C-271/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 14. apríla 20101

Obsah

I — Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7099

II — Právny rámec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7100

A — Právo Spoločenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7100

IV — Konanie pred podaním žaloby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7104

V — Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7106

VI — Hlavné tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7107

1 — Jazyk prednesu: nemčina.

I - 7096

KOMISIA/NEMECKO

3. Zaradenie práva na kolektívne vyjednávanie a slobody kolektívneho vyjed návania medzi základné sociálne práva a vzťah medzi týmito základnými právami a základnými slobodami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7117

4. Predbežný záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7119

B — Zlučiteľnosť dotknutých rámcových dohôd so smernicami 92/50 a 2004/18 . . I - 7120

1. Kvalifikácia miest ako verejných obstarávateľov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7120

2. Kvalifikácia rámcových dohôd ako odplatných zmlúv patriacich do pôsob nosti smerníc v oblasti verejných zákaziek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7124

a) Úvahy o povinnosti odôvodnenia a o dôkaznom bremene . . . . . . . . . . I - 7124

i) Určenie uplatniteľných prahových hodnôt . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7132

ii) Neexistencia dôkazu, že rámcové dohody prekračujú uplatniteľ nú prahovú hodnotu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7133

3. Predbežný záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7140

C — Subsidiárne: vyriešenie konfliktu medzi smernicami v oblasti verejných záka ziek na jednej strane a základným právom na kolektívne vyjednávanie a zák ladným právom na slobodu kolektívneho vyjednávania na druhej strane . . . . . I - 7140

1. Vyriešenie konfliktov medzi základnými slobodami a základnými práva mi: rozsudky Viking Line a Laval un Partneri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7141

2. Rovnosť základných práv a základných slobôd a vyriešenie konfliktov na základe zásady proporcionality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 7143

I — Úvod určitej veľkosti. Kvôli výberu tohto konania budú mať otázky dokazovania z pohľadu dô- kazného bremena a povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, nevyhnutne mimoriadny význam.

1. Prejednávaná vec sa týka žaloby o nespl nenie povinnosti podanej Komisiou podľa článku 226 ES, v ktorej Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že tým, že niekoľko nemec kých veľkomiest uzavrelo rámcové dohody o podnikovom doplnkovom dôchodkovom zabezpečení priamo s inštitúciami vybranými 3. Toto konanie nastoľuje aj celý rad práv kolektívnou zmluvou bez vyhlásenia celoeu nych otázok. Najzložitejšia je bezpochyby rópskeho zadávacieho konania, si Spolková otázka vzťahu medzi právom na kolektívne republika Nemecko nesplnila povinnosti, vyjednávanie a slobodou kolektívneho vyjed ktoré jej vyplývali až do 31. januára 2006 zo návania na jednej strane a na druhej strane smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 smernicami 92/50 a 2004/18, ktoré vykoná o koordinácii postupov verejného obstaráva vajú slobodu usadiť sa a slobodné poskytova nia služieb 2, a od 1. februára 2006 zo smerni nie služieb. Keďže totiž vytýkané porušenie ce Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ smerníc v oblasti verejných zákaziek možno ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov v konečnom dôsledku pripísať ustanoveniam zadávania verejných zákaziek na práce, verej kolektívnych zmlúv dotknutých miest, vzniká ných zákaziek na dodávku tovaru a verejných otázka existencie a dôsledkov konfliktu medzi zákaziek na služby 3. povinnosťami založenými na základných slo bodách na jednej strane a právom na kolek tívne vyjednávanie a slobodou kolektívneho vyjednávania na druhej strane.

2. Smernica 2004/18

1. Smernica 92/50

9. Podľa článku 16 písm. e) smernice 2004/18 sa táto smernica neuplatňuje na verejné zá kazky na služby týkajúce sa pracovných 5. Podľa článku 1 písm. a) bodu viii) smerni zmlúv. ce 92/50 zmluvy v oblasti pracovného práva nie sú verejnými zmluvami na poskytnutie služieb.

10. Podľa článku 20 smernice 2004/18 zákaz ky, ktorých predmetom sú služby uvedené v prílohe II A, sa zadávajú v súlade s článka 6. Podľa článku 8 smernice 92/50 zmluvy, mi 23 až 55. Tieto články obsahujú pravidlá ktorých predmetom sú služby uvedené v prí týkajúce sa špecifikácií a zadávacích podkla lohe I A, sa uzatvárajú v súlade s ustanovenia dov (články 23 až 27), rôzne typy konania mi hlavy III až VI. (články 28 až 34), pravidlá uverejňovania

I - 7100

KOMISIA/NEMECKO

„Záväzok zamestnávateľa na podnikové do plnkové dôchodkové zabezpečenie

„Právo na podnikové doplnkové dôchodkové 4 — BGBl. I, s. 3610, naposledy zmenený § 5 zákona z 21. decem zabezpečenie prostredníctvom prevedenia bra 2008 (BGBl. I, s. 2940). odmeny

I - 7101

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

1. Zamestnanci môžu požiadať svojho za 2. Kolektívna zmluva o prevedení odmeny pre mestnávateľa, aby ich budúce práva na odme zamestnancov komunálnej verejnej služby nu boli až do výšky 4 % príslušného limitu na vymeranie poistného v rámci všeobecného systému dôchodkového poistenia určené na ich podnikové doplnkové dôchodkové zabez pečenie prostredníctvom prevedenia odme ny. Výkon tohto práva zamestnanca upravuje zmluva. Ak zamestnávateľ akceptuje výkon 15. Paragraf 2 kolektívnej zmluvy o prevedení tohto práva prostredníctvom penzijného odmeny pre zamestnancov v komunálnej ve fondu alebo penzijnej poisťovne (§ 1b ods. 3) rejnej službe z 18. februára 2003 (Tarifvertrag je výkon zabezpečovaný týmto spôsobom; zur Entgeltumwandlung für Arbeitnehmer/ v opačnom prípade môže zamestnanec po -innen im kommunalen öffentlichen Dienst, žadovať, aby pre neho zamestnávateľ dohodol ďalej len „TV-EUmw/VKA“) znie takto: priame poistenie (§ 1b ods. 2). ...“

14. Paragraf 17 BetrAVG uvádza: „Zásada prevedenia odmeny

1. Zamestnanec musí včas uplatniť svoje III — Skutkový stav právo na prevedenie odmeny písomnou žia dosťou adresovanou zamestnávateľovi. Za mestnanec je viazaný dohodou o prevedení odmeny uzavretou so zamestnávateľom po dobu minimálne jedného roka.

18. V rámci snahy Spolkovej republiky Ne mecko podporovať rozvoj podnikového do plnkového dôchodkového zabezpečenia pre zamestnancov prostredníctvom kapitalizácie, BetrAVG obsahuje okrem iného úpravu pre …“ vedenia odmeny. Toto prevedenie odmeny v podstate znamená, že časť budúcej mzdy zamestnancov môže byť v prípade, ak si to želajú, použitá na ich podnikové doplnkové dôchodkové zabezpečenie tak, že ich budú ce práva na odmenu sú prevedené na právo na dávky doplnkového dôchodku v rovnakej 17. Paragraf 6 TV-EUmw/VKA stanovuje: hodnote.

21. Na rozdiel od BetrAVG, TV-EUmw/VKA výslovne stanovuje, s ktorými poisťovacími inštitúciami musí byť vykonávané podnikové doplnkové dôchodkové zabezpečenie pros tredníctvom prevedenia odmeny. Ustanove IV — Konanie pred podaním žaloby nie § 6 TV-EUmw/VKA predovšetkým uvá dza, že prevedenie odmeny sa v zásade musí vykonávať u verejných inštitúcií doplnkového poistenia. Napriek takto stanovenej zásade sa však komunálni zamestnávatelia môžu podľa § 6 TV-EUmw/VKA rozhodnúť aj pre spolu prácu s finančnou skupinou sporiteľní alebo s komunálnymi poisťovateľmi. Ustanovenie § 6 TV-EUmw/VKA navyše výslovne upra vuje možnosť prijať odchylné ustanovenia 23. Po tom, čo Komisia na základe sťažnos v kolektívnej zmluve na úrovni krajinských ti upriamila pozornosť na TV-EUmw/VKA, obvodov. listom z 12. októbra 2005 informovala Spol kovú republiku Nemecko, že tým, že obecné správne orgány alebo podniky priamo zadá vali poistné zmluvy týkajúce sa podnikového doplnkového dôchodkového zabezpečenia inštitúciám a podnikom uvedeným v § 6 TV -EUmw/VKA bez vyhlásenia zadávacieho konania na úrovni Spoločenstva, sa Spolková republika Nemecko mohla dopustiť poru šenia ustanovení článku 8 v spojení s usta 22. Vzhľadom na predchádzajúce rozhod noveniami hláv III až VI smernice 92/50 nutie uprednostniť určité poisťovacie inšti a v každom prípade porušenia zásad slobody túcie, s ktorými sa musí vykonávať prevede usadiť sa a slobodného poskytovania služieb nie odmeny, prijaté v TV-EUmw/VKA, sa zakotvených v článkoch 43 ES a 49 ES a pre toto prevedenie vo všeobecnosti vykonáva dovšetkým zásady zákazu diskriminácie,

26. V reakcii na odôvodnené stanovisko 24. Vo svojej odpovedi z 29. marca 2006 Spolková republika Nemecko znovu potvr Spolková republika Nemecko tvrdila, že ko dila svoj postoj v liste z 15. novembra 2006. munálne inštitúcie nemožno v rámci záväz Okrem toho zdôraznila, že vykonávacie do kov prevzatých v kolektívnej zmluve v ich po hody uzatvárané s poisťovacími inštitúciami stavení zamestnávateľov funkčne považovať nemožno posudzovať izolovane. Tieto doho za verejných obstarávateľov v zmysle práva dy sú totiž súčasťou pracovného práva alebo verejných zákaziek. Dodala, že systém pre sa riadia pracovným právom. Podľa článku 16 vedenia odmeny a starostlivosti, vyplývajúci písm. e) smernice 2004/18 sú však pracovné z kolektívnej a individuálnej pracovnej zmlu zmluvy vyňaté z pôsobnosti tejto smernice. vy, nepredstavuje verejnú zákazku. Systém Spolková republika Nemecko navyše pripoji napádaný Komisiou navyše požíva ochranu la odborný posudok, ktorý k odôvodnenému slobody kolektívneho vyjednávania. stanovisku Komisie vypracovali prof. Koenig a pán Pfromm, a v ktorom títo autori dospeli k záveru, že v týchto prípadoch so zreteľom na slobodu kolektívneho vyjednávania ne môže existovať povinnosť uverejniť ozná menie o vyhlásení zadávacieho konania a že v každom prípade je táto oblasť vyňatá tak z osobnej, ako aj z vecnej pôsobnosti smerníc v oblasti verejných zákaziek. Rovnako bolo uvedené, že v jednotlivých prípadoch nebo li dosiahnuté prahové hodnoty stanovené 25. Listom zo 4. júla 2006 Komisia oznámi v týchto smerniciach. la Spolkovej republike Nemecko odôvod nené stanovisko podľa článku 226 prvého odseku ES. Aby zohľadnila zmenu práva Spoločenstva, ku ktorej došlo v medziobdo bí, a predovšetkým nadobudnutie účinnosti smernice 2004/18, Komisia doplnila svoju ar gumentáciu upresnením, že Spolková repub lika Nemecko dotknutým správaním až do 31. januára 2006 porušovala vyššie uvedené ustanovenia smernice 92/50 a od 1. februára 27. Aby Komisia zistila, či výnimka z pravi 2006 zodpovedajúce ustanovenia smernice diel v oblasti verejných zákaziek, bola v tomto 2004/18. Komisia v tomto správaní navyše prípade objektívne odôvodnená a spôsobilá

28. Komisia vo svojej žalobe zapísanej do re — zaviazanie Komisie na náhradu trov gistra kancelárie Súdneho dvora 24. júna 2008 konania. navrhuje, aby Súdny dvor:

