 — V tomto zmysle OSZTOVITS, A. a NEMESSÁNYI, Z., c. procesné právo, pretože zo štvrtej prejudici- d. v poznámke pod čiarou 70, s. 25, ktorí odkazujú na člá- nok 164 maďarského občianskeho súdneho poriadku. álnej otázky v každom prípade vyplýva, že vy- 78 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 16. konanie dokazovania možno nariadiť iba na 79 — V tomto zmysle POISSONNIER, G., c. d. v poznámke pod návrh účastníkov konania. Podľa maďarské- čiarou č. 76, s. 2314, ktorý považuje dispozičnú zásadu v občianskom konaní za obmedzenie povinnosti preskúma- ho občianskeho súdneho poriadku účastníci nia vnútroštátneho súdu.

80 — Pozri rozsudok Océano Grupo, už citovaný v poznámke pod čiarou 43, body 21 až 24. Súdny dvor v ňom uvádza, že ustanovenie o voľbe príslušnosti súdu, ktoré bolo do zmluvy uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodá- vateľom vložené bez osobitného vyjednávania a ktoré priznáva výlučnú príslušnosť súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, musí byť pova- žované za nekalé v zmysle článku 3 smernice, ak napriek požiadavke dobrej viery vytvára na úkor spotrebiteľa značnú 113. Vo veciach, ktoré sa netýkajú ustano- nerovnováhu medzi zmluvnými právami a povinnosťami zmluvných strán. Podľa Súdneho dvora takéto ustanovenie vení o voľbe príslušnosti súdu, ale hmotno- o voľbe príslušnosti súdu ukladá spotrebiteľovi povinnosť právnych zmluvných povinností, treba vo uznať výlučnú príslušnosť súdu, ktorý by mohol byť od jeho bydliska vzdialený, čo môže sťažiť jeho možnosť dostaviť sa všeobecnosti počkať, pokiaľ bude mať vnút- na súd. V prípade sporov týkajúcich sa nižších peňažných súm by mohli byť náklady spotrebiteľa spojené s dostave- roštátny súd k dispozícii aspoň jeden exem- ním sa na súd odrádzajúce a viesť spotrebiteľa k tomu, že plár spotrebiteľskej zmluvy ako najdôležitej- sa vzdá možnosti podať žalobu na súd alebo svojich práv na obranu. Súdny dvor sa domnieva, že takéto ustanovenie ší dôkaz formulovaných návrhov. V zmysle spadá do kategórie podmienok uvedených v bode 1 písm. q) rozsudku Pannon GSM „skutkové a právne prílohy smernice, ktorých zmyslom alebo účinkom je neu- možniť alebo brániť spotrebiteľovi v uplatňovaní práva okolnosti potrebné“ na preskúmanie ex offo podať žalobu. Naproti tomu toto ustanovenie umožňuje nekalej povahy zmluvnej podmienky sú takto predajcovi alebo dodávateľovi sústrediť všetky svoje spory týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti na súde, v obvode zhromaždené. Vnútroštátny súd môže napl- ktorého sa nachádza sídlo tejto činnosti, čo uľahčuje orga- nizovanie jeho účasti na pojednávaniach a robí ju menej niť svoju povinnosť preskúmať ex offo neka- nákladnou. Pozri v tomto zmysle POISSONNIER, G., c. d. v poznámke pod čiarou 76, s. 2313. Podľa OSZTOVITS, A., lú povahu zmluvnej podmienky. V množstve NEMESZÁNYI, Z., c. d. v poznámke pod čiarou 70, s. 23, prípadov teda vnútroštátny súd nemusí byť táto judikatúra nebola v priebehu rokov potvrdená právnou praxou v Maďarsku. Naopak aj v súčasnosti je stále bežné, konfrontovaný s osobitnými praktickými že predajca alebo dodávateľ vloží do svojich všeobecných ťažkosťami. To však nevylučuje, že v praxi obchodných podmienok ustanovenie o voľbe príslušnosti súdu, na základe ktorého sa zmluvné strany dohodnú na môžu existovať zmluvné podmienky, ktorých výlučnej príslušnosti súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa alebo – čo sa stáva ešte čas- nekalá povaha môže byť preukázaná iba po tejšie – súdu, ktorý je k tomuto sídlu najbližšie. podrobnom preskúmaní. Ako som však už

114. Už spomenuté zásady ekvivalencie a efektivity 81 nevyžadujú uznanie povinnosti vnútroštátnych súdov vykonať dokazovanie. Pokiaľ ide o zachovanie ekvivalencie v kon- krétnych prípadoch, zdá sa, že v konaniach týkajúcich sa výlučne vnútroštátneho práva nemá vnútroštátny súd viac právomocí ako v konaniach, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu práv priznaných občanovi smerni- cou 93/13. Z tohto hľadiska nemožno identi- fikovať žiadne porušenie zásady ekvivalencie. Tiež je ťažké určiť, v čom by bol výkon práv priznaných smernicou 93/13 prakticky zne- možnený alebo neprimerane náročný. Úvahy vyjadrené vyššie 82 iba preukazujú, že absen- cia povinnosti vnútroštátneho súdu vykonať 83 — HERB, A.: Europäisches Gemeinschaftsrecht und nationaler Zivilprozess. Tübingen 2007, s. 232, sa domnieva, že vecná dokazovanie v právnom poriadku členského povinnosť zabezpečiť priebeh konania predstavuje vhodný štátu nevyhnutne nebráni tomu, aby sa ten- prostriedok na účely zohľadnenia záujmu spotrebiteľa na právnej ochrane. to súd oboznámil s právnymi a skutkovými 84 — Ako správne uvádza POISSONNIER, G., c. d. v poznámke okolnosťami potrebnými na posúdenie ne- pod čiarou 76, s. 2315, moderný občianskoprávny súd sa už nemôže uspokojiť s úlohou „arbitra, ktorý zostáva bokom kalej povahy zmluvnej podmienky v rámci a ponecháva vedenie konania plne na účastníkoch kona- preskúmania ex offo svojej príslušnosti alebo nia“. Občianskoprávny súd ako správca a regulátor zastáva aktívnu úlohu v občianskoprávnom konaní. V spotrebiteľ- na základe argumentácie účastníkov konania. skom práve musí konať ako protiváha, ktorej úloha spočíva v dohľade nad dodržiavaním pravidiel. To neznamená, že by sa mal postaviť na stranu niektorého účastníka konania. Mal by však vykonávať službu zákonu. Spotrebiteľské právo má dvojaký cieľ, chrániť spotrebiteľa a zmravňovať trh. Tento dvojaký cieľ mierne transformoval a obohatil výkon 81 — Pozri bod 67 týchto návrhov. služby sudcu. Má dohliadať na to, aby bol dodržaný účel 82 — Pozri bod 112 týchto návrhov. zákona a aby bolo jeho uplatňovanie účinné.

85 — Pozri v tomto zmysle HERB, A., c. d. v poznámke pod čia- rou 83, s. 231 a 232. 86 — Pozri bod 114 týchto návrhov.

I - 10886

VB PÉNZÜGYI LÍZING

VII — Návrh

117. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky položené Budapesti II. és III. Kerületi Bíróság takto:

„1. Článok 23 Štatútu Súdneho dvora ani iné ustanovenia práva Spoločenstva ne- obsahujú právne pravidlá, s ktorými by bolo v rozpore vnútroštátne procesné ustanovenie ukladajúce vnútroštátnemu súdu, ktorý podáva Súdnemu dvoru ná- vrh na začatie prejudiciálneho konania, povinnosť informovať o tomto návrhu súčasne aj ministra spravodlivosti.