← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·19.11.2009

C-317/08

ECLI:EU:C:2009:720

Potvrdzuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62008CC0317

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VECI C-317/08C-320/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 19. novembra 2009 1

I — Úvod II — Právny rámec

1. Bráni právo Spoločenstva takej vnútro- štátnej právne úprave, ktorá stanovuje ako podmienku prípustnosti pre určité žaloby súvisiace s telekomunikačnými službami to, A — Právna úprava Spoločenstva aby sa najskôr uskutočnil pokus o mimo- súdne riešenie sporu?

2. Touto otázkou sa Súdny dvor bude zaobe- 3. Smernica 2002/22 upravuje poskytovanie rať na základe návrhov, ktoré predložil Giu- elektronických komunikačných sietí a služieb dice di pace di Ischia. Dáva to Súdnemu dvoru pre koncových užívateľov. Podľa článku 1 má príležitosť prijať stanovisko nielen k smernici za cieľ zaručiť prístupnosť kvalitných verej- Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES ných služieb v celom Spoločenstve. Zakladá zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a prá- pritom práva koncových užívateľov a zodpo- vach užívateľov týkajúcich sa elektronických vedajúce povinnosti podnikov poskytujúcich komunikačných sietí a služieb (smernica uni- verejne prístupné elektronické komunikačné verzálnej služby) 2, ale najmä k zásade účinnej siete a služby. So zreteľom na zabezpečenie súdnej ochrany. poskytovania univerzálnej služby vymedzuje táto smernica minimálny súbor služieb špe- cifikovanej kvality, ku ktorým majú všetci koncoví užívatelia prístup za prijateľné ceny, 1 — Jazyk prednesu: nemčina. 2 — Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367 (ďalej len na základe špecifických vnútroštátnych pod- „smernica 2002/22“). mienok, bez deformácie hospodárskej súťaže.

I - 2216

ALASSINI A I.

4. Odôvodnenie č. 47 smernice 2002/22 sa tak, aby sa vzťahovali aj na spory, v ktorých sú týka riešenia sporov: zapojení aj iní koncoví užívatelia.

2. Členské štáty zabezpečia, aby ich právne predpisy nebránili zriadeniu reklamačných „… Mali by byť k dispozícii účinné postupy úradov a poskytovaniu služieb on-line na riešenia sporov medzi spotrebiteľmi na jed- primeranej územnej úrovni na uľahčenie prí- nej strane a podnikmi poskytujúcimi verejne stupu spotrebiteľov a koncových užívateľov dostupné komunikačné služby na strane k riešeniu sporov. druhej. Členské štáty by mali plne zohľadniť odporúčanie Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o princípoch, ktoré sa vzťahujú na orgány zodpovedné za mimosúdne urovnanie spotrebiteľských sporov ...“

5. V súlade s tým stanovuje článok 34 smer- 4. Tento článok sa nedotýka vnútroštátnych nice 2002/22, ktorý má nadpis „Mimosúdne súdnych konaní.“ riešenie sporov“, toto:

B — Vnútroštátne právo „1. Členské štáty zabezpečia, aby boli k dis- pozícii transparentné, jednoduché a nená- kladné postupy mimosúdneho riešenia sporov, na ktorých by sa mohli zúčastňovať spotrebitelia, a ktoré by sa zaoberali problé- mami obsiahnutými v tejto smernici. Členské štáty prijmú opatrenia, aby zabezpečili, že 6. Podľa zákona č. 249 z 31. júla 1997 je takými postupmi sa môžu spravodlivo a bez Autorità per le garanzie nelle comunicazioni zdržania urovnávať spory a prípadne sa môže (Telekomunikačný úrad, ďalej len „AGC“) prí- zaviesť systém úhrad a/alebo odškodnenia. slušný pre riešenie sporov medzi koncovými Členské štáty môžu rozšíriť tieto povinnosti užívateľmi a poskytovateľmi služieb v oblasti

I - 2217

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VECI C-317/08C-320/08

telekomunikácií, ktoré sa týkajú nedodržania Pokiaľ územne príslušný [Regionálny výbor ustanovení o univerzálnej službe a o právach pre komunikácie] nemá splnomocnenie koncových užívateľov. podľa odseku 1, povinný pokus o zmier sa podáva na orgány podľa článku 13.

