C-194/08

I - 6285

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-194/08

na pojednávaní na Súdnom dvore vysvetlil, pracovníčkam za obdobie, keď nesmú vyko že hlavným cieľom rakúskej právnej úpravy návať prácu, patrí ich obvyklá mzda „bez aké pri prijímaní § 3 ods. 3 bolo umožniť tehot hokoľvek obmedzenia“, príplatky za služobnú ným ženám dodatočnú ochranu vo forme pohotovosť nepatria do pôsobnosti tohto predĺženej dovolenky. Toto ustanovenie sa ustanovenia. § 15 ods. 5 zákona o mzdách nevzťahuje na všetky tehotné pracovníčky, ale klasifikuje príplatky za služobnú pohotovosť iba na tie, ktoré čelia zdravotným problémom ako „mimoriadne odmeny“, a nie ako riadne ohrozujúcim ich život alebo život ich dieťaťa. príplatky, a Verwaltungsgerichtshof (správny Každý prípad sa teda posudzuje individuálne súd) rozhodol, že mimoriadne odmeny sa vy a tehotná pracovníčka môže čerpať predĺženú plácajú iba v závislosti od skutočne vykonanej dovolenku vtedy, ak predloží relevantnú le práce. Príplatky za služobnú pohotovosť sa kársku správu. Pani Gassmayr najprv presta teda nevyplácajú paušálne, ale vypočítavajú la pracovať v nemocnici na základe lekárskej sa samostatne podľa všeobecných hodino správy podľa § 3 ods. 3. Následne nevykoná vých sadzieb mzdy stanovených v relevant vala prácu počas ôsmich týždňov pred pôro ných správnych predpisoch a podľa času, keď dom a po ňom. Nevykonávala nijakú pohoto každý zamestnanec skutočne bol v pohoto vostnú službu až do 7. októbra 2003. vostnej službe. Keďže pani Gassmayr nespl nila žiadnu z týchto povinností, nemala nárok na vyplatenie príplatku.

c) Platí to v každom prípade vtedy, keď členský štát prijal systémové roz hodnutie o zachovaní vyplácania ,pracovnej odmeny ‚v tom zmysle, že sú do nej zahrnuté v zásade všet „Aby sa pracovníčkam v zmysle článku 2 za ky príjmy, avšak s výnimkou ,mimo ručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdra riadnych odmien‘ na základe vyko via a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený nanej práce (v závislosti od výkonu článok, zabezpečí sa, že: týchto prác) [vymenovaných v § 15 (rakúskeho) zákona o mzdách (Ge haltsgesetz) 1956], medzi ktoré patrí príplatok za služobnú pohotovosť, o ktorý ide v tejto veci?

1. v prípadoch uvedených v článkoch 5, 6 a 7 musia byť zabezpečené zamestnanec 2. Ak nemajú vyššie uvedené ustanovenia ké práva pracovníčok v zmysle článku 2, priamy účinok, majú byť prebraté člen týkajúce sa pracovnej zmluvy vrátane skými štátmi v tom zmysle, že pracovníč zachovania výplaty a/alebo nároku na ka, ktorá počas obdobia zákazu výkonu primeranú dávku v súlade s týmito vnút práce tehotných pracovníčok a/alebo roštátnymi právnymi predpismi a/alebo počas materskej dovolenky už nemôže vnútroštátnou praxou;

I - 6287

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-194/08

2. v prípade uvedenom v článku 8 sa musia a dostatočne presné. 3 Súdny dvor definoval zabezpečiť: pojem „bezpodmienečný“ tak, že ustanovenie je bezpodmienečné vtedy, keď „vyjadruje po vinnosť, ktorá nepodlieha žiadnej podmienke a jej vykonanie a účinky nie sú podmienené prijatím žiadneho opatrenia zo strany inšti túcií Spoločenstva alebo členských štátov“ 4. a) práva spojené s pracovnou zmluvou Ustanovenie je dostatočne presné, ak „vyjad pracovníčok v zmysle článku 2 popri ruje povinnosť prostredníctvom jednoznač právach uvedených nižšie pod pís ných výrazov“ 5. menom b);

