C-175/08

1. Tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Bundesverwaltungs- gericht (Spolkový správny súd), Nemecko, sa týkajú výkladu niektorých ustanovení smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej kra- jiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako II — Právny rámec utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytova- nej ochrany (ďalej len „smernica 2004/83“) 2. Tieto návrhy sa týkajú podmienok, za akých zaniká postavenie utečenca podľa článku 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83. Bunde- sverwaltungsgericht sa najmä snaží zistiť, či utečenec stráca postavenie utečenca podľa A — Medzinárodné právo — Dohovor o práv- článku 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83, nom postavení utečencov ak už neexistuje oprávnená obava z prenasle- dovania, na základe ktorej mu toto postavenie bolo priznané, a utečenec tiež nemá žiaden iný dôvod na obavy pred prenasledovaním v zmysle článku 2 písm. c) smernice. V prí- pade, že by Súdny dvor dospel k záveru, že postavenie utečenca za uvedených okolností 2. Dohovor o právnom postavení utečencov, nezaniká, vnútroštátny súd žiada, aby Súdny podpísaný v Ženeve 28. júla 1951 3, nadobudol dvor rozhodol, či a v akom rozsahu sa na platnosť 22. apríla 1954. Znenie uplatniteľné

1 — Jazyk prednesu: angličtina. 3 — Zbierka zmlúv Spojených národov, zv. 189, s. 150, č. 2545 2 — Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96. (1954).

I - 1498

SALAHADIN ABDULLA A I.

na spor vo veci samej vyplýva z Protokolu 5. štátne občianstvo má, pretože zanikli týkajúceho sa právneho postavenia utečen- okolnosti, pre ktoré sa jej priznalo posta- cov, ktorý bol prijatý 31. januára 1967 v New venie utečenca…“ Yorku a nadobudol platnosť 4. októbra 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“).

a nemôže prijať alebo v dôsledku takéhoto b) stranami alebo organizáciami, vrátane rizika odmieta ochranu tejto krajiny“. medzinárodných organizácií kontrolu- júcich štát alebo podstatnú časť územia štátu.

7. Článok 4 smernice 2004/83 s nadpisom „Posudzovanie skutočností a okolností“ v odseku 4 stanovuje, že „skutočnosť, že žiadateľ už bol predmetom prenasledova- nia alebo vážneho bezprávia alebo priamych hrozieb takéhoto prenasledovania alebo také- hoto bezprávia, je vážnou známkou oprávne- nej obavy žiadateľa z prenasledovania alebo reálneho rizika utrpenia vážneho bezprávia, pokiaľ neexistujú primerané dôvody domnie- vať sa, že takéto prenasledovanie alebo vážne 2. Ochrana sa spravidla poskytuje, keď aktéri bezprávie sa nebude opakovať“. uvedení v odseku 1, prijmú primerané opat- renia na zabránenie prenasledovaniu alebo utrpeniu vážneho bezprávia, inter alia, fun- govaním účinného právneho systému na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov pred- stavujúcich prenasledovanie alebo vážne bez- právie a žiadateľ má prístup k takejto ochrane.

8. Článok 7 s nadpisom „Aktéri ochrany“ stanovuje:

„1. Ochrana môže byť poskytovaná:

3. Pri posudzovaní, či medzinárodné orga- nizácie kontrolujú štát alebo podstatnú časť jeho územia a poskytujú ochranu ako je opí- sané v odseku 2, členské štáty zohľadňujú akékoľvek pokyny, ktoré môžu byť poskytnuté a) štátom alebo v príslušných aktoch Rady.“

I - 1500

I - 1501

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — SPOJENÉ VECI C-175/08, C-176/08, C-178/08 A C-179/08

postavenie utečenca, preukáže na individuál- C — Vnútroštátne právo nom základe, že dotknutá osoba prestala byť utečencom alebo nikdy nim nebola v súlade s odsekom 1 tohto článku…“

11. Článok 15 smernice 2004/83 s nadpisom „Vážne bezprávie“ stanovuje:

12. § 3 ods. 1 zákona o konaní o azyle (Asyl- verfahrensgesetz) stanovuje:

„Vážne bezprávie pozostáva z:

III — Konanie vo veci samej a návrh na začatie prejudiciálneho konania

15. Účastníci konania na vnútroštátnom súde vycestovali v rozpätí rokov 1999 až 2002 do Nemecka, kde požiadali o udelenie azylu. Aydin Salahadin Abdulla, navrhovateľ vo veci C-175/08, je iracký štátny občan turkmén- skeho pôvodu a sunitského vierovyznania. Na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl uvie- dol, že zo zúfalstva zo zatknutia svojho brata dobodal nožom člena politickej strany Baas. Kamil Hasan, navrhovateľ vo veci C-176/08, „Udelený azyl a postavenie utečenca sa je iracký občan arabského pôvodu a sunit- odnímu, akonáhle zanikli okolnosti, na zá­ ského vierovyznania. Na odôvodnenie svojej klade ktorých bol udelený azyl a priznané žiadosti o azyl uviedol, že bratranec u neho postavenie utečenca. To platí najmä vtedy, ak skryl dokumenty zakázanej opozičnej poli- vzhľadom na to, že okolnosti, na základe kto­ tickej strany a pištoľ, ktoré boli nájdené pri rých bol udelený azyl alebo priznané posta- domovej prehliadke. Ahmed Adem a Hamrin venie utečenca, zanikli, cudzinec nemôže Mosa Rashi, navrhovatelia vo veci C-178/08, sú manželský pár irackej štátnej príslušnosti a moslimského vierovyznania. Pán Adem má arabský pôvod, zatiaľ čo pani Mosa 4 —  Gesetz zur Umsetzung aufenthalts- und asylrechtlicher Richtlinien der Europäischen Union, BGBl. I, s. 1970. Tento Rashi patrí ku kurdskej etnickej skupine. Na zákon nadobudol účinnosť 28. augusta 2007. podporu svojich žiadostí o azyl uviedli, že

I - 1503

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — SPOJENÉ VECI C-175/08, C-176/08, C-178/08 A C-179/08