30. Vo svojej replike podanej 27. októbra 2008 Komisia obmedzila svoju žalobu. V tomto ohľade predovšetkým navrhla, aby Súdny dvor určil, že Spolková republika Nemecko až do 31. januára 2006 porušo — určil, že Spolková republika Nemecko vala ustanovenia článku 8 v spojení s usta až do 31. januára 2006 porušovala usta noveniami hláv III až VI smernice 92/50 novenia článku 8 v spojení s ustanove a od 1. februára 2006 ustanovenia článku 20 niami hláv III až VI smernice 92/50 a od v spojení s článkami 23 až 55 smernice 1. februára 2006 ustanovenia článku 20 2004/18 tým, že niektoré komunálne správ v spojení s článkami 23 až 55 smerni ne orgány a obecné podniky zamestnáva ce 2004/18 tým, že niektoré komunálne júce počas rokov 2004-2005 viac ako 2 044 správne orgány a obecné podniky s viac zamestnancov, počas rokov 2006-2007 viac ako 1 218 zamestnancami uzatvárali ako 1 827 zamestnancov a v prípade záka zmluvy o poskytovaní služieb podniko ziek zadaných od roku 2008 viac ako 1 783 vého doplnkového dôchodkového zabez zamestnancov, uzatvárali zmluvy o posky pečenia bez celoeurópskeho zadávacieho tovaní služieb podnikového doplnkového

I - 7106

KOMISIA/NEMECKO

dôchodkového zabezpečenia bez celoeuróp prijatého v § 6 TV-EUmw/VKA v prospech skeho zadávacieho konania priamym zada určitých poisťovacích inštitúcií so smernica ním týchto zákaziek inštitúciám a podnikom mi 92/50 a 2004/18. Komisia si myslí, že toto uvedeným v § 6 TV-EUmw/VKA. ustanovenie kolektívnej zmluvy, ktoré ob medzuje komunálnych zamestnávateľov pri výbere poisťovacích inštitúcií, u ktorých sa musí vykonávať prevedenie odmeny, je v roz pore so smernicami. Zadávanie rôznych záka ziek teda nevyhnutne znamená porušovanie 31. Vo svojej duplike z 12. decembra 2008 týchto smerníc v oblasti verejných zákaziek, Spolková republika Nemecko znovu navrhla akonáhle sú prekročené príslušné prahové zamietnutie žaloby. hodnoty.

38. Z hľadiska skutkového stavu nemecká vláda v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právo zamestnancov komunálnej verejnej služby na prevedenie odmeny a jeho podmienky sa za kladajú na kolektívnej zmluve. V tomto ohľa de predovšetkým uvádza, že podľa § 1a ods. 1 prvej vety BetrAVG majú zamestnanci zo zá kona voči svojim zamestnávateľom právo na prevedenie odmeny, ktoré sa neopiera o ko lektívnu zmluvu. Výber poisťovacej inštitúcie 37. Nemecká vláda uviedla proti žalobe Ko na vykonávanie prevedenia odmeny – poža misie v prvom rade tvrdenie, podľa ktorého dovaného zamestnancom – prináleží v zásade sa právo Spoločenstva v oblasti verejných zamestnávateľovi. Pokiaľ však ide o odmenu zákaziek v tomto prípade neuplatní. Rozho upravenú v kolektívnej zmluve, prevedenie dujúce je totiž to, že rozhodnutie o výbere, možno podľa § 17 ods. 5 BetrAVG vykonávať ktoré napáda Komisia, bolo prijaté sociálny iba ak a v rozsahu, v akom to stanovuje ale mi partnermi, a teda ho treba posudzovať so bo povoľuje kolektívna zmluva. Pretože túto zreteľom na slobodu kolektívneho vyjednáva možnosť upravuje TV-EUmw/VKA, podlieha nia. Z tohto posúdenia vyplýva, že na v tomto dotknutá úprava v oblasti prevedenia odmeny prípade napádané predchádzajúce rozhodnu iba kolektívnej zmluve. tie v prospech určitých poisťovacích inštitú cií, ktoré sa nachádza v kolektívnej zmluve, a na prevzatie tohto rozhodnutia do rôznych rámcových dohôd, sa v skutočnosti nevzťa hujú smernice v oblasti verejných zákaziek. Nemecká vláda sa v tomto ohľade dovoláva analogického uplatnenia judikatúry Súdneho dvora vo veciach Albany 5 a Van der Woude 6. Uplatnenie smerníc v oblasti verejných záka ziek by navyše zjavne viedlo k znevýhodneniu 39. Podľa nemeckej vlády zmluvné strany ko verejných zamestnávateľov a ich zamestnan lektívnej zmluvy využili možnosť odchýliť sa cov oproti súkromným zamestnávateľom od niektorých ustanovení BetrAVG uvedenú a ich zamestnanom, pretože prví uvedení by v § 17 ods. 3 BetrAVG. Predchádzajú rozhod nutie napádané Komisiou, ktoré označuje ur čité poisťovacie inštitúcie, s ktorými sa musí 5 — Rozsudok z 21. septembra 1999, Albany, C-67/96, vykonávať prevedenie odmeny, predstavuje Zb. s. I-5751. 6 — Rozsudok z 21. septembra 2000, Van der Woude, C-222/98, v tejto súvislosti obmedzenie možnosti výbe Zb. s. I-7111. ru, ktorú má zamestnávateľ podľa § 1a ods. 1

41. So zreteľom na to, že ustanovenia kolek tívnej zmluvy zbavujú komunálnych zamest návateľov rozhodovacej právomoci pri výbere 44. Vo svojich pripomienkach Dánske krá poisťovacích inštitúcií, by bolo nesystematic ľovstvo a Švédske kráľovstvo tvrdia, že treba ké považovať ich za verejných obstarávateľov uplatniť už citované rozsudky Albany a Van v zmysle smerníc v oblasti verejných záka der Woude. Aj keby sa malo vychádzať z prin ziek. Okrem toho rámcové dohody, ktoré ko cipiálnej uplatniteľnosti smerníc v oblasti ve munálni zamestnávatelia uzatvárajú s poisťo rejných zákaziek na taký skutkový stav, ako vacími inštitúciami, samé osobe nezakladajú je tento, bolo by potrebné domnievať sa, že poistný vzťah, ale iba stanovujú podmienky, zmluvné ustanovenia o podnikovom dopln za ktorých môžu pracovníci uzatvárať s po kovom dôchodkovom zabezpečení vyplýva isťovacími inštitúciami individuálne poistné jú priamo z kolektívnej zmluvy. Navyše bolo zmluvy. Zamestnávatelia tak spravidla uza dohodnuté iba to, ktoré poisťovacie inštitú tvárajú viacero rámcových dohôd tohto typu cie musia spravovať penzijné fondy. Poistné s rôznymi poisťovacími inštitúciami. Okrem však patrí iba zamestnancovi, takže nemô toho, tieto rámcové dohody nie sú odplatnými že ísť o zákazku na poskytovanie služby za zmluvami, výnimka podľa článku 16 písm. e) mestnávateľom vo verejnom sektore. Okrem

I - 7109

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

toho je relevantný článok 16 písm. e) smer nachádzajúcich sa v kapitolách zmluvy ES nice 2004/18, podľa ktorého sa táto smernica o slobode usadiť sa a o slobodnom poskyto neuplatňuje na pracovné zmluvy. vaní služieb, neuplatniteľnosť týchto základ ných slobôd na dotknuté rámcové dohody by – v rámci výkladu smerníc v oblasti ve rejných zákaziek v súlade s primárnym prá vom – mala za následok, že tieto rámcové dohody by boli nevyhnutne vylúčené aj z pô sobnosti smerníc v oblasti verejných zákaziek.

KOMISIA/NEMECKO

so zreteľom na účasť zástupcov zamestnan kolektívnych zmlúv v zásade nepodliehajú cov na uzavretí kolektívnych zmlúv otázka, či súťažným pravidlám primárneho práva, a že by uplatnenie základných slobôd na rámcové vylúčenie z pôsobnosti súťažných pravidiel dohody založené na kolektívnej zmluve bolo primárneho práva možno priamo preniesť na v rozpore so zásadou neexistencie účinku zá základné slobody. Tejto argumentácii preto kladných slobôd na tretie osoby. nemožno vyhovieť.

51. Tretia línia uvádzaná subsidiárne sa za kladá na kvalifikácii slobody kolektívneho vyjednávania ako základného sociálneho práva a na vzťahu medzi základnými práva a) Kolektívne zmluvy nie sú vylúčené z pôsob mi a základnými slobodami. V tomto rámci Spolková republika Nemecko predovšetkým nosti súťažných pravidiel primárneho práva tvrdí, že rámcové dohody založené na kolek tívnej zmluve spadajú pod ochranu základ ných práv, takže už nemôžu byť posudzované so zreteľom na základné slobody.

54. Súdny dvor rozhodoval o uplatniteľnos ti súťažných pravidiel primárneho práva na kolektívne zmluvy a na úpravy založené na kolektívnej zmluve v troch zásadných rozsud koch z 21. septembra 1999 vo veciach Alba 52. Tieto tri argumentačné línie preskúmam ny 7, Brentjens’ 8 a Drijvende Bokken 9. nižšie.

55. Tieto veci sa týkali zlučiteľnosti vnútro štátneho systému podnikového dôchodko vého zabezpečenia so súťažnými pravidlami 1. O otázke, či sú kolektívne zmluvy vylúčené primárneho práva. Centrálnou bola otázka, či z pôsobnosti súťažných pravidiel primárneho skutočnosť, že povinná účasť na systéme pod práva a či toto vylúčenie možno preniesť na nikového dôchodkového zabezpečenia bola základné slobody z iniciatívy zástupcov zamestnávateľov a pra covníkov ekonomického sektora zavedená

12 — Rozsudky Albany, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, 57. Súdny dvor ďalej zdôraznil, že s kolek bod 59, Brentjens’, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, tívnymi zmluvami uzatváranými medzi or bod 56, a Drijvende Bokken, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 46. ganizáciami zastupujúcimi zamestnávateľov 13 — Rozsudky Albany, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 60, Brentjens’, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 57, a Drijvende Bokken, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 47. 14 — Pozri rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i. (C-180/98 10 — Rozsudky Albany, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, až C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 67 a nasl.), v ktorom Súdny bod 54, Brentjens’, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, dvor zdôraznil, že vylúčenie kolektívnych zmlúv z pôsob bod 51, a Drijvende Bokken, už citovaný v poznámke pod nosti článku 81 ods. 1 ES nemožno rozšíriť na dohodu, čiarou 9, bod 41. ktorá má garantovať určitú úroveň dôchodku všetkým čle 11 — Rozsudky Albany, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, nom určitého povolania a teda zlepšiť pracovné podmienky bod 51, Brentjens’, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, týchto členov, teda ich odmeňovanie, ale ktorá nebola uzav body 52 až 55, a Drijvende Bokken (poznámka pod retá v rámci kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi čiarou 9), body 42 až 45. partnermi.