1. členské štáty prijmú potrebné opatre nia na zákaz prepustenia pracovníčok v zmysle článku 2 počas obdobia od za 7. Jednotlivec sa môže proti členskému štá čiatku tehotenstva do konca materskej tu odvolávať na ustanovenie smernice, ktorá má priamy účinok, aj vtedy, ak členský štát v stanovenej lehote neprebral smernicu do 3 — Rozsudky z 19. januára 1982, Becker, C-8/81, Zb. s. 53, bod 25; z 22 júna 1989, Fratelli Costanzo, C-103/88, vnútroštátneho právneho poriadku alebo Zb. s. 1839, bod 29; z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až ak ju neprebral úplne alebo správne. V tej C-403/01, Zb. s. I-8835, bod 103, a zo 17. júla 2008 Arcor a i., C-152/07 až C-154/07, Zb. s. I-5959, bod 40. to súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, 4 — Rozsudok z 29. mája 1997, Klattner, C-389/95, Zb. s. I-2719, že ustanovenie smernice má priamy účinok bod 33. 5 — Rozsudky z 26. februára 1986, Marshall, C-152/84, Zb. s. 723, vo všetkých prípadoch, v ktorých je ustano bod 52, a Klattner, už citovaný. venie smernice obsahovo bezpodmienečné 6 — Rozsudok zo 4. októbra 2001, C-438/99, Zb. s. I-6915.

I - 6288

GASSMAYR

8 — Pokiaľ ide o riziká v práci a nočnú prácu. 7 — Bod 33. 9 — Pokiaľ ide o materskú dovolenku.

I - 6289

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-194/08

III — Povinnosť vyplatiť príplatky za slu Materská dovolenka alebo nemocenská žobnú pohotovosť dovolenka

13. Ako spresňuje rozhodnutie vnútroštát neho súdu, navrhovateľka nebola prítomná v práci dve odlišné obdobia: prvým boli dva bloky ôsmich týždňov, jeden pred pôro dom a druhý po ňom (materská dovolenka); druhým bolo obdobie začínajúce sa 4. de cembra 2002 a trvajúce do začiatku jej mater skej dovolenky, keď nebola prítomná v práci v zmysle bodu 3 ods. 3 zákona o ochrane ma terstva, ktorý bráni zamestnankyni pracovať v prípade, ak predloží lekársku správu potvr dzujúcu, že pokračovanie v práci by mohlo ohroziť život a zdravie matky alebo dieťaťa. 12. Vo svojej druhej a tretej otázke sa vnút Druhé spomínané obdobie možno považo roštátny súd v podstate pýta, či článok 11 vať za formu nemocenskej dovolenky. Prvá smernice zbavuje členské štáty možnosti pri otázka, ktorú treba objasniť, je, či sa materská jať systém ochrany tehotných pracovníčok, dovolenka a nemocenská dovolenka na účely podľa ktorého majú tehotné pracovníčky prá mzdy splatnej navrhovateľke majú posudzo vo na zachovanie vyplácania celého príjmu za vať rovnakým spôsobom. obdobie neprítomnosti v práci z dôvodu ich tehotenstva, s výnimkou osobitných príplat kov, ktoré sa vyplácajú pracovníkovi iba vte dy, ak skutočne vykonával relevantnú prácu. Kladná odpoveď bude v zásade znamenať, že je povinnosťou zamestnávateľa zachovať vy plácanie všetkých častí odmeny zamestnan ca. Naopak, keby predmetný vnútroštátny systém bol zlučiteľný so smernicou, členské štáty by si ponechali právomoc podmieniť vý platu určitých príplatkov tomu, aby zamest nanec skutočne vykonal relevantnú prácu pre zamestnávateľa, a v takom prípade by bolo oprávnené odňať tieto príplatky z odmeny 14. Súdny dvor rozhodol, že tehotenstvo nie tehotných pracovníčok za obdobie ich neprí je choroba, v dôsledku čoho by nemalo exis tomnosti v práci. tovať žiadne porovnanie podobné porovnaniu

16. Rozsudok Hertz sa týkal chorôb súvi siacich s tehotenstvom, ktoré sa samy osebe prejavili po skončení materskej dovolenky.

