C-211/08

KOMISIA/ŠPANIELSKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 25. februára 2010 1

1. V tomto konaní Európska komisia podala I — Právny rámec na Súdny dvor žalobu podľa článku 226 ES s cieľom určiť, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES tým, že poistencom španiel- skeho národného systému verejného zdravia odmietlo náhradu nákladov, ktoré vynaložili v inom členskom štáte v prípade nemocnič- nej starostlivosti poskytnutej v zmysle člán- A — Právo Únie 3 ku 22 ods. 1 písm. a) bodu i) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 2 v rozsahu, v akom je úroveň poistného krytia v členskom štáte, v ktorom bola poskytnutá uvedená sta- rostlivosť, nižšia ako poistné krytie podľa špa- nielskej legislatívy. 1. Relevantné ustanovenia Zmluvy

2. Článok 42 ods. 1 ES znie:

„Rada v súlade s postupom uvedeným v člán- ku 251 4 prijme v oblasti sociálneho zabez- pečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujú-

3 — Vzhľadom na to, že žaloba Komisie je založená na článku 226 ES a vytýka žalovanému štátu porušenie ustanovení Zmluvy ES, normatívny kontext práva Únie, na ktorý odkazujú tieto návrhy, je kontext, ktorý predchádza nadobudnutiu účin- nosti Lisabonskej zmluvy. 4 — Ako je známe, článok 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, 1 — Jazyk prednesu: taliančina. ktorým sa nahrádza článok 42 ES, stanovuje v tejto oblasti 2 — Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35. uplatňovanie riadneho legislatívneho postupu.

„V rámci nasledujúcich ustanovení sú zaká- zané obmedzenia slobody poskytovať služby a) ktorého stav si vyžaduje vecné dávky, v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušní- ktoré sa stávajú nutnými z lekárskych kom členských štátov, ktorí sa usadili v niek- dôvodov počas pobytu v inom členskom torom inom štáte Spoločenstva ako príjemca štáte, berúc do úvahy povahu dávok služieb.“ a očakávanú dĺžku pobytu;

2. Sekundárne právo …

5 — Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabez- pečenia nahradí nariadenie č. 140/8/71 od 1. mája 2010, keď nadobudne účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu 4. Nariadenie č. 1408/71 bolo prijaté na a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 základe právomoci zverenej Rade podľa o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

I - 5270

KOMISIA/ŠPANIELSKO

c) ktorý má povolenie príslušnej inštitúcie 7. Článok 80 nariadenia č. 1408/71 ustano- odísť na územie iného členského štátu, vuje pri Komisii Európskych spoločenstiev aby tam dostal ošetrenie primerané jej správnu komisiu pre sociálne zabezpečenie stavu, migrujúcich pracovníkov (ďalej len „správna komisia“), ktorá je zložená zo zástupcov vlády každého členského štátu. Na základe nasledu- júceho článku 81 má táto komisia za úlohu, okrem iného, zaoberať sa všetkými správnymi otázkami a otázkami výkladu, ktoré vznikajú z ustanovení tohto nariadenia, 6 „posilňovať a rozvíjať spoluprácu medzi členskými štátmi má nárok na: vo veciach sociálneho zabezpečenia, najmä v súvislosti so zdravotníckymi a sociálnymi opatreniami spoločného záujmu“, 7 ako aj „posilňovať a rozvíjať spoluprácu medzi člen- skými štátmi modernizáciou postupov na vý- menu informácií“ 8.

10. Všeobecný zákon o zdravotnej starost- livosti č. 14/1986 z 25. apríla 1986 10 má za cieľ vykonať právo na ochranu zdravia upra- Dokument vydaný príslušnou inštitúciou pre vené v článku 43 španielskej ústavy. Na účely nárok na dávky v súlade s článkom 22 ods. 1 jeho článku 1 ods. 1 sú oprávnenými osoba- písm. a) bod i) nariadenia má v každom prís- mi z tohto práva španielski štátni príslušníci lušnom jednotlivom prípade rovnaký účinok a cudzinci, ktorí majú bydlisko na území toh- s ohľadom na poskytovateľa starostlivosti, ako to štátu. Článok 44 a nasledujúce stanovujú vnútroštátny dôkaz nárokov osôb poistených národný systém zdravia, ktorý tvoria verejné u inštitúcie v mieste pobytu.“ zariadenia a verejné služby na zabezpečenie zdravia na národnej úrovni a úrovni auto- nómnych spoločenstiev. Služby poskytnuté v rámci tohto systému oprávneným osobám sú bezplatné.

9. Na základe článku 34 ods. 1 nariadenia č. 574/72 pod názvom „Náhrada výdavkov 11. Ustanovenia zákona č. 14/1986 boli do- príslušnou inštitúciou jedného členského plnené ustanoveniami zákona č. 16/2003 štátu vzniknutých počas pobytu v inom člen- z 23. mája 2003 o kohézii a kvalite národného skom štáte“: systému zdravia 11.

jeho zmluvnou stranou, okrem situácií ohro- dohodách, ktoré Španielsko uzavrelo na účely zenia života, ak sa preukáže, že zariadenia ich vykonania. 14 tohto systému sa nemohli využiť. V prípade naliehavej, neodkladnej a životne dôležitej starostlivosti poskytnutej mimo národného systému zdravia sa príslušné náklady nahra- dia po predložení dôkazu, že v potrebnom čase nebolo možné využiť služby tohto systé- mu a že nejde o použitie, ktorým by sa ob- chádzala alebo zneužívala táto výnimka, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia medzi- národných dohovorov, ktorých účastníkom je Španielsko, alebo ustanovenia vnútroštát- neho práva, ktoré upravujú poskytovanie 15. Náhrada týchto nákladov priamo pois- starostlivosti v prípade poskytovania služieb tencovi je naopak upravená iba v prípade, v zahraničí.“ ku ktorému dochádza na základe článku 34 nariadenia č. 574/72, čiže vtedy, keď v štáte pobytu neboli dodržané podmienky poža- dované týmto nariadením. V tejto súvislosti obežník Národného inštitútu sociálneho za- bezpečenia č. 11/92 15, ktorý má za cieľ vyko- nať vyššie uvedený článok 34, stanovuje:

13. Na základe všeobecného zákona o soci- álnom poistení 13 poskytovanie starostlivosti poistencom národného systému sociálne- ho poistenia zabezpečuje národný systém zdravia.