I - 7112

KOMISIA/NEMECKO

18 — Generálny advokát Jacobs inak výslovne odporúčal túto kontrolu predmetu kolektívnych zmlúv vo svojich návr hoch z 28. januára 1999 v už citovaných spojených veciach 60. Na toto posúdenie nemá vplyv skutoč Albany, Brentjens’ a Drijvende Bokken (bod 190 a nasl. návrhov), aby sa zabránilo tomu, že kolektívne vyjedná nosť, že Súdny dvor tak v rozsudkoch Alba vanie bude využívané na dohody medzi zamestnávateľmi, ktoré by mohli ovplyvniť tretie osoby alebo trhy citeľným ny, Brentjens’ a Drijvende Bokken, ako aj vo obmedzením hospodárskej súťaže. Výsledok kolektívneho svojom neskoršom rozsudku vo veci Van der vyjednávania má byť teda vylúčený z pôsobnosti pravidiel hospodárskej súťaže iba vtedy, ak 1) dohoda bola prijatá vo Woude 17, preukázal maximálnu zdržanlivosť formálnom rámci kolektívneho vyjednávania a 2) v dob rej viere medzi sociálnymi partnermi. Generálny advokát voči preskúmaniu toho, či kolektívne zmlu Jacobs navyše ako tretie kritérium navrhol, aby sa dotknuté vy boli uzavreté s cieľom zlepšiť pracovné kolektívne zmluvy týkali záležitostí, ktoré sú samot nou podstatou kolektívneho vyjednávania, ako sú mzdy podmienky a podmienky zamestnávania. Je a pracovné podmienky, a ktoré priamo neovplyvňujú tretie pravda, že v týchto rozsudkoch by bolo žia- osoby alebo trhy, ktoré s týmito dohodami nesúvisia. 19 — V tomto rámci treba predovšetkým uviesť, že aj keď Súdny dvor v značnej miere upustil od vecného preskúmania usta novení dotknutých kolektívnych zmlúv, je lepšie následne preskúmať otázku, či penzijné fondy označené zmluvnými stranami sú podnikmi v zmysle článku 81 ES. Keďže Súdny 15 — Výslovne potvrdené rozsudkom z 21. septembra 2000, Van dvor v rozsudkoch Albany, Brentjens’ a Drijvende Bokken der Woude, C-222/98, Zb. s. I-7111, bod 22 a nasl. definitívne dospel k záveru, že tieto fondy sú podnikmi, 16 — V tomto zmysle AICHER, SCHUMACHER: Grabitz, Hilf. otvoril možnosť samostatného preskúmania obmedzu In: Das Recht der Europäischen Union. Diel II, článok 81 júcich účinkov, ktoré tieto fondy mohli spôsobiť. Obme EHS, bod 28, 40. aktualizácia, október 2009. dzenie platnosti práva hospodárskej súťaže vo vzťahu ku 17 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 15. dotknutým kolektívnym zmluvám bolo relativizované.

62. Na základe uvedeného dochádzam k zá 64. Domnievam sa, že tomuto názoru ne veru, že Súdny dvor vo svojich rozsudkoch meckej vlády nemožno vyhovieť. Albany, Brentjens’ a Drijvende Bokken neza viedol žiadne všeobecné vylúčenie kolektív nych zmlúv zo súťažných pravidiel primárne ho práva. Tieto rozsudky treba vykladať v tom zmysle, že zaviedli obmedzenie pôsobnosti článku 81 ES vlastné primárnemu právu vo vzťahu ku kolektívnym zmluvám s určitým obsahom. 65. Hoci uplatniteľné ustanovenia tak v ob lasti slobodného poskytovania služieb a slo body usadiť sa, ako aj v oblasti slobodnej hos podárskej súťaže, zohľadňujú cieľ, ktorým je vytvorenie vnútorného trhu, okolnosť, že do hoda alebo činnosť je vylúčená z pôsobnosti pravidiel hospodárskej súťaže nevyhnutne neznamená, že je vylúčená aj z pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa voľného pohybu 21. b) Neexistuje žiadna zásadná zhoda medzi pôsobnosťou primárneho práva hospodárskej súťaže a pôsobnosťou slobody usadiť sa a slo bodného poskytovania služieb

66. Súdny dvor tak podľa už ustálenej judi katúry rozhoduje, že dohoda alebo činnosť, 63. Argumentácia Spolkovej republiky na ktorú sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa Nemecko vychádza z toho, že obmedze nia a výnimky, ktoré sa uplatňujú v práve 21 —  V rovnakom zmysle generálny advokát Poiares Maduro vo svojich návrhoch z 23. mája 2007 vo veci International Transport Workers’ Federation a Finnish Seamen’s Union 20 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Fennelly vo (rozsudok z 11. decembra 2007, nazývaný „Viking Line“, veci Van der Woude, C-222/98, Zb. s. I-7111, bod 32. C-438/05, Zb. s. I-10779), bod 26.

68. Už iba subsidiárne dodávam, že hoci vzťah medzi slobodou kolektívneho vyjed návania a primárnym právom hospodárskej 70. Podľa tejto argumentácie sa rámcové súťaže na jednej strane a slobodou kolektív dohody, o ktoré ide v tomto prípade, v ko neho vyjednávania a základnými slobodami nečnom dôsledku zakladajú na kolektívnej na druhej strane, treba usporiadať analogicky, neznamená to, že pravidlá nachádzajúce sa v rozsudkoch Albany, Brentjens’ a Drijvende 23 — Pozri bod 75 a nasl. týchto návrhov. Bokken možno jednoducho preniesť na pre 24 — V tomto ohľade pozri aj NOVITZ, T.: Taking collective jednávanú vec. Naopak, pravidlá a úvahy na action. In: Competition Law Insight. 2008, zv. 7, 4. vydanie, s. 10, ktorý sa domnieva, že neuplatnenie výnimky uzna chádzajúce sa v týchto rozsudkoch z oblasti nej v rozsudku Albany v rozsudku Viking Line (už citovaný v poznámke pod čiarou 22) možno vysvetliť práve rozhod práva hospodárskej súťaže treba preskúmať nutím Súdneho dvora uznať právo vykonávať kolektívne opatrenia ako základné sociálne právo. AZOULAI, L.: The Court of justice and the social market economy: the emer gence of an ideal and the conditions for its realization. In: CMLR. 2008, s. 1335, najmä s. 1347 a nasl., vidí dokonca 22 — Rozsudok Viking Line, už citovaný v poznámke pod čia zásadný rozdiel vo vzťahu medzi základnými slobodami rou 21, bod 53, a rozsudok z 18. júla 2006, Meca-Medina, a základnými právami podľa rozsudku Albany a podľa roz C-519/04 P, Zb. s. I-6991, body 31 až 34. sudku Viking Line.

I - 7115

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

73. Rozhodnutie zahrnúť do pôsobnosti zá kladných slobôd aj kolektívnu úpravu práce je odôvodnené zistením, že pracovné podmien ky sú v rozličných členských štátoch upravené jednak ustanoveniami zákonov alebo iných právnych predpisov a jednak kolektívnymi zmluvami a inými aktmi uzatvorenými alebo prijatými jednotlivcami. Vylúčenie kolektív nej úpravy práce z pôsobnosti základných slo bôd by teda so sebou prinášalo aj riziko, že sa 71. Proti takejto argumentácii treba namie vytvorí nerovnosť pri uplatňovaní povinností tať v prvom rade to, že TV-EUmw/VKA bola založených na niektorej zo základných slobôd uzavretá medzi VKA na jednej strane a od primárneho práva 26. borovými zväzmi na druhej strane. Pretože zmluvnými stranami kolektívnej zmluvy boli komunálni zamestnávatelia a teda aj štátne inštitúcie, ktoré musia rešpektovať základné slobody, mohlo by v tomto prípade ísť na najvýš o nepriamy účinok základných slobôd na tretie osoby na ujmu odborových zväzov, ktoré sa tiež zúčastnili na vypracovaní kolek 74. Z tejto analýzy vyvodzujem, že zásada tívnej zmluvy. neexistencie účinku základných slobôd na tretie osoby neposkytuje žiaden argument proti uplatniteľnosti ustanovení týkajúcich sa slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb na rámcové dohody založené na ko lektívnej zmluve, o ktoré ide v tomto prípade.

25 — Rozsudky Viking Line, už citovaný v poznámke pod čia rou 22, bod 33; zo 6. júna 2000, Angonese, C-281/98, Zb. s. I-4139, bod 31; z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 82, a z 12. decembra 1974, Walrave, 36/74, Zb. s. 1405, bod 17. K tomu pozri Junker, A.: Europa und das deutsche Tarifrecht – Was bewirkt der EuGH. In: ZfA. 2009, s. 281, najmä s. 282 a nasl. 26 — Rozsudky Viking Line, už citovaný v poznámke pod 72. V tejto súvislosti treba navyše pripo čiarou 22, bod 34, Angonese, už citovaný v poznámke pod menúť ustálenú judikatúru Súdneho dvora, čiarou 25, bod 33, Bosman, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 84, a Walrave, už citovaný v poznámke pod podľa ktorej sa článkami 39 ES, 43 ES a 49 ES čiarou 25, bod 19.

76. Podľa ustálenej judikatúry tvoria základ né práva neoddeliteľnú súčasť všeobecných 78. V tejto súvislosti právo na kolektívne vy právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabez jednávanie a sloboda kolektívneho vyjedná pečuje Súdny dvor 27. Pri definovaní týchto vania, ktorú v sebe zahŕňa toto právo, musia základných práv čerpá Súdny dvor inšpiráciu byť nepopierateľne uznané aj ako základné z ústavných tradícií spoločných členským štátom, ako aj z usmernení poskytovaných medzinárodnými dohodami na ochranu ľud ských práv, na ktorých členské štáty spolupra 28 — Článok 6 Európskej sociálnej charty, prevzatý doslovne do článku 6 Európskej sociálnej charty uzavretej 3. mája 1996 covali alebo ktorých sú zmluvnými stranami. v Štrasburgu, zaväzuje zmluvné strany, aby na zabezpeče nie účinného výkonu práva na kolektívne vyjednávanie najmä podporovali paritné konzultácie medzi pracovníkmi a zamestnávateľmi a podporovali tam, kde je to potrebné a vhodné, systém dobrovoľného vyjednávania medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami na jednej strane a organizáciami pracovníkov na druhej strane s cieľom upraviť podmienky zamestnania kolektívnymi zmluvami. 29 — Podľa bodu 12 Charty základných sociálnych práv pracov níkov Spoločenstva majú zamestnávatelia alebo organizácie zamestnávateľov na jednej strane a organizácie pracovníkov 77. Právo na kolektívne vyjednávanie je uzna na druhej strane právo za podmienok stanovených vnútro štátnou právnou úpravou a praxou vyjednávať a uzatvárať né tak rôznymi medzinárodnými nástrojmi, kolektívne zmluvy. 30 — Podľa článku 28 Charty základných práv majú pracovníci a zamestnávatelia alebo ich príslušné organizácie v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a pra xou právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy na 27 —  Pozri najmä rozsudky zo 14. októbra 2004, Omega, zodpovedajúcich úrovniach a v prípade konfliktu záujmov C-36/02, Zb. s. I-9609, bod 33, a z 12. júna 2003, Schmid uskutočniť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov berger, C-112/00, Zb. s. I-5659, bod 71. vrátane štrajku.

31 — Pozri v tomto ohľade iba rozsudky z 18. decembra 2007, Laval un Partneri (C-341/05, Zb. s. I-11767, body 90 a 91), 33 — Súdny dvor podľa už ustálenej judikatúry rozhoduje, že a Viking Line (už citovaný v poznámke pod čiarou 22, body ochrana základných práv predstavuje oprávnený záujem, 43 a 44), v ktorých právo viesť kolektívnu akciu, úzko súvi ktorý v zásade môže odôvodniť obmedzenie povinností siace s právom na kolektívne vyjednávanie, bolo uznané ako uložených niektorou zo základných slobôd garantovaných základné právo z dôvodu jeho uznania v Európskej sociál primárnym právom: pozri rozsudky Laval un Partneri, už nej charte, v Dohovore č. 87, ktorý sa týka slobody odborov citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 93; Viking Line, a ochrany práva odborov, ako aj v Charte základných soci už citovaný v poznámke pod čiarou 22, bod 45; Omega, álnych práv pracovníkov Spoločenstva a Charte základných už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 35, a Schmid práv Európskej únie. berger, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 74. To 32 — Pozri v tomto ohľade iba SCHWARZE, J.: Der Reformver však neznamená, že akty, ktoré treba považovať za založené trag von Lissabon – Wesentliche Elemente des Reform na výkone základného práva, sa automaticky nachádzajú vertrags. In: EuR. 2009 (príloha 1), s. 9, najmä s. 17, ktorý mimo pôsobnosti základných slobôd. Základné práva treba správne zdôrazňuje, že skutočnosť, že článok 6 ZEÚ naopak vykonávať v čo najväčšej možnej miere v súlade obsahuje iba všeobecný odkaz na Chartu, je právne bez s právami a slobodami chránenými Zmluvou, pričom každý významná a nemôže byť použitá ako argument proti konflikt medzi základnými právami a povinnosťami založe zahrnutiu Charty základných práv do primárneho práva. nými na základných slobodách sa musí vyriešiť so zreteľom Protokol č. 30 o uplatňovaní Charty základných práv na konkrétne vlastnosti dotknutých základných práv a zá Európskej únie na Poľsko a Spojené kráľovstvo však zavádza kladných slobôd na základe zásady proporcionality. Pozri odchylný režim pre Poľsko a Spojené kráľovstvo. bod 183 a nasl. týchto návrhov.

