C-230/08

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 3. septembra 2009 1

Obsah

I — Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3806

II — Právny rámec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3806

A — Právo Spoločenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3806

3. Vnútroštátna právna úprava dane z pridanej hodnoty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3817

C — Dohovor TIR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3818

III — Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3819

IV — Konanie pred Súdnym dvorom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3823

V — Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3823

A — O prvej prejudiciálnej otázke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3823

VI — Právne posúdenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3836

A — O prvej prejudiciálnej otázke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3836

1. Všeobecne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3836

2. Rozsudok Elshani . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3837

3. Zaistenie na vonkajšej hranici Spoločenstva je predpokladom použitia dô- vodu zániku colného dlhu podľa článku 233 písm. d) colného kódexu. . . . I - 3839

4. Zaistenie a zhabanie v zmysle článku 233 písm. d) colného kódexu . . . . . . I - 3840

b) Na základe článku 7 ods. 1 smernice 92/12 sa spotrebná daň z tovaru, ktorý bol na územie Spoločenstva dovezený nezákonne a na komerč- né účely, vyberá v tom členskom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase zaistenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3849

I - 3804

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

c) Zaistenie so súčasným alebo následným zhabaním pašovaného tovaru na vnútornej hranici Spoločenstva nevyvolá oslobodenie od dane podľa článku 5 ods. 2 smernice 92/12 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3851

4. O vzťahu medzi zánikom colného dlhu podľa článku 233 písm. d) colného kódexu a vznikom alebo zánikom nároku na spotrebnú daň . . . . . . . . . . . . . I - 3854

5. Návrh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3854

D — O štvrtej prejudiciálnej otázke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3860

1. Právomoc vyberať colný dlh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3861

2. Právomoc vyberať spotrebnú daň . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3861

3. Právomoc vyberať daň z pridanej hodnoty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3864

4. Návrh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3864

VII — Návrh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 3865

2. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka na jednej strane určenia času a miesta, „1. V článkoch 85 až 90: v ktorom, resp. na ktorom vznikol nárok na clo, spotrebnú daň a daň z pridanej hodnoty za tovary nezákonne dopravené na územie Spoločenstva, ako aj určenia, ktorý členský štát bude oprávnený vybrať clo a dane. Na druhej strane sa ponúka otázka, za akých podmienok môže zaistenie a následné zni- a) ‚režimom s podmienečným systémom‘ čenie nezákonne dopravených tovarov viesť sa v prípade tovaru, ktorý nie je tovarom k zániku už vzniknutej povinnosti uhradiť spoločenstva, rozumie: clo, spotrebnú daň a daň z pridanej hodnoty. Pri analýze oboch tematických celkov treba odlišovať prípady, keď bol tovar zaistený 2 —  Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, a zničený už v prvom členskom štáte dovozu, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmenené a doplnené a prípady, keď zaistenie a zničenie tovaru nariadením (ES) č. 955/1999 Európskeho parlamentu a Rady nastalo až po jeho preprave do ďalšieho člen- z 13. apríla 1999, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 ohľadom režimu vonkajšieho tranzitu spo- ského štátu. ločenstva (Ú. v. ES L 119, s. 1; Mim. vyd. 02/009, s. 221).

I - 3806

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

… …

2. Colným skladom sa rozumie akékoľvek miesto schválené colnými orgánmi a nachá- — colné uskladňovanie; dzajúce sa pod colným dohľadom, kde je tovar za stanovených podmienok skladovaný.

…“ …“

I - 3807

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

Na účely tohto článku sa nezákonným … dovozom rozumie akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami článkov 38 až 41 a článku 177, druhá zarážka.

2. Colný dlh vzniká v okamihu nezákonného 3. Colné úrady uvedené v článku 217 ods. 1 dovozu tovaru. sú tie úrady členského štátu, kde colný dlh vzniká alebo je považovaný za vzniknutý v súlade s týmto článkom.“

...“

7. Článok 217 ods. 1 colného kódexu stanovuje: 6. Článok 215 colného kódexu stanovuje:

„Bez tohto, aby tým boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa premlčania col- ného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka d) ak je tovar, pri ktorom vznikol colný dlh súdom, colný dlh zaniká: podľa článku 202, zaistený pri nezákon- nom dovoze a súčasne alebo následne zhabaný.

… V prípade zaistenia a zhabania pre účely trest- ného práva sa považuje colný dlh za nezanik- nutý, ak sú podľa trestného práva členského štátu colné platby základom pre určenie trestu alebo ak je existencia colného dlhu podkladom na začatie trestného konania.“ c) ak je pri tovare navrhnutom v colnom vyhlásení do režimu s povinnosťou zapla- tiť clo:

9. Článok 454 vykonávacieho nariadenia k colnému kódexu 3 znie takto:

— platnosť colného vyhlásenia zrušená v súlade s článkom 66,

„1. Tento článok sa uplatňuje bez dosahu na osobitné ustanovenia Dohovorov TIR a ATA

— tovar pred jeho prepustením zais- 3 — Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým tený a súčasne alebo následne zha- sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; baný, zničený na pokyn colných Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmenené a doplnené nariadením orgánov, zničený alebo prenechaný Komisie (ES) č. 1662/1999 z 28. júla 1999, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93 (Ú. v. ES L 197, s. 25; v prospech štátu podľa článku 182, Mim. vyd. 02/009, s. 282).

Ak žiadny takýto dôkaz nie je predložený a má sa teda za to, že k tomuto priestupku alebo nezrovnalosti došlo v členskom štáte, v ktorom bol zistený, príslušný členský „Zabavenie tovaru podľa článku 233 c) a d) štát vymeria clá a ostatné poplatky, ktoré kódexu nemá vplyv na colný štatút prísluš- sa vzťahujú na príslušný tovar, v súlade ného tovaru.“

I - 3810

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

11. Článok 867a vykonávacieho nariadenia Spoločenstva na minerálne oleje, alkohol k colnému kódexu stanovuje: a alkoholické nápoje a tabakové výrobky.

„1. Tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, ktorý bol prenechaný v prospech štátu alebo zaistený alebo prepadnutý alebo zhabaný, sa 13. Článok 5 smernice 92/12/EHS stanovuje: považuje za tovar prepustený do režimu colné uskladňovanie.

„1. Výrobky, ktoré sú uvedené v článku 3 2. Colné orgány môžu predať tovar uvedený ods. 1, budú podliehať spotrebnej dani v čase v odseku 1 len pod podmienkou, že kupujúci ich pohybu v rámci územia spoločenstva, ako bezodkladne vykoná formality na pridelenie je definované v článku 2, alebo ich dovozu na colne schváleného určenia tomuto tovaru. toto územie.

… — pochádzajú alebo idú do tretích štátov alebo území uvedených v článku 2 ods. 1, 2 a 3 alebo z Normanských ostrovov a sú umiestnené podľa jedného z dočasných colných postupov uvedených [ktorého miesto pôvodu alebo miesto určenia sa c) akýkoľvek import týchto výrobkov, vrá- nachádza v treťom štáte alebo na úze- tane nepravidelného importu, kde tieto miach uvedených v článku 2 ods. 1, 2 výrobky neboli zaradené do dohody a 3 alebo na Normanských ostrovoch o pozastavení [akýkoľvek dovoz takýchto a je umiestnený v režime s podmieneč- výrobkov v prípade, že neboli prepustené ným systémom uvedenom – neofici­ do režimu podmienečného oslobodenia álny preklad] v článku 84 ods. 1 písm. a) od dane vrátane neoprávneného dovozu [colného kódexu] alebo v bezcolnej zóne – neoficiálny preklad]. alebo v bezcolnom sklade [slobodnom sklade – neoficiálny preklad];

2. Podmienky spoplatňovania a sadzby spot- rebnej dane, ktoré majú byť prijaté, sú tie, … ktoré sú v platnosti v deň, keď sa daň začne vyberať v členskom štáte, kde sa uskutoční uvoľnenie na spotrebu alebo je zaznamenaný nedostatok. Spotrebná daň sa má vyberať a inkasovať podľa postupu, ktorý určí každý považuje za tovar podliehajúci zdaneniu členský štát, vedomý si toho, že členské štáty [podmienečne oslobodený od dane – neofi­ majú uplatňovať tie isté postupy pri vyberaní ciálny preklad]“. daní za štátne výrobky a výrobky z iných člen- ských štátov.“

14. Článok 6 smernice 92/12/EHS znie: 15. Článok 7 ods. 1 smernice 92/12/EHS znie:

„1. Spotrebná daň sa začne vyberať v čase uvoľnenia výrobkov na spotrebu, alebo ak sa zaznamená nedostatok, čo musí podliehať „V prípade výrobkov podliehajúcich spotreb- spotrebnej dani v súlade s článkom 14 ods. 3. nej dani a už uvoľnených na spotrebu v jednom

„Pokiaľ ide o výrobky získané súkromnými osobami pre ich vlastné použitie a nimi pre- pravované princíp získavania vnútorného trhu stanovuje, že spotrebná daň sa má vybe- rať v členskom štáte, v ktorom boli získané.“ 18. Článok 7 šiestej smernice o DPH stanovuje:

„1. ‚Dovozom tovaru‘ je: 3. Šiesta smernica o DPH

a) vstup takého tovaru do spoločen- stva, ktorý nespĺňa podmienky sta- 17. Článok 2 šiestej smernice o DPH novené v článkoch 9 a 10 Zmluvy stanovuje: 5 o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva...

5 — Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení práv- nych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný zák- lad jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23), zmenená a doplnená smernicou Rady 2000/17/ES z 30. marca 2000, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388// EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty — pre- chodné ustanovenia udelené Republike Rakúsko a Portugal- skej republike (Ú. v. ES L 84, s. 24; Mim. vyd. 09/001, s. 333). …

I - 3813

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

I - 3814

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

20. Článok 16 šiestej smernice o DPH c) umiestniť podľa nariadenia o colných stanovuje: skladoch alebo podľa opatrení pre domáce spracovanie;

„1. Bez toho, aby boli dotknuté iné predpisy ...“ spoločenstva, môžu členské štáty za pred- pokladu konzultácie podľa článku 29 prijať osobitné opatrenia na úľavy dane z pridanej hodnoty pri všetkých alebo pri niektorých z nasledovných plnení, pokiaľ tieto nie sú určené na konečné použitie a/alebo spotrebu, a pokiaľ čiastka dane z pridanej hodnoty vyrubená pri prepustení do voľného obehu zodpovedá čiastke dane, ktoré by bola bývala B — Vnútroštátne právo vyrubená, keby každé z týchto plnení bolo zdanené pri dovoze alebo na území štátu:

1. Vnútroštátne colné právo …

21. Príslušná dánska colná úprava o zaob- chádzaní s tovarom v prípade pašovania B. Dodávky tovaru, ktorý sa má alebo pokusu o pašovanie sa nachádza v § 83 colného zákona v znení účinnom v danom období (vyhlásenie zákona č. 113 z 27. febru- ára 1996 v znení zmien a doplnení, ďalej len „dánsky colný zákon“).