II — Postup pred začatím konania, kona- nie pred Súdnym dvorom a návrhy účast- 17. Komisia návrhom doručeným do kance- níkov konania lárie Súdneho dvora 20. mája 2008 podala ža- lobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie, pričom navrhla, aby Súdny dvor:

16. Konanie o nesplnení povinnosti sa začalo na podnet francúzskeho štátneho príslušní- ka pána Cholleta, s bydliskom v Španielsku, ktorý je poistený v rámci španielskeho sys- — určil, že Španielske kráľovstvo si nesplni- tému sociálneho zabezpečenia. Sťažoval sa, lo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z člán- že po hospitalizácii počas svojho pobytu vo ku 49 Zmluvy, tým, že poistencom špa- Francúzsku mu príslušný španielsky orgán nielskeho národného systému verejného sociálneho zabezpečenia zamietol žiadosť zdravia odmietlo náhradu nákladov, kto- o náhradu podielu na liečebných nákladoch, ré vynaložili v inom členskom štáte v prí- ktorý mu inštitúcia miesta pobytu pripísala pade nemocničnej starostlivosti poskyt- na ťarchu v súlade s francúzskymi právnymi nutej v zmysle článku 22 ods. 1 písm. a) predpismi (t. j. „ticket modérateur“). Po prvej bodu i) nariadenia (EHS) č. 1408/71 žiadosti o informácie poslala Komisia 19. de- v rozsahu, v akom je úroveň poistného cembra 2005 španielskym orgánom výzvu, krytia v členskom štáte, v ktorom bola v ktorej sa uvádzalo, že španielska právna poskytnutá uvedená starostlivosť, niž- úprava v oblasti náhrady nákladov v prípade šia ako poistné krytie podľa španielskej zdravotníckych plnení poskytnutých v inom legislatívy, členskom štáte poistencovi v národnom sys- téme sociálneho zabezpečenia porušuje člá- nok 49 ES. Španielske orgány odpovedali lis- tom z 25. decembra 2003, v ktorom odmietli všetky výhrady. Komisia nebola spokojná s listom, ktorý dostala, a 19. júla 2007 poslala španielskym orgánom odôvodnené stanovis- ko, v ktorom opakovala námietky uvedené vo výzve a vyzvala tento členský štát, aby v leho- — zaviazal Španielske kráľovstvo na náhra- te dvoch mesiacov prijal potrebné opatrenia du trov konania.

21. Po prvé španielska vláda uvádza, že ná- vrhy, ktoré uviedla Komisia, nie sú v súla- de s podmienkami uvedenými v článku 38 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvo- ra. Zmätočnosť je vyvolaná najmä odka- zom na článok 22 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71, ktorý odkazuje na porušenie A — O prípustnosti žaloby právnej úpravy Spoločenstva v oblasti soci- álneho zabezpečenia, hoci v administratívnej časti konania Komisia vytýkala Španielskemu kráľovstvu len porušenie článku 49 ES. Táto vláda dodáva, že v jednej časti žaloby Komi- sia namieta nezlučiteľnosť španielskej právnej úpravy s podmienkami uvedenými v člán- 20. Španielske kráľovstvo, podporované Bel- ku 22 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71. gickým kráľovstvom, spochybňuje prípust- Od tohto tvrdenia, rovnako ako od tvrdenia nosť žaloby na základe viacerých výhrad, týkajúceho sa údajnej nezlučiteľnosti člán- ktoré sa môžu zhrnúť takto: žalobné návrhy ku 4 ods. 3 kráľovského dekrétu č. 1030/2006 sú zmätočné, nezlučiteľné s podmienkami s článkom 49 ES, ktoré bolo uvedené tak

I - 5275

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-211/08

25. Pokiaľ ide o odkaz na článok 4 ods. 3 kráľovského dekrétu č. 1030/2006, uvedený v spise administratívneho konania a v ža- lobe a neprevzatý v rámci repliky, výhrady Komisie vychádzajú zo skutočnosti, že toto ustanovenie okrem vymedzených výnimiek 23. Z obsahu spisu z administratívneho ko- vylučuje právo na náhradu nákladov na le- nania jasne vyplýva, že Komisia už od za- kársku starostlivosť poskytnutú mimo rámca čiatku vytýkala Španielsku výlučne poruše- národného systému verejného zdravia, ako aj nie článku 49 ES a že toto porušenie spočíva z konštatovania, že dodatočná náhrada, kto- v tom, že v španielskom právnom poriadku rá je predmetom konania, nie je krytá týmito chýba ustanovenie o mechanizme náhrady výnimkami. Na rozdiel od toho, čo tvrdí ža- nákladov, ktoré poistenci národného systému lovaná vláda, ostalo tvrdenie Komisie, podľa sociálneho zabezpečenia vynaložili v prípa- ktorého toto ustanovenie zobrazuje chýbajú- de neplánovanej nemocničnej starostlivosti ce ustanovenie práva na túto náhradu škody poskytnutej počas dočasného pobytu v inom v španielskom právnom poriadku, v podstate členskom štáte v rozsahu, v akom je úroveň v rôznych fázach konania nezmenené. Okrem poistného krytia v tomto štáte nižšia ako iného sa mi zdá, že toto východisko je úplne poistné krytie, ktoré zabezpečuje španielsky v súlade s predmetom výhrad, ktoré boli už od systém. začiatku vytýkané Španielskemu kráľovstvu.