86. Ak by sa zistilo, že rámcová dohoda za ložená na kolektívnej zmluve porušila smer nicu 92/50 alebo smernicu 2004/18, bolo by napriek tomu potrebné zohľadniť osobitné postavenie práva na kolektívne vyjednávanie a slobody kolektívneho vyjednávania ako zá 84. Naopak, keď sa zistí konflikt medzi tý kladných sociálnych práv. V tomto ohľade mito základnými slobodami na jednej stra treba na základe konkrétnych okolností veci ne a týmito základnými právami na druhej preskúmať, či je toto nedodržanie smerníc strane, treba preskúmať, či základné slobody v oblasti verejných zákaziek spôsobené výko s prihliadnutím na všetky okolnosti veci môžu nom základného sociálneho práva na kolek odôvodniť obmedzenie základného práva na tívne vyjednávanie a na slobodu kolektívneho kolektívne vyjednávanie a základného práva vyjednávania, a ak áno, či obmedzenie výko na slobodu kolektívneho vyjednávania alebo nu týchto základných sociálnych práv treba naopak, či tieto základné práva vyžadujú ob považovať za odôvodnené povinnosťami ulo medzenie platnosti týchto základných slobôd ženými smernicami v oblasti verejných záka a na nich založeného sekundárneho práva. ziek s prihliadnutím na základné slobody.

I - 7119

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

I - 7120

KOMISIA/NEMECKO

dôsledkami a ekonomickými účinkami do obstarávateľ“ vykladať funkčne, a nie for- sféry pracovníka. málne 36, treba v tomto ohľade zdôrazniť, že táto judikatúra svedčí o tom, že Súdny dvor sa venuje odstraňovaniu uzavretých vnútro- štátnych zadávacích konaní a ich otvoreniu spoločnému trhu v súlade s cieľmi formulo- vanými v odôvodneniach smerníc v oblasti verejných zákaziek 37.

93. Touto argumentáciou Spolková republika Nemecko v podstate podporuje funkčný vý klad pojmu verejného obstarávateľa s cieľom zúžiť prostredníctvom reštriktívneho výkladu tohto kritéria pôsobnosť smerníc v oblasti verejných zákaziek v prípadoch ako je tento. Tejto argumentácii nemožno vyhovieť.

36 — Rozsudky z 13. decembra 2007, Bayerischer Rundfunk a i., C-337/06, Zb. s. I-11173, bod 37; z 1. februára 2001, Komi 95. Aj keď je pravda, že podľa ustálenej judi sia/Francúzsko, C-237/99, Zb. s. I-939, bod 43, a z 20. sep tembra 1988, Beentjes, 31/87, Zb. s. 4635, bod 11. katúry Súdneho dvora treba pojem „verejný 37 — Pozri MARX, F., PRIESS, H.: Jestaedt, Kemper, Marx, Prieß. In: Das Recht der Auftragsvergabe. Neuwied 1999, s. 16 a 17. 38 — Pozri iba rozsudok Beentjes (už citovaný v poznámke pod čiarou 36), v ktorom Súdny dvor dospel k záveru o tom, že smernica Rady 71/305/EHS z 26. júla 1971 o koordinácii 34 — Rozsudky z 19. mája 2009, Assitur, C-58/07, Zb. s. I-28, uve postupov zadávania verejných zákaziek na práce [neofici rejnený výber z rozhodnutí, bod 25, a z 21. februára 2008, álny preklad] (Ú. v. ES L 185, s. 5) sa uplatňuje na zadávanie Komisia/Taliansko, C-412/04, Zb. s. I-619, bod 2. verejných zmlúv inštitúciou, ktorá formálne nebola súčas 35 — Rozsudok z 23. decembra 2009, CoNISMa, C-305/08, ťou štátnej správy, ale „miestnou komisiou pre pozemkové Zb. s. I-12129, bod 37 a citovaná judikatúra. úpravy“.

I - 7121

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

100. Kritérium neuplatniteľnosti práva verej ných zákaziek použité v rozsudku Mannes 98. Aj keď takto koncipovaný funkčný výklad mann Anlagenbau Austria teda znamená, že pojmu verejného obstarávateľa má tenden musí byť preukázané, že rozhodnutie zadať ciu viesť k rozšíreniu pôsobnosti dotknutých zákazku bolo prijaté súkromnoprávnym ob smerníc v oblasti verejných zákaziek, v nie jednávateľom, na jeho vlastný účet a že tento ktorých výnimočných prípadoch môže viesť objednávateľ znáša všetky jeho náklady. Pre aj k tomu, že sa tieto smernice neuplatnia tože v takomto modelovom prípade verejný na zákazky, hoci tieto boli formálne zadané obstarávateľ formálne zadáva zákazku, ale verejným obstarávateľom a hoci sa zdá, že neprijal, ani neovplyvňoval rozhodnutia, kto ré boli jej podkladom, riziko, že tento verej ný obstarávateľ pri zadávaní zákazky upred 39 —  Pozri rozsudky Bayerischer Rundfunk a i., už citovaný nostní vnútroštátnych uchádzačov alebo v poznámke pod čiarou 36, bod 38; Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 36, bod 41, a z 3. októbra 2000, University of Cambridge, C-380/98, Zb. s. I-8035, bod 16. 40 —  Rozsudky Bayerischer Rundfunk a i., už citovaný 41 — Rozsudok z 15. januára 1998, Mannesmann Anlagenbau v poznámke pod čiarou 36, bod 36; Komisia/Francúzsko, už Austria, C-44/96, Zb. s. I-73, bod 42 a nasl. K tomuto pozri citovaný v poznámke pod čiarou 36, bod 42, a University of aj Bovis, C.: Case C-44/96, Mannesmann Anlagenbau Aus Cambridge, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, bod 17. tria AG. In: CMLR. 1999, s. 205, najmä s. 212.

42 — Keď chce verejný obstarávateľ sám vykonávať ako posky tovateľ služieb samostatnú zárobkovú činnosť vystavenú hospodárskej súťaži a v tejto súvislosti vstupuje do súťaž ného vzťahu so súkromnými hospodárskymi subjektmi, nie je naopak vylúčené, že jeho rozhodnutie zadať časť týchto činností v subdodávke určitému subdodávateľovi je zalo žené na iných ako na ekonomických hľadiskách. V takomto modelovom prípade sa teda smernice v oblasti verej 105. Aj keby bola pravda, že komunálni za ných zákaziek uplatňujú bez obmedzenia. Pozri rozsudok z 18. novembra 2004, Komisia/Nemecko, C-126/03, mestnávatelia nijako nefinancujú vytvorenie Zb. s. I-11197, bod 16 a nasl. podnikového dôchodkového zabezpečenia

I - 7123

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

prostredníctvom prevedenia odmeny, toto boli vylúčené z pôsobnosti smerníc v oblasti zistenie samo osebe nestačí na vylúčenie do verejných zákaziek. hôd, ktoré komunálni zamestnávatelia uza tvárajú s poisťovacími inštitúciami z pôsob nosti smerníc v oblasti verejných zákaziek.

107. Na základe tejto analýzy dochádzam k záveru, že obce, ktoré na vykonanie TV -EUmw/VKA uzavreli zmluvy s jednou alebo viacerými poisťovacími inštitúciami, ktoré sú v nej uvedené, konali v postavení verejných obstarávateľov v zmysle smerníc v oblasti ve rejných zákaziek.

I - 7124

KOMISIA/NEMECKO

to, že finančnú protihodnotu neplatia obce, informácií adresovaných členom a vzorových ale pracovníci. Keďže chýba ekonomický vý žiadostí rôznych poisťovacích inštitúcií. menný vzťah medzi poisťovacími inštitúciami a obcami, rámcová dohoda nie je odplatnou zmluvou. Napokon, aj keby bola odplatná, Komisia neposkytla dôkaz o tom, že boli do siahnuté prahové hodnoty. Navyše výnim ka stanovená v článku 16 písm. e) smernice 2004/18 pre pracovné zmluvy sa vzťahuje aj na rámcové dohody, o ktoré ide v tomto prípade. 111. Z tohto dôvodu sme sa v prejednávanej veci nedozvedeli najmä to, kedy boli uzavre té dotknuté rámcové dohody. Nevieme teda, či tieto rámcové dohody treba posudzovať podľa smernice 92/50 alebo podľa smerni ce 2004/18. Relevantný je totiž stále právny stav k dátumu transakcie, na ktorú sa vzťa huje právo verejných zákaziek 44. Pretože ten to dátum nemožnosť zistiť kvôli nedostatku presnejších informácií o uzavretí dotknutých rámcových dohôd, možno porušenie práva verejných zákaziek konštatovať v prejednáva 109. V tomto prípade je o to ťažšie posúdiť nej veci iba vtedy, ak toto porušenie existuje tieto tvrdenia a vyjadriť sa k nim, že Súdnemu tak podľa smernice 92/50, ako aj podľa smer dvoru bolo predložených iba veľmi málo kon nice 2004/18. krétnych informácií o rámcových dohodách, ktoré boli skutočne uzavreté rôznymi obcami. V tomto ohľade sa postup Komisie v oblasti dokazovania ukazuje zvlášť nežiaduci. Komi sia sa totiž vo svojej žalobe obmedzila na to, že na základe štatistických údajov celkovo na padla prax všetkých nemeckých miest určitej veľkosti pri zadávaní verejných zákaziek.

b) Uplatniteľnosť smerníc 92/50 a 2004/18 na 117. Pokiaľ sú splnené vecné a osobné pod rámcové dohody mienky uplatňovania, predstavujú rámcové dohody tak podľa smernice 92/50, ako aj pod ľa smernice 2004/18, zmluvy, ktoré musia byť predmetom zadávacieho konania.

115. Hoci Súdnemu dvoru nebola predlože ná ani jedna z dotknutých rámcových dohôd uzavretých medzi mestom a poisťovacou in štitúciou, nemecká vláda a Komisia zhodne 118. Smernica 92/50 výslovne neupravuje pripúšťajú, že nemecké mestá takéto rámcové uzatváranie rámcových dohôd. Treba však dohody uzatvárali. Nemecká vláda však tvr uviesť, že v rozsudku zo 4. mája 1995, Komi dí, že uzatváranie takýchto dohôd nemož sia/Grécko 47, Súdny dvor dospel k záveru, že no považovať za zadávanie verejných záka smernica Rady 77/62/EHS z 21. decembra ziek, pretože zmluvný vzťah, ktorý patrí do 1976 o koordinácii postupov zadávania verej ných zákaziek na dodávku tovaru [neoficiálny

46 — Pozri iba rozsudok z 22. septembra 1988, Komisia/Grécko, 272/86, Zb. s. 4875, bod 21. 47 — C-79/94, Zb. s. I-1071.

I - 7126

KOMISIA/NEMECKO

preklad] 48 sa uplatňuje na rámcové dohody. ktorými sa riadia poistné zmluvy, ktoré môžu S prihliadnutím na tento rozsudok treba pri- podpisovať komunálni zamestnanci. pustiť, že aj na rámcové dohody sa v zásade vzťahuje smernica 92/50. V smernici 2004/18 je uzatváranie rámcových dohôd výslovne predvídané a upravené v článku 32.