Rozsudok

Larsson 13 sa naopak týkal pracov níčky prepustenej z dôvodu dlhej neprítom nosti v práci, ktorá vyplývala z choroby súvi 15. Rozsudok Hertz 11 sa týkal pracovníčky, siacej s tehotenstvom a ktorá sa sama osebe ktorá bola prepustená z dôvodu nepretržitej prejavila jednak počas tehotenstva a jednak neprítomnosti v práci vyplývajúcej z choro po skončení materskej dovolenky. Súdny by súvisiacej s tehotenstvom, ktorá sa však dvor rozhodol, že zo strany zamestnávateľa sama osebe prejavila až po skončení mater bolo oprávnené prepustiť zamestnankyňu skej dovolenky. Súdny dvor v tomto prípade z dôvodu týchto jej neprítomností v práci rozhodol, že by nemal existovať nijaký rozdiel spôsobených chorobou súvisiacou s tehoten medzi chorobou súvisiacou s tehotenstvom stvom, ktorá sa začala počas tehotenstva, a že a inými chorobami. Uviedol: „Pracovníci neprítomnosti v práci počas obdobia siahajú ženského a mužského pohlavia sú rovnako ceho od začiatku tehotenstva až do začiatku vystavení riziku choroby. Aj keď je pravda, že materskej dovolenky by mohli byť vzaté do určité choroby sú špecifické pre jedno alebo úvahy v počítaní obdobia odôvodňujúceho druhé pohlavie, jedinou otázkou je, či je žena jej prepustenie podľa vnútroštátneho práva. prepustená z dôvodu neprítomnosti v prá Následne v rozsudku Brown/Rentokil 14 Súd ci spôsobenej chorobou za rovnakých okol- ny dvor prispôsobil poslednú uvedenú časť

10 — Rozsudok zo 14. júla 1994, Webb, C-32/93, Zb. s. I-3567, bod 25. 12 — Bod 17. 11 — Rozsudok z 8. novembra 1990, Handels- og Kontor 13 — Rozsudok z 29. mája 1997, Larsson, C-400/95, Zb. s. I-2757. funktionærernes Forbund, C-179/88, Zb. s. I-3979. 14 — Rozsudok z 30. júna 1998, Brown, C-394/96, Zb. s. I-4185.

svojich záverov rozsudku Larsson, ale výslov- Rozsudok sa týkal pracovníčky, ktorá bola ne potvrdil rozhodnutie uvedené v rozsudku na základe lekárskeho odporúčania z dôvo- Hertz, že neprítomnosť v práci z dôvodu cho- du chorobného stavu súvisiaceho s tehoten- roby súvisiacej s tehotenstvom po materskej stvom takmer počas celého tehotenstva na dovolenke bude posudzovaná rovnako ako nemocenskej dovolenke. Po skončení mater- neprítomnosť v práci muža z dôvodu cho- skej dovolenky bola zo zdravotných dôvodov roby, teda znova porovnával chorobu, ktorá stále práceneschopná, v dôsledku čoho si súvisí s tehotenstvom, a chorobu, ktorá s te- vzala ďalšiu nemocenskú dovolenku.

stvom. Súdny dvor s tým nesúhlasil. Zastával názor, že skutočnosť, že choroby súvisiace 17. Rovnaký prístup bol nedávno prijatý s tehotenstvom sú sui generis (možno pove- Súdnym dvorom v rozsudku McKenna 16. dať, že postihujú jedine pracovníčky), nezna- mená, že „pracovníčka neprítomná v práci z dôvodu choroby súvisiacej s tehotenstvom

. . body 16 a 17). Za týchto okolností sa nastoľuje jediná otázka, či neprítomnosť pracovníčky kýto nárok“ 17. Súdny dvor potom porovnal v práci, ku ktorej dôjde po materskej dovolenke a ktorá je spôsobená pracovnou neschopnosťou z dôvodu uvedených zdravotných ťažkostí, je posudzovaná rovnako ako neprí tomnosť pracovníka spôsobená pracovnou neschopnosťou v rovnakej dĺžke; pričom ak je to tak, neexistuje diskrimi nácia na základe pohlavia. 27: Takisto je z týchto všetkých predchádzajúcich úvah jasné, že na rozdiel od rozhodnutia Súdneho dvora… v rozsudku Larsson…, keď bola pracov níčka neprítomná v práci v dôsledku choroby vyplývajúcej z jej tehotenstva alebo pôrodu a táto choroba vznikla počas tehotenstva a pretrvávala počas materskej dovolenky a po nej, jej neprítomnosť v práci nielen počas materskej dovo lenky, ale aj počas obdobia od začiatku jej tehotenstva do začiatku materskej dovolenky nemôže byť vzatá do úvahy na výpočet obdobia odôvodňujúceho jej prepustenie podľa vnútroštátneho práva.

