C-241/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-241/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 25. júna 2009 1

I — Úvod 2. Kontroverzné otázky sú tieto:

— Môže členský štát obmedziť prípustné opatrenia na boj proti poškodeniu území až do tej miery, že nemôžu byť zakázané ľudské činnosti, ktoré nemajú významný vplyv?

1. Nezhoda medzi účastníkmi konania sa týka otázky, či Francúzska republika správne prebrala článok 6 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených bio- topov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín 2 (ďalej len „smernica o biotopoch“) prijatím článku L. 414-1, L. 4141-4 a R. 414-21 — Dovoľuje zákaz významných rušivých francúzskeho zákonníka o životnom pros- vplyvov, ktoré sa dotýkajú druhov, záko- tredí (ďalej len „zákonník životného pros- nodarcovi vyhlásiť, že niektoré činnosti tredia“). Predmetné ustanovenia sa týkajú nevyvolávajú žiadne významné rušenie? území, ktoré sú z dôvodu ich významu pre udržanie alebo obnovenie niektorých priro- dzených biotopov a/alebo zachovanie druhov chránené právom Spoločenstva.

1 — Jazyk prednesu: nemčina. 2 — Ú. v. ES L 209, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, platným znením je znenie smernice o biotopoch, zmenené a doplnené Aktom o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litov- skej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľ- — Má sa posúdenie vplyvov na územie skej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia uplatniť na všetky relevantné plány (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33). a projekty?

7. Komisia sa domnieva, že Francúzska určil, že Francúzska republika si tým, že republika nesprávne prebrala článok 6 ods. 2 neprijala všetky zákonné a vykonávacie a 3 smernice o biotopoch.

I - 1701

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-241/08

A — O článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch 10. Článok L. 414-1 ods. 5 francúzskeho zákonníka životného prostredia na tieto účely stanovuje, že v spolupráci s rôznymi záujmo- vými skupinami budú pre každé územie sta- novené opatrenia nevyhnutné na zachovanie a obnovu. Komisia spochybňuje obmedzenia týchto opatrení obsiahnuté v tretej a štvrtej vete tretieho pododseku tohto ustanovenia. 8. Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch znie takto:

1. O prípustnosti „Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach [osobitných chránených územiach — neofi- ciálny preklad] predišlo poškodeniu priro- dzených biotopov a biotopov druhov, ako 11. Prípustnosť dôvodov žaloby namierených aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia proti tretej a štvrtej vete tretieho pododseku označené za chránené, pokiaľ by takéto ruše- ods. 5 článku L. 414-1 zákonníka život­ nie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto ného prostredia je predmetom pochybností, smernice [pokiaľ by takéto rušenie mohlo mať keďže Komisia vo svojej žalobe kritizuje zne- vzhľadom na ciele tejto smernice významný nie odlišné od znenia, ktoré bolo uvedené vplyv — neoficiálny preklad].“ v rámci konania pred podaním žaloby.

12. V priebehu konania pred podaním žaloby sa Komisia totiž odvolávala na v tom čase 9. Súdny dvor už rozhodol, že na účely účinné znenie vyplývajúce zo zákona č. 2005 vykonania článku 6 ods. 2 smernice o bioto- -157 z 23. februára 2005 o rozvoji vidieckych poch môže byť potrebné prijať tak opatrenia oblastí 4: určené na predídenie vonkajším poškode- niam a rušeniam spôsobeným človekom, ako aj opatrenia určené na zastavenie prirodze- ného vývoja spôsobilého zhoršiť stav ochrany druhov a prirodzených biotopov v osobitných chránených územiach. 3 „Nevedú k zákazu ľudských činností, pokiaľ nemajú významný vplyv na ciele uvedené