24. Dánska právna úprava dane z tabaku sa nachádza v zákone o dani z tabaku (vyhláse- nie zákona č. 635 z 21. augusta 1998 v znení zmien a doplnení, ďalej len „zákon o dani z tabaku“). „Ak bolo dlžné clo, dane alebo pokuty, ako aj trovy konania zaplatené, tak sa tovar, ktorý bol zadržaný alebo zaistený, pri dodržaní všeobecných predpisov upravujúcich dovoz vráti tým osobám, ktorým bol zadržaný alebo zaistený; alebo sa vráti akejkoľvek inej osobe, ktorá preukáže, že má na tento tovar právo. Ak tovar nebude vyzdvihnutý do dvoch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom 25. Podľa informácií vnútroštátneho súdu § 2 bol prípad s konečnou platnosťou vyriešený, ods. 1 zákona o dani z tabaku v znení účin- štátne colné a daňové orgány ho po riadnom nom v čase dovozu cigariet stanovoval, že oznámení predajú na verejnej dražbe. Ak daň z tovaru určeného na spotrebu v Dánsku

I - 3816

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

treba zaplatiť najneskôr pri prevzatí zdaniteľ- z pridanej hodnoty v znení účinnom v danom ného tovaru zo zahraničia. Podľa § 12 ods. 1 čase musela zaplatiť daň z tovaru, ktorý sa zákona o dani z tabaku v znení platnom v tej do tuzemska dovážal z miest ležiacich mimo dobe sa musela daň zaplatiť zo zdaniteľného EÚ. Podľa § 12 ods. 2 tohto zákona v prípade, tovaru, ktorý sa dovážal z miest mimo Európ- že bol tovar pri dovoze uskladnený v kodan- skej únie. skom slobodnom prístave, v slobodnom sklade alebo v colnom sklade, vznikla daňová povinnosť až vtedy, keď sa už na tovar nevzťa- hoval jeden z týchto režimov.

26. Zákon o dani z tabaku však neobsaho- val podrobnejšie ustanovenia o daňovom zaobchádzaní v súvislosti s pašovaním alebo pokusom o pašovanie tabakových výrobkov, resp. v súvislosti so zaistením, zhabaním alebo zničením takého tovaru.

31. Colný dohovor o medzinárodnej preprave 34. Podľa článku 6 ods. 1 dohovoru TIR tovaru na podklade karnetov TIR (ďalej len môže každá zmluvná strana za istých pod- „dohovor TIR“) bol podpísaný 14. novembra mienok splnomocniť niektoré združenia, 1975 v Ženeve (Švajčiarsko). Európske spolo- aby priamo alebo prostredníctvom združení, čenstvo tento dohovor schválilo nariadením ktoré sú s nimi v kontakte, vydávali karnety Rady (EHS) č. 2112/78 z 25. júla 1978, ktoré TIR a vystupovali ako ručiteľ. sa týka uzavretia Colného dohovoru o medzi- národnej preprave tovaru na podklade karne- tov TIR (Dohovor TIR) zo 14. novembra 1975 v Ženeve 6. K tomuto dohovoru pristúpili aj všetky členské štáty.

35. Článok 8 dohovoru TIR stanovuje:

32. Podľa článku 4 dohovoru TIR tovar pre- pravovaný na podklade karnetu TIR podľa ustanovení tohto dohovoru nepodlieha na pohraničných colniciach plateniu alebo zloženiu dovozných alebo vývozných ciel „1. Záručné združenie sa zaväzuje zaplatiť a poplatkov. splatné dovozné alebo vývozné clá a poplatky zvýšené o prípadné úroky z omeškania, ktoré by sa mali zaplatiť podľa colných zákonov a nariadení krajiny, v ktorej bol predpis týka- júci sa operácie TIR porušený. Toto združenie ručí za zaplatenie uvedených súm spoločne a nerozdielne s osobami, ktoré ich dlhujú.

33. Predpokladom uvedených úľav je podľa článku 3 dohovoru TIR okrem iného to, že prepravné operácie vykonávajú vozidlá na podklade karnetu TIR a že za prepravu tovaru

2. Ak sa v prípadoch uvedených v odseku 1 6 — Ú. v. ES L 252, s. 1; Mim. vyd. 02/001, s. 208. tohto článku v zákonoch a nariadeniach

I - 3819

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

37. K prvým dvom pokusom o pašova- v karnete TIR, zadržali a po uplynutí dlhšej nie došlo na mori. Dňa 2. mája 2000 ich po doby uskladnenia v čase od novembra 2004 pristátí trajektu z Klaipedy (Litva) v meste do marca 2005 zničili. Od okamihu ich zais- Åbenrå (Dánsko) odhalili miestne colné tenia už cigarety neboli odňaté z úschovy col- a daňové orgány. V prvom litovskom náklad- ných orgánov. nom vozidle bolo objavených 537 200 cigariet značky „West“ a v druhom litovskom náklad- nom aute bolo objavených 431 000 cigariet značky „Regal“, pričom v oboch prípadoch boli ukryté v dvojitom dne a dvojitej stene návesu.

I - 3820

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

celkovo 407 463 DKK za 537 200 cigariet práva, neexistovali colné pohľadávky a pohľa- značky „West“ (rozhodnutie zo 16. apríla dávky súvisiace so spotrebnou daňou a daňou 2002), 407 463 DKK za 431 000 cigariet z pridanej hodnoty. značky „Regal“ (rozhodnutie z 30. mája 2002) a 376 643 DKK za 1 005 840 cigariet značky „Prince“ (rozhodnutie zo 4. februára 2003). Posledné dve uvedené sumy zaplatila spoloč- nosť DTL s výhradou, prvú uvedenú sumu nezaplatila vôbec.

44. Na základe uvedeného má vnútroštátny súd v troch konaniach vo veci samej rozhod- núť, či aj napriek zabaveniu tovaru a násled- nému zničeniu pašovaných cigariet vznikli colné pohľadávky a pohľadávky na spotrebnej dani a na dani z pridanej hodnoty voči prís- lušným litovským podnikom, a ak áno, či tieto 42. Proti uvedeným rozhodnutiam podala pohľadávky zanikli preto, lebo cigarety boli spoločnosť DTL žalobu na Landsskatteret, zničené. Ak colné pohľadávky a pohľadávky ktorý tieto žaloby zamietol a potvrdil prís- na spotrebnej dani a na dani z pridanej hod- lušné rozhodnutia. Voči týmto rozhodnutiam noty nezanikli, musí Østre Landsret rozhod- podala spoločnosť DTL na vnútroštátnom núť o tom, či sú dánske colné a daňové orgány súde Østre Landsret opravný prostriedok. oprávnené vyberať clo, spotrebnú daň a daň z pridanej hodnoty.

3. Má sa šiesta smernica... vykladať v tom zmysle, že nezákonne dovezený tovar, ktorý je zaistený pri dovoze a súčasne alebo následne zničený orgánmi, sa pova- žuje za tovar nachádzajúci sa v ‚režime colné uskladňovanie‘ s tým účinkom, že povinnosť zaplatiť DPH nevznikla, resp. zanikla [pozri článok 7 ods. 3, článok 10 ods. 3 a článok 16 ods. 1 bod B písm. c) 2. Má sa smernica o spotrebných daniach šiestej smernice a článok 867a vykonáva- vykladať v tom zmysle, že nezákonne cieho nariadenia]? dovezený tovar, ktorý je zaistený pri dovoze a súčasne alebo následne zničený orgánmi, sa musí považovať za tovar v ‚režime s podmienečným oslobodením od dane‘ s tým účinkom, že spotrebná daň nevznikla, resp. zanikla [pozri článok 5 ods. 2 prvý pododsek a článok 6 ods. 1 písm. c) smernice o spotrebných daniach v spojení s článkom 84 ods. 1 písm. a) a článkom 98 colného kódexu a člán- Ovplyvňuje odpoveď skutočnosť, či colný kom 867a vykonávacieho nariadenia]? dlh vzniknutý pri takomto nezákonnom dovoze zanikol alebo nezanikol podľa článku 233 písm. d) colného kódexu?

4. Majú sa colný kódex, vykonávacie naria- Ovplyvňuje odpoveď skutočnosť, či colný denie a šiesta smernica vykladať v tom dlh vzniknutý pri takomto nezákonnom zmysle, že colné orgány v členskom

I - 3822

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

štáte, kde bol zistený nezákonný dovoz V — Tvrdenia účastníkov konania tovaru počas prepravy TIR, sú príslušné na vyberanie cla, spotrebnej dane a DPH z prepravy, pri ktorej orgány v inom člen- skom štáte, kde došlo k nezákonnému dovozu do Spoločenstva, nezistili poru- šenie a v dôsledku toho nevymerali clo, spotrebnú daň a DPH (pozri článok 215 colného kódexu v spojení s jeho člán- kom 217, s článkom 454 ods. 2 a 3 vtedy účinného vykonávacieho nariadenia A — O prvej prejudiciálnej otázke a s článkom 7 šiestej smernice)?“

51. Podľa spoločnosti DTL zo znenia článku 233 písm. d) colného kódexu vyplýva, že „zaistenie“ predstavuje jedno z opatrení, ktoré predchádza „zhabaniu“, má slabší úči- 49. Dánska vláda ďalej poukazuje na to, že nok a jeho charakteristickým znakom je, článok 233 písm. c) druhá zarážka colného že sa vlastníkovi dočasne odníme držba kódexu pokladá - popri zaistení a súčasnom a právo nakladať s daným tovarom. K „zha- alebo následnom zhabaní - zničenie tovaru baniu“ daného tovaru dochádza v okamihu, navrhnutého v colnom vyhlásení do col- keď pôvodný vlastník stratí vlastníckej právo ného režimu, ktorý zahŕňa povinnosť uhradiť k zaistenému tovaru, a to bez ohľadu na to, daň, za samostatnú skutkovú podstatu, na či jeho vlastnícke právo zaniklo na základe základe ktorej dôjde k zániku colného dlhu. správneho aktu alebo na základe súdneho Z toho vyplýva, že zhabanie a zničenie tovaru rozhodnutia. Podľa teleologického výkladu nemožno obsahovo stavať na jednu úroveň. článku 233 písm. d) colného kódexu nie je Okrem toho právo Spoločenstva neobsahuje podstatné, či štát v ktoromkoľvek okamihu nijakú colnú ani daňovú zásadu, podľa kto- nadobudol vlastnícke právo na zničený tovar rej by sa clá a dane mali platiť len vtedy, keď alebo nie. dôjde k prepusteniu tovaru do režimu voľ- ného obehu a ak by to následne bolo možné pokladať za stratu, ktorú utrpeli úrady.