7. AGC stanovil rozhodnutím č. 173/07/ CONS 3 procesné pravidlá týkajúce sa riešenia sporov medzi poskytovateľmi telekomuni- Lehota na ukončenie zmierovacieho kona- kačných služieb a koncovými užívateľmi. nia je 30 dní, ktoré plynú od podania návrhu; po uplynutí tejto lehoty môžu účastníci podať návrh na súd, aj keď konanie nebolo ukončené.

8. V článkoch 3 a 13 prílohy A tohto rozhod- nutia sa uvádza:

...

„Článok 3

Článok 13

Návrhy na súd, ktorých predmetom sú spory podľa článku 2 ods. 1, sú neprípustné, pokiaľ sa nepodal povinný pokus o zmier na územne príslušný [Regionálny výbor pre komuni- kácie], ktorý je splnomocnený vykonávať zmierovaciu funkciu, alebo pred orgánmi pre 1. Namiesto zmierovacieho konania na mimosúdne riešenie sporov podľa článku 13. [Regionálnom výbore pre komunikácie] majú dotknuté osoby možnosť podať povinný pokus o zmier aj elektronicky na orgány pre 3 — Uverejnené v Gazzetta Ufficiale della Repubblica Italiana mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov č. 120 z 25. mája 2007. podľa článku 1 písm. o) tohto rozhodnutia.

I - 2218

ALASSINI A I.

2. Na ten istý účel má užívateľ možnosť obrá- III — Skutkový stav, prejudiciálna otázka tiť sa na orgány ustanovené na základe dohôd a konanie medzi operátormi a reprezentatívnymi národnými združeniami spotrebiteľov, pokiaľ tieto orgány vykonávajú svoju činnosť bezod- platne a dodržiavajú zásady transparentnosti, spravodlivosti a účinnosti v zmysle odporúča- nia 2001/310/ES.“

10. Žalobkyne v konaniach vo veciach samých sú užívateľkami telekomunikačných služieb. Svojimi žalobami sa domáhajú od spoločnosti Telecom Italia SpA 4, respektíve od spoločnosti Wind SpA 5 náhrady škody, ktorá im údajne vznikla porušením zmlúv 9. Článok 5 rozhodnutia uvádza pod nadpi- o poskytovaní telefónnych služieb týmito som „Prechodné a záverečné ustanovenia“: podnikmi. Žalobkyňa vo veci C-319/08 žiada okrem toho rozhodnúť, že nie je povinná uhradiť určité čiastky, ktoré od nej požaduje spoločnosť Telecom Italia SpA.

„1. Až do úplného vykonania ustanovení článku 141 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 206 zo 6. septembra 2005 sa účastníci 11. Všetky žalované telefónne spoločnosti sa môžu na účel podania pokusu o zmier obrátiť odvolávajú na to, že žaloby sú neprípustné, okrem zmierovacích komôr zriadených pri pretože žalobkyne predtým nepodali návrh obchodných, priemyselných, poľnohospodár- na pokus o zmier stanovený podľa článkov 3 skych a remeselných komorách aj na orgány a 13 prílohy A rozhodnutia č. 173/07/CONS. zapísané do registra podľa článku 38 legisla- tívneho dekrétu č. 5 zo 17. januára 2003.

12. Vnútroštátny súd sa odvoláva na to, že vnútroštátnym právom upravený regionálny výbor pre komunikácie nebol v regióne 2. Na spory, hoci aj v zmierovacom štádiu, vzniknuté do nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia, sa vzťahuje doterajšia právna 4 — Vo veciach C-317/08, C-319/08 a C-320/08. úprava uvedená v článku 4 ods. 1. …“ 5 — Vo veci C-318/08.