I - 5276

KOMISIA/ŠPANIELSKO

27. Čo sa týka údajne zmätočného charak- 29. Na základe uvedeného sa preto domnie- teru žalobných návrhov, obmedzím sa na vam, že výhrada uvedená Španielskom, pod- pripomienku, že článok 22 ods. 1 písm. a) ľa ktorej bol predmet nesplnenia povinnosti, nariadenia č. 1408/71 vo výzve, ako aj v odô- tak ako bol vymedzený v administratívnom vodnenom stanovisku viackrát cituje na účely konaní, zmenený v časti konania o porušení vymedzenia situácií, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosti, je nedôvodná. Takisto treba za- žaloba, čiže prípadov, v ktorých k hospitalizá- mietnuť výhradu rovnakého znenia, ktorú cii dochádza tak ako v prípade pána Cholleta uviedla belgická vláda, keďže vychádza zo pri pobyte v inom členskom štáte, na iné úče- zjavne nesprávneho východiska. Z uvedených ly ako tie, aby sa mu tam poskytla zdravotná dôvodov považujem za nedôvodné aj tvrdenia

I - 5277

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-211/08

žalovanej vlády o údajnej zmene petitu v rám- v článku 36 nariadenia č. 1408/71, nevyfak- ci repliky a o zmätočnom charaktere žalob- turovali španielskym inštitúciám celú sumu ných návrhov. nákladov spojených s hospitalizáciou pána Cholleta. Napokon španielska vláda zdô- razňuje zvláštnosť tohto konania, v ktorom sa navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol o ne- splnení povinnosti jedného členského štátu v oblasti, v ktorej sa doposiaľ rozhodovalo len v prejudiciálnom konaní.

2. O vhodnosti konania podľa článku 226 ES a o procesnej odchýlke

I - 5278

KOMISIA/ŠPANIELSKO

na účely dosiahnutia rozhodnutia o nespl- 3. Návrh o prípustnosti není povinnosti. V súlade s priznaním tejto právomoci voľnej úvahy sa Súdny dvor vždy zdržiaval posúdenia vhodnosti konania podľa článku 226 ES v prípade námietok žalovaného členského štátu. 17

35. Na základe všetkých predchádzajúcich úvah sa domnievam, že žaloba je prípustná.

33. Pokiaľ ide o tvrdenia, stačí uviesť, že správnosť východiska, z ktorého vychádza argumentácia španielskej vlády, čiže toho, že namietané porušenie im v nijakom prípade nemožno pripísať, keďže vyplýva z rozporu ustanovení sekundárneho práva s primárnym právom, sa musí overiť pri zisťovaní existen- B — O nesplnení povinnosti cie nesplnenia povinnosti, a teda pri preskú- maní žaloby vo veci samej. Bez ohľadu na to konanie, ktorého cieľom je zistenie, že členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia primárneho práva, má zaručiť dodržiavanie Zmluvy a nemôže sa považovať za procesnú odchýlku. V tejto súvislosti je okolnosť, že Súdny dvor doposiaľ rozhodoval len prejudiciálnym spôsobom o oblasti, kto- 1. Judikatúra Súdneho dvora, z ktorej vychá- rá je predmetom žaloby, úplne irelevantná dza žaloba Komisie a v nijakom prípade nemôže zabrániť Komisii, aby chránila dodržiavanie právnych predpi- sov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené.

36. Skôr ako spomeniem tvrdenia, ktoré uviedla Komisia na podporu svojej žaloby, je potrebné stručne prejsť etapy, ktoré vied- li Súdny dvor za určitých okolností a v ur- 34. Preto sa podľa môjho názoru musí za- čitých medziach k potvrdeniu práva pois- mietnuť aj druhá námietka neprípustnosti, tencov systému sociálneho zabezpečenia ktorú vzniesla žalovaná vláda. členského štátu získať na základe ustanovení Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb náhradu liečebných nákladov vynaložených 17 — Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 1970, v inom členskom štáte podľa sadzieb uplat- Komisia/Francúzsko, 26/69, Zb. s. 565, bod 10. ňovaných v členskom štáte poistenia ako

doplnok vo vzťahu k režimu náhrad ustano- vplyv na financovanie systému sociálneho venému v článku 22 ods. 1 bode i) nariadenia zabezpečenia, a na druhej strane, že v tomto č. 1408/71. prípade nebolo preukázané, že sporná práv- na úprava bola potrebná na dosiahnutie cieľa zachovania vyváženého systému zdravotnej a nemocenskej starostlivosti prístupnému všetkým, ktorý by spadal do režimu výnimiek odôvodnených dôvodmi verejného zdravia upravenými v článku 56 Zmluvy (neskôr člá- nok 46 ES). Súdny dvor dospel k záveru, že „články 59 a 60 Zmluvy ES vylučujú vnútro- štátne predpisy, podľa ktorých náhrada, v sú- lade s rozsahom nákladov v štáte poistenia na zubné ošetrenie poskytnuté čeľustným 37. Pôvod tejto judikatúry siaha k známemu ortopédom usadeným v inom členskom štáte, rozsudku Kohll 18. Cour de cassation v Luxem- podlieha povoleniu inštitúciou sociálneho za- bursku sa v rámci sporu medzi pánom Kohl- bezpečenia poistenej osoby“. lom, luxemburským poistencom, a Union des caisses de maladie vo veci zamietnutia náhrady nákladov, ktoré pán Kohll vynaložil na zubné ošetrenie, ktoré mu poskytla jeho dcéra v Nemecku, obrátil na Súdny dvor, kto- rý predovšetkým spresnil, že v tomto prípade ani okolnosť, že vnútroštátna právna úprava, ktorá bola predmetom konania vo veci samej, nepatrí do rámca sociálneho zabezpečenia, ani skutočnosť, že rozhodnutie o zamietnutí by mohlo byť v súlade s článkom 22 naria- denia č. 1408/71, nemohli vylúčiť uplatnenie ustanovení Zmluvy o slobodnom poskyto- vaní služieb. Po tom, čo bolo ošetrenie vy- konané zubným lekárom usadeným v inom 38. Tieto zásady boli potvrdené Súdnym členskom štáte za odplatu mimo akéhokoľ- dvorom s odkazom na ambulantnú zdravot- vek nemocničného zariadenia kvalifikované nú starostlivosť. Kládla sa teda otázka ich ako služba v zmysle článku 60 Zmluvy (ne- uplatniteľnosti aj v prípade, keď bola starost- skôr článok 50 ES), Súdny dvor rozhodol, že livosť poskytnutá v nemocničnom prostredí. predmetná vnútroštátna právna úprava od- Touto otázkou sa zaoberal rozsudok Smits radzovala poistencov od toho, aby sa obracali a Peerbooms 19, ktorého predmetom bol re- na poskytovateľov zdravotníckych služieb žim nemocenského poistenia v Holandsku, usadených v inom členskom štáte, a tak pre na základe ktorého sa zdravotnícke služby nich, ako aj pre ich pacientov predstavovala spravidla poskytovali poistencom bezplatne prekážku slobodného poskytovania služieb. na základe systému zmlúv. Pani Smits po- Pokiaľ ide o možnosť odôvodniť túto prekáž- žiadala o náhradu nákladov vynaložených na ku, Súdny dvor na jednej strane uviedol, že starostlivosť poskytnutú v nemeckej klinike, taká náhrada podľa sadzieb štátu poistenia, zatiaľ čo pán Peerbooms žiadal o náhradu akú požadoval pán Kohll, nemala významný