52. Ani argument dánskej vlády, ku ktorému dospela porovnaním textového znenia dôvo- dov zániku colného dlhu podľa článku 233 písm. c) druhej zarážky a písm. d) colného kódexu, neuspel. Výslovná právna úprava 50. Spoločnosť DTL, holandská vláda zničenia tovaru na príkaz colných úradov a Komisia si naopak myslia, že k zhabaniu pred prepustením tovaru, ktoré je skutkovou v zmysle článku 233 písm. d) colného kódexu okolnosťou zániku colného dlhu upravenou dochádza už vtedy, keď vlastnícke právo vlast- v písm. c) druhej zarážke, je založená na tom, níka tovaru zanikne v dôsledku jeho zničenia, že v poslednom citovanom právnom predpise

53. Komisia zastáva názor, že skutková podstata zániku colného dlhu upravená v článku 233 písm. d) colného kódexu je napl- nená vtedy, ak je tovar pri nezákonnom dovoze na colné územie zaistený a následne zničený bez dočasného vyňatia tovaru spod držby col- ných orgánov. Cieľom výberu dovozných ciel je ochrana produkcie Spoločenstva v rámci spoločnej obchodnej politiky. Podľa teleolo- gického výkladu článku 233 písm. d) colného 55. Holandská vláda najskôr poukazuje na to, kódexu preto nemôže byť rozhodujúce, či že pojem „zadržať“ sa v colnom kódexe nepo- štát získal tovar do svojej držby alebo či došlo užíva. Z návrhu na začatie prejudiciálneho k presunu aktív v prospech štátnej poklad- konania však vyplýva, že zadržanie (tovaru) nice. Dôvod zániku colného dlhu upravený v zmysle dánskeho colného zákona je menej v článku 233 písm. d) colného kódexu treba ráznym opatrením ako zaistenie s násled- považovať za splnený, ak súdne rozhodnutie ným zhabaním v zmysle článku 233 písm. d) či konanie štátnej správy spôsobí, že dovoz- colného kódexu. Kým zadržanie predstavuje covi sa definitívne odníme vlastnícke právo na časovo obmedzené opatrenie, ktoré nemá

I - 3825

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

vplyv na vlastnícke právo a po jeho uplynutí vonkajšej hranici Spoločenstva. Uvedené platí je možné aj vrátenie tovaru, predpokladom aj pre tovar pašovaný v rámci prepravy TIR, zaistenia a následného zhabania je prechod pretože ustanovenia dohovoru TIR musia byť vlastníctva na colné orgány. vykladané v súlade s colným kódexom.

B — O druhej prejudiciálnej otázke

s podmienečným oslobodením od cla upra- (v danom prípade vlastníkovi karnetu TIR) vených v článku 84 ods. 1 písm. a) colného a subsidiárne aj voči spoločnosti DTL ako kódexu. Z toho vyplýva, že tovar sa v takomto záručnému združeniu v zmysle dohovoru colnom režime musí nachádzať už pri dovoze. TIR. V prospech takéhoto výkladu hovorí V prípade zaistenia nezákonne dovezeného najmä článok 867a ods. 2 vykonávacieho tovaru táto podmienka nie je splnená. Uve- nariadenia k colnému kódexu, z ktorého – dený doslovný výklad článku 5 ods. 2 prvej prinajmenšom implicitne – vyplýva, že colný zarážky smernice 92/12 má oporu v článku 6 dlh trvá naďalej, a to aj vtedy, ak došlo k zais- ods. 1 písm. c) tejto smernice, ktorý sa tiež teniu prepašovaného tovaru. V prospech uve- vzťahuje na – aj nezákonný – dovoz prísluš- deného výkladu článku 867a vykonávacieho ného tovaru, ak tieto tovary „neboli zaradené nariadenia k colnému kódexu ďalej svedčí aj do dohody o pozastavení [neboli prepustené to, že opačný názor by viedol k neprimeranej do režimu podmienečného oslobodenia od ochrane osoby, ktorá uskutočňuje nezákonný dane – neoficiálny preklad]“. dovoz, alebo iného colného dlžníka, okrem iného aj záručného združenia. V dôsledku toho by mohlo dôjsť k podmienečnému oslo- bodeniu od colného dlhu a vzniknutej spot- rebnej dane na neurčitú dobu, až dokiaľ sám dlžník nebude ochotný zaplatiť clo.

63. Komisia uvádza, že pri odpovedi na druhú prejudiciálnu otázku treba odlíšiť vznik povinnosti zaplatiť spotrebnú daň za tovar 62. Na základe toho spoločnosť DTL uvádza, v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 92/12 že tovar, ktorý podľa § 83 ods. 1 prvej vety od doplňujúcej otázky vzniku daňového dlhu dánskeho colného zákona zadržali orgány pri podľa článku 6 ods. 1 uvedenej smernice. jeho dovoze a následne ho zničili, pričom ho stále mali v držbe, možno považovať za tovar prepustený do colného režimu uskladňovania v colnom sklade. Pretože režim uskladňova- nia v colnom sklade je jedným z podmieneč- ných colných režimov uvedených v článku 84 ods. 1 písm. a) colného kódexu, treba skut- kovú podstatu podmienečného oslobodenia od dane upravenú v článku 5 ods. 2 druhej zarážke považovať za naplnenú v prípade, o ktorom sa vedie konanie vo veci samej. Oslobodenie od dane sa skončí až vtedy, keď tovar opustí colný režim Spoločenstva. Okrem toho podľa článku 6 ods. 1 smer­ nice 92/12 vzniká spotrebná daň až prepustením 64. Podľa článku 5 ods. 1 prvého pododseku do daňového voľného obehu. V prípade zni- smernice 92/12 vzniká povinnosť zaplatiť čenia tovaru, ktorý bol zaistený pri nezákon­ spotrebnú daň za tovar, na ktorý sa vzťahuje nom dovoze, sa tento tovar neumiestni do táto smernica, v okamihu jeho dovozu na úze- daňového voľného obehu, a tak už oslobo- mie Spoločenstva. Podľa druhého pododseku denie od spotrebnej dane nemôže byť zru- pritom treba pod dovozom rozumieť prepravu šené a v konečnom dôsledku vlastne odpadá. tovaru na územie Spoločenstva. V tomto V podstate ide o základný princíp colných kontexte sa pojem „preprava“ tovaru vykladá a daňových predpisov Spoločenstva, podľa rovnako ako v prípade článku 233 písm. d) ktorého treba clo a dane uhradiť len vtedy, ak colného kódexu. Podľa tohto výkladu vzniká možno hovoriť o strate orgánov v tom zmysle, povinné zdanenie spotrebnou daňou v čase, že tovar bol prepustený do daňového voľného keď sa príslušný tovar prepraví cez colnú hra- obehu. Uvedená základná zásada je okrem nicu. Ak sa však na tovar po jeho preprave

68. K tejto argumentácii Komisie sa v pod- statných bodoch pripája aj talianska vláda. Podľa článku 5 ods. 1 smernice 92/12 v spo- jení s článkom 867a vykonávacieho naria- denia k colnému kódexu povinnosť zaplatiť 66. Tento výklad zodpovedá cieľu, ktorý sle- spotrebnú daň nevznikne, ak predtým, ako duje smernica 92/12, a nad jej rámec zaru- mal tovar opustiť prvú colnicu na vonkajšej čuje, že zaistenie pašovaného tovaru s jeho hranici Spoločenstva, došlo k jeho zaisteniu následným alebo neskorším zhabaním má a následnému zničeniu. Ak by však bol tovar v prípade nezákonného dovozu na územie zaistený a zničený až po tom, ako opustil prvú

I - 3829

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

colnicu, vzniklo by nebezpečenstvo jeho uve- podľa ustanovení platných pre colný dlh. Ak denia do hospodárskeho obehu Spoločenstva bol tovar odhalený a zaistený na vnútornej a vznikla by aj povinnosť uhradiť spotrebnú hranici až po svojej nezákonnej preprave na daň nezávisle od toho, či by neskôr došlo územie Spoločenstva, možno ho považovať k zaisteniu a zničeniu pašovaného tovaru. za tovar prepustený do daňového voľného obehu, čo umožňuje výber spotrebnej dane.

ods. 1 prvej vety colného zákona zadržali článku 10 ods. 3 šiestej smernice o DPH dôjsť alebo prevzali do držby, zničený. Spoločnosť k uhradeniu spotrebnej dane. DTL považuje za prirodzené a vecne správne, aby sa ustanovenia šiestej smernice o DPH vykladali v súlade s ustanoveniami colného kódexu, to znamená, aby za daných okolností nemohla v súvislosti s nezákonne doveze- nými cigaretami vzniknúť povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty, ak orgány tieto ciga- rety zaistili alebo prevzali do držby a neskôr zničili, pričom nedošlo k zmene držby ciga- riet zo strany úradov. Z tohto hľadiska sa obe uvedené právne úpravy musia zhodovať. 74. Dánska vláda argumentuje, že podľa článku 10 ods. 1 prvého pododseku šiestej smernice o DPH zdaniteľné plnenie a daňová povinnosť súvisiace s tovarom, ktorý nepo- chádza zo Spoločenstva a na ktorý sa v čase jeho prepravy do Spoločenstva vzťahuje nie- ktoré z ustanovení článku 7 ods. 3, nastanú až v čase, keď je tovar z týchto režimov pre- pustený. Článok 7 ods. 3 odkazuje na režimy uvedené v článku 16 ods. 1 časti B písm. a), b), c) a d) smernice, čiže okrem iného na režim uskladnenia v colnom sklade. Článok 16 časť B odkazuje v záujme bližšieho vysvetlenia pojmu „colný sklad“ na „platné colné predpisy Spoločenstva“.

