← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·8.9.2009

C-215/08

ECLI:EU:C:2009:522

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62008CC0215

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 8. septembra 2009 1

Obsah

I — Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2951

II — Právny rámec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2953

A — Právo Spoločenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2953

B — Vnútroštátne právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2955

III — Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2956

IV — Konanie pred Súdnym dvorom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2959

V — Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2959

A — Prípustnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2959

B — Prvá prejudiciálna otázka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2959

C — Druhá prejudiciálna otázka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2961

VI — Posúdenie generálnou advokátkou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2962

A — Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2962

B — Prípustnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2963

C — Prvá prejudiciálna otázka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2965

1. Dva základné pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2965

a) Uzavretý fond nehnuteľností . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2965

1 — Jazyk prednesu: slovinčina.

I - 2950

E. FRIZ

b) Spoločnosť občianskeho práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2966

2. Patrí vstup do uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo for- me spoločnosti občianskeho práva, do pôsobnosti smernice 85/577? . . . . I - 2969

a) Podmienky existencie zmluvy podľa smernice 85/577 . . . . . . . . . . . . . . . I - 2971

b) Výnimky uvedené v článku 3 ods. 2 smernice 85/577 . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2977

i) Zmluvy týkajúce sa nehnuteľného majetku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2977

ii) Zmluvy o cenných papieroch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2980

3. Pôsobnosť HWiG . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2981

4. Návrh odpovede na prvú otázku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2983

D — Druhá prejudiciálna otázka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2983

1. Informácie o práve na odstúpenie od zmluvy? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2984

2. Posúdenie veci samej . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2985

3. Návrh odpovede na druhú otázku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2988

E — Záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2989

VII — Návrh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2989

I — Úvod uzatváraných mimo prevádzkových priesto- rov 2, nastoľuje dve právne otázky. Na jednej strane nastoľuje otázku uplatnenia smer- nice 85/577 na vstup do uzavretého fondu nehnuteľností založeného ako spoločnosť občianskeho práva a na druhej strane otázku, či právne dôsledky, ktoré nastanú v prípade 1. Táto vec, ktorá sa týka výkladu smer- nice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách 2 — Ú. v. ES L 372, s. 31; Mim. vyd. 15/001, s. 262.

I - 2951

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

vystúpenia z tohto fondu, majú účinky ex 3. Z obsahového hľadiska je táto vec súčas- tunc, alebo ex nunc. ťou rozsiahlejšej problematiky investovania do starých nehnuteľností v Nemecku, ktoré sú známe pod označením „Schrottimmobi- lien“ (brakové nehnuteľnosti) 3. Investovanie do nehnuteľného majetku, pre ktoré sa Nemci rozhodli predovšetkým z dôvodu, že sú s ním spojené daňové výhody, často neviedlo k oča- kávaným výsledkom, a preto investori hľadali možnosti, ako ukončiť tieto investície, pričom sa odvolávali aj na smernice Spoločenstva na ochranu spotrebiteľov. Vo veciach Schulte 4 a Crailsheimer Volksbank 5 sa už Súdny dvor zaoberal touto problematikou v obdobnom kontexte, ktorý bol však spojený s iným práv- nym problémom. Vo veci Schulte výslovne rozhodol, že odstúpenie od zmluvy, ktorú spotrebiteľ uzatvoril mimo prevádzkových priestorov predajcu, má viesť k vráteniu vecí do pôvodného stavu. 6 V tejto veci bude teda potrebné overiť, či sa to môže rovnako bez obmedzenia uplatniť na vystúpenie spotrebi- teľa z uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý 2. Osobitosť tejto veci spočíva v skutočnosti, bol založený vo forme spoločnosti občian- že ide o problematiku spadajúcu do dvoch skeho práva. právnych oblastí: do oblasti práva na ochranu spotrebiteľov a do oblasti práva spoločností. V rámci toho bude Súdny dvor musieť pri rozhodovaní zohľadniť osobitné charakteris- tiky spoločenskej zmluvy, na základe ktorej je založená spoločnosť občianskeho práva, a rozhodnúť, či sa smernica 85/577, ktorá bola vypracovaná pre synalagmatické zmluvy, uplatňuje aj v prípade, ak do spoločnosti vstupuje nový spoločník, ktorý sa tak stane zmluvnou stranou spoločenskej zmluvy. Cha- rakteristiky spoločnosti občianskeho práva, ktorá spočíva na zásade rovnosti spoločníkov, 3 — Tento výraz používa napríklad Rösler, H.: „Die europa- budú zároveň dôležité na posúdenie dôsled- rechtlichen Vorgaben bei der Bewältigung der ‚Schrottim- mobilien‘-Problematik: Entscheidungen des Europäischen kov vystúpenia zo spoločnosti, pretože v prí- Gerichtshofs vom 25. Oktober 2005. In: Zeitschrift für euro- päisches Privatrecht, č. 4/2006, s. 869; Käseberg, T., Rich- pade, ak sú aj ostatní spoločníci spotrebiteľmi ter, K.: Haustürwiderrufsrichtlinie und‚Schrottimmobilien‘: v zmysle smernice 85/577, je potrebné chrá- die Urteile in Sachen Schulte und Crailsheimer Volksbank“. In: Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht, č. 2/2006, niť všetkých spotrebiteľov, a nielen toho spot- s. 46, a von Weschpfennig, A.: „Der Widerruf der Beteiligung an einem Immobilienfonds – Anwendbarkeit der Grundsä- rebiteľa, ktorý vystúpi zo spoločnosti. V tejto tze des fehlerhaften Gesellschaftsbeitritts?“. In: Zeitschrift veci teda nebude možné slepo prijať doslovný für Bank- und Kapitalmarktrecht, č. 3/2009, s. 99. 4 — Rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2005, Schulte, výklad ustanovení tejto smernice, ale bude C-350/03, Zb. s. I-9215. tiež potrebné zohľadniť najmä jej účel, hoci 5 — Rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2005, Crailsheimer Volksbank, C-229/04, Zb. s. I-9273. sa tým odchýlim od presného a doslovného 6 — Rozsudok Schulte, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, zmyslu jej ustanovení. body 88 a 92.

I - 2952

E. FRIZ

II — Právny rámec návšteva nekoná výslovne na požiadanie spotrebiteľa…“

5. Článok 2 smernice 85/577 stanovuje: A — Právo Spoločenstva

„Na účely tejto smernice: 4. Podľa článku 1 ods. 1 smernice 85/577:

„Táto smernica sa vzťahuje na zmluvy, pri — ‚spotrebiteľ‘ znamená fyzickú osobu, ktorých predajca poskytuje spotrebiteľovi ktorá pri transakciách pokrytých touto tovar alebo služby, ktoré sú zahrnuté [uzatvo- smernicou koná s cieľmi, ktoré môžu byť rené – neoficiálny preklad]: považované za nachádzajúce sa mimo oblasti jeho obchodu alebo profesie [pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré nemožno považovať za súčasť jej podnikania alebo povolania – neoficiálny preklad], …

— ‚predajca‘ znamená fyzickú alebo práv- počas návštevy predajcu nickú osobu, ktorá pri transakcii pri- chádzajúcej do úvahy [pri predmetnej transakcii – neoficiálny preklad] koná v svojej obchodnej alebo profesionálnej oblasti [v rámci svojej obchodnej alebo profesijnej činnosti – neoficiálny pre- klad], a kohokoľvek konajúceho v mene i) v spotrebiteľovom dome alebo v alebo v záujme [alebo na účet – neofici- dome iného spotrebiteľa, pokiaľ sa álny preklad] predajcu.“

I - 2953

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

6. Podľa článku 3 ods. 2 smernice 85/577: umožňujúce identifikáciu zmluvy. Musí byť spotrebiteľovi dané [poskytnuté – neofici­ álny preklad]:

„Táto smernica sa nevzťahuje na: a) v prípade článku 1 ods. 1 v čase uzatvore- nia zmluvy;

a) zmluvy o výstavbe, predaji a nájme nehnu- teľného majetku alebo zmluvy týkajúce sa iných práv na nehnuteľný majetok [súvi- … siacich s nehnuteľným majetkom – neo- ficiálny preklad]. Zmluvy na dodávku tovarov a ich včlenenie do nehnuteľného majetku alebo zmluvy na opravu nehnu- teľného majetku spadajú do pôsobnosti Členské štáty povinne zaistia, aby ich národné tejto smernice, zákonodarstvo stanovovalo opatrenia vhod- nej ochrany spotrebiteľa v prípadoch, v kto- rých sa informácie uvádzané v tomto článku neposkytujú [vnútroštátna právna úprava stanovovala vhodné opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ak nebolo poskytnuté pouče- …“ nie uvedené v tomto článku – neoficiálny preklad].“

7. Podľa článku 4 smernice 85/577: 8. Podľa článku 5 smernice 85/577:

„V prípade transakcie v pôsobnosti článku 1, „1. Spotrebiteľ má právo vypovedať vplyvy predajca môže byť požiadaný podať spotre- svojho konania [odstúpiť od svojho záväzku biteľom písomné upozornenie o ich práve na – neoficiálny preklad] zaslaním upozornenia zrušenie [V prípade transakcií podľa článku 1 [oznámenia – neoficiálny preklad] v dobe je predajca povinný písomne poučiť spotre- [lehote – neoficiálny preklad] nie kratšej ako 7 biteľa o jeho práve na odstúpenie od – neo- sedem dní od získania upozornenia [pou- ficiálny preklad] zmluvy v dobe uvedenej čenia – neoficiálny preklad] spotrebiteľom v článku 5 spolu s menom a adresou osoby, u ktorej sa toto právo môže uplatniť. Takéto upozornenie [Toto poučenie – neoficiálny 7 —  Táto poznámka pod čiarou sa týka len slovinskej verzie preklad] musí byť datované a obsahovať údaje návrhov.

I - 2954

E. FRIZ

uvedeným [uvedenej – neoficiálny preklad] 10. Podľa článku 8 smernice 85/577: v článku 4 v súlade s postupom popísaným národnými právnymi predpismi [stanoveným vnútroštátnou právnou úpravou – neofici- álny preklad]. Musí byť postačujúce, aby bolo upozornenie odoslané pred koncom takejto doby [Lehota je zachovaná, ak sa oznámenie odošle pred uplynutím tejto lehoty – neofici- álny preklad]. „Táto smernica nebráni členským štátom pri- jať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľov v oblasti svojej [jej – neoficiálny preklad] pôsobnosti.“

2. Podanie upozornenia [oznámenia – neo­ ficiálny preklad] má za následok oslobodenie spotrebiteľa od všetkých záväzkov zrušenej zmluvy [vyplývajúcich zo zmluvy, od ktorej odstúpil – neoficiálny preklad].“

B — Vnútroštátne právo

9. Podľa článku 7 smernice 85/577:

11. Smernica 85/577 bola do nemeckého práva prebratá zákonom o odstupovaní od zmlúv uzavretých pri podomovom obchode a od podobných transakcií (Gesetz über den Widerruf von Haustürgeschäften und ähnli- „Ak spotrebiteľ použije [využije – neoficiálny chen Geschäften) zo 16. januára 1986 8 (ďalej preklad] svoje právo zrieknutia sa [odstúpiť len „HWiG“). Tento zákon bol platný v čase od zmluvy – neoficiálny preklad], právne skutkových okolností, ale 1. januára 2002 bol dôsledky takéhoto zrieknutia sa [odstúpenia zrušený zákonom o modernizácii záväzko- od zmluvy – neoficiálny preklad] sú upra- vého práva (Gesetz zur Modernisierung des vené národnými právnymi predpismi [vnút- Schuldrechts) z 26. novembra 2001 9. roštátnou právnou úpravou – neoficiálny preklad], obzvlášť ohľadne náhrady platby za poskytnuté tovary alebo služby a vrátenie zís- 8 — BGBl. 1986 I, s. 122. kaných tovarov.“ 9 — BGBl. 2001 I, s. 3138.

I - 2955

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

12. Ustanovenie § 1 ods. 1 HWiG stanovuje: 13. Ustanovenie § 3 ods. 1 HWiG stanovuje:

„V prípade odstúpenia od zmluvy je každá zo strán povinná vydať druhej prijaté plnenie. Odstúpenie nie je vylúčené pri poškodení „Ak zákazníka doviedlo k prejaveniu vôle alebo strate veci alebo inej nemožnosti vrátiť smerujúcemu k uzavretiu zmluvy o odplat- prijatý predmet. Ak je zákazník zodpovedný nom plnení: za poškodenie, stratu alebo inú nemožnosť vrátenia veci, nahradí rozdiel hodnoty alebo hodnotu predmetu druhej zmluvnej strane.“

1. ústne rokovanie na jeho pracovisku III — Skutkový stav, konanie vo veci samej alebo v mieste jeho súkromného bydliska, a prejudiciálne otázky

14. Dňa 23. júla 1991 pán Carsten von der Heyden vstúpil na základe rokovaní, ktoré sa … uskutočnili v jeho súkromnom byte, do uzav- retého fondu nehnuteľností, ktorý bol zalo- žený vo forme spoločnosti podľa občianskeho práva. Predmetom činnosti tohto fondu nehnuteľností, ktorý tvorilo 46 spoločníkov, bola rekonštrukcia, modernizácia a správa nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na Bergstraße 9 v Berlíne. Správcom tohto fondu nehnuteľností je spoločnosť E. Friz GmbH. Zo skutkových okolností, ktoré sú opísané v návrhu na začatie prejudiciálneho kona- nadobudne tento prejav vôle účinnosť len nia, nevyplýva jasne, či je aj samotná spoloč- vtedy, ak ho zákazník písomne neodvolá nosť E. Friz GmbH spoločníkom tohto fondu v lehote jedného týždňa.“ nehnuteľností.

I - 2956

E. FRIZ

15. Dňa 6. augusta 2002 pán von der Hey- spotrebiteľ v tomto prípade oslobodený od den na základe HWiG 10 odstúpil od svojho všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, záväzku; presnejšie vystúpil z uzavretého od ktorej odstúpil. fondu nehnuteľností. Spoločnosť E. Friz GmbH ako správkyňa fondu požadovala od pána von der Heydena zaplatenie sumy vo výške 16 319 eur ako záporného zostatku, ktorý zodpovedal rozdielu medzi výškou sumy, ktorú pán von der Heyden uhradil v okamihu svojho vstupu do fondu, a podie- lom na stratách, ktoré vznikli fondu nehnu- teľností ku dňu, keď pán von der Heyden odstúpil od svojho záväzku.