nákladov súvisiacich so špeciálnou neuro- dostatočný a stály prístup k vyváženému roz- logickou liečbou poskytnutou v rakúskom sahu nemocničnej starostlivosti vysokej kva- zariadení. V oboch prípadoch boli žiadosti lity v príslušnom štáte“ a „vyhnúť sa v rámci žalobcov vo veci samej zamietnuté, v prípade možností akémukoľvek plytvaniu finančnými, pani Smitsovej to bolo odôvodnené skutoč- technickými a ľudskými zdrojmi“ 23. nosťou, že dostatočná a primeraná liečba jej choroby bola dostupná v Holandsku, a v prí- pade pána Peerboomsa to bolo odôvodnené pokusným charakterom liečby.

základe zmlúv a preddefinovaných sadzob- ortopedickej operácie vo Francúzsku. Povo- níkov, nemá podľa Súdneho dvora v nijakom lenie jej nebolo udelené z dôvodu, že žiadosť prípade vylúčiť takúto liečbu z rámca služieb nebola dostatočne odôvodnená.

Vnútroštát- kladov nemocničnej starostlivosti poskytnu- ny súd, ktorý zistil nezákonnosť odmietnutia tej v inom členskom štáte, podmienená pred- adresovaného pani Descampsovej, sa obrátil chádzajúcim súhlasom, sa javí ako „opatrenie, ktoré je potrebné aj odôvodnené“, keďže je odôvodnené dvojakou požiadavkou „zaistiť 23 — Body 77 až 80.

20 — Bod 53. Odkaz bol na rozsudky z 31. januára 1984, Luisi že pokiaľ ide o prvú podmienku, súhlas nemôže byť z tohto a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 16; zo 4. októbra dôvodu zamietnutý v prípade, „keď je zrejmé, že predmetná 1991, Society for the Protection of Unborn Children Ire- liečba je dostatočne preverená a vyskúšaná medzinárod- land, C-159/90, Zb. s. I-4685, bod 18, čo sa týka reklamy na nou lekárskou vedou“, a pokiaľ ide o druhú podmienku, kliniky, ktoré vykonávajú dobrovoľné interrupcie, a Kohll, že tento súhlas môže byť zamietnutý z dôvodu absencie už citovaný v poznámke pod čiarou 18, body 29 a 51. medicínskej nevyhnutnosti „len vtedy, keď rovnaká alebo

I - 5281

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-211/08

25 — Bod 34. 27 — Bod 52. 26 — Bod 45. 28 — Bod 53 a výrok.

I - 5282

KOMISIA/ŠPANIELSKO

I - 5283

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-211/08

poskytnúť v miestnej nemocnici „bez zbytoč- 43. Na základe španielskej právnej úpravy, ného odkladu“. V priebehu konania proti to- okrem výnimočných prípadov, v ktorých je muto zamietnutiu sa pani Watts, ktorej zdra- potrebná „naliehavá, okamžitá a životne dô- votný stav sa medzitým zhoršil, dala operovať ležitá starostlivosť“, sa na náklady národného vo Francúzsku na svoje náklady. Súdny dvor systému zdravia uhrádzajú len nemocničné uviedol, že článok 49 bol uplatniteľný za okol- služby poskytnuté zariadeniami, ktoré patria ností tohto prípadu „nezávisle od spôsobu do tohto systému. Preto sa náhrada nevzťahu- fungovania vnútroštátneho systému, do kto- je na náklady vynaložené poistencom španiel- rého táto osoba patrí a od ktorého sa neskôr skeho systému sociálneho zabezpečenia na požaduje prevzatie nákladov na tieto výko- nemocničnú starostlivosť potrebnú z lekár- ny“ 32. Vychádzajúc z rozsudkov Smits a Peer- skeho hľadiska a poskytnutú v priebehu do- booms a Müller-Fauré a van Riet, Súdny dvor časného pobytu v inom členskom štáte v sú- rozhodol, že predmetná právna úprava pred- lade s ustanoveniami článku 22 ods. 1 písm. a) stavuje obmedzenia slobodného poskytova- bodu i) nariadenia č. 1408/71. nia služieb, a to napriek tomu, že na základe tejto právnej úpravy sa plnenia poskytnuté v súkromných nemocničných zariadeniach nachádzajúcich sa v Anglicku a vo Wallese neposkytovali na náklady NHS. 33 Súdny dvor potvrdil, že keď sa to, čo bolo uvedené v cito- vaných rozsudkoch, pokiaľ ide o zmluvný re- žim platný v Holandsku, uplatní na okolnosti tohto prípadu, také národné opatrenie, ktoré podmieňuje právo pacienta získať nemoc- ničnú starostlivosť v inom členskom štáte na náklady systému, ktorého je poistencom, po- volením, je v súlade s článkom 49 ES.

nemocničných lekárskych služieb v uvede- 48. Po druhé táto vláda, ktorá vychádza pod- nom štáte. ľa nej zo správneho vzťahu medzi pravidlami sekundárneho práva v oblasti sociálneho za- bezpečenia a ustanoveniami Zmluvy o slo- bodnom pohybe pracovníkov a z ustanovení o poskytovaní služieb, namieta v podstate proti tomu, že by sa jej mohlo vytýkať po- rušenie článku 49 ES v situácii upravenej 45. Tieto obmedzenia nie sú odôvodnené v článku 22 ods. 1 písm. a) bode i) nariadenia ani potrebou vyhnúť sa závažnému naruše- č. 1408/71. niu finančnej rovnováhy španielskeho systé- mu sociálneho zabezpečenia, ani potrebou zachovania vyváženého systému zdravotnej a nemocenskej starostlivosti prístupnému všetkým. 49. Po tretie Španielske kráľovstvo, podpore- né rôznymi tvrdeniami vlád, ktoré sú vedľaj- šími účastníkmi konania, uvádza, že výhrada, ktorá jej je vytýkaná, je nedôvodná. Na jednej strane popiera, že v danom prípade boli splne- 46. Komisia dospela k záveru, že španielska né podmienky na uplatňovanie článku 49 ES. právna úprava v oblasti náhrady liečebných Najmä: i) služby, ktoré sú predmetom obme- nákladov vynaložených v inom členskom dzenia neboli, uvedené dostatočne presne; štáte je, pokiaľ ide o vyššie uvedené hľadiská, ii) obmedzenie, ktoré uvádza Komisia, má len v rozpore s článkom 49 ES. hypotetický charakter; iii) prax španielskych orgánov, proti ktorej sa namieta v žalobe, nie je diskriminačná. Na druhej strane španielska vláda podčiarkuje, že prijatie stanoviska Ko- misie by malo významný vplyv na finančnú rovnováhu vnútroštátneho systému zdravot- nej starostlivosti a spôsobilo by značné prak- tické ťažkosti.