17. Na základe odvolaní, ktoré podala Spol- ková republika Nemecko na vyšších správ- nych súdoch (Oberverwaltungsgericht a Verwaltungerichtshof ), boli v období od marca do augusta 2006 rozhodnutia Verwal- tungsgericht zmenené a žaloby o neplatnosť, ktoré podali navrhovatelia, boli zamiet- nuté. Vyššie správne súdy založili svoje roz- 16. Bundesamt für die Anerkennung auslän- hodnutia okrem iného na skutočnosti, že discher Flüchtlinge, čo je súčasný Bundesamt predchádzajúci režim Saddáma Husajna für Migration und Flüchtlinge (Federálny definitívne stratil svoju vojenskú a politickú úrad pre migráciu a utečencov) (ďalej len moc v Iraku a navrhovatelia sa preto nemu- „Bundesamt“), priznal v rokoch 2001 a 2002 sia obávať prenasledovania zo strany tohto navrhovateľom postavenie utečencov podľa režimu. Uvedené súdy tiež dospeli k názoru, § 51 ods. 1 zákona o cudzincoch (Ausländer- že navrhovateľom výrazne nehrozí žiadne gesetz) (teraz § 3 ods. 1 Asylverfahrensgesetz ďalšie prenasledovanie akéhokoľvek druhu. v spojení s § 60 ods. 1 Aufenthaltsgesetz). Ďalej vyššie správne súdy rozhodli, že pokiaľ Toto postavenie im však Bundesamt odňal pokračujú teroristické útoky a boje medzi v čase od januára 2005 do augusta 2005 militantnou opozíciou a riadnymi bezpeč- v dôsledku zmeny pomerov v Iraku. Navr- nostnými a koaličnými silami, nie je zrejmé, hovatelia napadli tieto rozhodnutia o zrušení v čom tieto udalosti vo vzťahu k navrhovate- postavenia utečenca na Verwaltungsgericht ľom vykazujú znaky súvisiace s azylom. Podľa (správny súd). Verwaltungsgericht tieto roz- uvedených súdov sa na všeobecné nebezpe- hodnutia o zrušení postavenia utečenca zrušil čenstvo nevzťahuje ochrana podľa § 60 ods. 1 Aufenthaltsgesetz, ani článok 1 časť C bod 5 Ženevského dohovoru. Navyše, rozhodnu- 5 —  Navrhovatelia vo veciach C-175/08 (Aydin Salahadin tia o zrušení postavenia utečenca nevyvolali Abdulla), C-176/08 (Kamil Hasan), C-178/08 (Ahmed Adem a Hamrin Mosa Rashi) a C-179/08 (Dler Jamal) budú v tomto žiadne právne pochybnosti vo vzťahu k smer- konaní spoločne označovaní ako „navrhovatelia“. nici 2004/83, keďže táto smernica nadobudla

20. Vnútroštátny súd má však pochybnosti o správnosti tohto postoja vo svetle návrhu Komisie 6, ktorý viedol k prijatiu smernice 19. Vnútroštátny súd sa domnieva, že je 2004/83, ako aj vo svetle niektorých doku- potrebné, aby sa podmienky v krajine pôvodu mentov vydaných Úradom Vysokého komi- utečenca zmenili závažným a nie dočasným sára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“). spôsobom, aby utečencove oprávnené obavy Komisia vo svojom návrhu okrem toho, že z prenasledovania, na základe ktorých mu identifikovala potrebu posúdenia, či v krajine bolo priznané postavenie utečenca, zanikli pôvodu nastala taká zásadná zmena poli- a aby nemal žiaden iný dôvod obávať sa pre- tického alebo spoločenského významu, že nasledovania. Ak utečenec tvrdí, že v prípade vznikli stabilné mocenské štruktúry, dospela vyhostenia do krajiny pôvodu bude predme- k záveru, že musia existovať objektívne a ove- tom nového alebo odlišného prenasledova- riteľné dôkazy, že v danej krajine sú vše- nia, treba preukázať reálnu hrozbu takéhoto obecne dodržiavané ľudské práva, čím možno prenasledovania. „Ochrana štátu“ uvedená naznačila, že zánik postavenia utečenca závisí v článku 1 časti C bode 5 Ženevského doho- voru znamená to isté ako „ochrana štátu“ uvedená v článku 1 časti A bode 2 tohto 6 — KOM(2001) 510 v konečnom znení, s. 26.

I - 1505

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — SPOJENÉ VECI C-175/08, C-176/08, C-178/08 A C-179/08

7 — Podľa vnútroštátneho súdu UNHCR vo svojej Príručke o konaniach a kritériách na určenie postavenia utečenca podľa dohovoru z roku 1951 a Protokolu týkajúceho sa práv- neho postavenia utečencov z roku 1967 zjavne vychádza z myšlienky, že podmienky na priznanie a zrušenie postave- nia utečenca by sa mali do veľkej miery zhodovať. Naproti tomu komentár UNHCR v jeho smerniciach z 10. februára 2003 o medzinárodnej ochrane: Zánik postavenia utečenca v zmysle článku 1 časti C bodu 5 a 6 Dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov vyvolávajú dojem, že aj keď zanikli obavy z prenasledovania, zánik postavenia utečenca tiež závisí od splnenia ďalších podmienok, ktoré s prena- sledovaním nesúvisia. V súlade s bodmi 15 a 16 uvedených smerníc sa okrem fyzickej bezpečnosti vyžaduje najmä existencia fungujúcej vlády a základných administratívnych štruktúr, ktoré dokladuje fungujúci právny a justičný systém, ako aj existencia primeranej infraštruktúry, ktorá obyvate- ľom umožňuje výkon ich práv, vrátane práva na základné živobytie. V tomto ohľade je významným ukazovateľom vše- obecná situácia v oblasti ľudských práv. 8 — V zmysle článku 2 písm. c) uvedenej smernice. 22. Vnútroštátny súd uvádza, že Ženevský 9 — Tamže. dohovor a smernica 2004/83 nestanovujú,

I - 1506

SALAHADIN ABDULLA A I.