17. Spoločnosť E. Friz GmbH podala proti tomuto rozsudku, ktorý vyhlásil odvolací súd, opravný prostriedok „Revision“ na Bun- desgerichtshof (ďalej len „vnútroštátny súd“). V návrhu na začatie prejudiciálneho konania tento vnútroštátny súd tvrdí, že podľa vnút- roštátnej judikatúry spoločník, ktorý pri podomovom predaji vstúpil do spoločnosti a neskôr odstúpi od svojho záväzku, nie je oslobodený od všetkých svojich zmluvných 16. Aj keď prvostupňový súd vyhovel tomuto záväzkov s účinkom ex tunc, ale že takéto tvrdeniu, odvolací súd ho odmietol na zák- odstúpenie od zmluvy má naopak účinky lade odvolania, ktoré podal pán von der Hey- ex nunc. Z toho vyplýva, že spoločník nemá den. Odvolací súd sa domnieval, že výkon automatické právo na vrátenie svojho vkladu, práva na odstúpenie od zmluvy zo strany ktorý vložil do spoločnosti, ale v deň, keď spoločníka nemôže založiť pre tohto spoloč- vystupuje z fondu, sa vypočíta podiel na zisku níka povinnosť voči spoločnosti zaplatiť akú- spoločnosti, ktorý mu prislúcha, alebo podiel koľvek sumu, lebo by to znamenalo porušenie na strate, ktorý musí znášať. ustanovení smernice 85/577, podľa ktorej je

10 — Najlogickejšie by síce bolo hovoriť o odvolaní vyhlásenia o vstupe („Widerruf der Beitrittserklärung“) pána von der Heydena, pretože HWiG vychádza z myšlienky, že spotrebi- teľ môže odvolať prejav vôle, ktorý vyjadril na účely uzavre- tia zmluvy. Ustanovenie § 1 ods. 1 HWiG tak stanovuje, že tento prejav vôle nadobúda účinnosť len vtedy, ak ho zákaz- ník písomne neodvolal v lehote jedného týždňa („Willen- serklärung… wird erst wirksam, wenn der Kunde sie nicht binnen einer Frist von einer Woche schriftlich widerruft“). Aby však nedošlo k terminologickým a koncepčným roz- dielom, v celom texte návrhov použijem výraz „odstúpe- nie od zmluvy“ („Widerruf des Vertrags“), lebo základom smernice 85/577 je koncepcia, podľa ktorej má spotrebiteľ právo odstúpiť od svojho záväzku. Keďže výklad práva Spo- 18. Zo zásad tejto judikatúry týkajúcich sa ločenstva prislúcha Súdnemu dvoru, použitie tohto výrazu tzv. neplatnej spoločnosti („fehlerhafte Ges- sa zdá byť vhodnejšie. Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy („Widerrufsrecht“), pozri ellschaft“) vyplýva, že uplatnenie práva na napríklad Larenz, K., Wolf, M.: Allgemeiner Teil des Bür- gerlichen Gesetzbuchs. 9. vyd. München: Beck, 2004, s. 714, odstúpenie od zmluvy nemá za následok vrá- body 2 a 3. tenie vecí do ich pôvodného stavu. V dôsledku

I - 2957

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

toho sa vnútroštátny súd pýta, či je táto judi- družstva, pokiaľ hlavným účelom tohto katúra v súlade s výkladom smernice 85/577, vstupu nie je členstvo v spoločnosti, zdru­ ktorý Súdny dvor podal vo veci Schulte, v kto­ žení či v družstve, ale – čo často platí rej rozhodol, že uplatnenie práva na odstúpe­ predovšetkým v prípade účasti v uzavre- nie od zmluvy podľa článku 5 ods. 1 smer­ tom fonde nehnuteľností – účasť spoloč- nice 85/577 malo za následok, že v súlade s odse­ níka predstavuje len iný spôsob finančnej kom 2 uvedeného článku bol spotrebiteľ investície alebo získania plnení, ktoré sú oslobodený od všetkých záväzkov vyplývajú- typicky predmetom synalagmatických cich zo zmluvy, od ktorej odstúpil, čo zahŕňa zmlúv? obnovu pôvodného stavu. 11

19. Za týchto okolností vnútroštátny súd 2. Má sa ustanovenie článku 5 ods. 2 smer- rozhodol uznesením z 5. mája 2008 prerušiť nice Rady 85/577/EHS z 20. decembra konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto dve 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmlu- prejudiciálne otázky: 12 vách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátny (judikatúrou uznaný) právny účinok v zmysle článku 7 tejto smernice, ktorý znamená, že takýto vstup spotrebiteľa uskutočnený pri podo- movom predaji povedie v prípade odvo- lania tohto vstupu k tomu, že spotrebiteľ, ktorý svoj vstup odvolal, získa nárok na podiel na likvidačnom zostatku voči spo- ločnosti, združeniu či družstvu vypočí- taný k okamihu účinku odvolania vstupu, „1. Má sa ustanovenie článku 1 ods. 1 t. j. na čiastku zodpovedajúcu hodnote prvej vety smernice Rady 85/577/EHS jeho podielu v spoločnosti, združení z 20. decembra 1985 na ochranu spotre- či v družstve v dobe odvolania vstupu, biteľa pri zmluvách uzatváraných mimo s (možným) následkom, že vzhľadom na prevádzkových priestorov vykladať v tom ekonomický vývoj spoločnosti, združe- zmysle, že sa vzťahuje na vstup spotre- nia či družstva dostane spotrebiteľ buď biteľa do osobnej spoločnosti, osobnej menej, než bola hodnota jeho vkladu, obchodnej spoločnosti, združenia či alebo sa dokonca ešte, okrem straty zaplateného vkladu, vystaví zodpove- dajúcej platobnej povinnosti voči spo- ločnosti, združeniu či družstvu, pretože 11 — Rozsudok Schulte, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, body 88 a 92. podiel na likvidačnom zostatku bude 12 — Táto poznámka sa týka len slovinskej verzie návrhov. záporný?“

I - 2958

E. FRIZ

IV — Konanie pred Súdnym dvorom položil, boli vypočuté na pojednávaní 18. júna 2009.

20. Návrh na začatie prejudiciálneho kona- V — Tvrdenia účastníkov konania nia z 5. mája 2008 bol Súdnemu dvoru doručený 22. mája 2008. Listom z 10. marca 2009 Súdny dvor požiadal vnútroštátny súd o objasnenie toho, či bol pán von der Heyden pri podpisovaní zmluvy o vstupe do fondu nehnuteľností v súlade s článkom 4 smer­ nice 85/577 písomne poučený o práve odstúpiť A — Prípustnosť od zmluvy. Listom z 19. marca 2009 vnút- roštátny súd odpovedal, že vo vnútroštát- nom konaní odvolací súd konštatoval, že pán von der Heyden platne odstúpil od svojho záväzku 13, a že túto skutočnosť, ako aj sku- 22. Pokiaľ ide o prípustnosť, pán von der točnosť, že pán von der Heyden vstúpil do Heyden a nemecká vláda sa domnievajú, že fondu nehnuteľností pri podomovom predaji, prejudiciálne otázky sú neprípustné v roz- účastníci konania nespochybnili. Vo svojej sahu, v akom sa týkajú osobnej obchodnej odpovedi vnútroštátny súd rovnako tvrdí, že spoločnosti, združenia a družstva, pretože podľa vnútroštátneho procesného práva bol sú vzhľadom na skutkové okolnosti tejto veci viazaný týmto zistením a že nebol oprávnený hypotetické. Uvádzajú, že obe otázky sú prí- overovať jeho správnosť. pustné len v rozsahu, v akom sa týkajú okol- ností, o aké ide vo veci samej, teda vstupu do uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme spoločnosti občianskeho práva.

21. V písomnej časti konania predložili pri- pomienky pán von der Heyden, nemecká vláda a Komisia Európskych spoločestiev. B — Prvá prejudiciálna otázka Prednesy týchto účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súdny dvor

13 — Aj v tomto prípade by bolo správnejšie povedať, že pán 23. Pokiaľ ide o vec samu, pán von der Hey- von der Heyden platne odvolal svoje vyhlásenie o vstupe do fondu nehnuteľností; v tejto súvislosti pozri poznámku den sa domnieva, že vstup spotrebiteľa do pod čiarou 10. uzavretého fondu nehnuteľností založeného

I - 2959

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

vo forme spoločnosti občianskeho práva 25. Nemecká vláda sa naopak domnieva, patrí do pôsobnosti smernice 85/577, lebo že smernica 85/577 sa na prejednávanú vec hlavným účelom tohto vstupu nie je stať sa nevzťahuje. Uvádza, že táto smernica sa podľa spoločníkom, ale investovať kapitál do fondu svojho článku 1 ods. 1 uplatňuje na zmluvy nehnuteľností. V tomto prípade je možné medzi predajcom a spotrebiteľom, že teda považovať zmluvu o vstupe za odplatnú zahŕňa len klasické alebo dvojstranné syna- zmluvu, pretože jej účelom je investovanie lagmatické zmluvy, ale nie mnohostranné kapitálu, konkrétnejšie „kúpa“ účasti v uzav- zmluvy, o akú ide v tejto veci. Okrem toho retom fonde nehnuteľností. V tomto rozsahu uvádza, že spoločníci uzavretého fondu je teda možné začleniť zmluvu o vstupe pod nehnuteľností založeného vo forme spoloč- synalagmatické zmluvy. nosti občianskeho práva sú často spotre- biteľmi, ale smernica 85/577 sa na zmluvy uzatvorené medzi spotrebiteľmi nevzťahuje. Podľa nemeckej vlády existujúci spoločníci ani nedodávajú tovar spotrebiteľovi vstu- pujúcemu do fondu, ani mu neposkytujú služby, keďže účelom spoločenskej zmluvy je dosiahnutie cieľa spoločnosti. Okrem toho na zmluvu o vstupe do fondu nehnuteľností sa podľa nemeckej vlády vzťahuje výnimka stanovená v článku 3 ods. 2 písm. a) prvej vete smernice 85/577, pretože patrí medzi „zmluvy týkajúce sa iných práv súvisiacich s nehnuteľným majetkom“, na ktoré sa uve- dená smernica nevzťahuje. Účelom tohto fondu nehnuteľností je totiž rekonštruk- cia, modernizácia a správa nehnuteľného majetku.

24. Pán von der Heyden rovnako tvrdí, že smernica 85/577 sa uplatňuje aj v tejto veci, lebo predmetom činnosti danej spoločnosti občianskeho práva je rekonštrukcia, moder- nizácia a správa nehnuteľného majetku, ktoré sa v zmysle uvedenej smernice považujú za služby. Okrem toho sa domnieva, že aj keby Súdny dvor rozhodol, že v tejto veci nejde ani o dodanie tovaru, ani o poskytnutie služieb, prejudiciálna otázka by bola odôvodnená, pretože ustanovenia nemeckého práva, kto- rými bola smernica prebratá, rozširujú jej pôsobnosť tým, že sa uplatňujú na všetky zmluvy, ktorých predmetom je plnenie za 26. Komisia sa domnieva, že uzatvorením odplatu. Smernica 85/577 totiž vo svojom zmluvy o vstupe spotrebiteľa do fondu nehnu- článku 8 umožňuje členským štátom prijať teľností bola uzatvorená zmluva v zmysle alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia na článku 1 ods. 1 smernice 85/577, ak na jednej ochranu spotrebiteľov, a teda v prípade roz- strane takýto vstup do fondu vytvára zmluvný šírenia pôsobnosti ide o takéto priaznivejšie vzťah medzi týmto spotrebiteľom investo- ustanovenia. rom, ktorý vstupuje do fondu, a iniciátorom

I - 2960

E. FRIZ

fondu nehnuteľností, a na druhej strane buď majetkom“. Komisia zdôrazňuje, že táto spoločenská zmluva, alebo iná zmluva, ktorá výnimka sa týka povahy plnenia, ktoré pre- bola uzatvorená medzi fondom nehnuteľností dajca musí poskytnúť, a že v tejto veci toto založeným vo forme spoločnosti občianskeho plnenie nespočíva vo výstavbe, predaji alebo práva a jeho iniciátorom, zaväzuje tohto inici- nájme nehnuteľného majetku, ale v správe átora, aby spotrebiteľovi investorovi poskytol nehnuteľného majetku s cieľom zaistiť spo- plnenie, ktoré spadá do rozsahu jeho obchod- ločnosti príjmy. nej alebo profesijnej činnosti.

27. Komisia v tejto súvislosti spresňuje, že medzi spotrebiteľom investorom a iniciá- C — Druhá prejudiciálna otázka torom fondu musí existovať zmluvný vzťah. Tento vzťah môže byť priamy, ak samotný ini- ciátor je spoločníkom fondu, alebo nepriamy, ak existuje zmluvný vzťah medzi iniciátorom a fondom, ktorého spoločníkom je spotrebi- teľ investor. Podľa Komisie iniciátor fondu sa 29. Pán von der Heyden a Komisia navrhujú musí okrem iného spotrebiteľovi zaviazať, že Súdnemu dvoru, aby na druhú prejudiciálnu mu poskytne služby, napríklad správu nehnu- otázku odpovedal kladne. Tvrdia, že vo veci teľného majetku, ktorý je súčasťou majetku Schulte 14 Súdny dvor rozhodol, že v súlade fondu. s článkom 5 ods. 2 smernice 85/577 oznáme- nie o odstúpení od zmluvy má za následok oslobodenie spotrebiteľa od všetkých záväz- kov vyplývajúcich zo zmluvy, od ktorej odstú- pil, čo zahŕňa obnovu pôvodného stavu tak pre spotrebiteľa, ako aj pre predajcu. Podľa ich názoru sú síce právne dôsledky odstúpenia od zmluvy na základe článku 7 smernice 85/577 upravené vnútroštátnou právnou úpravou, ale členské štáty môžu vykonávať svoje prá- vomoci výlučne v súlade s právom Spolo- 28. Komisia sa rovnako domnieva, že na čenstva a predovšetkým s ustanoveniami zmluvu o vstupe do uzavretého fondu nehnu- smernice 85/577, ktoré sa musia vykladať vo teľností sa nevzťahuje výnimka stanovená svetle jej cieľov a spôsobom, ktorý zabezpečí v článku 3 ods. 2 písm. a) prvej vety smer- jej potrebný účinok. Domnievajú sa teda, nice 85/577, ktorý vylučuje z pôsobnosti uvedenej smernice „zmluvy o výstavbe, predaji a nájme nehnuteľného majetku alebo zmluvy týka- 14 — Rozsudok Schulte, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, júce sa iných práv súvisiacich s nehnuteľným body 88 a 92.

I - 2961

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

že spotrebiteľ musí mať možnosť odstúpiť unáhleným uzatvorením zmluvy, nepriznáva od svojho záväzku s účinkom ex tunc, čo je mu však všeobecnú ochranu proti investí- dôvod, pre ktorý musí mať nárok na vráte- ciám, ktoré sa a posteriori ukážu ako eko- nie svojho pôvodného vkladu a byť oslobo- nomicky nepriaznivé. Členské štáty môžu dený od všetkých záväzkov vyplývajúcich zo slobodne určiť, či a v akom rozsahu musí vstupu do uzavretého fondu nehnuteľností. spotrebiteľ, ktorý odstúpil od svojho záväzku, znášať prípadné negatívne dôsledky tohto odstúpenia od zmluvy. Podľa nemeckej vlády teda nemecké právo správne stanovuje, že odstúpenie od zmluvy nemá retroaktívne účinky od vstupu do fondu nehnuteľností (ex tunc), ale výlučne účinky ex nunc.

30. Komisia v tejto súvislosti ešte dodáva, že vnútroštátny zákonodarca musí nájsť rie- VI — Posúdenie generálnou advokátkou šenie, ktoré je v súlade s právom Spoločen- stva, pre prípady, keď má takéto odstúpenie spotrebiteľa od zmluvy nepriaznivé dôsledky pre zostávajúcich spoločníkov alebo veriteľov tejto spoločnosti občianskeho práva. Podľa Komisie by vnútroštátny zákonodarca mohol napríklad rozhodnúť, že iniciátor spoločnosti A — Úvod prevezme obchodný podiel spoločníka, ktorý odstupuje od svojho záväzku.

32. Túto vec je možné zaradiť do proble- matiky týkajúcej sa neúspešných investícií do starých nehnuteľností v Nemecku, teda problematiky, do ktorej patrili veci Schulte 15 a Crailsheimer Volksbank 16, týkajúce sa otázky právnych dôsledkov odstúpenia od zmlúv o pôžičke, ktoré boli uzatvorené mimo prevádzkových priestorov. V tejto veci sa 31. Pokiaľ ide o druhú otázku, nemecká bude Súdny dvor musieť na rozdiel od už cito- vláda uvádza, že vzhľadom na odpoveď na vaných vecí Schulte a Crailsheimer Volksbank prvú prejudiciálnu otázku je potrebné na ňu zaoberať otázkami právnych dôsledkov, ktoré odpovedať len subsidiárne. Tvrdí, že právne má odstúpenie od spoločenskej zmluvy, dôsledky odstúpenia od zmluvy sú podľa článku 7 smernice 85/577 upravené v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou. Nemecká 15 — Rozsudok Schulte, už citovaný v poznámke pod čiarou 4. vláda okrem iného uvádza, že cieľom smer- 16 — Rozsudok Crailsheimer Volksbank, už citovaný v poznámke nice 85/577 je síce ochrana spotrebiteľa pred pod čiarou 5.

I - 2962

E. FRIZ

presnejšie vystúpenie z fondu nehnuteľností umožňuje v prípade zmlúv uzatváraných založeného vo forme spoločnosti občian- mimo prevádzkových priestorov uplatnenie skeho práva, do ktorého spotrebiteľ vstúpil právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa, ale pri podomovom predaji. vystúpenie spotrebiteľa z fondu je možné len s účinkom ex nunc, čo znamená, že spotrebi- teľovi sa nevyhnutne nevráti plná výška sumy, ktorú do fondu investoval.

34. Vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky. Na jednej strane sa pýta, či sa ustanovenia smernice 85/577 uplatnia na vstup spotrebiteľa do uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme spoločnosti občianskeho práva. Na druhej strane sa pýta, či ustanovenia tejto smernice bránia nemeckej judikatúre, podľa ktorej tento spotrebiteľ môže vystúpiť z uzav- 33. Fondy nehnuteľností, ktoré sú for- retého fondu nehnuteľností len s účinkom ex mou investovania do nehnuteľností, boli nunc. v Nemecku na začiatku 80. rokov minulého storočia veľmi populárne, ale skutočný roz- mach zaznamenali až po zjednotení Nemecka na začiatku 90. rokov. 17 Po roku 1998 zažívali úpadok a mnoho investorov prišlo v tom čase o investované peniaze. 18 V čase úpadku fon- dov nehnuteľností mnohí investori vystúpili z týchto fondov, čím došlo k zvýšeniu počtu vecí pred súdmi, v ktorých správcovia fon- dov žiadali, aby investori plnili svoje záväzky. Ak spotrebitelia vstúpili do fondu pri podo- movom predaji alebo mimo prevádzkových B — Prípustnosť priestorov predajcu, nemecká judikatúra

17 — Holmer, A.: Die Gesellschaft bürgerlichen Rechts als Grundlage geschlossener Immobilienfonds. Berlin: Lex- xion, 2006, s. 6; Heckschen, H.: Beck’sches Notarhandbuch. 4. vyd. München: Beck, 2006, kapitola „X. Sonderformen des Immobilienerwerbs“, bod 1. 18 — Pozri v tomto zmysle Holmer, A.: c. d., s. 6. Pozri tiež Mootz, C.: Risikoanalyse geschlossener Immobilienfonds – Grundlagen, Anforderungen, Praxisbeispiele. Sarrebruck: 35. V prvom rade je potrebné posúdiť, či sú VDM Verlag Dr. Müller, 2007, s. 1 a 2. Pokiaľ ide o dôvody obe prejudiciálne otázky, ako tvrdí pán von krízy fondov nehnuteľností, pozri Wagner, K.-R.: Ausstieg aus fremdfinanzierten geschlossenen Immobilienfonds der Heyden a nemecká vláda, neprípustné per HWiG, VerbrKrG, Anlageberatungshaftung und Pro- spekthaftung. In.: Neue Zeitschrift für Gesellschaftsrecht, v rozsahu, v akom sa týkajú vstupu do osob- č. 4/2000, s. 169 a nasl. nej obchodnej spoločnosti, združenia či

I - 2963

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

družstva. Domnievam sa, že s týmto tvrde- aj vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii ním treba súhlasiť. skutkové a právne poznatky nevyhnutné na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu položené. 20

36. Treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 234 ES, ktoré je založené na jednoznačnom rozdelení úloh medzi vnút- roštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, prislú- 38. Zo skutočností uvedených v návrhu na cha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec začatie prejudiciálneho konania vyplýva, prejednáva a je povinný prevziať zodpoved- že v tejto veci spotrebiteľ vstúpil do uzavre- nosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliad- tého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený nutím na osobitosti konkrétneho prípadu vo forme spoločnosti občianskeho práva. posúdil potrebu prejudiciálneho rozhod- Podľa môjho názoru sú teda obe prejudici- nutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj álne otázky neprípustné v rozsahu, v akom sa relevantnosť otázok položených Súdnemu týkajú vstupu do osobnej obchodnej spoloč- dvoru. Keďže obe predložené otázky sa týkajú nosti, združenia či družstva. výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. 19

37. Podľa ustálenej judikatúry odmietnuť 39. Okrem toho treba uviesť, že prvá prejudi- rozhodovať o prejudiciálnej otázke polože- ciálna otázka sa rovnako vo všeobecnosti týka nej vnútroštátnym súdom možno len vtedy, vstupu do osobnej spoločnosti. Je pravda, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva že spoločnosť občianskeho práva je hlavnou Spoločenstva nemá nijaký vzťah k existen- osobnou spoločnosťou, ale pojem „osobná cii alebo predmetu sporu vo veci samej, ak spoločnosť“ má širší význam, pretože zahŕňa ide o problém hypotetickej povahy, alebo spoločnosť občianskeho práva a osobné

19 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 2001, Preussen­ 20 — Pozri v tomto zmysle rozsudky PreussenElektra, už cito- Elektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 38; z 22. júna 2006, vaný v poznámke pod čiarou 19, bod 39; Conseil général de Conseil général de la Vienne, C-419/04, Zb. s. I-5645, la Vienne, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 20; bod 19; z 18. júla 2007, Lucchini, C-119/05, Zb. s. I-6199, Lucchini, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 44; bod 43; zo 4. decembra 2008, Zablocka-Weyhermüller, Zablocka-Weyhermüller, už citovaný v poznámke pod C-221/07, Zb. s. I-9029, bod 20, a z 23. apríla 2009, Rüffler, čiarou 19, bod 20, a Rüffler, už citovaný v poznámke pod C-544/07, Zb. s. I-3389, bod 36. čiarou 19, bod 38.

I - 2964

E. FRIZ

obchodné spoločnosti. 21 Keďže skutková spoločnosti občianskeho práva. Nižšie naj- situácia sa týka výlučne vstupu do spoločnosti skôr vysvetlím pojem „uzavretý fond nehnu- občianskeho práva, je potrebné rozhodovanie teľností“ a pojem „spoločnosť občianskeho o oboch prejudiciálnych otázkach obmedziť práva“ a potom zanalyzujem, či vstup do iba na vstup do tejto spoločnosti. uzavretého fondu nehnuteľností patrí do pôsobnosti smernice 85/577.

40. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že obe prejudiciálne otázky sú prípustné len 1. Dva základné pojmy v rozsahu, v akom sa týkajú vstupu spotrebi- teľa do uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme spoločnosti občian- skeho práva.

a) Uzavretý fond nehnuteľností

C — Prvá prejudiciálna otázka

42. Uzavretý fond nehnuteľností („gesch- lossener Immobilienfonds“, „closed-end real estate fund“) je formou kapitálového inves- tovania do nehnuteľného majetku. 22 V rámci uzavretého fondu nehnuteľností ide obvykle o výstavbu alebo nadobudnutie jednej alebo viacerých nehnuteľností a potom v zásade 41. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou o ich prenajatie. 23 V popredí však stojí nado- sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa budnutie účasti vo fonde investormi, a nie ich článok 1 ods. 1 smernice 85/577 vzťahuje na vstup spotrebiteľa do uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme 22 — Je potrebné dodať, že okrem uzavretých fondov nehnu- teľností existujú aj otvorené fondy nehnuteľností. Tie sú obvykle založené ako akciová spoločnosť alebo ako spoloč- nosť s ručením obmedzeným a počet investorov do týchto 21 — Pozri napríklad Schmidt, K.: Gesellschaftsrecht. 4. vyd. fondov nie je obmedzený. Pozri napríklad Holmer, A.: c. d., Köln; Berlin; Bonn; München: Carl Heymanns Verlag, 2002, s. 5. s. 46, ktorý okrem spoločnosti občianskeho práva zaraďuje 23 — Holmer, A.: c. d., s. 3. Kniffka, R., Koeble, W.: Kompen- medzi osobné spoločnosti napríklad aj verejnú obchodnú dium des Baurechts. 3. vyd. München: Beck, 2008, 11. časť, spoločnosť, komanditnú spoločnosť a tichú spoločnosť. bod 43, uvádzajú, že predmetom uzavretého fondu nehnu- Pozri rovnako Ulmer, P., Schäfer, C.: Münchener Kommen- teľností môže byť napríklad investícia do hotelov, do tar zum Bürgerlichen Gesetzbuch. 5. vyd. München: Beck, hudobných sál, obchodných centier, do domov dôchodcov 2009, úvodný komentár k článkom 705 až 853, body 1 a 2. a ďalších podobných nehnuteľností.

I - 2965

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

investícia do nehnuteľného majetku. 24 Touto b) Spoločnosť občianskeho práva formou kapitálovej investície totiž investori chcú buď dosiahnuť zisk, alebo získať daňové úľavy. 25 Charakteristickými znakmi uzavre- tého fondu nehnuteľností, na rozdiel od otvo- reného fondu, je obmedzený počet investorov a vopred stanovená čiastka investície; po zís- kaní dostatočného kapitálu sa tento kapitál investuje, teda účasť nových investorov vo fonde už nie je možná. 26 44. Spoločnosť občianskeho práva (societas) siaha do rímskeho práva a v súčasnosti ju poznajú právne poriadky mnohých členských štátov. 28 V rámci spoločnosti občianskeho práva sa spoločníci spoločenskou zmluvou zaväzujú spojiť svoje úsilie s cieľom dosiah- nuť spoločný cieľ. Základnými prvkami spo- ločnosti občianskeho práva sú spoločenská zmluva uzatvorená najmenej dvomi spoloč- níkmi, spoločný cieľ a vklady spoločníkov. Nižšie sa budem detailnejšie zaoberať kaž- dým z týchto prvkov.

43. Podľa nemeckého práva je uzavretý fond nehnuteľností obvykle založený ako spoloč- 45. Na to, aby spoločnosť vznikla a existo- nosť občianskeho práva alebo komanditná vala, je nevyhnuté, aby aspoň dvaja, prípadne spoločnosť. 27 Keďže uzavretý fond nehnuteľ- ností bol v tejto veci založený ako spoločnosť občianskeho práva, nižšie uvediem jej zák- ladné charakteristiky, ktoré budú dôležité na 28 — Pozri napríklad v rakúskom práve § 1175 až § 1216 všeobec- ného občianskeho zákonníka (Allgemeines bürgerliches zodpovedanie prvej prejudiciálnej otázky. Gesetzbuch) v hlave „Von dem Vertrage über eine Gemein- schaft der Güter“; vo francúzskom práve, pokiaľ ide o spo- ločnosti vo všeobecnosti, pozri články 1832 až 1844, ale pokiaľ ide o tzv. združenie podľa občianskeho práva, pozri články 1845 až 1870 občianskeho zákonníka; v talianskom 24 — Holmer, A.: c. d., s. 4. práve, pokiaľ ide o spoločnosť („società“) vo všeobecnosti, pozri články 2247 až 2250, ale pokiaľ ide o tzv. jednoduchú 25 — Tamže, s. 3 a 5. spoločnosť („società semplice“) pozri články 2251 až 2290; 26 — Uzavretý fond nehnuteľností sa v tom odlišuje od otvore- v nemeckom práve pozri § 705 až § 740 občianskeho zákon- ného fondu nehnuteľností, v ktorom je naďalej možná účasť níka (Bürgerliches Gesetzbuch) v hlave „Gesellschaft“; nových investorov. Pozri Bartlsperger, S., Boutonnet, B., v holandskom práve pozri články 1655 až 1688 občianskeho Loipfinger, S., Nickl, H., Nickl, L., Richter, U.: Geschlossene zákonníka (Burgerlijk Wetboek) v hlave „Van maatschap“; Immobilienfonds, Stuttgart: Schäffer-Poeschel Verlag, 2007, v poľskom práve pozri články 860 až 875 zákona z 23.apríla s. 56 a 57. 1964 o občianskom zákonníku (Ustawa z dnia 23 kwietnia 27 — Tamže, s. 96 – 98. Pozri rovnako Holmer, A.: c. d., s. 4, ktorý 1964 r. Kodeks cywilny) v hlave „Spolka“; v slovinskom tvrdí, že okrem založenia vo forme spoločnosti občianskeho práve pozri články 990 až 1002 záväzkového zákonníka práva alebo komanditnej spoločnosti je napríklad možné aj (Obligacijski zakonik) v hlave „Družbena pogodba“; v špa- založenie vo forme verejnej obchodnej spoločnosti, čo je nielskom práve pozri články 1665 až 1708 občianskeho však omnoho zriedkavejšie. zákonníka (Código civil) v hlave „Sociedad“.

I - 2966

E. FRIZ

viacerí spoločníci uzavreli spoločenskú úprava sa v tejto súvislosti v členských štá- zmluvu. 29 Spoločenská zmluva sa uzatvára toch líši. 32 Dôvody odôvodňujúce zrušenie intuitu personae, čo znamená, že spoločníci spoločnosti sú v právnych poriadkoch člen- sú osobne viazaní a že spoločník v zásade ských štátov stanovené odlišne; dva najty- nemôže previesť svoj podiel v spoločnosti na pickejšie dôvody sú uskutočnenie cieľa alebo inú osobu, pokiaľ nie je v spoločenskej zmluve uplynutie doby, na ktorú bola spoločnosť ustanovené inak. 30 Ak spoločník vystúpi uzavretá; v určitých právnych poriadkoch sú zo spoločnosti alebo zomrie, spoločnosť týmito dôvodmi aj vystúpenie a smrť spoloč- v zásade prestáva existovať, pokiaľ spoločen- níka, ako už bolo uvedené, prípadne ďalšie ská zmluva neustanovuje inak, 31 ale právna dôvody. 33

32 — Pozri napríklad, pokiaľ ide o rakúske právo, Grillberger, K. v Rummel, P.: Kommentar zum Allgemeinen bürgerlichen Gesetzbuch. Wien: Manz, 2002, komentár k § 1211, s. 70 29 — Pokiaľ ide o počet spoločníkov, pozri napríklad v rakúskom a 71, bod 2, ktorý tvrdí, že v rakúskej odbornej literatúre práve § 1175 všeobecného občianskeho zákonníka (All- sa prevažne zastáva názor, že odstúpenie spoločníka od gemeines bürgerliches Gesetzbuch) („zwei oder mehrere zmluvy, na rozdiel od smrti spoločníka, vedie k zrušeniu Personen“); vo francúzskom práve článok 1832 občian- spoločnosti, okrem prípadu, keď ide o spoločnosť, ktorú skeho zákonníka (Code civil) („deux ou plusieurs per- tvoria dvaja spoločníci (komentár k § 1207, s. 62 a 63, sonnes“); v talianskom práve článok 2247 občianskeho body 3 a 5); vo francúzskom práve je možné previesť podiely, ale zákonníka (Codice civile) („due o piů persone“); v nemec- smrť spoločníka takisto nevedie k zrušeniu spoločnosti, kom práve Ulmer, P., Schäfer, C.: c. d., komentár k § 705, okrem prípadu, keď sa tak dohodnú spoločníci; pozri

bod 60; v slovinskom práve článok 990 záväzkového Cozian, M., a i.: c. d., s. 530, bod 1192, a s. 536, bod 1208. zákonníka (Obligacijski zakonik); v španielskom práve člá- 33 — Pokiaľ ide o dôvody zrušenia spoločnosti podľa rakúskeho nok 1665 občianskeho zákonníka (Código civil) („dos o más práva, § 1205 všeobecného občianskeho zákonníka (All- personas“). gemeines bürgerliches Gesetzbuch) (napríklad uskutoč-

30 — Pokiaľ ide o nemecké právo, pozri napríklad Ulmer, P., Schä- nenie predmetu činnosti alebo uplynutie doby); pokiaľ ide fer, C.: c. d., úvodný komentár k § 705 až § 853, bod 7; pokiaľ o francúzske právo, napríklad článok 1846-1 (neexistencia ide o slovinské právo, Zabel, B., v Juhart, M., PlaVŠAK, N. konateľa dlhšie ako rok) alebo článok 1870 ods. 2 občian- (ed.): Obligacijski zakonik s komentarjem (posebni del). skeho zákonníka (smrť spoločníka, ak tak bolo dohodnuté); 4. kniha.

Ljubljana: GV založba, 2004, úvodný komentár pokiaľ ide o talianske právo, článok 2272 Codice civile ku kapitole o spoločenskej zmluve, s. 932; pokiaľ ide o špa- (napríklad uplynutie doby, dosiahnutie predmetu činnosti, nielske právo, Moreno Gil, Ó.: Código civil y jurispruden- nezákonná povaha alebo dohoda všetkých spoločníkov); cia concordada.