I - 2219

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VECI C-317/08C-320/08

Kampánia ešte ustanovený. Z toho dôvodu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sa povinné konanie na riešenie sporov smernica 2002/22/ES, smernica 1999/44/ES, malo uskutočniť na orgánoch uvedených odporúčanie Komisie 2001/310/ES a odporú- v článku 13 prílohy A rozhodnutia č. 173/07/ čanie Komisie 1998/257/ES) priamo záväzný CONS. Súd však vopred nepreskúmal, či tieto účinok a musia sa vykladať v tom zmysle, že alternatívne zmierovacie orgány spĺňajú pod- spory“ v oblasti elektronických komunikácií mienky stanovené v článku 13 prílohy A roz- medzi koncovými užívateľmi a operátormi hodnutia č. 173/07/CONS, ktoré zodpovedajú týkajúce sa nedodržania ustanovení o uni- kritériám uvedeným v odporúčaní 2001/310/ verzálnej službe a práv koncových užívateľov ES, najmä pokiaľ ide o trovy konania. stanovených legislatívnymi právnymi pred- pismi, rozhodnutiami dozorného orgánu, zmluvnými podmienkami a chartami služieb „(spory upravené článkom 2 prílohy A roz- hodnutia úradu č. 173/07/CONS) nemusia podliehať povinnému pokusu o zmier upra- venému pod hrozbou neprípustnosti žaloby na súde a majú prednosť pred ustanovením vyplývajúcim z článku 3 ods. 1 vyššie uve- 13. Ale aj v prípade, že by v regióne Kam- deného rozhodnutia Telekomunikačného pánia bol regionálny výbor pre komunikácie úradu?“ ustanovený, vidí vnútroštátny súd v povinnej povahe riešenia sporu zmierom neprípustnú prekážku pre prístup k súdu.

15. Predseda Súdneho dvora spojil uznese- 14. Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlu- ním zo 16. septembra 2008 uvedené štyri veci čiteľnosti talianskych právnych predpisov C-317/08, C-318/08, C-319/08 a C-320/08 do s právom Spoločenstva. Z toho dôvodu pre- spoločnej písomnej a ústnej časti konania, rušil všetky štyri konania a uzneseniami ako aj na spoločné rozhodnutie. zo 4. apríla 2008 predložil Súdnemu dvoru zakaždým návrh na začatie prejudiciálneho konania o tejto otázke:

16. Písomne a ústne sa na Súdnom dvore „Majú vyššie uvedené právne predpisy Spo- vyjadrili žalovaná v konaní vo veci C-318/08, ločenstva (článok 6 Európskeho dohovoru Wind SpA, nemecká vláda, ako aj Komisia.

I - 2220

ALASSINI A I.

Navyše sa poľská vláda vyjadrila písomne v konaní vo veci samej spadá do rozsahu a talianska vláda sa vyjadrila ústne. pôsobnosti práva Spoločenstva. 6

19. V danej veci vnútroštátny súd neuvie- IV — Právne posúdenie dol žiadne podrobné údaje k predmetu veci, o ktorej rozhoduje. Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania sa dá len zistiť, že v konaní vo veci samej žalujú koncoví užíva- telia svoje telefónne spoločnosti na náhradu škody, ktorá im vznikla porušením zmluvy o poskytovaní telefónnych služieb s týmito podnikmi. Vnútroštátny súd neupresnil, A — Prípustnosť návrhu na začatie prejudi­ o aké práva a povinnosti účastníci konania ciálneho konania v jednotlivých prípadoch spor vedú.

17. Talianska vláda na ústnom pojednávaní zastávala názor, že návrh na začatie preju- diciálneho konania sa má zamietnuť ako 20. Napriek tomu nemožno prísť k záveru, že neprípustný. V tomto konaní ide o otázku, sú predložené otázky neprípustné. či je povinné mimosúdne riešenie sporov neprípustnou prekážkou pri presadzovaní práv vyplývajúcich z predpisov Spoločenstva. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania ale nevyplýva, o ktorých právach sa v kona- niach vo veciach samých vedie spor. Predlo- žené otázky sú teda hypotetické.

21. V tejto súvislosti treba na úvod pripo- menúť, že prináleží zásadne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor, posúdiť so zre- teľom na osobitosti prípadu nevyhnutnosť 18. S Talianskom treba súhlasiť v tom, že zavedenie povinného konania na mimosúdne riešenie sporov sa má skúmať z hľadiska práva 6 — Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudky z 29. mája 1997, Kremzow, C-299/95, Zb. s. I-2629, bod 15, a z 12. júna 2003, Spoločenstva len vtedy, keď predmet sporu Schmidberger, C-112/00, Zb. s. I-5659, bod 75.