76. Argumentácia holandskej vlády sa nesie v rovnakom duchu a zdôrazňuje sa v nej, že článok 16 časť B šiestej smernice o DPH tiež odkazuje na prepustenie tovaru do režimu uskladnenia v colnom sklade, avšak colný kódex umiestnenie nezákonne dove- zeného tovaru do režimu uskladnenia v col- nom sklade neupravuje. Okrem toho by na 78. Aj Komisia vo svojom návrhu odpovede uvedené prepustenie bolo podľa článku 85 na tretiu prejudiciálnu otázku rozlišuje medzi colného kódexu potrebné povolenie col- sporom vo veci samej, v ktorom ide o nezá- ných orgánov. Toto povolenie však v prípa- konnú prepravu tovaru cez vonkajšiu hra- doch, o ktorých rozhoduje vnútroštátny súd, nicu Spoločenstva, a sporom vo veci samej, nebolo udelené. V tejto súvislosti predstavuje v ktorom ide o tovar nezákonne dovezený na článok 867a vykonávacieho nariadenia k col- územie Spoločenstva a prepravený cez jeho nému kódexu len vykonávacie ustanovenie, vnútornú hranicu. ktoré sa nemôže odlišovať od jednoznačných normatív colného kódexu. Článok 867a vyko- návacieho nariadenia k colnému kódexu nie je vlastne možné použiť v prípade, ak došlo k „zadržaniu“ predmetov.

82. Spoločnosť DTL uvádza, že v takomto 80. V tomto kontexte by bol tovar, ktorý prípade nie sú na výber cla, spotrebnej dane colné orgány zaistili skôr, ako prešiel cez a dane z pridanej hodnoty príslušné dán- prvú colnicu nachádzajúcu sa na colnom ske colné a daňové orgány, ale skôr orgány území Spoločenstva, umiestnený v colnom prvého štátu dovozu, hoci nezákonný dovoz režime v súlade s článkom 867a vykonáva- neodhalili. cieho nariadenia k colnému kódexu. Ak bol však tento tovar v nadväznosti na zaistenie zničený, nemôže už dôjsť k vzniku povinnosti zdaniť tovar daňou z pridanej hodnoty. Ak však colné orgány zaistili tovar až po tom, ako prešiel cez prvú colnicu nachádzajúcu sa na colnom území Spoločenstva, tento tovar by sa v čase svojej prepravy na územie Spoločen- stva nenachádzal v žiadnom colnom režime. 83. Z pohľadu colného práva je podľa Za tohto predpokladu by nastali zdaniteľné článku 217 v spojení s článkom 215 ods. 3 plnenie a daňová povinnosť a daň z pridanej colného kódexu právomocou colných orgá- hodnoty by teda v zásade bola splatná. nov toho členského štátu, v ktorom colný dlh vznikol alebo sa považuje za vzniknutý, vypočítať výšku colného dlhu a zapísať ho do účtovnej evidencie. Tieto orgány uskutoč- nia aj jeho výber. Pre prepravu TIR je okrem toho relevantný aj článok 454 vykonáva- cieho nariadenia k colnému kódexu, ktorým sa potvrdzuje základná príslušnosť orgánov toho štátu, v ktorom došlo k nezákonnému D — O štvrtej prejudiciálnej otázke dovozu tovaru na územie Spoločenstva.

81. Všetci účastníci konania sa zhodujú na tom, že štvrtá prejudiciálna otázka sa týka 84. Podľa spoločnosti DTL musí to isté len toho konania vo veci samej, v ktorom ide platiť aj pri výbere spotrebnej dane a dane o cigarety nezákonne dovezené na územie z pridanej hodnoty. Nepriamo to vyplýva

85. Ak sa nezrovnalosť zistila v Dánsku, sú 87. V odôvodnení poukazuje dánska vláda na to podľa názoru dánskej vlády práve dánske zásady režimu TIR. Základný princíp režimu colné a daňové orgány, ktoré sú oprávnené TIR spočíva práve v tom, že sa pre cestnú pre- vyberať clo, poplatky a daň z pridanej hod- pravu TIR vytvorí voľný „priestor“ pod colnou noty v prípade, o aký ide vo veci samej. uzáverou, siahajúci od colného úradu odosla- nia až po colný úrad určenia. Prepravy TIR sa uskutočňujú ako vonkajší tranzit Spoločen- stva, čo znamená, že tovar musí byť colným orgánom predložený až na mieste určenia, a nie pri dovoze do Spoločenstva. Vzhľadom na články 4 a 5 dohovoru TIR v prípade, keď sa pri kontrole na vnútornej hranici Spolo- čenstva zistí, že sa tovar prepravovaný pod colnou uzáverou nezhoduje s tovarom uve- deným v karnete TIR, platí, že k priestupku alebo nezrovnalosti došlo v rámci Spoločen- stva. V takom prípade by platila domnienka, 86. Na otázku príslušnosti sa v súvislosti že nezákonný dovoz nastal na vnútornej s clom, poplatkami a daňou z pridanej hod- hranici, čím by k vzniku relevantných povin- noty musí odpovedať súčasne. Ani článok 215 ností zaplatiť clo, spotrebnú daň a DPH došlo v spojení s článkom 217 colného kódexu, ani v dotknutom členskom štáte. Takéto rieše- článok 454 vykonávacieho nariadenia k col- nie je vhodné aj z dôvodu účinnosti, pretože nému kódexu, ani článok 7 šiestej smernice orgány, ktoré zistia nezrovnalosti v rámci o DPH nemôžu zakladať domnienku, že colný cestnej prepravy TIR, majú tie najlepšie pred- dlh a povinnosť zaplatiť daň z tabaku a DPH poklady na to, aby v záujme ochrany hos- vzniknú v tom členskom štáte, v ktorom došlo podárskych záujmov Spoločenstva zistené

91. Toto zásadné zistenie týkajúce sa prá- vomoci toho členského štátu v oblasti spot- rebných daní, na ktorého území bol objavený nezákonne dovezený tovar, podľa názoru Komisie ešte neznamená, že daný členský štát môže spotrebnú daň aj skutočne vyberať. Hoci by sa podľa článku 6 ods. 2 smer­ nice 92/12 spotrebná daň vyberala a platila podľa pravidiel stanovených členskými štátmi, normatívy Spoločenstva by museli ostať zachované. Členské štáty sú predovšetkým povinné pri výkone svojich právomocí dodr- 89. Aj podľa názoru Komisie v prípade, o aký žiavať právo Spoločenstva a jeho všeobecné ide vo veci samej, na základe článku 215 v spo- zásady, čiže aj zásadu proporcionality. Ak teda jení s článkom 217 ods. 1 colného kódexu pri prekročení vnútornej hranice Spoločen- a článkom 454 ods. 2 vykonávacieho naria- stva došlo k zaisteniu a následnému zničeniu denia k colnému kódexu patrí výber ciel do nezákonne dovezeného tovaru, pričom držba právomoci orgánov prvého členského štátu orgánov stále trvala, neexistuje žiadne sku- dovozu. Podľa článku 7 ods. 2 šiestej smer- točné nebezpečenstvo, že by bol tento tovar nice o DPH sú tieto orgány taktiež oprávnené na území daného členského štátu prepus- vyberať daň z pridanej hodnoty. tený do daňového voľného obehu. Zničením

I - 3835

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

daného tovaru sa úplne vylúčila možnosť, že VI — Právne posúdenie by v tomto členskom štáte mohlo dôjsť k jeho prepusteniu do daňového voľného obehu. Keďže sa podľa systému smernice 92/12 spot- rebná daň pokladá za daň spojenú s výsost- ným územím každého členského štátu, bolo by v takomto prípade nekoherentné a nad rámec cieľa, ktorý sleduje – čiastočne har­ monizovaná – právna úprava dane z prida­ nej hodnoty, ak by sa spotrebná daň naozaj vyberala. V takomto prípade by výber spot- rebnej dane zo strany daného členského A — O prvej prejudiciálnej otázke štátu nebol primeraný. To ale neznamená, že by členský štát nemohol ukladať sankcie za nezákonný dovoz tovaru zdaniteľného spot- rebnou daňou z iného členského štátu. Ak však spotrebnú daň vyberá členský štát, ktorý nezrovnalosť zistil a tovar následne zničil, tak ako vo veci samej, je to podľa názoru Komisie jednoznačne neprimerané. 1. Všeobecne

2. Rozsudok Elshani

95. V súvislosti s výkladom pojmov „zais- tený... a súčasne alebo následne zhabaný“ v zmysle článku 233 písm. d) colného kódexu treba ďalej poukázať na to, že ich definícia spadá do oblasti práva Spoločenstva. Ak to nie je výslovne vopred stanovené, právny 97. V rozsudku Elshani mal Súdny dvor poriadok Spoločenstva uvedené pojmy rozhodnúť predovšetkým o výklade formu- zásadne nedefinuje na základe jedného či via- lácie „pri nezákonnom dovoze“ v zmysle cerých vnútroštátnych právnych poriadkov 7. článku 233 písm. d) colného kódexu. Zdô- Z tohto hľadiska nie sú argumenty dánskej raznil pri tom, že v prípade dôvodu zániku vlády týkajúce sa úpravy právneho inštitútu colného dlhu podľa článku 233 písm. d) col- zhabania v rôznych vnútroštátnych právnych ného kódexu ide o príčinu zániku colného poriadkov účelné. Obsahové vymedzenie poj- dlhu, ktorá musí byť vykladaná reštriktívne 9. mov „zaistený... a súčasne alebo následne zha- Účelom tohto ustanovenia je zabrániť, aby sa baný“ v zmysle článku 233 písm. d) colného clo vyberalo z tovaru, ktorý pri jeho dovoze na územie Spoločenstva príslušné orgány

7 —  Pozri rozsudky z 18. decembra 2007, Société Pipeline Méditerranée a Rhône, C-314/06, Zb. s. I-12273, bod 21; z 22. mája 2003, Komisia/Nemecko, C-103/01, Zb. s. I-5369, 8 — Rozsudok z 2. apríla 2009, Elshani, C-459/07, Zb. s. I-2759, bod 33, a z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i., C-296/95, bod 30. Zb. s. I-1605, bod 30. 9 — Tamže, bod 30.