i) O účinku údajnej zlučiteľnosti španielskej právnej úpravy s ustanoveniami nariadenia 54. Španielska vláda naopak namieta, že na č. 1408/71 účely správneho uplatňovania tohto ustano- venia boli španielske orgány povinné nahra- diť pánovi Cholletovi tzv. „ticket modérate- ur“. Na podporu svojho stanoviska uvádza, že v bodoch 36 a 37 už citovaného rozsudku Vanbraekel Súdny dvor uviedol, že článok 22 nariadenia č. 1408/71 nemá za cieľ upravovať 51. Ako už bolo uvedené pri preskúmava- náhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti so ní prípustnosti žaloby, žaloba sa týka výluč- starostlivosťou poskytnutou v inom členskom ne porušenia článku 49 ES. Otázka správ- štáte, ako je štát poistenia, podľa sadzieb neho uplatňovania ustanovení nariadenia účinných v príslušnom štáte, nebráni a ani č. 1408/71 v španielskom právnom poriadku nepredpisuje takúto náhradu, „keď právna preto nie je predmetom tohto konania. Súd- úprava členského štátu, v ktorom je dotknutá ny dvor teda nie je povinný rozhodnúť o tejto osoba poistená, obsahuje ustanovenia o tejto otázke a napriek výzve, ktorú v tomto zmysle náhrade“. Takéto ustanovenie v španielskom urobila španielska vláda, sa podľa môjho ná- systéme sociálneho zabezpečenia neexistuje. zoru musí zdržať rozhodnutia. Žiadne porušenie sa teda Španielskemu krá- ľovstvu nemôže pripísať.

52. V skutočnosti žalovaný štát trvá na tom, že španielska právna úprava a administra- 55. Priznávam, že mám určité ťažkosti úpl- tívna prax sú v úplnom súlade s právnou ne pochopiť uvedené stanovisko španielskej úpravou Spoločenstva v oblasti sociálneho vlády. Na jednej strane sa mi zdá, že sa vôbec

56. V bodoch 36 a 37 rozsudku Vanbraekel, na ktoré sa odkazuje vo vyjadrení k žalobe, 58. Ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bo- chcel totiž Súdny dvor len potvrdiť neutralitu doch 36 až 41, krytie liečebných nákladov režimu stanoveného článkom 22 nariadenia vynaložených v inom členskom štáte, ako je č. 1408/71 vo vzťahu k možnosti priznať po- štát poistenia, teda podlieha určitému druhu istencom systému sociálneho zabezpečenia dvojitého systému, v ktorom prevzatie týchto jedného členského štátu právo dodatočne nákladov podľa sadzieb upravených v právnej získať náhradu liečebných nákladov vynalo- úprave členského štátu, v ktorom boli plnenia žených v inom členskom štáte podľa sadzieb poskytnuté, upravené v článku 22 nariadenia štátu poistenia, a nie, ako sa zrejme domnieva č. 1408/71, pôsobí spolu s právom vyplývajú- španielska vláda, podmieniť toto právo pod- cim z judikatúry na dodatočnú náhradu podľa mienke, že táto náhrada musí byť výslovne sadzieb platných v štáte poistenia, zaručeného upravená v právnom poriadku tohto štátu. na základe ustanovení Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb. V súlade s týmto výkla- dom Súdny dvor opakovane potvrdil, že okol- nosť, že členský štát sa zosúladil v tejto ob- lasti s ustanoveniami nariadenia č. 1408/71, ho neoslobodzuje od dodržiavania pravidiel o slobodnom poskytovaní služieb. 35

34 — Rozsudky z 28. apríla 1998, Decker, C-120/95, Zb. s. I-1831, bod 29, a Kohll, už citovaný v poznámke pod čiarou 19. V minulosti už Súdny dvor spresnil, že ustanovenia naria- denia č. 1408/71 nebránia tomu, aby vnútroštátna právna úprava stanovila pre poistencov vlastného systému sociál- neho zabezpečenia rozsiahlejšiu ochranu, než je tá, ktorá vyplýva z uplatňovania tohto nariadenia, pozri rozsudky z 10. januára 1980, Jordens-Vosters, 69/79, Zb. s. 75, bod 11, 57. Okrem toho skutočnosťou, na ktorú s odkazom na článok 19 nariadenia, a zo 16. marca 1978, Pierik, 117/77, Zb. s. 825, pokiaľ ide o článok 22. žalovaná vláda neprihliada, je, že po uzna- 35 — Pozri rozsudok Kholl, už citovaný v poznámke pod ní tejto neutrality, ktorá už bola uvedená čiarou 18, bod 25.

61. Ako totiž Komisia opakovane zdôraz- nila vo svojich vyjadreniach a na pojedná- vaní, sťažnosť pána Cholleta predstavuje len východisko konania o nesplnení povin- nosti, ktorého predmetom je celkový režim 63. Podľa môjho názoru je zrejmé, že stano- náhrady nákladov vzniknutých v súvislosti visko španielskej vlády vychádza z nesprávne- s nemocničnou starostlivosťou poistencami ho výkladu článku 36 nariadenia č. 1408/71.