I - 2221

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VECI C-317/08C-320/08

podania návrhu na začatie prejudiciálneho povinnosti podnikov poskytujúcich elektro- konania. Vnútroštátny súd je napokon zod- nické komunikačné siete a služby. V samot- povedný za prijatie súdneho rozhodnutia. nej prejudiciálnej otázke vnútroštátny súd Súdny dvor je preto zásadne povinný rozhod- vysvetľuje, že pri konaní vo veci samej ide núť o predložených prejudiciálnych otázkach o spory v oblasti elektronických komunikácií týkajúcich sa výkladu práva Spoločenstva. 7 medzi koncovými užívateľmi a operátormi, týkajúce sa nedodržania ustanovení o uni- verzálnej službe a práv koncových užívate- ľov. V rámci preskúmania prípustnosti teda nemožno vychádzať z toho, že by sa právo Spoločenstva nepoužilo a že výklad práva Spoločenstva nemá žiadnu zrejmú súvislosť s predmetom konania vo veci samej.

22. Súdnemu dvoru prináleží len vo výni- močných prípadoch preverovať okolnosti, za ktorých mu vnútroštátny súd vec predložil. 8 Podľa ustálenej judikatúry je teda zamiet- nutie návrhu možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide 24. Návrhy na začatie prejudiciálneho kona- o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nia sú v dôsledku toho prípustné. nedisponuje skutkovými a právnymi pod- kladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené. 9

B — Meritórne posúdenie prejudiciálnych otázok 23. Pri danom konaní vo veci samej ide o žaloby koncových spotrebiteľov proti tele- fónnym spoločnostiam. Smernica 2002/22 upravuje podľa jej článku 1 ods. 2 práva koncových užívateľov a zodpovedajúce

7 — Pozri len rozsudky z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, C-238/05, Zb. s. I-11125, 25. V tomto prípade ide v podstate o otázku, bod 15; z 22. decembra 2008, Les Vergers du Vieux Tau- ves, C-48/07, Zb. s. I-10627, bod 16, ako aj v nich citovanú či právo Spoločenstva bráni takej právnej judikatúru. úprave členského štátu, ktorá stanovuje usku- 8 — Rozsudky zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, Zb. s. 3045, bod 27, a z 13. júla 2006, Manfredi a i., C-295/04C-298/04, točnenie mimosúdneho zmierovacieho kona- Zb. s. 2006, I-6619, bod 27. nia za podmienku prípustnosti súdnej žaloby 9 — Pozri rozsudok z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 25 a v ňom citovanú týkajúcej sa nárokov uplatňovaných v súvis- judikatúru. losti so smernicou 2002/22.

I - 2222

ALASSINI A I.

26. Prejudiciálna otázka sa vzťahuje na rôzne 1. Článok 34 smernice 2002/22 ustanovenia práva Spoločenstva. Najprv uvá- dza smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspek- toch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar 10. Článok 1 ods. 2 písm. b) tejto smernice definuje spotrebný tovar ako akýkoľvek hmotný hnuteľný predmet. Keďže v príslušných konaniach vo veciach samých však nejde o hnuteľné predmety, ale o tele- 29. Článok 34 smernice 2002/22 zaväzuje fónne služby, nie je tu daný rozsah pôsobnosti členské štáty zaviesť postupy mimosúdneho smernice 1999/44. riešenia sporov. Tieto majú byť transparentné, jednoduché a nenákladné. Členské štáty majú zabezpečiť, aby takéto postupy umožnili spravodlivo a bez zdržania urovnávať spory.

27. Pokiaľ sa vnútroštátny súd odvoláva na odporúčania 98/257/ES 11 a 2001/310/ES 12, je potrebné objasniť, že tieto odporúčania nie sú podľa článku 249 ods. 5 ES právne záväzné. 30. Článok 34 tým stanovuje kritériá kvality, Nemôžu teda samostatne vytvárať pre člen- ktoré má mimosúdne riešenie sporov spĺňať. ské štáty povinnosti. Majú sa však zohľadniť Nevyjadruje sa však výslovne k otázke, či pri výklade iných ustanovení práva Spoločen- mimosúdne riešenie sporov je povinné a jeho stva a právnej úpravy členských štátov. uskutočnenie možno vyhlásiť za podmienku podania žaloby. Samotný článok 34 ods. 4 smernice 2002/22 naopak objasňuje, že tento článok sa nedotýka vnútroštátnych súdnych konaní. Keďže požiadavka pokúsiť sa o rieše- nie sporu ako podmienka prípustnosti poda- nia žaloby patrí do pôsobnosti vnútroštátnej právnej úpravy súdneho konania v členských štátoch, tak smernica 2002/22 túto otázku 28. V danom prípade sú preto rozhodujúce konečným spôsobom ani neupravuje. najmä článok 34 smernice 2002/22 a právo na účinnú právnu ochranu.