I - 3837

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

99. Tento striktný výklad skutkových zna- kov nezákonného dovozu 12 sa odôvodňoval najmä odkazom na nebezpečenstvo, ktoré – z hľadiska hospodárskej súťaže – vyplývalo 100. Podľa názoru dánskej vlády hodnotenie, ktoré sa stalo základom rozsudku Elshani, nie 10 — Tamže, bod 29. V tomto zmysle aj návrhy generálneho je možné použiť v prípade pašovania tovaru advokáta Mengozziho, ktoré predniesol vo veci Elshani, C-459/07, už citovanej v poznámke pod čiarou 8, bod 51, aj v rámci prepravy s karnetmi TIR. V tejto návrhy generálneho advokáta Tizzana, ktoré predniesol vo veci Hamann International, C-337/01, rozsudok z 12. feb- súvislosti uvádza najmä to, že pri preprave ruára 2004, Zb. s. I-1791, bod 50. TIR nemusí byť tovar predložený orgánom 11 — Rozsudok Elshani, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 38. na (pohraničnom) colnom úrade na vonkaj- 12 — Generálny advokát Mengozzi vo svojich návrhoch, ktoré šej hranici Spoločenstva, ale až na colnom predniesol v tejto veci (už citovanej v poznámke pod čiarou 9, bod 58), zamietol reštriktívny výklad skutkových úrade určenia. Ak sa pašovaný tovar v rámci znakov nezákonného dovozu, ako aj použitie článku 233 colného kódexu založené na myšlienke sankcie. Naopak navrhol, aby sa znenie „pri nezákonnom dovoze“ článku 233 ods. 1 písm. d) colného kódexu vykladalo tak, že sa vzťahuje na obdobie medzi prekročením hranice a okamihom, keď 13 — Rozsudok Elshani, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, nezákonne dovezený tovar prišiel na prvé miesto svojho bod 32. určenia na území Spoločenstva. 14 — Tamže, bod. 33.

102. Ak sa tovar do Spoločenstva dováža na základe karnetu TIR, v zásade sa na (pohra- ničnom) colnom úrade na vonkajšej hranici 3. Zaistenie na vonkajšej hranici Spoločenstva Spoločenstva overí karnet TIR a skontroluje je predpokladom použitia dôvodu zániku col- sa, či sú zahraničné colné uzávery ešte stále ného dlhu podľa článku 233 písm. d) colného neporušené. Na tento účel sa dopravné pro- kódexu striedky, na ktorých sa náklad tovaru nachá- dza, ukážu spolu s príslušným karnetom TIR colným orgánom. V tejto súvislosti môžu colné orgány v plnom rozsahu uplatniť svoju kontrolnú právomoc. V prípade podozrenia z podvodu, alebo ak sú colné uzávery poru- šené, alebo ak existuje obava, že karnet TIR bol sfalšovaný, colné orgány tovar ihneď pre- zrú. Aj v prípadoch pašovania tovaru pri pre- pravách TIR treba teda vychádzať z toho, že 104. Na sformulovanie odpovede na prvú od okamihu, keď tovar prekročí zónu, v ktorej prejudiciálnu otázku možno z rozsudku sa nachádza prvý colný úrad v rámci daného Elshani najprv odvodiť, že zaistenie tovaru

I - 3839

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

a súčasné alebo následné zhabanie v zmysle tovaru na nemecko-dánskej vnútornej hranici článku 233 písm. d) colného kódexu môže teda nedošlo pri „nezákonnom dovoze“, a tak k zániku colného dlhu viesť len vtedy, ak už nespadá do vecnej pôsobnosti článku 233 k zaisteniu došlo na vonkajšej hranici Spo- písm. d) colného kódexu. ločenstva a predovšetkým predtým, ako tovar opustil zónu, v ktorej sa nachádza prvá pohraničná colnica na danom území.

4. Zaistenie a zhabanie v zmysle článku 233 písm. d) colného kódexu

112. Na druhý čiastkový aspekt prvej preju- diciálnej otázky – či úradné zničenie zadr­ žaného tovaru predstavuje zhabanie v zmysle článku 233 písm. d) colného kódexu – treba 110. Za týchto podmienok treba pod poj- na základe uvedených úvah odpovedať mom „zaistenie“ tovaru v zmysle článku 233 kladne. písm. d) colného kódexu rozumieť materiálny zásah určený na fyzické ovládnutie tovaru príslušnými orgánmi, na základe ktorého bol tovar zabezpečený a zabránilo sa jeho vstupu do hospodárskeho obehu členských štátov. Súčasné alebo neskoršie zhabanie zaisteného tovaru potom znamená, že faktická ochrana produktov Spoločenstva, ktorá vznikla zais- tením tovaru, bude právne posilnená tým, že sa pôvodnému vlastníkovi alebo osobe, ktorá má dispozičné právo, neodvolateľne odníme právo nakladať so zaisteným tovarom 15. 113. Účastníci konania sa nemôžu dohod- núť predovšetkým na tom, či zhabanie tovaru 15 — Pozri: WITTE, P.: Zollkodex — Kommentar. 4. vyd. Beck: München 2006, článok 233, bod 15 a nasl., ktorý zais- podľa článku 233 písm. d) colného kódexu tenie definuje ako predbežné bezpečnostné opatrenie predpokladá nielen to, že vlastnícke právo a zhabanie ako trvalé odňatie dispozičnej moci nad tova- rom. Ďalej pozri aj SCHWARZ, D., WOCKENFOTH, K.: pôvodného vlastníka zanikne na základe Zollrecht. 3. vyd., 4. doplnené znenie z novembra 1994. súdneho rozhodnutia alebo iného štátneho Köln a i., § 233, bod 8 a nasl., kde sa zaistenie opisuje ako nútené zabezpečenie výrobkov prikázané správnym aktom, zásahu, alebo či vyžaduje ešte aj to, že štát – v dôsledku ktorého vznikne štátna moc nad vecou. Zhaba- nie sa od zaistenia líši v tom, že v jeho prípade dochádza prinajmenšom na krátky čas – získa alebo k zmene právneho postavenia. získal vlastnícke právo k zhabanému tovaru.

115. Keďže sa pri zničení tovaru pod štát- nym dohľadom definitívne zabráni tomu, aby tento tovar vstúpil do hospodárskeho obehu, 118. Na prvom mieste treba poukázať na to, že treba takéto zničenie klasifikovať ako „zhaba- dôvod zániku colného dlhu podľa článku 233 nie“ v súlade s článkom 233 písm. d) colného písm. d) colného kódexu platí len pre tovar, kódexu aj v prípade, ak štát predtým, ako ktorý príslušné orgány zaistili, a teda bol pri došlo k zničeniu, nezískal žiadne vecné právo nezákonnom dovoze zadržaný a hmotne zais- k tomuto tovaru. tený. Dôvody zániku colného dlhu upravené v článku 233 písm. c) druhej zarážke colného kódexu naproti tomu platia vo všeobecnosti pre tovar, ktorý bol prihlásený do colného režimu obsahujúceho povinnosť zaplatiť clo a dane. Na základe toho neobsahuje posledné uvedené ustanovenie len dôvody zániku col- ného dlhu, pokiaľ ide o prihlásený tovar, ktorý bol pred prepustením do colného režimu voľ- ného colného obehu zadržaný, ale tiež pokiaľ ide o prihlásený tovar, ktorým colné orgány 116. Dánska vláda proti tomuto hodnoteniu skutočne nedisponovali. Do prvej skupiny namieta, že v súlade s článkom 233 písm. c) dôvodov zániku colného dlhu patrí zaistenie druhou zarážkou colného kódexu zničenie so zhabaním daného tovaru, druhá spomí- deklarovaného tovaru na príkaz orgánov naná kategória dôvodov zániku colného dlhu

I - 3842

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

zahŕňa zničenie prihláseného tovaru na prí- 5. Návrh kaz colných orgánov.

I - 3843

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

tovar považuje za tovar, ktorý je oslobodený spotrebnou daňou môže vzniknúť. Na to, od spotrebnej dane. aby v konkrétnom prípade povinnosť uhra- diť spotrebnú daň aj skutočne vznikla, musí ešte existovať aj skutkový znak vzniku daňo- vej povinnosti, ktorý je upravený v článku 6 ods. 1 smernice 92/12. Podľa článku 6 ods. 1 prvého pododseku vzniká daňový nárok až vtedy, keď bol tovar uvedený do daňového voľného režimu, alebo ak boli zistené chý- bajúce množstvá, ktoré sa majú zdaniť podľa 123. Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, článku 14 ods. 3 smernice. V článku 6 ods. 1 či je z hľadiska odpovede dôležitá otázka, druhom pododseku sú okrem toho uvedené či colný dlh, ktorý vznikol pri nezákonnom rôzne prípady, ktoré predstavujú uvedenie dovoze, zaniká podľa článku 233 písm. d) col- zdaniteľného tovaru do daňového voľného ného kódexu. režimu. Režim podmienečného oslobodenia od dane upravený v článku 5 ods. 2 smer­ nice 92/12 v tejto súvislosti znamená, že pokiaľ ide o tovar zdaniteľný spotrebnou daňou, vznik daňového dlhu sa odsunie dovtedy, kým nebude splnený skutkový znak vzniku daňo- vej povinnosti 17.

124. Predpokladom odpovede na druhú prejudiciálnu otázku je vysvetlenie roz- dielu, ktorý zákonodarca sledoval odlíšením skutkových znakov vzniku spotrebnej dane v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 92/12 a vznikom daňovej povinnosti podľa článku 6 ods. 1 uvedenej smernice 16.