I - 5288

KOMISIA/ŠPANIELSKO

65. Preto inštitúcie štátu bydliska alebo po- bytu, ktoré majú v prípadoch upravených v článku 22 ods. 1 nariadenia poskytnúť vecné dávky pracovníkovi, ktorý je poistený v systé- me iného členského štátu, povinné uplatňovať iné než vnútroštátne právne predpisy, to ro- 66. Nezdá sa mi, že na základe predchádza- bia na základe uplatňovania vlastnej právnej júcich dôvodov argument žalovanej vlády úpravy. Na základe nej je vymedzený druh odôvodňuje vylúčenie zavinenia Španielske- dávok, spôsoby poskytovania – s výnimkou ho kráľovstva za porušenie vytýkané v žalobe, dĺžky trvania 38 –, ako aj úroveň krytia. Z toho ako to táto vláda uvádza. vyplýva, že pokiaľ právna úprava členského štátu poskytujúcej inštitúcie ustanovuje, tak ako je to v prípade Francúzska, čo sa týka hos- 39 — Zdá sa, že tento výklad sleduje Súdny dvor okrem iného v bode 55 citovaného rozsudku Vanbraekel, v ktorom pitalizácie pána Cholleta, že určitá časť nákla- uvádza, že „pri odpovedi na takto preformulovanú otázku dov na predmetné plnenie znáša jeho príjem- stačí uviesť, že zo súčasného znenia článku 36 nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že náhrada medzi inštitúciami uskutoč- ňovaná v celom rozsahu, na ktorú toto ustanovenie odka- zuje, sa týka len vecných dávok, ktoré poskytuje inštitúcia členského štátu pobytu v mene príslušnej inštitúcie podľa ustanovení časti III kapitoly 1 tohto nariadenia. V dôsledku 36 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. toho... sa táto náhrada uplatňuje iba na vecné dávky, so 37 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. zreteľom na ktoré stanovuje prevzatie záväzku na náhradu 38 — Pokiaľ ide o výslovné ustanovenie článku 22 ods. 1 bodu i), nákladov inštitúciou pobytu právna úprava, ktorú uplatňuje dĺžka doby, počas ktorej sa dávky poskytujú, sa spravuje táto inštitúcia, a to v presne určenom rozsahu“. Kurzívou právnymi predpismi príslušného štátu. zvýraznil generálny advokát.

iii) O vzťahu medzi nariadením č. 1408/71 pôsobnosti služby zdravotnej starostlivosti 41 a ustanoveniami Zmluvy o voľnom pohybe a vo svojom odôvodnení č. 23 spresňuje, že služieb otázka náhrady nákladov na zdravotnú sta- rostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte než v tom, ktorého obyvateľom je príjemca starostlivosti, sa musí riešiť v inom právnom nástroji Spoločenstva, a na druhej strane, že návrh smernice Európskeho parlamen- tu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „návrh smernice o právach pacientov“) 42, ktorého cieľom je zosúladenie právnych úprav v tejto oblasti, neruší režim zavedený článkom 22 nariadenia č. 1408/71. 67. Napokon žalovaná vláda, podporovaná v tejto súvislosti belgickou a dánskou vládou, uvádza, že právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia migrujúcich pracovníkov, pri- jatá na základe ustanovení Zmluvy o slobod- nom pohybe pracovníkov, sa musí považovať za špeciálnu právnu úpravu, spresňujúcu režim, ktorý sa vzťahuje na poskytovanie le- 68. Hoci uvedená argumentácia španielskej kársko-zdravotníckych služieb pri dodržiava- vlády otvorene nespochybňuje judikatúru, ní zvrchovanosti členských štátov, pokiaľ ide ktorá sa začala rozsudkom Kohll, ale len jej o organizáciu a fungovanie vlastných systé- prípadné rozšírenie na prípady, ktoré sú pred- mov zdravotného a sociálneho zabezpečenia. metom žaloby, zdá sa, že aj tak neprihliada Na základe rovnakého spôsobu uvažovania na to, čo Súdny dvor potvrdil a opakovane Španielske kráľovstvo v zásade namieta pro- zdôraznil. ti extenzívnemu uplatňovaniu článku 49 ES na poskytovanie lekársko-zdravotníckych služieb, ktoré sú už upravené v nariadení č. 1408/71. Podľa jeho názoru by takýto zá- sah na jednej strane priznal ustanoveniam Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb neodôvodnenú prevahu nad ustanoveniami týkajúcimi sa slobodného pohybu pracovní- kov v oblasti sociálneho zabezpečenia (odka- 69. Je naozaj pravda, ako uviedlo Španiel- zuje sa na článok 42 ES) a na druhej strane by sko, že Súdny dvor opakovane potvrdil 43, že zabránil prijatiu lepšej právnej úpravy koordi- právo Spoločenstva neoslabuje právomoci nujúcej túto oblasť. V tejto súvislosti žalovaná členských štátov organizovať svoje systémy vláda pripomína na jednej strane, že smerni- sociálneho zabezpečenia, a že preto ak chýba ca Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ harmonizácia na úrovni Spoločenstva, keďže ES z 12. decembra 2006 40 o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica o služ- bách“) výslovne vylučuje zo svojho rozsahu 41 — Článok 2 ods. 2 písm. f ). 42 — KOM(2008) 414 v konečnom znení. 43 — Rozsudky zo 7. februára 1984, Duphar a i., 238/82, Zb. s. 523, bod 16; zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C-159/91 a C-160/91, Zb. s. I-637, bod 6, a zo 17. júna 1997, 40 — Ú. v. EÚ L 376, s. 36. Sodemare a i., C-70/95, Zb. s. I-3395, bod 27.