14. Predmet žaloby podanej na základe článku 226 ES je obmedzený konaním pred podaním žaloby. Výzva, ktorú adresovala Komisia členskému štátu, ako aj odôvodnené stanovisko vydané Komisiou vymedzujú 13. Vo svojej žalobe sa však Komisia zame- predmet sporu, ktorý už nemôže byť ďalej roz- riava na článok L. 414-1 ods. 5 tretí pododsek šírený. Možnosť dotknutého členského štátu tretiu a štvrtú vetu v znení vyplývajúcom zo predložiť svoje vyjadrenia predstavuje totiž zákona č. 2006-1772 z 30. decembra 2006 dôležitú záruku stanovenú v Zmluve, a to aj o vode a vodnom prostredí 5, teda na zmeny, v prípade, že daný štát usúdi, že ju nevyužije, ku ktorým došlo po zaslaní odôvodneného a dodržovanie tejto záruky je podstatnou stanoviska, ale pred uplynutím lehoty, ktorá formálnou podmienkou konania o nesplnení v ňom bola stanovená. povinnosti členským štátom. V dôsledku toho sa odôvodnené stanovisko a žaloba Komisie musia zakladať na rovnakých výhradách, ako sú uvedené vo výzve, ktorou sa začalo kona- nie pred podaním žaloby. 7

„Nevedú k zákazu ľudských činností, pokiaľ nemajú významný vplyv na zachovanie 15. Okrem toho sa existencia nesplnenia alebo obnovu priaznivého stavu týchto pri- povinnosti musí posudzovať v závislosti rodzených biotopov a druhov z hľadiska ich od stavu, aký bol v členskom štáte ku dňu ochrany. Rybolov, vodohospodárske činnosti,

6 — Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. 7 — Rozsudok z 18. decembra 2007, Komisia/Španielsko, 5 — JORF č. 303 z 31. decembra 2006. C-186/06, Zb. s. I-12093, bod 15 a citovaná judikatúra.

I - 1703

19. Prvá výhrada Komisie sa týka článku L. 414-1 ods. 5 tretieho pododseku tre­ tej vety zákonníka životného prostredia v rozsahu, v akom stanovuje, že ľudské čin- 17. Ak by však právna úprava namietaná nosti môžu byť obmedzené len v prípade, že počas konania pred podaním žaloby bola majú významný vplyv na zachovanie alebo celkovo zachovaná v platnosti novými usta- obnovu priaznivého stavu prirodzených bio- noveniami prijatými členským štátom na topov a voľne žijúcich druhov z hľadiska ich základe odôvodneného stanoviska, ktoré sú ochrany. napadnuté v rámci žaloby, konanie pred Súd- nym dvorom by mohlo byť rozšírené na nový právny stav. 9 Vzhľadom na to, že zmeny fran- cúzskeho práva vykonané v roku 2006, ako správne zdôrazňuje Komisia bez toho, aby jej niekto protirečil, sa obsahu právnej úpravy relevantnej v žalobe dotýkajú len okrajovo, ich začlenenie do žaloby predstavuje opráv- nenú zmenu predmetu sporu. 20. Komisia správne pripomína, že článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch zakazuje akú- koľvek formu poškodzovania prirodzených 8 — Rozsudok z 18. mája 2006, Komisia/Španielsko, C-221/04, biotopov a biotopov druhov a iba v prípade Zb. s. I-4515, bod 23 a citovaná judikatúra. 9 — Rozsudok z 22. septembra 2005, Komisia/Belgicko, rušenia druhov vyžaduje obmedzenie vzhľa- C-221/03, Zb. s. I-8307, bod 39 a citovaná judikatúra. dom na významný vplyv. Táto skutočnosť

I - 1704

KOMISIA/FRANCÚZSKO

bráni tomu, aby sa zakázali len ľudské čin- posúdenia ich vplyvu na územie. Druhá nosti majúce významný vplyv. veta uvádza, že plán alebo projekt môže byť povolený len vtedy, ak z posúdenia vplyvu na územie vyplýva, že nezasahuje do celistvosti daného územia.

22. Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch predpokladá zásah do chránených území dva- 24. Treba zdôrazniť, že zásah do cieľov krát. V prvej vete stanovuje, že plány alebo ochrany nepredpokladá nijaké osobitné skú- projekty, ktoré môžu významne zasiahnuť manie, ktoré má preukázať, či je tento vplyv takéto územie, musia byť vzhľadom na ciele významný. Na to, aby sa spustil mechanizmus ochrany územia predmetom primeraného posúdenia vplyvu na územie, totiž stačí, ak existuje pravdepodobnosť, že ciele ochrany budú narušené. Naproti tomu možný vplyv na územie je bezvýznamný, ak nezasahuje do 10 —  Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. septembra 2004, Waldenvereniging a Vogelsbeshermingsvereniging (Wad- cieľov ochrany. 12 denzee), C-127/02, Zb. s. I-7405, bod 36, a z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko, C-418/04, Zb. s. I-10947, bod 263, ako aj moje návrhy z 29. januára 2004 vo veci Waldenvereniging a Vogelsbeshermingsvereniging (Waddenzee), už citova- nej, bod 118; z 19. apríla 2007 vo veci Komisia/Taliansko, 11 — Rozsudok Waddenzee, už citovaný v poznámke pod čiarou C-304/05 (rozsudok z 20. septembra 2007, Zb. s. I-10947), 10, bod 48. bod 173, a zo 14. septembra 2006, Komisia/Írsko, (rozsudok 12 — Rozsudok zo 4. októbra 2007, Komisia/Taliansko, C-179/06, z 13. decembra 2007, už citovaný), bod 173. Zb. s. I-8131, bod 35.

I - 1705

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-241/08

25. Výsledok hodnotenia vplyvu na územie 28. Treba teda vychádzať z predpokladu, že určí, či môže byť plán alebo projekt povo- k poškodzovaniu biotopov v zmysle článku 6 lený podľa článku 6 ods. 3 druhej vety smer- ods. 2 smernice o biotopoch dochádza aj nice o biotopoch. Príslušné orgány schvália vtedy, keď sú zasiahnuté ciele ochrany pred- plán alebo projekt len vtedy, ak vzhľadom na metného chráneného územia. výsledky posúdenia vplyvu na územie zistili, že nebude narušená jeho „celistvosť“.

31. Sporná francúzska právna úprava však neponecháva takúto mieru voľnej úvahy, pre- tože bráni zákazu ľudských činnosti, ktoré nemajú „významný“ vplyv na biotopy. Inými slovami, tieto činnosti sú v zásade povolené. 33. Ak by sa článok L. 414-1 ods. 5 prvý Aj keď sú špecialisti presvedčení o tom, že a tretí pododsek zákonníka životného pro- určitá činnosť ohrozuje ciele ochrany, na to, stredia mal vykladať a uplatňovať týmto aby mohla byť zakázaná, treba preukázať aj spôsobom, podstatné znaky článku 6 ods. 2 to, že tento vplyv je významný. smernice o biotopoch by boli uplatňované. Zostávala by len otázka, čo sa stane, ak nee- xistuje žiadne opatrenie umožňujúce pokra- čovať v činnosti bez spôsobenia škody. Túto neistotu by však bolo možné odstrániť, keby — ako tvrdí francúzska vláda v duplike — akékoľvek poškodzovanie v zmysle článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch predstavovalo významný vplyv v zmysle článku L. 414-1 ods. 5 tretieho pododseku tretej vety zákon- níka životného prostredia. O výklade článku L. 414-1 ods. 5 prvého a tretieho pododseku zákonníka životného prostredia

34. Tvrdenie francúzskej vlády však pre- 32. Francúzska republika ďalej tvrdí, že hliada skutočnosť, že nestačí prebrať smer- Komisia nepochopila správne článok L. 414 nicu o biotopoch tým spôsobom, že jej ciele -1 ods. 5 prvý a tretí pododsek zákonníka by mohli byť dosiahnuté prostredníctvom životného prostredia. Ľudské činnosti majúce výkladu vnútroštátneho práva v súlade so významný vplyv na zachovanie alebo obnovu smernicou, ktorý však nie je zjavný. Ani priaznivého stavu ochrany sú v každom samotná správna prax, ktorú môžu príslušné