126. V tejto súvislosti je očividné, že vnútro- štátny súd pri formulácii druhej prejudiciál- nej otázky sa koncentruje na skutkový znak vzniku daňovej povinnosti podľa článku 6 125. Povinnosť uhradiť spotrebnú daň ods. 1 v spojení s článkom 5 ods. 2 smer- za tovar, na ktorý sa vzťahuje smer­ nice 92/12, pričom sa konkrétne pýta, či nica 92/12, vzniká podľa článku 5 ods. 1 prvého nezákonne dovezené cigarety, ktoré boli pri pododseku jeho vyrobením na území Spolo- „dovoze“ zaistené a súčasne alebo následne čenstva alebo jeho dovozom na toto územie. zhabané, treba považovať za podmienečne Naplnenie tohto znaku spotrebnej dane však oslobodené od dane, pričom sa nerozlišuje znamená len to, že povinnosť zdaniť tovar

„dovoz“ cez vonkajšiu hranicu Spoločenstva samej, môže vnútroštátnemu súdu v súvis- a následný „dovoz“ cez vnútornú hranicu. losti so špecifikami tohto skutkového stavu poskytnúť všetky užitočné poznámky, ktoré by uľahčili vyriešenie právneho sporu vo veci samej. 18. Za týchto podmienok sa v rámci odpovede na druhú prejudiciálnu otázku zameriam nielen na vplyv zaistenia a súčas- ného alebo následného zničenia tovaru pri jeho dovoze cez vonkajšiu hranicu Spolo- čenstva na spotrebnú daň, ale aj na následky uvedeného zaistenia a zničenia pri dovoze cez vnútornú hranicu, pričom budem rozli- 127. Zo spisu však vyplýva, že cigarety, ktoré šovať skutkový znak vzniku spotrebnej dane boli v dvoch z troch konaní vo veci samej zais- podľa článku 5 ods. 1 smernice 92/12 a skut- tené na – vtedajšej – vonkajšej hranici Spolo- kový znak vzniku daňovej povinnosti podľa čenstva, takže v týchto konaniach nemôže ísť článku 6 ods. 1 uvedenej smernice. predovšetkým o otázku, ktorá sa týka vplyvu uvedeného zaistenia na vznik daňovej povin- nosti podľa článku 6 ods. 1 smernice 92/12, ale oveľa viac o doplňujúcu otázku o vplyve uvedeného zaistenia na skutkový znak vzniku spotrebnej dane podľa článku 5 ods. 1 smer- nice 92/12. Dovoz cez vonkajšiu hranicu Spo- ločenstva predstavuje totiž „dovoz na územie Spoločenstva“ v zmysle článku 5 ods. 1 smer- nice 92/12, takže v rámci analýzy následkov zaistenia a súčasného alebo následného zha- 2. Zaistenie na vonkajšej hranici Spoločenstva bania pašovaného tovaru na vonkajších hra- a súčasné alebo následné zničenie niciach Spoločenstva na spotrebnú daň treba zistiť hlavne to, či sa tovar aj napriek súčas- nému alebo následnému zhabaniu podľa článku 5 ods. 1 smernice stal tovarom podlie- hajúcim zdaneniu spotrebnou daňou. Ak na túto otázku možno odpovedať kladne, možno položiť otázku týkajúcu sa vzniku daňovej povinnosti podľa článku 6 ods. 1 a prípad- ného podmienečného oslobodenia od dane 129. Na základe článku 5 ods. 1 druhého podľa článku 5 ods. 2 smernice 92/12. pododseku smernice 92/12 sa za dovoz tovaru považuje dovoz daného tovaru na

130. Z tohto hľadiska treba najprv pouká- zať na to, že spotrebné dane predstavujú nepriame dane zo spotreby a môžu sledovať dvojaký cieľ: po prvé zabezpečiť príjmy do štátnej poklade a po druhé zabrániť spotre- biteľom v spotrebe určitých druhov tovaru 19. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora by mal výber spotrebnej dane v tejto súvislosti navyše zaistiť, aby medzi legálnym a nele- gálnym hospodárskym sektorom nevznikla 132. Na určenie daného momentu ohrozenia konkurencia. Pritom by sa malo zabrániť v prípade pašovaného tovaru je mimoriadne najmä tomu, aby sa pašovaný tovar, na ktorý užitočnou pomôckou rozsudok Elshani, sa vzťahuje smernica 92/12, mohol predávať v ktorom sa Súdny dvor zaoberal výkladom lacnejšie ako legálny tovar 20. V tejto súvis- pojmu „nezákonný dovoz“ v zmysle colného losti Súdny dvor tiež konštatoval, že trh kódexu. V tomto rozsudku Súdny dvor totiž poukázal na to, že nebezpečenstvo vstupu pašovaného tovaru do hospodárskeho obehu 19 — Pozri bod 25 návrhov generálneho advokáta Ruiz-Jaraba členských štátov je oveľa väčšie od okamihu, Colomera, ktoré predniesol vo veci van de Water, C-325/99,

rozsudok

z 5. apríla 2001, Zb. s. I-2729. keď daný tovar nepozorovane opustil pásmo, 20 — V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 29. júna 2000, Salumets a i. (C-455/98, Zb. s. I-4993, bod 19 a citovaná judikatúra), upozornil na to, že nezákonný dovoz tovaru nie je možné zdaniť v prípade, ak z dôvodu špecifických vlast- ností tohto tovaru je nemožná konkurencia medzi legálnym 21 — Pozri rozsudok z 13. decembra 2007, BATIG, C-374/06, a nelegálnym hospodárskym odvetvím. Zb. s. I-11271, bod 34.

a) Podľa článku 6 ods. 1 druhého pododseku písm. c) smernice 92/12 sa pašovaný tovar 134. Na základe toho som dospela k záveru, od okamihu, keď bol nezákonne dovezený do že o „vstupe“ pašovaného tovaru, ktorý je Spoločenstva, považuje za uvedený do daňo- základom zdaniteľnosti spotrebnou daňou vého voľného režimu v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 92/12 možno hovoriť od toho okamihu, keď tovar opustil pásmo, v ktorom sa nachádza prvý colný úrad na území Spoločenstva. Ak je pašovaný tovar, na ktorý sa vzťahuje smer­ nica 92/1, zaistený predtým, ako prejde cez prvý colný úrad nachádzajúci sa na území Spoločenstva, a orgány ho súčasne alebo následne zničia, treba vychádzať z toho, že tovar 135. Ak bol pašovaný tovar, na ktorý sa vzťa- nebol dovezený. Tak teda nie je naplnený skut- huje smernica 92/12, zaistený na vnútornej kový znak vzniku daňovej povinnosti v zmysle hranici Spoločenstva, t. j. nie v prvom, ale článku 5 ods. 1 smernice 92/12 a povinnosť skôr v nasledujúcom členskom štáte dovozu, a došlo k jeho súčasnému alebo následnému zhabaniu, stal sa tento tovar zdaniteľným 22 — Rozsudok Elshani, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, spotrebnou daňou podľa článku 5 ods. 1 smer- bod 32. nice 92/12 už v dôsledku predchádzajúceho

I - 3847

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

136. Na rozdiel od naplnenia relevantných daňových skutočností podľa článku 5 ods. 1 smernice 92/12, na základe ktorých sa tovar stane zdaniteľným na celom území Spoločen- stva, naplnenie skutkových znakov vzniku daňovej povinnosti upravených v článku 6 ods. 1 tejto smernice spôsobí vznik colného 138. Pojem „dovoz“ v zmysle článku 6 ods. 1 dlhu len v konkrétnom členskom štáte, a to druhého pododseku písm. c) smernice 92/12 podľa pravidiel, ktoré sú platné v čase vzniku treba vykladať v rovnakom zmysle, ako sa daňového nároku v tomto členskom štáte. dovoz definuje v článku 5 ods. 1 smer­ Určenie členského štátu, v ktorom povinnosť nice 92/12 25. To znamená, že o nezákonnom zaplatiť spotrebnú daň vznikla naposledy, sa dovoze možno hovoriť od okamihu, keď tovar uskutoční na základe smernice 92/12 podľa zásady krajiny určenia 24. Podľa nej sa zdani- teľný tovar spravidla počas svojej prepravy 25 — Iný, opačný výklad pojmu dovoz podľa článku 6 ods. 1 druhého pododseku písm. c) smernice 92/12, podľa ktorého do krajiny určenia považuje za tovar podmie- sa pojem dovoz nevzťahuje ani tak na prepravu tovaru na nečne oslobodený od dane. V krajine určenia územie Spoločenstva, ako skôr na prepravu tovaru na úze- mie každého členského štátu. K uvedenému „dovozu“ by sa potom z režimu podmienečného oslo- teda dochádzalo pri každom prekročení vnútornej hranice. bodenia od dane vyberie, čo podľa článku 6 Ten výklad však stroskotáva na textovo-systematickej defi- nícii dovozu v článku 6 ods. 1 druhom pododseku písm. c). Na základe neho sa dovoz pokladá za uvedenie do režimu podmienečného oslobodenia od dane. Bolo by však nezlu- čiteľné s celkovou systematikou smernice 92/12/EHS, ak by sa pašovaný tovar považoval z dôvodu prekročenia každej 23 — Pozri bod 134 týchto návrhov. vnútornej hranice za „dovoz“ v rámci Spoločenstva, čím by 24 — Pozri TAKACS, P.: Das Steuerrecht der Europäischen vlastne vznikla definícia nového spôsobu uvedenia tovaru Union. Wien 1998, s. 460 a nasl. do režimu s podmienečným oslobodením od dane.

26 — Zatiaľ čo článok 7 smernice 92/12/EHS súvisí s dodávkou určitého tovaru zdaniteľného spotrebnou daňou, ktorá slúži 140. Skutočnosť, že podľa článku 6 ods. 1 na komerčné účely, v článku 9 tejto smernice sa nachádza druhého pododseku písm. c) smernice 92/12 príslušná úprava prípadov tzv. nedodania. V tejto súvis- losti generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch, ktoré vzniká daňový dlh z pašovaného tovaru, ktorý predniesol vo veci Joustra (C-5/05, Zb. s. I-11075, body 65 je zdaniteľný spotrebnou daňou, v tom člen- až 68), oprávnene upozornil na to, že k stretu oboch úprav dochádza len v prípade, ak sa vzťahujú na tovar určený na skom štáte, v ktorom došlo k preprave tovaru komerčné účely, ktorý v tom členskom štáte, v ktorom sa nachádza, podlieha spotrebnej dani. V tejto súvislosti sa na územie Spoločenstva, ešte neznamená, že má článok 9 priamo použiť na tovar, ktorý by inak spadal je tým aj definitívne určené, v ktorom člen- pod článok 8 — t. j. na tovar, ktorý získali a prepravovali súkromné osoby. skom štáte sa má spotrebná daň vybrať. Ak 27 — C-292/02, Zb. s. I-7905, bod 35. použijeme článok 7 ods. 1 smernice 92/12, 28 — C-5/05, Zb. s. I-11075, bod 29.