120. Vzniká teda otázka, či smernice 92/50 123. Ako som už uviedla, voľný pohyb tovaru a 2004/18 treba vykladať v tom zmysle, že sa a služieb a otvorenosť čo najširšej hospodár vzťahujú aj na dotknuté rámcové dohody, hoci skej súťaži vo všetkých členských štátoch sú tieto dohody v podstate stanovujú podmienky, hlavným cieľom ustanovení práva Spoločen stva v oblasti verejných zákaziek 51. V tejto súvislosti ide o vylúčenie rizika, že pri kaž dom zadávacom konaní vykonávanom ve 48 — Ú. v. ES L 13, s. 1. 49 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 47. rejnými obstarávateľmi budú uprednostnení 50 — V článku 1 ods. 5 smernice 2004/18 je rámcová dohoda vnútroštátni záujemcovia alebo uchádzači, definovaná ako „dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospo ako aj o vylúčenie možnosti, že organizácia dárskymi subjektmi, ktorej cieľom je stanoviť podmienky financovaná alebo riadená štátom, miest upravujúce zákazky, ktoré sa budú zadávať počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a prípadne aj o predpokla nymi či regionálnymi orgánmi alebo inými dané množstvo“. Aj keď táto všeobecná formulácia priamo neuvádza, že tieto rámcové dohody obvykle upresňujú podmienky zadávania budúcich zákaziek verejnými obsta rávateľmi, z odôvodnenia č. 11 jasne vyplýva, že to tak záko nodarca Spoločenstva chápal. 51 — Pozri bod 94 týchto návrhov.

I - 7127

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

verejnoprávnymi orgánmi sa nechá viesť iný- prejednávanej veci patriť do pôsobnosti mi ako ekonomickými hľadiskami 52. smerníc 92/50 a 2004/18.

125. Na základe uvedeného dochádzam k záveru, že riziko, že verejný obstaráva c) Rámcové dohody sú odplatnými zmluvami teľ zvýhodňuje vnútroštátnych uchádzačov alebo záujemcov pri uzatváraní dotknutých rámcových dohôd jasne existuje. Keďže ko munálni zamestnanci sú viazaní rozhodnu tím, ktoré prijali komunálni zamestnávatelia v prospech poisťovacej inštitúcie, môžu sa rozhodovať iba o tom, či na základe rámco vej dohody podpíšu poistnú zmluvu, ale nie s kým. Toto posledne uvedené rozhodnutie 127. Podľa názoru nemeckej vlády je preve prijali komunálni zamestnávatelia pri uzav denie odmeny v konečnom dôsledku financo retí rámcovej dohody, takže tieto rámcové vané iba pracovníkom. V tejto súvislosti tvrdí, dohody musia aj v konkrétnych súvislostiach že rámcové dohody uzatvárané zamestnáva teľmi komunálneho verejného sektora nema jú odplatnú povahu v zmysle smerníc 92/50 52 — Pozri bod 97 týchto návrhov. a 2004/18.

I - 7128

KOMISIA/NEMECKO

132. Okrem toho Súdny dvor vo svojom roz sudku Carbotermo a Consorzio Alisei v od 129. Podľa môjho názoru skutočnosť, že povedi na otázku, aké podmienky sa vyžadujú peňažné plnenie je v konečnom dôsledku na to, aby išlo o vnútropodnikové zadanie, na poskytované komunálnymi zamestnancami, ktoré sa nevzťahuje právo Spoločenstva v ob a nie verejnými obstarávateľmi, nevyhnutne lasti verejných zákaziek zdôraznil, že pri ur nebráni tomu, aby sa rámcové dohody uzav čení, či podnik vykonáva činnosť hlavne pre reté verejnými obstarávateľmi považovali za odplatné zmluvy. 54 — Pozri DREHER, M. v Immenga, U., Mestmäcker, E. J.: Wett bewerbsrecht. Zv. 2. 4. vyd. München 2007, článok 99, body 20 a 21. Do práva Spoločenstva v oblasti verejných zákaziek 53 — K tomu pozri MEYER, H., JANKO, M., HINRICHS, L.: sa tak preberá podmienka výslovne uvedená v článku 50 ES Arbeitgeberseitige Gestaltungsmöglichkeiten bei der Ent v rámci voľného poskytovania služieb, ktorá je však koniec geltumwandlung. In: DB. 2009, s. 1533, ktorí zdôrazňujú, že koncov základom všetkých ostatných základných slobôd. podstatnou črtou prevedenia odmeny je jeho financovanie 55 — Rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný v poznámke pod pracovníkmi. čiarou 42, bod 20.

I - 7129

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

verejného obstarávateľa je bezvýznamné to, d) Neuplatniteľnosť výnimky týkajúcej sa pra kto ho odmeňuje, či už je to verejný obstará- covných zmlúv vateľ alebo tretie osoby 56. Pretože podľa tejto línie judikatúry sa platby vykonané tretími osobami môžu zohľadniť na to, aby odôvod- nili uplatnenie výnimky z práva verejných zá- kaziek, musí to tým skôr umožňovať odôvod- niť uplatniteľnosť práva verejných zákaziek 134. Podľa článku 1 písm. a) bodu viii) smer ako takého 57. nice 92/50 zmluvy v oblasti pracovného práva nie sú verejnými zmluvami na poskytnutie služieb. Článok 16 písm. e) smernice 2004/18 analogicky stanovuje, že uvedená smernica sa neuplatňuje na verejné zmluvy na služby tý kajúce sa pracovných zmlúv.

I - 7130

KOMISIA/NEMECKO

138. Toto výslovné vylúčenie pracovných a pod jeho vedením činnosti, za ktoré dostáva zmlúv z pôsobnosti smerníc v oblasti verej odmenu 63. ných zákaziek možno vysvetliť tým, že uzav retie pracovnej zmluvy zakladá oveľa užší právny vzťah ako uzavretie zmluvy, podľa ktorej sa služby poskytujú nezávisle. V tejto súvislosti pravidlá zadávania verejných záka ziek nemôžu brániť zamestnávateľom, aby pri svojom rozhodovaní zohľadnili subjektívne skutočnosti a dojmy 60.

140. V tejto súvislosti možno dohodu medzi príjemcom služby a poskytovateľom pova žovať za pracovnú zmluvu v zmysle smerníc 92/50 a 2004/18 iba vtedy, ak sa poskytova teľ zaväzuje vykonávať počas určitého času v prospech príjemcu služby a pod jeho vede ním činnosti, za ktoré dostáva odmenu.

I - 7131

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

e) Prahové hodnoty smerníc 92/50 a 2004/18 zamestnávatelia začali rokovania s rozličný- mi poisťovacími inštitúciami, ani o dátume, ku ktorému boli uzavreté rámcové dohody. Vzhľadom na to, že TV-EUmw/VKA nado- budla účinnosť 1. januára 2003 a teda rokovať o uzavretí rámcových dohôd na základe tej- to kolektívnej zmluvy bolo možné od prvého štvrťroka 2003 65, prichádzajú v tomto prípa- de do úvahy všetky prahové hodnoty, ktoré i) Určenie uplatniteľných prahových hodnôt boli v účinnosti medzi 1. januárom 2003 a 4. septembrom 2006 (deň, keď uplynula lehota stanovená v odôvodnenom stanovisku). Ide o tieto prahové hodnoty:

142. Smernice 92/50 a 2004/18 sa obe uplat ňujú iba na verejné zákazky na služby, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty prevyšuje prahové hodnoty stanove 1 prahová hodnota stanovená v článku 7 né v týchto smerniciach. ods. 1 písm. a) smernice 92/50, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho par lamentu a Rady 97/52/EHS z 13. októbra 1997, ktorou sa menia a dopĺňajú smer nice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS o koordinácii postupov verejného obsta rávania služieb, verejného obstarávania dodania tovaru a postupov verejného 143. Keďže tieto prahové hodnoty sú pravi obstarávania prác 66: 200 000 ECU; delne valorizované, treba najprv určiť, ktorá prahová hodnota sa má zohľadniť v prípade dotknutých rámcových dohôd. Na tento účel treba určiť prahovú hodnotu, ktorá sa uplat ňovala v čase rokovania o dohodách 64.

2 prahová hodnota stanovená v článku 7 písm. b) smernice 2004/18: 249 000 EUR;

147. Pretože tento čas nemožno v tomto prí 4 prahová hodnota stanovená v článku 7 pade zistiť, treba pri určení, či dotknuté rám písm. b) smernice 2004/18, zmenenej cové dohody dosahujú uplatniteľnú prahovú a doplnenej nariadením Komisie (ES) hodnotu, vychádzať z najvyššej prahovej hod č. 2083/2005 z 19. decembra 2005, kto noty, ktorá bola účinná v posudzovanom ob rým sa menia a dopĺňajú smernice Eu dobí, a to 249 000 EUR. rópskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o uplatňovanie prahových hodnôt v oblasti postupov za dávania zákaziek 68: 211 000 EUR.

149. V prípade zákaziek na služby, ktoré ne uvádzajú celkovú cenu a ktoré sú bez pevne stanovenej doby trvania alebo s dobou dlh šou ako 48 mesiacov, článok 9 ods. 8 písm. b) smernice 2004/18 okrem toho obmedzuje ob dobie, ktoré sa má zohľadniť na účely výpoč 151. Podľa ustálenej judikatúry je povinnos tu celkovej ceny. Podľa tohto ustanovenia sa ťou Komisie preukázať tvrdené nesplnenie v prípade takýchto zákaziek celková hodnota povinnosti. So zreteľom na argumentáciu, vypočíta na základe mesačnej hodnoty vy ktorú som už uviedla, je teda Komisia po násobenej 48. Toto obmedzenie na 4 roky sa vinná v tomto konaní o nesplnení povinnosti nachádza aj v článku 7 ods. 5 smernice 92/50, preukázať, že na základe dostupných infor ktorý sa rovnako môže uplatňovať na rámco mácií o prevedení odmeny počas roka 2006 vé dohody 73. možno predpokladať, že celková hodnota každej z dotknutých rámcových dohôd pre kračovala prahovú hodnotu 249 000 eur.

150. Hoci sa teda celková hodnota, ktorú treba zohľadniť pri rámcovej dohode neu 152. Podľa môjho názoru to Komisia v tomto vádzajúcej celkovú cenu, má podľa smerníc prípade nepreukázala. v oblasti verejných zákaziek určiť na základe odhadu ex ante, Komisia pri svojich výpoč toch v prejednávanej veci vychádzala v pod state zo štatistík o účasti komunálnych za mestnancov na prevedení odmeny počas roka 2006. Vzhľadom na to, že Spolková republika

72 — Pozri článok 9 ods. 2 a 9 smernice 2004/18. V prípade 153. Na účely preukázania, ktorí komunálni smernice 92/50 pozri HAAK, S.: Abschluss von Rahmenve zamestnávatelia uzavreli s poisťovacími inšti reinbarungen. In: PITSCHAS, R., ZIEKOW, J. (ed.): Verga berecht im Wandel. Berlin 2006, s. 99, najmä s. 102. túciami rámcové dohody prekračujúce prí 73 — Pozri HAAK, S.: c. d., s. 103. slušnú prahovú hodnotu systému verejných

74 —  Štúdia štatistickej organizácie TNS Infratest Sozial forschung objednaná spolkovým ministerstvom práce a sociálnych vecí z 22. júna 2007, nazvaná „Situation und 75 — KUHLMANN, S.: Kommunen zwischen Staat und Markt: Entwicklung der betrieblichen Altersversorgung in Pri Lokalmodelle und – reformen im internationalen Vergle vatwirtschaft und öffentlichem Dienst 2001-2006. Endbe- ich. In: Deutsche Zeitschrift für Kommunalwissenschaft, richt mit Tabellen“, ktorú Komisia pripojila ako Themenheft II/2006, „Kommunalpolitik und Kommunalver prílohu A-11 svojej žaloby. waltung“, pripojený Komisiou ako príloha A-12 jej žaloby.