10 — Ú. v. ES L 171, s. 12; Mim. vyd. 15/004, s. 223 (ďalej len „smernica 1999/44“). 11 — Odporúčanie Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o prin- cípoch, ktoré sa vzťahujú na orgány zodpovedné za mimo- súdne urovnanie spotrebiteľských sporov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 115, s. 31). 12 — Odporúčanie Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 31. Pokiaľ mimosúdne riešenie sporov o zásadách pre mimosúdne orgány zúčastnené na zmier- livom riešení spotrebiteľských sporov [neoficiálny preklad] spĺňa kritériá uvedené v článku 34 smernice (Ú. v. ES L 109, s. 56). 2002/22, totiž že je transparentné, jednoduché

I - 2223

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VECI C-317/08C-320/08

a nenákladné, smernica samotná nebráni výbor ešte nebol zriadený, sú príslušné alter- tomu, aby bolo riešenie sporov povinné. natívne orgány pre riešenie sporov. Zdá sa, že z právnych predpisov sa dá pri vynaložení pri- meraného úsilia zistiť, ktoré orgány sú alter- natívne príslušné.

32. Ďalej je potrebné zaoberať sa v stručnosti dvomi podmienkami stanovenými smernicou 35. Zdá sa teda, že talianske právne predpisy pre postupy riešenia sporov, totiž transpa- zodpovedajú hmotnoprávnym požiadavkám rentnosťou a nenákladnosťou. smernice 2002/22. Definitívne to preskúmať je úlohou vnútroštátneho súdu.

36. Na zhrnutie je potrebné konštatovať, že 33. V článku 13 ods. 2 prílohy A rozhodnutia zo smernice 2002/22 nemožno vyvodiť, či č. 173/07/CONS sa uvádza, že riešenie sporu je povinné mimosúdne riešenie sporov prí- zmierom orgánmi, ktoré sú príslušné na rie- pustné. Túto otázku je preto potrebné posúdiť šenie spotrebiteľských sporov, je spravidla len na základe zásady účinnej súdnej ochrany. bezplatné. Žalovaná v konaní vo veci samej C-318/08 poukázala na to, že aj konania na regionálnom výbore pre komunikácie sú bez- platné a že ostatné príslušné orgány požadujú veľmi nízke poplatky.

2. Zásada účinnej súdnej ochrany

34. Navyše musí byť konanie transparentné. To okrem iného znamená, že pre dotknuté osoby musí byť zjavné, ktoré orgány sú prí- slušné pre riešenie sporu zmierom. Podľa talianskych právnych predpisov je to v prvom 37. Podľa ustálenej judikatúry zásada účin- rade miestne príslušný regionálny výbor pre nej súdnej ochrany predstavuje všeobecnú komunikácie. V regiónoch, v ktorých takýto zásadu práva Spoločenstva, ktorá vyplýva

I - 2224

ALASSINI A I.

z ústavných tradícií spoločných členským prípad patrí do rozsahu pôsobnosti práva štátom a ktorá je zakotvená v článkoch 6 Spoločenstva. a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľud- ských práv a základných slobôd 13. Táto zásada bola takisto potvrdená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice 14.

40. V zásade je vecou vnútroštátneho práva jednotlivých členských štátov, aby upra- vilo postupy vymáhania práva Spoločenstva a procesné pravidlá pre podávanie žalôb. Členské štáty však nemajú úplnú voľnosť pri prijímaní procesnoprávnych ustanovení týka- júcich sa použitia práva Spoločenstva.