I - 3849

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

konštatoval najmä to, že aby sa daná smernica 145. Tento výklad je v súlade so zmyslom mohla použiť na výrobky, ktoré nie sú držané a účelom smernice 92/12. Pomocou článku 7 na súkromné účely, musia byť nutne považo- smernice 92/12 sa malo zabezpečiť, že spot- vané za také, ktoré sú držané na komerčné rebná daň vzťahujúca sa na tovar prevážaný účely. na komerčné účely v konečnom dôsledku pri- padne tomu členskému štátu, v ktorom sa zdr- žiava konečný spotrebiteľ 29. Či však konečný spotrebiteľ tovar podliehajúci spotrebnej dani aj skutočne spotrebuje, nie je v tejto súvislosti podstatné 30.

29 — Táto úprava je v súlade s dvojitým cieľom spotrebnej dane: na jednej strane má zabezpečiť príjmy do štátnej pokladne a na strane druhej odradiť spotrebiteľa od spotreby istého druhu tovaru (pozri aj bod 130 týchto návrhov). Podľa článku 7 smernice 92/12 každé komerčné obchodovanie v rámci Spoločenstva, ktoré sa vzťahuje na tovar zdaniteľný spotrebnou daňou a určený na komerčné účely, prináša 144. Ak sa pašovaný tovar podliehajúci spot- vznik povinnosti uhradiť spotrebnú daň v krajine určenia; pozri BIRK, D.: c. d., s. 722, bod. 14. rebnej dani prepraví cez vnútornú hranicu 30 — V tomto zmysle aj generálna advokátka Kokott v návr- Spoločenstva na komerčné účely, je podľa hoch, ktoré predniesla vo veci Société Pipeline Méditer- ranée a Rhône (C-314/06, rozsudok z 18. decembra 2007, článku 7 ods. 1 smernice 92/12 oprávnený Zb. s. I-12273, bod 48), oprávnene uviedla, že skutočnosť, vybrať spotrebnú daň ten členský štát, v kto- ktorá je rozhodujúca pre vznik spotrebnej dane, ešte neo- vplyvní, či sa tovar, na ktorý sa spotrebná daň vzťahuje, rom orgány pašovaný tovar objavili a zaistili. použije účelne.

I - 3850

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

149. Zaistenie spojené so súčasným alebo následným zhabaním tovaru, ktorý bol na územie Spoločenstva dovezený nezákonne, ku ktorému došlo na vnútornej hranici Spo- 148. Preto som dospela k záveru, že podľa ločenstva, nie je prekážkou vzniku nároku článku 5 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 1 na spotrebnú daň v nasledujúcom členskom druhým pododsekom písm. c) a článkom 7 štáte dovozu. Napriek tomu treba objasniť, či ods. 1 smernice 92/12 povinnosť uhradiť možno tovar na základe zaistenia považovať spotrebnú daň za tovar, ktorý bol nezákonne po použití článku 5 ods. 2 smernice 92/12 za a – čo musí overiť vnútroštátny súd – na tovar podmienečne oslobodený od dane.

I - 3851

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

154. Vykonávacie nariadenie k colnému 152. Určujúcim bodom takto formulovanej kódexu vydala Komisia v rámci výkonu vyko- otázky je, či na tovar podliehajúci spotrebnej návacích právomocí, ktoré na ňu Rada pre- dani na základe článku 5 ods. 2 prvej zarážky niesla nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 smernice 92/12 možno nazerať ako na tovar z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje oslobodený od dane v prípade, že sa nachá- Colný kódex Spoločenstva. Z toho vyplýva, že dza v colnom režime s podmienečným oslo- colný kódex ako základné nariadenie je nad- bodením od cla uvedenom v článku 84 ods. 1 radený nad vykonávacím nariadením k col- písm. a) colného kódexu. Vzhľadom na sku- nému kódexu, a tak v prípade, že by došlo točnosť, že režim colného uskladnenia je na k rozporu, treba vykonávacie nariadenie

I - 3852

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

k colnému kódexu ako podriadenú normu by nakoniec implikoval, že by sa vykonáva- vykladať v zmysle ustanovení colného kódexu, ciemu predpisu (článok 867a) pripísal taký ktorý je normou nadradenou 31. význam, že by to mohlo zmariť použitie „zák- ladnej normy“ – článku 233 písm. d) colného kódexu 33. Preto aj Súdny dvor v rozsudku Elshani 34 nebral do úvahy článok 867a vyko- návacieho nariadenia k colnému kódexu ani príslušné argumenty poľskej vlády.

158. Tým sa dostávam k záveru, že zaistenie 31 — SCHMIDT, G.: Vertrag über die Europäische Union und a súčasné alebo následné zhabanie tovaru, Vertrag zur Gründung der Europäischen Gemeinschaft — Kommentar. Ed. von der Groeben, H., Schwarze, J. 6. vyd. Zv. 4, článok 249, bod 24, s 778. 32 — Návrhy generálneho advokáta Mengozziho, ktoré prednie- sol vo veci Elshani, už citovanej v poznámke pod čiarou 10, 33 — Tamže, bod 35. bod 28. 34 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 8.

I - 3853

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

ktorý bol na územie Spoločenstva dovezený spotrebnú daň nevzniká. Ak nie je splnený nezákonne, na vnútornej hranici Spoločen- dôvod zániku upravený v článku 233 písm. d) stva nespôsobuje, že sa tento tovar od oka- colného kódexu a k zaisteniu tovaru došlo až mihu, keď bol zaistený, považuje za tovar po jeho nezákonnom dovoze, v súlade s člán- oslobodený od dane. kom 5 ods. 1 smernice 92/12 podlieha tovar spotrebnej dani a daňový nárok vznikol na základe článku 6 ods. 1 druhého pododseku písm. c) tejto smernice. Neviem o nijakom prípade, v ktorom by súčasne došlo k naplne- niu dôvodu zániku podľa článku 233 písm. d) colného kódexu a ku vzniku nároku na spot- rebnú daň.

4. O vzťahu medzi zánikom colného dlhu podľa článku 233 písm. d) colného kódexu a vznikom alebo zánikom nároku na spot- rebnú daň 161. Odpoveď na druhú časť druhej prejudi- ciálnej otázky je tým pádom zbytočná.

159. Vo svojej druhej prejudiciálnej otázke vnútroštátny súd žiada o vysvetlenie, či je z pohľadu vzniku alebo zániku nároku na spotrebnú daň dôležité, či colný dlh, ktorý vznikol pri nezákonnom dovoze, podľa článku 233 písm. d) colného kódexu zanikol 5. Návrh alebo nie.

163. Pomocou tretej prejudiciálnej otázky by vnútroštátny súd chcel po prvé zistiť, či právna fikcia, ktorú zaviedol článok 867a vykonávacieho nariadenia k colnému kódexu, na základe ktorej sa zaistený alebo zhabaný tovar, ktorý nepochádza zo Spoločenstva, považuje za tovar umiestnený v colnom režime uskladnenia v colnom sklade, vlastne 2. Zaistenie a súčasné alebo následné zhaba- spôsobuje, že tovar zaistený pri nezákonnom nie pašovaného tovaru na vonkajšej hranici dovoze aj naďalej podlieha režimu colného Spoločenstva uskladnenia, a preto by nenastala ani zdani- teľná udalosť, ani daňová povinnosť, ktoré sú upravené v článku 10 ods. 3 v spojení s člán­ kom 7 ods. 3 a článkom 16 ods. 1 časťou B šiestej smernice o DPH.

166. Podľa článku 2 bodu 2 šiestej smernice o DPH podlieha „dovoz tovaru“ dani z pri- danej hodnoty. Ako vyplýva z článku 7 ods. 1 164. Keďže je v zmysle článku 10 ods. 3 šies- tej smernice o DPH predpokladom dovozu „vstup na územie Spoločenstva“, pričom 36 —  K otázke rozdelenia kompetencií medzi vnútroštátnym z tohto spisu jasne vyplýva, že v jednom súdom a Súdnym dvorom v rámci prejudiciálneho kona- nia podľa článku 234 Zmluvy o založení ES pozri bod 128 z troch konaní vo veci samej došlo k zaisteniu týchto návrhov a citovanú judikatúru.

I - 3855

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

písm. a) danej smernice, o takomto dovoze dovážaný tovar podlieha clu, poľnohospo- možno hovoriť v prípade, že sa príslušný dárskym odvodom alebo poplatkom, ktoré tovar „prepraví na územie Spoločenstva“. Pod majú rovnaký účinok a sú stanovené v rámci pojmovým znakom „dovoz“ treba v zmysle spoločnej politiky, zdaniteľná udalosť nastane šiestej smernice o DPH rozumieť prepravu a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď tovaru na územie Spoločenstva. nastane zdaniteľná udalosť pre tieto poplatky a tieto poplatky sa stanú splatné.

168. K danému prepojeniu dochádza na 170. Vzhľadom na súbežnosť nárokov podľa základe článku 10 ods. 3 prvého pododseku colného práva a právnej úpravy dane z pri- druhej vety šiestej smernice o DPH. Je v ňom danej hodnoty treba článok 10 ods. 3 šiestej upravené, že v prípadoch, keď sa predmet smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že nachádza v tom druhu colného režimu, udalosť zdaniteľná daňou z pridanej hod- ktorý je uvedený v článku 7 ods. 3 – v spo- noty a daňová povinnosť súvisiaca s tova- jení s článkom 16 ods. 1 časťou B písm. a), b), rom, ktorý bol nezákonne prepravený na c) a d) – zdaniteľná udalosť a daňový nárok územie Spoločenstva, môžu nastať až od nastanú až vtedy, keď sa výrobky už nebudú okamihu, keď tovar opustí pásmo, v ktorom nachádzať v týchto colných režimoch. Člá- nok 10 ods. 3 druhý pododsek šiestej smer- nice o DPH okrem toho stanovuje, že ak 38 — C-294/82, Zb. s. 1177. V tom istom zmysle rozsudok zo 6. decembra 1990, Witzemann, C-343/89, Zb. s. I-4477, bod 18. 39 — Rozsudok Einberger, už citovaný v poznámke pod čia- 37 — Pozri VOß, R.: J — Steuerrecht. In: Handbuch des EU-Wirt­ rou 38, bod 13. schaftsrechts. Ed.:M. Dauses. Zv. II, bod 202 (EL 23). 40 — Tamže, bod 17 a nasl.