14 — Rozsudok z 12. júla 2007, Komisia/Rakúsko, C-507/04, Zb. 38. Francúzsko sa takisto odvoláva na člá- s. I-5939, bod 162 a citovaná judikatúra. 15 — Rozsudky Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný nok 2 ods. 3 smernice o biotopoch, ako aj na v poznámke pod čiarou 3, bod 25; z 10. januára 2006, Komi- sia/Nemecko, C-98/03, Zb. s. I-53, bod 59, a z 10. mája 2007, Komisia/Rakúsko, C-508/04, Zb. s. I-3787, bod 58. 16 — Rozsudok Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 26. 17 — Bod 34 vyjadrenia k žalobe.

I - 1708

KOMISIA/FRANCÚZSKO

tretie odôvodnenie tejto smernice. V tomto 40. V prípade smernice o biotopoch v zásade odôvodnení je uvedené, že pri uplatňovaní nie je možné postupovať odchylne. V tomto smernice sa musí prihliadať na hospodárske, prípade nie je nevyhnutné stanoviť, či môžu sociálne, kultúrne a regionálne požiadavky. záujmy spomenuté v rámci článku 6 ods. 2 Článok L. 414-1 ods. 5 zákonníka životného smernice o biotopoch výnimočne prevážiť prostredia je teda z tohto hľadiska vhodným nad ochranou územia 21 alebo či zohľadnenie a primeraným prebratím smernice do vnútro- prevažujúcich záujmov vždy predpokladá štátneho práva. uplatňovanie článku 6 ods. 3 a 4. Článok L. 414-1 ods. 5 tretí pododsek tretia veta zákonníka životného prostredia totiž neroz- lišuje podľa toho, či existujú prevažujúce záujmy súvisiace s výkonom dotknutej čin- nosti. Práve z tohto dôvodu nie je možné túto právnu úpravu odôvodniť uvedenými záujmami.

I - 1709

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-241/08

42. Francúzsko cituje niekoľko príkladov, 44. Súdny dvor už rozhodol, že ciele ochrany, ktoré znázorňujú škodlivé účinky opatrení na ktoré vyplývajú z článkov 3 a 4 smernice zachovanie a obnovu: na tom istom mieste by o biotopoch a konkrétne z jej článku 4 sa konkrétne mohli vystriedať rôzne druhy ods. 4 22, môžu byť určené najmä podľa výz- biotopov. Akákoľvek zmena má za následok namu územia pre zachovanie alebo obnovu zmiznutie určitého druhu biotopov. Takisto priaznivého stavu ochrany typu prirodze- niektoré ochranné opatrenia by mohli poško- ného biotopu uvedeného v prílohe I alebo diť aj iné druhy biotopov, alebo dokonca pre- druhu uvedeného v prílohe II a koherentnosti chodne poškodiť samotný dotknutý biotop. sústavy Natura 2000 a tiež podľa toho, či im Francúzska republika v tejto súvislosti uvádza hrozí poškodenie alebo zničenie. 23 Preto treba vysušovanie rybníkov, ktoré má predísť ich tieto ciele porovnať a stanoviť priority. Kvôli zaneseniu bahnom, ale spôsobuje dočasné úplnosti musím ešte dodať, že hoci takéto vymiznutie niektorých biotopov. Nakoniec komplexné rozhodnutie predpokladá širokú napríklad poľnohospodárska činnosť zasa- mieru voľnej úvahy príslušných orgánov, nie huje do niektorých prvkov biotopov, ale je aj je úplne vyňaté spod preskúmania súdom. 24 podmienkou nepretržitého využívania pôdy vtákmi.