38. Na úvod je potrebné zdôrazniť, že vnút- roštátnu právnu úpravu treba posudzovať na základe všeobecných zásad práva Spoločen- stva len vtedy, keď patrí do rozsahu pôsob- nosti práva Spoločenstva. 15 41. Súdny dvor poukazuje vo svojej ustále- nej judikatúra na to, že postupy, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie práv, ktoré vyplývajú jednotlivcom z práva Spoločenstva, nesmú byť menej výhodné ako postupy týkajúce sa podobných práv vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie). Okrem toho nesmú spôsobovať, aby bol výkon práv vyplýva- júcich z právneho poriadku Spoločenstva prakticky nemožný alebo príliš ťažký (zásada efektivity). 16

39. Smernica 2002/22 zakladá materiálne práva koncových spotrebiteľov telefónnych služieb. Keďže povinné riešenie sporu zmie- rom sa týka súdneho vymáhania materiál- nych práv zakotvených v tejto smernici, tento 42. V súvislosti so súdnym vymáhaním práva Spoločenstva je zásada efektivity výrazom 13 — Pozri rozsudky z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, body 18 a 19; z 13. marca 2007, Unibet, C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37, a z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, bod 335. 16 —  Rozsudky z 11. septembra 2003, Safalero, C-13/01, 14 — Ú. v. ES C 364, s. 1. Zb. s. I-8679, bod 49; z 2. októbra 2003, Weber’s Wine World 15 — Pozri rozsudky Kremzow, už citovaný v poznámke pod čia- a i., C-147/01, Zb. s. I-11365, bod 103; zo 7. januára 2004, rou 6, bod 15, a Schmidberger, už citovaný v poznámke pod Wells, C-201/02, Zb. s. I-723, bod 67, a Unibet, už citovaný čiarou 6, bod 75. v poznámke pod čiarou 13, bod 43.

I - 2225

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VECI C-317/08C-320/08

všeobecnej zásady účinnej súdnej ochrany. Nakoniec si každé súdne konanie vyžaduje Budem teda danú vec posudzovať najskôr zákonné pravidlá a predpisy týkajúce sa bezprostredne z hľadiska zásady účinnej súd- podmienky prípustnosti. Členské štáty majú nej ochrany. Potom sa budem zaoberať otáz- v tomto smere obzvlášť široký priestor na kou ekvivalencie. jeho úpravu. Tak ako to Súdny dvor v súvis- losti s dodržovaním procesných práv konšta- toval, tieto obmedzenia však musia skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu a nesmú byť vzhľadom na sledovaný cieľ neprimeraným zásahom, ktorý sa týka samot- nej podstaty daného práva. 17

43. Podľa talianskych právnych predpisov je predchádzajúce uskutočnenie pokusu o mimosúdne riešenie sporu podmienkou pre podanie súdnej žaloby. Ak sa pokus o mimo- súdne riešenie sporu vopred neuskutoční, je podanie súdnej žaloby neprípustné. Týmto je vytvorená dodatočná prekážka pre prístup 45. Talianska vláda na ústnom pojednávaní k súdu. Rovnako ako koniec koncov každá poukázala na to, že predmetný povinný pokus zákonom stanovená podmienka prípustnosti o riešenie sporov zmierom má viesť k rýchlej- je prinútenie uskutočniť pokus o zmier teda šiemu a menej nákladnému riešeniu sporov. obmedzením prístupu k súdu. Ide tu teda Rýchlejšie a menej nákladné urovnanie sporov o zásah do zásady účinnej súdnej ochrany. je v prvom rade v záujme účastníkov konania. Vedie súčasne k celkovému odbremeneniu súdov a slúži tým aj účinnosti výkonu spra- vodlivosti. 18 Mimosúdne dosiahnutá dohoda účastníkmi konania môže nakoniec byť často vhodnejšia na trvalé zabezpečenie vyriešenie sporu, než súdne rozhodnutie v sporovom konaní. 19 Talianska právna úprava teda sle- duje legitímne ciele všeobecného záujmu.

17 — Pozri rozsudky z 15. júna 2006, Dokter a i., C-28/05, Zb. s. I-5431, bod 75, a z 2. apríla 2009, Gambazzi, C-394/07, Zb. s. I-2563, bod 32. 18 — O účinnosti konania vzhľadom na riadny výkon spravod- livosti pozri rozsudok Gambazzi, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 32. 44. Právo na účinnú súdnu ochranu nie je zaru- 19 — Na túto funkciu odkazuje aj smernica Európskeho parla- čené neobmedzene. Naopak, prístup k súd- mentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspek- toch mediácie v občianskych a obchodných veciach nej ochrane môže podliehať obmedzeniam. (Ú. v. EÚ L 136, s. 3).