I - 7135

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

161. Aby Komisia určila konkrétne mestá, ktoré porušili smernice v oblasti verejných zákaziek, znovu odkázala na zoznam najväč ších nemeckých miest, tento krát bez Berlí na. Najmenšie mesto – podľa počtu obyva teľov – prekračujúce prahovú hodnotu tak počas obdobia 2004/2005 bolo mesto Darm stadt so 141 257 obyvateľmi. Počas obdobia 2006/2007 je to mesto Ingolstadt so 122 167 159. Na základe právnej expertízy z 25. no obyvateľmi a počas obdobia 2008/2009 mesto vembra 2005 76 Komisia vo svojej replike zní Bottrop so 118 975 obyvateľmi. žila priemernú prevedenú sumu na 106,77 eur mesačne, a priemerný počet komunálnych zamestnancov pripadajúcich na 1 000 obyva teľom zo 16 na 15. Komisia okrem toho vylú čila mesto Berlín zo svojich výpočtov. Naďalej však trvala na predpokladanej 2,3 % miere účasti komunálnych zamestnancov na pro 162. Vo svojej duplike nemecká vláda v re cese prevedenia odmeny a rovnako odmietla akcii na tieto nové výpočty znovu zdôraz ako bezvýznamnú námietku, že komunálni nila, že mnohí zamestnávatelia uzatvárajú rámcové dohody s viacerými poisťovacími inštitúciami. Okrem toho priemerný počet 76 — Právna expertíza k § 6 Tarifvertrag zur Entgeltumwandlung 15 komunálnych zamestnancov pripadajú für Arbeitnehmer/-innen im kommunalen öffentlichen cich na 1 000 obyvateľov uvádzaný Komisiou Dienst (TV-EUmw/VKA) z 25. novembra 2005 so zreteľom na právo Spoločenstva v oblasti verejných zákaziek, ktorú nie je v tomto prípade relevantný, pretože vypracoval prof. Koenig na žiadosť Arbeitsgemeinschaft Kommunale und Kirchliche Altersversorgung (AKA) eV, tento počet zamestnancov zahŕňa úradníkov München, pripojená Komisiou ako príloha C-1 jej repliky. pracujúcich pre obce, na ktoré sa nevzťahujú

165. Neistota, ktorá z toho vyplýva, má váž ne dôsledky. Ani smernica 92/50, ani smer 163. Na základe týchto informácií nachádza nica 2004/18, totiž nezakazujú verejným júcich sa v duplike sa možno domnievať – na obstarávateľom, aby rozdelili služby, ktoré základe metódy, ktorú použila Komisia – že sú predmetom zákazky. Takéto rozdelenie nemecké mestá s viac ako 217 610 obyvateľ možno považovať za odporujúce týmto smer mi mohli uzavrieť rámcové dohody s pred niciam iba vtedy, ak je vykonané s cieľom pokladanou hodnotou viac ako 249 000 eur. predísť tomu, aby akvizičný projekt patril do Zo zoznamu najväčších nemeckých miest pôsobnosti uvedených smerníc 79. Zakázané možno vyvodiť – podľa úvahy, ktorú použi je teda iba umelé rozdelenie jedinej zákazky. la Komisia – že 33 miest 78 mohlo uzavretím Aj keď Súdny dvor vykonáva kontrolu toh to zákazu dosť prísne 80, takýto podvodný úmysel nemožno jednoducho predpokladať. 77 — Percento a priemerná suma sú stanovené na základe Každý individuálny prípad zadania rozdele prieskumu týkajúceho sa prevedenia odmeny, ktorý v komunálnych doplnkových poisťovniach 18. novembra nej zákazky treba posúdiť v závislosti od jeho 2008 vykonal Arbeitsgemeinschaft Kommunale und Kirch liche Altersversorgung (AKA) eV a ktorý Spolková repub lika Nemecko pripojila ako prílohu č. 2 ku svojej duplike. 78 — Podľa zoznamu hlavných nemeckých miest, ktorí pripo jila Komisia ako prílohu svojej žaloby, malo v roku 2006 79 — Pozri článok 7 ods. 3 smernice 92/50 a článok 9 ods. 3 smer 34 miest viac ako 217 610 obyvateľom. Účastníci konania nice 2004/18. sa však zhodli na tom, že hlavné mesto Nemecka Berlín je 80 — Pozri iba rozsudok z 5. októbra 2000, Komisia/Francúzsko, vylúčené z pôsobnosti TV-EUmw/VKA. C-16/98, Zb. s. I-8315.

166. V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že samotná Komisia v zozname otázok, ktorý zaslala nemeckej vláde 30. januára 2007 81 vy hlásila, že z predchádzajúcich odpovedí Spol kovej republiky môže vyvodiť, že komunálni zamestnávatelia zadávali verejné zákazky rôz nym skupinám poisťovateľov. V tejto súvis losti sa Komisia vo svojom zozname otázok najmä pýtala, či rámcové dohody boli obvykle uzatvárané medzi zamestnávateľom a posky tovateľom služieb pre všetkých pracovníkov, alebo či bola naopak uzatváraná individuálna dohoda pre každého pracovníka. Nemeckú vládu žiadala aj o to, aby uviedla, či existujú 168. Napriek tejto odpovedi, ktorá jasne uvá zamestnávatelia, ktorí uzavreli dohody s via dza, že vykonávanie prevedenia odmeny ko cerými rozdielnymi poskytovateľmi služieb. munálnymi zamestnávateľmi sa môže značne líšiť, Komisia bez položenia ďalších otázok podala žalobu. Priebeh konania pred poda ním žaloby neumožňuje objasniť, či nemecké mestá, a ak áno, tak ktoré, uzavreli rámcové dohody s viacerými poisťovacími inštitúcia mi. Nezodpovedaná zostala aj otázka, či so zreteľom na skutkové okolnosti, v ktorých sa nachádzali dotknuté mestá a ich zamestnanci, vážne vecné dôvody svedčia v prospech alebo 167. Vo svojej odpovedi z 1. marca 2007 skôr proti uzatváraniu viacerých rámcových Spolková republika upresnila, že prevedenie dohôd s rôznymi poisťovacími inštitúciami. odmeny sa vykonáva rôzne v závislosti od jednotlivých prípadov; môže sa stať, že je pre každého pracovníka uzavretá individuálna 82 — Oznámenie vlády Spolkovej republiky Nemecko Komisii Európskych spoločenstiev z 1. marca 2007 (s. 9), pripo dohoda, alebo že je uzavretá rámcová dohoda jené ako príloha A-6 k žalobe Komisie. V tomto oznámení nemecká vláda pri odpovedi na otázku, aké kritériá boli použité pri výbere poisťovacích inštitúcií uvedených v § 6 TV-EUmw/VKA (s. 8) rovnako zdôraznila, že „pokiaľ zamestnávatelia neponúkajú svojim zamestnancom všetky 81 — List Komisie z 30. januára 2007, pripojený ako príloha A-5 spôsoby vykonávania“, výber poisťovacej inštitúcie sa riadi žaloby. spôsobilosťou uchádzača.

172. So zreteľom na zložitosť prejednávanej veci, ktorá nastoľuje mnoho právnych a skut kových otázok, nemožno Spolkovej republike Nemecko vytýkať, že či už v štádiu konania 170. Vzhľadom na konkrétne okolnosti pre pred podaním žaloby, alebo v štádiu sporo jednávanej veci treba podľa môjho názoru vého konania, z vlastného podnetu nepred túto neistotu pripísať nesprávnemu dokazo ložila zoznam všetkých rámcových dohôd vaniu zo strany Komisie. uzavretých najväčšími nemeckými mestami, a nevysvetlila ich pozadie. Kvôli veľkému počtu právnych a skutkových otázok nasto lených prejednávanou vecou, v ktorej Ko misia spochybnila prax zadávania zákaziek viac ako 100 nemeckých miest zo všetkých spolkových krajín, bola totiž nemecká vláda počas konania pred podaním žaloby najprv nútená všeobecne poukázať na nedostatky 171. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že Ko v opise skutkového stavu zo strany Komisie. misia pôvodne vo svojej žalobe navrhovala, Komisia mala využiť príležitosť, ktorú takto aby bolo určené, že Spolková republika Ne ponúkali údaje nemeckej vlády na to, aby mecko si tým, že 110 najväčších nemeckých položením cielených otázok doplnila medze miest uzavrelo rámcové dohody o prevedení ry v opise skutkového stavu. Namiesto toho odmeny priamo s inštitúciami a podnikmi Komisia predčasne podala žalobu, takže ne uvedenými v § 6 TV-EUmw/VKA, nesplni mecká vláda bola v sporovom konaní nútená la povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smerníc zo skutkového hľadiska podrobne odpove 92/50 a 2004/18. Spolková republika Nemec dať na štatistické údaje uvádzané Komisiou. ko proti tomuto žalobnému návrhu uvádzala Znova nevidím, na základe čoho by bolo

3. Predbežný záver 175. Ak by sa Súdny dvor v rozpore so zá verom, ku ktorému som dospela vyššie, do mnieval, že Komisia preukázala, že jeden ale bo viaceré komunálne správne orgány alebo podniky zadávali v rozpore so smernicami 92/50 alebo 2004/18 zákazky na služby týka júce sa systému podnikového dôchodkového zabezpečenia inštitúciám a podnikom uvede 174. Na základe argumentácie, ktorú som ným v § 6 TV-EUmw/VKA, potom treba ešte uviedla vyššie, dochádzam k záveru, že Komi preskúmať, či túto nezlučiteľnosť dotknutých sia nepreukázala, že Spolková republika Ne rámcových dohôd so smernicami v oblasti mecko si tým, že komunálne správne orgány verejných zákaziek treba považovať za odpo a podniky zadávali zákazky na služby týkajúce rujúcu právu Spoločenstva s prihliadnutím sa systému podnikového dôchodkového za na základné právo na kolektívne vyjednáva bezpečenia priamo inštitúciám a podnikom nie a základné právo na slobodu kolektívneho uvedeným v § 6 TV-EUmw/VKA, nesplnila vyjednávania.

I - 7140

KOMISIA/NEMECKO

177. Existuje teda konflikt medzi základným právom na kolektívne vyjednávanie a zák ladným právom na slobodu kolektívneho vyjednávania na jednej strane a smernicami 92/50 a 2004/18 na druhej strane. Pretože tieto smernice v oblasti verejných zákaziek 1. Vyriešenie konfliktov medzi základnými konkretizujú slobodu usadiť sa a slobodné slobodami a základnými právami: rozsudky poskytovanie služieb, musí byť tento konflikt Viking Line a Laval un Partneri najprv vyriešený na úrovni primárneho prá va tak, že sa posúdi ako konflikt medzi zák ladným právom na kolektívne vyjednávanie a základným právom na slobodu kolektívne ho vyjednávania na jednej strane a slobodou usadiť sa a slobodným poskytovaním služieb na druhej strane. Vyriešenie tohto konfliktu dosiahnuté na úrovni primárneho práva musí 179. Súdny dvor má vo svojej najnovšej ju byť následne prenesené na úroveň sekundár dikatúre tendenciu riešiť konflikty medzi vý neho práva prostredníctvom výkladu smerníc konom základných práv a základných slobôd

I - 7141

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

tak, že sa odvoláva na „písané“ dôvody nachá toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné 86. dzajúce sa v Zmluve, ako aj „nepísané“ zásady Súdny dvor následne potvrdil, že ochrana uznané judikatúrou, ktoré odôvodňujú ob pracovníkov sa nachádza medzi naliehavý- medzenia základných slobôd. mi dôvodmi verejného záujmu už uznanými Súdnym dvorom 87, pričom však upresnil, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sa ciele sledované kolektívnymi akciami tý- kali ochrany pracovníkov 88. Ak je tomu tak, potom vnútroštátnemu súdu prináleží ešte overiť, či boli kolektívne opatrenia spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa a či nešli nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnu- tie nevyhnutné 89.