45. Ľudské činnosti bližšie nešpecifikovanej povahy bez presného určenia nemožno pri- rovnávať k potrebným ochranným opatre- niam ani ku konfliktu medzi cieľmi ochrany.

46. Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že článok L. 414-1 ods. 5 tretí pododsek tretia veta zákonníka životného prostredia nie je v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

49. Táto myšlienka platí z dôvodu toho istého cieľa ochrany aj pre článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch. Niektoré činnosti je možné v rámci tohto ustanovenia všeobecne označiť za nerušivé len v prípade existencie záruky, že nebudú vytvárať nijaké rušenie, 3. O výnimkách v prospech niektorých ktoré by mohlo mať vzhľadom na ciele smer- činností nice významný vplyv.

47. Svojím druhým žalobným dôvodom Komisia kritizuje článok L. 414-1 ods. 5 tretí pododsek štvrtú vetu zákonníka život- ného prostredia. Rybolov, vodohospodárske činnosti, poľovačka a iné lovecké činnosti 50. Súdny dvor už uznal, že farmy na chov vykonávané v rámci platných predpisov nie mušlí môžu mať významný vplyv na chránené sú podľa tohto ustanovenia rušivými činnos- územia. 26 Rušivé účinky môže mať nielen ťami. Komisia sa domnieva, že toto tvrdenie zriadenie farmy na chov mušlí, ale aj jej pre- je nezlučiteľné s článkom 6 ods. 2 smernice vádzka. To platí dokonca aj pre farmy určené o biotopoch. na chov rýb. Poľovačka a rybolov možno predstavujú menšie riziká, ale rušením, ktoré tieto činnosti zahŕňajú, môžu byť narušené

25 — Pozri rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, body 43 a 44. 48. Súdny dvor už v súvislosti s článkom 6 26 — Pozri v tomto ohľade rozsudok Komisia/Írsko, už citovaný ods. 3 smernice o biotopoch odmietol v poznámke pod čiarou 10, bod 236 a nasl.

I - 1711

I - 1712

KOMISIA/FRANCÚZSKO

logické chápať článok L. 414-1 ods. 5 tretí B — O článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch pododsek štvrtú vetu zákonníka životného prostredia tak, že znamená, že proti činnos- tiam, ktoré sú v ňom uvedené, nie sú prí- pustné žiadne opatrenia, ktoré majú zabrániť rušeniu. V opačnom prípade by toto ustano- venie nemalo normatívny účinok. 59. Komisia tiež kritizuje francúzsku transpo- zíciu článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Prvá veta tohto ustanovenia uvádza, ktoré plány a projekty musia byť preskúmané, pokiaľ ide o ich vplyv na územie, z hľadiska cieľov ochrany osobitných chránených území:

„Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo 57. Aj keby sa mal článok L. 414-1 ods. 5 nesúvisí so správou lokality alebo nie je tretí pododsek štvrtá veta zákonníka život- potrebný pre ňu [územia alebo nie je preň ného prostredia v praxi uplatňovať tak, ako potrebný — neoficiálny preklad], ale môže tvrdí francúzska vláda, nebol by menej zavá- pravdepodobne významne ovplyvniť túto dzajúci. Dotknuté záujmové skupiny by totiž lokalitu [toto územie — neoficiálny pre- počkali, kým sa ich činnosti nebudú považo- klad], či už samotne, alebo v spojení s inými vať za rušivé, a nepodliehali by obmedzeniam. plánmi alebo projektmi, podlieha primera- nému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality [posúdeniu vplyvu na územie z hľadiska cieľov ochrany územia — neoficiálny preklad]“.