Madrid: Boletín Oficial del Estado, 2006, pokiaľ ide o nemecké právo, napríklad § 726 (uskutočnenie komentár k článku 1700, bod 5.791. Pokiaľ ide o francúzske predmetu činnosti spoločnosti alebo nemožnosť ho usku- právo, pozri Cozian, M., Viandier, A., Deboissy, F.: Droit des točniť), § 727 (smrť spoločníka) alebo § 728 nemeckého sociétés. 21. vyd. Paris: LexisNexis Litec, 2008, s. 530 a nasl., občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch) (úpadok bod 1192 a nasl. V odbornej literatúre pozri tiež Trsten- spoločnosti alebo spoločníka); pokiaľ ide o slovinské právo, jak, V.: Pravne osebe.

Ljubljana: GV založba, 2003, s. 200. článok 1000 záväzkového zákonníka (Obligacijski zakonik) 31 — Pozri napríklad, pokiaľ ide o nemecké právo, Ulmer, P., (napríklad uplynutie doby, uskutočnený predmet činnosti Schäfer, C.: c. d., komentár k § 736, bod 8; pokiaľ ide o slo- spoločnosti, rozhodnutie spoločníkov, smrť alebo vystúpe- vinské právo, Zabel, B., v Juhart, M., Plavšak, N. (ed.): c. d., nie spoločníka); pokiaľ ide o španielske právo, článok 1700 komentár k článku 1000, s. 984 a nasl.; pokiaľ ide o španiel- španielskeho občianskeho zákonníka (Código civil) (naprí- ske právo, Moreno Gil, Ó.: c. d., komentár k článku 1.700, klad uplynutie doby, uskutočnený predmet činnosti, smrť bod 5.791. Pozri tiež Trstenjak, V.: c. d., s. 204. spoločníka).

I - 2967

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

46. Spoločenskou zmluvou sa spoločníci k tomu prinútiť súdnou cestou (action pro zaväzujú spojiť svoje úsilie s cieľom dosiah- socio). 38 nuť spoločný cieľ. Musí teda existovať affectio societatis, vôľa spoločníkov založiť spoloč- nosť na účely dosiahnutia spoločného cieľa. 34 Predmet činnosti musí byť zákonný. 35 Môže byť rozličný, ale uplatnia sa naň obmedzenia týkajúce sa výkonu hospodárskej činnosti. 36

48. Pre túto vec je rovnako veľmi dôle- žité definovať práva, ktoré spoločníci majú 47. Na uskutočnenie spoločného cieľa musia k majetku spoločnosti. Podotýkam, že táto spoločníci uskutočniť vklady určené spo- otázka je v členských štátoch upravená ločenskou zmluvou; tieto vklady môžu mať odlišne 39.

V nemeckej odbornej literatúre sa rôznu formu, ale je potrebné, aby mali majet- uvádza, že v nemeckej právnej úprave týkajú- kovú hodnotu, ako je napríklad hotovosť, cej sa majetku existuje tzv. „Gesamthandsver- tovar alebo služba. 37 Ak spoločník neusku- mögen“, majetok tvoriaci bezpodielové toční svoj vklad, ostatní spoločníci ho môžu majetkové spoločenstvo, ktorý sa vyznačuje

dvomi základnými charakteristikami: na jednej strane je tento majetok oddelený od 34 — Pokiaľ ide o francúzske právo, pozri Cozian, M., a i.: c. d., súkromného majetku spoločníkov; na druhej s. 66, body 134 a 135; pokiaľ ide o nemecké právo, pozri strane, disponovanie s týmto majetkom je Schmidt, K.: c. d., s. 1733 a nasl.; pokiaľ ide o španielske právo, pozri Moreno Gil, Ó.: c. d., bod 5.720.

35 — Pozri napríklad, pokiaľ ide o rakúske právo, Grillberger, K. v Rummel, P.: c. d., komentár k § 1175, s. 11, bod 19; pokiaľ ide o francúzske právo, článok 1833 občianskeho zákonníka 38 — Pozri napríklad, pokiaľ ide o rakúske právo, Grillberger, K. (Code civil); pokiaľ ide o nemecké právo, Ulmer, P., Schä- v Rummel, P.: c. d., komentár k § 1175, s. 17, bod 28; pokiaľ fer, C.: c. d., úvodný komentár k § 705 až § 853, bod 6; pokiaľ ide o nemecké právo, Schmidt, K.: c. d., s. 1749; pokiaľ ide ide o slovinské právo, článok 990 záväzkového zákonníka o slovinské právo, Zabel, B., v Juhart, M., PlaVŠAK, N. (ed.): (Obligacijski zakonik); pokiaľ ide o španielske právo, člá- c. d., komentár k článku 993, s. 961. nok 1666 španielskeho občianskeho zákonníka (Código 39 — V rakúskej odbornej literatúre napríklad neexistuje jed- civil). notný názor na to, či ide o podielové spoluvlastníctvo

36 — Pozri napríklad, pokiaľ ide o nemecké právo, Ulmer, P., („Miteigentum“), alebo o bezpodielové spoluvlastníctvo Schäfer, C.: c. d., komentár k § 705, bod 144; pokiaľ ide („Gesamthandseigentum“); Grillberger, K.: c. d., pouka- o francúzske právo, Cozian, M., a i.: c. d., s. 521, bod 1174; zuje na túto rôznorodosť, komentár k § 1183, s. 33, bod 4: pokiaľ ide o slovinské právo, Zabel, B., v Juhart, M., Plav- domnieva sa, že spoločníci sú podielovými spoluvlastníkmi šak, N. (ed.): c. d., komentár k článku 990, s. 944. majetku spoločnosti. V slovinskom práve sú spoločníci

37 — Pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o rakúske právo, § 1175 podielovými spoluvlastníkmi majetku spoločnosti; pozri všeobecného občianskeho zákonníka (Allgemeines bür- Zabel, B., v Juhart, M., PlaVŠAK, N. (ed.): c. d., úvodný gerliches Gesetzbuch); pokiaľ ide o francúzske právo, komentár ku kapitole o spoločenskej zmluve, s. 926.

V špa- článok 1832 francúzskeho občianskeho zákonníka (Code nielskom práve, pokiaľ ide o tzv. majetkové spoločenstvo civil); pokiaľ ide o talianske právo, článok 2247 talian- („comunidad de bienes“), v ktorom sú spoločníci vlast- skeho občianskeho zákonníka (Codice civile); pokiaľ ide níkmi nedeleného spoločného majetku; Moreno Gil, Ó.: o nemecké právo, § 706 nemeckého občianskeho zákonníka c. d., komentár k článkom 392 a 1669, body 1.245 a 5.732. (Bürgerliches Gesetzbuch); pokiaľ ide o slovinské právo, Vo francúzskom práve je do registra zapísaná spoločnosť článok 991 slovinského občianskeho zákonníka (Obliga- občianskeho práva právnickou osobou, ktorá je takto cijski zakonik); pokiaľ ide o španielske právo, článok 1665 jediným vlastníkom majetku spoločnosti; pozri napríklad španielskeho občianskeho zákonníka (Código civil). Cozian, M., a i.: c. d., s. 120, bod 244.

I - 2968

E. FRIZ

vyhradené orgánom spoločnosti. 40 K tomuto 2. Patrí vstup do uzavretého fondu nehnu- majetku existuje osobitná forma vlastníctva, teľností, ktorý bol založený vo forme spo- tzv. „Gesamthandseigentum“ (bezpodielové ločnosti občianskeho práva, do pôsobnosti spoluvlastníctvo). Po tom, ako bola v nemec- smernice 85/577? kej judikatúre priznaná spoločnosti občian- skeho práva právna subjektivita, 41 otázka, či spoločníci majú naďalej „Gesamthandsei- gentum“ k tomuto majetku spoločnosti, alebo je jeho vlastníkom len spoločnosť, je v nemeckej odbornej literatúre a judikatúre sporná. 42 Je to práve otázka, na ktorú bude musieť odpovedať nemecká odborná litera- túra a judikatúra a bude ju treba zohľadniť aj pri prípadnom uplatnení výnimky stanovenej v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 87/577.

49. V tejto veci je sporné, či vstup spoloč- níka do uzavretého fondu nehnuteľností vo forme spoločnosti občianskeho práva patrí do pôsobnosti smernice 85/577. Ide teda o to, či sa smernica 85/577, ktorá bola vypracovaná na synalagmatické zmluvy (contractus bilate- rales aequales), vzťahuje aj na mnohostranné zmluvy, akou je zmluva v tejto veci.

40 — Ulmer, P., Schäfer, C.: c. d., komentár k§ 718, bod 5. 41 — Rozsudok, ktorý vydal Bundesgerichtshof z 29. januára 2001, vec II ZR 331/00. V uvedenom rozsudku Bundesge- richtshof rozhodol, že spoločnosť občianskeho práva má právnu spôsobilosť, ak v právnych vzťahoch preberá vlastné práva a povinnosti; v rámci toho má okrem iného aktívnu a pasívnu legitimáciu v občianskom súdnom konaní. 50. V prvom rade treba zdôrazniť, že zmys- Schmidt, K.: c. d., s. 205 a 206, kvalifikuje toto rozhodnutie ako medzník vo vývoji práva právnických osôb. Pokiaľ ide lom ochrany spotrebiteľa podľa smer­ o komentár v odbornej literatúre k uvedenému rozsudku, pozri Schmidt, K.: Die BGB-Außengesellschaft: rechts- und nice 85/577 je chrániť spotrebiteľa pred unáh- parteifähig – Besprechung des Grundlagenurteils II ZR lenými rozhodnutiami, ktoré by mohol urobiť 331/00 vom 29.1.2001. In: Neue Juristische Wochenschrift, č. 14/2001, s. 993 a nasl. mimo prevádzkových priestorov predajcu. Je 42 — Tento aspekt uviedli Ulmer, P., Schäfer, C.: c. d., komentár potrebné zabezpečiť osobitnú ochranu spot- k § 718, bod 2, ktorí sa domnievajú, že aj napriek uzna- niu právnej spôsobilosti si spoločníci zachovávajú „Ges- rebiteľovi za okolností, keď predajca navr- amthandseigentum“ k majetku. Odlišný názor obhajuje huje uzatvorenie zmluvy, pričom spotrebiteľ napríklad Kießling, E.: Das Gesamthandsprinzip bei Per- sonalgesellschaften. In: Häuser, F.: Festschrift für Walther sa nachádza v situácii, ktorá sa vyznačuje Hadding zum 70. Geburtstag am 8. Mai 2004. Berlin: De Gruyter Recht, 2004, s. 484 a nasl., a Schmidt, K.: c. d. momentom prekvapenia, keďže spotrebiteľ v poznámke pod čiarou 21, s. 1772. nemôže porovnať kvalitu a cenu danej ponuky

I - 2969

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

s inými ponukami. 43 Keďže spotrebiteľ ris- či vstupom spoločníka do uzavretého fondu kuje, že urobí unáhlené rozhodnutie, pokiaľ nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme ide o uzatvorenie zmluvy, musí sa mu po spoločnosti občianskeho práva, bola uzatvo- uzatvorení zmluvy poskytnúť lehota na roz- rená zmluva v zmysle článku 1 ods. 1 smer- myslenie, aby posúdil záväzky vyplývajúce zo nice 85/577. Predtým, ako začnem vecnú zmluvy a to, či od tejto zmluvy odstúpi podľa analýzu, je potrebné vysvetliť, ktorej zmluvy článku 5 ods. 1 smernice 85/577 v lehote nie sa týka prejudiciálna otázka. kratšej ako sedem dní. 44 Vstup do uzavretého fondu nehnuteľností nie je v tomto ohľade výnimkou; spotrebiteľ môže v tejto súvislosti tiež prijať unáhlené rozhodnutie, ktoré bude neskôr ľutovať. 45

52. V tejto veci pán von der Heyden naj- 51. Súdny dvor však bude musieť v tejto prv vydal vyhlásenie o vstupe („Beitrittser- veci zohľadniť nielen to, či si spotrebiteľ klärung“) do uzavretého fondu nehnuteľností, takúto ochranu zaslúži, ale predovšetkým, ktorý bol založený vo forme spoločnosti občianskeho práva. Keď uskutočnil toto vyhlásenie o vstupe, išlo výlučne o vyjadre- 43 — Pozri v tomto zmysle štvrté odôvodnenie smernice 85/577. nie jeho vôle vstúpiť do fondu, presnejšie stať V odbornej literatúre pozri napríklad Habersack, M.: The sa jeho spoločníkom. Ako vyplýva z vyhlá- Doorstep Selling Directive and Mortgage Loan Contracts. In: European Business Law Review, č. 6/2000, s. 394; Martín senia o vstupe, jeho vstup nadobudol účin- Briceńo, M. del R.: La Directiva 85/577, de 20 de diciembre, referente a la protección de los consumidores en el caso de nosť až vtedy, keď konateľ tejto spoločnosti contratos negociados fuera de los establecimientos comer- dané vyhlásenie písomne schválil. V tom ciales, La armonización legislativa de la Unión Europea. Madrid: Dykinson, 1999, s. 162. Pozri tiež rozsudok Crail- čase pán von der Heyden uzavrel spoločen- sheimer Volksbank, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 43, v ktorom Súdny dvor uviedol, že cieľom smer- skú zmluvu s ďalšími spoločníkmi; presnejšie nice 85/577 je chrániť spotrebiteľa pred momentom prekvape- stal sa v tom čase spoločníkom uzavretého nia, ktorý je vlastný podomovému predaju. 44 — Pozri napríklad Habersack, M.: c. d., s. 394; Manes, P.: Il fondu nehnuteľností. V tejto veci mala teda diritto di pentimento nei contratti dei consumatori dalla spoločenská zmluva povahu mnohostrannej legislazione francese alla normativa italiana in attuazione della direttiva 85/577. In: Contratto e impresa. Europa, zmluvy medzi spoločníkmi. Keď pán von der č. 2/1996, s. 696, a Mankowski, P.: Die gemeinschaft- Heyden odstúpil od spoločenskej zmluvy, srechtliche Kontrolle von Erlöschenstatbeständen für ver- braucherschützende Widerrufsrechte. In: Juristenzeitung, prestal byť spoločníkom fondu nehnuteľností. č. 23/2008, s. 1143. Prvá prejudiciálna otázka sa teda týka toho, či 45 — V tomto zmysle rovnako Armbrüster, C.: Gesellschaftsrecht und Verbraucherschutz – zum Widerruf von Fondsbeteili- sa smernica 85/577 vzťahuje na uzatvorenie gungen: Vortrag, gehalten vor der Juristischen Gesellschaft zu Berlin am 29. September 2004,. Berlin: De Gruyter spoločenskej zmluvy medzi pánom von der Recht, 2005, s. 13 a 15. Heydenom a ostatnými spoločníkmi.

I - 2970

E. FRIZ

53. Na to, aby existovala zmluva v zmysle ktorý vylučuje z pôsobnosti tejto smernice článku 1 ods. 1 smernice 85/577, musia byť zmluvy o cenných papieroch. splnené viaceré podmienky, pokiaľ ide o obe zmluvné strany, predmet a miesto uzatvore- nia zmluvy. Po prvé zmluvnou stranou musí byť spotrebiteľ, po druhé druhou zmluvnou stranou musí byť predajca 46, po tretie pred- metom zmluvy musí byť dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb spotrebiteľovi a po štvrté zmluva musí byť uzatvorená buď počas exkurzie organizovanej predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov, buď v spotre- biteľovom dome alebo v dome iného spotre- biteľa, alebo na spotrebiteľovom pracovisku, a) Podmienky existencie zmluvy podľa smer- pokiaľ sa návšteva nekoná výslovne na požia- nice 85/577 danie spotrebiteľa.