I - 7142

KOMISIA/NEMECKO

tradičného modelu posúdenia nepísaného 2. Rovnosť základných práv a základných slo odôvodnenia z „naliehavých dôvodov vo ve- bôd a vyriešenie konfliktov na základe zásady rejnom záujme“ 91. Oprel sa predovšetkým proporcionality o zásadu ochrany pracovníkov, ktorá je vnú- torne obsiahnutá v tomto základnom práve a ktorá bola už predtým podľa ustálenej judi- katúry uznaná ako naliehavý dôvod vo verej- nom záujme 92.

183. Zásada uplatnená v rozsudkoch Viking Line a Laval un Partneri, podľa ktorej základ né sociálne práva Spoločenstva nemôžu ako také odôvodniť obmedzenie základnej slo body – so zreteľom na zásadu proporciona lity – takže treba stále preukázať písané alebo nepísané odôvodnenie, ktoré je vnútorne ob siahnuté v tomto základnom práve, však vy tvára napätie so zásadou rovnosti základných práv a základných slobôd.

I - 7143

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

iba na základe písaného alebo nepísaného potvrdzuje existenciu hierarchického vzťa- odôvodnenia 95. hu medzi základnými právami a základnými slobodami.

186. Podľa môjho názoru medzi základnými slobodami a základnými právami takýto hie rarchický vzťah neexistuje 97.

185. V tejto súvislosti si treba rovnako všim núť, že nepísané odôvodnenie z „naliehavých dôvodov vo verejnom záujme“ nemožno použiť na odôvodnenie obmedzení základ ných slobôd uplatňovaných diskriminačne 96. 187. Vzťah medzi základnými slobodami Ak má teda výkon základného práva Spolo a základnými právami sa navyše vyznaču čenstva za následok obmedzenie základnej je značným zbližovaním tak z hľadiska ich slobody uplatňované diskriminačne, treba štruktúry, ako aj z hľadiska ich obsahu. Je tak v súlade s modelom posudzovania použitým napríklad možné vyjadriť obsah garancií za v rozsudkoch Viking Line a Laval un Partneri bezpečovaných základnými slobodami pros zisťovať existenciu dôvodu výslovne uvedené tredníctvom základných práv, predovšetkým ho v Zmluve, ktorý odôvodňuje obmedzenia pomocou základných práv, ktoré chránia dotknutej základnej slobody. Toto dodatoč hospodársku činnosť. Aj vzhľadom na toto né obmedzenie možností odôvodniť obme zbližovanie by bolo nesprávne chcieť vytvoriť dzenie základných slobôd ešte zreteľnejšie konflikt alebo hierarchický vzťah medzi zák ladnými právami a základnými slobodami 98.

I - 7144

KOMISIA/NEMECKO

188. Keď teda v konkrétnom prípade výkon a základnou slobodou zabezpečená iba vtedy, základného práva obmedzuje základnú slobo ak obmedzenie základnej slobody základným du, treba hľadať primeranú rovnováhu medzi právom nemôže ísť nad rámec toho, čo je týmito dvoma právnymi pozíciami 99. V tejto vhodné, nevyhnutné a primerané na účely vý- súvislosti treba na jednej strane vychádzať zo konu základného práva. Naopak obmedzenie zásady, že výkon základnej slobody predsta základného práva základnou slobodu nemôže vuje legitímny cieľ, ktorý môže vymedzovať ísť nad rámec toho, čo je vhodné, nevyhnut- hranice základného práva. Ale opačne aj vý né a primerané na účely výkonu základnej kon základného práva treba uznať ako legi slobody 101. tímny cieľ, ktorý môže obmedzovať základnú slobodu.

191. Vzhľadom na značné zbližovanie medzi základnými slobodami a základnými právami môže iba táto analýza založená na zásade pro 189. Pre presné vymedzenie hranice medzi porcionality v prípade konfliktu viesť k rie základnými slobodami a základnými právami šeniu, ktoré zabezpečuje optimálny potreb má prvoradý význam zásada proporcionality. ný účinok základným právam a základným V rámci preskúmania proporcionality sa tre slobodám. ba spoliehať predovšetkým na trojúrovňový model posúdenia, pomocou ktorého treba vykonať kontrolu 1. vhodnosti dotknutého opatrenia; 2. jeho nevyhnutnosti a 3. jeho primeranosti 100.

192. Na základe tejto analýzy dochádzam k záveru, že obmedzenie základnej slobody treba považovať za odôvodnené, ak tomuto obmedzeniu došlo pri výkone základného práva Spoločenstva, a ak bolo toto obme 190. V prípade konfliktu je totiž primera dzenie vhodné, nevyhnutné a primerané ná rovnováha medzi základným právom na dosiahnutie záujmov chránených týmto základným právom. Naopak obmedzenie

základného práva treba považovať za odô- práva pokojne sa zhromažďovať. Na účely vodnené, ak sa o ňom rozhodlo pri výkone vyriešenia tohto konfliktu medzi dotknu- základnej slobody, a ak bolo toto obmedzenie tými základnými právami a voľným pohy- vhodné, nevyhnutné a primerané na dosiah- bom tovaru Súdny dvor v podstate overil, či nutie záujmov chránených touto základnou obmedzenia spôsobené obchodu vo vnútri slobodou. Spoločenstva výkonom základných práv boli primerané s ohľadom na ochranu týchto zá- kladných práv 104. Súdny dvor aj opačne overil, či by prísne uplatňovanie voľného pohybu to- varu spôsobilo neprimeraný zásah do výkonu základných práv 105. Keďže na obe otázky bolo potrebné odpovedať kladne, obmedzenie voľ- ného pohybu tovaru pri výkone dotknutých základných práv bolo treba napokon považo- vať za odôvodnené. 193. Napokon, potvrdenie tohto postupu, ktorý sa vyznačuje rovnosťou základných práv a základných slobôd, a pri ktorom sa konflikty medzi výkonom základných slobôd a výkonom základných práv riešia na základe zásady proporcionality, neznamená úplnú zmenu smerovania judikatúry. Táto analý za predstavuje skôr návrat k hodnotám už obsiahnutým v rozsudku Schmidberger 102. Okrem toho z rozsudku Rüffert 103 vyplývajú prvé náznaky toho, že je potrebné odlíšiť líniu 195. Centrálnou myšlienkou rozsudku judikatúry nasledovanú v rozsudkoch Viking Schmidberger bola teda rovnosť navzájom Line a Laval un Partneri. si odporujúcich základných práv a základ ných slobôd, ktoré boli napokon spravodlivo uvedené do rovnováhy na základe preskú mania vzájomných obmedzení z hľadiska proporcionality.

rozhodoval najmä o zlučiteľnosti zákona služieb nebolo odôvodnené, zdá sa mi, že veľ spolkovej krajiny Dolné Sasko v oblasti verej- ký význam má najmä preskúmanie odôvod ných zákaziek s článkom 49 ES. nenia týkajúceho sa „ochrany autonómnej or ganizácie profesijného života odbormi“. Totiž zatiaľ čo „cieľ ochrany pracovníkov“ a „cieľ i nančnej stability systémov sociálneho zabez pečenia“ sa vzťahujú na dva naliehavé dôvody vo verejnom záujme už uznané v ustálenej judikatúre 107, tým, že Súdny dvor preskúmal „ochranu autonómnej organizácie profesijné ho života odbormi“ prinajmenšom implicitne vyjadril možnosť, že základné sociálne právo na slobodu združovania môže ako také odô vodniť obmedzenie základných slobôd. 197. Súdny dvor v tomto ohľade najprv zdô raznil, že pravidlá nachádzajúce sa v tomto zákone, podľa ktorých verejní obstarávatelia môžu určiť za úspešných uchádzačov o verej né zákazky na práce iba podniky, ktoré sa pri predložení ponuky písomne zaviažu vyplácať svojim zamestnancom ako protihodnotu za vykonávanie dotknutých služieb minimálne odmenu dohodnutú v kolektívnej zmluve, ktorá sa uplatňuje v mieste, kde sú tieto služ by vykonávané, aj keď túto zmluvu nemožno považovať za všeobecne záväznú, môžu pred stavovať obmedzenie v zmysle článku 49 ES. Pri preskúmaní toho, či toto obmedzenie bolo možné považovať za odôvodnené, Súdny dvor ďalej preskúmal tri „nepísané“ odôvodnenia. Predovšetkým zisťoval, či obmedzenie mohlo 199. Po tomto všetkom dochádzam k záveru, byť odôvodnené 1. cieľom ochrany pracovní že obmedzenie základnej slobody je odôvod kov; 2. cieľom zabezpečiť ochranu autonóm nené vtedy, keď k tomuto obmedzeniu došlo nej organizácie profesijného života odbormi pri výkone základného práva a keď bolo toto alebo 3. cieľom finančnej stability systémov obmedzenie vhodné, nevyhnutné a primera sociálneho zabezpečenia. né na dosiahnutie základných záujmov chrá nených týmto základným právom. Naopak obmedzenie základného práva je odôvodnené vtedy, keď k tomuto obmedzeniu došlo pri vý kone základnej slobody a keď bolo toto obme dzenie vhodné, nevyhnutné a primerané na dosiahnutie základných záujmov chránených touto základnou slobodou.

200. Ak by Súdny dvor dospel k záveru, že jeden alebo viaceré komunálne správne orgá ny alebo podniky zadávali zákazky na služby 202. Na účely preskúmania, či sloboda usadiť týkajúce sa systému podnikového dôchod sa a slobodné poskytovanie služieb umožňujú kového zabezpečenia priamo inštitúciám obmedzenie základného práva na kolektívne a podnikom uvedeným v § 6 TV-EUmw/VKA vyjednávanie a slobody kolektívneho vyjed v rozpore so smernicami 92/50 alebo 2004/18, návania zodpovedajúce smerniciam v oblasti bolo by nesporné, že tieto smernice v oblasti verejných zákaziek, treba v zásade overiť, či verejných zákaziek formálne bránia spôso je takéto obmedzenie vhodné, nevyhnutné bu, akým bolo konkrétne vykonané základné a primerané na dosiahnutie cieľov sledova právo na kolektívne vyjednávanie a základné ných základnými slobodami. právo na slobodu kolektívneho vyjednávania. V tomto ohľade smernice v oblasti verejných zákaziek zasahujú do týchto základných so ciálnych práv, pretože sociálni partneri už viac nemôžu tieto základné sociálne práva vykonávať slobodne, ale sú – z pohľadu prá va verejných zákaziek – viazaní určitými pravidlami. 203. V prejednávanej veci nemecká vláda uvádzala najmä argumenty na odôvodnenie obmedzenia slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb prostredníctvom zá kladných sociálnych práv.

201. Konflikt takto vytvorený medzi smer nicami 92/50 a 2004/18 a týmito sociálnymi právami treba vyriešiť v prvom rade na úrov 204. Preskúmanie otázky, či sloboda usadiť ni primárneho práva preskúmaním toho, či sa a slobodné poskytovanie služieb môžu sloboda usadiť sa a slobodné poskytovanie odôvodniť obmedzenie základného práva na služieb umožňujú takéto obmedzenie tých kolektívne vyjednávanie a slobody kolektív to základných sociálnych práv. Ak na túto neho vyjednávania, predstavuje koniec kon otázku treba odpovedať kladne, nič nebráni cov zrkadlový obraz preskúmania otázky, či

208. So zreteľom na to, že koncentrácia pre vedenia odmeny na obmedzený počet poisťo vacích inštitúcií je obsiahnutá v TV-EUmw/ VKA, treba predpokladať, že je súčasťou kompromisu, ktorý bol dohodnutý v rámci 206. So zreteľom na zásadu proporciona slobodných a nezávislých vyjednávaní medzi lity treba teda obmedzenie slobody usadiť zástupcami zamestnávateľov a zástupcami sa a slobodného poskytovania služieb, kto pracovníkov. V každom prípade spis neobsa ré predstavuje predchádzajúce rozhodnu huje žiadnu informáciu umožňujúcu dospieť tie prijaté v prospech určitých poisťovacích k záveru, že by tomu bolo inak. V tejto súvis losti treba predchádzajúce rozhodnutie prija té v prospech určitých poisťovacích inštitúcií 108 — V tomto ohľade pozri najmä znenie článku 6 Európskej sociálnej charty, článku 6 revidovanej Európskej sociál nej charty, článku 12 Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva a článku 28 Charty základných 109 — Pozri rozsudok zo 17. novembra 2009, Presidente del Con práv. siglio dei Ministri, C-169/08, Zb. s. I-10821, bod 42.