70. Okrem toho Súdny dvor opakovane podčiarkol rozdielnosť cieľov sledovaných právnou úpravou Spoločenstva v oblasti so- ciálneho zabezpečenia migrujúcich pracov- níkov na jednej strane a ustanovení Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb na druhej strane, ako aj rozdielnosť nástrojov, pomocou ktorých sa tieto nástroje vykonávajú v prís- lušných oblastiach. Takto viackrát potvrdil, že ustanovenia nariadenia č. 1408/71 majú za cieľ uľahčiť pohyb pracovníkov v rámci Spoločenstva, pričom im majú zabezpečiť, 71. Skutočne sa zdá, že hranica medzi tými- pokiaľ ide o znášanie liečebných nákladov to dvoma právnymi systémami bola oslabená vynaložených v inom členskom štáte ako normotvorcom Spoločenstva, ktorý v naria- štáte poistenia, rovnaké zaobchádzanie, aké dení č. 883/2004, nahrádzajúcom nariadenie je stanovené pre poistencov systému sociál- č. 1408/71, upravil popri režime znášania lie- neho zabezpečenia tohto štátu. Ustanovenia čebných nákladov vynaložených v inom člen- skom štáte, než je štát poistenia, ktorý je už ustanovený v článku 22 nariadenia č. 1408/71, 44 — Rozsudky z 12. júla 1979, Brunori, 266/78, Zb. s. 2705, bod 6; náhradu podľa sadzieb používaných prísluš- z 24. apríla 1980, Coonan, 110/79, Zb. s. 1445, bod 12, a zo 4. októbra 1991, Paraschi, C-349/87, Zb. s. I-4501, bod 15. nou inštitúciou, pričom ju preniesol z rámca 45 — Rozsudok z 30. januára 1997, Stöber a Piosa Pereira, C-4/95 pôsobnosti ustanovení o slobodnom posky- a C-5/95, Zb. s. I-511, bod 36. 46 — Rozsudok Kohll, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, tovaní služieb, z ktorého vychádza judikatúra, body 19 a 20. do rámca slobodného pohybu pracovníkov.

73. Na základe uvedeného sa domnievam, že argumenty, ktoré uviedla žalovaná vláda, ne- môžu v zásade odôvodniť odpor voči uplat- ňovaniu judikatúry o dodatočnej náhrade na prípady upravené v článku 22 ods. 1 písm. a) 76. Z judikatúry citovanej v bodoch 36 až nariadenia č. 1408/71, ako navrhuje Komisia 41 vyššie okrem toho vyplýva, že zdravot- vo svojej žalobe. né výkony poskytované za odplatu patria do pôsobnosti ustanovení o slobodnom posky- tovaní služieb 47, pričom nie je potrebné roz- lišovať medzi starostlivosťou poskytovanou v nemocničnom prostredí a starostlivosťou poskytovanou mimo neho. 48 Okrem toho, ako už bolo uvedené, Súdny dvor už rozho- dol, najmä v rozsudkoch Müller-Fauré a van b) O porušení článku 49 ES zo strany Riet 49 a Watts 50, že zdravotný výkon nepre- Španielska stáva byť poskytovaním služieb v zmysle člán- ku 49 ES z dôvodu, že pacient, ktorý zaplatil zahraničnému poskytovateľovi za poskytnutú starostlivosť, neskôr požaduje prevzatie ná- kladov na túto starostlivosť od takého vnút- roštátneho zdravotníckeho systému, akým je španielsky systém. Ako už bolo uvedené v bode 90 rozsudku Watts, článok 49 ES sa i) O uplatniteľnosti ustanovení o slobodnom uplatní na situáciu pacienta, ktorý dostane poskytovaní služieb

47 — Pozri najmä rozsudky Society for the Protection of Unborn Children Ireland, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, bod 18, ako aj Kohll, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 29. 48 — Rozsudky Vanbraekel, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 41, Smits a Peerbooms, už citovaný 74. Predovšetkým treba preskúmať, či sú v poznámke pod čiarou 19, bod 53, Müller-Fauré a van Riet, splnené podmienky na uplatňovanie člán- už citovaný v poznámke pod čiarou 29, bod 38, ako aj Inizan, už citovaný v poznámke pod čiarou 30, bod 16. ku 49 ES, s odkazom na prípady, na ktoré pri- 49 — Bod 103. hliadala Komisia vo svojej žalobe. 50 — Bod 89.

78. Nedomnievam sa však, že rozdielnosť týchto situácií má vplyv na uplatniteľnosť článku 49 ES. Okolnosť, že odchod do štátu, 80. Komisia sa domnieva, že španielska práv- v ktorom došlo k hospitalizácii, bol motivo- na úprava môže viesť poistencov národného vaný inými dôvodmi ako dôvodom podrobiť systému zdravia, ktorí sa ocitnú v situácii, že sa lekárskemu ošetreniu v tomto štáte, sa mi potrebujú hospitalizáciu počas dočasného v tejto súvislosti nezdá byť rozhodujúca aj pobytu v inom členskom štáte, aby urýchlili vzhľadom na to, že Komisia vo svojej žalobe svoj návrat do Španielska a podrobili sa tam poukazuje aj na údajné obmedzenie posky- tejto liečbe v prípadoch, v ktorých je úroveň tovania iných ako zdravotníckych služieb. krytia nemocničných liečebných nákladov Okrem toho v rozsudkoch, na ktoré odkazuje v štáte pobytu nižšia ako úroveň zaručená Komisia, najmä v už citovaných rozsudkoch španielskou právnou úpravou. V takých prí- Vanbraekel a Watts, Súdny dvor vo všeobec- padoch sa bráni jednak slobodnému poskyto- nosti potvrdil, že bez ohľadu na skutkový vaniu nemocničných lekárskych služieb a jed- stav, za akého boli tieto rozsudky vynesené, nak služieb, ktoré boli dôvodom odchodu do iného členského štátu, než je štát poistenia.

51 — Táto okolnosť však nie je jasná v prípadoch, ktoré boli pred- metom rozsudkov Müller-Fauré, už citovaný v poznámke pod čiarou 29, a Stamatelaki, už citovaný v poznámke pod 52 —  Pozri rozsudok Watts, už citovaný v poznámke pod čiarou 33. čiarou 30, bod 90.

I - 5293

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-211/08

83. K opačnému záveru však podľa môjho názoru vedie analýza prípadných obmedzu- 82. Bez ohľadu na predpokladanú hodnotu júcich účinkov predmetnej právnej úpravy týchto údajov sa mi tiež zdá, že predpoklad, o poskytovaní lekárskych služieb.