55. Prvá podmienka (zmluvnou stranou je spotrebiteľ), tretia podmienka (dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb) a posledná podmienka (uzatvorenie zmluvy mimo pre- vádzkových priestorov predajcu) existencie zmluvy v zmysle článku 1 ods. 1 smer- nice 85/577 sú podľa môjho názoru v prejednáva- nej veci splnené, zatiaľ čo druhá podmienka (druhou zmluvnou stranou je predajca) nie je 54. V tejto veci je ešte potrebné overiť, či sa podľa môjho názoru splnená. na uzatvorenú zmluvu vzťahuje jedna z výni- miek uvedených v článku 3 ods. 2, alebo oso- bitne, či sa na ňu vzťahuje výnimka uvedená v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 85/577, ktorý vylučuje z pôsobnosti tejto smernice zmluvy o výstavbe, predaji a nájme nehnuteľ- ného majetku alebo zmluvy týkajúce sa iných práv súvisiacich s nehnuteľným majetkom, alebo či sa na ňu vzťahuje výnimka uvedená v článku 3 ods. 2 písm. e) uvedenej smernice, 56. Podľa článku 2 smernice 85/577 „spotre- biteľ“ „znamená fyzickú osobu, ktorá pri tran- 46 — Táto poznámka pod čiarou sa týka len slovinskej verzie sakciách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, návrhov. koná na účely, ktoré nemožno považovať za

I - 2971

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

súčasť jej podnikania alebo povolania“. V tejto v zmysle klasických spotrebiteľských zmlúv, veci je nepochybné, že pán von der Heyden ako je napríklad kúpna zmluva. Treba však nekonal v rámci svojho podnikania alebo zohľadniť skutočnosť, že predmetom zmluvy povolania, a preto ide o spotrebiteľa v zmysle je získanie účasti v tomto fonde, na ktorý sa smernice 85/577 47. môže podľa môjho názoru vzťahovať široký pojem „dodanie tovaru“. Taký široký výklad tohto pojmu je tiež v súlade s doterajšou judi- katúrou Súdneho dvora, v ktorej Súdny dvor podal široký výklad pojmu „dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb“ a tým priznal smernici 85/577 široký rozsah pôsobnosti.

57. Je rovnako nepochybné, že zmluva o vstupe do fondu nehnuteľností bola uza- tvorená mimo prevádzkových priestorov predajcu, pretože bola uzatvorená v bydlisku spotrebiteľa.

59. Súdny dvor napríklad vo veci Dietzinger 48 kvalifikoval zmluvu o ručení ako zmluvu, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 85/577. 58. Okrem toho podľa môjho názoru vstup Vo svojej argumentácii uviedol, že je potrebné do fondu nehnuteľností možno kvalifikovať pripomenúť, že okrem výnimiek uvedených ako dodanie tovaru. Je pravda, že v tejto veci v článku 3 ods. 2 smernica neobmedzuje svoju v nijakom prípade nejde o dodanie tovaru pôsobnosť podľa povahy tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zmluvy za predpokladu, že tento tovar alebo tieto služby sú určené pre 47 — Treba dodať, že v odbornej literatúre nepochybne možno nájsť názory, podľa ktorých investor kapitálu nie je spotre- biteľom, pretože nič „nespotrebúva“. V nemeckom práve takýto názor obhajuje napríklad Wagner, K.-R.: c. d., s. 171. 48 — Rozsudok zo 17. marca 1998, C-45/96, Zb. s. I-1199. Pokiaľ Pokiaľ ide o francúzske právo, pozri v tomto zmysle Calais- ide o komentár v odbornej literatúre k rozsudku, pozri -Auloy, J., Steinmetz, F.: Droit de la consommation. Paris: napríklad Bydlinski, P., Klauninger, J.: „Zur Anwendbar- Dalloz, 2000, s. 13, bod 14; pozri tiež napríklad Sievers, J.: keit der Richtlinie 85/577/EWG vom 20. Dezember 1985 Verbraucherschutz gegen unlautere Vertragsbedingungen betreffend den Verbraucherschutz im Falle von außerhalb im französischen Recht. Vom Code civil zum „Code de la von Geschäftsräumen geschlossenen Verträgen auf Bürg- consommation“ – die Entstehung eines Sonderprivatrechts schaftsverpflichtungen von Verbrauchern“. In: Zeitschrift für Verbraucher. Frankfurt: Lang, 1993, s. 82. Treba však für europäisches Privatrecht, č. 4/1998, s. 994; Bamforth, N.: poznamenať, že to nemôže platiť, pokiaľ ide o smer­ „The Limits of European Union Consumer Contract Law. nicu 85/577, lebo táto smernica vyžaduje len to, aby spot- In:“ European Law Review, č 4/1999, s. 410, a Lorenz, S.: rebiteľ nekonal na účely, ktoré patria do jeho podnikania „Richtlinienkonforme Auslegung, Mindestharmonisierung alebo do výkonu jeho povolania; táto smernica ani výslovne und der ‚Krieg der Senate‘.In: “Neue juristische Wochen- nevyžaduje, aby predmetom zmluvy bol spotrebný tovar. schrift, č. 40/1998, s. 2937.

I - 2972

E. FRIZ

súkromnú spotrebu. 49 Vo veci Travel Vac 50 uplatnil na zmluvy o úvere aj vo veciach Súdny dvor pripustil uplatnenie smer- Schulte 53, Crailsheimer Volksbank 54 nice 85/577 na zmluvu o dočasnom užívaní a Hamilton . 55

nehnuteľnosti („time-share“), ak zmluva zahŕňa nielen dočasné užívacie právo k nehnuteľnosti, ale aj poskytovanie iných služieb, ktoré majú vyššiu hodnotu než užívacie právo k nehnu- teľnosti. 51 Vo veci Heininger 52 Súdny dvor pripustil uplatnenie smernice 85/577 aj na zmluvy o úvere. Neskôr túto smernicu

60. Druhá podmienka existencie zmluvy v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 85/577, že druhou zmluvnou stranou je predajca v zmysle uvedenej smernice, je však v tejto veci sporná.

49 — V rozsudku Dietzinger Súdny dvor rovnako zdôraznil, že poskytnutie úveru je službou v zmysle tejto smernice a že zmluva o ručení existovala len akcesoricky k úverovej zmluve a v praxi bola veľmi často podmienkou uzavretia tejto zmluvy (rozsudok už citovaný v poznámke pod čia- rou 48, bod 18). 61. V súlade s článkom 2 smernice 85/577 50 — Rozsudok z 22. apríla 1999, C-423/97, Zb. s. I-2195. „‚predajca‘ znamená fyzickú alebo právnickú Pokiaľ ide o komentár k rozsudku v odbornej literatúre, pozri napríklad Hofstötter, M.: Time-sharing als Haus- osobu, ktorá pri predmetnej transakcii koná türgeschäft. In: European Law Reporter, č. 5/1999, s. 221; v rámci svojej obchodnej alebo profesijnej Bourgoignie, T.: Multipropriété et vente en dehors des étab- lissements commerciaux: un arrêt important de la Cour de činnosti, a kohokoľvek konajúceho v mene justice des Communautés européennes du 22 avril 1999. alebo na účet predajcu“ 56. Vzhľadom na túto In: Revue européenne de droit de la consommation, 1999, s. 147, ako aj Munar Bernat, P. A.: Sobre la aplicabilidad de definíciu je potrebné v prvom rade určiť, či la directiva 85/577/CE, de contratos negociados fuera de los establecimientos comerciales, a un contrato de multi- propiedad (Comentario a la sentencia del Tribunal de Jus- ticia de las Comunidades Europeas, de 22 de abril de 1999). In: Derecho privado y Constitución, č. 13/1999, s. 235. 51 — Treba dodať, že vo veci Travel Vac sa vynorila aj otázka, 53 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 4. či sa na zmluvu o časovo obmedzenom užívaní nehnuteľ- 54 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 5. nosti vzťahuje výnimka uvedená v článku 3 ods. 2 písm. a) 55 — Rozsudok z 10. apríla 2008, C-412/06, Zb. s. I-2383. uvedenej smernice. Súdny dvor rozhodol, že na predmetnú 56 — Je potrebné uviesť, že Komisia sa vo svoje Zelenej knihe zmluvu v uvedenej veci sa táto výnimka nevzťahuje, lebo o revízii spotrebiteľského acquis [KOM(2006) 744 v koneč- jej predmetom boli aj ďalšie služby, ako je údržba budovy nom znení], s. 16, z dôvodu existencie rozdielnych definí- alebo správa spojená s dočasným užívaním, ktoré mali vyš- cií pojmov „predajca/podnikateľ/poskytovateľ“ v platných šiu hodnotu než užívacie právo k nehnuteľnosti. Pozri roz- smerniciach Spoločenstva na ochranu spotrebiteľa vyslo- sudok Travel Vac, už citovaný v poznámke pod čiarou 50, vila v prospech zjednotenia tejto definície. Návrh smernice bod 10. Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov 52 — Rozsudok z 13.decembra 2001, C-481/99, Zb. s. I-9945. [KOM(2008) 614 v konečnom znení] vo svojom článku 2 Pokiaľ ide o komentár k rozsudku v odbornej literatúre, teda stanovuje, že „‚obchodník‘ je akákoľvek fyzická alebo pozri napríklad Bernardeau, L.: „Le droit de rétractation du právnická osoba, ktorá v zmluvách, na ktoré sa vzťahuje táto consommateur: un pas de plus vers une doctrine d’ensem- smernica, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej alebo ble. In: “La Semaine juridique - édition générale, č. 40/2002, podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania, a ktokoľ- s. 1719. vek, kto koná v mene obchodníka alebo z jeho poverenia“.

I - 2973

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

v tejto veci ide o predajcu v zmysle článku 2 64. V rámci tohto zmluvného vzťahu sa dajú smernice 85/577. teoreticky rozlišovať tri možnosti.

62. Z vyhlásenia, ktorým pán von der Hey- den vstúpil do uzavretého fondu nehnuteľ- ností, jasne vyplýva, že ho podpísal pán von der Heyden a spoločnosť Roland GmbH 57. Pod podpisom pána von der Heydena je uvedené „podpis spoločníka“ („Unterschrift Gesellschaftler“); pod podpisom spoločnosti Roland GmbH je uvedené „podpis sprostred- kovateľa“ („Unterschrift Vertriebspartner“). Z tohto vyhlásenia o vstupe vyplýva, že pán von der Heyden uvedeným vyhlásením vstú- pil do spoločnosti „Grundstücksgesellschaft 65. Prvá možnosť: všetci spoločníci spoloč- Bergstr. 9“ po tom, ako s týmto vyhlásením nosti občianskeho práva sú spotrebiteľmi. konateľ tejto spoločnosti písomne súhlasil. V tomto prípade je isté, že smernica 85/577 Tým sa teda pán von der Heyden stal zmluv- sa nevzťahuje na tento zmluvný vzťah, pre- nou stranou spoločenskej zmluvy a spoloční- tože definícia „predajcu“ uvedená v článku 2 kom v spoločnosti občianskeho práva. smernice 85/577 vyžaduje, aby predajca konal v rámci svojej obchodnej a profesijnej činnosti, čo nemôžem potvrdiť v prípade spo- ločníkov, ktorí sú spotrebiteľmi. Navyše, ak sú aj ostatní spoločníci spotrebitelia, požíva túto ochranu nielen niektorý z nich, ale aj ostatní spotrebitelia, ktorí sú spoločníkmi tejto spoločnosti. Právo Spoločenstva v oblasti ochrany spotrebiteľov sa totiž neuplatňuje na vzťahy medzi spotrebiteľmi, čiže na vzťahy C2C („consumer to consumer“), ale iba na 63. Treba teda overiť, či v zmluvnom vzťahy medzi predajcom a spotrebiteľom, čiže vzťahu medzi spotrebiteľom, ktorý vstupuje na vzťahy B2C („business to consumer“) 58. do spoločnosti, a ostatnými spoločníkmi tejto spoločnosti (spoločenská zmluva) možno identifikovať „predajcu“ v zmysle 58 — Komisia vo svojej Zelenej knihe o revízii spotrebiteľského smernice 85/577. acquis výslovne uviedla, že spotrebiteľ nepožíva ochranu založenú na práve Spoločenstva, ak druhou zmluvnou stranou je jednotlivec. V kontexte smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na 57 — Ako vyplýva zo spisu, v tom čase, keď pán von der Hey- vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, s. 22) pozri bod 64 návr- den vstúpil do uzavretého fondu nehnuteľností, spoločnosť hov, ktoré som 3. septembra 2009 predniesla vo veci Plus Roland GmbH bola správkyňou tohto fondu. Spoločnosť Warenhandelsgesellschaft (C-304/08, vec v konaní pred E. Friz GmbH ju neskôr vo funkcii správkyne nahradila. Súdnym dvorom).

I - 2974

E. FRIZ

66. Druhá možnosť: všetci ostatní spoločníci vnútroštátny súd konštatoval, že len niekto- spoločnosti občianskeho práva sú predaj- rých spoločníkov možno kvalifikovať ako pre- cami v zmysle smernice 85/577, s výnimkou dajcov v zmysle uvedenej smernice. V rámci spoločníka, ktorý odstúpi od svojho záväzku toho sa podľa môjho názoru nemožno odvo- podľa uvedenej smernice. Ak by v prejed- lávať na tvrdenie, že vzhľadom na to, že nie- návanej veci boli napríklad všetci ostatní ktorí spoločníci sú predajcovia v zmysle spoločníci spoločnosti občianskeho práva smernice 85/577, ostatným spoločníkom fyzickými alebo právnickými osobami, kto- sa musí tiež priznať postavenie predajcu rých profesijná činnosť spočíva v zakladaní v zmysle uvedenej smernice. Takéto rieše- uzavretých fondov nehnuteľností a v predaji nie by bolo v rozpore s požiadavkou ochrany podielov novým spoločníkom, bolo by možné všetkých spoločníkov tejto spoločnosti, ktorí sa o túto argumentáciu oprieť a v tomto prí- sú spotrebiteľmi. Rovnako je z hľadiska práva pade by sa smernica 85/577 na tento zmluvný spoločností ťažko prijateľné riešenie, podľa vzťah vzťahovala. Túto argumentáciu však ktorého len spoločníci, ktorí majú postavenie nemožno rozšíriť na prejednávanú vec, pre- predajcu v zmysle smernice 85/577, by mali tože ako uviedol vnútroštátny súd vo svojom byť finančne zodpovední v prípade odstú- návrhu na začatie prejudiciálneho konania, penia spotrebiteľa od spoločenskej zmluvy. v prípade uzavretého fondu nehnuteľností, Spoločenská zmluva totiž spočíva na zásade ktorý bol založený vo forme spoločnosti rovnosti spoločníkov a spotrebiteľ v tejto občianskeho práva, sú ostatní spoločníci veci odstúpil od zmluvy, ktorú uzatvoril so obvykle tiež spotrebiteľmi. 59 všetkými spoločníkmi, nielen s tými, ktorí mali postavenie predajcu v zmysle smer- nice 85/577. Okrem toho je potrebné uviesť, žeaj keď v konečnom dôsledku prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby vykonal toto posú- denie, v tejto veci z opisu skutkového stavu uvedeného v návrhu na začatie prejudici- álneho konania nevyplýva, že tí spoločníci, ktorí nie sú spotrebiteľmi, sú predajcami v zmysle smernice 85/577. V dôsledku toho sa domnievam, že v tejto veci nemožno uplatniť 67. Tretia možnosť: niektorí spoločníci spo- smernicu 85/577. ločnosti občianskeho práva sú spotrebiteľmi a ďalší nimi nie sú. V takom prípade by bolo treba overiť, osobitne pokiaľ ide o každého zo spoločníkov, ktorý patrí do tejto naposledy uvedenej kategórie, či je možné ho kvalifiko- vať ako predajcu v zmysle smernice 85/577. To je úlohou vnútroštátneho súdu, ale Súdny dvor môže teoreticky preskúmať, či je možné uplatniť smernicu 85/577 v prípade, ak by

59 — Pozri bod 20 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. V odbornej literatúre pozri napríklad Armbrüster, C.: Kapitalanleger als Verbraucher? Zur Reichweite des euro- päischen Verbraucherschutzrechts. In: Zeitschrift für Wirtschaftsrecht, č. 9/2006, s. 408. V tomto zmysle tiež von Weschpfennig, A.: Der Widerruf der Beteiligung an einem Immobilienfonds – Anwendbarkeit der Grundsätze des fehlerhaften Gesellschaftsbeitritts? In: Zeitschrift für Bank- 68. Ďalej treba overiť, či možno považovať und Kapitalmarktrecht, č. 3/2009, s. 100. iniciátora a zakladateľa uzavretého fondu

I - 2975

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

nehnuteľností za „predajcu“ v zmysle smer- zmluvy musí predajca dostať odplatu od spot- nice 85/577 60. Úloha iniciátora a zakladateľa rebiteľa. V súlade s článkom 5 ods. 2 smer- má pre fond zásadný význam, lebo zakladá nice 85/577 je totiž spotrebiteľ v okamihu tento fond a následne sa snaží pritiahnuť spo- odstúpenia od zmluvy oslobodený od aké- ločníkov, ktorý doň investujú kapitál. Pokiaľ hokoľvek záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, ide o iniciátora a zakladateľa, je možné sa síce od ktorej odstúpil. To znamená, že predajca odvolávať na tvrdenie, že podmienka činnosti mu musí vrátiť sumu, ktorú mu spotrebiteľ v rámci obchodnej alebo profesijnej činnosti zaplatil. 62 Keďže v tejto veci iniciátor získal je splnená, ale je možné si položiť otázku, či ho od spotrebiteľa len províziu, spotrebiteľ by možno považovať za predajcu v zmysle smer- mohol od neho požadovať nanajvýš vrátenie nice 85/577. Je pravda, že iniciátor „predáva tejto sumy. podiely“ vo fonde, ale pri tejto príležitosti nedostane celú sumu, ktorú spotrebiteľ inves- toval. Pri vstupe nového spoločníka dostane iniciátor len províziu 61, zatiaľ čo vklad, ktorý spoločník investuje, sa použije na dosiahnutie spoločného cieľa spoločníkov. Je pravda, že z dôvodu tejto provízie má iniciátor záujem na tom, aby spotrebiteľ vstúpil do fondu, ale nedostane investovanú sumu.