16 — Rozsudok z 8. septembra 2005, C-191/03, Zb. s. I-7631. 17 — Bod 57.

pracovníčku práceneschopnú zo zdravotných zaobchádzanie so ženou, ktorá trpí chorobou dôvodov súvisiacich s tehotenstvom so za- súvisiacou s tehotenstvom, so zaobchádza- mestnancom práceneschopným z iných zdra- ním s chorým mužom. Fungovanie týchto votných dôvodov a usúdil, že „právna úprava dvoch pravidiel je zrejmé z odôvodnenia Spoločenstva neukladá povinnosť zachovať Súdneho dvora vo vyššie uvedených prípa- celú odmenu pracovníčke neprítomnej v prá- doch, v ktorých síce nedáva tehotenstvo na ci počas tehotenstva z dôvodu choroby súvi- roveň chorobe, ale veľmi jasným spôsobom siacej s tehotenstvom. Počas neprítomnosti prirovnáva choroby súvisiace s tehotenstvom spôsobenej touto chorobou sa teda môže pra- k iným chorobám. covníčke znížiť odmena za predpokladu, že jednak bude s ňou zaobchádzané rovnako ako s pracovníkom, ktorý je neprítomný v práci z dôvodu choroby, a jednak že výška posky- tovaných peňažných dávok nie je znížená na takú mieru, ktorá by ohrozila cieľ ochrany tehotných pracovníčok“ 18. Súdny dvor opäť porovnával choroby súvisiace s tehotenstvom s inými zdravotnými dôvodmi, pričom znovu rozhodol, že s nimi možno zaobchádzať rov- nako za podmienky, že sa tým nespochybňuje cieľ ochrany tehotenstva. Otázkou nie je jed- na z foriem diskriminácie z dôvodu pohlavia (hoci choroby súvisiace s tehotenstvom môžu postihnúť jedine ženy, existujú aj choroby, ktoré postihujú výlučne mužov), ale hlavný cieľ ochrany tehotných žien. 19. Navyše si myslím, že je veľmi dôležité poznamenať, že sama smernica 92/85 v člán ku 11 bode 3 prirovnáva materskú dovolenku k nemocenskej dovolenke. Stanovuje, že pra covníčke sa má počas materskej dovolenky poskytnúť príjem prinajmenšom rovnocenný tomu, ktorý by príslušná pracovníčka dostala v prípade prerušenia svojej činnosti z dôvo dov spojených s jej zdravotným stavom. Cie ľom smernice je poskytnúť minimálny štan dard ochrany pracovníčok a realizuje to vo vzťahu k odmene počas materskej dovolen ky prostredníctvom nemocenskej dávky ako hranice, pod ktorú materská dávka nemôže klesnúť. Normotvorca Spoločenstva teda 18. Myslím si, že v tejto judikatúre sú ustá stanovuje podobnosť medzi tehotenstvom lené tieto dve pravidlá: prvé, že tehotenstvo a chorobou v samotnom právnom nástroji, nie je choroba, a preto by nemalo byť dáva ktorý bol prijatý na účely ochrany tehotných né na roveň chorobe; druhé, že všetky ostat žien. Myslím si, že možné vysvetlenie je, že né prvky sú rovnaké, preto treba porovnať keďže každý zamestnanec bez ohľadu na jeho pohlavie alebo charakteristiku povolania môže potenciálne ochorieť, dá sa rozumne 18 — Body 61 a 62. predpokladať, že vlády jednotlivých štátov pri

19 — Výklad, ktorý by si na základe článku 141 ES vyžadoval šir šiu ochranu žien, ktoré trpia na choroby súvisiace s teho tenstvom dokonca aj mimo obdobia materskej dovolenky, stanovenú v tejto smernici, by nepriamo kládol otázku 20. Na záver normotvorca Spoločenstva zlučiteľnosti smernice s článkom 141. Je to preto, lebo smernica sama osebe stanovuje nemocenskú dávku ako stanovil v smernici týkajúcej sa tehotenstva minimum, ktoré majú členské štáty zaručiť tehotným podobnosti medzi tehotenstvom a chorobou ženám na materskej dovolenke. Bolo by absurdné prijať skutočnosť, že ženy by mali obmedzenejšiu ochranu počas a Súdny dvor výslovne porovnal neprítomnosť materskej dovolenky ako mimo tohto obdobia.