I - 5294

KOMISIA/ŠPANIELSKO

84. Podľa ustálenej judikatúry článok 49 ES faktor, blízkosť rodinných príslušníkov). Zdá vyžaduje odstránenie všetkých obmedzení, sa mi však ťažké poprieť, že medzi tieto fak- dokonca aj keď sa uplatňujú bez rozdielu na tory patrí aj úroveň krytia nemocničných vnútroštátnych poskytovateľov a poskytova- nákladov, ktoré sa musia vynaložiť. Pokiaľ je teľov z iných členských štátov, pokiaľ môžu toto krytie vyššie v štáte poistenia, okolnosť, zabraňovať, sťažovať alebo robiť činnosť že tento štát vylúči náhradu podľa sadzieb poskytovateľa usadeného v inom členskom uplatňovaných na základe vlastnej právnej štáte, kde legálne poskytuje obdobné služby, úpravy v prípade starostlivosti poskytnutej menej atraktívnou. 53 Okrem toho na základe v zahraničí, nepochybne spôsobuje, že voľba, ustálenej judikatúry slobodné poskytovanie ktorú predstavuje využitie starostlivosti v štá- služieb zahŕňa slobodu príjemcov služieb ces- te pobytu, je „menej príťažlivá“. tovať na účely prijatia týchto služieb do iného členského štátu. 54

I - 5295

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-211/08

87. Vnútroštátne opatrenie môže mať sku- nosti sa týka „patologických“ prípadov, v kto- točne obmedzujúci účinok aj vtedy, ak nepô- rých Súdny dvor uplatnil článok 49 na účely sobí v zmysle odrádzania osoby od toho, aby zabránenia dôsledkom porušenia ustanovení cestovala do iného členského štátu, aby tam nariadenia č. 1408/71 dotknutými štátmi. využila služby, ale skôr v zmysle, že ju odrá- dza od predĺženia jej pobytu v tomto štáte na tento účel alebo ju vedie k urýchleniu návratu do členského štátu bydliska, aby v tomto štá- te využila obdobné služby, ako sú tie, ktoré by mohla dostať v štáte pobytu. Vo všetkých týchto prípadoch je totiž dôsledkom tohto 89. Na základe predchádzajúcich úvah sa opatrenia zvýhodnenie služieb na území štátu preto domnievam, že obmedzujúci charakter bydliska na úkor služieb, ktoré sa poskytujú španielskej právnej úpravy, ktorá je predme- v štáte pobytu. tom žaloby, je preukázaný. Ešte treba preskú- mať, či táto právna úprava môže byť objektív- ne odôvodnená.

záujme, ktorý je spôsobilý odôvodniť obme- od tvrdenia belgickej vlády, nejde o to, aby dzenie zásady slobodného poskytovania slu- vnútroštátne systémy, v ktorých sú služby žieb. 57 S poukázaním na dodatočnú náhradu bezplatné, znášali náklady, ktoré na základe splatnú v prípadoch plánovanej hospitalizá- právnej úpravy iných členských štátov znáša cie, ku ktorej došlo v inom členskom štáte, pacient (ako napríklad vo Francúzsku „ticket než je štát poistenia, však spresnil, že „z dô- modérateur“), keďže štát poistenia nie je v ni- vodu, že takáto dodatočná náhrada nákladov, jakom prípade povinný nahradiť viac než to, ktorá je funkciou systému poistného krytia, čo by bolo v prípade hospitalizácie na vnútro- ktorý sa uplatňuje v štáte účasti na poistení, štátnom území alebo v zmluvnom zariadení ani teoreticky dodatočne finančne nezaťažuje cenou na náklady vlastných zdravotných in- systém nemocenského poistenia tohto štátu štitúcií, s prihliadnutím aj na to, čo sú tieto v porovnaní s náhradou nákladov, ktorá by sa inštitúcie povinné dodržiavať podľa článku 36 mala poskytnúť v prípade, ak by nemocničná nariadenia č. 1408/71. starostlivosť bola poskytnutá týmto štátom, nemožno tvrdiť, že uloženie povinnosti do- datočnej náhrady nákladov tomuto fondu nemocenského poistenia by mohlo mať pod- statný účinok na financovanie systému sociál- neho zabezpečenia“ 58.

I - 5297

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-211/08

na iných základoch. Aktivácia mechanizmu štátu dostatočný a stály prístup k vyvážené- náhrady upravená v článku 36 nariadenia mu rozsahu nemocničnej starostlivosti vy- č. 1408/71 a v článku 34 nariadenia č. 574/72 sokej kvality. Na druhej strane pomáha pri totiž v podstate stavia členské štáty pred rov- napĺňaní úsilia kontrolovať náklady a vyhnúť naké ťažkosti. sa v rámci možností akémukoľvek plytvaniu finančnými, technickými a ľudskými zdrojmi. Súdny dvor teda dospel k záveru, že z oboch týchto pohľadov sa požiadavka vnútroštátne- ho systému sociálneho zabezpečenia, pod- ľa ktorej je náhrada nákladov nemocničnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte podmienená predchádzajúcim súhla- som, javí ako opatrenie, ktoré je potrebné aj odôvodnené. 61

I - 5298

KOMISIA/ŠPANIELSKO

96. V tejto súvislosti predovšetkým uvádzam, finančné krytie zaručené režimom sociálneho že prípady, na ktoré poukazuje Komisia vo zabezpečenia, do ktorého patrí poistenec. svojej žalobe, sú vymedzené v článku 22 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71, ktorý vyžaduje existenciu potreby lekára a prítom- nosť pacienta na území iného členského štátu, než je štát poistenia, v okamihu, keď táto po- treba vznikla. Ustanovenie týchto náležitostí umožňuje obmedziť rámec, v ktorom bude členský štát poistenia prípadne povinný na- 98. Nedá sa ani vylúčiť, že v prípadoch, hradiť podľa svojich sadzieb náklady vynalo- v ktorých to zdravotný stav dotknutej osoby žené poistencami jeho systému na nemocnič- umožňuje, môže byť táto osoba aj tak po- né služby poskytnuté v inom členskom štáte. vinná požiadať o predchádzajúce povolenie podľa právnej úpravy členského štátu poiste- nia, ktorého vydanie podlieha zisteniu, či boli splnené podmienky podľa článku 22 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71. 62

I - 5299

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-211/08

IV — Návrh

101. Vo svetle vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor:

— určil, že Španielske kráľovstvo si tým, že poistencom španielskeho národného systému verejného zdravia odmietlo náhradu nákladov, ktoré vynaložili v inom členskom štáte v prípade nemocničnej starostlivosti poskytnutej v zmysle člán- ku 22 ods. 1 písm. a) bodu i) nariadenia (EHS) č. 1408/71 v rozsahu, v akom je úroveň poistného krytia v členskom štáte, v ktorom bola poskytnutá uvedená starostlivosť, nižšia ako poistné krytie podľa španielskej legislatívy, nesplnilo po- vinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 Zmluvy,

— zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.