60. Toto ustanovenie bolo prebraté do fran- cúzskeho práva prostredníctvom článku L. 414-4 ods. 1 zákonníka životného pros­ tredia takto: 58. Preto ani článok L. 414-1 ods. 5 tretí pododsek štvrtá veta zákonníka životného prostredia nespĺňa podmienky jednoznačnej transpozície 28 podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

62. Komisia spochybňuje skutočnosť, že člá- nok L. 414-4 ods. 1 druhý pododsek zákon- níka životného prostredia vyníma práce, diela alebo úpravy, ktoré sú stanovené v tzv. zmlu- vách Natura 2000, z posúdenia vplyvu na úze- mie predpísaného článkom 6 ods. 3 smernice 61. Komisia má proti tejto transpozícii dve o biotopoch. námietky:

63. Zmluvy Natura 2000 sú francúzskym právom upravené dohody s užívateľmi nie- — výnimka pre práce, diela alebo úpravy ktorých plôch v územiach chránených na stanovené zmluvami Natura 2000 je prí- základe smernice o biotopoch. liš široká

64. Je nepopierateľné, že práce, diela alebo a úpravy môžu predstavovať plány alebo

I - 1714

KOMISIA/FRANCÚZSKO

projekty v zmysle článku 6 ods. 3 prvej vety 67. Je teda preukázané, že v zmluve smernice o biotopoch, kým plány alebo pro- Natura 2000 nie je možné dohodnúť akékoľ- jekty, ktoré priamo súvisia alebo sú nevy- vek opatrenia a tým ich vyňať spod posúdenia hnutné na správu územia, nemusia byť vplyvu na územie. Naopak, dohoda musí byť predmetom posúdenia ich vplyvu na dané v súlade s dokumentom o stanovených cie- územie. ľoch pre dotknuté územie. Tento dokument by mal v podstate predstavovať transpozíciu článku 4 ods. 4 29 a článku 6 ods. 1 30 smernice o biotopoch, konkrétne stanoviť ciele ochrany a plán ich uplatňovania na rôznych územiach.

29 — K zneniu tohto ustanovenia pozri poznámku pod čiarou 22. „Zmluva Natura 2000 obsahuje v súlade 30 — Toto ustanovenie znie: „Pre osobitne chránené územia [osobitné chránené územia — neoficiálny preklad] vytvo- so smerovaním a s opatreniami vymedze- ria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahu- júce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne nými dokumentom o stanovených cieľoch navrhnuté pre dané lokality [územia — neoficiálny preklad] všetky záväzky týkajúce sa ochrany a v prí- alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré pade potreby obnovy prirodzených biotopov zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodze- a druhov, ktoré sú dôvodom na vytvorenie ných biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách [na týchto územia Natura 2000.“ územiach — neoficiálny preklad].“

I - 1715

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-241/08

správou územia. Francúzska právna úprava význam rôznych cieľov ochrany a obnovy na preto vyníma príliš veľa opatrení spod posú- účely Natury 2000. 31 denia vplyvu na územie.

72. Nahradiť posúdenie vplyvov na úze- mie rozhodnutiami o správe územia však nemožno rozšíriť na opatrenia, ktoré nevy- 70. Výnimka pre opatrenia správy územia kazujú požadovanú súvislosť so správou úze- spočíva v tom, že účelom týchto opatrení je mia. Komisia totiž správne zdôrazňuje, že napĺňať ciele zachovania a obnovy stanovené výnimky zo všeobecných pravidiel sa musia pre dané územie. Vymedzenie týchto cieľov vykladať striktne. Podľa článku 6 ods. 3 prvej svojou povahou nie je veľmi odlišné od posú- vety smernice o biotopoch musia byť plány denia vplyvu. Spočíva na vedeckom posúdení alebo projekty v zásade predmetom jednotli- komplexných údajov o dotknutom území vého preskúmania. V rámci takéhoto konania a druhov, ktoré sa na ňom nachádzajú, bio- sa môže jasne ukázať konkrétny vplyv pred- topov a potenciálu rozvoja. Posúdenie vplyvu metného opatrenia. týchto opatrení vedie teda k opakovanému preskúmaniu.