I - 2226

ALASSINI A I.

46. Zavedenie povinného pokusu o mimo- k uskutočneniu povinného postupu na rieše- súdne riešenie sporov je vhodným prostried- nie sporu zmierom nie je nakoniec ani veľký kom na dosiahnutie týchto cieľov. rozpor. Zásah do práva na súdnu ochranu spočívajúci v donútení k pokusu o mimo- súdne urovnanie sporu sa musí považovať za nevýznamný, takže výhody spojené s týmto postupom sú podstatne prevažujúce.

47. Zavedenie povinného konania na riešenie sporov je však potrebné len vtedy, ak by len fakultatívne urovnanie sporu nebolo rovnako vhodným, ale miernejším prostriedkom na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov. S talian- 49. Predchádzajúci postup riešenia sporov skou vládou však treba súhlasiť, že len fakul- jednak podanie súdnej žaloby odďaľuje len tatívny postup mimosúdneho riešenia sporov v nepodstatnej miere. Článok 3 prílohy A roz- nie je rovnako účinný ako povinný postup, hodnutia č. 173/07/CONS stanovuje totiž, ktorý musí predchádzať každému podaniu že mimosúdne konanie musí byť ukončené žaloby. Aj nemecká vláda správne poukazuje v priebehu tridsiatich dní od podania návrhu na to, že aj vtedy, keď jeden alebo dokonca na riešenie zmierom. A keď k tomu nedôjde, obaja účastníci konania odmietajú zmierova- môžu účastníci konania podať po skončení cie konanie, existuje podľa skúseností predsa tejto lehoty žalobu. len šanca, že sa v priebehu zmierovacieho konania objaví riešenie, ktoré účastníci kona- nia na začiatku nevideli.

50. Ako to už bolo vyššie uvedené 20, usku- točnenie mimosúdneho riešenia sporov je navyše nenákladné. 48. Medzi sledovaným cieľom rýchleho, nenákladného a spravodlivého riešenia práv- neho sporu a možnými nevýhodami donútenia 20 — Pozri bod 31 týchto návrhov.

I - 2227

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VECI C-317/08C-320/08

51. Aj premlčacia doba prestáva počas že žiadosť je možné podať aj elektronicky. pokusu o zmier plynúť. Jeho uskutočnenie Z právnych predpisov, ktoré boli predložené teda neohrozuje ani vymáhateľnosť daného Súdnemu dvoru, nevyplýva, že požadované práva. formuláre sú k dispozícii len na internete. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby s konečnou platnosťou preskúmal, či sa formuláre poža- dované pre mimosúdne riešenie sporov dajú zaobstarať aj inými spôsobmi, ktorých pod- stúpenie možno od osoby domáhajúcej sa svojich práv očakávať.

52. Vnútroštátny súd však vo svojom uzne- sení o podaní návrhu na začatie prejudiciál- neho konania kritizuje jeden z formálnych aspektov konania na mimosúdne riešenie sporov, ktorý by mohol viesť k tomu, že by sa celé toto konanie mohlo považovať za nepri- meraný zásah. Vnútroštátny súd uvádza, že pokus o zmier sa musí podať na formulároch, ktoré sú k dispozícii na internetovej stránke úradu. V tom by mohla byť prekážka pre tých žalobcov, ktorí nemajú prístup k počítaču. Ak by pokus o riešenie sporu zmierom bolo skutočne možné podať len prostredníctvom určitých formulárov a tieto by boli prístupné len na internete, tak treba s vnútroštátnym súdom súhlasiť, že je tým podstatne sťažený prístup k riešeniu sporu zmierom — a tým nakoniec aj možnosť podania súdnej žaloby 54. Na záver sa treba ešte zaoberať obidvomi — pre osoby, ktoré nemajú prístup k inter- odporúčaniami, na ktoré sa vnútroštátny netu. V tom by podľa môjho názoru spočí- súd pýta. Na rozdiel od názoru vnútroštát- val neprimeraný zásah do práva na súdnu neho súdu a poľskej vlády z nich nevyplýva ochranu. žiadne odchylné posúdenie. Tak odporú- čanie 98/257, ako aj odporúčanie 2001/310 odkazujú síce v dvadsiatomprvom, respektíve štrnástom odôvodnení na to, že tieto mimo- súdne postupy nemajú nahradiť súdne kona- nie, a preto nesmie byť osobám, ktoré využijú mimosúdne postupy, odmietnuté uplatniť si právo obrátiť sa na súdy. Talianske právne predpisy však nie sú s týmito odôvodneniami v rozpore. Mimosúdne riešenie sporov nena- hrádza súdne konanie a prístupu k súdu ním 53. Článok 13 ods. 1 prílohy A rozhod- nie je zabraňované, ale dochádza len k one- nutia č. 173/07/CONS však len stanovuje, skoreniu maximálne o 30 dní.