24. Na základe uvedených úvah Bundesver- waltungsgericht rozhodnutiami zo 7. februára 2008 (veci C-176/08 a C-179/08) a z 31. marca 2008 (veci C-175/08 a C-178/08) rozhodol, že preruší konania a položí Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: 23. Vnútroštátny súd tiež poznamenáva, že podľa článku 4 ods. 4 smernice 2004/83 skutočnosť, že žiadateľ už bol okrem iného predmetom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je vážnym ukazovateľom žiada- teľových oprávnených obáv z prenasledova- nia alebo reálneho rizika utrpenia vážneho bezprávia, ak neexistujú primerané dôvody domnievať sa, že sa takéto prenasledovanie alebo vážne bezprávie nezopakujú. Vnútro- štátny súd sa však domnieva, že zužujúca for- mulácia „solcher Verfolgung“, ktorá sa odráža aj v anglickej („such persecution“) a francúz- skej verzii („cette persécution“), naznačuje, že „1. Má sa článok 11 ods. 1 písm. e) smer- zmiernenie dôkazného bremena sa nevzťa- nice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 huje na všetky prípady, keď bola daná osoba vykladať v tom zmysle, že bez ohľadu na

I - 1507

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — SPOJENÉ VECI C-175/08, C-176/08, C-178/08 A C-179/08

článok 1 časť C bod 5 druhú vetu Ženev- b) nehrozí utečencovi žiadne vážne ského dohovoru o právnom postavení bezprávie v zmysle článku 15 smer- utečencov z 28. júla 1951 (Ženevský nice 2004/83, ktoré vedie k poskyt- dohovor), postavenie utečenca zaniká, nutiu doplnkovej ochrany podľa keď zanikla oprávnená obava utečenca článku 18 smernice, a/alebo pred prenasledovaním v zmysle článku 2 písm. c) smernice, na základe ktorej došlo k priznaniu postavenia utečenca, a keď sa už ani z iných dôvodov utečenec nemusí obávať prenasledovania v zmysle článku 2 písm. c) smernice?

25. Písomné pripomienky predložili navr- hovatelia vo veci samej, Spolková republika Nemecko, Talianska republika, Cyperská republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Britá- nie a Severného Írska a Komisia Európskych spoločenstiev. Pojednávanie sa uskutočnilo 2. júna 2009.

V — Prípustnosť 27. Podľa ustálenej judikatúry v rámci spo- lupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštát- nymi súdmi, ktorú zakotvuje článok 234 ES, je len na vnútroštátnom súde, aby vo svetle oso- bitných okolností prípadu rozhodol o potrebe rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vyda- nie vlastného rozhodnutia a zároveň o rele- vantnosti otázok, ktoré predloží Súdnemu 26. Vnútroštátny súd uvádza, že vo veciach, dvoru. Súdny dvor môže odmietnuť návrh ktoré prejednáva, zrušenie postavenia podaný vnútroštátnym súdom len vtedy, ak utečenca nespadá priamo do pôsobnosti je zrejmé, že požadovaný výklad práva Spolo- článku 14 ods. 1 v spojení s článkom 11 čenstva nesúvisí s realitou alebo predmetom

I - 1509

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — SPOJENÉ VECI C-175/08, C-176/08, C-178/08 A C-179/08

29. Pokiaľ ide uplatnenie uvedenej judika- túry na tieto návrhy na začatie prejudiciál- 30. Vo svetle uvedenej judikatúry a sku- neho konania, z ustanovení článku 14 ods. 1 točností a vzhľadom na to, že nič v spise nenaznačuje, že by vnútroštátny súd mal oprávnenie odchýliť sa od výkladu ustano- 10 — Pozri okrem iného rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, vení smernice 2004/83, ktorý poskytne Súdny C-415/93, Zb. s. I-4921, body 59 až 61; z 27. novembra 1997, Somalfruit a Camar, C-369/95, Zb. s. I-6619, body 40 dvor, sa domnievam, že Súdny dvor má prá- a 41; z 13. júla 2000, Idéal tourisme, C-36/99, Zb. s. I-6049, vomoc rozhodnúť o návrhu na začatie preju- bod 20; zo 7. januára 2003, BIAO, C-306/99, Zb. s. I-1, bod 88, a zo 7. júna 2005, VEMW a i., C-17/03 Zb. s. I-4983, diciálneho konania. bod 34. 11 — Pozri analogicky rozsudky zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, C-28/95, Zb. s. I-4161, bod 32, a zo 16. marca 2006,, Pose- idon Chartering, C-3/04 Zb. s. I-2505, bod 16; pozri tiež

rozsudok

z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. 12 — Pozri bod 15 vyššie. s. I-10893, bod 23. 13 — Smernica 2004/83 nadobudla účinnosť 10. októbra 2004.

I - 1510

SALAHADIN ABDULLA A I.

skúmať, či zmena okolností v krajine štátnej príslušnosti utečenca je dostatočne závažná a nemá dočasný charakter. Ochrana v zmysle článku 1 časti C bodu 5 Ženevského doho- voru sa netýka len ochrany pred prenasledo- 31.

Navrhovatelia vo veciach C-176/08 a C-179/08 sa domnievajú, že článok 1 časť C bod 5 Ženevského doho- voru nemožno vykladať tak, že je odzrkadle- ním článku 1 časti A bodu 2 tohto dohovoru. Článok 1 časť C bod 5 výslovne vyžaduje podmienku, aby utečenec už ďalej nemohol

32. Navrhovatelia zastávajú názor, že na prvú ského dohovoru predpokladá, že na to, aby otázku vnútroštátneho súdu treba odpovedať zaniklo postavenia utečenca, sa nielenže muselo skončiť prenasledovanie v krajine pôvodu, ale dodatočné zmeny, ktoré v nej

Pokiaľ ide o procesný štandard a podmienky, ktoré musia byť splnené, aby došlo úrovne životných podmienok pre utečencov. k zániku postavenia utečenca, treba odkázať na smernicu Nahradenie jedného režimu druhým nie je Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štan- dardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní dostatočné na to, aby zaniklo postavenie ute- a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, s. 13). Pozri články 37 a 38 smernice 2005/85. V návrhoch na zača- čenca podľa článku 11 ods. 1 písm. e) smer tie prejudiciálneho konania nie je žiaden údaj o tom, či bola smernica 2005/85 prebratá do nemeckého práva, a teda či nice 2004/83, ak ho nesprevádza zásadná je rationae temporis uplatniteľná na konanie pred vnútro- a udržateľná zmena, ktorá vedie k vytvoreniu

mom. Pozri bod 16 vyššie. utečenca podľa článku 11 ods. 1 písm. e)