I - 3856

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

172. Ak úrady nasledujúceho členského štátu dovozu zaistia a súčasne alebo následne zhabú pašovaný tovar, ktorý spadá pod šiestu smernicu o DPH, na vnútornej hranici Spolo- čenstva, udalosť zdaniteľná daňou z pridanej hodnoty a povinnosť zaplatiť daň z prida- nej hodnoty podľa článku 2 bodu 2 v spo- jení s článkom 7 a článkom 10 ods. 3 šiestej smernice o DPH už nastali. Vo svojej tretej 174. Myslím si, že na túto otázku treba odpo- prejudiciálnej otázke žiada vnútroštátny súd vedať záporne.

I - 3857

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

175. Ak sa tovar pri nezákonnom dovoze skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje clo a ktorá objaví na vonkajšej hranici Spoločenstva je upravená v článku 202 colného kódexu 42. a potom je zaistený a zhabaný, skutočnosť V súvislosti s opísaným prepojením zdaniteľ- zdaniteľná daňou z pridanej hodnoty a povin- nej udalosti a udalosti, na ktorú sa vzťahuje nosť túto daň uhradiť nenastanú 41. V takom clo, v článku 10 ods. 3 šiestej smernice o DPH prípade nie je možné zisťovať, aké následky na je jednoznačne vylúčené, aby článok 867a skutočnosť zdaniteľnú daňou z pridanej hod- vykonávacieho nariadenia k colnému kódexu noty bude mať fikcia upravená v článku 867a zabránil vzniku udalosti zdaniteľnej daňou vykonávacieho nariadenia k colnému kódexu. z pridanej hodnoty v prípade, že vznikol colný dlh.

41 — Pozri bod 171 týchto návrhov. 42 — Pozri bod 153 a nasl. týchto návrhov.

I - 3858

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

dlh, ktorý vznikol pri nezákonnom dovoze, 5. Návrh zanikol v súlade s článkom 233 písm. d) col- ného kódexu, alebo nie.

182. Na základe uvedeného treba na tretiu prejudiciálnu otázku odpovedať, že čo sa týka tovaru, ktorý bol nezákonne dovezený na územie Spoločenstva, skutočnosť zdaniteľná daňou z pridanej hodnoty podľa článku 2 bodu 2 v spojení s článkom 7 a článkom 10 180. Ako som uviedla vo svojej analýze ods. 3 šiestej smernice o DPH vznikne až po vplyvu následkov zaistenia pašovaného tom, ako tovar opustil pásmo, v ktorom sa tovaru na vonkajšej hranici Spoločenstva nachádza prvý colný úrad ležiaci na území v oblasti dane z pridanej hodnoty, v prípade, Spoločenstva. Zaistenie tovaru spojené s jeho keď je naplnená skutková podstata zániku súčasným alebo následným zničením, ku colného dlhu v zmysle článku 233 písm. d) ktorému došlo predtým, ako tovar pásmo colného kódexu, povinnosť uhradiť daň opustil, je prekážkou vzniku zdaniteľnej sku- z pridanej hodnoty nevzniká 43. Ak skutková točnosti. Práve opustením daného pásma podstata zániku podľa článku 233 písm. d) nastane nielen zdaniteľná skutočnosť, ale aj colného kódexu naplnená nie je a k zaisteniu povinnosť uhradiť daň, a to bez toho, že by tovaru došlo až po jeho nezákonnom dovoze neskoršie zaistenie a zničenie tovaru mohli na územie Spoločenstva, skutočnosť zdani- viesť k zániku daňovej povinnosti. teľná daňou z pridanej hodnoty a povinnosť uhradiť túto daň vznikli.

184. V prípade podobnom tomuto, keď vnút- 187. Z článku 215 ods. 1 prvej zarážky roštátny colný orgán zaistil a zničil pašovaný v spojení s článkom 202, článkom 215 ods. 3 tovar, ktorý bol na colné územie Spoločen- a článkom 217 colného kódexu teda priamo stva nezákonne prepravený cez hranicu iného vyplýva, že orgány členského štátu, v ktorom členského štátu, možno členský štát, ktorý je pri prekročení hranice došlo k nezákonnému oprávnený vyberať colný dlh, určiť relatívne dovozu tovaru na colné územie Spoločenstva, jednoducho – na základe ustanovení col­ sú oprávnené vyberať colný dlh, a to aj vtedy, ného kódexu, ktoré boli platné v tom čase. ak k objaveniu a zaisteniu nezákonne doveze- ného tovaru došlo až v inom členskom štáte.

189. Ako som už uviedla, v súlade s člán- kom 7 smernice 92/12 sa spotrebná daň vyberá v tom členskom štáte, v ktorom tovar uvedený do daňového voľného obehu slúži na komerčné účely 45. Pokiaľ ide o pašova- nie pri dovoze v rámci medzinárodnej pre- pravy tovaru, v štandardnom prípade možno 191. Ak by právomoc vyberať podľa článku 6 vychádzať z toho, že sa nezákonne dovezený ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 smernice tovar určený na komerčné účely nachádza realizoval nasledujúci členský štát dovozu na výsostnom území toho členského štátu, v prípade, keď by sa nezákonne dovezený v ktorom došlo k jeho objaveniu a zaisteniu. tovar slúžiaci na komerčné účely nachádzal Ak je to tak, podľa článku 6 ods. 1 v spojení na jeho území a tam bol aj objavený, išlo by s článkom 7 ods. 1 smernice 92/12 sú na podľa názoru Komisie o porušenie všeobec- výber spotrebnej dane príslušné orgány toho nej právnej zásady proporcionality. Komi- sia k tomu uvádza, že spotrebná daň sa síce vyberá a platí v súlade s článkom 6 ods. 2 45 — Pozri bod 141 a nasl. týchto návrhov. smernice 92/12/EHS podľa ustanovení, ktoré

I - 3861

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

195. Do tejto miery sa dané konanie vo veci samej v podstatných bodoch líši od konania, 193. Po prvé je potrebné upozorniť na to, že argumenty Komisie vo svojej podstate – napriek jej tvrdeniam – primárne nesme- rujú proti vnútroštátnym úpravám výberu 48 — Ako vo svojich návrhoch vo veci van de Water (už citova- ných v poznámke pod čiarou 19, bod 48 a nasl.) výstižne spotrebnej dane uvedeným v článku 6 ods. 2 zhrnul generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer, v smer­ nici 92/12 sa stanovuje, ktorý tovar podlieha podľa práva Spo- smernice 92/12, ale proti rozdeleniu právo- ločenstva spotrebnej dani, kedy nastane zdaniteľné plnenie moci vyberať spotrebnú daň medzi členskými a kedy vznikne daňový nárok. V smernici sa ďalej určuje, v ktorom štáte sa spotrebná daň platí a kto je povinný ju štátmi v podobe, v akej je upravená v článku 6 uhradiť. Ďalšie požiadavky týkajúce sa vzniku daňového ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 smernice nároku, sadzby dane, ako aj spôsobu výberu a platenia dane sa v súlade so zámerom zákonodarcu riadia ustanoveniami, ktoré v čase vzniku daňového nároku platia v danom člen- skom štáte. Stanovenie príslušných podmienok, sadzieb a konaní je teda vecou každého členského štátu. Členský štát má pritom však rešpektovať kritériá, ktorých cieľom je 46 — C-262/99, Zb. s. I-5547. podpora harmonizácie daňových sadzieb a štruktúr upra- 47 — C-494/04, Zb. s. I-5381. vených v smerniciach.

I - 3862

DANSK TRANSPORT OG LOGISTIK

51 — Rozsudok Cipriani, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 46; uznesenie z 22. novembra 2001, Michel, C-80/01, 49 — C-262/99, Zb. s. I-5547. Zb. s. I-9141, bod 21, a rozsudok z 5. apríla 2001, van de 50 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 47. Water, C-325/99, Zb. s. I-2729, bod 41.

I - 3863

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

článku 5 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 1 202. Na základe toho som dospela k názoru, a článkom 7 ods. 1 smernice 92/12 oprávnený že v prípade, keď bol tovar nezákonne dove- vyberať spotrebnú daň, a to aj v prípade, ak zený na územie Spoločenstva objavený a zais- k zaisteniu a súčasnému alebo následnému tený v inom ako v prvom členskom štáte zhabaniu daného tovaru došlo na prvom col- dovozu, zdaniteľná skutočnosť a povinnosť nom úrade, ktorý sa nachádza na jeho území. uhradiť daň z pridanej hodnoty vznikli v tom členskom štáte, v ktorom bol tovar nezákonne dovezený na územie Spoločenstva. Na zák- lade toho sú aj orgány tohto členského štátu oprávnené vyberať daň z pridanej hodnoty.

3. Právomoc vyberať daň z pridanej hodnoty

200. Členský štát, ktorý je oprávnený vybe- 4. Návrh rať daň z pridanej hodnoty, možno za takých okolností, aké sú dané v konaní vo veci samej, určiť na základe článku 7 ods. 2 v spojení s článkom 10 ods. 3 šiestej smernice o DPH.

2. Podľa článku 5 ods. 1 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o vše- obecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 96/99/ES z 30. decembra 1996, sa nezákonne dovezený tovar stáva zdani- teľným spotrebnou daňou až po tom, ako opustil pásmo, v ktorom sa nachádza prvý colný úrad na území Spoločenstva. Ak predtým došlo k zaisteniu tovaru a jeho zničeniu, ide o prekážku vzniku daňovej povinnosti. Opustením tohto pásma sa nezákonne dovezený tovar stane zdaniteľným a zároveň vzniká podľa článku 6 ods. 1 uvedenej smernice aj povinnosť uhradiť spotrebnú daň. Neskoršie zaistenie a zničenie tovaru môže viesť buď k zániku daňovej povinnosti, alebo k podmienečnému oslobodeniu od dane.

I - 3865

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-230/08

3. Pokiaľ ide o nezákonne dovezený tovar, skutočnosť zakladajúca zdanenie daňou z pridanej hodnoty podľa článku 2 bodu 2 v spojení s článkom 7 a článkom 10 ods. 3 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení práv- nych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/17/ES z 30. marca 2000, ktorou sa mení a dopĺňa smer- nica 77/388/EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, je splnená od okamihu, keď daný tovar opustí pásmo, v ktorom sa nachádza prvý colný úrad ležiaci na území Spoločenstva. Zaistenie a zničenie tovaru, ku ktorému došlo predtým, je prekážkou vzniku zdaniteľnej skutočnosti. Opustením uvedeného pásma nastane zdaniteľná udalosť a vznikne daňová povinnosť a neskoršie zais- tenie a zničenie tovaru nemôže spôsobiť zánik daňovej povinnosti.