70. V dôsledku toho nemožno podľa môjho názoru považovať iniciátora a zakladateľa fondu za predajcu v zmysle smernice 85/577.

62 — Treba dodať, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov, ktorá v budúcnosti možno nahradí niektoré smernice na ochranu spotrebiteľov, a medzi ne patrí aj smernica 85/577, a ktorá úplne zhar- monizuje niektoré oblasti ochrany spotrebiteľov, vo svo- jom článku 16 ods. 1 výslovne stanovuje, že „obchodník vráti spotrebiteľovi každú uhradenú platbu do 30 dní odo 69. Je potrebné pripustiť, že smernica 85/577 dňa doručenia jeho oznámenia o odstúpení od zmluvy“. Podobný režim je uvedený aj v dokumente skupiny expertov síce výslovne nevyžaduje, aby spotrebiteľ- Draft Common Frame of Reference (DCFR) (návrh spoloč- ská zmluva bola odplatnou zmluvou. Podľa ného referenčného rámca), ktorý vo svojom článku II.-5:105 predovšetkým stanovuje, že akákoľvek platba, ktorú usku- môjho názoru je však zo štruktúry tejto smer- toční odstupujúca strana, musí byť vrátená čo najskôr nice možné vyvodiť, že v prípade odplatnej a v každom prípade do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto odstúpenia („Any payment made by the withdrawing party must be returned without undue delay, and in any case not later than thirty days after the withdrawal becomes effective“). Pokiaľ ide o znenie DCFR, pozri Von Bahr, C., a i. (ed.): Principles, Definitions and Model Rules of Euro- 60 — V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho pean Private Law, Draft Common Frame of Reference konania nevyplýva, kto bol iniciátorom fondu a či táto (DCFR). Interim Outline Edition; prepared by the Study osoba bola aj spoločníkom fondu; na pojednávaní účastníci Group on a European Civil Code and the Research Group konania neuviedli v tejto súvislosti spresnenia. on EC Private Law (Acquis Group). Munich: Sellier, Euro- 61 — Ide o tzv. ážio; pozri Bartlsperger, S., a i: c. d., s. 282. pean Law Publishers, 2008.

I - 2976

E. FRIZ

71. Za „predajcu“ v zmysle smernice 85/577 b) Výnimky uvedené v článku 3 ods. 2 smer- nemožno v prejednávanej veci označiť ani nice 85/577 sprostredkovateľa. Okrem zmluvného vzťahu medzi spoločníkmi existuje totiž v tejto veci aj vzťah medzi spotrebiteľom, ktorý vstupuje do spoločnosti, a sprostredkovateľom. Spotrebi- teľ, ktorý vstupuje do fondu pri podomovom predaji, sa totiž zvyčajne nachádza v situácii, v ktorej sa ocitá pred sprostredkovateľom tejto spoločnosti, ktorý sa ho snaží presved- čiť, aby vstúpil do spoločnosti. Sprostredko- vateľ má nepochybne tiež záujem presvedčiť spotrebiteľa, aby vstúpil do fondu, pretože 73. Ak by však Súdny dvor rozhodol, že získa aj províziu za vstup nových spoločníkov v tejto veci ide zmluvu v zmysle článku 1 do uzavretého fondu nehnuteľností. 63 Navyše ods. 1 smernice 85/577, je potrebné napo- sprostredkovateľ je osobou, ktorá je v pria- kon ešte odpovedať na otázku, či sa na pred- mom kontakte so spotrebiteľom a na základe metnú zmluvu vzťahuje jedna z výnimiek splnomocnenia od spoločnosti má povinnosť stanovených v článku 3 ods. 2 smer- poučiť spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od nice 85/577. V tejto súvislosti bude treba zohľad- zmluvy. niť všeobecnú zásadu, podľa ktorej sa v súlade s judikatúrou Súdneho majú výnimky vykla- dať reštriktívne. 64

i) Zmluvy týkajúce sa nehnuteľného majetku

72. V tejto veci by sa sprostredkovateľ mohol považovať za „predajcu“ v zmysle článku 2 smernice 85/577, len pokiaľ „by konal v mene a na účet predajcu“, teda iba vtedy, ak by bolo možné kvalifikovať ako „predajcu“ osobu, v ktorej mene a na ktorej účet by sprostred- kovateľ konal. Ako vyplýva z bodov 60 až 70 týchto návrhov, táto podmienka nie je v tejto 74. Najskôr treba overiť, či sa na predmetnú veci splnená. V dôsledku toho nie je podľa zmluvu vzťahuje výnimka uvedená v článku 3 môjho názoru možné považovať sprostred- ods. 2 písm. a) smernice 85/577, ktorý pre- kovateľa za „predajcu“ v zmysle smer- dovšetkým stanovuje, že táto smernica sa nice 85/577.

64 —  Pozri napríklad rozsudky z 10. mája 2001, Veedfald, 63 — Pozri Bartlsperger, S., a i.: c. d., s. 125, kde sa uvádza, že pro- C-203/99, Zb. s. I-3569, bod 15, a Heininger, už citovaný vízia je jednou z výhod poskytnutých sprostredkovateľovi. v poznámke pod čiarou 52, bod 31.

I - 2977

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

nevzťahuje na zmluvy týkajúce sa iných práv nepriamo nadobúda práva k nehnuteľnému súvisiacich s nehnuteľným majetkom. 65 majetku, ktorého je spoločnosť vlastníkom, a či takéto nepriame nadobudnutie práv postačuje na to, aby sa uplatnila výnimka uvedená v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 85/577.

75. Pri vstupe do uzavretého fondu nehnu- teľností je nevyhnutné, aby osoba nadobudla v tomto fonde podiel. 66 Predmetom spoločen- skej zmluvy teda nie je priamo nadobudnutie vecných alebo záväzkových práv k nehnu- teľnosti, ale nadobudnutie podielu v spoloč- nosti alebo vo fonde. Je teda nepochybné, že vstupom do uzavretého fondu nehnuteľností 77. V nemeckej odbornej literatúre sa uvá- spotrebiteľ priamo nenadobúda nijaké právo dza, že spotrebiteľ vstupom do spoločnosti k nehnuteľnosti. občianskeho práva nadobúda tzv. „Ges- amthandseigentum“ k majetku tejto spo- ločnosti. 67 Charakteristickým znakom tejto formy vlastníctva je, že na rozdiel od podie- lového spoluvlastníctva nie je podiel spoloč- níka na majetku presne určený a že správa majetku je spoločná. 68 Odvtedy, čo nemecká judikatúra priznala spoločnosti občianskeho práva právnu subjektivitu, je otázka, či „Ges- amthandseigentum“ k majetku spoločnosti pretrváva alebo či je jeho jediným vlastníkom 76. Je však potrebné posúdiť, či spotrebi- spoločnosť, v nemeckej odbornej literatúre teľ tým, že nadobudne podiel v spoločnosti, sporná. 69

65 — Dôvod existencie tejto výnimky spočíva v tom, že v prípade zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností je moment prekvapenia 67 — Pozri bod 48 týchto návrhov. Rovnako, pokiaľ ide o „Ges- spotrebiteľa menší, lebo tieto zmluvy zvyčajne zahŕňajú amthandseigentum“ investorov v uzavretom fonde určitý formalizmus, ako je notárske osvedčenie; pozri nehnuteľností, pozri Schöner, H., Stöber, K.: Grundbuch- v tomto zmysle body 55 a 56 návrhov, ktoré 28. septembra recht. 14. vyd. München: Beck, 2008, 4. časť, bod 3235b. 2004 predniesol generálny advokát Léger vo veci Schulte, už Kniffka, R., Koeble, W.: Kompendium des Baurechts. citovanej v poznámke pod čiarou 4. Dodávam, že dokument 3. vyd. München: Beck, 2008, 11. časť, bod 42, uvádzajú, skupiny expertov DCFR (návrh spoločného referenčného že z dôvodu tejto formy vlastníctva k uzavretému fondu rámca) tiež obsahuje podobnú výnimku, ktorá v kapitole nehnuteľností je vzťah k nehnuteľnému majetku priamejší o práve na odstúpenie od zmlúv uzatvorených mimo pre- než v otvorenom fonde nehnuteľností. vádzkových priestorov stanovuje vo svojom článku II.- 68 — Pozri napríklad Schmidt, K.: c. d. v poznámke pod čia- 5:201 ods. 2 písm. c), že právo na odstúpenie od zmluvy rou 21, s. 1754; Ulmer, P., Schäfer, C.: c. d., komentár sa neuplatňuje na zmluvy o výstavbe a o predaji nehnuteľ- k § 718, bod 5. ností alebo na zmluvu týkajúcu sa iných práv na nehnuteľný 69 — Ulmer, P., Schäfer, C.: c. d., komentár k § 718, bod 2, sa majetok, s výnimkou nájmov („a contract for the construc- domnievajú, že bezpodielové spoluvlastníctvo pretrváva tion and sale of immovable property or relating to other napriek skutočnosti, že spoločnosť má právnu subjekti- immovable property rights, except for rental“). Pozri Von vitu. Odlišný názor obhajuje napríklad Kießling, E.: c. d., Bahr, C., a i.: c. d. a Schmidt, K.: c. d. v poznáme pod čiarou 21, s. 1772. Rov- 66 — Pozri v tomto zmysle Holmer, A.: c. d., s. 4, ktorý uvádza, nako Habermeier, S. v J. von Staudingers Kommentar zum že spoločníka nemožno považovať za investora („Bauherr“), Bürgerlichen Gesetzbuch mit Einführungsgesetz und Neben- a to ani v právnom, ani v ekonomickom zmysle. gesetzen. 2. kniha, komentár k § 718, bod 1.

I - 2978

E. FRIZ

78. Odpoveď na otázku, či aj po tom, čo spoločníci „Gesamthandseigentum“ k nehnu- bola spoločnosti občianskeho práva priznaná teľnému majetku tejto spoločnosti, toto tvr- právna subjektivita, sú vlastníkmi majetku denie svedčí v prospech možnosti uplatniť spoločnosti všetci spoločníci (vo forme „Ges- v tejto veci výnimku, ktorá je stanovená amthandseigentum“), alebo len samotná spo- v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 85/577, ločnosť, je podľa môjho názoru nevyhnutná a to bez ohľadu na skutočnosť, že spotrebi- na zodpovedanie otázky, či sa výnimka sta- teľ len nepriamo nadobudne práva k nehnu- novená v článku 3 ods. 2 písm. a) smer- teľnému majetku tým, že nadobudne podiel nice 85/577 uplatňuje na vstup spotrebiteľa do v spoločnosti. „Gesamthandseigentum“ má uzavretého fondu nehnuteľností. 70 Odpoveď síce osobitné charakteristiky, zostáva však na otázku týkajúcu sa uplatnenia práva Spo- formou vlastníctva. Nevidím nijaký dôvod na ločenstva teda bude v tomto prípade závisieť to, aby sa v tejto veci musel uplatniť odlišný od vyriešenia právnych problémov na vnút- záver len preto, lebo ide osobitnú formu roštátnej úrovni, v ktorých prípade môže mať vlastníctva, ktorá má osobitné charakteris- právomoc len vnútroštátny súd. Súdny dvor tiky. V tejto súvislosti nie je podľa môjho však môže vnútroštátnemu súdu v rámci pre- názoru presvedčivé tvrdenie, že cieľom, ktorý judiciálneho konania poskytnúť všetky infor- sleduje spotrebiteľ, keď nadobúda podiel vo mácie, ktoré sa mu zdajú byť nevyhnutné na fonde, je investovanie kapitálu. Je nesporné, zodpovedanie prejudiciálnej otázky. 71 že jeho cieľom je investovať kapitál alebo zís- kať daňové úľavy, ale to nič nemení na jeho postavení bezpodielového spoluvlastníka tohto nehnuteľného majetku.

79. V tejto súvislosti bude vnútroštátny súd musieť podľa môjho názoru zohľadniť tieto skutočnosti.

80. Po prvé, ak vnútroštátny súd zistí, že aj napriek právnej subjektivite spoločnosti majú 81. Po druhé vnútroštátny súd bude musieť pri analýze vziať do úvahy, či spotrebiteľ nadobúda nejaké vecné alebo záväzkové 70 — Na porovnanie je potrebné uviesť, že vo Francúzsku, kde má spoločnosť občianskeho práva právnu subjektivitu, práva k nehnuteľnému majetku. Podľa môjho cour d’appel de Pau rozsudkom z 13. mája 2002, SA Union názoru treba totiž pojem „iné práva súvi- des banques suisses (UBS), rozhodol, že táto výnimka sa neuplatňuje na nadobudnutie podielu v spoločnosti, ktorej siace s nehnuteľným majetkom“, ktorý je majetok tvoria nehnuteľnosti. uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a) smer- 71 — Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudky z 1. júla 2008, MOTOE, C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 30; z 22. decem- nice 85/577, vykladať v tom zmysle, že sa neob- bra 2008, Magoora, C-414/07, Zb. s. I-10981, bod 33, a z 5. marca 2009, Apis-Hristovich, C-545/07, Zb. s. I-1627, medzuje iba na vecné práva, a to z dvoch bod 32. dôvodov. Na jednej strane v jeho znení sa

I - 2979

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

nijako neuvádza, že by podľa tejto výnimky Je rovnako pravda, že v praxi „iné práva súvi- boli vylúčené len vecné práva; naopak, aj keď siace s nehnuteľným majetkom“ budú zvy- nájom takisto nepatrí medzi vecné práva, je čajne skutočne vecnými právami, ale nevidím z pôsobnosti tejto smernice vylúčený. 72 Na nijaký dôvod na to, aby táto výnimka bola na druhej strane, ak by sa táto výnimka obme- základe svojho výkladu obmedzená iba na dzila iba na vecné práva, neodôvodnene by sa tieto práva. Vnútroštátny súd bude musieť ponechali v pôsobnosti smernice záväzkové v tejto veci overiť, či spotrebiteľ tým, že vstúpi práva, ktoré sa týkajú nehnuteľného majetku, do uzavretého fondu nehnuteľností zalo- ako je nájomné právo a predkupné právo. ženého vo forme spoločnosti občianskeho Je pravda, že v dôvodovej správe k návrhu práva, nadobúda nejaké záväzkové alebo tohto článku smernice Komisia okrem pre- vecné práva k nehnuteľnému majetku. 74 daja pozemku a prevodu vlastníckeho práva k bytu, na ktoré sa už vzťahuje platné zne- nie smernice, a to pojem „zmluva o predaji nehnuteľného majetku“, spomenula iba vecné práva, a to záložné právo a právo prechodu 73, ktoré sú však uvedené len ako príklady.