75. Článok L. 414-4 ods. 1 druhý pododsek a článok L. 414-3 ods. 1 druhý pododsek prvá veta zákonníka životného prostredia sú 78. Podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smer- nezlučiteľné s článkom 6 ods. 3 prvou vetou nice o biotopoch musia byť plány alebo pro- smernice o biotopoch v rozsahu, v akom sta- jekty v zásade predmetom posúdenia vplyvu novujú, že stačí, aby zmluvy Natura 2000 zod- na územie, ak sú pochybnosti o neexistencii povedali cieľovému dokumentu dotknutého významného vplyvu. Práve preto môžu byť územia. niektoré kategórie projektov vyňaté z posú- denia vplyvu iba na základe kritérií schop- ných zaručiť, že tieto projekty nie sú spôsobilé významne zasahovať do chránených území. 32

79. Komisia na tomto základe vytýka fran- cúzskemu právu, že pripúšťa projekty, ktoré 76. V rámci repliky — pravdepodobne one- nevyžadujú ani povolenie, ani schválenie skorene — Komisia Francúzsku vytýka, že orgánov štátnej správy, a ktoré sú teda vylú- umožnilo uzavretie zmlúv Natura 2000 pred- čené z posudzovacieho konania. Niektoré tým, než bude vypracovaný dokument o sta- z týchto projektov majú s ohľadom na ciele novených cieľoch, a teda bez ohľadu na tento dokument, pričom však táto výhrada — spo- chybnená Francúzskou republikou — nie je 32 — Rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný v poznámke pod preukázaná. čiarou 15, bod 41.

I - 1717

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-241/08

ochrany druhov významný vplyv na chránené možno vyhnúť povrchnému skúmaniu a cie- územia. leným spôsobom určiť špecifické riziká. Ak však predmetné zoznamy nie sú vypracované, alebo sú stále neúplné, má to nepriaznivý vplyv na ochranu území. Práve v oblasti opat- rení, ktoré sú špecifické pre niektoré územia, je pravdepodobné, že Komisia bude môcť túto skutočnosť overiť len presným spôsobom. 80. Francúzska republika toto tvrdenie nespochybňuje, ale odvoláva sa na zmeny dotknutých ustanovení zavedených zákonom z 1. augusta 2008 33 a iné zmeny, ktoré boli vo fáze príprav.

I - 1718

KOMISIA/FRANCÚZSKO

C — O preskúmaní alternatívnych riešení opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená…“

85. Komisia napokon namieta skutočnosť, že posúdenie vplyvu na územie, ktoré sa musí vykonať pri plánoch alebo projektoch, nemusí obsahovať návrh alternatívnych riešení pre 87. Uplatňovanie článku 6 ods. 4 smernice prípad, že dôjde k negatívnemu záveru. Pri- o biotopoch nie je kogentné. Naopak, v prí- merané posúdenie vplyvu na územie v zmysle pade negatívneho výsledku posúdenia vplyvu článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch by však na územie môžu príslušné orgány zamietnuť malo obsahovať aj tieto alternatívy. povolenie na uskutočnenie uvedeného pro- jektu, alebo ho povoliť na základe článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, pokiaľ sú spl- nené podmienky stanovené týmto ustano- vením. 35 Práve z tohto dôvodu sa posúdenie vplyvu na územie stanovené článkom 6 ods. 3 nemôže rozšíriť na aspekty stanovené člán- kom 6 ods. 4. 36

„Ak napriek opatreniam stanoveným v odseku 2 môže mať program alebo projekt významný škodlivý vplyv na stav ochrany pri- rodzených biotopov a druhov, ktorý bol dôvo- dom na označenie tohto alebo týchto území, musí spis o posúdení vyjadrovať okrem iného:

90. Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch,

odôvodnenie

žaloby, ako aj odôvodnené sta- novisko však odkazujú na súvislosť s člán- kom 6 ods. 4 smernice o biotopoch. Takže návrhy žaloby môžu byť rekvalifikované v tom zmysle, že Komisia mala v skutočnosti úmysel dovolávať sa porušenia článku 6 ods. 4. 1. dôvody, pre ktoré neexistuje iné uspoko- jujúce riešenie, a podklady, ktoré umož- ňujú odôvodniť vykonanie programu alebo projektu za podmienok stanove- ných v ods. 3 alebo 4 článku L. 414-4;

91. Francúzska republika si je ostatne úplne vedomá existencie tejto súvislosti, pretože 2. …“ argumentácia, ktorú predložila tak v štádiu konania pred podaním žaloby, ako aj vo svo- jich vyjadreniach v tomto konaní, vždy vychá- dza z toho, že sa jej vytýka porušenie článku 6 ods. 4. Obrana proti žalobným dôvodom Komisie teda nebola sťažená neexistenciou formálneho dovolávania sa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch. 93. Komisia zastáva názor, že tieto údaje nepostačujú na skúmanie alternatívnych rie- 37 — Pozri rozsudok Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný šení. Príslušné orgány by totiž naopak mali v poznámke pod čiarou 3, bod 57 a nasl. samy hľadať alternatívne riešenia.

I - 1720

KOMISIA/FRANCÚZSKO

96. Francúzska republika na druhej strane tvrdí, že vysvetlenie týkajúce sa neexistencie alternatívnych riešení, ktoré vyžaduje článok R. 414-21 ods. 3 bod 1 zákonníka životného prostredia, vlastne v každom prípade vyža- duje, aby si žiadateľ alternatívne riešenia naštudoval, opísal ich a kartograficky znázor- nil. To by malo byť v budúcnosti spresnené vo vykonávacích opatreniach. 99. Nie je vylúčené, že žiadateľovi bude ulo- žená povinnosť vykonať predbežnú štúdiu alternatívnych riešení, ale jeho prípravné práce nemôžu prejudikovať záver. Nao- pak, porovnanie má v prípade potreby viesť k uskutočneniu projektu iným spôsobom, aby sa zachránilo predmetné chránené územie. Okrem toho som už uviedla, že najbližšie 97. Aj keď sú praktické alternatívne riešenia alternatívy musia byť prinajmenšom preskú- predložené, článok R. 414-21 ods. 3 bod 1 mané na základe porovnateľných vedeckých zákonníka životného prostredia nemá za cieľ kritérií v súvislosti s ich vplyvom na dotknuté uložiť povinnosť skúmania alternatívnych územie a v súvislosti s príslušnými dôvodmi riešení, tak ako to stanovuje článok 6 ods. 4 verejného záujmu. 39 smernice o biotopoch.

39 — Pozri moje návrhy z 27. apríla 2006 vo veci Komisia/Por- tugalsko, C-239/04 (rozsudok z 26. októbra 2006, Zb. 38 — Rozsudok Komisia/Portugalsko, už citovaný v poznámke s. I-10183), bod 46. Pozri tiež rozsudok Komisia/Taliansko, pod čiarou 35, bod 36 a nasl. už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 83.

I - 1721

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-241/08

100. Článok R. 414-21 ods. 3 bod 1 zákon- ktoré svedčia v prospech alternatív, aby mohli níka životného prostredia nestanovuje dosta- potom tieto isté tvrdenia zamietnuť. točne jasne nevyhnutnosť, aby dotknuté orgány vykonávali porovnanie, ktoré pokrýva všetky prípady a nevylučuje nijaký výsledok. Konkrétne nestačí obmedziť sa na uvedenie dôvodov, pre ktoré neexistuje žiadne alter- natívne riešenie, aj keď to so sebou prináša 101. Článok R. 414-21 ods. 3 bod 1 zákon- navrhnutie alternatív. Príslušné orgány musia níka životného prostredia teda nie je v súlade byť naopak oboznámené aj s tvrdeniami, s článkom 6 ods. 4 smernice o biotopoch.