I - 6294

GASSMAYR

bola pani Gassmayr neprítomná v práci, ako v článku 11 bode 2 písm. b) smernice. Smer na „materskú dovolenku“ a na relevantnú nica ukladá členským štátom povinnosť sta dávku ako na „materskú dávku“. noviť v ich vnútroštátnom práve, aby tehotné pracovníčky poberali počas materskej dovo lenky primeranú dávku. Spôsobuje skutoč nosť, že pani Gassmayr nepoberala príplatok za služobnú pohotovosť, to, že jej príjem bol na účely smernice neprimeraný?

Vyplácanie príplatku za služobnú pohotovosť

I - 6295

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-194/08

24. Ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré že pracovníčky by nemali byť odrádzané od určuje, že odmena, ktorú budú tehotné pra možnosti mať deti strachom z toho, že počas covníčky poberať počas ich materskej dovo materskej dovolenky nebudú mať dostatočný lenky, bude nižšia ako pravidelná odmena za príjem na svoje živobytie alebo že budú nega- skutočne vykonanú prácu, nie je teda v zása tívne ovplyvnené vo svojom postupe v profesi- de v rozpore s právom Spoločenstva. Zníženie onálnej kariére. Právo Spoločenstva ponechá- príjmu však nemôže narúšať ochranu, ktorú, va vnútroštátnym orgánom určitú diskrečnú pokiaľ ide o tehotné ženy, chce právna úprava právomoc zohľadniť sociálne a ekonomické Spoločenstva zaručiť. Súdny dvor teda rozho podmienky v ich krajine a rozhodnúť, aký prí- dol, že žena na materskej dovolenke má nárok jem sa bude považovať za primeraný pre ženu na zvýšenie odmeny priznanej počas tohto na materskej dovolenke a ktoré podmienky obdobia alebo počas obdobia, na ktoré bola treba zabezpečiť, aby v jej budúcom profesio- jej materská dávka posúdená. 22 Podobne by nálnom živote neboli dotknuté jej práva. Hra- bolo protiprávne zbaviť pracovníčku práva na nicou tejto diskrečnej právomoci je pravidlo, to, aby bol jej výkon posúdený na účely kvali že výška materskej dávky nemôže byť menšia fikovania sa na povýšenie a zvýšenie odmeny, ako výška nemocenskej dávky. 24 Ako som už z dôvodu, že keďže čerpala materskú dovo skôr vysvetlil, dôvod, na ktorom sa zakladá lenku, nesplnila požiadavku odpracovaných toto ustanovenie, je ten, že keďže choroba šiestich mesiacov v rámci predchádzajúceho je stav, ktorý môže postihnúť každého bez roka. 23 ohľadu na pohlavie alebo povolanie, vnútro- štátne zákonodarné orgány pravdepodobne zohľadnia všetky dotknuté záujmy a dospejú

27. Myslím si, že v rámci diskrečnej právo moci, ktorú právo Spoločenstva ponecháva 26. Odpoveď na otázku týkajúcu sa príplat členským štátom, aby stanovili pravidlo, že kov za služobnú pohotovosť by sa mala po podobne ako niekomu, kto je na nemocenskej skytnúť práve vzhľadom na tento kontext. dovolenke, bude tehotnej pracovníčke zacho Právo Spoločenstva v zásade nebráni za vané vyplácanie jej mzdy a riadnych odmien, mestnávateľom, aby vyplácali odmeny alebo ale nie príplatkov navyše priamo spojených príplatky navyše svojim zamestnancom za s výkonom osobitných úloh, ak ich v skutoč výkon osobitných úloh a aby tieto výplaty nosti nevykonala. 25 Naopak, zamestnávateľ podmienili skutočnému vykonaniu týchto nemôže odmietnuť vyplatiť príplatok, ktorý úloh. V rozhodnutí vnútroštátneho súdu sa predstavuje riadnu časť obmeny zamestnan uvádza, že podľa relevantnej rakúskej právnej ca a netýka sa výkonu osobitných úloh. 26 úpravy príplatok za služobnú pohotovosť nie Napríklad niektorí zamestnávatelia zaruču je paušálnou odmenou, ktorá sa vypláca všet jú príplatok navyše všetkým zamestnancom, kým lekárom. Tento príplatok sa vypočítava ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie samostatne pre každého lekára, ktorý sku alebo osobitnú skúsenosť v príslušnej oblasti, točne bol v pohotovostnej službe, v závislosti alebo ktorí zastávajú vysokú funkciu. To sú od všeobecných hodinových sadzieb stano vených v právnej úprave. Zjavne teda každý lekár, ktorý z akéhokoľvek dôvodu nekonal pohotovostné služby, nebude poberať tieto 25 — Domnievam sa, že tieto príplatky navyše sú vyplácane iba ako prídavok k mzde. Situácia by bola iná, keby sa odmena príplatky navyše. To pravdepodobne zahŕňa vypočítavala tak, že tieto príplatky navyše skutočne tvoria podstatnú časť celkového príjmu. ľudí, ktorí sú na nemocenskej dovolenke. Zdá 26 — Rozsudok z 21. októbra 1999, Lewen (C-333/97, sa však, že Komisia prijala iný výklad. Zastáva Zb. s. I-7243), ktorý sa týkal dobrovoľného vyplácania vianoč­ ného príplatku zamestnávateľom. Príplatok bol vyplácaný názor, že rakúsky zákon v skutočnosti zaruču denne všetkým zamestnancom a nebol spojený s výkonom je zamestnancom na nemocenskej dovolenke osobitných úloh v spoločnosti. Súdny dvor rozhodol, že kým zamestnávateľ môže zohľadniť obdobia rodičovskej právo požiadať o takéto príplatky za služobnú dovolenky na účely proporcionálneho zníženia príplatku, pohotovosť. Ak je to tak, takéto právo sa musí nemôže urobiť to isté s obdobiami, ktoré poskytujú ochranu matkám (ako napríklad materská dovolenka). Pozri rozšíriť aj na ženy na materskej dovolenke. body 48 a 49.

29. Navrhujem, aby na druhú položenú otáz ku Súdny dvor odpovedal tak, že článok 11 body 1, 2 a 3 smernice Rady 92/85/EHS neb ráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, podľa ktorého môže zamestnávateľ odmietnuť vy platiť tehotnej pracovníčke osobitný prípla tok, ako napríklad príplatok za služobnú po hotovosť, o ktorý ide vo veci samej, ktorý je priamo spojený s výkonom osobitných úloh, ak dotknutá pracovníčka nevykonala nijaké takéto úlohy, lebo bola na materskej dovolen 28. Pochopiteľne, ako som už spomenul, roz ke alebo nemohla vykonávať prácu z dôvo hodujúcim kritériom je výška nemocenskej dov, ktoré súvisia s jej zdravím alebo so zdra dávky stanovenej vnútroštátnym právom. vím jej dieťaťa. Záleží na vnútroštátnom súde, Odpočítanie od materskej dávky je v súlade aby posúdil povahu konkrétnych príplatkov s právom Spoločenstva, ak zvyšný príjem te a ubezpečil sa, že príjem tehotnej pracovníč hotnej pracovníčky je prinajmenšom rovno ky je prinajmenšom rovnocenný príjmu, kto cenný príjmu, ktorý by jej bol vyplácaný po rý vnútroštátne právo zaručuje zamestnan čas obdobia neprítomnosti v práci z dôvodov com, ktorí nie sú prítomní v práci z dôvodov súvisiacich s jej zdravotným stavom. V tomto súvisiacich s ich zdravotným stavom.

I - 6298

GASSMAYR

IV — Návrh

30. Navrhujem teda, aby Súdny dvor na otázky položené Verwaltungsgerichtshof od povedal takto:

„1. Článok 11 body 1, 2 a 3 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehot ných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok má priamy účinok a jednotlivci sa naň môžu odvolávať v rámci vnútroštátneho konania.