I - 2228

ALASSINI A I.

55. Tento záver navyše potvrdzuje aj smer- neho dvora na ústnom pojednávaní talianska nica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ vláda síce uviedla, že povinné riešenie sporov ES o určitých aspektoch mediácie v občian- je v Taliansku doteraz upravené len v oblasti skych a obchodných veciach 21. Tá sa síce telekomunikácií. S jeho zavádzaním sa začalo v tejto veci nepoužije, je v nej však uvedené v uvedenej oblasti a teraz sa povinné riešenie posúdenie, ktoré sa dá použiť na okolnosti sporu zmierom má rozširovať na iné oblasti, tejto veci. Článok 5 ods. 2 smernice 2008/52 ako napríklad na sektor energetiky. Z toho stanovuje, že touto smernicou nie sú dotknuté však podľa môjho názoru nevyplýva poruše- vnútroštátne právne predpisy o povinnom nie zásady ekvivalencie. Nedochádza k menej použití mediácie alebo jej použití v závis- výhodnému zaobchádzaniu voči čisto vnút- losti od stimulov alebo sankcií pred začatím roštátnym skutkovým stavom. Po prvé nie súdneho konania alebo po jeho začatí, za je zrejmé, že pri žalobách v iných oblas- predpokladu, že tieto právne predpisy stra- tiach, ako napríklad v odvetví energetiky, nám nebránia pri uplatňovaní svojho práva ide o „podobné skutkové stavy“. Po druhé je na prístup k súdnemu systému. Ako to bolo potrebné vychádzať z toho, že ustanovenia, uvedené, aj talianska právna úprava túto pod- ktorých sa týka tento spor, sa nevzťahujú len mienku spĺňa; prístup k súdu sa len odďaľuje. na práva v oblasti univerzálnej služby, ale aj na nároky vyplývajúce z vnútroštátneho práva.

56. Sporné ustanovenia nakoniec neporušujú ani zásadu ekvivalencie. Podľa tejto zásady postupy pre žaloby, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie práv vyplývajúcich jednotliv- 57. Na záver je potrebné konštatovať, že com z práva Spoločenstva, nesmú byť menej povinný postup mimosúdneho riešenia spo- výhodné ako postupy týkajúce sa podobných rov predchádzajúci súdnemu konaniu nie je práv vnútroštátnej povahy. 22 Na otázku Súd- v zásade neprimeraným zásahom do práva na účinnú právnu ochranu. Ustanovenia, kto- rých sa týka tento spor, sú malým zásahom do práva na súdnu ochranu, ktorý je vyvážený 21 — Smernica už citovaná v poznámke pod čiarou 19. 22 — Pozri okrem iného rozsudok Weber’s Wine World a i., už možnosťou dospieť nenákladným a rýchlym citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 103. spôsobom k ukončeniu sporu.

I - 2229

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VECI C-317/08C-320/08

V — Návrh

58. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na uvedené štyri návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Giudice di pace di Ischia, odpovedal takto:

Článok 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikač- ných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) vyžaduje, aby boli postupy mimo- súdneho riešenia sporov transparentné, jednoduché a nenákladné. Zásada účinnej súdnej ochrany nebráni tomu, aby tieto postupy mimosúdneho riešenia sporov boli povinné, ak sledujú legitímne ciele všeobecného záujmu a nie sú vzhľadom na sledo- vaný cieľ neprimeraným zásahom.

I - 2230

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.