ii) Zmluvy o cenných papieroch

82. Aj keď to žiaden z účastníkov kona- 72 —  Pozri rovnako Micklitz, H.-W.: Haustürgeschäfte. In: Reich, N., Micklitz, H.-W.: Europäisches Verbraucherrecht. nia neuvádza, je potrebné sa ešte zaoberať 4. vyd. Baden-Baden: Nomos, 2003, s. 553. Treba dodať, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov, ktorá v budúcnosti možno nahradí niektoré smernice na ochranu spotrebiteľov, a medzi ne patrí aj smernica 85/577, nevylučuje vo svojom článku 20 ods. 1 74 — V prípade existencie vecných práv bude vnútroštátny súd písm. a) z pôsobnosti tejto smernice nájom. V tomto článku musieť vziať do úvahy napríklad to, či sú v katastri nehnu- sa totiž hovorí, že články o informáciách o spotrebiteľoch teľností zapísaní všetci spoločníci, alebo len spoločnosť a o ich práve na odstúpenie od zmluvy sa neuplatňujú „na občianskeho práva. Ak sú v katastri nehnuteľností zapísaní predaj nehnuteľného majetku, alebo na iné práva súvisiace všetci spoločníci, je ťažké tvrdiť, že nenadobudli nijaké s nehnuteľným majetkom, okrem nájmu…“ (kurzívou zvý- právo k nehnuteľnému majetku; naopak, bude ťažké pre- raznila generálna advokátka). Dokument skupiny expertov ukázať existenciu vecných práv k nehnuteľnému majetku DCFR tiež obsahuje podobnú výnimku; pozri v tejto súvis- v zmysle smernice 85/577, ak je do katastru nehnuteľností losti bod 65 vyššie. zapísaná spoločnosť občianskeho práva. V tejto súvislosti 73 —  Pozri dôvodovú správu k návrhu smernice na ochranu treba uviesť, že Bundesgerichtshof vo svojom uznesení zo spotrebiteľov v prípade zmlúv uzatváraných mimo pre- 4. decembra 2008, vec V ZB 74/08, rozhodol, že spoloč- vádzkových priestorov [KOM(76) 544 v konečnom znení], nosť občianskeho práva mohla byť zapísaná do katastra vysvetlivky k článku 2 uvedeného návrhu. V odbornej lite- nehnuteľností s názvom, ktorý spoločníci pre ňu stanovili ratúre tieto príklady cituje aj Dunn, E.: EEC Developments v spoločenskej zmluve; naopak, ak spoločenská zmluva – Directive Protecting The Consumer on the Conclusion nestanovuje názov spoločnosti občianskeho práva, spoloč- of contracts and Unilateral Engagements Made away from nosť sa zapíše s označením „Spoločnosť občianskeho práva, a Trader’s Business Premises. In: Irish Law Times, č. 2/1989, ktorú tvorí…“, a následne budú citované mená spoločníkov. s. 311. Treba dodať, že pôvodný návrh tejto výnimky [člá- Treba dodať, že na pojednávaní bol vyzvaný zástupca pána nok 2 písm. d) uvedeného návrhu] vylučoval z pôsobnosti von der Heydena ktorý bol v tejto veci zapísaný do katastra tejto smernice „zmluvy týkajúce sa nehnuteľného majetku nehnuteľností, ale ten uviedol, že v tejto súvislosti nemá a všetkých ostatných práv k nehnuteľnému majetku“. žiadnu informáciu.

I - 2980

E. FRIZ

otázkou, či možno vstup spotrebiteľa do kapitálovom trhu, a 3. všetky ostatné cenné uzavretého fondu nehnuteľností vylúčiť na papiere, s ktorými sa bežne obchoduje a ktoré základe analogického uplatnenia výnimky dávajú právo na nadobudnutie takýchto pre- uvedenej v článku 3 ods. 2 písm. e), ktorý voditeľných cenných papierov prostredníc- vylučuje z pôsobnosti smernice „zmluvy tvom upísania alebo výmeny alebo právo na o bezpečnosti [cenných papieroch – neofici- peňažné vyrovnanie, okrem platobných pros- álny preklad]“. triedkov. 76 Možno teda vidieť, že medzi cenné papiere sa dajú zaradiť len tie, ktoré sú obcho- dované na trhu. 77 Keďže však podiely nado- budnuté v uzavretom fonde nehnuteľností nie sú obchodované na trhu, nemožno ich posta- viť na jednu úroveň s cennými papiermi.

83. Podľa môjho názoru v tejto veci nie je možné uplatniť túto výnimku.

3. Pôsobnosť HWiG

84. Je pravda, že smernica 85/577 neobsa- huje žiadnu definíciu pojmu „cenné papiere“, 85. Nakoniec sa treba ešte zaoberať tvrdením ale informácie k definícii tohto pojmu možno zástupcu pána von der Heydena, že pôsob- nájsť v ďalších ustanoveniach práva Spoločen- nosť HWiG je širšia ako pôsobnosť smer- stva, ako je smernica 93/22/EHS o investič- nice 85/577 a že Spolková republika Nemecko tým ných službách v oblasti cenných papierov 75, prijala priaznivejšie ustanovenia na ochranu ktorá, pokiaľ ide o prevoditeľné cenné papiere, roztrieďuje ich do troch skupín, a to: 1. akcie akciových spoločností a iné cenné papiere 76 — Pozri rovnako definície, ktoré sú uvedené v smernici Rady rovnocenné akciám akciových spoločností; 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, 2. dlhopisy alebo iné formy dlhových cen- iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných ných papierov, ktoré sú obchodovateľné na cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, s. 3; Mim. vyd. 06/001, s. 139), ktorá v článku 1 ods. 8 definuje prevoditeľné cenné papiere ako „akcie akciových spoločností a ostatné cenné papiere rovnocenné s akciami akciových spoločností (‚akcie‘), dlhopisy a iné formy dlhových cenných papierov 75 — Smernica Rady z 10. mája 1993 (Ú. v. ES L 141, s. 27; (‚dlhové cenné papiere‘), akékoľvek iné obchodovateľné Mim. vyd. 06/002, s. 43). V odbornej literatúre Mic- cenné papiere, s ktorými je spojené právo nadobudnúť aké- klitz, H.-W: Richtlinie 85/577/EWG des Rates vom 20. koľvek takéto prevoditeľné cenné papiere upisovaním alebo Dezember 1985 betreffend den Verbraucherschutz im Falle výmenou“. von außerhalb von Geschäftsräumen geschlossenen Verträ- 77 — V tomto zmysle rovnako Feron, B.: La Directive 93/22 con- gen (Haustürwiderrufsrichtlinie). In: Grabitz, E., Hilf, M.: cernant les services d’investissement dans le domaine des Das Recht der Europäischen Union. 4. kniha. München: valeurs mobilières et son impact sur la loi du 4 décembre Beck, 2008, komentár k článkom 1 až 3 smernice, bod 50. 1990. In: Revue pratique des sociétés, č. 3/1994, s. 215.

I - 2981

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

spotrebiteľov v zmysle článku 8 smer- ktorú článok 8 smernice 85/577 poskytuje nice 85/577. členským štátom. Tento článok totiž umož- ňuje členským štátom prijať alebo zachovať ešte priaznivejšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľov v oblasti pôsobnosti tejto smer- nice. 79 Ak sa vnútroštátna právna úprava uplatňuje mimo rámca pôsobnosti smer- nice 85/577, nie je podľa môjho názoru možné sa odvolávať na článok 8 smernice 85/577.

86. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že HWiG sa uplatňuje na uzatvorenie každej zmluvy, ktorej predmetom je odplatné plne- nie. Pôsobnosť tohto zákona je teda v dvoch ohľadoch širšia ako pôsobnosť smer- nice 85/577. Na jednej strane tento zákon nevy- žaduje, aby predmetom zmluvy bola dodávka tovaru alebo služieb, a na druhej strane nevy- žaduje, aby jednou zo zmluvných strán bol predajca. V oboch týchto ohľadoch je teda pôsobnosť tohto zákona širšia ako pôsobnosť smernice 85/577, a preto je pochopiteľné, že nemecká judikatúra uplatňuje HWiG na vstup spotrebiteľa do uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme 88. Chcela by som však ešte upozorniť na spoločnosti občianskeho práva 78. rozsudok, ktorý bol nedávno vyhlásený vo veci Moteurs Leroy Somer 80, v ktorom, pokiaľ ide o smernicu Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky 81, Súdny dvor rozhodol, že táto smernica neb- ráni tomu, aby sa vnútroštátna právna úprava uplatňovala v širšom rozsahu než v rozsahu pôsobnosti smernice. Smernica 85/374 totiž upravuje prípady, v ktorých sa vyžaduje náhrada škody, ktorá bola spôsobená na veci 87. Na rozdiel od názoru, ktorý zastáva určenej na súkromné využitie, ale v súlade zástupca pána von der Heydena, podľa mňa nejde v tejto súvislosti o využitie možnosti,

79 — To napríklad znamená, že vnútroštátna právna úprava požaduje od predajcu nielen to, aby písomne informoval 78 — Treba ešte dodať, že pôsobnosť HWiG je užšia než pôsob- spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy, ale aj to, aby nosť smernice 85/577, pretože vyžaduje odplatnú povahu napríklad spotrebiteľovi predložil formulár, ktorý spotre- zmluvy, ktorú smernica výslovne nevyžaduje. Keďže však biteľ vyplní v okamihu, keď odstupuje od svojho záväzku, v tejto veci išlo o odplatnú zmluvu, nebudem sa touto alebo že na odstúpenie od zmluvy postačuje, ak to spotrebi- problematikou v argumentácii zaoberať. Pokiaľ ide o túto teľ neoznámi predajcovi písomne, ale ústne. otázku, pozri napríklad Armbrüster, C.: c. d. v poznámke 80 — Rozsudok zo 4. júna 2009, C-285/08, Zb. s. I-4733. pod čiarou 59, s. 409. 81 — Ú. v. ES L 210, s. 29; Mim. vyd. 15/001, s. 257.

I - 2982

E. FRIZ

s rozhodnutím Súdneho dvora vo veci D — Druhá prejudiciálna otázka Moteurs Leroy Somer táto smernica nebráni vnútroštátnemu právu, podľa ktorého poško- dený môže požadovať náhradu škody, ktorá bola spôsobená na veci určenej na profesio- nálne využitie. Podľa môjho názoru v tejto veci je rovnako možné dospieť k podobnému záveru, aký bol potvrdený vo veci Moteurs Leroy Somer. To znamená, že nemecký záko- nodarca môže stanoviť, že HWiG, ktorý pre- berá smernicu 85/577 do vnútroštátneho právneho poriadku, sa uplatňuje aj na sku- točnosti, ktoré táto smernica neupravuje, 90. Druhú prejudiciálnu otázku treba sčasti teda že sa uplatňuje aj na vstup spotrebiteľa preformulovať, lebo je čiastočne neprí- do uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol pustná 82 a odpoveď na ňu nemožno založiť na založený vo forme spoločnosti občianskeho článku 7 83 smernice 85/577, na ktorý sa vnút- práva. roštátny súd v tejto otázke odvolával 84.

91. Druhú prejudiciálnu otázku preto treba chápať tak, že vnútroštátny súd sa ňou pýta, 4. Návrh odpovede na prvú otázku či sa má článok 5 ods. 2 smernice 85/577 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštát- nemu pravidlu, ktoré má pôvod v judikatúre a podľa ktorého spotrebiteľ tým, že vystúpil z uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme spoločnosti občianskeho

82 — Pokiaľ ide o čiastočnú neprípustnosť prejudiciálnych otá- zok, pozri bod 35 a nasl. vyššie. 83 — Pokiaľ ide o význam článku 7 pre odpoveď na druhú preju- diciálnu otázku, pozri bod 96 vyššie. 84 — V rámci konania založeného na spolupráci medzi vnút- roštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného 89. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prvú v článku 234 ES mu prislúcha, aby poskytol vnútroštát- nemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, prejudiciálnu otázku odpovedal tak, že člá- ktorú začal súd prejednávať. V súlade s ustálenou judikatú- rou Súdny dvor má teda v prejudiciálnom konaní možnosť nok 1 ods. 1 smernice 85/577 sa musí vykla- preformulovať prejudiciálne otázky. Pozri v tomto zmysle dať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na vstup rozsudky z 28. novembra 2000, Roquette Frères, C-88/99, Zb. s. I-10465, bod 18; zo 4. mája 2006, Haug, C-286/05, spotrebiteľa do uzavretého fondu nehnuteľ- Zb. s. I-4121, bod 17; z 8. marca 2007, Campina, C-45/06, ností, ktorý bol založený vo forme spoloč- Zb. s. I-2089, bod 30; z 11. marca 2008, Jager, C-420/06, Zb. s. I-1315, bod 46, a z 5. marca2009, Kattner Stahlbau, nosti občianskeho práva. C-350/07, Zb. s. I-1513, bod 24.

I - 2983

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

práva, má voči tomuto fondu nárok na podiel o ktorú sa Súdny dvor bude môcť oprieť, keby na likvidačnom zostatku vypočítaný k oka- s ohľadom na prvú otázku rozhodol inak, ako mihu jeho vystúpenia (ex nunc), čo môže je navrhnuté v týchto návrhoch. viesť k tomu, že sa mu pri jeho vystúpení vráti nižšia suma, než bola suma, ktorú investo- val do fondu, alebo k tomu, že bude povinný znášať časť strát, ktoré tomuto fondu vznikli. Ide teda o to, či smernica 85/577 bráni uplat- neniu zásad vytvorených v nemeckej judika- túre o „neplatnej spoločnosti“ na vystúpenie z fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme spoločnosti občianskeho práva. 85

1. Informácie o práve na odstúpenie od zmluvy?

92. Vzhľadom na navrhovanú odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku, podľa ktorej sa smernica 85/577 neuplatňuje na túto vec, nie 93. V prvom rade treba uviesť, že v tejto je v zásade potrebné odpovedať na druhú pre- veci sa nevie, či spotrebiteľ bol informo- judiciálnu otázku 86. Je však potrebné, pokiaľ vaný o svojom práve odstúpiť od zmluvy. ide o druhú otázku, uviesť stručnú analýzu, Právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy je časovo obmedzené 87 a na základe smer- nice 85/577, presnejšie ustanovení, ktoré ju pre- 85 — Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o zásady o „neplatnosti spo- berajú do vnútroštátneho práva, môže spot- ločnosti“, pozri v nemeckej odbornej literatúre napríklad Schmidt, K.: c. d. v poznámke pod čiarou 21, s. 137 a nasl., rebiteľ po uplynutí tejto lehoty odstúpiť od ako aj Ulmer, P., Schäfer, C.: c. d., komentár k § 705, bod 323 a nasl. Pokiaľ ide o uplatnenie týchto zásad na vstup spotre- svojho záväzku len vtedy, ak o tomto práve biteľa do uzavretého fondu nehnuteľností, pozri napríklad, nebol informovaný. 88 Ako už bolo uvedené Ulmer, P., Schäfer, C.: c. d., bod 393; von Weschpfennig, A.: Der Widerruf der Beteiligung an einem Immobilienfonds v bode 20 vyššie, táto otázka bola položená — Anwendbarkeit der Grundsätze des fehlerhaften Gesell- schaftsbeitritts? In: Zeitschrift für Bank- und Kapitalmark- trecht, č. 3/2009, s. 102. 86 — Je potrebné uviesť, že Súdny dvor má možnosť odpo- vedať na druhú prejudiciálnu otázku, aj keď rozhodne, 87 — Vo svojom článku 5 ods. 1 smernica 85/577 stanovuje pokiaľ ide o prvú otázku, že smernica 85/577 sa v tejto lehotu nie kratšiu ako sedem dní, ale v práve členských štá- veci neuplatňuje; judikatúra zakotvená vo veciach Dzodzi, tov môže byť stanovená dlhšia lehota. V nemeckom práve Gmurzynska-Bscher, Leur-Bloem a v neskorších veciach bola táto lehota podľa HWiG, ktorý bol platný v čase, keď mu to umožňuje. V týchto rozsudkoch Súdny dvor roz- nastali skutkové okolnosti konania vo veci samej, týždňová; hodol, že pri uplatnení ustanovení vnútroštátneho práva podľa v súčasnosti platného § 312 v spojení s § 355 nemec- bolo potrebné uplatniť tieto ustanovenia rovnakým spôso- kého občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch), je bom tak na situácie, ktoré spadajú do pôsobnosti vnútro- táto lehota dvojtýždňová. štátneho práva, ako aj na situácie, ktoré spadajú do práva 88 — Vo veci Heininger, už citovanej v poznámke pod čiarou 52, Spoločenstva. Pozri rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, Súdny dvor rozhodol, že smernica 85/577 nebráni tomu, C-297/88 a C-197/89, Zb. s. I-3763; z 8. novembra 1990, aby vnútroštátne právo stanovilo ročnú lehotu na odstú- Gmurzynska-Bscher, C-231/89, Zb. s. I-4003; zo 17. júla penie od zmluvy, ak spotrebiteľ nebol informovaný o jeho 1997, Leur-Bloem, C-28/95, Zb. s. I-4161; zo 16. júna 1998, práve odstúpiť od zmluvy. Ak spotrebiteľ nebol informo- Hermès, C-53/96, Zb. s. I-3603, a zo 7. januára 2003, BIAO, vaný o jeho práve odstúpiť od zmluvy, môže teda odstúpiť C-306/99, Zb. s. I-1. od svojho záväzku bez obmedzenia.