smernice 2004/83, nestačí, že okolnosti, postavenie utečenca, ak zanikli oprávnené ktoré odôvodňovali utečencove oprávnené obavy z prenasledovania v zmysle článku 2 obavy z prenasledovania v zmysle článku 2 písm. c) uvedenej smernice, na základe kto- písm. c) uvedenej smernice, na základe kto- rých bolo priznané postavenie utečenca, rých mu bolo priznané postavenie utečenca, a utečenec nemá ani žiaden iný dôvod obávať zanikli, a že utečenec nemá ani žiaden iný sa prenasledovania v zmysle článku 2 písm. c) dôvod na obavy z prenasledovania v zmysle smernice 2004/83. Iné okolnosti, ako naprí- článku 2 bodu c) smernice 2004/83. V tomto klad všeobecné nebezpečenstvo v krajine smere sa navrhovatelia vo veci C-178/08 pôvode, nemožno vziať do úvahy. Hoci Spol- opierajú najmä o smernice UNHCR z 10. feb- ková republika Nemecko uznáva, že znenie ruára 2003 o medzinárodnej ochrane: Zánik článku 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 by postavenia utečenca v zmysle článku 1 mohlo byť chápané tak, že na zánik postavenia časti C bodu 5 a 6 Dohovoru o práv- utečenca vyžaduje aj ďalšiu podmienku, a síce nom postavení utečencov z roku 1951. možnosť utečenca využiť ochranu svojej kra- jiny pôvodu, tento členský štát sa domnieva, že výklad uvedeného ustanovenia v súlade so Ženevským dohovorom takéto riešenie neumožňuje. Spolková republika Nemecko sa domnieva, že zatiaľ čo francúzske znenie článku 1 časti C bodu 5 Ženevského doho- voru nie je jednoznačné, anglická verzia tohto ustanovenia jasne vytvára príčinnú súvislosť medzi odstránením okolností odôvodňujú- cich obavy z prenasledovania a dostupnosťou ochrany v krajine pôvodu. Spolková repub- lika Nemecko sa domnieva, že dostupnosť ochrany v krajine pôvode nie je nezávislou, dodatočnou podmienkou. Spolková repub- lika Nemecko tiež zdôrazňuje symetriu medzi získaním postavenia utečenca a stratou tohto postavenia tak podľa smernice 2004/83, ako aj podľa Ženevského dohovoru. Vzhľa- dom na danú symetriu nemožno okolnosti, ktoré by neodôvodňovali priznanie postave- nia utečenca, zohľadniť pri skúmaní zániku tohto postavenia. Okrem toho sa Spolková republika Nemecko domnieva, že smernica 2004/83 jasne rozlišuje medzi postavením utečenca a doplnkovou ochranou.

36. Spojené kráľovstvo sa domnieva, že jas- ným zámerom normotvorcu Spoločenstva bolo, aby smernica, pokiaľ je to relevantné, odzrkadľovala ustanovenia Ženevského dohovoru. Jedinou právnou podmienkou pre stratu postavenia utečenca podľa článku 1 časti C bodu 5 Ženevského dohovoru je, aby „zanikli okolnosti, pre ktoré sa… priznalo postavenie utečenca“. Na to, aby bol niekto uznaný za utečenca, musí spĺňať podmienku 35. Cyperská republika odkazuje na zásady oprávnených obáv z prenasledovania. Preto správneho práva, podľa ktorých môže byť osoba, ktorá prestane mať oprávnené obavy správny akt, akým je aj priznanie postavenia z prenasledovania, stráca postavenie ute- utečenca, zrušený, ak sa zmenili okolnosti, čenca aj podľa Ženevského dohovoru, aj na základe ktorých bol prijatý. Článok 11 podľa článku 11 ods. 1 písm. e) smernice ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 treba vykla- 2004/83. Otázka, či má osoba oprávnené dať tak, že osoba stráca postavenie utečenca, obavy z prenasledovania, je skutkovou otáz- keď zanikli okolnosti odôvodňujúce obavy kou, ktorú musia posúdiť vnútroštátne z prenasledovania v zmysle článku 2 písm. c), orgány s ohľadom na všetky relevantné okol- a teda aj priznanie postavenie utečenca. Podľa nosti. Relevantné skutočnosti sa môžu od Cyperskej republiky, ak sa osoba obáva pre- prípadu k prípadu veľmi odlišovať, a právna nasledovania v zmysle článku 2 písm. c) smer- podmienka preto musí byť formulovaná nice 2004/83 z iných dôvodov, než z akých široko. Spojené kráľovstvo tvrdí, že úvahy mu bolo pôvodne priznané postavenie ute- podľa článku 11 ods. 2 smernice 2004/83 sú čenca, musí táto osoba podať novú žiadosť súčasťou skutkového posúdenia oprávnených

37. Komisia sa domnieva, že článok 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 je potrebné vykla- dať tak, že osoba nestráca postavenie utečenca, ak zanikli oprávnené obavy z prenasledovania v zmysle článku 2 písm. c) uvedenej smernice, na základe ktorých jej bolo priznané postave- nie utečenca, a ak táto osoba nemá ani žiaden iný dôvod obávať sa prenasledovania v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2004/83. Podľa článku 11 ods. 2 smernice 2004/83 musí byť zmena okolností, na základe ktorých bolo danej osobe priznané postavenie utečenca, významná a nesmie mať dočasný charakter. Významná zmena v zmysle článku 11 ods. 2 smernice 2004/83 sa netýka iba okolností odôvodňujúcich obavy z prenasledovania podľa článku 2 písm. c) uvedenej smernice, 38. Pokiaľ ide o odpoveď na druhú otázku, ale týka sa tiež všeobecných politických navrhovateľ vo veci C-175/08 sa domnieva, že a spoločenských pomerov, a najmä situácie na zánik postavenia utečenca je potrebné, aby v oblasti ľudských práv. Zmena, ktorá nie je bol prítomný aktér ochrany v zmysle článku 7 dočasného charakteru, uvedená v článku 11 ods. 1 smernice 2004/83, a že ochrana nemôže

I - 1514

SALAHADIN ABDULLA A I.

I - 1515

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — SPOJENÉ VECI C-175/08, C-176/08, C-178/08 A C-179/08

celkové životné podmienky zabezpečovali a jej poskytnutie podľa článku 15 smernice aspoň minimálnu životnú úroveň. Talianska 2004/83 nezávisia od otázky, či daná osoba republika sa domnieva, že kvázištátny aktér spĺňa požiadavky na ochranu ako utečenec. v podobe medzinárodných ozbrojených zlo- Hrozba vážneho bezprávia preto sama osebe žiek môže byť aktérom ochrany v zmysle nie je prekážkou zániku postavenia utečenca. článku 7 ods. 1 smernice 2004/83. Postave- Po tretie, neexistuje žiadna podmienka, bez nie utečenca nezaniká, ak je osoba vystavená splnenia ktorej by nemohlo dôjsť k zániku hrozbe vážneho bezprávia, pričom v takom postavenia utečenca, pokiaľ ide o stabil- prípade sa uplatní osobitná norma. Stabilnosť nosť bezpečnostnej situácii v štáte pôvodu bezpečnostnej situácie a životné podmienky alebo o požiadavku, aby životné podmienky v krajine pôvodu sú z hľadiska zániku posta- zabezpečovali utečencovi aspoň minimálnu venia utečenca úplne irelevantné. Cyperská životnú úroveň, hoci tieto faktory môžu byť republika sa domnieva, že na zánik postavenia za konkrétnych okolností konkrétneho prí- utečenca nie je potrebné, po prvé, aby exis- padu relevantné. toval aktér ochrany v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 2004/83, po druhé, aby utečenec nebol vystavený hrozbe vážneho bezprávia v zmysle článku 15 smernice 2004/83, po tre- tie, aby bezpečnostná situácia bola stabilná, okrem prípadu, keď bolo postavenie utečenca priznané na základe tejto situácie, alebo po štvrté, aby celkové životné podmienky zabez- pečovali aspoň minimálnu životnú úroveň.

2. Posúdenie prejudiciálneho konania a z pripomienok účastníkov konania pred Súdnym dvorom je zrejmé, že uvedenú smernicu treba vykladať vo svetle Ženevského dohovoru. V predmet- nom odôvodnení sa uvádza, že Ženevský dohovor je „základný kameň pre medziná- rodný právny režim na ochranu utečencov“. No vzhľadom na to, že znenie článku 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 je takmer zrkadlo- vým odrazom znenia článku 1 časti C bodu 5 Ženevského dohovoru o zániku postavenia utečenca, 17 len samotný text tohto dohovoru pri orientácii veľmi nepomôže. Domnievam sa, že otázka zániku postavenia utečenca podľa článku 11 ods. 1 písm. e) smernice 42. Hlavným cieľom smernice 2004/83 je 2004/83 by preto mala byť vykladaná s ohľa- zabezpečiť, aby členské štáty uplatňovali dom na systematiku a účel tejto smernice spoločné kritériá na identifikáciu osôb, ktoré ako celku, pri súčasnom rešpektovaní usta- skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu, novenia článku 1 časti C bodu 5 Ženevského a zabezpečiť týmto osobám aspoň mini- dohovoru. málnu úroveň výhod. 15 Pri sledovaní tohto cieľa smernica 2004/83 rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie. Okrem toho sa smernica 2004/83 usiluje najmä zabezpe- čiť plné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a práva na azyl, inter alia, žiadateľov o azyl. 16

44. Je namieste pripomenúť, že vnútroštátny sa osoba, ktorá mala obavy z prenasledovania súd v návrhu na začatie prejudiciálneho kona- alebo ho skutočne zažila v krajine svojej štát- nia uviedol, že podľa nemeckého práva si ute- nej príslušnosti, vrátila do tejto krajiny proti čenec môže po uplynutí určitého časového svojej vôli, musí byť znenie tohto ustanovenia obdobia zachovať povolenie na pobyt a fak- vykladané opatrne, pri plnom rešpektovaní ticky od neho nemožno žiadať, aby sa vrátil ľudskej dôstojnosti. 20 do krajiny svojej štátnej príslušnosti v prípade zániku postavenia utečenca. Podľa môjho názoru uvedená vnútroštátna prax nemôže ovplyvniť alebo zmeniť minimálne kritériá vyžadované pre zánik postavenia utečenca, ktoré vzniklo podľa smernice 2004/83. Člen- ské štáty majú samozrejme možnosť uplat- ňovať vyšší štandard, ktorý je pre utečencov priaznivejší, za predpokladu, že je zlučiteľný so smernicou 2004/83. 18 46. Zo znenia článku 11 ods. 1 písm. e) smer- nice 2004/83 je zrejmé, že toto ustanovenie ukladá dve požiadavky, ktoré sú vnútorne pre- pojené a ktoré treba na účely zániku postave- nia utečenca skúmať spoločne. Musí byť teda preukázané, že okolnosti, na základe kto- rých bolo utečencovi priznané postavenie utečenca, zanikli a že krajina štátnej prísluš- nosti utečenca je schopná a súčasne ochotná poskytnúť tomuto utečencovi ochranu.

48. A tak hoci je skutočne podľa článku 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 potrebné preukázať, že utečenec už nemá oprávnené 49. Otázka dostupnosti ochrany v krajine štátnej príslušnosti si vyžaduje posúdenie 21 —  Je potrebné poznamenať, že článok 11 ods. 1 písm. e) povahy a rozsahu ochrany, ktorá musí byť smernice 2004/83 uvádza, že štátny príslušník tretej kra- jiny stráca postavenie utečenca, ak „nemôže ďalej odmie- dostupná pre utečenca. V tomto ohľade člá- tať ochranu štátu, ktorého štátne občianstvo má, pretože nok 7 ods. 2 smernice 2004/83 stanovuje, že zanikli okolnosti, pre ktoré sa jej priznalo postavenie utečenca“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Podľa „ochrana“ je vo všeobecnosti poskytnutá, môjho názoru si podmienka, aby osoba ďalej nemohla odmietať ochranu krajiny svojej štátnej príslušnosti, vyža- okrem iného, ak štát prijme primerané opat- duje, aby ochrana danej krajiny bola skutočne dostupná a aby bol utečenec schopný ju využiť. renia na zabránenie „prenasledovaniu alebo 22 —  Pozri napríklad znenie „ако той не може повече да utrpeniu vážneho bezprávia“. Otázne preto je, продължи да отказва получаването на закрила от страната, чието гражданство има“ v bulharskej jazyko- či sa výraz „ochrana“ obsiahnutý v článku 11 vej verzii; „nemůže dále odmítat ochranu země své státní ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 obmedzuje příslušnosti“ v českej jazykovej verzii; „es nicht mehr ableh- nen kann, den Schutz des Landes in Anspruch zu nehmen, na ochranu pred prenasledovaním, alebo dessen Staatsangehörigkeit er besitzt“ v nemeckej jazykovej zahŕňa aj ochranu „pred utrpením vážneho verzii; „s’il ne peut plus continuer à refuser de se réclamer de la protection du pays dont il a la nationalité“ vo francúzskej bezprávia“, čo je pojem, ktorý je súčasťou jazykovej verzii; „non possa più rinunciare alla protezione del paese di cui ha la cittadinanza“ v talianskej jazykovej definície „osob[y] oprávnen[ej] na doplnkovú verzii, „nie może dłużej kontynuować odmawiania skor- ochranu“ podľa článku 2 písm. e) uvedenej zystania z ochrony państwa, którego jest obywatelem“ v poľskej jazykovej verzii; „Não puder continuar a recusar smernice. valer-se da protecção do país de que tem a nacionalidade“ v portugalskej jazykovej verzii; „nu mai poate continua să refuze solicitarea protecției țării al cărui cetățean este“ v rumunskej jazykovej verzii; a „continue to refuse to avail himself or herself of the protection of the country of natio- 23 — Pozri článok 7 ods. 2 smernice 2004/83, ktorý špecificky nality“ v anglickej jazykovej verzii. hovorí o individuálnom prístupe k ochrane.

52. Skutočnosť, že určitá osoba stratila posta- venie utečenca, však nevylučuje možnosť, že táto osoba bude v krajine svojej štátnej prí- slušnosti čeliť reálnemu riziku vážneho bez- právia, ako je definované v článku 15 smernice 51. Podľa môjho názoru smernica 2004/83 2004/83. Za takých okolností musí mať bývalý jasne rozlišuje medzi utečencami a osobami utečenec riadnu a širokú možnosť podať žia- oprávnenými na doplnkovú ochranu. To je dosť o poskytnutie doplnkovej ochrany. Preto okrem iného zrejmé z definícií obsiahnutých ak vnútroštátne orgány členských štátov roz- v článku 2 písm. c) a e) uvedenej smernice, hodnú, že určitá osoba stráca postavenie ute- z odlišných kritérií stanovených pre spĺňanie čenca v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. e) predpokladov na priznanie postavenia ute- smernice 2004/83, musia byť prijaté všetky čenca a na poskytnutie doplnkovej ochrany potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že podľa, inter alia, kapitoly III smernice v prvom daná osoba bude mať naozajstnú možnosť prípade a podľa kapitoly V smernice v prípade druhom, a z rozdielnej ochrany poskytovanej utečencom a osobám oprávneným na dopln- 24 —  Dvojpilierový systém medzinárodnej ochrany zakotvený v smernici môže byť podľa môjho názoru predmetom kri- kovú ochranu podľa kapitoly VII smernice. tiky, keďže v skutočnosti môže ohroziť alebo oslabiť posta- Preto posúdenie, či osoba čelí reálnemu riziku venie utečenca. Členské štáty sa môžu od nadobudnutia účinnosti smernice rozhodnúť pre možnosť poskytnúť utrpenia vážneho bezprávia v krajine svojej doplnkovú ochranu jednotlivcom, ktorým by v prípade absencie tohto druhu ochrany bolo priznané postavenie štátnej príslušnosti, nie je súčasťou právnych utečenca. Pozri najmä článok 15 písm. b) a c) smernice kritérií uplatniteľných pri priznávaní posta- 2004/83 týkajúce sa vážneho bezprávia, ktoré sa zo skut- kového hľadiska môžu do veľkej miery prekrývať s aktmi venia utečenca podľa článku 13 smernice, ani prenasledovania, ako sú vymedzené v článku 9 uvedenej pri zániku tohto postavenia podľa článku 11 smernice. Napriek takejto prípadnej kritike je existencia dvojpilierového systému medzinárodnej ochrany podľa ods. 1 písm. e) uvedenej smernice. Akýkoľvek smernice 2004/83 nepopierateľná.

53. Takže zatiaľ čo je zrejmé, že na zánik postavenia utečenca v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 sa nevyža- duje, aby bol utečenec chránený pred rizi- kom utrpenia vážneho bezprávia v krajine svojej štátnej príslušnosti, článok 11 ods. 1 písm. e) a článok 7 ods. 2 uvedenej smernice jednoznačne vyžadujú, aby ochrana pred pre- 54. Je preto potrebné preskúmať, aká úro- nasledovaním bola v danej krajine sprístup- veň ochrany pred prenasledovaním musí byť nená prostredníctvom prijatia „primeraných dostupná v krajine štátnej príslušnosti ute- opatrení“ na zabránenie prenasledovaniu. čenca, aby jeho postavenie mohlo zaniknúť Tieto povinnosti si vyžadujú prítomnosť v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. e) smer- aktéra ochrany, ktorý je ochotný a súčasne nice 2004/83. V tomto kontexte musí aktér schopný poskytnúť takúto ochranu. V tejto ochrany v súlade s článkom 7 ods. 2 smer- súvislosti by som chcel zdôrazniť, že požia- nice 2004/83 prijať primerané opatrenia na davka ochrany uložená v článku 11 ods. 1 zabránenie prenasledovaniu „fungovaním písm. e) a v článku 7 ods. 2 smernice 2004/83 účinného právneho systému na odhalenie, neexistuje v abstraktnej rovine, ale naopak stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich má konkrétne hmatateľné a objektívne črty. Keďže na zabezpečenie ochrany musia byť 26 — Pozri prvú časť druhej otázky. 27 — Uvedená hrozba musí byť skutočná a závažná, aby u civil- ného obyvateľstva vyvolávala presvedčenie, že akty prena- 25 — Ak si ju želá. sledovania budú skutočne spáchané.

I - 1521

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — SPOJENÉ VECI C-175/08, C-176/08, C-178/08 A C-179/08

55. Takisto je potrebné poznamenať, že článok 11 ods. 2 smernice 2004/83 ukladá členským štátom povinnosť, aby pri posu- 56. Hoci nie je možné predvídať všetky even- dzovaní, či zaniklo postavenie utečenca podľa tuálne dôsledky, vzhľadom na mimoriadny článku 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83, dopad, ktorý môže mať zánik postavenia vzali do úvahy, či zmena okolností, na zák- utečenca podľa článku 11 ods. 1 písm. e) lade ktorých bolo osobe priznané postavenie utečenca, je významná a nemá dočasný cha- rakter. Podľa môjho názoru účelom článku 11 29 — Aj keď z časového hľadiska zrejme nie je relevantný vo ods. 2 smernice 2004/83 je zabezpečiť, aby veciach, ktoré práve prejednáva vnútroštátny súd, člá- rozhodnutia o zániku postavenia utečenca nok 38 ods. 1 písm. c) smernice 2005/85 od členských štátov vyžaduje, aby okrem iného zabezpečili, že v rámci podľa článku 11 ods. 1 písm. e) neboli prijí- konaní o odňatie postavenia utečenca „[bude môcť] prís- mané unáhlene bez hĺbkovej analýzy situácie, lušný orgán dostať presné a aktuálne informácie z rôznych zdrojov, ako sú v prípade potreby informácie o všeobecnej ktorá panovala v krajine štátnej príslušnosti situácii v krajinách pôvodu príslušnej osoby, ktoré poskytuje UNHCR“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Uvedené utečenca v čase, keď mu bolo priznané konania o odňatie postavenia utečenca sa vzťahujú na zánik postavenia utečenca podľa článku 11 ods. 1 písm. e) smer- nice 2004/83. Pozri odôvodnenie č. 26 smernice 2005/85 v spojení s článkom 38 ods. 4 tej istej smernice. Pozri tiež

odôvodnenie

č. 15 smernice 2004/83, v ktorom sa uvádza, 28 —  Ochrana nemusí byť svojou povahou absolútna, čo je že „konzultácie s [UNHCR] môžu poskytnúť cenné usmer- v každom prípade výsledok nedosiahnuteľný v akejkoľvek nenie pre členské štáty pri určovaní postavenia utečenca spoločnosti. podľa článku 1 Ženevského dohovoru“.

58. Pokiaľ ide o otázku vnútroštátneho súdu, či je postačujúce, ak ochranu možno 59. Nie je preto možné vylúčiť, že v krajine štátnej príslušnosti utečenca pôsobí aktér ochrany v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 30 — Skutočnosti, ktoré musí vnútroštátny súd preskúmať, aby 2004/83 napriek tomu, že štát môže túto určil, či boli splnené právne požiadavky zmeny okolností a dostupnosti ochrany, sa za určitých okolností môžu značne prekrývať. Prítomnosť aktéra ochrany, ktorý má právomoc, organizačnú štruktúru a prostriedky okrem iného na udržanie minimálnej úrovne práva a poriadku v krajine štátnej príslušnosti utečenca, preto môže, ale 31 — Pozri prvú časť druhej otázky. nemusí byť indikátorom zmeny okolností, ktorá je závažná 32 — Nie však výlučne medzinárodnými organizáciami. a nemá dočasný charakter. 33 — Buď sám, alebo podľa môjho názoru v spojení so štátom.

I - 1523

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — SPOJENÉ VECI C-175/08, C-176/08, C-178/08 A C-179/08

ochranu zabezpečiť len s pomocou medzi- v krajine štátnej príslušnosti utečenca stabilná národných ozbrojených zložiek. Existencia bezpečnostná situácia a aby celkové životné aktéra ochrany a dostupnosť, účinnosť a stály podmienky zabezpečovali aspoň minimálnu charakter ochrany, ktorú tento aktér posky- životnú úroveň. tuje v krajine štátnej príslušnosti utečenca, sú skutkové otázky, ktoré musí posúdiť vnútro- štátny súd vo svetle uvedených úvah.

I - 1524

SALAHADIN ABDULLA A I.

súcit alebo humanitárnu podporu, nespĺňajú príslušnosti utečenca a jej význam v kontexte však predpoklady na poskytnutie medzi- zániku postavenia utečenca v súlade s člán- národnej ochrany 35, sa smernica 2004/83 kom 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 sú nevzťahuje. Otázka celkových životných otázkou, o ktorej musí rozhodnúť vnútro- podmienok a minimálnej životnej úrovne štátny súd vo svetle vyššie uvedených úvah. v krajine štátnej príslušnosti utečenca nie je podľa môjho názoru a tak, ako to uviedla Komisia vo svojich pripomienkach, samostat- ným relevantným kritériom pri posudzovaní zániku postavenia utečenca podľa článku 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83, musí však byť zohľadnená ako súčasť posúdenia, či zmenu okolností v krajine možno považovať za závažnú a nemajúcu dočasný charakter v súlade s článkom 11 ods. 2 uvedenej smer- nice. 36 Myslím, že je tiež namieste pozname- nať, že vzhľadom na to, že články 7 a 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 vyžadujú, aby bola v krajine štátnej príslušnosti dostupná aspoň B — Tretia otázka minimálna úroveň ochrany, je otázne, či daná krajina disponuje organizačnou štruktúrou a prostriedkami 37 na poskytnutie takejto ochrany, ak svojim občanom nemôže zabez- pečiť aspoň minimálnu životnú úroveň.

1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania

64. Domnievam sa, že dostupnosť aspoň 65. Navrhovateľ vo veci C-175/08 sa minimálnej životnej úrovne v krajine štátnej domnieva, že ak bolo odstránené pôvodné prenasledovanie, nastali však nové okol- nosti, musí sa uplatniť zmiernenie dôkaz- 35 — Ako je vymedzená v článku 2 písm. a) smernice 2004/83. ného bremena v súlade s článkom 4 ods. 4 Pozri odôvodnenie č. 9 smernice 2004/83. 36 — Pozri článok 11 ods. 2 smernice 2004/83. smernice 2004/83, keďže toto ustanove- 37 — Pozri bod 49 vyššie. nie nerozlišuje podľa toho, kedy došlo

k skoršiemu prenasledovaniu. Tým, že člá- sa, že dotknutá osoba nie je vystavená riziku nok 14 ods. 2 smernice 2004/83 presúva nového prenasledovania. dôkazné bremeno, pokiaľ ide o tvrdenie, že daná osoba už nespĺňa predpoklady na pri- znanie postavenia utečenca, na členský štát, ukladá prísnejšie podmienky pre zrušenie postavenia utečenca, než aké sa uplatňujú, keď existujú obavy z prenasledovania, ale k prenasledovaniu nedošlo. Článok 14 ods. 2 smernice 2004/83 je teda odrazom článku 4 ods. 4 tej istej smernice. Navrhovatelia vo veciach C-176/08 a C-179/08 tvrdia, že štandard pravdepodobnosti nie je v konaní o zrušenie postavenia utečenca rovnaký ako v konaní o priznanie tohto postavenia. V rámci konania o priznanie postavenia ute- čenca sa podmienky priznania tohto posta- venia musia posudzovať ako celok. V tomto kontexte by sa mal uplatniť článok 4 ods. 4 smernice 2004/83. V rámci konania o zru- šenie postavenia utečenca však treba nové a odlišné skutočnosti zakladajúce prenasle- dovanie posudzovať na základe štandardu obsiahnutého v článku 11 ods. 1 písm. e) 66. Podľa Spolkovej republiky Nemecko, ak smernice 2004/83, a síce na základe posú- zanikli okolnosti, na základe ktorých bolo denia pravdepodobnosti, s akou je možné osobe priznané postavenie utečenca, nové rozumne očakávať, že sa osoba vráti do svo- a odlišné okolnosti zakladajúce prenasledo- jej krajiny pôvodu, keď zanikli okolnosti, na vanie musia byť posúdené na základe rov- základe ktorých jej bolo priznané postavenie nakého štandardu pravdepodobnosti, aký sa utečenca. Aj v tomto kontexte sa článok 4 uplatňuje pri priznávaní postavenia utečenca. smernice 2004/83 vzťahuje tiež na prípady, Okrem toho by sa pri posudzovaní takýchto keď žiadateľ už bol predmetom prenasledo- nových a odlišných okolností nemalo prihlia- vania alebo priamej hrozby prenasledovania. dať na zmiernenie dôkazného bremena podľa článku 4 ods. 4 smernice 2004/83. Talianska Článok 14 ods. 2 smernice 2004/83 nie je republika sa okrem iného domnieva, že prí- osobitnou normou, ktorá by nahrádzala člá- padné nové a odlišné okolnosti zakladajúce nok 4 uvedenej smernice. Navrhovatelia vo prenasledovanie, musia byť posudzované veci C-178/08 sa domnievajú, že ak zanikli podľa kritéria „reálneho rizika“ a že zmier- pôvodné dôvody prenasledovania, dôkazné nenie dôkazného bremena podľa článku 4 bremeno spočíva na členskom štáte, ktorý ods. 4 smernice 2004/83 sa neobmedzuje priznal postavenie utečenca, a tento štát na prípady, keď medzi novými okolnosťami musí preukázať, že utečenec nemá ani žia- a okolnosťami, ktoré odôvodňovali priznanie den iný dôvod na obavy z prenasledovania postavenia utečenca, existuje súvislosť. Podľa v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2004/83. Cyperskej republiky, ak zanikli okolnosti, na Štandard pravdepodobnosti, ktorý sa má základe ktorých bolo utečencovi priznané uplatniť, je rovnaký ako v prípade nepri- postavenie utečenca, nové alebo odlišné znania postavenia utečenca, to znamená, okolnosti treba posudzovať v súlade s kapito- že musia existovať vážne dôvody domnievať lami II a III smernice 2004/83. To si vyžaduje,

68. Svojou treťou otázkou vnútroštátny súd žiada o objasnenie, akým spôsobom treba posudzovať nové, odlišné okolnosti zakla- 67. Komisia sa domnieva, že článok 14 ods. 2 dajúce prenasledovanie, ak predchádzajúce smernice 2004/83 obsahuje relevantné pra- okolnosti, na základe ktorých bolo osobe pri- vidlá týkajúce sa konania o zrušenie postave- znané postavenie utečenca, zanikli. nia utečenca. Podľa článku 14 ods. 2 smernice 2004/83 a bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť utečenca v súlade s článkom 4 ods. 1 uviesť všetky významné skutočnosti a predložiť všetky relevantné dôkazy, ktoré má k dispozícii, členský štát, ktorý priznal postavenie utečenca, musí v každom jednot- livom prípade preukázať, že dotknutá osoba prestala byť utečencom alebo ním nikdy nebola. Dotknutý štát teda musí preukázať, že utečenec už ďalej nemôže odmietať ochranu 69. Aby bola vnútroštátnemu súdu poskyt- krajiny svojej štátnej príslušnosti. Zánik nutá užitočná odpoveď, považujem za postavenia utečenca sa teda posudzuje podľa potrebné objasniť, čo sa myslí uvedenými iných kritérií ako priznanie tohto postavenia. novými, odlišnými okolnosťami.

I - 1527

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — SPOJENÉ VECI C-175/08, C-176/08, C-178/08 A C-179/08

70. Myslím si, že výrazy „nové, odlišné okol- 73. Domnievam sa, že ak sa utečenec opiera nosti zakladajúce prenasledovanie“, ktoré o úplne nové, odlišné okolnosti zakladajúce použil vnútroštátny súd, sa vzťahujú na úplne prenasledovanie, podáva novú žiadosť o pri- nové okolnosti, ktoré nemajú žiaden, ani len znanie postavenia utečenca, a tieto okol- čiastočný súvis s predchádzajúcimi okol- nosti musia byť posúdené, aby sa dalo určiť, nosťami, na základe ktorých bolo dotknutej či má táto osoba oprávnenú obavu z prena- osobe priznané postavenie utečenca. sledovania v zmysle článku 2 písm. c) smer- nice 2004/83. Musí sa teda uplatniť rovnaký štandard pravdepodobnosti, aký sa uplatňuje pri priznávaní postavenia utečenca podľa článku 13 smernice 2004/83.

VII — Návrh

77. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa môjho názoru na otázky položené v tejto veci potrebné odpovedať takto:

1. Článok 11 ods. 1 písm. e) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o mini- málnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany treba vykladať okrem iného vo svetle definície pojmu „utečenec“ obsiahnutej v článku 2 písm. c) uvedenej smernice. Je preto potrebné v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. e) smer- nice 2004/83 preukázať, že okolnosti, na základe ktorých bolo utečencovi pri- znané jeho postavenie, zanikli a že krajina štátnej príslušnosti utečenca je schopná a ochotná dotknutého utečenca chrániť. Postavenie utečenca môže zaniknúť, ak má utečenec v krajine svojej štátnej príslušnosti k dispozícii dlhodobé riešenie, ktoré vylúči prenasledovanie. Ochrana poskytnutá krajinou štátnej príslušnosti spĺňa požiadavky článku 7 smernice 2004/83, ak existuje aktér ochrany, ktorý prijme primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu okrem iného tým, že zabezpečí fungovanie účinného právneho systému na odhaľovanie, stíhanie a trestanie činov zakladajúcich prenasledovanie. V prípade, že túto ochranu pred prenasledovaním možno zabezpečiť len s pomocou medzinárodných ozbrojených zložiek, takúto pomoc možno považovať za primerané opatrenie na zabránenie

I - 1529

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — SPOJENÉ VECI C-175/08, C-176/08, C-178/08 A C-179/08

v krajine možno považovať za významnú a nemajúcu dočasný charakter v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice, a či utečenec môže využiť ochranu krajiny svojej štátnej príslušnosti.

5. V situácii, keď zanikli predchádzajúce okolnosti, na základe ktorých bolo osobe priznané postavenie utečenca, úplne nové, odlišné okolnosti zakladajúce prena- sledovanie podľa článku 9 smernice 2004/83 musia byť posúdené v súlade so štan- dardom pravdepodobnosti, ktorý sa uplatňuje pri priznávaní postavenia utečenca podľa článku 13 uvedenej smernice, a článok 4 ods. 4 smernice 2004/83 sa na takéto posúdenie nevzťahuje.

I - 1531