I - 7149

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

210. Vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci kontrola nevyhnutnosti predchádzajú ceho rozhodnutia prijatého v § 6 TV-EUmw/ VKA v prospech určitých poisťovacích inšti túcií logicky predpokladá overenie toho, či by sa v rámci kolektívnych vyjednávaní bolo bývalo možné dohodnúť aj na iných ustano veniach na vykonávanie prevedenia odmeny. Totiž iba vtedy, ak by sa sociálni partneri boli 212. Na overenie nevyhnutnosti dotknutého mohli dohodnúť aj na iných ustanoveniach, opatrenia sa preto kontrola musí obmedziť na ktoré by boli viac v súlade s právom Spoločen určenie, či existovali vykonávacie ustanove stva, mohlo by sa predchádzajúce rozhodnu nia, ktoré by boli viac v súlade s právom Spo tie v prospech určitých poisťovacích inštitúcií ločenstva, a či sa sociálni partneri na týchto považovať za také, ktoré nebolo nevyhnutné. ustanoveniach zjavne mohli dohodnúť, keďže ich prijatiu nebránil žiadny vecný dôvod. Ak na tieto otázky treba odpovedať kladne, po tom predchádzajúce rozhodnutie prijaté v § 6

111 — Tu však pripomínam, že Súdny dvor podľa ustálenej judi katúry vykonáva aj vecnú kontrolu porušení zásady zákazu 211. Pri hľadaní odpovede na otázku, či diskriminácia, ktorá je zakotvená v článku 39 ES a v naria dení Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode by sa sociálni partneri v rámci slobodných pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15). Táto vecná kontrola kolek tívnych zmlúv je výslovne upravená v článku 7 ods. 4 tohto nariadenia. Pozri rozsudky zo 16. septembra 2004, Merida, C-400/02, Zb. s. I-8471; z 24. septembra 1998, Komisia/ 110 — Rozsudok z 11. júla 1989, Schräder, 265/87, Zb. s. 2237, Francúzsko, C-35/97, Zb. s. I-5325, a z 15. januára 1998, bod 21. Schöning-Kougebetopoulou, C-15/96, Zb. s. I-47.

214. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ža loba, ktorú podala Komisia, nesmeruje proti prevedeniu odmeny ako takému, ale iba pro 217. Na odôvodnenie predchádzajúceho ti tomu, že kolektívna zmluva vyžaduje od rozhodnutia prijatého v § 6 TV-EUmw/VKA komunálnych zamestnávateľov, aby vybrali v prospech určitých poisťovacích inštitúcií poisťovacie inštitúcie, ktoré vykonávajú pre nemecká vláda tvrdí, že výber poisťovacej in vedenie odmeny, hoci títo zamestnávatelia štitúcie na vykonávanie prevedenia odmeny, sú – keď je daná pôsobnosť smerníc v oblasti ktorá nie je založená na kolektívnej zmluve, verejných zákaziek – na základe týchto smer prináleží podľa BetrAVG v zásade zamest níc povinní ako verejní obstarávatelia vyhlásiť návateľovi. Odchylne od toho ustanovenie zadávacie konania. § 17 ods. 5 BetrAVG vyžaduje podmienky prevedenia odmeny stanovené kolektívnou zmluvou, ktoré umožňujú predovšetkým pra covníkom mať väčší vplyv na organizáciu ich systému doplnkového podnikového dôchod kového zabezpečenia. Paragraf 17 ods. 3 Bet rAVG navyše ponúka sociálnym partnerom možnosť vybrať si na základe spoločnej do 215. Ako alternatívu, ktorá by bola viac v sú hody poisťovaciu inštitúciu na vykonávanie lade s právom Spoločenstva, si v tejto súvis losti možno predstaviť úpravu, podľa ktorej by sa prevedenie odmeny muselo za pod 112 — Povinnosť transparentnosti uložená primárnym právom mienok vykonávania uvedených v BetrAVG ukladá podľa ustálenej judikatúry povinnosť garantovať vykonávať u niektorej alebo niektorých z po potenciálnym uchádzačom primeraný stupeň zverejnenia. Nezahŕňa však nevyhnutne povinnosť uverejnenia ozná isťovacích inštitúcií, ktoré by komunálni za menia o vyhlásení zadávacieho konania; pozri rozsudky mestnávatelia museli vybrať v súlade so zása z 13. novembra 2008, Coditel Brabant, C-324/07, Zb. s. I-8457, bod 25, a z 21. júla 2005, Coname, C-231/03, dou transparentnosti stanovenou primárnym Zb. s. I-7287, bod 21.

218. Nemecká vláda rovnako tvrdí, že podľa vyhlásení zmluvných strán kolektívnej zmlu vy má obmedzenie počtu poisťovateľov, me dzi ktorými sa zamestnávateľ musí rozhodnúť pre prevedenie odmeny, zvyšovať transpa rentnosť a popularitu systému doplnkového podnikového dôchodkového zabezpečenia. Ustanovenie § 6 TV-EUmw/VKA navyše predstavuje pre každého zamestnávateľa 220. Vzhľadom na tento výklad možno vec zjednodušenie: už nie je potrebné porovnávať né argumenty, ktoré uvádza nemecká vláda poisťovacie inštitúcie. Jednotlivý komunálny na odôvodnenie ustanovení § 6 TV-EUmw/ zamestnávateľ môže tiež predpokladať, že VKA, rozdeliť do štyroch skupín, a to 1. zmluvné strany kolektívnej zmluvy nevybra transparentnosť výberu poisťovacích inštitú li poisťovaciu inštitúciu svojvoľne, a že majú cií; 2. väčšia popularita u pracovníkov z dô vo všeobecnosti lepší prehľad o celkovej si vodu, že zástupcovia pracovníkov sa podieľali tuácii na trhu. Pracovníci zase môžu dôve na predchádzajúcom rozhodnutí v prospech rovať tomu, že odborové zväzy dostatočne určitých poisťovacích inštitúcií; 3. lepšia uplatňujú ich záujmy pri výbere poisťovacích znalosť sektora účastníkmi kolektívneho

I - 7152

KOMISIA/NEMECKO

113 — Pozri tiež HANAU, P.: Tarifvertragliche Beschränkungen der Entgeltumwandlung. In: DB. 2004, s. 2266, najmä s. 2268, ktorý osobitne výstižne uvažuje o zmluvnom obmedzení počtu poisťovacích inštitúcií v § 6 TV-EUmw/ VKA pomocou zásady najpriaznivejšej dispozície, ktorá je súčasťou nemeckého práva kolektívneho vyjednáva nia. Podľa neho by bolo jednoducho úplne nezmyselné veriť tomu, že kolektívnou zmluvou možno zabrániť komunálnym zamestnávateľom, aby uzavreli priaznivejšie dohody o prevedení odmeny, a to bez ohľadu na to, či by alternatívne ustanovenia boli priaznivejšie z pohľadu bez 223. Ani argument o väčšej popularite u pra prostredných služieb zamestnávateľa alebo služieb poisťo vacej inštitúcie. Cieľom kolektívnej zmluvy je totiž chrániť covníkov z dôvodu, že ich zástupcovia sa pracovníkov.

I - 7153

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

229. V rámci preskúmania primeranosti do tknutého opatrenia treba v tomto prípade predovšetkým zvážiť, že žaloba, ktorá po dala Komisia, nesmeruje proti prevedeniu odmeny ako takému, ale iba proti tomu, že 226. Nemecká vláda sa napokon vo svojom kolektívna zmluva vyžaduje od komunálnych štvrtom hlavnom argumente odvoláva na osobitné charakteristiky vybraných poisťo vacích inštitúcií. Pri výbere týchto poisťova 114 — V tejto súvislosti nemožno zanedbať to, že v nemeckej doktríne silnejú kvalifikované hlasy na vyjadrenie značne cích inštitúcií zohrávali úlohu najmä pozitív kritického stanoviska k predchádzajúcemu výberu poisťo ne skúsenosti s nimi, zvláštna dôvera, ktorá vacích inštitúcií vykonanému v § 6 TV-EUmw/VKA. Pozri predovšetkým HANAU, P.: c. d. s. 2269, ktorý uvádza, že tým vznikla, nižšie správne poplatky kvôli sa zdá, že zmluvné obmedzenia týkajúce sa poisťovacích ich osobitnej štruktúre a nižšie riziko úpad inštitúcií oprávnených vykonávať prevedenie odmeny v TV-EUmw/VKA slúžia iba záujmov poisťovacích inšti ku. Nemecká vláda však tieto tvrdenia nijako túcií a nie záujmov pracovníkov.

I - 7154

KOMISIA/NEMECKO

zamestnávateľov, aby vybrali poisťovacie in- predstavuje § 6 TV-EUmw/VKA, považovať štitúcie, ktoré vykonávajú prevedenie odme- za neprimerané 115. ny, hoci títo zamestnávatelia sú ako verejní obstarávatelia povinní dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo slobody usadiť sa a slobodné- ho poskytovania služieb.

I - 7155

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-271/08

4. Predbežný záver rámcových dohôd týkajúcich sa systému podnikového doplnkového dôchodkového zabezpečenia svojich zamestnancov dodr žiavať ustanovenia smernice 92/50 a smer- nice 2004/18, pokiaľ boli splnené vecné a osobné podmienky uplatnenia týchto smer níc. Prináleží však Komisii, aby preukázala, že pôsobnosť smerníc v oblasti verejných záka ziek bola daná bez toho, aby sa v tomto ohľa de mohla spoliehať na domnienky. 234. Ak by Súdny dvor napriek tu obhajova nému názoru dospel k záveru, že jeden ale bo viaceré komunálne správne orgány alebo podniky v rozpore so smernicami 92/50 ale bo 2004/18 uzavreli rámcové dohody o pre vedení odmeny s jednou alebo viacerými in štitúciami alebo podnikmi uvedenými v § 6 TV-EUmw/VKA, treba s prihliadnutím na argumentáciu uvedenú vyššie pripustiť, že základné právo na kolektívne vyjednávanie a základné právo na slobodu kolektívneho vy jednávania nebránia konštatovaniu, že došlo k takémuto porušeniu týchto smerníc, a to kvôli nedostatku proporcionality.

236. Rozhodujúce pre rozhodnutie v prejed návanej veci je napokon to, že Komisia pri svo VIII — Zhrnutie jich výpočtoch týkajúcich sa hodnoty rôznych rámcových dohôd a prekročenia prahových hodnôt rozhodujúcich pre pôsobnosť smer níc v oblasti verejných zákaziek vychádzala z domnienky, že každé mesto určitej veľkosti uzavrelo iba jednu rámcovú dohodu. Keďže nemecká vláda odmietala túto domnienku už v štádiu konania pred podaním žaloby ako nesprávnu, pričom jej v tomto rámci nemož no vytýkať, že nespolupracovala pri úplnom zisťovaní skutkového stavu, žaloba Komisie 235. V súhrne vyslovujem záver, že nemecké je nedostatočne podložená a preto musí byť obce boli povinné pri uzatváraní dotknutých zamietnutá ako nedôvodná.

I - 7157