I - 2984

E. FRIZ

vnútroštátnemu súdu, ale ten nebol spô- v rámci svojich právomocí overiť správnosť sobilý na ňu odpovedať, lebo je viazaná na tohto predpokladu. skutkové zistenie vykonané súdom nižšieho stupňa. Navyše vnútroštátny súd uviedol, že podľa účastníkov konania bolo nesporné, že spotrebiteľ platne odstúpil od zmluvy podľa HWiG, ktorý preberá smernicu 85/577 do vnútroštátneho práva. Táto otázka bola účastníkom konania položená aj na pojedná- vaní, tí však neposkytli jednoznačnú odpo- veď; zástupca pána von der Heydena uviedol, že nemá v tejto súvislosti žiadnu informáciu, ale Komisia sa domnievala, že by bolo jedno- 2. Posúdenie veci samej ducho možné to implicitne vyvodiť z toho, že spotrebiteľovi bolo v tejto veci umožnené odstúpiť od svojho záväzku.

95. Ak by Súdny dvor v tejto veci odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku tak, že smer­ nica 85/577 sa na túto vec uplatňuje, spot- rebiteľ by musel podľa článku 5 ods. 2 tejto smernice „byť oslobodený od všetkých záväz- kov vyplývajúcich zo zmluvy, od ktorej odstú- pil“. To by znamenalo, že by sa mu musela vrátiť celá suma, ktorú do fondu investoval. Z toho by vyplývalo, že v tejto veci, v ktorej fond utrpel stratu, by ostatní spoločníci fondu 94. Treba pripomenúť, že v rámci konania museli znášať finančné náklady v súvislosti uvedeného v článku 234 ES, ktorý vychádza s vrátením tejto sumy spotrebiteľovi, ktorý z jasného rozdelenia úloh medzi vnútroštát- vystúpil z fondu. nymi súdmi a Súdnym dvorom, akékoľvek posúdenie predmetného skutkového stavu patrí do právomoci vnútroštátneho súdu. S cieľom dať vnútroštátnemu súdu potrebnú odpoveď mu však Súdny dvor môže v duchu spolupráce poskytnúť všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné. 89 V dôsledku toho bude musieť Súdny dvor v tejto veci 96. V prvom rade treba vysvetliť význam vychádzať z predpokladu, že spotrebiteľ článku 7 smernice 85/577 pre túto vec, ktorý nebol informovaný o jeho práve odstúpiť od stanovuje, že „ak spotrebiteľ využije svoje zmluvy, ale vnútroštátny súd bude musieť právo odstúpiť od zmluvy, právne dôsledky takéhoto odstúpenia od zmluvy sú upravené vnútroštátnou právnou úpravou, obzvlášť 89 — Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudky, Apis-Hristovich, ohľadne náhrady platby za poskytnuté tovary už citovaný v poznámke pod čiarou 71, bod 32; Magoora, už citovaný v poznámke pod čiarou 71, bod 33, a MOTOE, už alebo služby a vrátenie získaných tovarov“. citovaný v poznámke pod čiarou 71, bod 30. Podľa tohto článku členské štáty nemajú

I - 2985

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

všeobecnú právomoc svojvoľne zmeniť musí viesť k vráteniu vecí do ich pôvodného právne dôsledky stanovené v článku 5 ods. 2 stavu. 91 tejto smernice, ale môžu len určiť, kedy a ako prebehne vrátenie plnení uskutočnených na základe zmluvy, od ktorej spotrebiteľ odstú- pil. 90 V dôsledku toho tento článok sám osebe nepostačuje na odôvodnenie, že vystúpenie spotrebiteľa z fondu má účinky ex tunc.

98. Riešenie, podľa ktorého by vystúpenie spotrebiteľa z fondu mohlo mať účinky ex tunc, by však bolo v rozpore s cieľom tejto smernice. V dôsledku toho bude na zodpove- danie druhej prejudiciálnej otázky potrebné vychádzať z teleologického obmedzenia článku 5 ods. 2 smernice 85/577 a odpovedať na túto otázku v tom zmysle, že tento článok nebráni vnútroštátnemu pravidlu, ktoré má pôvod v judikatúre a podľa ktorého spot- rebiteľ tým, že vystúpi z uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme spoločnosti občianskeho práva, môže uplatniť voči tomuto fondu nárok na podiel na likvi- 97. V tejto veci bude teda rozhodujúci výklad dačnom zostatku vypočítaný k okamihu jeho článku 5 ods. 2 smernice 85/577. Znenie vystúpenia (ex nunc), čo môže viesť k tomu, tohto článku neponecháva priestor na nijakú že mu bude pri jeho vystúpení vrátená niž- dvojznačnosť: spotrebiteľ musí byť oslobo- šia suma, než bola suma, ktorú investoval do dený od všetkých záväzkov vyplývajúcich zo fondu, alebo k tomu, že bude povinný znášať zmluvy, od ktorej odstúpil. Judikatúra týka- časť strát, ktoré tomuto fondu vznikli. Na júca sa výkladu tohto článku je tiež jasná: vo podporu tohto riešenia môžem uviesť viacero veci Schulte Súdny dvor rozhodol, že odstú- argumentov. penie od zmluvy, ktorú spotrebiteľ uzatvoril mimo prevádzkových priestorov predajcu,

90 — V tomto zmysle rovnako Micklitz, H.-W.: c. d. v poznámke pod čiarou 75, bod 80. Pozri tiež Martín Briceńo, M. del R.: c. d., s. 165, ako aj Gabrielli, G.: Die Umsetzung der Richt- linie 85/577/EWG über Haustürgeschäfte in Deutschland und Italien. In: Canaris, C.-W., Zaccaria, A.: Die Umse- tzung von zivilrechtlichen Richtlinien der Europäischen Gemeinschaften in Italien und Deutschland. Berlin: Dun- cker & Humblot, 2002, s. 62 a nasl. Pozri tiež Ehricke, U.: L’extension au contrat d’acquisition du bien immobilier des effets juridiques de la révocation d’un contrat de cré- 99. Prvým a rozhodujúcim argumentom na dit immobilier en application de la directive 85/577/CEE podporu tohto tvrdenia je, že všetci ostatní sur le démarchage à domicile. Réflexions sur les limites des principes d’interprétation conforme et d’effet utile des spoločníci uzavretého fondu nehnuteľností, directives. In: Revue européenne de droit bancaire et finan- cier (EUREDIA), č. 1/2004,s. 163, v ktorom sa uvádza, že členské štáty majú voľnosť pri úprave práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, ak dodržiavajú ustanovenie článku 5 ods. 2, podľa ktorého je spotrebiteľ oslobodený od všetkých 91 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 4, body 88 záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, od ktorej odstúpil. a 92.

I - 2986

E. FRIZ

ktorý bol založený vo forme spoločnosti spotrebiteľa pred unáhleným uzatvorením občianskeho práva, sú v zásade spotrebite- zmluvy mimo prevádzkových priestorov pre- lia. 92 Smernica 85/577 priznáva spotrebite- dajcu, a nie pred rizikami, ktoré sú vlastné ľovi ochranu proti predajcovi, ale nie proti kapitálovým investíciám. Podobne ako ďalšie ostatným spotrebiteľom. Ak by sa v tejto formy kapitálových investícií, aj investície do veci pripustilo, že spotrebiteľ môže vystúpiť uzavretých fondov nehnuteľností sú spojené z uzavretého fondu nehnuteľností s účinkom s rizikami; riziko môže investorovi priniesť ex tunc, poskytla by sa mu účinná ochrana, zisk, alebo stratu. Ak spotrebiteľ vystupuje pričom ostatní spotrebitelia, ktorí zostávajú z fondu práve v okamihu, keď tento fond vo fonde, by boli úplne zbavení ochrany. vytvára zisk, má nárok na to, aby mu bol Chránený by bol teda len spotrebiteľ, ktorý pridelený jeho podiel na zisku, a naopak, ak sa prvý rozhodol vystúpiť z fondu, zatiaľ čo fond utrpí stratu, spotrebiteľ, keď vystupuje ostatní spotrebitelia by nielen nepožívali túto z fondu, musí znášať časť straty, ktorá tomuto ochranu, ale tiež by sa zhoršila ich situácia fondu vznikla. Samotný spotrebiteľ musí zná- z dôvodu ochrany priznanej spotrebiteľovi, šať riziko tejto kapitálovej investície, rovnako ktorý vystúpi z fondu. 93 V dôsledku toho ako požíva prípadný zisk tejto spoločnosti. nie je podľa môjho názoru možné pripustiť, Ak by sa pripustilo, že spotrebiteľ, ktorý nebol že spotrebiteľ vystúpi z uzavretého fondu informovaný o jeho práve odstúpiť od zmluvy, nehnuteľností s účinkom ex tunc. vystúpi z fondu s účinkami ex tunc, viedlo by to k absurdnej situácii, pretože tomuto spot- rebiteľovi by sa zaistila finančne výhodnejšia situácia než spotrebiteľovi, ktorý by bol pra- videlne informovaný o jeho práve odstúpiť od zmluvy a ktorého právo odstúpiť od zmluvy by bolo z tohto dôvodu časovo obmedzené.

100. Po druhé je potrebné zohľadniť skutoč- nosť, že smernica 85/577 má za cieľ chrániť

92 — Pozri bod 20 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Armbrüster uvádza, že ostatní spoločníci sú v zásade tiež spotrebiteľmi, a že pokiaľ spotrebiteľ vystúpi z uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme spo- ločnosti občianskeho práva, vzniká konflikt medzi proti- chodnými záujmami spotrebiteľov. Pozri Armbrüster, C.: Gesellschaftsrecht und Verbraucherschutz – Zum Widerruf von Fondsbeteiligungen. Berlin: De Gruyter Recht, 2005, 101. Po tretie skutočnosť, že spotrebiteľ s. 25. Pozri rovnako von Weschpfennig, A.: c. d., s. 100. 93 — Pozri v tomto zmysle tiež Assmann, H.-D., Schütze, R. A.: vystúpil z uzavretého fondu nehnuteľností po Handbuch des Kapitalanlagerechts. 3. vyd. München: Beck, jedenástich rokoch, nie je pre analýzu tejto 2007, § 16, bod 73; von Weschpfennig, A.: c. d., s. 105; obaja autori okrem iného zdôrazňujú, že vystúpenie spoločníka veci bezvýznamná. Ako už bolo uvedené by sa uskutočnilo na úkor ostatných spoločníkov, ktorí sú „pomalší“. Pozri rovnako Armbrüster, C.: c. d. v poznámke v bode 94 vyššie, v tejto súvislosti vychá- pod čiarou 92, s. 31. dzam z predpokladu, že to bolo možné, lebo

I - 2987

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAKVEC C-215/08

spotrebiteľ nebol informovaný o jeho práve odstúpiť od zmluvy, by predajcov určitým odstúpiť od zmluvy. V tejto súvislosti však spôsobom nútilo, aby o tomto práve informo- treba zohľadniť skutočnosť, že dôvod ochrany vali spotrebiteľov v budúcnosti. 95 Dalo by sa spotrebiteľa je čiastočne odlišný, pokiaľ má povedať, že toto predĺženie lehoty na odstú- spotrebiteľ možnosť odstúpiť od svojho penie od zmluvy predstavuje určitú formu záväzku v lehote nie kratšej ako sedem dní sankcie voči predajcovi, ktorý neinformoval ihneď po uzavretí zmluvy a pokiaľ rovnako spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy. môže od nej odstúpiť aj po uplynutí určitého Táto sankčná povaha, ktorú má predlžená času od uzatvorenia zmluvy, pretože táto lehota na odstúpenie od záväzku, by v tejto lehota sa predlžuje z dôvodu, že spotrebiteľ veci nespravodlivo zasiahla ostatných spot- nebol informovaný o jeho práve odstúpiť od rebiteľov, ktorí sú spoločníkmi predmetného zmluvy. fondu nehnuteľností.

3. Návrh odpovede na druhú otázku

102. Zmyslom možnosti spotrebiteľa odstú- piť od svojho záväzku ihneď po uzatvorení zmluvy je ochrana proti prijatiu unáhleného rozhodnutia. 94 Treba teda umožniť spotrebi- teľovi, a to v relatívne krátkom čase po uza- tvorení zmluvy, aby posúdil záväzky, ktoré mu náležia podľa tejto zmluvy, a aby sa roz- hodol, či od nich chce, alebo nechce odstúpiť. Následná možnosť spotrebiteľa odstúpiť od svojho záväzku, pretože nebol informovaný 103. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu o jeho práve odstúpiť od zmluvy, je odôvod- dvoru, aby v prípade, ak v rámci prvej prejudi- nená dvomi čiastočne odlišnými tvrdeniami. ciálnej otázky rozhodne, že smernica 85/577 Na jednej strane jej cieľom je zaručiť spot- sa uplatní na vstup spotrebiteľa do uzavretého rebiteľovi účinný výkon jeho práv; na druhej fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo strane tým, že sa spotrebiteľovi umožní odstúpiť od jeho záväzku bez časového obme- dzenia, ak nebol informovaný o jeho práve 95 — Dodávam, že v odbornej literatúre sa v tejto súvislosti uvá- dza, že právna istota spotrebiteľa má prednosť pred práv- nou istotou predajcu v tomto zmysle, Van Huffel, M.: Cour de justice des Communautés européennes, 13 décembre 94 — Pozri bod 50 vyššie. 2001. In: Droit de la consommation, č. 58/2003, s. 47.

I - 2988

E. FRIZ

forme spoločnosti občianskeho práva, odpo- E — Záver vedal na druhú prejudiciálnu otázku tak, že článok 5 ods. 2 smernice 85/577 sa má vykla- dať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu pravidlu, ktoré má pôvod v judikatúre a podľa ktorého spotrebiteľ tým, že vystúpi z uzavre- 104. Treba pripustiť, že navrhovaná odpoveď tého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený na druhú prejudiciálnu otázku, ktorá je for- vo forme spoločnosti občianskeho práva, mulovaná v predchádzajúcom bode, vytvára môže uplatniť voči tomuto fondu nárok na výnimku z článku 5 ods. 2 smernice 85/577. podiel na likvidačnom zostatku vypočítaný Na záver je teda potrebné vrátiť sa k odpovedi k okamihu jeho vystúpenia (ex nunc), čo na prvú prejudiciálnu otázku a zdôrazniť, môže viesť k tomu, že k okamihu jeho vystú- že najvhodnejším zastávaným názorom je, penia mu bude vyplatená nižšia suma, než že smernica 85/577 sa na vstup spotrebiteľa je suma, ktorú do fondu investoval, alebo do fondu nehnuteľností, ktorý bol založený že bude povinný znášať straty, ktoré vznikli vo forme spoločnosti občianskeho práva, tomuto fondu. neuplatní.

VII — Návrh

105. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundesgerichtshof, odpovedal takto:

Článok 1 ods. 1 smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spot- rebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov sa má vykladať v tom zmysle, že sa na vstup spotrebiteľa do uzavretého fondu nehnuteľností, ktorý bol založený vo forme spoločnosti občianskeho práva, neuplatní.

I - 2989

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-215/08 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik